09.

Dve slová: Jack Tramiel - stručný životopis.
Čo nasledovalo po prevzatí firmy.
"Dni a noci dlhých nožov" vo firme ATARI, inak aj "masaker v Sunnyvale".

 

 

Pretože aby som dostal veci do súvislostí, je potrebné začať doslovne krátkym životopisom Jacka Tramiela, totiž v tejto branži sa tí ľudia u kormidla tak preplietli, že dnes sa síce tomu nedivíme, ale aby šéfoval ATARI úhlavný nepriateľ z Commodore, nno, nnno, vtedy to ale bola naozaj silná káva. A aby sa v tej dobe dalo orientovať sú tu uvedené aj počítače ktoré Atari nevyrábalo, skalní ataristi mi dúfam odpustia ...
________________________________________

Jack Tramiel

Narodil sa 13.12.1928 v poľskom meste Lodž v židovskej rodine - ako Idek Tramielski a bol jedináčik. Keď mu ťahalo na 11 rok, Poľsko obsadilo fašistické Nemecko. Od začiatku okupácie potom bola celá rodina - tak ako mnoho iných rodín - nútene presídlená do Lodžského židovského geta, kde potom v strašných podmienkach žili skoro 5 rokov. V 08/1944 potom bola celá rodina Tramielskich poslaná transportom do koncentračného tábora Osvienčim. Tu sa už rodina rozdelila, pretože v pracovných táboroch už nežili muži a ženy spoločne. Časom sa s otcom dostal do pracovného tábora blízko Hannoveru, tu priamo stavali iný koncentračný tábor a bol aj na stavbe diaľnice. Tu otec aj ťažko onemocnel a následne koncom roka 1944 zomrel po "ošetrení" benzínovou injekciou ... 
V 04/1945 tábor oslobodili americké jednotky.
Idek po vojne zostal v Nemecku, celé 2 roky pracoval potom pre jednu americkú armádnu kuchyňu - robil rôzne pomocné práce. Tu potom aj zistil, že matka hrôzy lágru prežila a zase žijev Lodži. Odišiel ju naspäť do Poľska navštíviť, ale dlho sa tam nezdržal a vrátil sa naspäť do Nemecka. Tu sa aj 07/1947 oženil - manželka sa volala za slobodna Helen Goldgrubová.

Ale už v 11/1947 emigruje Idek do USA, čoskoro ho nasledovala aj manželka. V new Yorku krátko pracoval pre židovskú organizáciu HIAS, tu si aj zmenil meno na Jack Tramiel. Nasledovala ťažká vec, musel sa naučiť poriadne anglicky, niečo už pochytil počas práce v kuchyni, ale tu sa učil hlavne pomocou pozerania filmov a teda sledoval konverzačky z filmových šlágrov. Zásadné rozhodnutie čo zo sebou urobil na jar roku 1948, vstúpil do U.S.Army. Najprv zvádol vojenské remeslo a potom sa tu naučil opravovať kancelárske stroje. Strávil v armáde celých 44 mesiacov a v roku 1952 armádu opustil. Nadobudnuté vedomosti potom uplatnil u civilnej firmy, kde začal opravovať písacie stroje. Pretože mal rodinu tak si potreboval zlepšiť príjem a počas tohoto obdobia si zarábal aj ako príležitostný taxikár. Počas roku 1953 dostal štátne občianstvo USA, býval v New Yorku. O rok neskôr spolu zo svojím priateľom Manny Kappom kúpil malý obchod - bolo to v Bronxe,tam si aj popri obchode otvoril dielňu na opravu písacích strojov. Firma dostala honosný názov "Commodore Portable Typewriter". A prečo bol v názve Commodore ? Jack chcel mať v názve vojenskú  hodnosť a potiaž bola v tom, že "General", "Admiral" už boli ako slová obsadené. 

 

Jack Tramiel

Keď prišiel rok 1955, tak sa odsťahoval aj s celou rodinou (v tej dobe už boli piati, mal 3 synov) do kanadského mesta Toronto. Tu založil firmu "Commodore Business Machines International". Hlavný dôvod pre presťahovanie do Kanady vraj bolo údajné obídenie amerických importných predpisov. Vzhľadom k ďalšiemu to nevyzerá tak, že by to nemohla byť pravda.
Tu potom na základe dohodnutých kontraktov (obchodoval aj S bývalým Československom) dovážal Jack Tramiel a aj vyrábal písacie stroje. Najprv robil aj mechanické kalkulátory a postupom doby aj ich elektronickú verziu. Samozrejme počas tejto výroby zažil aj nejaké tie krízy, niekedy sa do nich dostal nedobrovoľne, v podstate ako rukojemník. Nastala situácia, keď dodávateľ čipov pre kalkulátory - bola to firma Texas Instruments - ukončila ich dodávky, pretože sama chcela začať s ich výrobou. Tramiel sa vtedy zaprisahal, že už nikdy nedovolí aby sa stal rukojemníkom svojho dodávateľa a riadil sa s tým odvtedy naprosto úspešne. Poučil sa, rolu otočil a odvtedy boli rukojemníkmi jeho dodávatelia.

V 10/1976 kúpil jednu malú firmu, meno mala MOS Technologies Inc., bola z Pennsylvánie, vyrábala elektronické súčiastky a čipy, tie potreboval pre svoje kalkulátory. Bola to za 800.000.- USD dobrá investícia, firma pred rokom vyvinula legendárny mikroprocesor MOS6502. Kde všade bol použitý tento mikroprocesor v tej dobe ? - Apple, Atari, Commodore.
Hlavný konštruktér mikroprocesoru Chuck Peddle bol potom následne menovaný u Commodore vedúcim inžinierom v novo založenej divízii "Commodore Semiconductor Group", bola to divízia polovodičových súčiastok. V tom istom roku sa firma Commodore prešťahovala do USA, konkrétne do Palo Alto v Kalifornii, kraj Santa Clara, vtedy do už známeho Silicon Valley (Kremíkové údolie).

V tomto období vývojári a inžinieri vo firme Commodore začali postupne presviedčať svoho šéfa, veľkého Jacka Tramiela že budúcnosť rozvoja firmy patrí počítačom  (nakoniec ho presvedčili, to je zrejmé) a tak sa v Commodore začali postupne vyrábať aj počítače.
V 01/1977 na významnej výstave Winter Consumer Electronics Show 1977 v Las Vegas Tramielova firma predstavila svoj prvý 8-bitový počítač, vola sa PET (Personal Electronic Transactor). Pamäť RAM mala veľkosť 4 kB, použitý mikroprocesor bol samozrejme MOS6502, pretože jeho výrobná cena bola podstatne nižšia ako u Intelu a Zilogu. Cena - bola baťovská - 599.- USD.

Commodore PET

A že sa nebál Tramiel riskovať, dokazuje aj to, že prikázal uverejniť inzeráty na PET v dobe, keď ešte počítač v skutočnosti nebol hotový. Aj takýmto dá sa povedať riskantným spôsobom si chcel overiť či bude o zariadenie na trhu záujem.

Heslo Jacka Tramiela znelo:
"Computers for the masses, not for the classes."
Voľne preložené - "Počítače pre masy, nielen pre boháčov (prachatých)."
Čo to malo značiť ? Počítače od Commodore neboli príliš drahé a tak si ich mohol dovoliť kúpiť každý - toto bol asi jeden z jeho najväčších prínosov k rozvoju počítačov. Samozrejme pri tých cenách riešenia boli vždy podriadené nízkej výrobnej cene. Kto draho kupuje a lacno predáva zvyčajne na trhu dlho nevydrží ...

A Jack Tramiel nezabudol pri každej príležitosti pripomenúť že za rohom číhajú Japonci a dodajú do USA počítače lacnejšie ako jeho firma ...

Počas roka 1979 firma Commodore zmenila adresu, presídlila sa z Palo Alto do väčšieho Santa Clara, tiež v Kalifornii. A to už bolo prekliato blízko od ATARI v Sunnyvalle.

Commodore VIC-20

V roku 1981 predstavuje Commodore 8-bitový počítač VIC-20 (Video Interface Chip 20). Bol to prvý počítač na trhu s farebnou grafikou v cene pod 300.- USD.

 

V nasledujúcom roku 1982 prišiel na trh legendárny počítač Commodore C-64, pamäť RAM 64kB, mikroprocesor MOS6510. Táto legenda potom nakoniec bola vyrobená v počte viac ako 12 miliónov kusov, čo asi hovorí za všetko. Firma Commodore bola v kurze, darilo sa jej a ročný obrat dosahoval dobre cez 1 miliardu USD, toto určite nebola vec na zahodenie ... a Atari stále vďaka Ray Kassarovi vyrábalo na sklad ďalšie a ďalšie hracie konzoly ...

 

Tramiel útočil na konkurenciu (o ktorej vždy otvorene tvrdil, že by ju najradšej úplne zničil) hlavne výkonom a cenou...

 

Commodore C-64

 

A teraz poďme na tie menej príjemné veci.

Ako šéf a človek bol Tramiel medzi svojimi zamestnancami absolútne neobľúbený. Preslávil sa najmä masovými vyhadzovmi zamestnancov, hulákaním na nich, mlátením do stola počas sedení. Nemôžeme sa preto diviť, že ho v tej dobe časopis California uviedol na čestnom 3 mieste v tabuľke nazvanej "Šéf priamo z pekla". Takže ostrosť mal priamo v sebe naprogramovanú. S veľkou obľubou všetkým hovoril: "Obchod je vojna !" - a aj sa týmto heslom bezo zbytku riadil. Kto nezdieľal jeho názory a postupy = manažéri sa veľmi rýchlo ocitali na ulici. 
Firma pod jeho vedením sa správala ako predátor a svojím dodávateľom chronicky neplatila a tak ich postupne zadlžovala. Dodávatelia nakoniec nemali peniaze na ďalšie dodávky a zbankrotovali, následne ich firma Commodore za babku skúpila a už si iba svoje vlastné dlhy odpustila ... Tramiel bol spokojný, ušetrilo sa a takto vlastne nebol na nikom závislý. Čo si o tom mysleli zkrachovaní dodávatelia je vec iná ...

Hovorí sa že, toto jeho správanie bolo poznačené nedostatkom vzdelania a hlavne ťažkou mladosťou, tam v tých podmienkach mohli prežiť len tí najsilnejší. Možno, ale neodpustím si, že podobnou tortúrou neprešiel Steve Jobs a niektoré jeho praktiky boli dosť podobné.
Ale poďme k Jackovi Tramielovi, na akúkoľvek kritiku odpovedal tým, že ho to nezujíma. Nebol obľúbený, skôr ho nenávideli, ale bol mimoriadne úspešný.

Ako to už býva, každý má svoju Achillovu pätu, mal ju aj Jack Tramiel. V roku 1965 (jednalo sa o finančný škandál a porušovanie obchodných pravidiel) bol nútený predať kontrolný balík akcií firmy investorovi - bol ním Irving Gould.

Irving Gould

 

Tento pán prísne kontroloval chod firmy a Tramiel s ním mal samozrejme večné spory. Pri jeho povahe a silovom presadzovaní názorov ... Napriek tomu títo dvaja dokázali ako tak komunikovať spolu až do 01/1984, vtedy prišlo k sporu o tom, či budú Tramielovi synovia vo vedení firmy. Jack sa začal vyhrážať, že odstúpi (ako už niekoľkokrát) a ponúkol Gouldovi svoju rezignáciu. Stalo sa to, čo nikto nečakal, motyka vystrelila, Gould prekvapenému Tramielovi vyjadril svoj súhlas z jeho rezignáciou a Tramiel bol vyšachovaný z firmy ... tvrdý pád.

Firma vtedy už mala vo svete predaných cca 4 milióny kusov svojich počítačov.

Tramiel bol teda "odídený" z firmy Commodore, ale neznamenalo to, že by odišiel ako chudák, jeho podiel pri odchode bol asi vo výške 100.- mil. USD (s tým sa tuším pri troške skromnosti dá žiť ...). Tak isto s ním - ale dobrovoľne - odišlo niekoľko inžinierov, ktorí vedeli čo majú za šéfa, ale boli to typy čo videli pred sebou hlavne prácu. Jack Tramiel nechcel počítačový biznis opustiť, nakoniec - necítil k tomu žiaden dôvod. Zakrátko založil malú spoločnosť "TTL" (Tramel Technology Limited - "i" v jej  názve vynechal úmyselne). Tu začal postupne pripravovať svoje vlastné počítače, ale do toho postupne prišli nové zvesti.
V druhej polovici roka 1984 sa dozvedel, že je na predaj firma Atari Inc. Po tajných jednaniach v 07/1984 firmu Atari Inc. aj tajne kúpil. Prečo sa to tak tajilo ? Hlavne nechcel aby sa to dozvedela firma Commodore - jeho hlavný rival. Dnes sa síce špekuluje prečo do toho vtedy Jack Tramiel vôbec išiel, ale dnes už prevláda názor, že hlavný dôvodom bol jednoducho pomsta bývalej firme. Stačí si pripomenúť Tramielove slová, že rivala je najlepšie zničiť. Ucítil príležitosť a chytil ju pevne za pačesy.
________________________________

Čo nasledovalo po prevzatí firmy.

1984 - Nový majiteľ - Jack Tramiel

Nasledovala okamžitá zmena názvu firmy - pôvodný názov Atari Incorporated sa zmenil na Atari Corporation. Tramiel vlastnil 51% akcií firmy, Warneri mali 25%, zbytok bol určený verejnosti.  Riaditeľstvo firmy zostávalo naďalej v Sunnyvale, len bolo presunuté do inej budovy, kde zostalo až do roku 1996.

Hlavné organizačné zmeny ktoré drasticky, skutočne drasticky znížili počty zamestnancov - pritom dnes už vieme že prebehli hlavne ešte za vlády  (CEO) Jamesa M.Morgana, zjavne mu to nepomohlo, bol okamžite prepustený. Ešte donedávna sa tvrdilo že to pritom bolo dielom JT, ale ako vidieť bolo to celkom inak.

Po svojom príchode - počas iba pár dní, previedol Jack Tramiel zmeny, ktoré boli vlastné jeho razancii. a prepúšťalo sa naďalej, bola prepustená väčšina inžinierov, ktorí pracovali na 8-bitových projektoch. Zostali prakticky len znalci operačných systémov a znalci mikroprocesoru Motorola 68000, s tými mal Tramiel svoje plány. Traduje sa, že každý z týchto ľudí mal pri pohovoroch 5 minút na to, aby presvedčil, že je prínosom pre firmu a potom ... buď, alebo.
Hlavné posty obsadili ľudia, ktorí prišli z Tramielom od Commodore, zrušilo sa tiež riaditeľstvo pre Atari zo sídlom v Európe (bolo v Írsku).
________________________________


"Dni a noci dlhých nožov" vo firme ATARI, inak aj "masaker v Sunnyvale".

Keď končil rok 1984, tak po skončení dlhých nožov vo firme ATARI zostalo z pôvodného počtu cca 10000 zamestnancov možno 1500 ... teda zostal iba každý štvrtý zamestnanec. Veľa ľudí bolo vyhodených, podaktorí aj odišli sami, pretože Tramielovo správanie sa k nim bola pre nich príliš silná káva.  Bolo to zamestnancami popisované ako "totálny masaker". Z pôvodných tovární si nechal Tramiel iba 3 továrne v Ázii, jednu v Írsku - ale tú koncom roka 1984 zrušil tak isto ... nechal si nejaké budovy v Sunnyvale a ešte jednu v Milpitas. Zostalo zachované zastúpenie Atari v Japonsku a v Európe, bohužiaľ dalšie podrobnosti o tom už neviem.
Výroba herných konzol bola bez náhrady zrušená.
Všetky dovtedajšie a aj rozpracované počítačové projekty boli tak isto zrušené, týkalo sa to počítačovej rady XL - teda počítačov Atari 600XL až 1450XLD. Už pripravené hotové výrobky na distribúciu zostali v skladoch.
Namiesto divízie domácich počítačov - Home Computer Division - bola založená nová divízia Atari počítačov - Atari Computer Division. Za predsedu (CEO) sa nechal zvoliť sám Jack Tramiel (aké demokratické ...), najstarší syn Sam Tramiel bol dosadený na kreslo prezidenta. Aj ďaľší dvaja synovia dostali funkcie, nezostali bez práce.

 

vľavo Sam, vpravo Leonard Tramiel

Práve v tejto dobe dostala firma Atari ponuku od japonskej firmy firmy Nintendo - mali predávať 8bitové konzoly Famicon pod značkou Atari. Jack Tramiel ale ponuku neprijal, chcel mať z firmy počítačovú firmu, nie firmy na hry ... nejaká japonská konzola ho proste nezaujímala.

Nintendo NES

Jack týmto rozhodnutím ale strelil poriadne vedľa. Trefa mimo terča ! Nintendo si nakoniec samé začalo konzolu predávať priamo a fakticky okamžite ovládlo trh. Predávalo ju od roku 1985 pod menom NES (Nintendo Entertaiment System).
A malo to ešte jeden nepríjemný aspekt - Atari prišla o možnosť konečne urovnať s Nintendom staré neuzavreté súdne spory, napríklad spory boli aj o nesmierne úspešnú hru Tetris. 

 

Nintendo Famicon

__________________________________

Novým heslom firmy Atari v tej dobe (v rámci marketingovej stratégie) se stala sympatické heslo:
"Power without the Price."

__________________________________

Už bolo povedané, že Tramiel chcel po odchode z Commodore vyrábať počítače, ale nechcel ísť cestou PC kompatibilných zariadení. Pokúšal sa získať unikátny 16-bitový systém Lorraine od Amigy, ktorý bol práve koncom roka 1984 dokončený a Atari naň malo prednostné právo. Tramiel si na systém poriadne brúsil zuby, ale nakoniec mu to nevyšlo. Čo sa udialo, ako to celé prebehlo aj s príčinami a následkami si povieme v ďalšom pokračovaní.

Jack Tramiel

__________________________________

Oprava:

Poznámka: Vďaka DEXovi mám teraz odkaz na jeden link, kde sa metódou nemeckého tankového problému dospelo k číslu vyrobených počítačov Commodore 64 na hodnotu cca 12-12.5 milióna, nie ako som aj ja mal pôvodne tu v článku uvedené - 22 miliónov. No, aj takto sa dá vytvoriť legenda, ja som prevzal tú informáciu z webu, osobne som tie kusy pri výrobe nepočítal ... Zase na druhú stranu, stále je to tak veľké číslo že bez problému poráža konkurenciu.

Je to celkom zaujímavý fenomén, pretože na túto tému už toho bolo popísaného až až, ale ako som už písal aj takto sa dá vytvoriť legenda ktorá potom prežíva dlhé roky.

Zaujímavé je, že tie počty 22 mil.kusov potvrdil aj bývalý zamestnanec Commodore. Wikipédia zase hovorí o 17 mil. kusoch. Tak teda zostanem pri zemi a bude to tých 12-12.5 milióna predaných kusov. To číslo 17 miliónov asi už zahŕňa už aj model C-128.

Pre záujemcov o problematiku koľko bolo skutočne predaných počítačov Commodore 64:

http://www.pagetable.com/?p=547

(Ešte raz vďaka DEX.)

 

A sprievodný obrázok tématike počtu predaných kusov počítačov Commodore 64:

 

Z uvedeného grafu vyplýva jeden zaujímavý záver - firma Commodore zjavne v danom období vôbec nebola postihnutá nejakým poklesom výroby, práve naopak - pekelne sa jej darilo. Proste počítače frčali a nie herné konzoly ... jedna firma v totálnej kríze, druhá v totálnej eufórii. Kto ten nástup počítačov vtedy zvládol je jasné. Už iba pripomínam slová Nolana Bushnella z tej doby že treba ukončiť predaj herných konzolí a začať predávať počítače ... akurát nikto v Atari tieto prorocké slová nechcel počuť a podľa toho sa zariadiť.

__________________________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx
__________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: