11.

Tajné a menej tajné projekty ATARI na prelome rokov 1983 a 1984 - zbrane, ktoré nikdy na protivníka nevystrelili.

Budem sa venovať niektorým projektom z týchto rokov, proste aby sa to v celej histórii firmy ATARI "neutopilo" v ostatných informáciách a patrí to do obdobia tých rokov a potom to už "prevalcovala" história.

Začneme nám už verejne známym počítačom ATARI 1200XL.

ATARI 1200XL

Jeho predchodcovia - ATARI 400 a 800 sa vyrábali od roku 1979 a tieto počítače boli vlastne založené na vtedy pokročilej obvodovej sade, ktorá bola určená pre nástupcu konzoly VCS 2600. Problém bol v tom, že VCS 2600 bolo veľmi úspešné (teda v tej dobe) a tak sa nikto nehrnul VCS 2600 nahradiť niečím výkonnejším. Nakoniec sa konzola vyrábala od roku 1976 do roku 1991, čo sami uznáte bola poriadne dlhá doba - to len tak na okraj.

ATARI sa rozhodlo nasadiť vyvinuté čipy ANTIC, CTIA a POKEY aj do domácich, 8-bitových počítačov. ATARI 400 - počítač s malou RAM, bol navrhnutý vyslovene ako herný stroj. ATARI 800 malo byť priamou konkurenciou pre vtedy nasadzovaný počítač APPLE II, môžeme ho teda spokojne nazvať modulárnym  poloprofesionálnym počítačom. Problém sa prejavoval v tom, že tieto počítače stále boli viac v pozícii domácich a herných počítačov, čo ich odkláňalo od pôvodného zamerania - proste poloprofesionálne stroje sa mohli predávať predsa len za výrazne vyššiu cenu ako herné mašinky ... a teda úmerné tomu potom boli aj zisky a naopak.

Počas roku 1982 vykročilo vedenie ATARI "rázne vpred", práve vtedy vzniklo množstvo zaujímavých koncepcií a aj celá rada zaujímavých strojov. Ak by ich aj naozaj pustilo do výroby, mohlo veľmi razantne v tej dobe zasiahnuť do sveta 8-bitov, ktoré v tej dobe mohli posunúť celú túto kategóriu o pekný kus dopredu. Nakoniec sa to ale nestalo. Prečo ? Aké teda boli dôvody ?

Počas roka 1983 sa teda firma ATARI pripravovala na skutočne veľkú ofenzívu. Jej počítače sa mali presadiť ako poloprofesionálne stroje, ktoré budú dostupné pre každého člena rodiny. Veci vyvinuté v tomto období sú dnes dostupné v podobe návrhov, projektov a niekedy aj hotových zariadení, ktoré dnes majú veľkú zberateľskú hodnotu - proste sú to raritné kúsky. A sú naozaj zaujímavé - aj dnes, po toľkých rokoch, kódové označenie celej série bolo "Sweet 8/16". Už toto označenie naznačuje kam celá séria mierila, bolo to na pomedzí 8 a 16 bitov, jednoducho to malo 8-bitový stroj využiť (alebo lepšie povedané vyťažiť) až na samú hornú hranicu jeho možností.

Atari 1000 (16kB RAM) a Atari 1000X (64kB RAM) boli prototypmi celej série "Sweet 8/16". Tieto počítače mali mať k dispozícii priamo 2 SIO porty (to by sa fakt bolo hodilo), mal byť použitý 15 pinový konektor - taký je použitý pre VGA karty.
Nakoniec u vyrábaných počítačov sa použilo neštandartné riešenie, ktoré strpčovalo život všetkým majiteľom ATARI - jednoducho nemáte klasický konektor, existuje potom 100% závislosť na výrobcovi. Blbé, ale ako sa to javilo zo začiatku výhodné pre výrobcu, tak sa nakoniec obrátilo to samé proti výrobcovi.
Jednoduché rozširovanie malo byť zabezpečené pomocou vyvedeného PBI - čo bol paralelný bus. Tu sa počítalo s tým, že sa pripoja také veci ako procesorové karty - cez bus mastering, t.j. koprocesor by prevzal riadenie zbernice od procesora na motherboarde - alebo slovensky na základnej doske, matičnej doske - vyberte si. Jediné rozhranie ktoré potom nakoniec existovalo a aj nakoniec bolo v predaji bola rozširujúca karta 64kB RAM pre ATARI 600XL. Z menovite uvedených prototypov existujú iba základné dosky, ale aj tak zanechali niečo po sebe - podľa nich sa nakoniec pomenovali periférie pre radu ATARI 600XL a 800XL.

Pozrite si názvy:

- magnetofón ATARI 1010
- disketová jednotka ATARI 1050
- ihličková tlačiareň ATARI 1029

Sami viete, že pritom neexistoval žiadny oficiálne predávaný počítač ATARI rady 1000. Aj napriek tomu že by sa tie 2 navrhnuté SIO porty perfektne hodili, tak nakoniec sa od toho upustilo (cena ?) a ATARI sa nikdy s 2 SIO portami nevyrábalo - čo je skutočne škoda.

A niektoré periférie z tej doby aj obrazom:

Ako som už písal na začiatku - poďme teda k ATARI 1200XL, mal to byť prvý počítač novej rady, všetko malo byť naj-naj, kvalitná klávesnica, veľká skrinka, všetko bolo na jednej základnej doske, aj zdroj. Vďaka veľkej skrinke bolo vovnútri dosť miesta na ďalšie úpravy. Všetko na jednej doske zároveň podstatne znižovalo výrobné náklady. Problém bol v inom - ATARI 1200XL nepredstavovalo žiaden kvalitatívny skok oproti modelu 800, skôr opak bol pravdou - niektoré uvedené zmeny bránili spätnej kompatibilite a tak mnoho programov z ATARI 800 na 1200XL nefungovalo - a to bol teda poriadny malér. Od začiatku predaja sa 1200XL-ka doma upravovala, aby bola kompatibilná s pôvodnou 800-kou, pekné, ale nectí to výrobcu. V histórii už popisujem, že sa masovo vypredávali 800-ky, pretože 1200-ka bola známa tým, že staré softy na nej často nefungujú. Výsledok ? Po 4 mesiacoch bola 1200-ka stiahnutá z predaja a už sa nikdy viac nepredávala. Pritom sa reálne predávala iba v USA, nikdy sa nedistribuovala na iný trh. Výrobca si až vtedy uvedomil, aká je dôležitá spätná kompatibilita. Neskoro, ale predsa. A zase to bola rana pre finančné výsledky firmy.

ATARI vtedy urobilo zásadné rozhodnutie - opustilo celú novú radu počítačov. Pritom nasledujúce modely stáli za hriech a určite by sa výborne predávali. Bol pripravený model na spustenie ďalšej výroby. Ale na porade 12/1983 prišlo to zásadné "nie!" celej rade. Pritom vzniknuté problémy boli riešiteľné, ale okolie a vývoj celého odvetvia nedával dobré vyhliadky do budúcnosti a tak sa urobilo to, čo síce môžeme ľutovať, ale história nepozná slovíčko "keby".

Dnes si teda môžeme pozrieť niektoré parametre vyvíjanej rady 1000:

ATARI 1400XL, pochádzal z modelu 1200XL, mal tiež 64kB RAM, pritom už používal nový systém riadenia pamäte, ktorý dovoľoval prístup cez čip FREDDIE. Bol tu zabudovaný systém pre syntézu hlasu, mal pomenovanie SC-01. Novinka a ešte k tomu programovateľná, proste mohli ste hlásiť veci aj hlasom. Vtedajšia záležitosť č.1 - zabudovaný 300 Bd modem. Vtedy špička, dnes sa nad tým usmejeme, ale zoberte na vedomie, že dovtedy bola distribúcia programov možná iba cez časopis v tlačenej forme, kazeta, alebo disketa (a na to ste museli mať k dispozícii drahú disketovú jednotku ...). A len pripomeniem, telefónne spojenie v USA bolo za babku.

ATARI 1400XL

A čo raz máte priamo k dispozícii sa dá aj okamžite používať, pretože to nemusíte dokupovať. Jednoduché, jasné ako facka. Dnes hovoríme, že sa ATARI 1400XL ponáša na 8-bitovú AMIGU - teda svojimi vlastnosťami.
Tak isto sa dnes vraví, že sa radšej malo začať priamo modelom ATARI 1400XL, síce by nevyriešil problémy s kompatibilitou, ale vďaka zaujímavému hardvéru by sa určite lepšie uplatnil a bol by aj sám o sebe dostatočne zaujímavý - aj pre vývojárov a aj pre spotrebiteľov, ale ani nedostal šancu.

Ďalej mať nasledovať model ATARI 1450XLD.
Už podľa mena mal vychádzať z pôvodnej konštrukcie ATARI 1400XL, tu ale bola použitá omnoho väčšia skrinka, pretože sa počítalo s priamym osadením jednej 5.25" floppy mechaniky. Miesto v skrinke dovoľovalo zabudovať aj druhú FD jednotku 5.25". Pre tento model firma ATARI vyvinula paralelný radič, ktorý bol podstatne rýchlejší ako komunikácia s FD cez SIO port, tu dosahoval rýchlosť prenosu až 100kByte za sekundu, t.j. program do 64kB RAM ste nahrali za čas podstatne kratší ako sekunda. Ale ako vždy tu bolo jedno ale, mechaniky 5.25" pracovali s 288 ot./s (ATARI 1050), potom s 300 ot./s, namiesto 360 ot./s ako u IBM/PC. Čo to v praxi  znamená ? - nie je možný priamy prenos dát pomocou diskiet medzi Atari a PC. Hodne, hodne nepríjemné. Tak isto sa spomína, že boli dosť veľké problémy pri vývoji radiča diskov. V každom prípade po doriešení "detských nemocí" sa mohlo jednať o počítač ktorý by bez problémov našiel svoje uplatnenie ako veľmi slušný domáci počítač. Možnosť pripojiť 2x 5.25" floppy jednotku bola vtedy jedinečná, bola to veľmi vhodná verzia na spracovanie textov a tabuliek - 1 disketa systém, 2 disketa - vlastné data.

ATARI 1450XLD

Nasleduje ATARI 1600XL, zaujímavá myšlienka, je tu veľmi veľa vzájomne si odporujúcich si informácií, pritom smerovanie bolo jednoznačne profesionálnym smerom. Mal mať oddelenú klávesnicu, v tele mal mať vlastné FD jednotky (existovala verzia s 2x 5.25" FD a aj verzia s 2x 3.5" FD jednotkami - tu sa špekuluje o označení ATARI 1650XLD). Poďme na hardware -  vraj niečo ako Commodore 128D (nie doslovne, len princíp), mali byť použité 2 procesory - 6502C a Intel 80186, potom by si to z PC mohlo rozumieť vcelku bez problémov.

Pripájam obrázok tejto verzie:

ATARI 1600XL

Inde sa hovorí že boli použité procesory 6502C a 65816, tu mi ten zmysel trošku uniká, pretože 65816 má v sebe množinu inštrukcií 6502C, nakoniec sa dnes aj vyskytujú prerobené počítače práve na tento procesor. Takže túto verziu berte radšej s poriadnou rezervou.

Nasleduje najväčšia "pecka" - rozširujúca jednotka ATARI 1090 XL Expansion System. Toto mohlo s ATARI naozaj poriadne "zamávať", teda v tom pozitívnom zmysle. Táto jednotka sa k počítačom rady XL mala pripojiť cez paralelný port zbernice PBI. Dovnútra ATARI 1090XL sa dalo zabudovať až 5 rozširujúcich kariet s možnosťou bus-masteringu.

ATARI 1090XL

Čo sa dalo pripojiť?

- ATARI 1090 Z80/CPM card, čiže dostupné C/M na ATARI
- ATARI 1090 80 column video board - výstup v rozlíšení 80 znakov na riadok
- ATARI 1090 64K board, rozšírenie RAM - dali sa zapojiť až 3 tieto karty zreťazené za sebou

A už spomínaná 65816-ka, tá mala z počítača urobiť 16 bitový stroj.

Nasledoval počítač ATARI 1850XL, jednalo sa fakticky o AMIGU, kódové označenie MICKEY. Celé toto označenie platilo do okamžiku, keď namiesto ATARI odkúpila AMIGU firma Commodore. Dodnes sa nevie ako vlastne zvnútra MICKEY vyzeral - či sa to klonilo vzhľadom k AMIGE, alebo skôr to vyzeralo ako počítač z rady ST. Asi to už zostane nevyriešenou záhadou.

Dnes nevieme presne prečo vlastne k tomuto "STOP" rozhodnutiu prišlo, možných dôvodov je veľa. Mne sa javí ako najpravdepodobnejší scenár to, že si niekto myslel že sa zopakuje situácia spred niekoľkých rokov kedy sa počkalo a nakoniec VCS 2600-ka zachránila firmu v ťažkých časoch, teraz to mali byť 8-bity - nestalo sa, pretože trh v tej dobe obsadila (počtom predaných kusov) firma Commodore.

Nakoniec jediné čo zostalo zo smelých plánov firmy ATARI a nebolo to zhodené zo stola bola 8-bitová rada počítačov - ATARI 130XE a nasledoval ešte hybrid počítača a hracej konzoly ATARI XEGS.

ATARI 130XE

ATARI XEGS

Po roku 1983 už 8-bity pomaly ale iste uvoľňovali miesto pre 16-bity a po nástupe Jacka Tramiela už pre ne fakticky nebolo vo firme žiadne miesto. Síce ich nakoniec v rade XE na určitú dobu Jack Tramiel "omilostnil", ale vždy 8-bity považoval za hračky pre deti, než prejdú postupne na jeho radu ST. A pretože zo strany ATARI o ďalší vývoj nebol záujem, tak aj postupne 8-bity skončili, na rozdiel od iných firiem ktoré to ešte dosť dlhú dobu s malými 8-bitmi skúšali.

Čo sa teda vlastne stalo v poslednom mesiaci roku 1983?
Prečo sa odstránila celá rada "Sweet 8/16"?

Mám na to niekoľko možných a pravdepodobných teórií, z každej bude asi časť pravdivá a tak teda potom kolieska začnú pekne rad zaradom do seba zapadať.

1.) - masívny odchod zamestnancov, z 10.000 máme vtedy už číslo iba 7.000, t.j. každý tretí zamestnanec odišiel, nie vždy je možné dieru v systéme ľahko zaplátať, management to síce vidí cez tabuľky vždy ružovejšie, ale aj vtedy niektorí ťahali viac ako viacerí a ak odišli ... koncom roka sa toto číslo ešte zväčšilo o ďalších 1000. Odchod 4.000 ľudí nutne zatrasie niektorými pozíciami, aj keď ako som už napísal, management nikdy situáciu nevidí tak zlú - pokiaľ sa to netýka priamo aj managementu. Nahradiť takýto výpadok sa nakoniec mohol ukázať byť podstatne väčším problémom ako si kto na začiatku prepúšťania myslel. A treba vziať do úvahy aj odchod špičkových programátorov a návrhárov ...

2.) - management sa zľakol možných negatívnych reakcií userov
ATARI 1200XL názorne ukázalo čo je to nekompatibilita, nikto nechcel riskovať rovnaký scénár. Celá rada bola postavená tak, že by boli potrebné úpravy, kto to ale chcel v tej dobe riskovať ? Rovnaký problém bol vtedy aj s konzolou ATARI 5200 - nebola spätná kompatibilita s VCS 2600. Trh videohier sa vtedy zosypal, tu už naozaj nešlo o vývoj, ale o púhe prežitie, kompatibilita bola najdôležitejšia pre prežitie. Dali sa stále predávať staré tituly, bola tu aj zaručená istota pre vývojárov. Vývoj mohol byť skutočne  obetovaný pre podporu výrobcom software. Veľmi pravdepodobné.

3.) - management (zase management) rátal s tým, že už nemá cenu investovať do rozvoja 8-bit hardvéru.
Rozhodli sa 8-bity vyťažiť, teda absolútne vybrakovať sklady - čo bolo k dispozícii (derie sa mi na jazyk jasná paralela s VCS 2600) a teda cenou konkurovať ostatným výrobcom a hracím konzoliam. Možno sa tu počítalo s tým že ak AMIGA skončí v ATARI, čo bolo vtedy veľmi pravdepodobné, tak príde ku "kvalitatívnemu" skoku a zase bude konkurencia na míle vzdialená (teda pre ATARI tým správnym smerom dozadu). Že to nakoniec nevyšlo je vec iná. Vtedy sa prezentovali novinky 32/16bit, siahalo sa na 64 bit, čo už s 8-bitmi ... kto sa nepripravoval na 32 bitové stroje akoby ani nebol a teda aj jeho šance na uplatnenie na trhu boli mizivé.

4.) - s celou radou na základe osobného názoru zatočil CEO James M.Morgan.

James M.Morgan

Manažér, ktorý väčšinu svojho času strávil u tabakového priemyslu. Potom ho pozvali do ATARI a tak si sem doslovne "odskočil" medzi 09/1983 a 07/1984. Jeho slová o tom, že ATARI sa má vrátiť späť k videohernému priemyslu kde sú jeho korene si dnes môžeme vykladať ako chceme, obávam sa, že tým slovám nikto mimo neho dodnes celkom nerozumie. Lenže ak tieto slová mal nižší management "pretaviť" do zmysluplnej podoby  tak to bola asi poriadna fuška. A pretože kolaps videoherného priemyslu bol jasný - nasledovala jediná možná odpoveď - niekto slová "najvyššieho" zle interpretoval - a vinník sa učite našiel ... na 100%.  Ak toto bolo základom rozhodnutia, tak to by bola naozaj hodne silná káva.
Tu by sme potom mohli skonštatovať že celá rada "SWeet 8/16" podľahla manažérovi, ktorý patril do rady vtedajších manažérov - ako príklad uvádzam  - možno včera predával tabak, potom ceruzky, víno, dnes možno to budú počítače, zbraňové systémy - všetko pozná, všetko videl, všetkému najlepšie rozumie a zajtra ak tu už nebude zase bude predávať kľudne celkom iné produkty - sladkosti, alebo lokomotívy, kombajny - podľa toho kde mu ponúknu dobré miesto. Toto poznáme aj dnes, títo  tzv. "potulní manažéri" vládnu po celom svete firmám a tie sa potom neprestávajú diviť kamže sa to pod takýmto "umelcom" po krátkom čase dopracovali. Najväčší problém je potom v tom, že si vo firme takéhoto "umelca" nevedia niekedy doceniť (a pritom si ho sami vybrali !) a tak odchádza nepochopený, pretože cesta čo vytýčil je síce absolútne jasná, len to okolie to  nie a nie to pochopiť - a prepustení ľudia to nevedia pochopiť tiež. Príchodom Jacka Tramiela do ATARI sa existencia Jamesa M.Morgana vo firme stala okamžite zbytočná, dostal "padáka". A vrátil sa naspäť odkiaľ prišiel a bolo mu tam dobre ...

"Masaker" v podobe prepustenia 80% zamestancov prebehol pod taktovkou tohoto človeka - tu asi treba hľadať jeho okrídlený "návrat ku koreňom". Je zaujímavé že toto stínanie hláv podľa fám pripadlo Jackovi Tramielovi (JT), ale ako vidieť bolo to celkom inak, tým samozrejme neznižujem tvrdosť a ráznosť rozhodnutí JT.

Poznámka:

Videl som to niečo podobné tiež v jednej firme, zobrali manažéra od ktorého si sľubovali hory-doly, potom ako sa mu dokonale podarilo za 3 mesiace rozvrátiť kľudne a zabehane fungujúcu firmu, mali čo potom robiť aby ho po roku vystrnadili, pritom mal samozrejme zabezpečený taký zlatý padák že určite pár rokov ani nemusel pracovať ... a zdatní znechutení ľudia z firmy medzitým odišli a naspäť by ich už nedostal ani pár volov ... proste zostali po ňom (teda akože po jeho práci) skutočne nedozierne škody.


5.) - pôvodne sa malo jednať len o časové odloženie projektov na neskoršiu dobu, ale príchodom Jacka Tramiela sa projekty definitívne zrušili. Zase vysoko pravdepodobné. Jack Tramiel si svoje názory presadzoval naprosto bezohľadne, 8-bity boli pre neho iba stratený čas. Iba ak ... sa výroba zoptimalizuje. Jeho svet predstavovali 16-bity, 8-bity zostali len preto, že sa ešte predávali, tak ako VCS 2600. Záujem na ďalšom vývoji bol u neho nulový.

___________________
V dnešnej dobe vieme, že niektoré koncepty z ATARI sa dodnes objavujú aj v dnešnej technike - firewire, vytvorenie USB bolo priamo inšpirované SIO.
Dnes sa na to pozeráme o čom to tu vlastne celé je ? - ale v roku 1983 boli tie koncepty skutočne novátorské a rada počítačov od iných firiem s podobnými nápadmi ani neprišla. Dokázateľná je jedna vec - máloktorá firma svojim konceptami dokázala tak vyťažiť 8-bity ako ATARI.
Že to nakoniec management ATARI predsa len zmietol zo stola je vec druhá ...

Drobná poznámka:

Tieto články sa zaoberajú len históriou 8-bitov, t.j. vyššie modely Atari a ich popis tu nenájdete.

___________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________

P.S: informácie o počítačoch tejto rady nájdete na mojej stránke priamo pomocou vyhľadávača, pretože už som o nich písal.

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: