Atari XF551 - doplnkové informácie. Atari XF551 - additional information.

By Administrator at March 26, 2019 17:17
Filed Under: Atari

 

O doplnkových informáciách pre Atari 1050 som sa už zmienil, tak tu teraz mám na rade disketovú jednotku Atari XF551. Pokúsim sa tu podať viacero zhutnených informácií o ktorých ste možne vedeli (niečo určite) a možno aj nevedeli.

 

Viete že:

 

- jednotka Atari XF551 bola nasledovníkom jednotky Atari 1050, jej design zodpovedal už rade počítačov Atari XE, bola poslednou disketovou mechanikou Atari vyrobenou pre radu Atari 400/800, XL/XE osobných počítačov. Jednotka bola spätne kompatibilná so všetkými predchádzajúcimi diskovými formátmi Atari +mala jeden režim navyše, o ňom ešte bude reč. Pohon mohol byť nastavený na číslo jednotky v rozsahu 1 ÷ 4 pomocou konfigurácie prepínačov dip na zadnej strane jednotky. XF551 bola dodávaná s Atari DOS 2.5, ktorý sa defacto stal neoficiálnym štandardom používaným väčšinou komunity Atari, pôvodne mal k nej byť dodávaný DOS XE ale v čase vyjdenia jednotky do predaja na trh ešte nebol dostupný. Je to dosť nepochopiteľné, ale 8bitový trh už bol naozaj vo firme na vedľajšej koľaji. Až neskôr vydalo Atari DOS XE, ktorý skutočne využíval schopnosti Atari XF551, t.j. rýchlosť a ukladanie na celú disketu, teda na obidve strany diskety,t.j.režim 360kB. Atari DOS XE povolil podadresáre, skriptovanie a mnoho ďalších výkonných funkcií, ale napriek tomu sa neuchytil (jeho formát nebol kompatibilný s DOS 2.5 - a to bol pravdepodobne najväčší kameň úrazu spolu s neskorým uvedením software na trh). Medzitým ho predbehli produkty tretích strán - ICD SpartaDOS, BiboDOS, MyDOS, ktoré tento problém nemali a boli priamo kompatibilné s DOS 2.5.

 

- kľúčovým konštruktérom modelu XF551 bol Jose Antonio Valdes (pracoval vo firme Atari v období 10/1979 až 08/1989). Okrem iného mal "prsty"aj vo vyvoji počítačov rady XL a XE.

 

- vovnútri zariadenia je použitý mikroprocesor 8050 (alebo 8040, dtto, len ten v sebe nemá internú ROM, čo nevadí pretože aj tak sa iterná ROM nepoužíva): "HMOS single-component 8-bit microcontroller, 4kB internal rom, 256byte data memory", vraj existujú kusy ktoré nemajú na motherboarde žiadnu pamäť Eprom, to síce technicky možné je, ale ani jeden majiteľ takejto jednotky doposiaľ nikdy na web nedodal ani jednu jedinú fotografiu ktorá by takýto existujúci kus potvrdila, je celkom zaujímavé že niekto svoje tvrdenie nedokáže podložiť aj hodnovernou fotografiou. Je to momentálne taká žena poručíka Colomba v praxi, všetci o nej vedia ale nikto ju ešte nevidel (zatiaľ). Zatiaľ márne čakám na fotografie ktoré by to doložili. Už niekoľkokrát avizované síce boli - ale nikdy sa neobjavili. Legendy si proste žijú svojím životom a podaktorí jedinci to občas výdatne podporujú. Takže informáciu o existencii takejto jednotky zatiaľ berte prosím naozaj s rezervou.

Tu je možná ešte jedna vec - po odklopení mechaniky je možné v niektorých jednotkách vidieť osadenú PROM (je to Eprom bez okienka, t.j. je jednorázovo napáliteľná), má 28 nožičiek a ak má na sebe verziu 7 (a viac, 7.7 a pod) tak kto sa v tom nevyzná ju môže zameniť za procesor 6507 (viď ďalší odstavec), alebo potom márne hľadá Eprom (v podvedomí hľadá Eprom s okienkom), ak to nenájde = doska nemá Eprom a basta ! Síce toto je z mojej strany domnienka, ale asi nebudem ďaleko od pravdy.

 

Zamyslime sa na nad tou možnosťou že by to tak bolo:


. ušetrilo by to v zapojení 2 čipy a teda na celú elektroniku potom by stačili púhe 4 čipy

. otázkou je (ak to existuje) či je použitá rovnaká základná doska, to by dávalo zmysel, pretože prepojením na internú ROM netreba zapojiť Eprom a 74LS373

. veľkou nevýhodou potom je nemožnosť zmeny firmware vovnútri čipu mikroprocesoru

. ak je rovnaká základná doska tak by stačilo dodať na dosku spomínané 2 čipy + zmeniť prepojku a fungovalo by sa sa na externú Eprom

 

- počiatočné správy priamo od fy Atari (sic!) a aj niektoré médiá v recenziách nesprávne označili že v jednotke sa nachádza procesor 6507 (v skutočnosti je tam použitý mikroprocesor  8040, alebo 8050). Len tak medzi rečou - 6507 28 pinové púzdro, 8040 (8050) má púzdro 40 pinové. Je fakt zaujímavé ak niekto napísal recenziu a tvrdí že porušil záruku aby sa o tom v jednotke sám presvedčil čo je naozaj vovnútri, je niečo neskutočné ako niekto obkecáva neobkecateľné ..., nakoniec pozrite si to sami, niečo takého v recenzii len tak neuvidíte:

https://www.atarimagazines.com/v7n2/XF551.html

Ukážka:

Skôr by som to videl v tomto prípade na neskutočnú "botu" autora článku, teda že si buď pomýlil radič WD1772 s procesorom 6507 (obidve púzdra majú zhodne 28 pinov) alebo si pomýlil PROM na doske s procesorom, ale aj tak je des že niekto taký urobí recenziu, toto by sa fakt nemalo stávať. Takéto "megakiksy" dôveryhodnosti naozaj nikomu nedodajú ! A potom sa šíria fámy o niečom čo reálne neexistuje. Ak vidieť, nesúvisí to iba s dnešnou dobou, bolo to tu už aj predtým. Porovnajte s fámami v predchádzajúcom odstavci a ďalšia legenda je na svete ...

 

- DOS XE v svojom XF551 manuáli nesprávne píše že oscilátor pracuje na hodnote 18.3333MHz (správne je = 8.333MHz), zase sa raz niekto pri písaní "uklikol", toto vyzerá skutočne iba na preklep, takže prižmúrim oko a ďalej nekomentujem. (Ale evidujem.)

 

- vnútorným osadením jednotky, teda podrobnosťami o jej čipoch sa tu nebudem nejako zásadne zaoberať, už som to predtým popísal v iných článkoch, nakoniec si to viete pozrieť v samotnej schéme zapojenia, jedná sa skutočne o minimalistické zapojenie.

 

- jednotka XF551 je rozmerovo kratšia, ale zase je o niečo širšia, v prevádzke je pritom podstatne tichšia (tichší posun hlavičky) ako je to pri prevádzkovaní jednotky Atari 1050 (PC disketové jednotky používajú iný typ mechaniky).

 

- má nový mód  DS/DD (double side/double density), teda dokáže ukladať na disketu obojstranne 360kByte dát, tento mód staršie verzie disketových jednotiek neobsahujú a teda ho ani nedokážu prečítať a spätne zapisovať. Občas sa to označuje ako strašná chyba že to nie je kompatibilné smerom nadol, safra - pekná blbina, nerozumiem prečo to nemá vedieť niečo naviac ako staré jednotky ! Toto má byť problém ? Disketová jednotka A810 išla len v móde SD (oproti A1050 kde boli módy dva - SD a ED) a nepamätám sa že by to niekomu vadilo a dával to na web ako zásadnú vadu A1050. Jasné, aj A810 sa dala upravovať, ale v základe bolo SD a basta. No ale kto chce psa biť palicu si určite nájde. Ak niekto trpí tým že to vie niečo navyše - stačí to nepoužívať, nie ?

 


- je hodne zaujímavé že na prednej strane jednotky nie je osadený žiaden indikátor zapnutia jednotky, je to dosť nezvyčajné. Buď sa na to v priebehu vývoja zabudlo, alebo je to nová  "TTechnology" (Tramiel Technology) nasadená v praxi - t.j. úspora za každú cenu. Obchádza sa to potom rozličnými homemade úpravami, pretože inak neviete či je FD jednotka zapnutá alebo vypnutá - vypínač zariadenia sa nachádza na zadnej strane jednotky a teda nemáme priamo k dispozícii žiadnu informáciu o jej stave. Žeby sa tu podarilo uviesť zase jedno kurvítko priamo do praxe ?

 

Ako na to svojpomocne:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Double-LED-Atari-XF551.aspx

 

- príjemnejšie by ale bolo ak by sa vypínač nachádzal na prednej strane. Bol by k nemu omnoho lepší prístup a možno by pohľad na neho stačil aby sme vedeli či jednotka zapnutá aj bez dodatočnej LED diódy. Niekedy niečo čo v okamžiku návrhu vyzerá ako dobrá voľba sa ukáže ako nie najlepšie vo výslednom vyznení celého riešenia.

 

- založenie diskety do XF551 nespôsobí žiadnu aktivitu disku (na rozdiel od A1050, kde sa po založení diskety okamžite skáče hlavičkou na nultú stopu a prečíta sa správna hustota). Nových majiteľov práve toto poväčšine vydesí a myslia si že majú svoju XF-ku pokazenú (pretože to porovnávajú s A1050).

Napriek tomu: skutočný dôvod k panike nastáva až v okamžiku ak nenabootujete zo zaručene dobrej diskety nejaký DOS (až potom máte dôvod byť znepokojení, pretože až teraz máte reálny problém ktorý treba začať riešiť).

 

- XF551 jednotka môže zapisovať na obidve strany diskety (má 2 hlavičky), zvláda priamo 4 režimy hustoty:

  Single    -   90kb jednostranne

  Medium - 128kb jednostranne

  Double   - 180kb jednostranne

  Quad      - 360kB obojstranne (tento režim nepozná žiadna iná Atari FD jednotka)

 

Prvé 3 režimy boli spätne plne kompatibilné s Atari 1050 (treba si pripomenúť že režim 3 Double A1050 zvládala až po hardvérovej úprave, režim 4 Quad pre ňu neexistuje (pre A1050), pretože mala iba jednu hlavičku = je možný zápis iba na jednu stranu diskety).

 

keď napríklad naformátujete obojstranný disk s dvojitou hustotou pomocou programu SpartaDOS, MY DOS - všetko sa zapíše na 1 stranu disku vrátane celého adresára disku. Akonáhle má disk viac ako 180kB dát uložených na ňom, potom sa zapíše aj 2 strana disku. Výhodou je, že si môžete prečítať všetky adresáre a všetky súbory (ich veľkosť) pretože sú uložené na 1 strane na ľubovoľnej jednostrannej jednotke s rovnakou hustotou, napríklad ak v A1050 máte zabudovaný US Doubler 1050.

 

 

- pretože táto jednotka sa vyrábala už za éry "Tramiel", tak je tu už bohužiaľ dosť vidieť na motherboarde že sa na použitom materiáli naozaj výrazne šetrilo - a to až tak že je použitá jednostranná doska s veľkým množstvom prepojok a materiál dosky nie je cuprextit ale je to nejaký tvrdený papier (rozhodne to nie je laminát), ktorý zďaleka nemá takú výdrž, stačí si porovnať kvalitu tejto dosky s doskou použitou v jednotke Atari 1050. Problém by možno nebol až taký vypuklý, ale prejavuje sa to práve na konštrukcii pripojenia prívodných SIO konektorov. Tam sú použité veľmi tenké, priam vlasové spoje a viklaním konektorov pri zasúvaní kabeláže a jej následnom vyťahovaní veľmi ľahko môže prísť k prerušeniu spojov. Poväčšine stačí nanovo vývody konektorov prepájkovať a je po probléme, zmizne studený spoj. Tu hodne pomáha konektory prišróbovať voči základnej doske, vtedy je namáhanie podstatne menšie (neprejavuje sa potom zďaleka tak silno viklanie - zase sa vo výrobe ušetrili 4 šróby). No, čo už. Na fórach sa problém rieši buď radikálne (výmena celej dosky napríklad za novú verziu tejto dosky ála Dropcheck, ktorá je podstatne, podstatne kvalitnejšia celým svojím prevedením a aj použitým materiálom + obojstranné prekovenie), alebo odporúča sa nechať prepojovací SIO káblik zastrčený natrvalo v disketovej jednotke - vtedy neprichádza k takému intenzívnemu namáhaniu spoja konektor ↔ doska plošného spoja, vhodné hlavne pre tých ktorí si na zásah na motherboarde z akýchkoľvek príčin netrúfajú.

 

Jedna z viacerých možných variánt novej základnej dosky ála Dropcheck.

(Používa pôvodný chladič pre LM7805 a LM7812.)

http://www.bitsofthepast.com/

Sú dostupné aj novšie kompaktnejšie verzie dosky:

 

 

Tak isto sa používali základné dosky zo zlým označením použitých súčiastok (zdvojené názvy súčiastok) a tiež napríklad boli dosky kde boli zlé spoje pre vypínač (tie následne vo výrobe preškrabali a prepojili správne káblikmi). A potom to hodili do obehu. Niektoré série boli vydané bez týchto vyslovených chýb, zatiaľ som videl iba pár takýchto kúskov.

 

Toto je originál doska z výroby - a ktorá bola v predaji a je dosť rozšírená.

Perlička:

označenie On - Off je na motherboarde  prehodené, ON je smerom k stredu

k stredu dosky, Off je na kraji dosky.  No, tiež to asi robil nejaký majster

typu "Mat a Pat".


- prvá sa používala FD mechanika Mitsumi, tá vedela čítať aj druhú stranu (obrátenú - občas sa to nazýva flippie, flippies) diskety ktorá bola naformátovaná v jednotke Atari 1050, vedela aj zapisovať na takúto disketu. Táto jednotka teda vedela priamo bezproblémovo čítať a zapisovať na obojstranne nahraté diskety z jednotky A1050 čo sa skutočne hodilo (ak bol vyradený snímač Write protect alebo ak bolo urobené "vykusnutie" na boku diskety aj na druhej strane).

 

- neskôr nastúpila mechanika Chinon, tá s takouto disketou (naformátovaná opačná strana v A1050) robiť absolútne nič nevedela, výrobca tvrdil že to je O.K, pretože si neprepíšete ani náhodou data - zase raz hovadina povýšená na výbornú charakterovú vlastnosť, ale veď to vlastne poznáme z praxe aj dnes. Ak urobíte náhradu druhého indexačného otvoru tak funguje už ako Mitsumi v predchádzajúcom odstavci.

 

- ak chcete používať obidve strany diskety priamo tak ako v A1050 nezostáva nič iné ako si "samodomo" (homemade) urobiť náhradu druhého indexačného otvoru (týka sa Mitsumi aj Chinon) a povoliť zápis na druhú stranu diskety bez potreby vykusnutia Write protect otvoru - tu treba pridať prepínač Write protect On/Off, potom obidva predchádzajúce odstavce môžete odignorovať.

 

- používajú sa štandartné PC mechaniky 5.25" 360kB DS/DD (300/RPM), takže v prípade ak sa FD mechanika pokazí je ju možné priamo nahradiť PC mechanikou, len pozor, nemusí priamo sedieť pripojenie kabeláže ! = potrebné hardvérové úpravy, iné FD mechaniky sú poväčšine rozmerovo dlhšie a teda je tam aj menej miesta. Ak nemáte originálnu mechaniku ako náhradu k dispozícii tak počítajte pri nasadení inej mechaniky s potrebnými hardvérovými úpravami ! - potom sa im nedá vyhnúť.

 

- vďaka rozdielnej rýchlosti otáčok tu nefunguje niekoľko titulov toré bežia na A1050, ale dajú sa spočítať na prstoch jedej ruky, tam sa kontroluje rýchlosť presunu hlavičky na nové miesto a meria sa doba presunu, proste "ochrana" proti iným typom disketových jednotie, našťastie tých titulov je naozaj málo - nakoniec vo výsledku to aj tak išlo proti samotným výrobcom software pretože program bežal na jedinom type disketovky. (Tak isto nefungujú aj na A1050 ktoré sú upravené ak nemajú v sebe mód - pôvodná A1050.)

 

- mechaniku Chinon som neskúšal či dokáže v XF551 naformátovať na 360KB originálnu HD disketu, alw Mitsumi FD mechanika to dokáže bez najmenších problémov. Tu pozor, pretože takéto diskety ak dáte do rúk majiteľovi Atari 1050 tak ju dokáže použiť len ako podložku na kávu (alebo na pivo) pretože tá si s HD disketou skutočne ani len "nevrzne". Takže s používaním HD diskiet skutočne opatrne ! - radšej používajte pôvodné diskety s kapacitou 360kB, HD diskety potrebujú pre kvalitný záznam vyšší záznamový prúd (ktorý tu nedostanú - používajú iný druh magnetického materiálu ktorý má vyššiu koercivitu) a teda spoľahlivosť záznamu môže byť poriadne ohrozená. Takže tento odstavec radšej berte len ako zaujímavú pikošku než ako to že to budete reálne používať. Inak povedané - ak máte doma HD diskety a máte možnosť ich zameniť za DD diskety - neváhajte ! (Možno niekedy na túto tému napíšem samostatný článok.)

 

- keďže je použitá PC mechanika tým je aj dané to, že FD jednotka otáča disketou rýchlosťou 300 rpm/min, teda presne robí 5 otáčok za sekundu (je to štandartná rýchlosť otáčok pre PC mechaniky 360kB). Výhodou je to že otáčky diskety sú riadené presne x-talom a teda na rozdiel od A1050 ich nijako nenastavujeme, je to dané = máme menej roboty, otáčky netreba nastavovať. Tým nám ale vzniká rozdiel v rýchlosti otáčania oproti A1050 kde to činí 288 rpm/min, kde to teda robí 4.8/ot min. Tento rozdiel v rýchlosti otáčania je presne 4%, čo je v Atari XF551 kompenzované zvýšením kmitočtu oscilátoru procesoru práve o tie 4% a teda nemáme tu 8MHz hodiny ale 8.333MHz. V tom ale problém nie je, problémom je v dnešnej dobe sa k takémuto oscilátoru dostať. Rieši sa to rozlične, napríklad sa zoberie kmitočet 33MHz a delí sa :4, lenže to potom vyjde = 8.25MHz, čo je presne 1% pod potrebnou hodnotou, alebo inak povedané beží to o celých 83kHz nižšie než treba - a to už problémom je, je to pre niektoré veci príliš veľká odchýlka. Asi najlepšie dostupným riešením je použiť x-tal = 16.666MHz, s ním urobiť oscilátor a použiť následne deličku :2, akurát potrebujete navyše 2 čipy, jeden na oscilátor a druhý pre deličku - ale je to najspoľahlivejšia náhrada originálneho oscilátoru, máme presne = 8.333MHz ako treba. Dá sa to riešiť aj x-talom 33.333MHz v oscilátore a potom sa použije delička :4, tu je odchýlka podstatne nižšia ako v prvom spomínanom prípade, tu to bude = 8.33325MHz. Tu sa už potom skôr prejavuje presnosť vlastného oscilátoru, ale rozhodne je to tak isto zanedbateľná odchýlka od požadovanej frekvencie. Čiže voľne preložené - dá sa to na náš účel priamo použiť.

 

foto prevzaté z atari.org.pl

 

- viete že v Atari XF551 sa používal nielen radič WD1772 ale používal sa tu aj radič WD1770 ? - používal sa iba v neskôr vyrobených jednotkách. Osobne som sa s tým fyzicky nestretol, všetky jednotky čo som kedy mal v rukách používali WD1772 (a bolo to tak aj vytlačené na motherboarde). A v prípade ak WD1772 nemáte, spoľahlivo ho nahradí práve WD1770 (podľa mne dostupných informácií funguje "ohne probleme" -ale iba vo verzii 5.25".


foto prevzaté z atariage.com

______________

Doplnená poznámka (13.07.2019):

- ak použijeme 3.5" floppy jednotku a nasadíme OS Hyper XF tak to s WD1770 nebude fungovať, treba tam už potom skutočne nasadiť  radič WD1772, pri 5.25" 360kB jednotke problém nebude

- tak isto je problém aj pri pôvodnom OS v.7.7 pri použití 3.5" FD jednotky

A prečo teda Atari použilo WD1770 ?

Dôvod je jasný, radič WD1770 stojí iba 1/3 ceny radiča WD1772 ... takže cieľom bolo zníženie nákladov, o 3.5" jednotke nasadenej do XF551 sa neuvažovalo.

___________

Ďalšia poznámka 05.03.2020:


User Manterola , použitý radič WD1770:

Pri používaní diskiet MyDOS 360K 5.25" - pri čítaní a zavádzaní systému nastali problémy s čítaním a zavádzaním, iné boli prečítané správne.

____________

 

- často sa stáva že nový (neskúsený) majiteľ tejto jednotky si po jej otvorení myslí že vytiekol obsah 3 veľkých kondezátorov na dosku, jedná sa o bielu hmotu ktorá je okolo nich. Je to omyl, jedná sa o spevňovaciu hmotu (lepidlo) ktoré chráni tieto kondenzátory pred vibráciami pri transporte jednotky. Takže radšej  pozerajte na vrchlíky týchto veľkých kondezátorov - ak sú rovné vrchlíky je všetko O.K., ak sú však vyduté tak vtedy ich treba vymeniť !

 

- disketová jednotka Atari XF551 nevykonáva po zapnutí úkon ako jednotka Atari 1050, t.j. nevystavuje hlavičku na nultú stopu, toto je tiež častým zdrojom nedorozumení a ťažkých chvílok nového majiteľa (myslí si že jednotka je pokazená). Až keď založíte disketu tak až vtedy sa hlavička posunie na nultú stopu.

 

- celkom dobrou investíciou pri získaní tejto jednotky je skontrolovať obsah Eprom, keďže tá je v pätičke problém to zvyčajne nie je. Napriek všetkému - rovno  si tam dajte minimálne opatchovanú verziu 7.7 - je to potom celkom iná jednotka a to bez ďalšieho potrebného zásahu do jednotky (popísané podrobnejšie v ďalšom texte).

 

- veľkým problémom bolo aj to že pri pôvodnom neupravenom firmware jednotky FD mechanika nevedela prečítať novo vloženú disketu ktorá mala inú hustotu ako prvotne založená disketa. Aj keď občas sa niečo načítalo, nikdy ste nemali istotu či Vám to nezmrví dáta pri ukladaní na zle rozpoznanú hustotu novej diskety. Parádny problém, ale zase sa tvrdilo že tak to mám byť a je to v poriadku. Takéto tvrdenia neexistujú len u nás a v iných súvislostiach, ale ako vidieť sú rozšírené aj na druhej strane zemegule.

 

Aby toho nebolo málo zo začiatku existovali dostupné 2 verzie firmware - jedna bola určená pre počítače NTSC a druhá pre počítače zo systémom PAL. (Majú iné presné nastavenie prenosovej rýchlosti, sú teda v tomto od seba mierne odlišné.) Ak ste použili disketovú jednotku s firmware pre iný systém ako bol na počítači - mali ste problém. Teda niekedy to náhodou dokonca išlo. A máme tu legendu o nespoľahlivosti týchto disketových jednotiek ako vyšitú - a sčasti týmito poznatkami potvrdenú. Tejto nálepky nespoľahlivosti sa už nikdy nezbavila a tiahne sa to s ňou dodnes.

Síce stále nechápem prečo to nebolo urobené hneď na začiatku tak aby to išlo bez problémov aj tam aj onam, pretože sa to dalo urobiť, viď ďalšie čítanie. Pritom by to asi bolo celkom zaujímavé čítanie ak by sme o tomto procese "vývoja" firmware vedeli podstatne viac a osvetlilo by nám to asi naozaj zaujímavé myšlienkové pochody vývojárov na tomto projekte.

 

Malá poznámka:

Jednotky Atari 1050 fungujú bez najmenších problémov na NTSC a aj PAL počítačoch (dôkaz že to ide od začiatku, teda ak sa chce).

 

Posledná vydaná verzia firmware (už sme zase naspäť na XF551) nesie označenie ver.7.7 - čo je naozaj dosť vysoké číslo, tu už potom stačila (konečne !) táto verzia bez problémov obslúžiť prácu s NTSC a tak isto aj s PAL počítačom. Problém zo správnym načítaním nanovo založenej diskety (teda ak nastala zmena hustoty) ale stále pretrvával a Atari to ani vtedy nehodlalo nejako riešiť. Nepochopiteľné, teda aj z dnešného hľadiska, vraj to je v poriadku (proste ste mali používať iba diskety SD hustoty a bolo by po vtákoch a tým by ste úspešne eliminovali všetky výhody tejto novej jednotky ...). Tak za toto firme aj po tých rokoch patrí hodne, hodne veľký čierny bod. A zase toto "polovičaté" riešenie nepridalo dobrej povesti XF551-ky.


Preto nezostávalo nič iného - museli nastúpiť dve súkromné osoby, ktoré spomenutý problém firmware skutočne dotiahli do konca - namiesto firmy ktorá zariadenie dala na trh. Smutné, ale pravdivé.

 

Osoba prvá:

Pekne to vyriešil pred časom úplne nový OS pre túto jednotku - autorom je S. Dorndorf z nemeckého ABBUC klubu (inak autor QMEGu), tento OS je známy pod názvom Hyper-XF (tu bol potrebný mimo nového firmware ktorý bol celý urobený nanovo aj malý hardvérový zásah - vyžadoval pridať do FD jednotky mikrospínač, vďaka ktorému jednotka vždy vedela že bola založená nová disketa a teda nanovo sa načítala správna hustota diskety, jednotka dokázala pracovať na dvojnásobnej rýchlosti oproti pôvodnej - a aj vyššej). OS je dostupný vo verzii pre 5.25" mechaniku (verzia A) a tiež pre 3.5" mechaniku (verzia B). Tento OS bol napísaný fakticky úplne nanovo, ostali len základné rutiny pre jednotlivé hustoty.

 

Osoba druhá:

Objavila sa aj čiste softvérová úprava pôvodného firmware ver. 7.7. (patch), autor Bob Woolley a chodí to tak isto naozaj pekne a dokáže správne načítať hustotu vloženej diskety e teda najväčšia "bolesť" tejto jednotky bola konečne odstránená. Už som to síce niekde aj napísal, táto programová úprava firmware vyžaduje pre korektné rozpoznávanie hustoty založenej diskety vykonať zmenu púhych 23 byte ! Bob, potešil si tým naozaj veľmi veľa ataristov !


Práve preto rozhodne odporúčam tomu kto nechce robiť žiadne úpravy jednotky XF551 zmenu na opatchovaný firmware ver.7.7 - je to potom úplne iná jednotka !

 

- kto sa "prekúsal" v tomto článku až sem, chcem povedať že napriek všetkému spomenutému Atari XF551 nie je zlá disketová jednotka - hlavne ak viete kde sa nachádzajú problémy a viete si s nimi poradiť a hlavne ak viete ako tie problémy odstrániť. Ak to prevediete je to skutočne veľmi dobrá, tichá a spoľahlivá disketová jednotka. Poznám pár ľudí čo ju vlastnia a nevymenili by ju za nič na svete. V dnešnej dobe to už aj tak nie je dôležité, pretože máme náhrady disketových jednotiek a teda celé to už dávno ustúpilo do pozadia. Dnes je to už len vec pre skalných fanúšikov disketových jednotiek ktorí majú radi atmosféru zvuku nahrávanej diskety (dtto sa týka maníkov ktorí radi nahrávajú v režime Turbo 2000 z kazetového magnetofónu, ale to je zase už iná kapitola dejín Atari). Len je škoda že tých pár "bolestí" sa dalo jednoducho odstrániť už pred mnohýmo rokmi ...

____________________________________________________________

 

Doplnok:

Pri disketovej jednotke Atari XF551 je dobré konektor napájania do jednotky vždy zasúvať pri vypnutom zdroji. Na rozdiel od Atari 1050 má dosť nešťastne tvarovaný vstup kde sa zasúva konektor a tak je celkom pravdepodobné že sa podarí pri zasúvaní vyvolať náhodný skrat, môžete si potom odpáliť napájací transformátor (poistku) a vyrobíte si zbytočný problém ktorému sa dá rozumným postupom pri inštalácii a zapínaní celého zariadenia bezproblémovo zabrániť.

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Comments

3/26/2019 5:26:10 PM #

trackback

03_2019 Blog, Notes.

03_2019 Blog, Notes.

Igi blog |

3/26/2019 5:47:32 PM #

Marek

super, clanok, vzdy si rad precitam o XF551 Smile mam ju (aj spolu s 1050) stale na stole a pripojenu k Atari 800XL. Hlavne teraz na backup diskiet do ATR cez SIO2SD, ale pravda je, ze praca s disketarnami ma nieco do seba...

Marek United States |

4/5/2019 1:18:26 AM #

Marián Výbošťok

Super clanok, ja len dodam ze to preskrabanie plosaku pri prepinaci napajania vlastne sposobilo ze bola disketova jednotka aktivna v opacnom stave ako bol povodne navrhnuty plosny spoj. sudruhovia z taiwanu teda upravili dosku rucne ale na potlac dosky sa vykaslali a centrofixkou to neprepisali.
zaujimavejsia je vsak otazka preco to otacali? ci casom sa preslo na mechanicky ine vypinace/prepinace alebo t bolo navrhnute od zaciatku zle.
nepamatam si ci je ON a OFF alebo 0 a 1 vylisovane aj na plastovom kryte xf551 ale asi to bolo estetickejsie prehodit vo vnutri ako prepisovat na stovkach vyrobenych krytov.

to je ale len moj dohad, podla toho co si hovoril ked sme sa stretli tak cela Xf551 bola dost divoka a stale nachadzas dalsie a dalsie varianty ake vysli z fabriky.

Marián Výbošťok Slovakia |

4/7/2019 8:05:27 AM #

Admin

Je to vylisované na zadnej strane panelu.

Admin Slovakia |

Comments are closed

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: