Nejako ma v poslednej dobe prestáva baviť čítať "novopatvary", čo sa objavujú kam sa človek pozrie.

Zoberiem časopis Kozmos, všetko sa v ňom detektorom deteguje. Nemal by to byť teda detegtor ? Alebo nemalo by to byť ako kedysi keď detektor detekoval ? Lenže čo by bolo s pôvodnou výskumnou správou na danú tému ? "Jazykotepec" vráti titul ?

Už som to asi niekde spomínal, ale dovolím si to pripomenúť - v roku 1986 v Sdělovací technice prestali používať názov videomagnetofón, pretože naši jasnozriví "jazykotepci" usúdili na základe neviem čoho že toto slovo nevyjadruje že sa jedná o magnetický záznam videa. Ja tam v tom slove vidím video a aj magnetofón (čo je samo osebe synonymom pre magnetický záznam). Asi sme sa potrebovali odlíšiť od Západu, za každú cenu. A čo si teda vtedy na nás vymysleli ?

Nádherne nové a - blbé slovo - magnetoskop. A tak nás až do novembra 1989 zásobovali týmto patvarom vo všetkých článkoch na danú tému. To si zas nejaký "odborník" budoval nesrmteľnosť na úkor normálneho zdravého rozumu. Našťastie v roku 1990 sa na túto megahovadinu nadšene a hodne rýchlo zabudlo a išlo to na smetisko dejín. A ja mám teda dnes doma historický videomagnetofón a nie to čo z toho chceli urobiť naši jazykoví odborníci. 

Môj otec kedysi choval exotické papagáje a vždy išiel do vývrtky keďže naši jazykári pomenovali jedného vtáčika kolibiarik čipčavý. Čo to vyjadruje ? Čo je čipčavý, čo to vyjadruje ?

Poďme na slovenskú Wikipédiu:
Spev kolibiarika čipčavého vystihuje aj jeho slovenské pomenovanie, znie ako opakované "čip-čap čip-čap čip-čap .."

Nemal by sa menovať kolibiarik čipčap ? Alebo kolibiarik čipčapý ?

Bác, je to tu, naozaj vedecké zdôvodnenie ako fras, pozrime - vrana robí krá-krá, ale vranu krá-krá nejako u nás stále nemáme ...

Občas si myslím že tí z jazykovedného ústavu sedia občas niekde večer vo vinárni a váľajú sa od smiechu ako nám pizdia novopatvarmi náš život. A že sa im darí.

(Tak ako nám teraz spríjemňujú život úradníci z Bruselu.)

Asi všetci poznáte nový patvar - slovo kompaktibilný, blbý ale naozaj hodne, hodne zaužívaný. Asi ho ani radšej nebudem rozoberať. Toto ale nemôžem "prifariť" jazykovednému ústavu ale iba obyčajnej ľudskej blbosti.

Ak aj vy nazývate tanečníka baletu mužského pohlavia baleťákom, vedzte, že sa mýlite a používate nesprávne pomenovanie. Je to totiž baletník.

Nemáme lomítko, ale lomku, takže bacha nelomíme, lomkujeme !

Nedá mi pripomenúť ešte nejaké tie radosti nášho jazyka (je ich podstatne viac, ale táto ukážka rozhodne stačí):

NESPRÁVNE – SPRÁVNE
alergológ, alergologička − alergiológ, alergiologička
aloe (gréc.) − aloa
bdi! bdite! (čes.) − bdej! bdejte!
blahodárny − blahodarný
blomba − plomba
botník (čes.) − topánkovník
buď na mňa milý − buď ku mne milý
cop (čes.) − vrkoč
cez sto ľudí − vyše, viac ako sto ľudí
cez to všetko − napriek tomu, jednako
čabajská klobása − čabianska klobása

A idete do obchodu a predávajú čabajskú klobásu, ešteže stále existuje zdravý rozum. Mňa dostal ten topánkovník, je jasné že aj ten jazykovedný ústav musí nejako zdôvodniť svoju existenciu, akurát by nás nemali nútiť to používať, inak tie ich knihy odložím do topánovníka (ku).

Úvaha (ako by to mohlo byť):

Teraz si predstavte že sa niečo indikuje ... a mohol  by to byť napríklad indigátor (a bude to aj modré ? malo by ...).

Pohovka nie je pohovka ale hovník, pretože si tam hoviete (v jednotnom čísle hovieš). Lezie lezúň po hovníku (batoľa lezie na pohovke) .

(Lezúň nie je bohužiaľ sranda.)

Vopcháčik - hot dog.

Koniec úvahy.

Dovolím si uviesť naozaj len malý "výcuc", aby ste vedeli že vedci naozaj pracujú na tom, aby tá naša slovenčina bola "všeobecne zrozumiteľná", nakoniec môžete si to celé prečítať na 72 stránkach ...

Na Paulinyho výklady o tvorení tvarov imperatívu nadviazal J. Ružička. Podľa neho E. Pauliny vychádza zo správnej zásady, že zloženie gramatických tvarov treba hľadať v sklade morfém. Dopĺňa ju zásadou alebo požiadavkou, aby sa každý gramatický tvar rozkladal na pomenovací základ a formanty a aby sa ani jeden gramatický tvar nevykladal z iného hotového tvaru. Podľa J. Ružičku E. Pauliny neuplatnil uvedenú teoretickú požiadavku do dôsledkov, i keď z nej programovo vyšiel. Preto má podľa neho jeho výklad isté slabšie miesta, ktoré do značnej miery znehodnocujú jeho analýzu imperatívnych tvarov v spisovnej slovenčine. J. Ružička nepokladá za presvedčivý výklad, podľa ktorého tvar 2. os. sg. je základný tvar imperatívu. Podľa neho sa prieči základnému morfematickému princípu, že gramatické tvary sa nikdy netvoria od hotových tvarov, ale treba ich vykladať ako spojenie morfém. Gramatický tvar je binárne alebo dvojčlenné spojenie morfém, pričom jedna časť gramatického tvaru slúži lexikálnej stránke jazyka, druhá časť gramatickej stránke.
Podľa toho v stavbe všetkých imperatívnych tvarov musíme vydeliť imperatívny základ a osobnú príponu.

Je to každému jasné, nie ?

Mám pocit že sa zase radšej idem venovať počítačom, je to tam podstatne jednoduchšie ako tieto "jazykotepecké príručky". Síce do kostola nechodím ale Boh chráň zahraničáka čo sa rozhodne že sa ide učiť slovenčinu ...

__________________________________________________________

11.05.2020

Ešte jedno "pekné" slovo v praxi - fotovoltika. 40 rokov máme zaužívaný výraz fotovoltaika, ale naši vedátori sa konečne zobudili a zpizdili ďalšie slovo. A tak máme ďalší "originál" - o ktorý nikto mimo jazykovedného ústavu nestál. Ale nie je tomu koniec, naši jazykotepci nespia, stále pracujú ... pomaly, ale isto. Čo to bude za nový patvar čo vymyslia ?

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: