ATARI 1050 - tuning chladiča, tuning cooler.

By Administrator at April 29, 2013 00:58
Filed Under: Atari

TUNING - ÚPRAVA CHLADIČA V DISKETOVEJ JEDNOTKE ATARI 1050.


Niektoré základné pomôcky:

Chladiče + teplovodivá pasta

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.


Rozhodol som sa pre úpravu chladiča disketovej jednotky ATARI 1050, pretože jednotku chcem používať s pôvodným napájacím zdrojom. Ataristi čo ju vlastnia vedia, že jej najväčším problémom a nepriateľom číslo jedna pre prácu je to, že disketová jednotka má tendenciu sa prehrievať, síce až tak asi po hodine, ale nie je to nič príjemné. Tí čo to poznajú to riešia vypínaním napájania vtedy ak s jednotkou nie je potrebné pracovať. Jednoduché, účinné, ale vlastný problém to nerieši. Je to dané tým, akým spôsobom sa vyrábajú potrebné napätia pre napájanie. 


Zdrojová časť disketovej jednotky ATARI 1050:

 

 

Zdroj dodáva striedavých 9÷10V/3A (9÷10V/AC), z neho sa priamym usmernením získa 12V až 14V a z neho sa potom cez stabilizátor 5V vyrába potrebných 5V. Účinnosť je nízka, 7V x pretekajúci prúd sa niekde musí stratiť - vo forme tepla - ide to proste na ten hliníkový chladič vovnútri disketovky. Ešte treba spomenúť druhé potrebné napätie - 12V, to sa vyrába zo striedavých 9÷10V násobičom napätia. Proste máme nakoniec jednosmerných 24V a z toho sa zase 12V stabilizátorom vytvára napätie pre napájanie motora disketovej mechaniky. A zase približne polovica napätia x potrebný prúd pre motorček sa musí niekde zase stratiť a zase je to vo forme tepla na chladiči. A ten teda má čo robiť aby to uchladil ! Odmeral som teplotu na chladiči 45.2°C v kľude bez založenej diskety, asi po 30 minútach po zapnutí. Celkom vysoká teplota naprázdno, meral som prípravkom na meranie teploty čo som si postavil pred pár dňami. Veci som zakúpil v KB-Shope tu v Petržalke.

Nakoniec som pridal na základný hliníkový plech celkove 7 ks dodatočných chladičov, ich cena neprestúpila dohromady 4.- €.


P.S: všetky merania teplôt prebiehali v miestnosti pri teplote 25°C ± 1°, jednotka ATARI 1050 bola normálne zakrytovaná, proste prevádzkové podmienky.

 

Potreboval som zistiť nakoľko sa pôvodný chladič skutočne zohreje pri intenzívnej práci, a teda urobil som ten test v záťaži:


Test bežal 10x:

Založená jedna disketa, na nej plných 90kB software a cez sektorový kopírák sa to najprv skopíruje do RAM pamäte, potom naformátuje disketu a uloží na ňu obsah z pamäte RAM, potom sa zopakuje. Pekne sa to stále dokola prepisuje, je to plná záťaž, motorčeky stále bežia = najvyšší odber zo zdroja. Celá akcia trvá dobre cez 20 minút.


Takto vyzerá pôvodný chladič v jednotke ATARI 1050:


 

Na konci testu teplota chladiča stúpla na 61.5°C, čo je už naozaj veľa. Po skončení práce s disketou teplota len veľmi pozvoľna klesla na 55.8°C po 15 minútach. Tak takáto teplota vovnútri disketovej jednotky neprospieva celému zariadeniu v žiadnom prípade a týka sa to aj životnosti súčiastok v takto zohriatom priestore.


Na zlepšenie stavu existuje pár možnosti:

_________

Prvá možnosť - použijete spínaný zdroj 12V/3A, odstránite pôvodný stabilizátor LM7812 a na jeho výstup pripojíte priamo +12V. 5V vetva sa napája ďalším spínaným zdrojom, ktorý tých 5V vyrába priamo z 12V zdroja. Tak isto sa odpojí stabilizátor 5V LM7805 a na jeho pôvodný výstup pripojíte +5V. Výhodou je že rapídne poklesne teplota v disketovej jednotke. Najúčinnejšie, ale jednotka potom beží len s novým zdrojom.

(Upozornenie - toto sa v ďalšom popise už nerieši.)

_________

Druhá možnosť  - použiť pôvodný zdroj a namiesto lineárnych stabilizátorov použiť na ich mieste spínané 3 vývodové hotové zdroje - toto je fakt elegantné riešenie, 5V spínaný zdroj potom beží z cca 12V, ktoré sú na vstupe pôvodného obvodu LM7805. Spínaný zdroj 12V potom beží z cca 24V, ktoré sú na vstupe pôvodného obvodu 7812. Výhodou je použitie pôvodného napájacieho zdroja. Učinnosť je tak isto vysoká, chladič nehreje, pretože je na ňom len tranzistor Q6. (To platí aj pri prvej možnosti.)

(Upozornenie - toto sa v ďalšom popise už nerieši.)

_________

Tretia možnosť - túto možnosť som  použil aj ja - na pôvodný chladič som pridal ďalšie krídelká, takže sa zväčšila plocha na odvádzanie tepla približne dvojnásobne  a teda ide dolu aj teplota celej jednotky - a na napájaní sa nič nemení.  Samozrejme som zase zmeral výslednú teplotu takto upravenej disketovej jednotky. Zrazilo to výslednú teplotu asi o 11°-12°, čo je už celkom dosť.

_____________________________________________________________

Na pomocné chladiče som použil elektricky vodivú pastu, prosím túto pastu nepoužite na výkonový tranzistor Q6 - tam by to narobilo problémy - tam treba bielu nevodivú pastu !


Dá sa povedať že som fakticky zdvojnásobil plochu chladiča a na výslednej teplote je to poznať. Hliníkový plech chladiča som najprv samozrejme vybral, treba pritom odšróbovať Q6, stabilizátory 7805 a 7812, potom už chladič držia len 2 masívne šróby priskrutkované na základnú dosku. U Q6 dajte pozor, je tam pod ním nevodivá sľudová podložka - nestratiť ! Treba ju odložiť a pri spätnom namontovaní ju treba zase vložiť na pôvodné miesto.



Urobené miesto pre konektor J15 medzi rebrami chladiča.



Nakoniec prišlo aj na inštaláciu odloženého chladiča z PC, nech Vás ten nápis na chladiči "ASUS" nevyvedie z miery ... tu sa mi proste rozmermi na zadnú stenu pôvodného chladiča hodil tento kus chladiča z čipsetu na jednotku.



Tu je pekne vidieť tranzistor Q6 a sľudovú podložku čo je pod ním. Premerajte si odpojenom chladiči aký zvod má kolektor Q6 voči zemi, na mojom digi meráku sa to po chvíľke ustálilo na 7.8kΩ, s týmto javom počítajte aj keď dáte tranzistor naspäť a dáte pod neho sľudovú podložku - je to proste tak, nerobí to silikónová pasta - je to v poriadku.  Možno iný merák ukáže inú hodnotu, ale premerajte si to !



Takto to celé vyzerá po prerábke - tuning chladiča je hotový. V hornej časti som už zvnútrajška na pôvodný chladič nič nepridával, pretože po celej dĺžke tam ide v rade za sebou postupne 5 konektorov, aby neboli problémy.



Osadil som mechaniku a zapojil som naspäť všetky konektory.



Ešte jeden pohľad na už zapojený konektor J15, bez problémov sa dá založiť a aj vytiahnuť - nakoniec to bolo aj cieľom. Pri konektore je použitý kratší šrób, aby matička nezasahovala nad konektor - sťažilo by to v budúcnosti jeho vytiahnutie. Všetky šróby používajú pérové podložky na dokonalé utiahnutie nových chladičov smerom k pôvodnému hliníkovému chladiču.



Dtto, troška iný uhol pohľadu.



Výsledok tuningu chladiča:


Teplota nepresiahne ani po polhodine intenzívnej práce (30 minút to najprv bolo zapnuté len tak na "blind", aby sa ustálili pomery - vtedy sa teplota ustálila na cca 39.4°C) nedosiahne na 50°C. Takže je to chladnejšie minimálne o 12°C a viac, jednotka beží v kuse v pohode trebárs aj 4 hodiny a jav s prehrievaním (vlastne zamrznutím celej jednotky) zmizol, takže tá robota za to stála.

 

A aby som nezabudol, vytuningovaný je aj zdroj - sú v ňom navŕtané pomocné diery na chladenie, ani trafo odvtedy v podstate nejako nehreje, ono totiž aj prehrievanie napájacieho zdroja bol dosť často problém (potom zareaguje termopoistka a zdroj odpojí - natrvalo...). Proste dobré chladenie = bezproblémová práca, toto ale platí nielen pre ATARI.

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Comments

10/6/2018 3:52:10 PM #

trackback

Directory  Atari.

Directory  Atari.

Igi blog |

Comments are closed

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch - som už na dôchodku, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy vo viacerých denníkoch - až som pred rokmi nakoniec zakotvil v jednom denníku kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.