Home office s deťmi... po roku.

(Krátky pokec na tému práca s domu - ak máte malé deti. Napísal môj syn Tomáš.)

Keď nás poslali na home office v marci minulého roku tak to malo trvať pár týždňov z dôvodu prerábky našej budovy kde pracujem. Nuž, pritrafila sa "koronička" a ostalo to nejako permanentne ... Pozrel som si na internete rady ako sa zabaviť keď je človek stále doma. Akurát som nikde nenašiel informácie čo urobiť keď sú tam zároveň s Vami aj malé deti. Proste tie rady boli nepoužiteľné. Dieťa ktoré má tri roky nemôže sedieť celý deň pred labkovou patrolou (netflix, hbo, amazon ...). Nieto ešte keď sú dve. Ako mu vysvetlíte že potrebujete na chviľu kľud a ticho aby ste sa mohli sústrediť aspoň na jednu hlúpu minútu. Prípadne aby ste dokončili conf call bez toho že sa všetci kolegovia (a Váš šéf) dozvie co Vaše "dítko" úspešne namaľovalo na stenu kým ste boli k nemu chrbtom. Iste, dieťa si Vás vypočuje a s anjelskym výrazom Vás ubezpečí že rozumelo a vykoná inštrukcie. Pche... taká naivita Vás rýchlo opustí. Poteším Vás, nejedná sa o graduálnu stratu dôvery... proste Vám to oklepú instantne o hlavu. Takže, ako na to. Budem porovnávať stav prvý týždeň a teraz po roku.

Bod 1:
Dajte si do obývačky rodinnú fotku kde ste všetci. Aby ste si pospomínali aká ste harmonická rodina a koľko dobrých spomienok spolu máte. Prvé hojdanie na ihrisku, prvá jazda na odrážadle... príkladov je dosť.
Po roku: Tu fotku dajte na záchod. Do predizby, do peňaženky, nad pracovný monitor... hergot, dajte to na balkón!

Bod 2:
Keď počujete krik v domácnosti tak to neznamená že hrozí ublíženie na zdraví. Normálka. To skutočné nebezpečensto je ale ticho. Vtedy treba byť ostražitý a začať vyzvedať čomu sa deti venujú!
Po roku: Už ani neviem čo je to ticho, asi to ani nerozoznám keď to nastane.

Bod 3:
Budem si dávať pozor na to čo hovorím. Jadrné vyjadrovanie má svoje miesto aj opodstatnenie. Kopec príležitostí poskytujú udalosti v práci, prípadne najnovšie správy čo sa dejú v našom štáte alebo sa Vaše dieťa rozhodlo zahájiť kariéru gymnastu skákanim po hlave z gauča. Stačí byť ostražitý na jazyk pokým nepôjdu do škôlky. Tam ich to rovesníci isto radi naučia.
Po roku: Tresnutie do steny rozdeľujúcu vstupnú halu a kuchyňu pomáha ale stena pomaly povoľuje. Keď to bude takto pokračovať tak tam vznikne výdajné okienko. A slovná výbava deti sa i tak rapídne zlepšuje. Osobne to kladiem za vinu labkovej patrole. Hnus velebnosti ten dabing, hnus!

Bod 4:
Kazdá vlna hnevu časom sa rozvoľní a opadne.
Po roku: Hádam sa mi ujde sanitka keď z toho bude infarkt ...

Bod 5:
Nebudem piť alkohol... teda večer si určite dám. Ale až keď deti zaspia, samozrejme ako liečivý prostriedok na pocuchané nervy.
Po roku: Zasyčím si s plechovkou predtým než dám deti spať aby som mal silu ich dať spať. Potom budem pokracovať.

Bod 6:
Vyhýbať sa kúskom Lega na podlahe po celom byte.
Po roku: Tesať do mramoru !!!!!! Keď toto celé skončí, idem k ortopédovi.

Bod 7:
Skutočný mier vychádza zvnútra. Ked dosiahnem vnútornu rovnováhu tak budem schopný akceptovať chaos ktorý sa odohráva v mojej bezprostrednej blízkosti.
Po roku: Myšlienkam na moje vnútorné ja sa venujem ked vynášam smeti, prípadne varím, periem, skladám pradlo.

Bod 8:

Nebudem neustále riešiť neporiadok. S malými deťmi sa to nedá. To by predsa nedávalo zmysel, prirovnal by som to upratovaniu snehu z chodníka počas metelice. Keď toto celé skončí tak sa kúpi nový koberec, gauč, vymaľuje sa, prípadne sa presťahujeme do väčšieho bytu.

Po roku: Presťahujeme sa do nového bytu ...

Bod 9:
Deti idú spať večer unavené, bez modrín a škrabancov po tvári ktoré mohli vzniknúť pri prípadnej hádke o hračku.
Po roku: Spí to a dýcha? To stačí...

_____________________________
No, pretože ja viem že je to milujúci tatino a vnúčence ho zbožňujú - takže je všetko v najlepšom - neporiadku - .

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: