Kapitola 01.
ATARI - éra Nolana Bushnella, 1.časť
Začiatky firmy ATARI.
Nolan Bushnell v dnešných časoch
27.06.1972 podali dve osoby - Nolan Bushnell a Ted Dabney žiadosť na registráciu Atari Incorporated. Týmto dátumom môžeme povedať že vznikol priemysel videohier, dovtedy o tomto pojme nikto ani nechyroval. Bolo to v meste Santa Clara, na Scott Blvd. 2962, tu na tomto mieste malo ATARI svoju prvú obchodnú základňu.
Nolan Bushnell
Ted Dabney
O 10 rokov neskôr mala firma ATARI ročný obrat 2 miliardy dolárov a fakticky tvorila väčšinu priemyslu videohier. ATARI počas svojej existencie prešla obdobiami neuveriteľného rozmachu, obdobiami drastického úpadku, vyrábala videoautomaty, herné konzoly, domáce počítače, profesionálne počítače. Vytvorila legendárne zábavné programy a aj výkonné grafické operačné systémy - vtedajší súdobý grafický OS Microsoftu pri nich ale vyzeral ako nepodarený vtip, proste firma vedela vtedy dotiahnuť svoju prácu do konca a až vtedy to predložila zákazníkom.
V ďalšom si povieme aké tie obdobia firmy vlastne boli, ale treba tiež povedať jednu vetu:
Či ste obdivovateľom tejto firmy alebo nie, je holým faktom že firma ATARI toho urobila pre herný priemysel strašne veľa, omnoho viac ako ostatné vtedajšie giganty (SONY, IBM, Microsoft a i.) dohromady.
A poďme na úplný začiatok:
Nolan Bushnell sa narodil 05.02.1943 v štáte Utah v meste Clearfield v mormónskej rodine. Nie je to až tak ďaleko od Great Salt Lake, len tak pre informáciu. Otec bol dodávateľ stavebného materiálu a matka bola ženou v domácnosti. Jeho destvo bol typické pre budúcich vynálezcov - zaujímala ho elektroniky, stroje. Mal záľubu v kutilstve, opravoval pračky, rádioprijímače - z toho mu trošky sypalo do vlastného vrecka, takže táto činnosť mu aj niečo zarobila. Bol verným čitateľom Science Fiction, nakoniec to asi neprekvapuje. Už ako dospelý muž s obľubou spomínal ako sa doma pokúšal vyrobiť pri pokusoch (mal vtedy 11 rokov) raketový motor na kvapalné palivo pre pohon kolieskových bruslí ... a skoro sa mu pri tom aj podarilo zapáliť domácu garáž.
Nie je ľahký život výskumníka ... a tiež rodiny, ku ktorej sa výskumník hrdo hlási.
Keď mal 15, zomrel mu otec a mladý muž sa musel postarať o rodinu, prevzal rozpracované stavebné kontrakty po svojom otcovi. Asi aj toto bol dôvod, prečo si už vtedy myslel že v živote môže dosiahnuť čokoľvek, pretože už v tomto veku musel prevziať starosť za rodinu a tak si veľmi skoro začal uvedomovať možnosti čo sa pre ním otvárajú ak bude nad vecami poriadne rozmýšľať.
V 16 rokoch odišiel študovať do Salt Lake City a to obor elektro inžinierstvo, ekonomiku, obchod a filozofiu. Najprv chodil na Utah State College, od roku 1963 na University of Utah. Mimo učenia sa venoval školským športom, ale aj intelektuálnym hrám, hral šachy a venoval sa aj starobylej japonskej hre "GO". Popri škole "bokom" pracoval aj pre miestny zábavný park, pomáhal aj v niekoľkých obchodoch a bol tiež členom mormónskeho bratstva.
Keď sa neskôr dostal na University of Utah, popísal takto svoju filozofiu trvalej zmeny:
"Pokiaľ ste odborník, dokážete počas 3 rokov pochopiť 90% oboru. Na zvládnutie tých posledných 10% a dosiahnutie naprostej dokonalosti potrebujete zbytok svojho života. Myslím si, že mne skôr vyhovuje byť trvale v stave dosahovania tých 90%, núti ma to stále si meniť hodnoty."
Toto by pravdepodobne mohlo vysvetľovať prečo sa neskôr každé 3 roky pokúšal rozbehnúť iný typ podnikania. Pritom sa nedá povedať že by sa mu vždy darilo, uspel iba s ATARI a Chuck E.Cheese, čo bol reťazec pizzérií, ale na svoje projekty vždy vedel zohnať financie a teda sponzora.
Nolan miluje hry, hádanky a výzvy - a toto v konečnom výsledku ovplyvnilo aj celý jeho život. Vždy bol presvedčený že videohry a vôbec počítačové hry sú výborný spôsob ako sa starať o kreativituv spoločenskom kontexte. Inými slovami - neboli to pre neho len prostriedky pre zábavu, ale aj prostriedky ku vzdelávaniu.
Začiatky:
Určite Nolan Bushnell nebol prvý, ktorý sa zaoberal myšlienkou na videohry a ani nevytvoril prvý komerčný projekt, ale takto to už vo svete biznisu chodí. Fascinovaly ho hry, konkrétne na univerzite sa stretol s hrou Computer Space War. Bežalo to na univerzite na počítači PDP-11/20, čo bol vtedy totálny výkrik high-end techniky, nakoniec ten počítač stál vtedy celkom peknú sumičku - približne 8.000.000. - USD.
Predný panel PDP11/20
vnútro PDP11/20
typické pracovisko
Teda kúpiť si to domov na hranie si bárskto nemohol dovoliť. Tu si vlastnoručne mohol vyskúšať čo to je počítačová hra. Bola to jednoduchá kozmická strieľačka, vlastná hra pochádzala z roku 1962 a jej autorom bol Steve Russel. Autor hry pochádzal z Massachusettského inštitútu technológie. Nolan Bushnell v niektorom z neskorších rozhovorov priznal, že keď hral túto hru nedokázal myslieť na nič iné ako na obrovský biznis,ktorý za tým všetkým cítil. Bol priamo fascinovaný možnosťami ktoré podľa neho otvárali kombinácie počítačov,obrazov a zábavy.
V roku 1967, keď mal 24 rokov sa Nolan oženil, zobral si Paulu, (neskôr sa s ňou rozviedol). O rok neskôr ale promuje s diplomom z elektro inžinierstva.
Pokúsil sa zamestnať u firmy Walt Disney, ale neúpešne (aj to sa velikánom stáva), pritom tam vždy chcel pracovať, cesty života sú niekedy naozaj kľukaté. Ale na naše šťastie odchádza v roku 1969 so ženou do Kalifornie, do mesta Sunnyvalle, dnes je tam veľmi známe Silicon Valley. Tu nastupuje u firmy AMPEX (vtedy jednotka v obrazovom zázname na magnetickú pásku) ako výzkumný elektroinžinier. Vtedy mal 27 rokov, plat dosahoval u neho v roku 1970 cca 12.000.- USD, vlastne teda bral 250.- USD týždenne. Nolan chcel ale viac, v tom období sa mu aj narodila prvá dcéra Britta. Tu v Ampexe hovorí a debatuje zo svojím kolegom Tedom Dabneym o svojich názoroch na počítačové hry a tiež hovorí o tom, ako by prepracoval Russelovu hru z veľkého minipočítača do podoby herného automatu na mince. Proste bolo by to niečo podobné ako funguje u pinbalových stolov. Špecializovaný herný automat by zaručene nestál toľko peňazí ako minipočítač a nakoniec by sa aj ľahšie umiestnil v normálnej miestnosti ... Dabney bol nadšený, nikto ešte nič podobné dovtedy nevymyslel a teda takýto herný automat mal aj podľa neho naozajstnú šancu uchytiť sa na trhu. Začali na tom tvrdo a intenzívne pracovať - doma u Nolana v izbe jeho druhej dcéry.
Ale ako to už býva - potrebovali stále viac a viac miesta až nakoniec obsadili celú miestnoť iba pre seba.
A stále ešte mali pred sebou jeden malý problém s veľkými následkami - chýbali im peniaze na vývoj.
Proste potrebovali investora za každú cenu, najprv to skúsili priamo u svojho zamestnávateľa, firmy AMPEX a - narazili, firma nemala záujem. V marci 1971 preto firmu opustili a svoj prvý videoautomat s hrou Computer Space dokončili v lete 1971 pre spoločnosť Nutting Associates. Pretože už vtedy chceli mať v názve Syzygy, tak aj na výrobných štítkoch hry Computer Space vyrábanej u Nutinngov bolo z dôvodov identifikácie autorov napísané: "Designed by Syzygy."
Prvý komerčný videoautomat na mince bol pripravený na predaj, ale hra mala priveľmi komlikované ovládanie a bola aj príliš zložitá pre hromadnú výrobu. Niektoré veci ale práve určila táto hra pre budúcnosť - samostatná skriňa, hrá sa postojačky atď. Pokúšali sa tento produkt dostať na trh, ale predalo sa tejto videohry len okolo 1500 kusov a ešte k tomu sa aj zle predávali, jednoducho predbehli ešte svoju dobu, nikto na boom videohier v tej dobe proste nebol pripravený.
V jednom z neskorších rozhovor Bushnell vysvetľoval, v čom videl hlavný problém svojej prvej hry:
"Aby ste mohli hrať, museli ste si prečítať návod - ale ľudia nechceli čítať návod. Aby som bol úspešný, musel som prísť s inou hrou - s takou, aby ju ľudia vedeli hrať. Niečo tak jednoduché, že by to vedel hrať aj opilec v nejakom bare."
Tvrdé, ale výstižné.
Aj napriek neúspechu svojej prvej hra bol Nolan požiadaný spoločnosťou Nuttingg Associates aby pre nich urobil aj ďalšiu hru. Pretože sa ale nedohodol na spravodlivej zmluve (jednalo sa o podiel pri prípadnom zisku) tak spolu s priateľom Tedom Dabneym po približne ročnom pôsobení V Nuting Associates firmu opúšťajú. Jeden z dôvodov bol aj ten, že vďaka zmluve dostali dostatočne vysoké odstupné a mohli kľudne rozmýšľať ako ďalej.
Všimnite si SYZYGY Co.
Stále sa chceli postaviť na vlastné nohy a tak sa teda Nolan Bushnell, Ted Dabney a Larry Bryan (ten ale ešte odstúpil pred založením spoločnosti ... a určite to potom ešte dlho, dlho ľutoval, nakoniec ani jeho fotografiu na webe nenájdete, asi z pochopiteľných dôvodov) dohodli na založení vlastnej spoločnosti, do ktorej by vložili každý vklad po 250.- USD. Larry Bryan v tej dobe navrhoval pre spoločnosť názov Syzygy. Prečo tento názov ? Je to označenie pre zarovnanie troch nebeských telies na oblohe do jednej priamky - napríklad slnečné zatmenie je syzygy Slnka, Mesiaca a Zeme.
Nolan Bushnell skutočne zažiadal o registráciu tohoto mena spoločnosti, ale z úradu dostal nasledovnú odpoveď - meno je už zaregistrované ! Síce spoločnosť Syzygy nebola činná - a tak sa teda pokúsili meno spoločnosti odkúpiť. Ale to už asi poznáme - majiteľ mena pýtal príliš veľa a tak teda nezostávalo nič iné ako si meno spoločnosti zmeniť. Najprv zvažovali mená ako BD Inc. alebo DB Inc., ale stále neboli spokojní, dokonca BD im pripomínalo Black&Decker a to sami uznáte by potom asi bolo niečo iné. Nolan sa nakoniec rozhodol pre slovo "Atari". Toto slovo pochádza z japonskej hry go a označuje ťah v tejto hre. Niečo ako "šach!" v šachu. A bol to šťastný ťah aj v jeho prípade. Návrh na meno Atari bol síce prijatý, ale označenia Syzygy sa aj tak nechceli nadobro vzdať, rozhodli sa ho používať naďalej, síce nie ako názov firmy, ale ako označenie pracovnej skupiny. Na jednom z ďalších sedení navrhli Nolan a Ted čiernobiele logo zo značkou pripomínajúcou písmená "S" a "A". Tradičné firemné logo, trojnožku, ktorá je inšpirovaná tvarom japonskej hory (sopky) Fuji bolo neskôr navrhnuté priamo v reklamnej kancelárii ATARI - autorom je George Oppermann. Dnes je toto logo stále vysoko cenené.
V úplnom začiatku sa firma zaoberala vývojom pinballových stolov, ale tu z pochopiteľných dôvodov dlho nevydržala a venovala sa tomu čo sama vymyslela.
Prvým zamestnancom firmy sa stala sedemnásťročná Cynthia Villanueva, ktorá prijala ponuku na prácu "recepčnej", pritom sa starala aj o Bushnellove deti a vôbec bola vo firme dievčaťom pre "všetko". Ako som o nej zistil, neskôr sa vydala a prijala meno Russel. Jeden zo zaužívaných trikov bol ten, že zdvíhala telefóny a až po dlhšej pauze ich predávala Bushnellovi. Takto vznikal dojem, že sa jedná o veľkú firmu. Jednoduché, primitívne, ale účinné. Neskôr sa zapojila aj do ďalších prác, vyriaďovala veci od pochôdzok a neskôr aj robila vlastnú montáž elektroniky. Nakoniec zostala táto dáma vo firme viac ako 10 rokov, t.j. ešte dlho po tom, čo odišli zakladatelia spoločnosti.
Ďalším zamestnancom firmy ATARI bol Allan Alcorn. Bol to elektroinžinier, pôvodom z firmy AMPEX, v roku 1971 vyštudoval na Univesity of California v Berkeley. Naučil sa ako amatér prácu s elektronikou a počas štúdia na vysokej škole si privyrábal opravami televízorov. Pri nástupe do firmy vraj dostal plat 1000.- USD mesačne. V ATARI nakoniec zostal až do roku 1981, kedy sám odišiel, pretože považoval vedenie firmy v tej dobe za príliš konzervatívne a mám pocit, že história mu nakoniec dala za pravdu.
Prvú úlohu, ktorú Allan dostal od Bushnella bola vymyslená, ale malo to byť cvičenie ako na to ísť v budúcnosti:
"General Electric chce od nás elektronický tenis, ktorý sa bude dať hrať na TV obrazovke."
Vtip bol v tom, že vtedy ani Nolan a ani Allan celkom (teda zo začiatku) neverili tomu, že by to mohlo mať úspech, omnoho viac verili vylepšenej verzii hry Computer Space. Ako to nakoniec dopadlo vieme všetci. Allan bol naozaj šikovný inžinier - TV hru postavil, vylepšil (pridal 8 možných uhlov odrazu a teda aj smerovania loptičky), otestoval, hra fungovala - a z vlastnej iniciatívy pridal aj jednoduchý zvuk (o ňom ešte bude reč). Z konštrukčného hľadiska sa jednalo o analógovo-digitálny prístroj. Videohra vtedy neobsahovala žiaden mikroprocesor, ani RAM a ROM - vtedy by to bolo mimoriadne drahé a proste tadiaľ v tom čase ešte dostupná cesta neviedla. V hre nebola žiadna umelá inteligencia, preto hru vždy museli hrať dvaja hráči. Ako som už spomínal, na zobrazenie sa použila obrazovka ČB televízora. V ďalšom pokračovaní tomu venujem ešte pár riadkov.
Vľavo Ted Dabney, úplne vpravo Allan Alcorn.
________________________________________________________________________________
Vtedy bol jeden čas zamestnancom firmy ATARI aj jeden zaujímavý a zvláštny chlapík menom Steve Jobs. A asi viete kam týmto celým mierim.
Priznám sa že som dlho zvažoval či mám túto historku uverejniť, ale potom som si povedal, že ak označujeme niektorých ľudí za vizionárov, tak treba aj povedať prečo sú takí úspešní - pretože nehľadia ani vpravo, ani naľavo. Ich vnútorné presvedčenie o tom že sú výnimoční im dáva pocit že nie je hriechom "ísť cez mŕtvoly". Väčšinou im chýba empatia, to je u nich cudzie slovo bez významu (česť výnimkám), nakoniec sa s podobným typmi ešte aj v histórii firmy ATARI stretneme. Na druhej strane majú ťah na bránku a idú za svojím cieľom, kto s nimi nesúhlasí má problém, takže poväčšine radšej týmto typom ľudia nečelia, ale odchádzajú inam.
Steve Jobs rozhodne nepatril medzi ľudí, ktorí by mali problém urobiť podraz na svojho najlepšieho priateľa - a o tomto je aj táto pravdivá historka.
Steve Jobs Steve Wozniak
V tej dobe vymyslel hru s názvom Breakout, časom sa z nej vyvinul dnes veľmi známy Arkanoid. A historka sa týka práve tejto hry. Na jar roku 1976 ho Nolan Bushnell poveril vylepšením tejto videohry a padol návrh, že ak sa podarí ušetriť zopár čipov v hernom automate tak za každý ušetrený obvod bude prémia 100.- USD. Steve Jobs nelenil a vyhlásil, že on to zvládne. Zobral si to celé domov, všetky schémy a samozrejme sa otočil na Steva Wozniaka, pretože Jobs v tomto obore nebol zďaleka taký silný ako o sebe vo vedení ATARI vyhlasoval. Proste vedel, že má niekoho kto tú robotu za neho urobí. Kto iný ako Steve Wozniak, ktorý v tej dobe pracoval u firmy Hewlett-Packard. Jobs mu samozrejme sľúbil, že sa s ním o odmenu rozdelí.
A bolo to pekne povedané - nakoniec rozdelené ako hodne nesymetrická odmena, ale k tomu sa dopracujem.
Wozniak strávil asi 3 dni (tu sa údaje rozchádzajú - vraj to mohli byť aj 4 dni ...) nad návrhom novej schémy a podarilo sa mu v zapojení ušetriť 50 obvodov - celkove to malo vtedy cca 80 kusov obvodov, teda úspora fakt nevídaná. Zase sa tu údaje mierne rozchádzajú, niekde sa hovorí že usporil obvody tak, že ich zostalo 24 kusov, potom by zase bol základný počet menší, ale v konečnom dôsledku to Wozniakovi nemôže ublížiť, technický génius sa prejavil v svojej plnej sile. Bushnel spokojný zo šikovným Stevom Jobsom mu vyplatil sľúbenú odmenu 5.000.- USD.
A tu sa ukazuje vizionár v plnej kráse:
Stevovi Wozniakovi - pretože ten mal hlavný, nazvime to leví podiel na úspešnom dokončení nového projektu oznámil, že za vypracovanie dostali spolu celkovo 700.- USD a teda sa delia pekne na polovicu - a teda každý dostane po 350.- USD.
Ten "drobný" rozdiel sí ponechal ako odmenu pre seba, že ten obchod zariadil. Tak sa robia kšefty.
Steve Jobs: Steve Wozniak:
4650.- USD 350.- USD
Keď Steve Jobs postavil zo Stevom Wozniakom svoj prvý počítač, tak prišli za Bushnellom. A Bushnell ich odmietol, jednoducho všetky zdroje firmy v tej dobe išli na automaty a tak si teda tí dvaja založili svoju vlastnú firmu. Čo by bolo keby zostali ... dnes je už tažko predvídať, história slovíčko "keby" nepozná. Prešlo ešte niekoľko rokov a až potom sa Steve Wozniak náhodou dozvedel ako to vtedy vlastne celé bolo a zdá sa, že to už len potom urýchlilo jeho konečné rozhodnutie časom odísť z firmy Apple. Škoda, večná škoda.
___________________________________________________________
Pokračovanie nabudúce ...
Odkaz na všetky pokračovania:
http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx
_____________________________________________________
Vaše hodnotenie, Rate post: