Dinosauria ATARI 8bit computer:

By Administrator at March 23, 2010 14:24
Filed Under: Atari

 

O stránke, ako som začínal, čo bolo prvé a čo nasledovalo:

 

 

Úvod:

Toto je web venovaný 8 bitovým počítačom ATARI (600XL, 800XL, 130XE, 65XE,800XE atď.) a ich množinám a podmnožinám. A samozrejme sú tu aj riadky venované aj inej elektronike. Pretože vek týchto "hračičiek" sa väčšinou blíži k hranici alebo už aj prekročili hranicu 30 rokov (počítané v roku 2010) tak už zjavne majú nárok na odpočinok, ale ako sa ukazuje ešte stále žije komunita ktorá im nedá naposledy vydýchnuť - a to je dobre.


Ja by som rád prispel svojou troškou do mlyna aby sa niektoré veci možno znovu objavili a známe veci zase nezapadli prachom. A hlavne aby nezmizli v súkolí dejín bez stopy.
 _______________________

Poznámka:

Ak niekomu niektoré vyjadrenia nesedia v časovej línii - dovolím si pripomenúť že článok bol napísaný v marci 2010 ... a postupne doplnený do dnešného stavu.
Keď sa dnes pozriem smerom dozadu a koľko času som tomu venoval tak neviem či by som do takto veľkého projektu liezol znovu ... zase na druhú stranu musím priznať že ma to chytilo a baví ma to. (21.02.2017)
_______________________

Stále výraznejšie a výraznejšie je jasné, že podkladov na túto tému postupne citeľne ubúda, na druhej strane sa zase objavujú nové periférie a tak všelijako, občas kostrbato sa tieto počítače držia pri živote. O niektorých perifériách sa nedočítate podrobnejšie ani na webe - skúste zohnať napríklad viac infomácií  o 3" disketových jednotkách AMDEK pre Atari - nič (len také naozaj nič nehovoriace základné info), tak dokonalé vákuum nenájdete ani vo vesmíre. A týka sa to viacerých zariadení (nehodlám ich tu všetky vymenovať), takže niekedy sa musíme zmieriť s tým že história už niektoré veci dokonale pochovala. A toto sa netýka iba Atari. Pretože som sa im kedysi venoval - hodne intenzívne od leta 1986 tak do marca 1993, tak sa nejaké tie podklady u mňa nazbierali. A zachovali. Ale po celú dobu som infomácie naďalej zbieral, hovoril som si niekedy to môže byť užitočné ... až sa to pretavilo do týchto webových stránok.

V dnešnej dobe síce ešte stále prebiehajú súboje (žabomyšie vojny, ale v omnoho menšej a slabšej forme) čo bolo lepšie, čo je lepšie atď., ale podľa mňa sa človek má venovať tomu čo má a nemá ohovárať niečo čo si sám nevyskúša. Vyskúšal som si aj iné, ale ja aj tak považujem majiteľov iných 8 bitových strojov za kolegov, nevidím dôvod v dnešnej dobe na hádky, rozhovor s majiteľom iného stroja ma skôr obohatí o nové veci - tiež neviem všetko.

Minulosť:

Na začiatku musím trošku odbočiť, aby som vysvetlil ako som sa postupne dopracoval k počítačom ATARI.


Môj úplne prvý počítač ktorý som si kúpil bol ZX-81 + originálna 16kB RAM + kompletná dokumentácia, návod, originálne kazety - skočil som do toho po hlave. Jednoducho som chcel mať počítač. Kúpil som ho na burze elektroniky v PKO Bratislava v marci 1986. Zobrazenie: 32 znakov v riadku, grafika bola 64 x 44 bodov, t.j. hodne hrubá. Nakoniec sa grafika vyriešila, M.Šály mi dal podklady, hardvérové zmeny boli dve mechanické prerušenia na doske a dve diódy 1N4148 a potom zrazu bola k dispozícii grafika v rozlíšení 256 x 192, na tohoto krpáňa to bolo na tú dobu neuveriteľné, samozrejme muselo byť k dispozícii aspoň 16kB RAM (6kB z toho okamžite padlo na grafiku + ešte čosi na software na ovládanie). Samozrejme to potrebovalo aj príslušné programové vybavenie a tým utešene ubúdalo priestoru na vlastný program. A tu som už musel počítať každý byte ... a stále mi chýbalo miesto.

Mali ste na výber:

- viacej miesta na program,ale bez slušnej grafiky
- slušná grafika, ale veľmi málo miesta na program

Začarovaný kruh. Tu je východisko iba v inom počítači s väčšou RAM a slušnou grafikou.


 

Ale bola to aj tak vecička čo stála za to. Na niečom sa predsa musíte naučiť základy. Malé, veľa to vedelo a nezaberalo to miesto. Nakoniec som na to napísal program pre skladové hospodárstvo, vedelo to behať na 900 položkách, dokonca to vtedy vyšlo aj vo VTM. Tam som tiež uverejnil aj pripojenie obvodu 8255 k ZX-81, potom sa s tým dali už realizovať aj nejaké ovládania. Kdeže tie časy sú .... Ale aj tých nevýhod sa časom nazbieralo.

 

 

Takže prosím neprskať, že píšem o Atari a je tu pár riadkov venovaných ZX-81 ... každý nejako začínal.

Nahrávanie bolo utrpením, pretože trvalo nekonečne dlho a ako to skončí nevedel dopredu nikto. Ak nahrávanie padlo, dozvedeli ste sa to vždy až na úplnom konci nahrávania. Akurát tá pamäť (iba 16kB) a slabá grafika ... a strašne mi liezla na nervy rýchlosť nahrávania, 30 znakov za sekundu ... ale na lepšie som vtedy nemal, tak muselo stačiť aj takéto pomalé nahrávanie. Prerobil som to do perfektnej Camac skrinky, urobil som k tomu mikrospínačovú klávesnicu (už sa na tom konečne dali písať programy) a nakoniec pribudol výstup na diaľnopis (vtedy nič iné rozumne použiteľné na tlačový výstup dostupné nebolo, bavíme sa stále o roku 1986). Kompromisov postupne pribúdalo a po pár mesiacoch som zistil že síce ZX-81 je fajn, ale potrebujem asi niečo iné, jednoducho tých 16kB RAM bolo naozaj málo na to čo som chcel používať. A začal som pokukovať po inom, hľadal som u konkurencie. Zaujímavé, ZX Spectrum ma vtedy neoslovilo - asi tá vtedy dostupná RAM mi bola málo ... Bol som s mojou ZX-81 na ukážku v ZX klube a hneď som na to našiel kupca, uľahčil mi tak rozhodovanie ako ďalej. Takže ZX-81 za chvíľu išla z domu a hľadala sa vhodná náhrada. No, nebola to celkom pravda, ATARI som už v tej dobe mal v rukách (zapožičané, mal ho kolega v práci) a tak som predsa vedel čo chcem a čo ma čaká, už som tušil ktorý počítač u mňa nahradí ZX-81. Ešte pri pôvodnej kúpe ZX-81 som tam vtedy poškuľoval po Sorde, ale to naozaj vtedy presahovalo môj rozpočet a preto nakoniec bola doma ZX-81.

________________________________________________________________________________

V tej dobe sme sa sem-tam dostali k časopisom zo Západu a to sme potom mali ťažké chvíle ...

____________________________________________________________


Prešli 4 mesiace:

V lete (júl) 1986 som prešiel na ATARI 800XL. Dopredu som s týmto počítačom počítal, mal som možnosť na ňom už niečo pár týždňov robiť a tak bolo rozhodnuté - dobrá klávesnica, v tej dobe dostatok pamäte, grafika tiež nebola na zahodenie. Cez Tuzex som si už 6 týždňov dopredu objednal magnetofón XC-12, cena - 380.- bonov. Počítač som zohnal asi o 2 týždne skôr, ten bol na rozdiel od magnetofónu priamo v predaji - stál 1050.- bonov, na magneťák som musel ešte čakať spomínaných 14 dní, už som bol hodne netrpezlivý. Nahral som program, vyskúšal a - nebolo to na čo uložiť. Bolo to vtedy pre mňa hodne dlhé dva týždne ... potvrdilo mi to teóriu že čas sa niekedy naozaj môže naťahovať donekonečna. Asi tak približne 2 mesiace som mal pocit že ataristi v republike sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky - a teraz ten pocit mám znova, ale dnes je to už z iných dôvodov.


 
Ale tu zrazu sa koncom decembra 1986 začali po republike objavovať kluby a tak zoznam ataristov celkom utešene začal rásť. Kluby boli preto že všetky aktivity museli byť v tej dobe podchytené a Zväzarm si mädlil ruky ako mu utešene pribúda počítačových odborníkov -  a nemuseli pritom pohnúť prstom. Tiež zaujímavé riešenie problému nákupu počítačov. Celorepublikový problém nákupu počítačov riešený cez vlastné vrecká daňových poplatníkov - žeby sa niekto vo vláde v dnešnej dobe inšpiroval týmto riešením aj pre iné oblasti v dnešnej dobe ? Problémy boli zo všetkým, chýbala hlavne literatúra a zo začiatku nebol k dispozícii ani software. Všetci z tej doby vieme že preferovaným princom bolo ZX-Spectrum, ale asi práve preto to pre nás bolo ako pichnutie do zadku - a obrovská motivácia. Všetko sa ale časom postupne začalo objavovať (rok 1987) a tak aj podmienky na rozvoj koníčka boli zákonite stále lepšie.

Ešte v roku 1986 bolo stretnutie ataristov v Bílovci, kde účastníci dostali na zraze materiál "Adresy pamätí počítača Atari" od Dočekala (originál poznáme pod názvom Peek & Poke), čo bola ohromná vzpruha, pretože konečne bolo do mašiny "vidieť", hrozne to pomohlo, konečne sa bolo o čo oprieť, pretože dovtedy bolo tých informácií k dispozícii neskutočne málo. A celému tomu stretnutiu tam vtedy kraľoval Oldřich Burger. Vtedy som prvýkrát naživo videl v chode atárko v prevádzke (SynFile+) s disketovou mechanikou (1050) a pripojenou tlačiarňou (1029) - všetko origo od Atari, no bolo to hodne zaujímavé a vtedy aj hodne drahé ... takže aspoň som vedel čo ešte musím pozháňať abynepišťala duša ataristu ...

Postupne som si počítač rozšíril na 320kB RAM, osadil som si aj QMEG, ako záložný stroj som mal prerobené ATARI 600XL na 64kB RAM (ten záložný stroj bol samozrejme k dispozícii až neskôr).

Náš klub bol v Bratislave, najskôr sa jedna klubová partia ataristov schádzala v Petržalke - v Matadorke a ďalšia zase na Vajnorskej ulici. Stretnutia boli raz týždenne a schádzala sa tam dobrá partia počítačových nadšencov. V Matadorke v klube bolo bežne niekedy na stretnutiach aj 70 ataristov, väčšinou nás bolo na stretnutí tak okolo 30, občas sme robili burzu, ktorú sme inzerovali prostredníctvom Večerníka. Majitelia double-deckov boli mimoriadne obľúbení a obliehaní počas všetkých stretnutí a ich mechaniky sa prakticky zastavovali len ny výmeny pások.
Tu v Bratislave som mal dvoch kamarátov ataristov ktorých spomeniem - Peťo Jakeš a Martin Číčel - aby som nezabudol aj Marian Kukan, s tými som toho v tejto oblasti preskákal skutočne hodne, ešte jedného ataristu nezabudnem spomenúť - Stano Havran - dobrý kamarát. Nakoniec uvediem ešte jedno meno: Fero Cerulík (robil šoféra aj pri ceste z Martina do Bratislavy). Chodili sme na Atari session - Martin, Žilina a bol to pre nás veľký sviatok. (Ostatných ataristov z tej doby nebudem vymenúvať, pretože ten zoznam by mal určite cez 200 mien a nechcem nikoho uraziť tým že by som ho náhodou vynechal - kolegovia ataristi z tej doby prepáčia.)


 

Vďaka iniciatíve pána J.Burjaniva (vtedy robil v rozhlase) sme dokonca na VKV mohli prijímať vysielané počítačové programy pre ATARI čo v tej dobe bola absolútna bomba (neviem ako sa mu to v tej dobe do rozhlasu podarilo pretlačiť, ale proste to dokázal, neuveriteľné). V novembri 1989 sme mali session v Martine, každý vyzbrojený malým prenosným televízorom (náhrada monitoru) a keďže to bolo akurát keď sa to u nás lámalo, tak sme večer pozerali správy a ATARI zákonite išlo na chvíľu bokom. Pretože sme boli v oblasti kde bolo tvrdé jadro vtedajšej našej "drahej" strany, tak sme tam samo sebou mali aj kultúrneho politruka, ktorý celý večer spisoval mená tých čo pozerali televíziu - chudák, zjavne mu nedošlo čo sa deje a že bod zlomu bol dosiahnutý, takto nás len pobavil a spoločnými silami sme ho vyrazili z našej izby, keď nám prišiel oznámiť aké papiere o nás pošle našim zamestnávateľom. Práve na tomto stretnutí sa predstavila tlmačská 9600-ka, ktorá sa práve vďaka novembru nezaslúžene odobrala predčasne na odpočinok a to čo sa dalo z toho"vymačkať" proste zomlela ju nastupujúca doba. Ale tak to býva, mizne veľa dobrých nápadov. Pri odchode do Bratislavy sme sedeli piati v Škode 120-ke namačkaní ako sardinky, bola desná poľadovica, "rvali" sme to na ceste asi tak rýchlosťou 20km za hodinu - v autorádiu sme počúvali priamy prenos z Prahy z Letnej kde práve bolo milión ľudí ... a na ceste sme sledovali pred nami v priekope jedno rozmlátené auto za druhým, po Žilinu ich bolo dobre cez 40 kusov, potom sme to radšej prestali počítať aby sme si zachovali lepšiu náladu. A prečo som sa o tom zmienil ? Pretože to bola naozaj počítačová doba a malo to takú atmosféru ktorú som odvtedy nezažil, leda tak náznakmi na Foreveri a Atariáde.

Skočím ale o kus ďalej - (nebude to v časovej osi, odborníci prepáčia) zrazu sa koncom roku 1987 objavilo Turbo 2000 a tak sme veselo upravovali magnetofóny XC-12 na tento systém. Onedlho sa objavil nový kazetový TOS 4.1 a zrazu sme mali pocit, že sa s tým počítačom konečne dá aj niečo robiť, pretože spoľahlivosť záznamu sa dramaticky a naprosto neuveriteľne zlepšila a nahrávanie dát trvalo vo výsledku zlomok pôvodného času. A súbory sa dali ukladať s názvami a magneťák ich aj pri spätnom nahrávaní vedel nájsť a nahrať. Všetko veci dovtedy na mgtf nemysliteľné (a nedostupné). Cez už spomínaný kazetový OS s názvom TOS 4.1 sa nahrali všetky potrebné veci priamo na RamDisk a odtiaľ sa všetko spúšťalo, fantastické, konečne sa dalo nejako rozumne robiť aj s magnetofónom ! Osobne mám na TOS 4.1 tie najlepšie spomienky, inak by som asi už aj vtedy magneťák dávno hodil oblúkom do koša. Nezabúdajte že majiteľov disketoviek vtedy stále bolo u nás ako šafránu. V predvianočnej atmosfére (1987) klubu som na tabuľu kreslil schému pre Turbo 2000 z čerstvo zohnaného špeciálu o Turbe a tak zo 40 ľudí si usilovne kreslilo zapojenie do svojich poznámkových zošitov -  kopírka v tých časoch bola často veľmi zle dosiahnuteľná - v podnikoch kde bola bol extra človek z vnútra, ktorý mal na starosť kontrolovať čo sa kopíruje, taká bola doba.

 

Takto vyzeral kazetový TOS 4.1

 
Ale poďme k téme - postavil som Turbo 2000, zapol som a spustil počítač, z kazety natiahol zavádzač a program v Turbe 2000 a zostali sme stáť s otvorenými ústami ... Zarytí fandovia magnetofónu mali časom postupne v cartridgi nielen loader aj COPY-COPY program pre 320kB RAM a tak sa dalo v Turbe 2000 kopírovať programové vybavenie omnoho pohodlnejšie ako dovtedy, nebola potrebná výmena kazety za každým programom, takto sa dala celá kazeta prekopírovať tak zo 4-5 výmenami kaziet a to bol podstatný pokrok a obrovské uľahčenie roboty s kazetou.
Pri dobrom nastavení hlavy a vybratí dvierok z XC-12 bolo bez problémov možné dosiahnuť kvalitný záznam a čítanie tesne nad hranicou 4000Bd, čo bol naozaj poriadny rozdiel oproti pôvodnému blokovému záznamu 600Bd (vďaka medzerám medzi blokmi to bolo reálne menej - cca 500Bd). 

Vyvrcholením tohoto obdobia (začiatok 1992) bolo pre mňa to, že som na tú dobu lacno (blbí majú šťastie) zohnal disketovú mechaniku ATARI 1050 a tak som mal pocit že už to asi ani lepšie nemôže byť - a trvalo to až do doby než som si o pár týždňov neskôr zabudoval do svojej  ATARI 1050 aj jej rozšírenie nazývané SPEEDY 1050 (vlastnoručne zhotovené na univerzálke doske), toto už obsahovalo cache RAM o kapacite 8kB a tak disketa občas stála, netočila sa a bolo počuť ako si zariadenia medzi sebou "pokecávajú" a len sem tam sa na chvíľu roztočila disketa. Prenosy fičali ostošesť. Kto to vtedy videl v prevádzke môže potvrdiť že to obrovsky predbehlo svoju dobu.

Ako som sa k Speedy dostal ? - jeden BA atarista si to doniesol, predviedol mi to - a hlavne mi to zapožičal na 3 dni domov. S tým že si to môžem otvoriť a zdokumentovať. Tak sa rozoberalo, vyberalo, meralo, pípalo a kreslilo. Zase som to poskladal, potom objednal súčiastky. Nasledovala stavba na univerzálke, následne to išlo do disketovj jednotky - a bežalo to na prvú šupu. Urobil som si to vtedy aj s displejom, paráda. 

Objavili sa prvé interfejsy na pripojenie tlačiarne (v jednom riešení som mal tiež prsty, než som prišiel na to ako vlastne priebieha komunikácia s tlačiarňou tak som strávil na logickom analyzátore asi 2 mesiace (začiatok roku 1987), nič nebolo k dispozícii (podklady) a teda išiel som na to step by step systémom až som tú komunikáciu konečne rozlúskal) a tak konečne bolo možné tlačiť listingy vlastných pogramov, pretože pri väčšej dĺžke programu sa vyznať v listingu len cez počítač bolo skoro nemožné.

Dovtedy som tlač riešil inou cestou, na 6.stránke sedel stroják, ktorý posielal von cez joy port sérivo data na tlačiareň (sériovú tlačiareň s rýchlosťou 200 a 300Bd som mal k dispozícii, nepríjemné bolo len to že to išlo cez prerušenie a tak obraz pri tlači tak parádne blikal že som vždy vypínal monitor - daň za jednoduchosť riešenia). Ale aj tak som to používal, pretože výstup na tlačiareň je jedna z najžiadanejších vecí ak pracujeme s počítačom.


 
TOS 4.1 v cartridgi bol vítanou pomôckou pre majiteľov magnetofónu, pretože umožňoval ukladať súbory pod názvom a vlastne to bol taký lepší kazetový OS a dokázal pracovať s RamDiskom. Potrebný soft sa nahral do RamDisku a jeho vyvolanie potom bolo už iba dielom okamžiku. Proste na začiatku práce ste natiahli potrebný software a pokiaľ ste nevypli počítač tak ste tie softy mali okamžite stále k dispozícii. Za týmto naozaj už mohla len nasledovať disketová jednotka - iná cesta nebola - teda aspoň pre mňa v tejto spomínanej dobe. A rozmery 5.25" diskety boli podružné, v roku 1992 nebol s týmto formátom problém, tieto diskety sa povaľovali všade ... ha, skúste ich zohnať teraz ...

V tej dobe som si realizoval vlastný cartridge s 8kB zálohovanej RAM, kde bolo možné nahrať obsah napríklad Eprom a spustiť to na cartridgi. Realizoval som dva interfejsy na pripojenie tlačiarne, prvý behal s CPU 8085 a výstupom bola sériová RS-232-ka (na tomto som robil s p.Kasanickým z Košíc, týmto ho touto cestou srdečne pozdravujem) a druhý bol už na procesore 8748, kde bolo všetkou už na jednom čipe, tu bol výstup už normálne na paralelný port. Niečo z toho bude na týchto stránkach postupne popísané, niečo už dnes naozaj popisovať nedáva zmysel (tu tým myslím to zapojenie s 8085, pretože najprv som postavil počítač a potom sa z toho postupne vývojom stala periféria pre Atari, vo výsledku to teda bolo zbytočne zložité a komplikované). Budem sa snažiť postupne tieto moje podklady uverejňovať - nejaký čas to ale bude vyžadovať. Takže chce to z Vašej strany hodne trpezlivosti, pretože čas je v dnešnej dobe vec naozaj vzácna a tu toho času časom padne naozaj hodne.
(A ako zisťujem kľudne sa jedná o roky ...)
 
Robili sa nejaké periférie, postavil som napaľovačku Eprom, ktorá fungovala na malom Atari, mala 2x obvod 6520 a nejakú ďalšiu potrebnú bižutériu okolo, pár pamätí som na tom napálil, vtedy u nás boli k dostaniu tzv. "jednorazové" Eprom bez mazacieho okienka. (Našťastie som už všetky podklady zapotrošil, takže nehrozí že to uverejním.) Potom som skúsil to isté, ale na obvodoch 8255, fachčilo to obstojne (aj tu sú už podklady dávno v háji.) Už som spomínal že som si počítač rozšíril na 320kB RAM, osadil som Q-MEG, bola to taká príjemná doba keď všetko fungovalo na prvýkrát a tak sa bolo z čoho tešiť že to behá na jednotku. Chystal som si na Atari aj ďalšie plány, ale menilo sa to okolo mňa tak rýchlo (dané dobou), že som musel začiatkom roku 1993 skončiť svoje zameranie na 8bity a prešiel som na niečo väčšie, čiže niečo muselo bokom.

V uvedenom roku som sa už pracovne na plné pecky sústredil na PC a správu počítačových sietí (vtedy fičal Novell) a tak aj ATARI postupne "zaniklo", nebol jednoducho na koníček čas, na stretnutia chodili naozaj iba tí skalní a aj tých bolo čoraz menej a menej. Zostavu (kompletnú) som v marci 1993 predal, po známych som dal avízo že ATARI je už u mňa pasé a dlho sa nič nedialo, iba som sa zaujímal naďalej len tak zboku ako viac-menej nezúčastnený, pretože som silne pociťoval fakt že už ATARI nemám a tak som radšej do ničoho oficiálne a ani neoficiálne "nekecal". Tento stav zimného spánku s krátkym prerušením trval 17 rokov.

 


To krátke prerušenie stavu spôsobila moja lepšia polovička.

Cca pred 6-7 rokmi mi manželka kúpila ako darček k narodeninám ATARI 600XL + magnetofón XC12 + Turbo 2000, bolo to teda poriadne prekvapenie ! Prerobil som v ňom RAM zo 16kB na 64kB - následne otestoval, všetko bežalo na jednotku - a zase sa dlhšie nič nedialo. Pred približne  4 rokmi som cez Bazoš.sk náhodne kúpil disketovú jednotku Atari XF551 a zase bol dlho kľud. Len pre zaujímavosť inzerát odo mňa tam trčal na webe asi pol roka a potom zrazu telefonát, chlapík čo ju predával býval asi 5 minút pešo od mojej práce. Potom neverte na náhody. Asi tak pred dvoma týždňami som zohnal v B.Bystrici ATARI 800XE a začínam sa venovať tomuto môjmu koníčku zase trošku viac ako predtým, po 17 rokoch je asi načase. Priznám sa že magnetofón už nemám, je to periféria ktorá mi dnes na ATARI skutočne nechýba a moja averzia proti nemu je silnejšia ako chuť aby mi to niekde doma zase len ležalo a iba znova pripomínalo hodiny a hodiny strávené nad kazetami - radšej sa na to snažím čo najskôr zabudnúť. Po celé roky som sa chystal že si pekne - krásne vyrazím na Forever, ale v práci mi vždy vyšli služby tak (slúžim aj v nedeľu), že som sa jednoducho na stretnutie nedostal, zastúpiť ma nemal kto. Síce ma to hnevalo, ale už som sa s tým pomaly zmieril že to jednoducho bude vždy bezo mňa. Tento rok mi to ale konečne vyšlo a som rád, že som tam bol.

Síce som bol široko-ďaleko najstarší, ale apoň jeden primát, nie ?

(P.S: inak tú ZX-81 mám zase, splašil som dve pokazené, z toho sa dala urobiť  jedna funkčná - a aj funguje , rozšíril som RAM na 16kB a ak nebudem lenivý do sekcie Non_ATARI o tom napíšem tiež pár riadkov.
Bol som lenivý, dal som tam už len celkový súhrn.)

 

 

Posledným "klinčekom do rakvičky aby som sa rozhýbal" bol láskavý súhlas na zverejnenie schém na mojich stránkach od človeka, ktorý by si zaslúžil miesto v sieni slávy ATARI - ak by také niečo existovalo... to čo odviedol na prekreslení schém je merateľné "človekorokmi", skláňam pred ním hlavu v hlbokej úcte, je to pán Jerzy Sobola z Poľska. Toto bolo asi to čo rozhodlo na 100%.

Link na jeho stránky:

http://dereatari.republika.pl/

 

Tento text bol napísaný v marci 2010.

_______________________________________________________________________________

 

Upozornenie: Zásahy do počítača sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia.

Stavba a používanie (zásahy) uverejnených zariadení je len na vlastné

riziko používateľa !

Autor týchto stránok nenesie žiadnu zodpovednosť za škody  spôsobené

používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených schém.

_________________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Comments

10/6/2018 3:54:59 PM #

trackback

Directory  Atari.

Directory  Atari.

Igi blog |

Comments are closed

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch - som už na dôchodku, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy vo viacerých denníkoch - až som pred rokmi nakoniec zakotvil v jednom denníku kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.