História firmy ATARI.02.History of ATARI.

By Administrator at augusta 13, 2013 05:25
Filed Under: Atari

02.

 

ATARI - éra Nolana Bushnella, 2.časť

Rozmach firmy ATARI.

 

Nolan Bushnell hru nazval "Pong", bolo to podľa zvuku, ktorý vydávala hra pri odraze balónika, tiež vraj preto, že na názov "Ping Pong" mal už vtedy autorské práva niekto iný. A práve touto hrou "Pong" sa na svete objavila prvá skutočne kultová videohra. Ako sa vlastne hrala ?


Dvaja hráči na obrazovke ovládali pomocou otočných regulátorov dve elektronické "rakety" a medzi nimi sa pohybovala loptička - toto bolo presne to čo odštartovalo na prelome 70 a 80-tych rokov videošialenstvo v celej Amerike, aby sa to napokon o niečo neskôr prelialo aj do Európy.


 

Prvým produktom novej spoločnosti sa stala známa hra Pong, bola to prvá skutočne rozšírená videohra na svete. A práve ATARI stálo u vzniku "požierača drobných", ostatne tie dnes nájdete v každej herni. Vývoj tejto hry nestál ani celých 1000.- USD, jej umiestnenie v jednom bare v kalifornskom Sunnyvale a výsledný efekt hovoril za všetko. Bolo jasné že sa začína nová éra zábavného priemyslu.

Hra znamenala fenomenálny úspech, v roku 1973 sa predalo skoro 10.000 herných automatov. V roku 1974 ATARI vydalo jeho domácu verziu, bolo to herné zariadenie, ktoré umožňovalo hrať iba jednu hru - a tou hrou bol Pong.

Potom pomocou obchodného reťazca nasledoval Pong pre domácnosti - Home Pong - predalo sa ho cca 150.00 kusov, k tomuto sa ešte vrátim podrobnejšie, pretože je to zaujímavé. Autori boli: Harold Lee, Allan Alcorn a Bob Brown.

 

Home Pong

 

Postupný vývoj - Home Pong čip - rok 1975

 

Celé zapojenie základnej dosky Home Pong, vľavo hore základný obvod.

 

História hry pong", teda jej úplné začiatky je pritom až do dnešných dní, mierne povedané - nejasná. Ralph Baer, tvorca konzoly Magnavox Oddysey tvrdí, že nápad je z jeho hlavy. Vraj sedel s Bushnellom raz v bare a on sám (pravdepodobne potúžený miestnou destilovanou kvapalinou) mu prezradil, že by bolo zaujímavé postaviť elektronickú verziu tenisu. A teda podľa neho Bushnell tento nápad zaregistroval, išiel do toho a teda Baera vlastne aj odstavil od "koryta". Takto sa dá tvrdiť všeličo a všelikde, lenže ak to bolo naozaj v tom inkriminovanom okamžiku "destilátového oparu" - bohvie čo sa v skutočnosti udialo ...

_______________________________________________________________________________

Ešte jedno odbočenie, ale súvisí s hrou Pong.

 

Budeme krátko hovoriť ešte o firme Magnavox, pretože tá ako prvá vytvorila hernú konzolu Odyssey a to práve s hrou Pong. Pretože bola vytvorená skôr ako Bushnellov Pong tak Magnavox zažaloval Atari, ako dôkaz sa uvádzalo že Bushnell bol zapísaný v zozname hosťov pozvaných na predstavenie konzoly Odyssey ešte pred jej oficiálnym uvedením na trh.

Takže s tým pitím Ralpha Baera to ani nemusí byť pravda, ale keď  na tom na trvá sám aktér ..., asi to necháme na spomienky priameho účastníka.

Magnavox v roku 1972 začal skutočne masívnu kampaň na podporu predaja tejto svojej konzoly. Pritom história vzniku tejto konzoly bola skutočne dlhá. Celé to začalo už roku 1951 (!). Vtedy mladý inžinier Ralph Baer chcel presadiť vo svojeje firme (Loral) aby sa predávali s nejakou interaktívnou hrou. Samozrejme, myšlienka vtedy poriadne predbehla dobu, vtedy sa to proste nedalo realizovať s vtedajšou súčiastkovou základňou - k dispozícii boli iba elektrónky.
Prešla dlhá doba a až tak v roku 1966 už v inej firme sa snažil doviesť svoju myšlienku do reálnej podoby. V tej dobe aj spísal správu, kde popísal základné prvky svojho systému a o pár dní neskôr dodal aj prvú schému zapojenia. Celé zapojenie používalo výlučne diskrétne súčiastky - kondenzátory, odpory, diódy a tranzistory. Počas roku 1968 predstavil nový, zdokonalený herný systém pod názvom "Brown Box" (mal dokonca farebné pozadie). Systém si dal patentovať a v roku 1970 uztavoril zmluvu zo spoločnosťou Magnavox, tá potom o  dva roky neskôr konzolu začala predávať už pod názvom Magnavox Odyssey, urobili pár úprav, odstránili napríklad farebné pozadie - tým sa ušetrilo hodne súčastok. 


 The Brown Box - replika Ralph Baer Odyssey prototypu

 

Ralph Baer

Celá konzola mala približne 40 diód a 40 tranzistorov a samozrejme tu boli aj pasívne súčiastky odpory a kondenzátory. Je jasné že pri takom počte súčiastok a minimálnej integrácii nebolo možné očakávať od konzoly nejaké zázraky - nebolo možné ukladať skóre, nebol k dispozícii zvuk a grafika bola najjednoduchšia ako sa len dalo. Napriek týmto obmedzeniam konzola obsahovala celých 28 (!) hier. Aby sa dosiahli výrazné zmeny pri hraní jednotlivých hier na obrazovku sa lepila pomocná farebná fólia. Tak isto sa používali ozajstné herné kocky, žetóny, karty a i.
Rozdiel v zapojení oproti Pongu od Atari bol proste priepastný, ale práva mal Magnavox ...

A už zase poďme naspäť k Atari.

___________________________________________________________


Bushnell sa do dnešného dňa odmieta k tejto záležitosti vyjadriť, ale nech už to je tak alebo tak, nápad skombinovať elektronický tenis s mincovým automatom je určite iba jeho dielom.


Nakoniec ďalšie nápady dodal aj Allan Alcorn, bol to veľmi šikovný inžinier a dnes by sme to povedali tak nejako, že mu to naozaj "pálilo" v hlave a teda vedel  čo má robiť a ako ten pôvodne absolútne jednoduchý tenis vylepšiť. Pôvodný návrh hry sa mu proste zdal príliš jednoduchý a podľa neho nebol vôbec zábavný. Posúďte sami - pôvodne sa loptička mala odraziť od rakety a mala letieť na druhú stranu iba nemennou rýchosťou - a to by teda bolo poriadne nudné a nezáživné.

Lenže to by ako som už písal ani nebol Alcorn, aby tam nedodal aj vlastné nápady - nakoniec rozdelil raketu na 8 segmentov a stanovil, ako sa bude loptička v týchto segmentoch správať:

- ak lopta narazí uprostred rakety, potom poletí priamo na druhú stranu
- ak narazí kúsok mimo stredu, ptom poletí naspäť pod malým uhlom
- ak bude zasiahnutá samotná hrana, bude mať odraz hodnotu 45°

Posledná vymoženosť hry mala byť tá, že loptička v priebehu výmeny by mohla zrýchľovať - potom by hra určite nebola únavná a nudná. Pritom nezabudnite na to čo som už písal, hra nemala vlastnú  inteligenciu a museli ju hrať dvaja hráči. A pritom nebol použitý mikroprocesor, stále to vtedy bola ešte príliš drahá súčiastka ...

 

Vzhľad hry Pong


A nasledovalo pridanie zvuku - tiež o tom vzniklo pekných pár legiend - vraj išlo o dopredu naplánovaný a premyslený zvuk, ktorý bol určený pre túto hru. Ale asi stojí za to si vypočuť samotného Alcorna a čo k tomu povedal on sám:
"Nolan (Bushnell) po mne chcel zvuk, ktorý mal pripomínať volanie tisícok ľudí na štadióne, Ted (Dabney) zase chcel aby tam piskot ľudí pri oute, na loserov sa predsa píska ! Problém bol v tom,  že mi už dochádzali súčiastky a aj tak som nevedel ako tie zvuky vytvoriť. Nakoniec som zapol osciloskop a generátor a hľadal som frekvenciu, alebo tón čo by sa dal použiť. Nakoniec som to nejako stvoril asi za pol dňa, jednoducho som použil frekvenciu, ktorá už aj tak bola v prístroji prítomná."

Toľko teda priamo od zdroja.

Nolan Bushnell chcel pôvodne viesť firmu ako designovú firmu, chcel proste predávať svoje nápady iným, ale prišiel osudový krok - vyskúšal si hru Pong. Nakoniec po porade sa zhodol zo spoločníkmi na tom, že by pravdepodobne bolo lepšie vyrábať si tie videoautomaty vlastnými silami. Boli presvedčení, že Pong je zábavná hra, teraz bolo ale treba hru otestovať v "teréne", či to zapôsobí rovnako aj na ľudí mimo firmy.

Preto prototyp Pongu odniesli do Andy Capp´s Tavern, čo bol pivný bar v Sunnyvale, tam ho postavili na starý vínny sud, nič prozaického v tom nebolo a ešte k tomu museli presvedčiť aj majiteľa Billa Gatisa aby to umožnil u seba v bare nainštalovať. Zjavne ho presvedčili - ukecali, predchádzajúca veta je toho dôkazom.

 

Tu to začalo:

Sunnyvale's Andy Capp's Tavern,
potom to bolo The Country Store
a teraz comedy club Rooster T. Feathers,
dodnes tak funguje pod tým pomenovaním.


Jediným návodom k automatu bola táto veta:
"Avoid missing ball for high score."

A tu sa spomienky na to čo bolo potom (jedna verzia je kľudná, druhá potom asi nadnesená, tretia priam kozmická) vyberte si ktorá sa Vám viacej páči, už zreteľne líšia:


Verzia 1 (podľa mňa najpravdepodobnejšia):
Asi 2 týždne potom čo Pong v bare nainštalovali im zavolal majiteľ Bill Gatis z baru a veľmi priateľsky ich požiadal, aby ten videoautomat opravili, ľudia si ho vraj celkom obľúbili, ale asi sa  pokazil, alebo rozbil.
(vo verzii 2 vraj volal už po 2 dňoch a naštvane im hlásil že to vraj nefunguje a on to proste vyhodí, existuje ešte 3. verzia, že to bolo aj po 24 hodinách, ale to je málo pravdepodobné).
V ďalšom má už historka v oboch prípadoch rovnaké pokračovanie - Alcorn vyrazil do baru na opravu videoautomatu. Samozrejme sa dal s Gattisom do reči, niečo ho pri vzájomnej konverzácii prekvapilo, Gattis mu totiž hovoril: "Človeče, je to divné, ale keď som ráno otváral bar, stáli pre dverami traja ľudia. Nič si neobjednali, proste len prišli k tomu automatu a hrali a hrali. Nič podobného som ešte v živote nevidel."
A nasleduje zlatý záver - Alcorn otvoril automat a vypadla na neho hromada mincí - porucha spočívala v tom, že automat bol tak preplnený mincami, že už nebolo možné do neho narvať ďalšie mince ! Zlatá porucha !
Tak si teda All Alcorn spokojne nacpal kapsy mincami (čím zároveň aj odstránil domnelú poruchu) a zahlásil: "Keď sa to stane nabudúce, kľudne mi zavolaj domov. Toto vždy rád urobím."
(Verím, aj my by sme ...)

Bol to veľký úspech a Bushnell bol naozaj spokojný a natešený, pretože bežné pinballové automaty zarábali priemerne za týždeň svojim majiteľom tak okolo 30 až 40.- USD týždenne, jeho mašinka s Pongom  ale dokázala za dva týždne zarobiť najmenej 300.- USD a to bol teda poriadne veľký rozdiel. (Toto by priamo svedčilo pre prvú verziu príbehu.) Nová éra zábavného priemyslu sa začínala a Bushnell mal na to dobrý nos, okamžite skúsil Pong predať výrobcom pinballových stolov, tieto firmy ale neprejavili najmenší záujem - tiež tam boli "schopní" manažéri, niektoré veci sa proste nemenia ani po rokoch, jednoducho neverili novému hraciemu automatu ako takému. Nolan ale veril a preto sa nakoniec rozhodol túto vec vyrábať sám u seba vo firme a licenciu na Pong nepredal.

V 11/1972 si prenajali v Santa Clara prázdnu opustenú budovu Roller Rink na Winchcester Blvd a už koncom roka vyrábali na výrobnej linke prvé kusy Pongu. Na rozbehnutie výroby si Bushnell požičal 50.000.- USD u Wells Fargo Bank.


 

Hra Pong bola zásahom do stredu cieľa, už prvé predaje ukázali aký záujem bude o tento prvý herný automat, objednávky sa len tak sypali. V tej dobe mimoriadne obľúbené pinballové stoly boli po celých Štátoch k dispozícii v počte cca 2000 kusov, firma ATARI predala len v roku 1973 vyše 8.500 Pongov. Priamy zisk z jedného Pongu bol asi 700.- USD, pritom si firma mohla dovoliť jeden luxus - vyžadovala platbu vopred, to vtedy vôbec nebolo obvyklé, ale zase investované peniaze sa veľmi rýchlo vracali do firmy. Dohromady sa vyrobilo okolo 38.000 pôvodných žltých Pongov.


Firma ATARI použila jednu fintu, aby konkurencia nevedela koľko vlastne tých Pongov skutočne vyrobila - proste výrobné čísla zakódovala. Číslo vyrobeného automatu začínalo dvojicou písmen, potom nasledovalo trojmiestne číslo. Prvé stroje mali číslo ZZ-001 až ZZ-999, nasledovalo AA-001 až AA-999, potom zase YY-001 až YY-999 a potom zase  BB-001 až BB-999 a tak ďalej.

A teraz zmienka o tom ako to vyzeralo vo výrobných priestoroch firmy Atari.

Nazvime to spokojne brloh, český výraz "doupě" mi ale prijde prilehavejší.

Je jasné, že v tom čase bol rozmach Atari skutočne mimoriadny, dopyt po ich výrobkoch, teda automatoch bol jednoducho obrovský. ATARI potrebovalo ľudí na výrobu, pretože nebolo zrazu schopné pokryť svoje kapacity a tak teda brali medzi seba každého kto bol poruke a koho im poslal úrad práce - hippies, motorkári, feťáci, narkomani. Proste dá sa povedať že skutočne brali každého kto bol k dispozícii. Ľudia tu zamestnaní nedostávali nijako vysoký plat, na druhú stranu to tiež malo svoje výhody, pracovná atmosféra tu bola naozaj uvoľnená a nehrozili žiadne výrobné stressy. Ako sa traduje, v piatok vždy boli pivné párty, zamestnaci mohli zadarmo hrať hry - dnes by to teda asi nikde vo svete neprešlo ...

________________

Teraz na chvíľku zase odbočím:


Lenže spor Atari s Baerom a Magnavoxom nezmizol, pokračoval, proste išlo o veľký balík peňazí a čoraz viac to smrdelo možným súdom.

Nech už bol pôvod myšlienky na elektronickú hru akýkoľvek, potiaž bola v tom, že forma Magnavox mala patent na "elektronické hry premietané na obrazovku". Zase jeden z tých úžasných USA patentov,  ktoré aj dnes umožňujú blokovať výrobu niečoho čo i len vzdialene pripomína aj len čosi načrtnuté a teda vlastne aj občas nikdy nevyrábané zariadnie. Ale aj o tom to je.  A hra Pong samozrejme túto definíciu spĺňala skutočne do bodky. Keby išlo ATARI do súdneho sporu - odhadované náklady na súdne náklady - aj v prípade ak by vyhrali - sa vtedy odhadovali na 1.5 mil.USD, toto by ale ATARI spoľahlivo zlikvidovalo, alebo zabilo - nazvite si to ako chcete.
Preto sa nedivme Bushnellovi, že nechcel ísť do súdneho sporu a tak sa rozhodol že sa dohodne, jednorazovo zaplatil pevný poplatok za licencie - tiež to na tú dobu bola slušná paleta - celých  700.000.- USD, síce to malo byť z budúcich výnosov, ale nakoniec to firma ATARI ustála. V tej dobe ešte nikdo netušil že to je pre ATARI maximálne výhodný obchod, všetci neskorší záujemcovia už museli odvádzať percentá - proste tu to ATARI "vymáklo" a ušetrilo v konečnom dôsledku neskutočne veľký balík peňazí.
Magnavox si ešte v rámci tohoto dojednania vymienil exkluzívne práva na produkty ATARI na dobu jedného roku, ATARI teda radšej po celý budúci jeden rok neoznámila svoje nové produkty aby si  neskomplikovala zbytočne život a nedala do rúk Magnavoxu nejaký tromf ktorý by ju neskôr mohol poriadne mrzieť. Ale to neznamená, že počas toho roku si nepripravili ďalšie nové "zbrane" do výroby, len ich nechali pekne, krásne schované v svojom zásobníku ...
________________

A poďme naspäť k výrobe:

Pretože zamestnanci boli skutočne poriadnou "zmeskou" a éra hippies vrcholila, tak sa nedivme že sa vo firme napokon objavili aj drogy. Traduje sa, že výrobné haly boli tak cítiť marihuanou, že sa tvrdilo: "Zhuliť sa dalo už tým, že ste halami prechádzali...". Jednoducho a proste, užívanie drog bol veľký a všeobecný problém. Sám Bushnell bol z toho hodne nervózny a zneistel ešte viac, keď zistil že niektorí zamestnaci kradnú a predávajú súčiastky určené do výroby. Nejaké povedomé ...


A tak ešte aj v roku 1977 vo firme ATARI boli drogy hodne veľkým problémom, ale Pong stále niesol zlaté vajíčka a dopyt po hrách bol čoraz silnejší, dokonca smeny na výrobných linkách boli aj 16  hodinové.

 

Rok 1973.


Len pre porovnanie na konci roku 1973 - objednávky na 2.500 automatov.
Rok 1974 - objednávky na viac ako 8.500 automatov.

Lenže nie všetko bolo ružové, v tej dobe už ATARI rástla konkurencia, a tá replikovala Pong na všetky možné spôsoby. Budem menovať len niektoré firmy:
Taito - Eloping, Sega - Pong Tron, Williams - Paddle Ball, Allied Leisure - Tennis Tourney, Chicago Coin - TV Ping Pong, Amuntronics - TV Ping Pong a PMC - TV Table Tennis.

Dnes sa divíme tomu prečo Bushnell nezakročil a nepoužil patentovanie, ale je možné, že jednoducho nechcel ísť do siahodlhých súdnych sporov, ktoré by dokázali spotrebovať všetky peniaze už aj dosť veľkej firmy. Ktohovie čo vtedy bolo príčinou jeho postoja, ale je veľmi pravdepodobné že mal stále pred očami spor z spoločnosťou Magnavox.
Nakoniec sa ale Bushnell predsa len poučil a po tejto trpkej skúsenosti už v ďalšom období mal svoje výrobky vždy zabezpečené autorskými právami.
Je nad slnko jasné, že firme ATARI vďaka tejto konkurencii klesali zisky a Ted Dabney (spolumajiteľ a zakladateľ firmy) sa práve tohoto najviac obával, v žiadnom prípade nechcel riskovať krach firmy, bolo to pochopiteľné. Preto sa koncom roka 1973 rozhodol svoje pôsobenie vo firme ukončiť a vyriešil to nasledovne - celý svoj podiel predal Bushnellovi. Pokiaľ drby neklamú, tak sa rozišli v dobrom, vec zvyčajne nevídaná.

Možným vysvetlením  predchádzajúceho Bushnellovho správania sa v tej dobe sú nasledovné riadky - mohol mať pocit, že sú tak v popredí inovácií, že jednoducho na nich ostatní "nemajú". Razila sa zásada: "Inžinieri firmy majú navrhovať dosiaľ nevidené novinky a namiesto neustáleho opakovania toho istého majú prinášať samé prekvapenia."  A práve pomocou tejto zásady (alebo filozofie) dokázala firma veľmi dobre fungovať v období nasledujúcich 10 rokov.

Medzi inovácie patrili hry - Gotcha - bola to prvá hra ktorá sa odohrávala v bludisku. Nasledovala hra Trak 10, bola to prvá závodná hra s autami.


 

Firma ATARI začala byť úspešná, proste sa je darilo viac a viac. Vovnútri firmy platilo pritom ešte jedno pravidlo: "Pracovať chytro, ale nie tvrdo." - celkom sympatická myšlienka. Udržiavala sa tradícia jednania managementu vo vírivom kúpeli, organizovali sa divoké (a časté) večierky v Grass Valley.

Smerom von všetko pôsobilo naďalej uvoľnene, ale vovnútri vedenia firmy postupne rástli obavy z konkurencie a čo bude ďalej. 


Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Comments

6. 10. 2018 15:51:37 #

trackback

Directory  Atari.

Directory  Atari.

Igi blog |

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: