ATARI - BRASIL

Už som písal v blogu, že Brazília bola čo sa týka Atari bola celkom zvláštny fenomén, dnes to "rozpitvám" o niečo hlbšie. Na webe je dostatok informácií o tom ako vlastne vzniklo Atari a teda aj čo sa dialo v USA. Dnes by som sa chcel venovať trošku exotickejšej časti - Atari a to v Južnej Amerike a to konkrétne Brazílii. Celkom exotická záležitosť - aspoň pre Európana.
Priemysel videohier v Brazílii bol zvláštny, zase z pohľadu vtedajšej strednej Európy (myslím tým východné časti) to zas až také nem értem nebolo, tak si teda doplníme znalosti v tejto oblasti.

Tvrdé dohliadanie (vojaci):
Na úplnom začiatku musíme pochopiť veľmi dôležitý aspekt, pretože bez jeho pochopenia sa veci okolo počítačov tej doby v Brazílii nedostanú do potrebného súvisu a teda že Brazília bola naozaj aj u Atari špecifická.
V 80. rokoch minulého storočia boli v dôsledku vtedajšej legislatívy zakázané dovozy elektronických zariadení (vo všeobecnosti), ale najmä tých, ktoré sa nachádzajú v oblasti informatiky - a sem boli zahrnuté aj videohry. Bolo ich možné vyrábať iba v Brazílii a iba brazílskymi spoločnosťami, bol to ich spôsob podpory národného elektronického priemyslu. Neposudzujem či to bolo správne, alebo nie (pozn.: nakoniec aj my niečo podobné veľmi dobre poznáme).
Súbor zákonov, normatívnych aktov a iných právnych predpisov, ktorý toto upravoval sa nazýval "trhovovou rezervou", ktorá vyvrcholila zákonom č. 7/232 z 29.10.1984. Bola tu vládna agentúra, SEI (Špeciálny sekretariát informatiky), ktorá bola zodpovedná za všetko, čo sa týkalo tejto  oblasti. Ak ste mali nápad, výrobcovia prípadných zariadení museli predložiť projekt k schváleniu už spomínanej SEI, kde sa stanovil harmonogram "znárodnenia", t.j. koľko a ktoré časti by sa tu vyrobili a za koľko. Ďalej ktoré veci by v pôvodnom dizajne boli dovážané - tak to sa tu následne nahradili národnými alebo doma vyrobenými dielmi.
(Pozn.: Neskutočne mi to niečo pripomína.)
A tak vďaka tejto legislatíve vzniklo v Brazílli národné odvetvie videohier, nakoniec ešte o tom tu bude pár riadkov.

Rozvoj videohier v Brazílii:
Krátko predtým než prišlo ku krachu videoherného priemyslu v USA (v rokoch 1983 a 1984), bolo už z USA dovezené množstvo videohier a približne iba 5% týchto zariadení nebolo od Atari, no bola to sila, dosahovala sa tu neskutočne silná penetrácia trhu. Atari 2600  bolo vydané v roku 1977 a krátko potom sa začalo objavovať aj v Brazílii. Vrchol týchto "dovozov" sa odohral v rokoch 1981 až 1982, objavili sa slávne importy a predaje mnohých Atari ktoré kúpili dva veľké časopisy tej doby, Mappin a Mesbla. Konzoly boli dovezené na domáci trh, následne boli konvertované na brazílsky farebný systém PAL-M a ponúknuté na predaj - nezostali ležať dlho na regáloch. A následne sa celý národný priemysel začal prebúdzať na trhu s videohrami. Dve spoločnosti, ktoré boli priekopníkmi, začali vyrábať národné kazety pre Atari: Canal 3 Indústria & Comércio a Dynacom Eletrônica. Práve toto vydláždilo a pripravilo cestu pre vstup videohier do Brazílie.

Rok 1983:
Rok 1983 sa stal rokom začiatku veľkej "horúčky" videohier v Brazílii (pozn.: práve keď v USA to už išlo strmým pádom smerom dolu). Prvým veľkým odvetvím propagácie a predaja bola spoločnosť Philips s videohrami Odyssey v máji 1983. Jedna vec, o ktorej sa málo vie - prvá videohra s hardvérom kompatibilným s Atari bola naj-naj hrou od Of Electronic Bit, ešte z roku 1981. Môžeme ju považovať za prvú videohru národnej výroby. Avšak - pravdepodobne sa výrobca obával právnych problémov, Bit Electronics radšej nedráždila hada bosou nohou a pre istotu zmenila typ konektora pre cartidge. Samozrejme to dobre nefungovalo, pretože to zabránilo v používaní originálnych cartridgí priamo od Atari. Síce firma vyrobila nakoniec adaptér aby sa dali založiť aj "normálne" Atari cartridge, ale to už vo výsledku bolo neskoro prtož sa už objavili výrobcovia kde takýto guláš pri zapájaní cartridge nebolo potrebné prevádzať.

Prvá konzola, ktorá bola skutočne kompatibilná s Atari, sa volala Dactari, ktorú vyrobila firma Sayfi Electronics. Sayfi spustil v máji 1983 "TV Computer System 2600-A" s nízkou počiatočnou produkciou. Zámerom bolo využiť "prázdnotu" trhu, pretože ostatné konzoly kompatibilné s Atari boli vydané až v druhej polovici roku 1983. S designom prakticky úplne skopírovaným z pôvodného Atari 2600 sa Sayfi darilo celkom dobre.

Dactari

Prvé zásielky predávala výhradne spoločnosť Computerland. Neskôr Sayfi zmenil svoje meno a pravdepodobne aj majiteľa a mali sme tu zrazu Milmar Electronics. Milmar neskôr vydal Dactar (bez "i" na konci) s mierne upraveným dizajnom, ale stále nie veľmi odlišným od pôvodného Atari, nasledoval Dactar II, rovnaký ako Dactar, ale bol s kovovým panelom. A napokon prišiel slávny Dactar Suitcase, tiež známy ako Dactar 007. Bol to veľmi zaujímavý nápad - vyrobiť Atari v kufri. Možno ten nápad pochádzal z kufrov, ktoré boli v tom čase predávané: drevené alebo kožené kufre na umiestnenie konzoly, ovládacích prvkov a kaziet. Milmar rmal proste Atari priamo v kufri! Nepochybne to bol jedinečný nápad. Aj tak sa dalo.

Dactar 007

Ale Sayfi nebol dlho sám. Dynacom, malá spoločnosť a vtedy jeden z priekopníkov vo výrobe domácich cartridgí, oznámila spustenie konzoly kompatibilnej s Atari: Dynavision. Mala úplne jedinečný a rozdielny dizajn, bol dosť robustný a mal atraktívne prvky: vstupné ovládacie prvky na prednej strane konzoly, farebné tlačidlá a ovládacie prvky a tak isto aj vylepšené interné okruhy, ktoré "umlčali" televízor pri vypnutí videohry a aj pri výmene cartridge.

Dynavision

Konzolu sprevádzal Dynastick - bolo to robustné anatomické ovládanie s dvojitým joyistickom a prísavkami na pripevnenie. Aj keď niektorí krútili nosom na Dynastickom, bol v skutočnosti veľmi kvalitný. Dynacom ukázal prototyp Dynavision v UD z roku 1983. (UD je skratka pre domáce pomôcky, bola to prehliadka elektro-elektronických zariadení, UD bol len veľtrh "demonštrácie možností", ukázali sa tu žiadané výrobky, ale nakoniec sa nič nepredalo. Rôzne spoločnosti tu preukázali videohry - zvyčajne prototypy - ale žiadny výrobok nebol v skutočnosti predávaný).

Dynastick

Druhá polovica roku 1983 sa stala konečným štartom videohier. Dynacom začal predávať svoju značku Dynavision v auguste roku 1983. Ale veľký štart, naozaj veľkým hitom roka sa stal Polyvox. Spoločnosť Polyvox, ktorá patrí do skupiny Gradiente, ktorá sa do tej doby špecializovala na predaj zvukových zariadení, podpísala zmluvu s firmou Atari Corp. pre oficiálne distribúciu Atari 2600 Video Computer System v Brazílii. Spoločnosť Polyvox urobila skvelú reklamnú kampaň, potom začala koncom augusta 1983 predaj dlho očakávaného národného Atari 2600 VCS. Spolu s ním prišlo 28 cartridgí, všetko od Atari, s dokonalou krabicou, manuálnou a povrchovou úpravou, podobne ako to bolo v USA. Je jasné, že to znamenalo vo výsledku vyššie náklady na výrobu cartridgí. Napriek tomu spoločnosť Polyvox doslovne zaplavila trh s tisíckami konzol a cartridgí v roku 1983. A práve kvôli veľkej produkcii náklady neboli nijako prehnané.

Atari 2600 Polyvox

Samozrejme, veľkým cieľom výrobcov boli vtedy Vianoce roku 1983. Cielilo sa ale dosť nedobre - brazílsky trh, ktorý túžil po konzumácii hier bol skutočne nenásytný, preteky v obchodoch len zaručili väčší výber dostupných zariadení na trhu. V tom čase ak by boli vedeli firmy zvýšiť produkciu, aj tak by sa všetko by sa predalo. A to existovali nielen konzoly Atari kompatibilné, existovali konzoly Philips 'Odyssey, Digiplay / Sharp Intellivision a Splice Splicevision.
A rok 1983 bol len začiatok, pre nás asi bude zaujímavé ako sa spomínaný zákon na začiatku zahraničným formám darilo obchádzať a vyhlasovať za národné zariadenia konzoly z dovozu.

Rok 1984:
Ak v roku 1984 Atari prežívala najťažšiu krízu v USA, tak práve v tej dobe  sa v Brazílii Atari konsolidovalo. Nepochybne zaujímavé.


Ostatné konzoly kompatibilné s Atari debutovali v Brazílii v roku 1984. Najslávnejšou a nepochybne najlepšou z nich bol Supergame CCE VG-2800. od spoločnosi Supergame CCE. Konzola mala menšie rozmery a výrazný dizajn a bola celkom pekná (v skutočnosti je dizajn konzoly podobný americkej konzole Coleco, Gemini, ktorá nás vedie k domnienke, že dizajn bol kopírovaný. Supergame CCE má lepší dizajn, je esteticky lepší a praktickejší ako Gemini). A napriek mnohým kritikám, Supergame CCE mal vždy vynikajúcu kvalitu výrobkov. Navyše, CCE dodal hneď zo začiatku 9 cartridgí, neskôr nasledavala ďalšia séria 22 cartridgí.

CCE Supergame VG 2800

Aj ďalší výrobcovia si chceli ukusnúť z tohoto koláča, tak isto poskytli svoje konzoly kompatibilné s Atari. Jedným z nich bol Dismac, známy výrobca elektronických kalkulačiek a mikropočítačov kompatibilných s Apple II, tak isto  spustil svoju konzolu VJ-9000. Táto konzola bola veľmi zaujímavá: Dismac bol jediný, ktorý spustil videohry sprevádzané ovládacími prvkami paddle. Tieto ovládacie prvky sa otáčali a boli vhodné pre niektoré konkrétne hry. A okrem toho, Dismac tiež vydal niektoré cartridge, samozrejme s tým rozdielom, že titul hry na štítku bol "preložený": napríklad Pitfall! sa zmenil na "Pantanal", Kabbom sa zmenil na "TNT", Freeway bol zrazu "BR-101", atď. Neskôr Dismac "obnovil" konzolu s kódom VJ-8900.

Dismac VJ 9000

VJ 8900

Fenomén: Výroba národných cartridgí

Samozrejme, že neexistovali iba konzoly. Cartridge - ako hlavná súčasť videoherných konzôl bol viac populárny ako konzola samotná - mali samo osebe vtedy konkrétnu kapitolu v brazílskom priemysle videohier. Na začiatku keď ešte neboli vyrábané národné videohry, boli cartridge dovážané priamo zo zahraničia, rovnako ako vlastné konzoly. Ale netrvalo dlho, inžinieri a technici zistili, ako sa dajú kopírovať údaje z cartridgí a objavil sa prvý brazílsky Atari kompatibilný cartridge priemysel. Prvé dve spoločnosti, ktoré začali tento proces, boli Dynacom Eletrônica a Canal 3 Indústria e Comércio.
Toto sa stalo koncom roka 1982 a začiatkom roka 1983. V tomto roku, čo sa dá považovať za začiatok výroby národných cartidgí, výrobcovia konzol -teda konkrétne Polyvox sľúbil, že zaplaví trh v tom roku minimálne 600 000 kusmi cartridgí. Vzhľadom na "horúčku" a stav hladu po cartridgiach existujúci v tom čase - je vysoko pravdepodobné že uvedené číslo bolo dosiahnuté a dokonca aj prekročené. Polyvoxové cartridge boli spracované tak ako na "originálnom" rozložení Atari: všetko s krabicami, návodmi, farebnými, offsetovými kazetami rovnakého typu ako v USA. Boli síce drahšie ako ostatné, ale stále boli  oveľa lacnejšie ako tie dovážané. A znova pripomínam, že vďaka obrovskéme dopytu na konzumáciu hier tak takmer všetko čo bolo ponúknuté na predaj bolo aj predané.

A tak v roku 1984 cartridge priemysel doslova "explodoval":
okrem existujúcich výrobcov - Dynacom a Channel 3 - a výrobcov konzol - Polyvox, CCE, Dismac, Milmar.
Naozaj bolo veľa, z ktorých môžeme zdôrazniť: Digitel, Digivision, Zirok, Shockvision, Digimax, Imagic, Rod, Supergame ...
Niektoré inovované spúšťacie cartridge s 2 alebo viacerými hrami (voliteľné pomocou kláves, zapnutie - vypnutie konzoly, dokonca aj dotykom prstu). Väčšina z týchto spoločností sa musela zbaviť istých estetických aspektov cartridgí - napríklad veľkých krabičiek, farebných príručiek ako aj technických aspektov: kontaktné cartridge dostali vo väčšine prípadov už niklový kúpeľ namiesto zlata, výsledná cena išla nadol, čo ale neznamenalo že dostanete do rúk nekvalitný cartridge. Mnohé z nich mali dobrú úpravu a dokonale fungovali (a pokračujú v práci až dodnes). A nielen to: s príchodom národných kaziet ste sa mohli spoľahnúť na veľa nových hier, keďže Polyvox - oficiálny výrobca Atari v Brazílii - spúšťal iba hry Atari Corp. A je faktom, že existovali aj ďalší výrobcovia hier v zahraničí, napríklad Activision, Imagic, Parker Bros., M-Network, CBS, Fox, Coleco atď. Spoločnosti robili tieto iné hry (čiž npochádzali od Atari, aj keď niektoré z nich tiež uvoľnili hry pre Atari) a ak bola k dispozícii obrovská škála hier.

Polyvox, samozrejme pocítil takúto "súťaž":
V jednej z kapitol románu "Transas a Caretas", ktorú uviedla spoločnosť Rede Globo, spoločnosť Polyvox urobila prehlásenie o cartridge pre Atari, pričom uviedla, že iba originálne cartridge sú odporúčané na používanie vo videohrách. A že ostatné cartridge, ktoré obsahovali poniklované kontakty, medzi nim aj ostatné charakteristiky vlastne môžu znehodnotiť videohrua aj celúkonzolu. Dynacomu sa toto vyhlásenie nepáčilo - napokon, jeho  kontakty na cartridge boli poniklované - a rozhodli sa "prijať boj" a podali žalobu proti spoločnosti Polyvox, aby dokázali, že jeho cartridge  nepoškodzujú samotnú konzolu. Nie je mi známy výsledok, ale bola to zaujímavá udalosť. Toto všetko dokazuje a dáva predstavu o tom, čo sa dialo na trhu v tom čase.

Faktom však je, že Atari dosiahla vďaka veľkej hojnosti cartridgí za nízku cenu mimoriadnu popularitu, ktorú tu dodnes má. Bez obáv z toho že pochybím sa dá ale s istotou tvrdiť že takáto popularita by ale nebola ak by sa cartridge kupovali len od Polyvoxu.

Veľmi zaujímavým aspektom týchto cartridgí je fakt, že takmer všetci výrobcovia vykonali zmeny v binárnych kódoch hier, t.j. aby sa zmenili nápisy na obrazovke. Väčšina hier prišla so slovom alebo logom výrobcu a národné spoločnosti zmenili kódy na zobrazenie svojich mien. Hlavným argumentom pre to bolo okrem iného, že týmto samozrejme "personalizovali" hru, takto sa snažili vyhnúť právnym problémom. Prax to bola diskutabilná a vtedy sa zase až tak na tú právnu stránku nehľadelo a dodnes sa to považuje za pioniersku dobe kedy sa technici a inžinieri "učili" kopírovať cartridge.
(Pozn.: nepripomína to 80-te roky u nás ... ? Teda myslím tým to to pajcnutie, u nás nepustili žiadnu firmu k výrobe cartridgí vo veľkom.)

Bol tu ďalší "fenomén" a platil iba v Brazílii. Existovala takzvaná "séria" cartridgí.
V podstate existovali "Silver Series" a "Gold Series". Inými slovami, cartridge boli predávané v jednej z týchto sérií a Gold Series mali vyššie ceny ako Silver Series. Existuje aj niekoľko iných "sérií", napríklad "Diamond Series" alebo "Special Series".
Cartridge striebornej série boli hry vo veľkosti 2 kB a 4 kB Eprom,  zlatá séria = 8 kB. Gold séria s 8kB potrebovala dodatočný hardvér aby sa dala využiť táto kacita a teda tomu potom aj zodpovedala vyššia predajná cena.

Samozrejme, v roku 1984 sa výrobcovia cartridgí v Brazílii usmievali, všetci bez výnimky skončili zo ziskom. Rok 1984 bol pravdepodobne najlepším rokom pre videohry vo všeobecnosti.

Rok 1985:
Po Vianociach 1984, ktoré bola rovnako dobrá alebo aj lepšie, (z hľadiska predaja i zábavy), rok 1985 prisľúbil pokračovať v "ošiali" z Atari a videohier vo všeobecnosti. A boom v skutočnosti naďalej pokračoval. Možno bol trochu viac zdržanlivý,  možno zase bol viac "solídny". vzhľadom na to, že veľká väčšina ľudí už mala svoje konzoly a cartridge tak sa objavil ďalší fenomén tej doby - priatelia a susedia si medzi sebou začali vymieňať a požičiavať cartridge. Takáto prax bola vtedy "exkluzívna", takúto vec už v dnešnej dobe neuvidíte.
V tomto roku sa začali objavovať kazety s hrami "sofistikovanejšími", ako napríklad James Bond 007, Gremlins, He-Man, Porky, HERO atď. Tento posledný alias bol veľký hit a spolu s Enduro a River Raid boli jedny z najúspešnejších cartridgí vôbec.
Už tradičný výrobcovia začali diverzifikovať hry. Spoločnosť Polyvox spustila hry Activision so zaujímavou pečaťou "origininality cartrdige". A herné príručky tej doby už znateľne klesli na kvalite (iný papir, menej kvalitné obaly), začalo sa šetriť.

Ďalší výrobca tiež predstavil konzolu kompatibilnú s Atari:
Microdigital, tradičný výrobca mikropočítačov TK, spustil Onyx Jr. Microdigital "ohrozil" týmto spustenie Oncoxu, ktorý bol kompatibilný s Colecovision, ale rozhodol sa radšej pre kompatibilnú konzolu s Atari - z trhových dôvodov (konzola kompatibilná s Colecovision by bola veľmi drahá, ako sa to stalo so spoločnosťou Splicevision). Onyx dizajn bol zaujímavý, kompaktný a pripomínal CCE Supergame, bol tmavo zelený a mal jedinečnú funkciu medzi konzolami kompatibilnými s Atari: tlačidlo PAUSE! Keď bolo toto tlačidlo aktivované, hra sa stopla a pokračovala ďalej až keď bolo tlačidlo deaktivované. Kvôli vlastnostiam Atari počas prerušenia hry bola obrazovka čierna. Bol to veľmi zaujímavý a užitočný doplnok. Z dôvodu spustenia neskorej výroby Onyx Jr. nemal veľmi veľkú účasť na trhu. Samozrejme, ako všetci výrobcovia konzol v tej dobe, boli cartridge designovo spracované aby farebne ladili v kombinácii s konzolou.

Národný trh s videohrami skončil v roku 1985 s dobrými Vianocami znova z hľadiska hernej a konzolovej požiadavky. Prvé známky trhovej recesie však už bol cítiť, Atari "strácalo svoju silu.

Rok 1986:
V roku 1986 bohužiaľ trh s videohrami začal "chladnúť". Dá sa povedať že to čo sa stalo v USA dorazilo do Brazílie s 3 až 4 ročným oneskorením . V roku 1986 ešte Atari mala silu a hry sa stále vyrábali a uvoľňovali. Od roku 1987 však už výroba jednoznačne strmo klesala. (Pozn.: vieme kto v Atari v tej dobe na tom mal hlavnú zásluhu, samozrejme si uvedomujem ža Atari 2600 nemohlo hrať prím donekonečna.) Vo veľkej miere hlavnou príčinou "konca" horúčky Atari bola popularizácia mikropočítačov s novými grafickými a zvukovými schopnosťami, tu Atari zaspalo.

Väčšina malých výrobcov cartridgí zastavila výrobu a mnohé skončili, iní sa začali venovať vytváraniu cartridgí pre "moderné" videohry alebo jednoducho zmenili okruhy svojich činností. Jeden po druhom výrobcovia cartridgí zastavili produkciu: Dismac, Microdigital, Bit Electronics ... Milmar dokonca vydal "Memory Game", veľmi kompaktnú konzolu s dizajnom veľmi podobným Atari Jr. z  hrami priamo zabudovanými do konzoly. Spoločnosť Dynacom zastavila výrobu modelu Dynavision 1 a cartridgí pre Dynavision 2, tne bol kompatibilný zo systémom Nintendo Entertainment System, aj keď neskôr uvoľnila Megaboy, prenosnú konzolu Atari, ktorá vysielala RF signál cez anténu do televízora "bezdrôtovo". Spolu s ním bol vyvinutý vzdelávací cartridge, bol určený pre Atari s najaktuálnejšou pamäťou, t.j. pre 64 Kb. Polyvox bol jediný a posledný, ktorý vyrobil Atari-kompatibilné konzoly s Atari 2600-S, ale jednalo sa o nižšiu kvalitu v porovnaní s prvou uvoľnenou Atari.

Polyvox skončil výrobu Atari na konci 80. rokov minulého storočia, čím ukončil národný priemysel Atari v Brazílii.

No, je mi jasné že ataristov túžiacich po tom, ako tam fungovali 800XL, 800XE a pod. som s týmo článkom asi nepotešil, ale história je takáto, u nás sme sa pokúšali na tom robiť aj niečo vážne, tam sa radšej hrali. Iný kraj, iný mrav.

Je veľmi zaujímavé koľko výrobcov sa vrhlo na výrobu "národného" Atari 2600, to je to spomínané špecifikum Brazílie - toto asi nikde inde na svete nezaregistrujete. A práve pre toto, že tak veľa domácich výrobcov v Brazílii produkovalo "domáce Atari" mi dáva právo zaradiť tento článok do histórie o Atari.

Nakoniec Brazília rozhodne nepatrí medzi nejaké malé štáty.

___________________________

Ale poďme na perličku  na záver - skok priamo na rok 2017:

Firma Tectoy v Brazílii vyrába klasickú Videogame Atari vo svojej verzii Flashback 7, ktorá sa týka prvého a legendárneho Atari 2600, zabudovaných je 101 hier - všetky pochádzajú zo slávnej éry konzolových videohier. Na rozdiel od predchádzajúcich verzií nie je zariadenie riešené na vkladanie cartridgí, t.j. jedná sa o uzatvorený sytém. A dokonca sa dá celkom bez problémov zohnať aj v našich končinách.

__________________________________________________________
15.09.2017

Ako vždy nájdu sa jednotlivci čo "hacknú" aj konzolu - tu konkrétne Atari Flashback 2 a teda že sa dá pripojiť aj pôvodný cartridge - ako na to je na tomto linku:

http://www.atarimuseum.com/fb2hacks/

Výhodou je že sú k dispozícii snímky otvorenej konzoly spolu zo základnou doskou.

__________________________________________________________

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: