Pretože sme tu už mali rozšírenia pamäte, nemal by som zabudnúť na úplnú klasiku,

t.j. rozšírenie ATARI 800XL na 320KB RAM.

Uvedené rozšírenie bolo publikované v nemeckom časopise ATARI Magazín č.3/1987 a následne bolo doplnené o ďalšie údaje v čísle 5/1987. Zhrnul som to do jedného pdf súboru, kvalitu mi dúfam odpustíte, teraz vďaka Ctiradovi sa tá pamäť dá rozšíriť inak a bez zásahu do počítača, už som o tom písal. (Odkazy na ozšírenie ATARI 600XL a 800XL bez zásahu do počítača, v 800XL je potrebné na systémový konektor vyviesť +5V, alebo použiť externých 5V.)

http://blog.3b2.sk/igi/post/Poznamky-015-RAM-320XL-1_2-Notes.aspx

http://blog.3b2.sk/igi/post/Poznamky-021-RAM-320XL-2_2-Notes.aspx

Ale prejdem radšej priamo na klasiku rozšírenia pamäte u počítačov ATARI. Sám som najprv kedysi staval toto zapojenie, použil som univerzálnu doštičku, behalo to na prvý krát, bola to paráda, robil som to niekedy v roku 1988 ... brrrrrr to je už poriadne dávno. Hlavne bol problém zohnať LS obvody, hlavným dodávateľom súčiastok v tej dobe boli burzy elektroniky - tie bývali celkom často na nábreží Dunaja v PKO a na Vajnorskej. Čipy sa letovali priamo na pôvodné pamäte typu 4164, len niektoré nožičky sa vyhli nabok, pretože bolo potrebné ich poprepájať inak. Chodilo to, ale ak sa pokazila RAM pod týmito čipmi asi to bola zábava. Osobne som tých počítačov prerobil takto vyše 10 kusov, ale žiaden sa mi nevrátil ako pokazený, takže zase pripomeniem starú dobrú ochrannú výkonovú Zenerovu diódu 5.6V priamo na napájacom konektore v počítači ...

Čo sa týka vlastných pridaných integrovaných obvodov:

1x 74LS32

1x 74LS08

1x 74LS04

1x 74LS157

8x 41256 (RAM 256kBit x1) rýchlosť 150nS

+ nejaká bižutéria - blokovacie kondenzátory, odpory na správne nastavenie logických

úrovní.

Takže tu sú pôvodné články, ktoré urobili boom v radoch ataristov.

ATARI 800XL - 320kB RAM:

ATARI800XL320KB.pdf (1,35 mb)

Je pravdepodobné, že toto už asi nikto nebude stavať, ale bola to v tom čase úplná bomba, zrazu ste mali počítač, ktorý dokázal použiť 256KB ako Ramdisk, nahrali ste tam veci z pásky a bolo to potom rýchle a mohli ste kompilovať  a testovať a testovať - proste niečo v tej dobe nevítané a hlavne sa šetril čas, floppy jednotka ešte stále nebola k dispozícii - teda u väčšiny ataristov. A kopírovanie ? Napríklad s Turbo 2000, s 256KB RAM a COPY-COPY programom v cartridgi ste kopírovali aj niekoľko programov naraz do Ramdisku a potom ste to zase nahrali na ďalšiu pásku. Ten kto zažil magnetofón vie o čom je reč, pretože zrazu ste mali čas robiť aj niečo iné ako do bezvedomia sedieť nad páskou a čakať na Boot error. Mne osobne pri práci v T2000 najviac pomohlo ak som vybral dvierka od magnetofónu pre kazetu  (XC-12), pretože dvierka kazetu neustále mierne krútili na jednu stranu - bolo to dané tým, že dvierka mali držiak pre uzatvorenie len na jednej strane. Po vybratí dvierok sa kvalita záznamu dramaticky zmenila k lepšiemu.

_______________________________________________________________________________

Teraz trošku odbočím a budem spomínať na staré časy a aj na iné počítače:

Priznám sa že aj po rokoch je moja averzia na magnetofón poriadne veľká, pretože pokiaľ nebolo Turbo 2000, bola práca s ním na zbláznenie. Aby som to vysvetlil, pôvodný systém prenosu dát mal malú rýchlosť a spoľahlivosť  uloženia dát bola dosť mizerná. To čo potom prišlo - teda rozšírenie pamäte spolu s Turbom a možnosťou využitia Ramdisku spolu s TOS 4.1 bolo to, čo u nás ATARI posunulo hodne dopredu a už som o tom písal, potom naozaj mohol len nasledovať prechod na disketovú jednotku. Nesmiem zabudnúť aj na cartridge, ktoré tieto programy obsahovali a tak urýchľovali štart potrebných aplikácií. Bola to doba objavných zapojení, kedy sa skúšalo a skúšalo a zároveň sa preberali  zaručené informácie od iných ataristov, prekresľovali sa schémy a testovalo sa čo a ako. Ja si spomínam, že napríklad som mal vtedy k dispozícii dostatok pamätí 74188 - čo je vlastne 32byte ROM, mal som vlastnoručne postavený programátor na ne a tak som ich použil aj v T2000, bez problémov to fičalo, dokonca tým že výstup mal otvorený kolektor som mohol ušetriť ešte nejaké obvody. Proste skúšalo sa a hľadali sa nové cesty. V robote som robil na SAPI-1, vtedy to malo 2x4KB RAM, tak nejako som cítil že to ATARI je proste menšie, lepšie, mal som k dispozícii nejaké periférie, no proste vtedy to boli pocity aké ťažko zažiť dnes. (Musím ale pripomenúť že SAPI fičalo ako počítač čo spracovával obrázky na mgtf a tak sa s ním už veľmi nedalo vymýšľať.) Tie periférie som si vždy postavil sám a tak ak to ožilo - tak ten pocit si treba zažiť na vlastej koži - zrazu viete tlačiť na tlačiarni - najprv len cez sériový port (výstup cez joystickový port a bola to softwarová emulácia) a postupne sa dopracujete až ku hardwéru -paralelnému Centronicsu. Jeden čas som mal postavený aj buffer pre Centronics - malo to 48kB RAM(bolo to z časopisu Electronics Today Internacional, mikroprocesor bol Z80, malo to chybu v zapojení na vstupe, ale zapracoval kolega Martin Číčel a našiel chybu v zapojení - keď to potom tlačilo z ATARI, dávno ste robili niečo iné a tlačiareň ešte stále tlačila a tlačila ... Klasicky som to postavil na univerzálnej doske, len dynamické RAM-ky som nahradil statickými RAM - 1x62256 + 2x 6264 (32kB + 2x8kB).  (48kB - je to 30 strojopisných strán, tú schému stále mám.) Dokonca v roku 1989 bol vyriešený prenos dát z pásky do redakčných systémov v budove Presscentra, redaktori mali doma ATARI, doma aj písali články a doniesli ich do práce na kazete, celý prenos bol kompletne otestovaný a funkčný.

Základná doska PC XT:

Bohužiaľ to bolo hotové práve tak v novembri 1989 a tak sa to už neuchytilo - proste doba to zmietla, vždy je niečo za niečo, ale bolo to zaujímavé a asi by to chvíľu fungovalo - ale to už sa objavili PC XT s mechanikami 5.25" a s bombastickými 640kB RAM a obrovskými HDD o kapacite 20MByte ... a rýchlosť procesora 8088 bola závratných 4.7MHz, používali sa špeciálne voľne programovateľné klávesnice - práve pre ich použitie sa nedal využiť Turbo mód - namiesto celých 10MHz sa išlo iba na tých 4.7MHz. DOS bol tuším ešte verzia 3.30. Ešte k tomu prenosu - bohužiaľ  sa nezachoval ani interface a ani jeho popis, hektika novembra ´89 mala iné priority a tak to celé zapadlo prachom. Nie je mi to ľúto, len konštatujem že sa niektoré veci objavili pre ne v nie najpríhodnejšom čase a tak je aj logický dôsledok taký aký je. Použitý program na písanie bol upravený Čapek špeciálne na slovenčinu a tak teda v tej dobe sa aj v tlači objavilo pár článkov napísaných práve na malom Atari, dnes ale už nikto nevie ktoré to konkrétne boli. Testovalo sa to celý mesiac, čiže bolo to naozaj odskúšané.

PC XT - takto to vyzeralo po odkrytovaní:

Pomocou software SPINRITE sa na PC XT v tej dobe (89-90) zdvíhala prenosová rýchlosť HDD z mizerných 30kB/sec na prijateľných 150 až 200kB/sec. Proste softwarovo sa sektory napratali za sebou tak aby ich stíhali hlavičky v nejakom správnom poradí čítať a zapisovať a nemuseli besne skákať po platni. (Interleaving). Jednoducho platňa disku sa otočí za jednotku času o nejaký uhol a práve vtedy je zase tam už potrebný sektor na zápis alebo čítanie a nemusí sa čakať na ďalšiu otočku platne. Vtedy to bola veľká vec, dnes si na to asi nikto nespomenie. Cenu týchto PC XT radšej nechcite vedieť.

Vzhľad PC AT:

Samo sebou boli aj už aj AT 286  - výkrikom bola vtedy rýchlosť 6MHz - tuším tam už bol DOS 4.0, disk mal veľkosť 40MByte ... vtedy sme si fakt mysleli že sa to pomaly nebude dať čím zaplniť - ani neboli veľmi žiadne aplikácie čo by to plnili, že ?

PC AT po odkrytovaní:

A cenu PC AT nechcite vedieť ešte viac.

Dosť bolo spomienok, na tento mesiac stačí, do videnia v auguste !

_____________________________________________________________________

Rate post: