História firmy ATARI.10. History of ATARI.

By Administrator at septembra 30, 2013 23:00
Filed Under: Atari

10.

Porážka Jacka Tramiela.
Projekt Mickey - ATARI 1850XLD -
Ako to vlastne bolo s Amigou,
prečo to dopadlo tak ako to dopadlo.

 

Upozorňujem dopredu, že dnes to ani tak nebude o ATARI, ako o firme ktorá nakoniec z toho vyťažila čo sa dalo. Pretože bez pochopenia vzájomných súvislostí  nie je možné potom hovoriť o tom čo sa dialo vo firme ATARI.

V skratke:

13.01.1984 bol Jack Tramiel "vytesnený" z firmy Commodore, následne založil novú firmu, ale ako to už býva, zistil že je k dispozícii na predaj firma Atari. Pretože mal staré, nevyriadené účty v bývalej firme tak toto bolo to na čo čakal a padlo mu to fakticky zadarmo do rúk. Síce Atari nebolo celkom za babku, ale pretože cenu mal splácať z budúcich výnosov - tak to tak veľmi zo začiatku nebolelo ...
(Podrobnejšie to bolo popísané v predchádzajúcom článku.)


Postoj Jacka Tramiela k 8-bitom bol v tej dobe všeobecne známy, nehodlal ďalej týmto smerom utrácať ďalšie prostriedky. Cieľ a zameranie bol pre neho úplne jasný - nový počítač musí byť 16-bitový. Lenže čo s tým, vhodný stroj z vývoja akosi stále nebol k dispozícii. Síce partia odídencov z Commodore, ktorí odišli z Tramielom na niečom pracovala, stále to ale nebolo to pravé "orechové". Na novom počítači vtedy pracovalo 6 vývojárov, velil tomu Shiraz Shivji, bol jedným z menej známych vývojárov počítača C-64. Špekulovalo sa aký mikroprocesor použiť a zatieniť tak konkurenciu, samozrejme sa priamo ponúkala možnosť použiť MC68000, ale asi aj tu nastúpila povestná Jackova šetrnosť - v tej dobe začala firma National Semiconductor ponúkať svoju verziu 32-bitového mikroprocesoru s vlastnou podpornou čipovou sadou. Procesor mal označenie NS32032. Komplet čipov od NS bol omnoho lacnejší ako čipy od Motoroly, ale ako sa nakoniec ukázalo nebola to dobrá voľba (bolo to poriadne nespoľahlivé riešenie). Vývojári to ale rýchlo zistili a vrátili sa k mikroprocesoru MC68000. Ako perličku uvediem, že sa ukázalo nasledovné - mikroprocesor MC68000 32/16bit bol pri testovaní rýchlejší ako kompletná 32 bitová verzia od NS ...

Takže sa v tej dobe trošku tápalo a hľadalo sa ako sa pohnúť dopredu a uletieť konkurencii o poriadny kus dopredu. Lenže to by nebol Jack Tramiel, aby nemal ukryté eso v rukáve. Plne si bol vedomý,že existuje zmluva s firmou Amiga na čipovú sadu Lorraine a že Atari má práve na toto prednostné právo.

Musím sa vrátiť trošku naspäť a pripomenúť súvislosti - Jay Miner odišiel v roku 1982 od Atari a vytvoril firmu Hi-Toro, neskôr bola premenovaná na Amigu. Peniažky na vývoj novej prevratnej čipovej sady zo začiatku finančne podporovali 3 zubári a do vývoja investovali celých 7 miliónov dolárov - zdá sa, že zuby boli už vtedy celkom výnosným remeslom ...

ATARI 1850XLD:
Dôvod prečo chcel Jay Miner použiť mikroprocesor MC68000 je myslím si jasný, 32-bitový mikroprocesor, zbernica ide síce iba ako 16-bitová, ale zase je lacný. Adresný priestor má 24 bitov, preložené do slovenčiny, adresový priestor je priamo adresovateľný do veľkosti = 16Mbyte, vtedy to bolo číslo, z ktorého sa zamotala hlava ...


Jay Miner

 

Vývoj čipovej sady Lorraine zabral vlastne dohromady 3 roky, ale už po 2 rokoch mali také výsledky, že to mohli predstaviť aj na verejnosti. A predstavili to na CES v roku 1984. Samozrejme nemali k dispozícii priamo už nové čipové sady, ale riešili to tak, že budúce čipy boli vlastne veľké dosky plošných spojov z normálnymi čipmi, ktoré emulovali budúce zákaznícke obvody.Už v 09/1983 mali v podstate funkčné návrhy budúcich zákazníckych obvodov dokončené - jednalo sa 3 budúce čipy, len nejako to nešlo pretaviť už práve do tých zákazníckych obvodov, zubársky prameň vyschol (zubári odmietli ďalšie financovanie projektu) a bez peňazí to v žiadnej branži nefunguje ...

Budúca Amiga s emulátormi zákazníckych čipov.

 

Skúšobná verzia fungovala, teda Amiga, ale bolo to neuveriteľne rozmerné a vyzeralo to príliš zložito a teraz takéhoto bumbrlíčka bolo treba na tú výstavu prepraviť. Lietadlom. Nasledovalo rozhodnutie počítač prepraviť priamo na mieste spolusediaceho. Jednoduché, zaplatí sa a ... -  ale sú tu ešte letecké predpisy, ktoré hovoria že každé obsadené miesto musí byť ľahko identifikovateľné - pre prípad havárie. Nuž a tu nastupuje legenda - počítač na mieste cestujúceho kvôli identifikácii dostal konkrétne meno - Joe Pillow.

Boli to celkom slušné karty, čo emulovali jednotlivé budúce zákaznícke čipy ...

 

Ešte k tomu týmu Amigy, na vývoji pracovali Jay Miner, R.J.Mical pracoval na knižnici Intuition, C.Sassenrath robil na knižnici Exec. Priamo na výstave potom urobil R.J.Mical a D.Luck prezentáciu - demo skákajúcej loptičky - ono sa totiž nejako zabudlo na to, že síce počítač funguje, ale stále nebol k nemu potrebný software ... demo uchvátilo, v tej dobe nedokázali spustiť niečo podobné na iných počítačoch tej doby.

 

C.Sassenrath

 

R.J.Mical


Rozruch na výstavisku bol poriadny, ale nikomu sa ten počítač s veľkými pomocnými doskami nezdal ako dobrá investícia, proste vyzeralo to ešte celé príliš zložito. Výsledkom rokovaní s jednotlivými firmami bola dohoda s Atari, že podporí ďalší vývoj sumou 0.5 mil. USD.  Budúcnosť Amigy na krátku dobu takto bola zaistená, samozrejme v tom bol háčik, lehota splatnosti požičaných peňazí bola stanovená na 6 mesiacov - a starý lišiak Jack Tramiel o tom vedel ...

A dostávame sa k ústrednej téme - pretože si všetko overil a vedel že Amiga nedokáže k danému termínu dodržať dohodu, tak vedome a neúprosne stláčal cenu akcií čoraz nižšie. Čo platilo jeden deň, už na druhý deň neplatilo, proste uplatňoval jednanie, ktoré mal tak dobre zažité už za starých čias vo firme Commodore. Nakoniec stlačil cenu akcií na 98 centov za kus, čo bolo necelých 30% pôvodnej ceny ... tlačil Amigu skutočne do kolien. Dňa 30.6.1984 mal vypršať termín, ale len pár dní pre týmto termínom, tuším to bolo 3 dni pred dňom D sa ale firma Amiga dohodla s jeho najväčším rivalom firmou Commodore a tá Amigu odkúpila. Firma Commodore veľmi rýchlo zistila čo by jej hrozilo, ak by Amigu odkúpil Jack Tramiel, pritom nakoniec zaplatila za akcie cenu 4,25 USD za jednu akciu - a vieme, že v konečnom dôsledku určite neprerobila, pritom sa zaviazali vyplatiť aj 0.5 mil USD firme Atari.

Ako sa z núdze dá urobiť cnosť - nosí sa to aj v dnešnej dobe:


V tej dobe v Atari už pripravovali pod označením Mickey (mal to byť počítač s označením ATARI 1850XLD) miesto pre budúci počítač od Amigy, teraz z toho vzišlo, naozaj to skončilo ako Mickey s dlhými ušami. Jack Tramiel prehral osudnú bitku, prepískol hranice, Amigu sa proste nepodarilo dostať do kolien. Ale zase hneď začal jednať, dlho nad rozliatym mliekom nesedel a začal okamžite upratovať. Fakticky po pár týždňoch  podal žalobu na firmu Commodore - jediným cieľom bolo zamedziť konkurentovi okamžite použiť zakúpenú technológiu vo svojich počítačoch. A fungovalo to, zdržanie ktoré potom vo firme Commodore zákonite nastalo (12-13 mesiacov než sa vyriešili právne spory a kľučky a Commodore si trúfla vyjsť s novým počítačom s novými technológiami do predaja) mu umožnilo v uvedenej dobe vrhnúť na trh konkurencieschopný vlastný počítač - Atari ST. Vývojári v ATARI išli na doraz, robilo sa 6 dní v týždni od rána do noci. Samozrejme návrh Atari ST bol konzervatívny, jednoducho za ten čas sa nedal urobiť iný počítač, Amiga to predsa ladila celé 3 roky.



Pri návrhu celého počítača Atari ST

mal hlavné slovo Shiraz Shivji


Tu je už pokročilejšia doska ATARI STE


Bolo potrebné použiť kompromisy a ústupky v celom rade návrhov, ale pritom vznikol slušný, kvalitný a stabilný počítač.
Zvukovo bolo ST slabšie ako Amiga, ale pritom napríklad práve zabudované rozhranie MIDI používali veľmi dlho práve zvukári. RAM mohla mať priamo 4MB, čo síce bolo menej ako maximum u Amigy, ale vtedy to nikoho veľmi netrápilo, hlavne ak sa štandartne vtedy dodávali počítače s 512 KB RAM (Amiga a aj ST). Výborné bolo aj rozlíšenie 640x 480 bodov, dodávaný monitor mal výbornú opakovaciu frekvenciu 72Hz, čo neunavovalo oči.

 

Takto vyzerala prvá Amiga ...


Amiga motherboard verzie čo bola v predaji.

 


Záverom:

Tak toto veľkému Jackovi Tramielovi nevyšlo, položme si otázku kam by vývoj v Atari išiel po zakúpení Amigy. Nerobím si ilúzie s tým, ako by dopadla samotná firma Amiga, Tramiel už predtým párkrát ukázal ako vie "rozpustiť" firmu čo sa dostane do jeho rúk. Know-how by zostalo v Atari a a vývojári od Amigy by boli vyšupnutí na ulicu. Na druhú stranu nás môže tešiť, že ani zarytí amigisti nemôžu prehliadnuť fakt, že tvorcom konceptu Amigy je bývalý atarista a čipová sada Lorraine bola dotiahnutá do konca za peniaze Atari.
 
Nezostáva mi nič iné len skonštatovať, že je zaujímavé ako tie cestičky u počítačov občas bývajú zamotané a teda že tie hádky ktoré kedysi dávno boli o tom čo je lepšie sú dnes nepodstatné. Dnes môžeme byť radi, že vznikli dva zaujímavé počítače, pričom dá sa povedať ich zameranie bolo odlišné - Amiga sa hodila na prácu s videom, Atari ST na prácu s Midi a DTP.
  
Podrobnejšie o Atari ST už nepíšem, pretože som zameraný na 8-bity a tak teda tu ďalšie údaje nenájdete ...

___________________________________________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Comments

6. 10. 2018 15:51:35 #

trackback

Directory  Atari.

Directory  Atari.

Igi blog |

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: