Záver prerábky ATARI XF551:
Čo sa nevošlo do predchádzajúcich dielov o prerábke ATARI XF551
a nakoniec som to vo výsledku nepoužil ...
Upozornenie:
Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu
zodpovednosť za škody spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených
schém alebo zobrazených úprav.
Často pri prerábke sa zvolí cesta, ktorá síce tiež vedie k požadovanému výsledku, ale nakoniec sa ukáže že existuje iné a pravdepodobne aj výhodnejšie riešenie. Je to dané hlavne tým čo v danom čase máme k dispozícii (apoň u mňa to tak funguje). A preto v tejto záverečnej časti popíšem niektoré veci, ktoré som síce nakoniec pri prerábke nepoužil, ale tiež sa dajú využiť, hlavne ak nemáte k dispozícii to čo som nasadil v jednotke ja. Pretože tých variácií je viacero, čo nakoniec použijete je len a len na Vás.
V prvom rade som si úplne na začiatku vyložil na stôl rôzne prepínače, spínače, rozpínacie a spínacie kontakty - potom sa určila stratégia čo kam a s čím kam ... ale aj tak som experimentoval, pretože tých možných riešení je vždy viacero - tak prečo to neskúsiť ?
Tu je na dvoch záberoch vidieť pôvodný prepínač (v tomto stave som túto ATARI XF551 kúpil), ktorý blokoval funkciu Write protect, pri prerábke som ho "vyhodil" a nahradil iným prepínačom, prepínač sa potom premiestnil na pravú stranu (ako som už spomínal - je to z historických dôvodov - mám už jednu ATARI XF551, ktorá ten prepínač má takto na pravej strane a chcel som mať obidve jednotky rovnakého vzhľadu, to sa myslím dá pochopiť a akceptovať).
Tu sa neriešil RESET, ale je to dobré na porovnanie ako to vypadalo vtedy keď sa mi táto disketová jednotka dostala do rúk.
_____________________________________________________________________________
Súvisí s časťou č.8 - Density sensor:
(v časti 8 je v schéme uvedené ako pripojiť správne tranzistor namiesto mechanického kontaktu)
Rozmýšľal som použiť optozávoru na snímanie - density sensor - ako jednu z možností. Na obrázku je mnou zhotovený prototyp, fungoval bez problému, ale predsa len som ho nepoužil - najväčší problém je totiž v tom kde to v disketovej mechanike dať tak aby sa tá clona pri zatvorení dvierok zaclonila a pri otvorení zase odkryla. Viem, vyzerá to ako blbina, ale skúste si tam to miesto nájsť a jednoducho to aj následne sprevádzkovať. S ťažkým srdcom som to nakoniec nechal plávať ...
Nepoužil by sa mikrospínač. Pripadá mi to ako elegantné riešenie v 21.storočí. Schéma vôbec nie je zložitá, sú to len 4 súčiastky, problém bol v inom, kde tú optozávoru v disketovej jednotke umiestniť a ako vyriešiť clonenie pri zatvorení dvierok ... a ani ten odpor 10kΩ nie je potrebný. Nakoniec som od tohoto riešenia upustil, pretože som jednoducho nenašiel optimálne miesto pre túto optozávoru na disketovej mechanike - možno smiešne, ale všetky možnosti s ktorými som operoval vychádzali nakoniec nejako príliš zložité. Strávil som nad tým 2 dni a nakoniec som tam prifaklil mikrospínač a bolo po vtákoch, naozaj je to najjednoduchšie a riešenie s optočlenom sa komplikovalo v tom, že jednoducho nemáte poriadne miesto kde by sa ten optosenzor jednoducho zakrýval a odkrýval. Ak ste niečo vymysleli ako to jednoducho realizovať - sem s tým, podeľte sa !
Trošku ešte "rozpitvám" riešenie pomocou optozávory:
Vrátim sa ešte animovaným obrázkom k celej veci, malo by byť z obrázku jasné ako to celé v reáli naozaj funguje. Odpor 180Ω zabezpečuje prúd pre infra LED - je nastavený na hodnotu niečo cez 20mA, čo je optimálna hodnota prúdu pre tieto diódy. Odpor 10kΩ som nakoniec nepoužil preto, lebo priamo doska elektroniky - teda nožička mikroprocesoru má voči +5V zabudovaný pull-up odpor a teda nevidím žiaden dôvod tam cpať ešte jeden paralelný odpor navyše. V zátvorke v schéme je uvedených pár typov na použiteľné optozávory. Vpravo dolu je naznačená funkcia spínača ako sa optozávora v tomto zapojení správa. "Lopatistickejší" výklad k tomu už asi neviem podať.
Ak je použitý mechanický kontakt ktorý iba dokáže spínať (pri zatvorení dvierok kontakt zopne), vtedy je potrebné toto zapojenie (tiež sa dá zjednodušiť, ten odpor 22kΩ sa nemusí vôbec použiť):
_______________________________
Ak máme mechanický kontakt ktorý dokáže iba rozpínať je celé zapojenie najjednoduchšie, takto som to riešil na moje prvej ATARI XF551 a po dlhom, dlhom váhaní som sa k tomuto riešeniu nakoniec aj vrátil - proste je to skutočne najjednoduchšie - a funkčné, nemá to žiaden odber a dá sa to urobiť ako naozaj spoľahlivé riešenie. Vyrobil som to, vyskúšal a pretože je to naozaj "geniálne" jednoduché dám si to aj do jednotky ktorú už mám dlhšie prerobenú - ale tam som dával kontakty z relátka a toto je aj oproti kontaktom z relátka fakt dobré riešenie - proste nad mikrospínačom u mňa zatiaľ v tejto funkcii nič nezvíťazilo.
___________________________________________________________
K 4.časti:
Fotografie prvej použitej kabeláže, ale nebol som s tým vo výsledku vôbec spokojný a tak sa nakoniec prerábalo - viď 4.časť. Použité kábliky pochádzajú z prívodných káblikov na PC (Reset, HDD LED atď., ale kábliky vo zväzku mi pripadali vo výsledku príliš hrubé (a tvrdé). Síce by to nebolo pod krytom vidieť že, ale ten blbý pocit by mi zostal. A aj sa to zle tvarovalo, tie kábliky sú na toto použitie naozaj príliš neohybné. Tu môžete vidieť tú vytvorenú - nepodarenú kabeláž na prvý pokus.
A tak to teda nakoniec z disketovej jednotky išlo von a urobil som tú kabeláž nanovo ... výsledok ako vyzerá nová kabeláž ste videli v 4.časti - a aj v nasledujúcich. Proste niekedy to na prvý pokus nevyjde tak ako by som si želal. Lenže to sa občas zistí až pri následnom zostavovaní.
____________________________________________________________
K časti č.9:
V konečnom dôsledku existujú 3 možné alternatívy ako zabezpečiť aby sa dalo ukladať aj na druhú stranu diskety:
- 1. - priamo v mechanike sa po otočení diskety a teda zistení kde leží indexačný otvor urobí nový otvor, osadí sa to optozávorou, nový fototranzistor sa pripojí paralelne k pôvodnému na starom indexačnom otvore a všetko funguje, disketa vždy zakryje práve nepoužívaný indexačný otvor (nevýhoda: fakticky musíte rozobrať celú mechaniku, ale dá sa to, proste je to náročnejšie na robotu), takto mám prerobenú prvú XF551 a takto som pred už vyše 20 rokmi (1990-1993) prerábal XF551-ky - vtedy som nevedel že sa to dá aj jednoduchšie ... ()prikladám aj obrázok:
Proste sa urobil zrkadlovo otvor na druhej strane a osadila sa tam druhá dvojica snímača.
- 2. - urobí sa na zotrvačníku disketovej jednotky odrazný (reflexný) optočlen, ktorý sa zase použije ako nový indexačný otvor, odpojí sa pôvodný optočlen, všetko funguje tak ako má, pôvodný indexačný otvor už nie je potrebný (toto som teraz použil)
Niekto používa na to hornú plochu zotrvačníka, ja som využil jeho obvod na snímanie otáčok - výhoda - snímač netrčí zospodu disketovej jednotky von a teda nie je ho ľahké ulomiť alebo odtrhnúť.
- 3. - použije sa na zotrvačníku optozávora, zase je to ako nový indexačný otvor, odpojí sa pôvodný optočlen, všetko funguje tak ako má, pôvodný indexačný otvor už nie je potrebný - s touto myšlienkou som sa dosť dlho pohrával, ale zase raz rozhodlo otvorenie disketovej jednotky a riešilo sa to na mieste a vtedy sa obyčajne možnosti "vyčistia". A vyčistili sa na verziu 2 ...
____________________________________________________________
Je vidieť že aj experimentujem a riešim veci netradične, ale nie vždy sa nové nápady aj osvedčia, ale apoň vidíte že sa pri tých prestavbách vôbec nenudím. Upravujte podľa svojho, možno použijete aj veci z tohoto posledného 10.dielu o prestavbe ATARI XF551 - držím Vám palce a prajem úspech pri prestavbe - teda ak sa do toho pustíte. Na konci celého snaženia máte z tej mašinky úplne inú jednotku a je to naozaj dobrý pocit ak viete čo všetko to v sebe má a funguje tá disketovka na jednotku ... Zvláda všetko to čo ATARI 1050 a pretože nemá remeničku je aj spoľahlivejšia. Jediný problém ktorý pretrváva - je pár programov, ktoré testujú otáčky disketovej jednotky a boli určené pre ATARI 1050 - tá má 288 ot./min, ATARI XF551 má 300 ot./min. Tých programov čo nechodia na ATARI XF551 je len pár, skutočne sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky a s tým sa dá žiť. (A pritom doma mám aj ATARI 1050-ku (a to 2x) ... ale tie konkrétne programy som nikdy nepotreboval.)
Prečo som vlastne tie úpravy robil ? Momentálne vlastním mierne cez 500 kusov diskiet 5.25" a tak som si povedal že by bola škoda keby sa to nedalo občas aj zapnúť a nielen všetko púšťať cez SIO2PC alebo cez SIO2SD. A tiež je dobrý pocit ak máte 4 disketové jednotky, z toho je jedna od začiatku absolútne v poriadku - a časom tie ďalšie 3 kusy zase tiež dáte dokopy tak že sú nakoniec plne fiunkčné (teraz mi už idú v pohode všetky 4 jednotky a aj fungujú na "jednotku") - a tom to vlastne celé je. Alebo nie ?
_______________________________________________________________________________
Zoznam všetkých pokračovaní o úpravách disketovej jednotky ATARI XF551:
http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARIXF551-recondition-0.aspx
____________________________________________________________
Vaše hodnotenie, Rate post: