PROM 74188 BURNER - poznámky zo stavby.
Ako celá stavba programátoru začala - pozeral som na začiatku na webe aké sú dostupné zapojenia schém programátoru pre pamäte PROM 74188 a teda pravdu povediac je to celkom bieda - dostupné sú zapojenia hlavne tzv. ručného (t.j. "handheld") programovania, niečo je už mierne zautomatizované (cygnus.speccy.cz), tam to ale ide už na PC. Nič mi priamo nevyhovovalo, nezostalo nič iného - navrhol som si to teda sám, postupne som to staval, keď som to postavil tak som ešte doplnil obvody indikácií stavov a až následne som začal kresliť schému zapojenia. A potom som to postupne začal programovo oživovať. Aj takto sa to dá, nič nenormálneho (a nič zložitého) v tomto zapojení nie je. Nakoniec na webe si môžete čo je momentálne k dispozícii sami pozrieť a porovnať s tým čo som postavil.
Niektoré z dostupných zapojení:
Amatérske rádio 2/1982: Ruční programátor 74188 (74S287)
Amatérske rádio 5/1984: Ruční programátor 74S287 (74S571)
Amatérske rádio 8/1985: Ruční programátor 74188, 74S287
Amatérske rádio 1/1989: Programátor pamětí
majú zdroj +10.5V mierne povedané riešený dosť zvláštne. Cez odpor 10Ω sa ide na ZD na 11V, potom nasleduje vlastný spínač. Tranzistor K517 v dvoch zapojeniach tam ide na samú hranicu svojho prúdového zaťaženia (kolektorový prúd Icmax=600mA), takže síce vyzerá že to v zapojení prežije, ale je to naozaj na hrane. V jednom zapojení ide toto napätie cez tranzistor KF508 a tam je to ešte horšie (má max. povolený kolektorový prúd Icmax=500mA). Posledné zapojenie používa tranzistor KFY46 - (zase Icmax=500mA ...). No, je mi jasné - ten výber vhodných tranzistorov v tej dobe bol veľmi, veľmi obmedzený a robilo sa s tým čo bolo (aj to ťažko) dostupné. Naproti tomu tranzistor BD140 ktorý som použil v mojom zapojení má Icmax=1.5A, teda nejaká tá rezerva tu je k dispozícii.
Na prvý pohľad vyzerá že je to v poriadku - ale čip pri 10.5V má mať odber 450mA (TESLA datasheet, jeden TI datasheet hovorí dokonca o možnom odbere až o 750 mA ...), teda počítajte so mnou - na odpore (zapojenia z AR a i.) potom bude strata 4.5V (TESLA) a čip pri programovaní ide skutočne mimo stanovených parametrov (mal by mať na sebe 10.5V). Dtto sa týka aj predradného odporu ktorý sa zavesí priamo na 12V - a vo výsledku je ešte väčší, teda jeho hodnota (= 22Ω, zapojenie speccy) je tam totiž ďalší, rovnaký odpor zavesený proti zemi. To že to aj takto funguje je síce pravda, ale že to funguje aj napriek zjavným kiksom v zapojení, tak to nepovažujem za výhru. Sú to podľa mňa zapojenia vcelku "naprd", preto som tie zapojenia ako celok zavrhol, niečo (ale naozaj len niečo) z časti spínača 10.5V je O.K. (nakoniec, bolo to tam určené na "ručné dlapanie", nie na automatiku) použil som iné typy tranzistorov, to si zase vyžiadalo zmeny hodnôt odporov (a teda následne aj nejaké to laborovanie). Výsledné zapojenie mojej verzie zdroja 10.5V už poznáte z uverejnenej schémy.
A ako to už býva až následne som začal hľadať na webe ako má vyzerať programovací pulz. Síce som programátor (ručný) pred už naozaj strašnými rokmi (je to už 35 rokov) postavil a teda predstavu o dĺžke potrebných pulzov rozhodne mám (vtedy som použil 10msec napaľovací pulz), len som si to chcel overiť. Vtedy som programátor použil na napálenie asi tak cca 15 kusov PROM, vtedy fungovali všetky na prvú dobrú a dokonca som pri programovaní nezmrvil ani jednu PROM, bol som vtedy dosť opatrný - a naprosto všetky jednotlivé bity v PROM išli správne naprogramovať jedným 10ms pulzom.
Našiel som v katalógu TI (Texas Instruments) z roku 1975 (mám ho doma) že PROM 74188 odporúčajú programovať následne - 10msec pre CS=1 a nasleduje 700ms programovací pulz, potom zase CS=1, no, je tam tých rozporuplných údajov viacero - takže som od toho katalógu dal radšej ruky preč. TESLA uvádza v svojom katalógu už podstatne prijateľnejšie údaje. (Pozri tiež speccy.cz) Ešte dodám že programovacie napätie uvádzajú rovných 10V (TI-1975), pričom neskoršie verzie sa už ustálili na nám známych a aj pekných 10.5V.
Tu doplním poznámku:
Pred rokmi vyšiel návod na jednoduchý "ručný" programátor 74188 v časopise VTM, bohužiaľ neviem dohľadať konkrétne číslo. Pozor, v originále sú prehodené piny č.15 a č.16 na pätici pre PROM ! Naskenovaná schéma zapojenia (s už opravenou chybou) je dostupná na stránkach nostalcomp.cz. Zapojenie je skutočne veľmi jednoduché, len tam nie je nijako zdôraznené že zdroj napájania by mal byť schopný dodať prúd cca 1A - je to dosť dôležité pre správny chod zariadenia (toto ale vidím skôr na zásah "odborného" redaktora do vlastného článku, skrátiť materiál za každú cenu). Síce je tu použité v napájaní aj záporné napätie -0.7V ale tu to naozaj netreba, stačí tento vývod pripojiť priamo na zem. Zaujímavé je to, že sa tu taktiež uvádza potrebná dĺžka PGM pulzu =minimálne 700msec, autor dokonca odporúča čas programovania predĺžiť na 1÷2 sec. No, moje reálne skúsenosti (už z roku 1983,1984) hovoria že veľmi často stačí použiť PGM pulz o dĺžke 1msec. Nakoniec - ten väčší prúd určite preteká skutočne iba počas prepaľovania prepojky, potom sa okamžite automaticky zníži, t.j. pamäť je počas dlhšieho PGM pulzu už len napájaná vyšším napätím - a toto ako vyzerá pamäť vydrží naozaj dobre aj dlhodobo a bez nejakých nežiadúcich následkov. Na druhú stranu to len dokazuje že táto PROM vie toho pri programovaní vydržať naozaj hodne, som si vedomý že autor v uvedenom zapojení len dodržal vtedy dostupné katalógové údaje, takže toto treba plne vziať do úvahy. Čo mi v popise zapojenia chýba sú použité tranzistory. Napríklad T1 a T3 =KC507 (BC547), T2 =KF508, ale dnes by som na mieste T2 radšej použil tranzistor BD140.
TI katalóg z roku 1976 už ponúka o poznanie rozumnejšie informácie ohľadne dĺžky PGM pulzu a z tých aj vychádzam (vybrané informácie z datasheetu sú uverejnené na konci tohoto článku), tu je už dĺžka PGM pulzu stanovená v rozmedzí hodnôt =1÷20msec.
Ešte pár slov ku katalógovým hodnotám programovacieho napätia:
Maximálna horná, teda neprekročiteľná hranica je +11V, stredná odporúčaná hodnota PGM napätia je +10.5V, spodná hranica je na hodnote +10V. Držím sa strednej hodnoty, vtedy je to O.K., pri hranici 11V už môže prísť k tomu že sa začnú "prepaľovať" hodnoty bitov v už napálených byte alebo aj bitov dovtedy nepoužitých, t.j. na konci nášho snaženia dostaneme zničenú PROM. Ak na napájanie použijeme priamo nejaký fajnový zdroj ktorý dodá priamo +10.5V s potrebným prúdovým odberom (minimálne 1A) tak môžeme ním priamo napájať aj vlastné DIP relé (teda nepotrebujeme už 12V), relé pri tomto napätí naprosto bezpečne zopne taktiež a my potom ušetríme v zapojení dve diódy 1N4007.
Zase na duhú stranu - dnešné spínané zdroje 12V/DC sú naozaj dobre dostupné - jediná vec - vždy si skontrolujte aké skutočné výstupné napätie dodáva, niektoré idú s napätím dosť nad deklarovanú hodnotu, takto môžete predísť niektorým nepríjemným prekvapeniam pri ich nasadení.
Malé, výkonné tzv. laboratórne spínacie zdroje ktoré sú k dostaniu na webe (napríklad tie čo sa ponúkajú často na bazoši veľmi neodporúčam - napríklad tie do 30V/5A, alebo do 30V/10A), pretože majú veľké zvlnenie výstupného napätia čo môže spôsobovať rozličné problémy pri tomto použití. Mimo iného pri ich použití hrozí že nenastavíme správne výstupné napätie a to z akýchkoľvek príčin. Skutočné laboratórne zdoje majú cenovku posunutú naozaj na hodne vyššiu hodnotu a to by v tomto prípade bolo ísť ako na lov komára brokovnicou.
SBC6502 s nasadenou doskou samostatných oscilátorov s x-talmi 1.8432MHz a 4.0000MHz pre clock procesoru.
Na tomto obrázku pripomeniem ako teraz vyzerá počítač SBC6502 Erika0, ktorý obsluhuje dosku programátoru pre PROM 74188. Pri sériovom konektore sa nachádza malá doska oscilátorov pre procesor (je tu možné prepínať medzi hodnotami 1.8432MHz a 4.0000MHz), tesne nad konektorom prívodu napájania 12V je jumper ktorým sa prepínajú rýchlosti procesoru. (5.00MHz oscilátor som bohužiaľ zatiaľ nezohnal v tomto prevedení.) Poloha jumperu smerom od konektoru 12V je clock = 4.0000MHz /teda k vypínaču/, ak je jumper umiestnený bližšie ku CANNON konektoru je clock procesoru = 1.8432MHz.
___________________________________________________________
Teraz sa pozrime na to ako som uvažoval ako na to - a pritom úplne (odlišne) na úplnom začiatku projektu:
Takto vyzeral úplne prvotný návrh dosky s použitím DIL relé, súčiastky sú len voľne položené na základnej doske (bolo to iba v štádiu rozvrhu kde by boli súčiastky, DIP prepínač mal vedieť vyradiť ovládanie relé, prívody portov čipu 8255A - A, B a C mali ísť cez predný konektor), takto nejako vyzeral môj pôvodný základ návrhu kde by to zvládalo mimo svojej základnej funkcie aj naprogramovať PROM 74188. Malo to mať smerom von dostupné 2 porty - jeden by obsluhoval 8 relé (výstupy pravá strana foto), druhý mal slúžiť ako vstupný, to je tých 9 vstupov v strede dolu (8x vstup + zem). Ak by bolo treba dal sa pridať aj tretí port, s ním som v tomto riešení na vonkajšie použitie nerátal. Ako vidieť - od tejto cesty vytvorenia programátoru som nakoniec upustil a zvolil som úplne iné riešenie.
Veľký predný konektor na SBC6502 Erika0 som úplne zrušil (funkčne) a zapojil som všetky 3 porty 8255A priamo na vývody konektoru J4 (pinov je tam dosť), tým sa otvorila cesta pre postavenie uverejneného programátoru ktorý cestu nasadenia až 9 relé na svojej doske opustil a v zapojení sa používa iba jeden jediný kus DIL relé.
___________________________________________________________
Použitie tranzistorov BS170 v programátore PROM 74188 bolo inšpirované pred časom stretnutím s Martinom Lukáškom na Foreveri a rozhovorom s ním na danú tému, za "nakopnutie" správnym smerom mu touto cestou dodatočne ďakujem. Predtým som uvažoval nad použitím 8x DIP relé na spínanie (viď foto v predošlom odstavci), pretože tam by sa to dalo použiť tiež na priame ovládanie relé (len by to chcelo navyše ďalší prepínač na dvojité použitie - programátor, alebo samostatné ovládanie relé). Akurát to vo výsledku zvyšovalo zložitosť dosky (a hlavne - mne dostupné jazýčkové relé nemajú v sebe potrebný prepínací kontakt - aby to bolo skutočne univerzálne), nakoniec som si povedal že doska s relé tak isto bude (možno), s výkonnejšími kontaktami (a teda budú tam k dispozícii aj prepínacie kontakty) ale bude to riešené ako samostatná doska, nie na tomto programátore a tak tu prišlo na použitie spomínaných tranzistorov.
Výmenný systém hornej dosky na SBC6502 takéto riešenie umožňuje.
Kto má chuť si naštudovať datasheet tak som ho tu nachystal, sú tam aj ďalšie PROM, extra som nevypichol PROM 74188, takže tých pár stránok si treba prejsť a vybrať si to čo Vás zaujíma a čo pre seba potrebujete:
(Obsahuje datasheet PROM 74188 s presným popisom programovacieho pulzu:)
Programmable ROM 74188 TTL memory.pdf (2,90 mb)
Poznámka:
Aby som nezabudol, existujú ekvivalenty tejto PROM:
K155RE3 = N8223N = 74188 = SN74188N
____________________________________________________________
Poznámka 1:
Niekde doma mám naozaj hodne "dobre" založený hodne starý programátor na 74188 postavený pred mnohými rokmi (vlastný návrh), ale je to taká skutočná "ručná dlapačka", všetko sa nastavuje prepínačmi, adresa - jednotlivé bity v rámci byte pri programovaní log.1 sa prepínajú káblikom, je to pri používaní dosť pomalé a je tam veľká možnosť chyby pri zadávaní. Má to 5 prepínačov ktorými sa nastavuje konkrétna adresa (binárne váhy 16, 8, 4, 2, 1), plius jeden vodič a 8 kolíkov do ktorých sa vždy pripne konkrétny programovaný bit. Vtedy som PROM 74188 použil ako dekodér z BCD kódu na sedemsegmentovky LED - kedysi sa nedali zohnať dekodéry D146 a ani D147, zato 74188-ky áno. A ak som ich chcel použiť - musel som si postaviť na ne programátor - klasická cesta za socializmu, urob si všetko sám čo potrebuješ - aj )tak to bolo vo výsledku rýchlejšie ako tie dekodéry niekde zohnať. Osadenie konkrétnymi tranzistormi mimo generátoru 1Khz (2x KC507) si už nepamätám. Nechcem to tu nejako ďalej rozoberať ale chcel som sa teraz už jeho používaniu vyhnúť a ísť na niečo modernejšieho.
Ako to bolo postavené dnes už naozaj nemá zmysel do hĺbky pitvať, len spomeniem že to pracovalo v takte hodín =1ms, bol tam dekodér 1 zo 16 (74154), hnal to čip 74LS93 (multivibrátor 1kHz robili 2 tranzistory KC507, čip 555 akosi nebol dostupný) a dekodér vyberal postupne cez maticu diód to čo sa malo v daný okamžik robiť (programovací pulz mal dĺžku =10ms). Čiže bolo tam ešte niekoľko diód, 2x čip 74LS00 + ešte 2 tranzistory na spínanie 10.5V, zdroj na napájanie dodával dve potrebné napätia - +5Vcc a +10.5Vpp. Fungovalo to dobre a asi by to fungovalo aj dnes, len to nemám chuť používať, zautomatizovaný programátor (a aj jeho používanie) to predsa len posúva niekde inam. Celé to mám založené niekde v pivnici a než by som to našiel tak som si radšej postavil niečo čo je modernejšie.
___________________________________________________________
09.09.2023
Tak som ten staručký (ručný) programátor pre PROM 74188 predsa len nakoniec v pivnici našiel, ak si dobre pamätám tak rok jeho zhotovenia bol 1983:
Jedna krytka na prepínači už chýba, v pätici je ešte stále založená PROM 74188 ...
hneď vedľa pätice sa nachádza modrý káblik ktorým sa "prizemňoval" konkrétny
bit pri jeho programované do "1".
Pohľad dovnútra, čipy 2x 74LS00, 1x 74LS93 a 1x 74154. Tranzistory na spínanie LED
sú KSY62. Použité sú LED TESLA, tie červené, bodové - hovoril som im "sliepňáky",
nič lepšie vtedy nebolo dostupné, ale predsa len poslúžili.
Perlička - pozrel som sa na založenú PROM v pätičke, niečo tam v nej už bolo, skúsil som naprogramovať do nej zase nejaké tie ďalšie bitíky - a programátor fungoval naprosto v pohode aj po tých rokoch. Aby som sa len nechválil - na konci ako spínač programovacieho napätia 10.5Vpp som mal použitý tranzistor KF517 - typ s Icmax=500mA, proste dávalo sa vtedy do zapojení len to čo bolo k dispozícii - aj keď to bolo na hrane. Ale ako vidieť tranzistor to prežil na tomto mieste až do dnešných dní.
No a potom som už tento programátor bez nejakého sentimentu úplne zrušil, fakt som sa nechystal ho naďalej používať. Tranzistory som z plošáku vybral a mám pre ne ďalšie využitie, LED-ky "sliepňáky" išli priamo do koša aj zo zbytkom zariadenia.
RIP ... 1983-2023
___________________________________________________________
No a teraz som si to zautomatizoval na SBC6502 ktorý je ešte o nejaký ten rok starší (1977) ako môj pôvodný návrh ručného programátoru, urobil som to na viac ako 42-ročný (v roku 2019) počítač - teda keď sa to tak vezme - vlastne je to teraz mašina v najlepších rokoch.
Zdôrazním - odporúčaná maximálna povolená záťaž PROM 74188 na jednotlivom výstupe je=12.5mA, teda minimálna hodnota zaťažovacieho odporu by mala byť 470Ω a viac, teda netreba čip zbytočne zaťažovať nižšou hodnotou, ak to dodržíte tak životnosť napálenej PROM bude naozaj výborná.
Poznámka 2:
Tu by som rád spomenul ešte jednu vec - a to na to že som pri vývoji programátoru naďabil na jednu konkrétnu 8255A (fa Mitsubishi) ktorá už na takte hodín =5.00MHz vytrvale blbla, jednoducho nefungoval správne výstup na porte A (porty B a C pritom na clocku 5.00MHz fungovali - a to bez najmenších problémov, išlo prepínať na režim vstupu a výstupu, sedelo to aj po bitoch), po znížení taktu na 4.00MHz ale šváb už išiel ako víno, takže bacha - sem-tam sú čipy ktoré môžu pripraviť celkom nečakané a o to nepríjemnejšie prekvapenie ! Merať a kontrolovať - výborná cesta na to aby sme mali istotu že všetko beží tak ako treba. (Na rozdiel od ostatných 8255A ktoré mám, tie dávali na výstupe log.1 =3.98V tak tento konkrétny "odpadlík" dával na log.1 =3.78V, teda o celých 0.2V menej.) Takže ak sa Vám niečo nezdá - merať, merať, merať = niekde sa to nakoniec prejaví. (Čip nakoniec išiel do inej mašiny kde "fičí" síce na púhych 2.00MHz - ale tam je skutočne naprosto bezproblémový, takže nie je na totálny odpis.)
Priznám sa že čip MHB8255 (fa Tesla) som v zapojení neskúšal, aj keď niekoľko kusov doma mám - čiže tu skúsenosťami s ich možným nasadením naozaj neposlúžim.
Ešte by som dodal - pozor na správne zapojenie vývodov jednotlivých tranzistorov - toto vie ušetriť naozaj hodne času ! (Jeden kus BC547 som osadil do dosky opačne a nestačil som sa diviť, niečo išlo niečo nie, zabralo mi to zbytočne hodne času než som prišiel na to kde som urobil chybu, proste klasika - zle som si zapamätal rozloženie prívodov (načo je doma tester tranzistorov, keď je k dispozícii a pritom zostal ležať v šuplíku ...), ruku na srdce - občas sa to stane asi každému kto bastlí. Nepoteší to, ale vo výsledku poučí. Odvtedy kontrolujem testerom každý tranzistor čo osádzam ...
Poznámka 3:
Ak ste si položili otázku či to zapojenie nie je príliš zložité a či by sa to nedalo zjednodušiť:
Zapojenie programátoru sa samozrejme dá zjednodušiť ak sa úplne vynechá obvod 74LS245 a ideme priamo na port C.
Celá schéma je potom jednoduchšia - ale na druhú stranu by som tým poprel pôvodnú požiadavku a to dôkladné oddelenie čipu 8255A od programovaného obvodu. Takže - dá sa riešiť aj takto, ale túto cestu som si nevybral, radšej som použil o niečo zložitejšie zapojenie - čip 8255A je teraz dobre zapezpečený pri možnej poruche samotnej PROM - a o to mi v tomto zapojení programátoru išlo.
K použitiu čipu 74xx245 v tomto programátore ma inšpirovalo zapojenie ktoré som uverejnil v tomto článku :
http://blog.3b2.sk/igi/post/SBC6502-32-Hardware-Part2.aspx
_________________________________________________________
Poznámka 4:
Čo ma hodne pobavilo - (pozri datasheet TESLA a pokec o čipe MH74188) - citujem priamo z neho:
"Za dobré sa považuje ak sa podarí bez problémov napáliť 90% čipov" ... husté, fakt husté.
Mne sa zatiaľ darí dodržovať úspešnosť napálenia = 100% pri čipoch TESLA MH74188 (iné k dispozícii nemám), fakt je že som ich doteraz na tomto programátore napálil asi tak cez 40 kusov, čo síce nie je až tak veľa, ale štatistika by sa asi už zákonite mala začať prejavovať - alebo mám teraz postavený lepší programátor ako vtedy mala k dispozícii samotná TESLA ...
_________________________________________________________
Poznámka 5:
Teraz menej vážne - o jednej drobnosti ktorú som si uvedomil po postavení a pri následnom meraní na osciloskope:
Dióda 1N4148 v zapojení je určená na rýchle vybitie kapacity 1uF - lenže v uverejnenej schéme je v podstate nefunkčná - pri otvorenom tranzistore je tam na kapacite napätie cca 0.7V a ide sa vybíjať cez kremíkovú diódu ktorá má na sebe rovnaký úbytok ..., no je to poviem diplomaticky "hodne nedokonalé". Toto som prevzal zo zapojenia v AR (a nefunguje to presne tak isto ako to nemohlo fungovať ani v zapojení z AR) - došlo mi to až po postavení, niekedy mám dlhé vedenie ako sa patrí, uff. Patrila by tam dióda zo zlatým hrotom (OA9 alebo niečo podobné) alebo germániová dióda, tie majú napätie na prechode niekde okolo 0.25V, Schottkyho dióda sa na toto miesto príliš nehodí (väčší záverný prúd, asi by tu ovplyvňovala aj to čo netreba). Na osciloskope bolo potvrdené že to napriek tomu aj tak funguje dobre (vybitie kapacity prebehne v správnom časovaní - to zabezpečí zmenšený odpor s hodnotou 2k2) v rozsahu testovaných hodnôt hodín SBC6502 a to platí pre 1.8432MHz, 2.4576MHz, 4.00MHz a tak isto aj 5.00MHz (obrázky k tomuto sú uverejnené v 3.časti, kde je dobre vidieť že sa kondenzátor 1uF nabíja a vybíja v správnych časových úsekoch).
Keď sa to tak vezme - každé správne zapojenie má mať v sebe zabudované nejaké kurvítko - tak tu je to práve táto dióda. Ak ju tam necháte - nič sa tým nepokazí a pritom žiadnu prácu neodvedie - ale ak kurvítko odoberiete - tak to celé nakoniec zaručene nebude fungovať - a teda diódu 1N4148 som v zapojení nechal.
Teraz môžem smelo tvrdiť že to celé správne funguje aj napriek jej prítomnosti. Proste dokonalé kurvítko v praxi. Pekné, nie ?
_________________________________________________________
Poznámka 6:
Ako to už v živote býva - o niekoľko dní neskôr (cca 1 týždeň) po postavení uvedeného hardware a napísaní programového vybavenia ma napadlo ako skombinovať do jedného - "All In One" programátor pre pamäte PROM 74188 (32x 8bit), PROM 74S287 (256x 4bit) a aj PROM 74S571 (512x 4bit). Síce by si to vyžiadalo zmeny v hardware a kompletné prepísanie programového vybavenia - ale dá sa to, schému ako na to už mám v hlave vymyslenú. Neviem či do toho pôjdem, pretože som nikdy nemal pamäte PROM 74S287 a ani PROM 74S571 - a nemám ich k dispozícii doteraz. Ale ak by bol záujem, mohol by som sa do toho pustiť, stále mi stačia na ovládanie 3 brány čipu 8255A a bolo by to teda 3v1. Ale či bude záujem, to je asi málo pravdepodobné.
(Doplnené - 03.01.2020)
__________________________________________________________
11.09.2023
Dnes som "objavil" článok kde sa autor inšpiroval mojím programátorom a použil ho ako základ programátoru PROM 74188 pre ZX Spectrum:
ZX Spectrum PROM 74188 programmer
__________________________________________________________
Priama možnosť skočiť do ďalšej časti:
SBC6502 - 33 - Programátor PROM 74188. PROM 74188 programmer. Part 1-4.
SBC6502 - 34 - Programátor PROM 74188. PROM 74188 programmer. Part 2-4.
SBC6502 - 35 - Programátor PROM 74188. PROM 74188 programmer. Part 3-4.
__________________________________________________________
Návrat do všetkých pokračovaní o SBC6502:
http://blog.3b2.sk/igi/post/Directory-SBC6502.aspx
____________________________________________________________
Vaše hodnotenie, Rate post: