Atari XF551 - doplnkové informácie. Atari XF551 - additional information.

By Administrator at March 26, 2019 17:17
Filed Under: Atari

Atari XF551

 

O doplnkových informáciách pre Atari 1050 som sa už zmienil, tak tu teraz mám na rade disketovú jednotku Atari XF551. Pokúsim sa tu podať viacero zhutnených informácií o ktorých ste možne vedeli (niečo určite) a možno aj nevedeli.

  

Viete že:

  

- jednotka Atari XF551 bola nasledovníkom jednotky Atari 1050, jej design zodpovedal už rade počítačov Atari XE, bola poslednou disketovou mechanikou Atari vyrobenou pre radu Atari 400/800, XL/XE osobných počítačov. Jednotka bola spätne kompatibilná so všetkými predchádzajúcimi diskovými formátmi Atari + mala jeden režim navyše, o ňom ešte bude reč. Pohon mohol byť nastavený na číslo jednotky v rozsahu 1 ÷ 4 pomocou konfigurácie prepínačov dip dostupných na zadnej strane jednotky. XF551 bola dodávaná s Atari DOS 2.5, ktorý sa defacto stal neoficiálnym štandardom používaným väčšinou komunity Atari, pôvodne mal k nej byť dodávaný DOS XE ale v čase vyjdenia jednotky do predaja na trh ešte nebol dostupný. Je to dosť nepochopiteľné, ale 8bitový trh už bol naozaj vo firme na vedľajšej koľaji. Až neskôr vydalo Atari DOS XE, ktorý skutočne využíval schopnosti Atari XF551, t.j. rýchlosť a ukladanie na celú disketu, teda na obidve strany diskety, t.j. režim 360kB. Atari DOS XE povolil podadresáre, skriptovanie a mnoho ďalších výkonných funkcií, ale napriek tomu sa neuchytil (jeho formát nebol kompatibilný s DOS 2.5 - a to bol pravdepodobne najväčší kameň úrazu spolu s neskorým uvedením software na trh). Medzitým ho predbehli produkty tretích strán - ICD SpartaDOS, BiboDOS, MyDOS, ktoré tento problém nemali a boli priamo kompatibilné s DOS 2.5.

 

- kľúčovým konštruktérom modelu XF551 bol Jose Antonio Valdes (pracoval vo firme Atari v období 10/1979 až 08/1989). Okrem iného mal "prsty"aj vo vyvoji počítačov rady XL a XE.

 

- existovali jednotky Atari XF551 ktoré nemali v sebe na základnej doske Eprom + pomocný čip, t.j. celý firmware sa nachádzal priamo v procesore 8050 ?, takže teraz sa pustím do úvah:

 

- možno na začiatku výroby pre ušetrenie nákladov sa počítalo s týmto riešením (už firme šéfoval Jack Tramiel), potom celé riešenie malo iba 4 čipy na základnej doske - procesor 8050, radič WD1772, 74LS14 a 74LS00, napriek všetkému (nemožnosť zmeny firmware) je to pozoruhodné riešenie ako je vo svojom výsledku minimalistické


- nevýhody sú jasné = žiadna možnosť zmeny firmware (toto je fakt nepríjemné) ak sa objaví lepšia verzia (firmware sa ukladal priamo vo výrobe procesoru ako maska ROM priamo na čip procesoru, výhoda = pri veľkej sérii naozaj nízke výrobné náklady)

 

- pretože zo začiatku sa produkovali rozdielne verzie firmware pre USA (NTSC verzia) a Európa (PAL) tak by to značilo totálnu nemožnosť zmeny obsahu a teda priame obmedzenie na konkrétny región - a to trvale (určite by ste si kvôli XF551 z USA nezháňali aj NTSC počítač - platí to aj opačne)

 

- čiže zo škrípaním zubov (znamenalo to vo výsledku zvýšenie nákladov) sa zvolila nakoniec verzia s externou Eprom (bezproblémová zmena firmware - a to aj počas bežiacej výroby)

 

- pritom produkcia od začiatku bežala s rozdielnymi firmware pre USA a Európu, neboli medzi sebou zameniteľné, síce neviem prečo, ale poskytovali mierne rozdielne Baud rýchlosti a teda nebolo možné skombinovať PAL počítač pre Európu s XF551 s NTSC firmware, jednoducho odlišné rýchlosti prenosu (pritom oficiálne to bolo 19.200Bd) fungovali na hrane rozpoznania a teda ak to bolo v druhom systéme už za hranou tak to nespolupracovalo

 

 

- dnes stačí jeden firmware ver.7.7 pre použitie jednotky tak v USA ako aj v Európe, ale pritom chvíľu trvalo než sa objavil (existuje aj jeho opatchovaná verzia  7.7p - autor Bob Woolley, ktorá má odstránené najväčší problém pôvodného firmware verzie 7.7 - teraz už pozná správnu hustotu založenej diskety), objavil sa ale až počas už rozbehnutej produkcie zariadenia


- práve z uvedených dôvodov sa objavili XF551 z firmware ktorý bol priamo v procesore len v obmedzenom množstve a to asi len na trhu v USA a niečo išlo do Južnej Ameriky, sú dosť vzácne (ako šafrán, aj keď ich použiteľnosť nie je práve najlepšia), vyzerá to tak že neboli predané v nejakom významnom množstve


- aj toto mohol byť jeden z dôvodov prečo sa šírili zlé správy o tejto disketovej jednotke, ale to tak už býva (ak ste ju mali, nevedeli ste tam dostať novší firmware, tak isto to platilo pre problémy medzi verziami firmware pre USA a Európu)


- našťastie je toto "temné obdobie" disketovej jednotky Atari XF551 za nami a tí ktorí ju vlastnia dnes už môžu hovoriť že sú šťastnými majiteľmi tejto jednotky


- ak by niekto takúto mašinu s uvedeným riešením (bez Eprom, OS v ROM procesoru) mal - uvítal by som ak by boli k dispozícii fotografie základnej dosky. Zaujímavé je to, že vždy ten kto napísal že ju vlastní (alebo tvrdil že ju niekedy mal v rukách) nikdy neuverejnil žiadne fotografie základnej dosky - takže zatiaľ je to stále iba neoverená správa z agentúry JPP - jedna pani povedala. Proste je to taká žena poručíka Colomba, všetci o nej vedia, hovorí sa o nej - ale nikto nikdy ju nevidel.


Na atariage pred časom user manterola uverejnil foto jeho dosky ktorá má potvrdiť existenciu dosky bez Eprom a 74LS373 čipu:

 

Motherboard Atari XF551, foto: manterola


Čo je zaujímavé na fotografii je to že sú tu osadené vyhladzovacie kapacity pre Eprom a 74LS373 - tak zatiaľ táto fotografia nič nedokazuje a je nepresvedčivá, za éry JT sa už šetrilo ako sa dá a osadzovať súčiastky na niečo čo sa nepoužíva je už dosť nepravdepodobné. Na mieste Eprom ale presvitajú plošky cínu, čip 74LS373 bol evidentne vypájkovaný (a to hodne nekvalitne).


Motherboard Atari XF551, foto: manterola


Táto fotografia je už o niečo viac presvedčivá - i keď miesto pre čip 74LS373 ukazuje na to že tam ten čip bol osadený, dosť "tuhé" stopy po vypájkovaní hovoria jasnou rečou. Oproti tomu miesto pre Eprom skutočne vyzerá ako zapájkované vlnou. Ale zase nie je poriadne vidieť či tam nie je zapájkovaná pätica. A všimnite si chyby v označení pre pätičku Eprom, malo by tam byť 2764. Aby bolo jasné nechcem autora z niečoho obviňovať ale je to také nejaké - no, pre mňa zatiaľ také nepriekazné.

No, rozhodne by túto situácia vyriešilo kratučké video s odkrytovanou základnou dosku a pritom v prevádzke disketovej jednotky. Neviem, neviem, lezie to z tých majiteľov ako z chlpatej deky, na videu sú zachytené akékoľvek voloviny ale že toto nedokáže niekto zaznamenať pre jasné ukončenie dohadov ... tak si zase ešte chvíľu počkáme, možno sa niečo ešte viac priekaznejšie objaví.

______________________

29.05.2023

Predchádzajúci odstavec úplne doriešený, urobil som to osobne, viď nový článok, načítal som obsah PROM procesoru 8050 v ktorom bol uložený firmware pre Atari XF551:

Atari XF551 - OS firmware in PROM 8050.

_________________


- tu je možná ešte jedna vec - po odklopení mechaniky je možné v niektorých jednotkách vidieť osadenú OTP PROM (je to Eprom bez okienka, t.j. je jednorázovo napáliteľná), má 28 nožičiek a ak má na sebe verziu 7 (a viac, 7.7 a pod) tak kto sa v tom nevyzná ju môže zameniť za procesor 6507 (viď ďalší odstavec), alebo potom márne hľadá Eprom (v podvedomí hľadá Eprom s okienkom), ak to nenájde = doska nemá Eprom a basta ! Síce toto je z mojej strany domnienka, ale asi nebudem ďaleko od pravdy.

 

Zamyslime sa na nad možnosťou že by to tak bolo:


. ušetrilo by to v zapojení 2 čipy a teda na celú elektroniku potom by stačili púhe 4 čipy

. otázkou je (ak to existuje) či je použitá rovnaká základná doska, to by dávalo zmysel, pretože prepojením na internú ROM netreba zapojiť Eprom a 74LS373

. veľkou nevýhodou potom je nemožnosť zmeny firmware vovnútri čipu mikroprocesoru

. ak je rovnaká základná doska tak by stačilo dodať na dosku spomínané 2 čipy + zmeniť prepojku a fungovalo by sa sa na externú Eprom

- počiatočné správy priamo od fy Atari (sic!) a aj niektoré médiá v recenziách nesprávne označili že v jednotke sa nachádza procesor 6507 (v skutočnosti je tam použitý mikroprocesor  8040/8050). Len tak medzi rečou - 6507 28 pinové púzdro, 8040 (8050) má púzdro 40 pinové. Je fakt zaujímavé ak niekto napísal recenziu a tvrdí že porušil záruku aby sa o tom v jednotke sám presvedčil čo je naozaj vovnútri, je niečo neskutočné ako niekto obkecáva neobkecateľné ..., nakoniec pozrite si to sami, niečo takého v recenzii len tak neuvidíte:

https://www.atarimagazines.com/v7n2/XF551.html

Ukážka:

Skôr by som to videl v tomto prípade na neskutočnú "botu" autora článku, teda že si buď pomýlil radič WD1772 s procesorom 6507 (obidve púzdra majú zhodne 28 pinov) alebo si pomýlil PROM na doske s procesorom, ale aj tak je des že niekto taký urobí recenziu, toto by sa fakt nemalo stávať. Takéto "megakiksy" dôveryhodnosti naozaj nikomu nedodajú ! A potom sa šíria fámy o niečom čo reálne neexistuje. Ak vidieť, nesúvisí to iba s dnešnou dobou, bolo to tu už aj predtým. Porovnajte s fámami v predchádzajúcom odstavci a ďalšia legenda je na svete ...

 

- DOS XE v svojom XF551 manuáli nesprávne píše že oscilátor pracuje na hodnote 18.3333MHz (správna hodnota je = 8.333MHz), zase sa raz niekto pri písaní "uklikol", toto vyzerá skutočne iba na preklep, takže prižmúrim oko a ďalej to nekomentujem (ale evidujem).

 

- vnútorným osadením jednotky, teda podrobnosťami o jej čipoch sa tu nebudem nejako zásadne zaoberať, už som to predtým popísal v iných článkoch, nakoniec si to viete pozrieť v samotnej schéme zapojenia, jedná sa skutočne o minimalistické zapojenie.

 

- jednotka XF551 je rozmerovo kratšia, ale zase je o niečo širšia, v prevádzke je podstatne tichšia (tichší posun hlavičky) ako je to pri prevádzkovaní jednotky Atari 1050 (PC disketové jednotky už používajú iný, novší typ mechaniky ktorý už obsahuje aj elektroniku).

 

- jednotka používa na prepínie čísla jednotky D1÷D4 dvojitý DIP prepínač, ten by síce mal byť spoľahlivý, ale občasné "zacvičenie" s ním z jednej strany do druhej by malo zaručiť dlhý a bezproblémový chod jednotky (nezabudnúť ich nastaviť nakoniec do správnej polohy D1 ...). Ak prepínače nastavenia čísla disketovej jednotky naďalej blbnú - tak sa ich výmene nevyhnete.

 

 

- jednotka má nový mód  DS/DD (double side/double density), teda dokáže ukladať na disketu obojstranne 360kByte dát, tento mód staršie verzie disketových jednotiek neobsahujú a teda ho ani nedokážu prečítať a spätne zapisovať. Občas sa práve toto označuje ako strašná chyba že to nie je kompatibilné smerom nadol, safra - pekná blbina, nerozumiem prečo to nemá vedieť niečo naviac ako staré jednotky ! To má byť problém ? Takéto názory a dodatky že režim DS/DD je pekná hovadina sa stále objavujú - a predstavte si to - hlavne u majiteľov jednotiek ktoré uvedený mód k dispozícii nemajú ... teda A810, A1050, práve táto informácia o tom kto tieto reči šíri je skutočne zaujímavá. Disketová jednotka A810 išla len v móde SD (oproti A1050 kde boli módy dva - SD a ED) a nepamätám sa že by to niekomu vadilo a dával to na web ako zásadnú vadu A1050 že dokáže vytvoriť disketu ktorú už A810 neprečíta. Takže ...

JPozrime si čo sa píše, napríklad toto:

XF-ka bola zámerne tvrdohlavá, pokiaľ ide o zmenu hustoty, aby na nej v tom čase mohol bežať softvér chránený proti kopírovaniu pre 810/1050.

No, zase pekná volovina.

Pozrime si ešte jednu citáciu z fóra:

Mojou osobnou preferenciou bolo, že XF551 mala zlú “karnu". Jej 360 kB režim nebol kompatibilný s 1050 alebo 810. CSS vyriešilo niektoré problémy, ale mojím riešením bolo previesť ich na disky s veľkosťou 720 kB. Pri 720 kB nemusel byť kompatibilný s ničím.

Moja poznámka  k citátu:

720kb nemusí byť kompatibilné s ničím, ale 360kB režim jednotky XF551 ktorý A810 a A1050 nemá je teda čo, základná chyba XF551 ? Nad niektorými názormi mi skutočne zostáva rozum stáť ...

Jasné, aj A810 sa dala upravovať, ale v základe bolo SD a basta. No ale kto chce psa biť palicu si určite nájde. Ak niekto trpí tým že to vie niečo navyše - stačí to nepoužívať, nie ?

Je až s podivom koľko negatívnych vecí na XF551 nachádzajú tí čo ju vlastne doma ani nemajú (a nemali).

Majitelia A1050 sa rozplývajú nad Happy (Speedy a ďalšími), alebo podobnými riešeniami, to je O.K. - až na to že tie nie tiež sú základnou dodávanou a integrovanou súčasťou spomenutej disketovky. Dajte si do XF551 Eprom s Hyper-XF a uvidíte tu zmenu, takže porovnávajme porovnateľné a nehaňme to o čom vieme iba z počutia.


Tu si treba uvedomiť ešte toto:

Aby XF551 bola naozaj všestranná tak potrebuje urobiť minimálne 3 úpravy, je  síce škoda že to tam nie je priamo z vtedajšej výroby - ale vieme si s tým poradiť. Ten kto jednotku používa na hry sa s problémom prepínania hustoty možno v živote nestretne, takže pre "gamerov" je tento problém v podstate zanedbateľný - iná vec je ak to chceme používať s niektorým DOS-om a potrebujeme vymieňať diskety.

Úpravy:

1.- vymeniť pôvodú verziu 7.7 firmware za verziu 7.7patch (Bob Wooley), potom zmiznú problémy s čítaním rozličných hustôt na diskete, tu stačí výmena OTP PROM za Eprom s novým obsahom, veľmi jednoduchá a rýchla zmena - a skutočne to jednotke neuveriteľne pomôže v jej funkčnosti

2.- nainštalovať nový indexačný snímač, potom je jednotka skutočne obojstranná, tu je potrebný HW zásah

3.- nainštalovať prepínač ktorý dokáže vyradič z funkcie Write protect ochranu - potom dokážeme zapisovať aj na druhú stranu diskety bez potreby "vykusnutia" na jej obale, potrebný HW zásah

Dodatok:

4.- ak ideme do zabudovania firmware s označením Hyper-XF tak treba novú Eprom s novým obsahom, zase je potrebný aj HW zásah (bod č.2 -  inštalácia dodatočného mikrospínača pre rozpoznanie stavu založenej diskety) = naprosto najlepšie dostupné riešenie pre disketovú jednotku Atari XF551


Potom je už bezpredmetná vec ktorá "trápi" majiteľov A810 a A1050 (občas aj niektorých majiteľov XF551) je to že XF-ka nedokáže priamo prečítať druhú stranu ich zapísanej diskety. Kolosálna vec, teda skôr kolosálny omyl, stačí si len uvedomiť že zápis na druhú stranu diskety na A810 a A1050 prebieha tak že smer otáčania diskety je opačný ako u XF551, preto s tým XF-ka nič nenarobí. A teda za toto ju haniť ... Riešenie je pritom veľmi jednoduché - vyberie sa disketa z mechaniky, otočí sa o 180° a vloží naspäť. Heuréka ! - a čítame zápis aj na druhej strane - presne tak ako to robia majitelia A810 a A1050 aby sa dostali k obsahu na druhej strane, zase raz neskutočný dôvod na kritiku pri absolútnom nepochopení princípu fungovania zápisu na obojstrannú disketu.

Napríklad ja mám 2x FX551 a v móde DS/DD fungujú naprosto spoľahlivo a nie je nič čo by som im mohol v tomto smere vytknúť.

 


- je hodne zaujímavé že na prednej strane jednotky nie je osadený žiaden indikátor zapnutia jednotky, je to skutočne dosť nezvyčajné. Buď sa na to v priebehu vývoja zabudlo, alebo je to nová  "TTechnology" (Tramiel Technology) už nasadená priamo v praxi - t.j. úspora za každú cenu (viac pravdepodobné). Obchádza sa to potom rozličnými homemade úpravami, pretože inak neviete či je už FD jednotka zapnutá alebo naopak vypnutá - vypínač zariadenia sa nachádza na zadnej strane jednotky a teda nemáme priamo k dispozícii žiadnu informáciu o jej stave. Žeby sa tu podarilo uviesť zase jedno kurvítko priamo do praxe ? Stačí porovnať s inými zariadeniami kde tá informačná LED  zabudovaná je a vieme že je zariadenie zapnuté.

 

Ako na to svojpomocne:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Double-LED-Atari-XF551.aspx

 

- príjemnejšie by ale bolo ak by sa vypínač nachádzal na prednej strane. Bol by k nemu omnoho lepší prístup a možno by pohľad na neho stačil aby sme vedeli či jednotka zapnutá aj bez dodatočnej LED diódy. Niekedy niečo čo v okamžiku návrhu vyzerá ako dobrá voľba sa ukáže ako nie najlepšie vo výslednom vyznení celého konečného riešenia. Použité riešenie nepotrebuje na predný panel dotiahnuť vypínač aj s jeho potrebnými vodičmi.

Výsledné riešenie miesta vypínača naozaj nikoho nepotešilo.

 

- XF551 jednotka môže zapisovať na obidve strany diskety (má 2 hlavičky), zvláda priamo 4 režimy hustoty:

  Single    -   90kb jednostranne, SD

  Medium - 128kb jednostranne, ED

  Double   - 180kb jednostranne, SS DD

  Quad      - 360kB obojstranne, DS DD (tento režim nepozná žiadna iná Atari FD jednotka)

 

Prvé 3 režimy boli spätne plne kompatibilné s Atari 1050 (treba si pripomenúť že režim č.3 - Single Side Double Density  A1050 zvládala až po hardvérovej úprave, režim 4 Quad pre ňu neexistuje (teda pre A1050), pretože mala iba jednu hlavičku =  je možný zápis iba na jednu stranu diskety).

 

keď napríklad naformátujete obojstranný disk s dvojitou hustotou pomocou programu SpartaDOS, MY DOS - všetko sa zapíše na 1 stranu disku vrátane celého adresára disku. Akonáhle má disk viac ako 180kB dát uložených na ňom, potom sa zapíše aj 2 strana disku. Výhodou je, že si môžete prečítať všetky adresáre a všetky súbory (ich veľkosť) pretože sú uložené na 1 strane na ľubovoľnej jednostrannej jednotke s rovnakou hustotou, napríklad ak v A1050 máte zabudovaný US Doubler 1050.

 

- jednotka obsahuje digitálny separátor dát a teda pri "ťahaní" obsahu z poškodenej diskety býva skutočne percentuálne o poznanie úspešnejšia ako A1050

 

 

- XF551 nedosahuje tak vysoké prenosové rýchlosti ako upravené A1050, ale dá sa na to zvyknúť, zvyčajne dosahuje s niektorými OS dvojnásobok (38.400Bd) prenosovej rýchlosti a pri priaznivých podmienkach (Hiias) upravený OS je to skoro až trojnásobok (55.000Bd)

 

- existuje ešte riešenie OS pre XF551 od firmy CSS  (Computer Software Service), je výborné - ale potrebuje hw zásah na základnej doske, súčiastky rozšírenia sú zaliate v Epoxy, dodnes nie je k dispozícii ani obsah Eprom 2732 (4kB) a schéma rozširujúceho hw, čiže využívať to vie len reálny majiteľ tohoto rozšírenia. Škoda ...

Mimo iného poskytovali aj zapojenie Dual drive - 1x 5.25" + 1x 3.5" ..., pripájam ich katalóg, roky 1994÷95:

CSS portfolio.pdf (2,36 mb)

 

CSS XFD 1.5 Dual drive:

 

Ako vidieť je tu prídavný "black box" prilepený na chladič.


A hromada kabeláže - aj priamo na procesor.

 

- pretože táto jednotka sa vyrábala už za éry "Tramiel", tak je tu už bohužiaľ dosť vidieť na motherboarde že sa na použitom materiáli základnej dosky naozaj výrazne šetrilo - a to až tak že je použitá jednostranná doska s veľkým množstvom prepojok a materiál dosky nie je cuprextit ale je to nejaký tvrdený papier (rozhodne to nie je laminát), ktorý zďaleka nemá takú výdrž, stačí si porovnať kvalitu tejto dosky s doskou použitou v jednotke Atari 1050. Problém by možno nebol až taký vypuklý, ale prejavuje sa to práve na konštrukcii pripojenia prívodných SIO konektorov. Tam sú použité veľmi tenké, priam vlasové spoje a viklaním konektorov pri zasúvaní kabeláže a jej následnom vyťahovaní veľmi ľahko môže prísť k prerušeniu spojov. Poväčšine stačí nanovo vývody konektorov prepájkovať a je po probléme, zmizne studený spoj. Tu hodne pomáha konektory prišróbovať k základnej doske, vtedy je namáhanie podstatne menšie (neprejavuje sa potom zďaleka tak silno viklanie - zase sa tu vo výrobe ušetrili 4 šróby). No, čo už. Na fórach sa problém rieši buď radikálne (výmena celej dosky napríklad za novú verziu tejto dosky ála Dropcheck, ktorá je podstatne, podstatne kvalitnejšia celým svojím prevedením a aj použitým materiálom + obojstranné prekovenie), alebo odporúča sa nechať prepojovací SIO káblik zastrčený natrvalo v disketovej jednotke - vtedy neprichádza k takému intenzívnemu namáhaniu spoja konektor ↔ doska plošného spoja, vhodné hlavne pre tých ktorí si na zásah na motherboarde z akýchkoľvek príčin netrúfajú.

 

Jedna z viacerých možných variánt novej základnej dosky ála Dropcheck.

Kvalitatívne je doska na inej úrovni.

(Používa pôvodný chladič pre LM7805 a LM7812.)

http://www.bitsofthepast.com/

Sú dostupné aj novšie kompaktnejšie verzie dosky:

 

Tak isto sa používali základné dosky zo zlým označením použitých súčiastok (zdvojené názvy súčiastok) a tiež napríklad boli dosky kde boli zle označené spoje pre vypínač (tie následne potom vo výrobe preškrabali a prepojili správne káblikmi) - a potom to hodili do obehu. Niektoré série boli vydané bez týchto vyslovených chýb, zatiaľ som videl iba pár takýchto kúskov.

 

Toto je originál doska z výroby - a ktorá bola v predaji a je dosť rozšírená.

Perlička:

označenie On - Off je na motherboarde  prehodené, ON je smerom k stredu

k stredu dosky, Off je na kraji dosky.  No, tiež to asi robil nejaký majster

typu "Mat a Pat".


- prvá sa používala FD mechanika Mitsumi, tá vedela čítať aj druhú stranu (obrátenú - občas sa to nazýva flippie, flippies) diskety ktorá bola naformátovaná v jednotke Atari 1050, vedela aj zapisovať na takúto disketu. Táto jednotka teda vedela priamo bezproblémovo čítať a zapisovať na obojstranne nahraté diskety z jednotky A1050 čo sa skutočne hodilo (ak bol vyradený snímač Write protect alebo ak bolo urobené "vykusnutie" na boku diskety aj na druhej strane). Rozumej - disketu na prácu s druhou stranou bolo treba v jednotke obrátiť.

 

- veľmi častým problémom je odpadnutie U pliešku ktorý slúži ako tienenie proti rušivým signálom (hlavička FD jednotky), pomôže pár kvapiek lepidla:

 

Pliešok na svojom mieste.


Hlavička FD jednotky bez tieniaceho U pliešku.

 

- keď som už pri hlavičke - ak začne zlyhávať práca disketovej jednotky je dobré presvedčiť sa či nie je zanesená hlavička disketovej jednotky, po vyčistení izopropylalkoholom alebo technickým liehom (pozor, benzín v žiadnom prípade ! - leptá materiál hlavičky !!! tak isto použitie acetónu na tomto mieste rozhodne nedoporučujem !) a možno budete prekvapení ako rapídne sa zvýši spoľahlivosť jednotky počas prevádzky.

 

- neskôr nastúpila mechanika Chinon, tá s takouto disketou (naformátovaná opačná strana v A1050) robiť absolútne nič nevedela, výrobca tvrdil že to je O.K, pretože si neprepíšete ani náhodou data - zase raz hovadina povýšená na výbornú charakterovú vlastnosť, ale veď to vlastne poznáme z praxe aj dnes. Ak urobíte náhradu druhého indexačného otvoru tak funguje už ako Mitsumi v predchádzajúcom odstavci.


- väčšina predaných pohonov používala spomenutý mechanizmus Mitsumi, malý počet neskorších modelov ho potom nahradil mechanizmom od firmy Chinon. Možno ich od seba rozlíšiť na prvý pohľad tak, že verzia Mitsumi má na prednej strane použitú obdĺžnikovú LED diódu, zatiaľ čo verzia Chinon tu má použitú okrúhlu LED.

 

- ak chcete používať obidve strany diskety priamo tak ako v A1050 nezostáva nič iné ako si "samodomo" (homemade) urobiť náhradu druhého indexačného otvoru (týka sa Mitsumi aj Chinon) a povoliť zápis na druhú stranu diskety bez potreby vykusnutia Write protect otvoru - tu treba pridať prepínač Write protect On/Off, potom obidva predchádzajúce odstavce môžete odignorovať.

 

 

- používajú sa štandartné PC mechaniky 5.25" 360kB DS/DD (300/RPM), takže v prípade ak sa FD mechanika pokazí je ju možné priamo nahradiť inou PC mechanikou, len pozor, nemusí priamo sedieť pripojenie kabeláže ! = potrebné hardvérové úpravy, iné FD mechaniky sú poväčšine rozmerovo dlhšie a teda je tam aj menej miesta a mechanickým úpravám chladiča sa jednoducho nevyhnete, inak sa to tam nepomestí. Takže ak nemáte originálnu mechaniku ako náhradu k dispozícii tak počítajte pri nasadení inej mechaniky s hardvérovými úpravami ! - potom sa im nedá vyhnúť.

 

- vďaka rozdielnej rýchlosti otáčok tu nefunguje niekoľko titulov ktoré bežia na A1050, ale tie dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky, tam sa kontroluje rýchlosť presunu hlavičky na nové miesto a meria sa doba presunu, proste "ochrana" proti iným typom disketových jednotie, našťastie tých titulov je naozaj málo - nakoniec vo výsledku takéto "riešenie" išlo proti samotným výrobcom software pretože program bežal iba na jedinom type disketovky.

(Tak isto nefungujú aj na A1050 ktoré sú upravené a už nemajú v sebe možnosť prepnutia na mód = pôvodná A1050.)

 

- mechaniku Chinon som neskúšal či dokáže v XF551 naformátovať na 360KB originálnu HD disketu, ale Mitsumi FD mechanika to dokáže bez najmenších problémov, osobne overené. Tu pozor, pretože takéto diskety ak dáte do rúk majiteľovi Atari 1050 tak ju dokáže použiť len ako podložku na kávu (alebo na pivo) pretože tá si s HD disketou skutočne ani len "nevrzne". Takže s používaním HD diskiet skutočne opatrne ! - radšej používajte pôvodné diskety s kapacitou 360kB, HD diskety potrebujú pre kvalitný záznam vyšší záznamový prúd (ktorý tu nedostanú - používajú iný druh magnetického materiálu ktorý má vyššiu koercivitu) a teda spoľahlivosť záznamu môže byť poriadne ohrozená.

Tento odstavec radšej berte len ako zaujímavú pikošku než ako to že to budete reálne používať. Inak povedané - ak máte doma HD diskety a máte možnosť ich zameniť za DD diskety - neváhajte !

(Možno niekedy na túto tému napíšem samostatný článok.)

 

- keďže je použitá PC mechanika tým je aj dané to, že FD jednotka otáča disketou rýchlosťou 300 rpm/min, teda presne robí 5 otáčok za sekundu (je to štandartná rýchlosť otáčok pre PC mechaniky 360kB). Výhodou je to že otáčky diskety sú riadené presne x-talom a teda na rozdiel od A1050 ich nijako nenastavujeme, je to dané = máme menej roboty, otáčky netreba nastavovať. Ak otáčky nesedia - treba zháňať asi novú FD mechaniku. Tým nám ale vzniká rozdiel v rýchlosti otáčania oproti A1050 kde to činí 288 rpm/min, kde to teda robí 4.8/ot min. Tento rozdiel v rýchlosti otáčania je presne 4%, čo je v Atari XF551 kompenzované zvýšením kmitočtu oscilátoru procesoru práve o tie 4% a teda nemáme tu 8MHz hodiny ale 8.333MHz. V tom ale problém nie je, problémom je v dnešnej dobe sa k takémuto oscilátoru dostať. Rieši sa to rozlične, napríklad sa zoberie kmitočet 33MHz a delí sa :4, lenže to potom vyjde = 8.25MHz, čo je presne 1% pod potrebnou hodnotou, alebo inak povedané beží to o celých 83kHz nižšie než treba - a to už problémom je, je to pre niektoré veci príliš veľká odchýlka. Asi najlepšie dostupným riešením je použiť x-tal = 16.666MHz, s ním urobiť oscilátor a použiť následne deličku :2, akurát potrebujete navyše 2 čipy, jeden na oscilátor a druhý pre deličku - ale je to najspoľahlivejšia náhrada originálneho oscilátoru, máme presne = 8.333MHz ako treba. Dá sa to riešiť aj x-talom 33.333MHz v oscilátore a potom sa použije delička :4, tu je odchýlka podstatne nižšia ako v prvom spomínanom prípade, tu to bude = 8.33325MHz. Tu sa už potom skôr prejavuje presnosť vlastného oscilátoru, ale rozhodne je to tak isto zanedbateľná odchýlka od požadovanej frekvencie. Čiže voľne preložené - dá sa to na náš účel priamo použiť.

 

foto prevzaté z atari.org.pl

 

- viete že v Atari XF551 sa používal nielen radič WD1772 ale používal sa tu aj radič WD1770 ? - používal sa iba v neskôr vyrobených jednotkách. Osobne som sa s tým fyzicky nestretol, všetky jednotky čo som kedy mal v rukách používali WD1772 (a bolo to tak aj vytlačené na motherboarde). A v prípade ak WD1772 nemáte, spoľahlivo ho nahradí práve WD1770 (podľa mne dostupných informácií funguje "ohne probleme") -ale iba vo verzii pre diskety 5.25".


foto prevzaté z atariage.com

______________

Doplnená poznámka (13.07.2019):

- ak použijeme 3.5" floppy jednotku a nasadíme OS Hyper XF tak to s radičom WD1770 nebude fungovať, tam treba už skutočne nasadiť  radič WD1772, pri 5.25" verzii 360kB jednotky problém nenastane

- tak isto je problém aj pri pôvodnom OS v.7.7 pri použití 3.5" FD jednotky

A prečo teda Atari použilo WD1770 ?

Dôvod je jasný, radič WD1770 stojí iba 1/3 ceny radiča WD1772 ... takže cieľom bolo zníženie nákladov, o 3.5" jednotke nasadenej do XF551 sa neuvažovalo, nasadenie tohoto čipu nastalo v poslednom období výroby XF551.

___________

Ďalšia poznámka 05.03.2020:


User Manterola , použitý radič WD1770:

Pri používaní diskiet MyDOS 360K 5.25" - pri čítaní a zavádzaní systému nastali problémy s čítaním a zavádzaním, iné boli prečítané správne.

____________

 

- často sa stáva že nový (neskúsený) majiteľ tejto jednotky si po jej otvorení myslí že vytiekol obsah 3 veľkých kondezátorov na dosku, jedná sa o bielu hmotu ktorá je okolo nich. Je to omyl, jedná sa o spevňovaciu hmotu (lepidlo) ktoré chráni tieto kondenzátory pred vibráciami pri transporte jednotky. Takže radšej  pozerajte na vrchlíky týchto veľkých kondezátorov - ak sú rovné vrchlíky je všetko O.K., ak sú však vyduté tak vtedy ich treba vymeniť !

 

- po tých rokoch sa ukazuje že celkm častým javom ktorý som zaznamenal osobne je "vypadnutie" časti obsahu Eprom. Zaujímavé, inde som sa s niečím podobným  doposiaľ nestretol, zjavne sa to chrlilo na nejakom zariadení a pre úsporu času sa skrátili PGM pulzy. Nezvyčajné, ale naozaj je to na tejto jednotke dosť častý jav, takže ak XF551 začne blbnúť prvá vec ktorú treba urobiť je založiť novú Eprom (teda samozrejme ak si skontrolujeme či je naozaj čistá hlavička jednotky ...), poväčšine je tým problém 100%-ne odstránený.

 

- disketová jednotka Atari XF551 nevykonáva po zapnutí úkon ako jednotka Atari 1050, t.j. nevystavuje okamžite hlavičku na nultú stopu, toto je tiež častým zdrojom nedorozumení a ťažkých chvílok nového majiteľa (myslí si že jednotka je pokazená).

Až keď založíte disketu a zavriete dvierka tak až vtedy sa hlavička posunie na nultú stopu.

 

- celkom dobrou investíciou pri získaní tejto jednotky je skontrolovať si obsah Eprom, keďže tá je v pätičke problémom to zvyčajne nie je. Napriek všetkému - rovno  si tam dajte minimálne opatchovanú verziu 7.7p - je to potom celkom iná jednotka a to bez ďalšieho potrebného zásahu do jednotky (popísané podrobnejšie v ďalšom texte).

 

- veľkým problémom bolo aj to že pri pôvodnom neupravenom firmware jednotky FD mechanika nevedela prečítať novo vloženú disketu ktorá mala inú hustotu ako prvotne založená disketa. Aj keď občas sa niečo načítalo, nikdy ste nemali istotu či Vám to nezmrví dáta pri ukladaní na zle rozpoznanú hustotu novej diskety. Parádny problém, ale zase sa tvrdilo že tak to mám byť a je to v poriadku. Takéto tvrdenia neexistujú len u nás a v iných súvislostiach, ale ako vidieť sú rozšírené aj na druhej strane zemegule.

 

Aby toho nebolo málo zo začiatku existovali dostupné 2 verzie firmware - jedna bola určená pre počítače NTSC a druhá pre počítače zo systémom PAL. (Majú iné presné nastavenie prenosovej rýchlosti, sú teda v tomto od seba mierne odlišné.) Ak ste použili disketovú jednotku s firmware pre iný systém ako bol na počítači - mali ste problém. Teda niekedy to náhodou dokonca išlo. A máme tu legendu o nespoľahlivosti týchto disketových jednotiek ako vyšitú - a sčasti týmito poznatkami potvrdenú. Tejto nálepky nespoľahlivosti sa už nikdy nezbavila a tiahne sa to s ňou dodnes.

Síce stále nechápem prečo to nebolo urobené hneď na začiatku tak aby to išlo bez problémov aj tam aj inde, pretože sa to dalo urobiť, viď ďalšie čítanie. Pritom by to asi bolo celkom zaujímavé čítanie ak by sme o tomto procese "vývoja" firmware vedeli podstatne viac a osvetlilo by nám to asi naozaj zaujímavé myšlienkové pochody vývojárov na tomto projekte - a aj rozhodnutie managementu vypustiť nedokonalý firmware do sveta. Dnes už vieme že Atari potrebovalo súrne túto disketovku pustiť do sveta, takže ten tlak na uvoľnenie jednotky priamo do výroby bol obrovský.

Tak isto je dodnes záhadou prečo je v jednotke použitá Eprom 2764, teda Eprom s kapacitou 8kB keď reálne sa používa iba 4kB (dané použitým procesorom, viac ako 4kB pre firmware nevie spracovať). To je v poriadku, na prevádzku to stačí, taktiež jednotka priamo beží taktiež zo založenou Eprom 2732 s napáleným firmware. Buď boli vtedy Eprom 2764 výrazne lacnejšie ako 2732-ky alebo ich mali naskladnené pre použitie do cartridgí, toto si neviem vysvetliť. Je to o to zaujímavejšie že financie na indikáciu zapnutia jednotky pomocou dodatočnej LED sa už nenašli ...


 

Malá poznámka:

Jednotky Atari 1050 fungujú bez najmenších problémov na NTSC a aj PAL počítačoch (dôkaz že to ide, teda ak sa chce).

 

Posledná vydaná verzia firmware (už sme zase naspäť na XF551) nesie označenie ver.7.7 - čo je naozaj dosť vysoké číslo, tu už potom stačila (konečne !) táto verzia bez problémov obslúžiť prácu s NTSC a tak isto aj s PAL počítačom. Problém zo správnym načítaním nanovo založenej diskety (teda ak nastala zmena hustoty) ale stále pretrvával a Atari to ani vtedy nehodlalo nejako riešiť. Nepochopiteľné, teda aj z dnešného hľadiska, vraj to je v poriadku (proste ste mali používať iba diskety SD hustoty a bolo by po vtákoch a tým by ste úspešne eliminovali všetky výhody tejto novej jednotky ...). Tak za toto firme aj po tých rokoch patrí hodne, hodne veľký čierny bod. A zase na druhú stranu - toto "polovičaté" riešenie nepridalo dobrej povesti XF551-ky.

Riešenie je pritom dnes jednoduché a už spomenuté - dajte si sem fimware verzie 7.7patch Bob Wooley.


Preto nezostávalo nič iného - museli nastúpiť dve súkromné osoby, ktoré spomenutý problém firmware skutočne dotiahli do konca - namiesto firmy ktorá zariadenie dala na trh. Smutné, ale pravdivé.

 

Osoba prvá:

Pekne to vyriešil pred časom úplne nový OS pre túto jednotku - autor S. Dorndorf je z nemeckého ABBUC klubu (inak autor QMEGu), tento OS je známy pod názvom Hyper-XF (tu bol potrebný mimo nového firmware ktorý bol celý urobený nanovo aj malý hardvérový zásah - vyžadoval pridať do FD jednotky mikrospínač, vďaka ktorému jednotka vždy vedela že bola práve založená nová disketa a teda nanovo sa načítala správna hustota diskety, jednotka dokázala pracovať na dvojnásobnej rýchlosti oproti pôvodnej - a aj vyššej). OS je dostupný vo verzii pre 5.25" mechaniku (verzia A) a taktiež aj pre 3.5" mechaniku (verzia B). Tento OS bol napísaný fakticky kompletne úplne nanovo, ostali len základné rutiny pre jednotlivé hustoty.

verzia Hyper XF pre 5.25" jednotku:

HYP_XFA.bin (8,00 kb)


verzia Hyper XF pre 3.5" jednotku:

HYP_XFB.bin (8,00 kb)


Osoba druhá:

Objavila sa aj čiste softvérová úprava pôvodného firmware ver. 7.7. (patch), autor Bob Woolley a chodí to tak isto naozaj pekne a dokáže správne načítať hustotu vloženej diskety e teda najväčšia "bolesť" tejto jednotky bola konečne odstránená. Už som to síce niekde aj napísal, táto programová úprava vyžaduje pre korektné rozpoznávanie hustoty založenej diskety vykonať zmenu púhych 23 byte ! v pôvodnom firmware verzie 7.7., na jednotke sa nerobí žiadna hw úprava (teda ak nepočítam výmenu Eprom).

Bob, potešil si tým naozaj veľmi veľa ataristov !

verzia 7.7patch  5.25" jednotku:

ROMXF551_Ver7_7_patch.bin (8,00 kb)


Práve preto rozhodne odporúčam tomu kto nechce robiť žiadne úpravy jednotky XF551 zmenu na opatchovaný firmware ver.7.7 - je to potom úplne iná disketová jednotka !

 

- kto sa "prekúsal" v tomto článku až sem, chcem povedať že napriek všetkému Atari XF551 nie je zlá disketová jednotka - hlavne ak viete kde sa nachádzajú problémy a viete si s nimi poradiť a aj ako tie problémy odstrániť. Ak to prevediete je to skutočne veľmi dobrá, tichá a spoľahlivá disketová jednotka. Poznám pár ľudí čo ju vlastnia a nevymenili by ju za nič na svete. V dnešnej dobe to už aj tak nie je dôležité, pretože máme náhrady disketových jednotiek a teda celé to už dávno hodne ustúpilo do pozadia. Dnes je to už len vec pre skalných fanúšikov disketových jednotiek ktorí majú radi atmosféru zvuku nahrávanej diskety (dtto sa týka maníkov ktorí radi nahrávajú v režime Turbo 2000 z kazetového magnetofónu, ale to je zase už iná kapitola dejín Atari).

Len je škoda že tých pár spomenutých  "bolestí" sa dalo odstrániť už pred mnohými rokmi ...

____________________________________________________________

XF551 nevie kopírovať diskety chránené proti kopírovaniu, t.j. na to stále potrebujete A1050 s rozšírením HAPPY alebo SPEEDY. Našťastie tých takto chránených diskiet je skutočne málo, ale treba s tým počítať.

______________

Existuje XF-SPEEDY rozšírenie pre jednotku XF551 - ale je z rozličných dôvodov "mierne problematické". Dokáže kopírovať aj chránené diskety proti kopírovaniu, ale poďme na tie problémy.

Za prvé - bolo ich vyrobených málo kusov.

Za druhé - jedná sa o dve nové dosky ktoré sa zasúvajú na pôvodné miesto procesoru, t.j. jedná sa vlastne o 3-poschodové riešenie a vďaka tomu je to veľmi náchylné na viklanie sa v pätici, škoda že sa neurobila priamo nová základná doska kde by bolo všetko AllInOne a teda neboli by tam mechanické problémy. Je to z dôvodu využívania radiča WD1772 a SIO konektorov na pôvodnej, základnej doske. Do podrobností riešenia SPEEDY-XF tu nezabieham, je to popísané v samostatnom článku.

Za tretie - ukázalo sa že XF-SPEEDY nefunguje na všetkých XF551. Dôvody sú nejasné a nikde som sa nedočítal čo by to mohlo spôsobovať.

Je zopár ľudí ktorý to majú a funguje to, ale ako čítam viac je určite viac majiteľov ktorým to proste nejde. V tej vydanej verzii to jednoducho nemôžem odporučiť. 

____________________________________________________________

Prikladám aj nasledovnú tabuľku pre nastavenie správneho čísla drivu, čierna ploška značí nastavenie "cuplíku" switchu do uvedenej (t.j. čiernej) polohy, alebo inak povedané - jedná sa o binárny kód pre 2 spínače:

Príklad: nastavenie drivu XF551 ako č.1 - obidva "cuplíky" musia byť nastavené do dolnej polohy.

____________________________________________________________

 

Doplnok:

Pri disketovej jednotke Atari XF551 (a nielen u nej) je dobré konektor napájania do jednotky

vždy zasúvať iba pri vypnutom zdroji (t.j. vypnuté trafo).


Na rozdiel od Atari 1050 XF551 dosť nešťastne tvarovaný vstup kde sa zasúva konektor a tak je celkom pravdepodobné že sa podarí pri zasúvaní vyvolať náhodný skrat, môžete si potom odpáliť napájací transformátor (jeho tepelnú poistku) a vyrobíte si zbytočný problém odstavenia napájacieho zdroja FD jednotky ktorému sa dá rozumným postupom pri inštalácii a zapínaní celého zariadenia bezproblémovo zabrániť.


Vždy odporúčam aby bol vypnutý počítač a aj disketové jednotky v okamžiku keď ich zapájame do celkového reťazca zapojenia. Je to šetrné k technike a šetrí to vo výsledku čas, nervy (a peniaze), ktoré by sme potom trávili pri zbytočne vyvolaných problémoch.


Dôležité  upozornenie:

Nikdy neskúšajte napájať dve disketové jednotky z jedného spoločného AC zdroja - pre prevádzku dvoch jednotiek potrebujete dva od seba galvanicky oddelené napájacie zdroje !!!

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Comments

3/26/2019 5:26:10 PM #

trackback

03_2019 Blog, Notes.

03_2019 Blog, Notes.

Igi blog |

3/26/2019 5:47:32 PM #

Marek

super, clanok, vzdy si rad precitam o XF551 Smile mam ju (aj spolu s 1050) stale na stole a pripojenu k Atari 800XL. Hlavne teraz na backup diskiet do ATR cez SIO2SD, ale pravda je, ze praca s disketarnami ma nieco do seba...

Marek United States |

4/5/2019 1:18:26 AM #

Marián Výbošťok

Super clanok, ja len dodam ze to preskrabanie plosaku pri prepinaci napajania vlastne sposobilo ze bola disketova jednotka aktivna v opacnom stave ako bol povodne navrhnuty plosny spoj. sudruhovia z taiwanu teda upravili dosku rucne ale na potlac dosky sa vykaslali a centrofixkou to neprepisali.
zaujimavejsia je vsak otazka preco to otacali? ci casom sa preslo na mechanicky ine vypinace/prepinace alebo t bolo navrhnute od zaciatku zle.
nepamatam si ci je ON a OFF alebo 0 a 1 vylisovane aj na plastovom kryte xf551 ale asi to bolo estetickejsie prehodit vo vnutri ako prepisovat na stovkach vyrobenych krytov.

to je ale len moj dohad, podla toho co si hovoril ked sme sa stretli tak cela Xf551 bola dost divoka a stale nachadzas dalsie a dalsie varianty ake vysli z fabriky.

Marián Výbošťok Slovakia |

4/7/2019 8:05:27 AM #

Admin

Je to vylisované na zadnej strane panelu.

Admin Slovakia |

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: