„Technický antitalent“ – alebo inak - technicky nekompatibilný jedinec.

By Administrator at May 29, 2016 10:30
Filed Under: Non-Atari

Dnes by som sa venoval zvláštnemu fenoménu – ľuďom, ktorých nepobozkala technika - ani pri prejazde hóóóóódne dlhým tunelom a to nemusia byť nejako zvlášť škaredí ... proste ich schopnosti sa časom a dĺžkou práce nemenia a zostávajú na rovnakej úrovni ako pred ich nástupom do práce.

 

________________________________________________________________________________

Motto:

„Mozog je skvelý orgán. Začína pracovať akonáhle sa zobudíš a neprestane, kým nedorazíš do práce."

____________________________________________________________


Problém nie je v tom že takíto ľudia existujú – to je v poriadku, každý nemôže vedieť všetko, existujú aj géniusi (samozvaní, keď ich nikto nepochváli tak to veľmi radi urobia sami) zásadný problém nastáva v tom okamžiku ak s takýmto jedincom musíte s akýchkoľvek dôvodov spolupracovať.

Poznáme ich asi v každej firme, väčšinou vyžadujú pre svoju prácu prítomnosť minimálne jednoho, alebo najlepšie minimálne dvoch IT pracovníkov vedľa seba. A ustavične, najlepšie v režime 24h/7dní. O tom keď pracujú vedia minimálne 2 poschodia pod a nad daným pracoviskom - síce vydržia pracovať iba chvíľu, ale práve o tomto okamžiku hlasito a neprehliadnuteľne informujú celé okolie. Celkom bežne sa tiež vyskytujú jedinci, ktorí v práci jasne dávajú najavo že kde je práca tak tam oni v žiadnom prípade nezavadzajú. Že takého nepoznáte ? Nooooooooooooo ....

Ale aby som bol spravodlivý poznám aj IT vrany ...

Pre všetkých prítomných by bolo najlepšie keď by sa takýto jedinec vo firme nevyskytoval, ale osobné oddelenia vo firmách vedia nejakým šiestym zmyslom neomylne vyberať práve takýchto jedincov ktorí následne vedia spríjemňovať život všetkým okolo seba nezabudnuteľným spôsobom.
 
Pretože pokec na danú tému je normálne nezáživný tak najlepšie je uviesť niektoré príklady z praxe ktoré som zažil na vlastnej koži, jediná vec je tá že sú už viacročné a teda „bradaté“.

_________________

Pred naozaj už mnohými rokmi sa hlásil do práce uchádzač a suverénne zahlásil že už roky pracoval s výpočtovou technikou (vtedy to bol dobrý päťdesiatnik).
Sebavedomia mal na rozdávanie – pokiaľ sa neoverilo s čím to vlastne predtým pracoval.

Nakoniec sa ukázalo že predtým pracoval v účtárni s kalkulačkou  – s kľukou na jej boku ...).



_________________

 

Nastúpila do firmy dáma, päťdesiatnička, pracovala na počítačoch už dobre cez 20 rokov, teda nejako sa predpokladalo že to pôjde bez problémov. Nešlo. Po jej nástupe kedy dostala to isté čo ostatní vo firme za 10 dní prišlo na IT cca 60 telefonátov a zápisov do helpdesku a každý raz vyžadovala podrobné vysvetlenie čo a ako. Nakoniec po 2 týždňoch to vzdala a konečne začala pracovať. Ufff.


Tu sa to dá deliť na 2 typy:

- Jeden čo časom  podľahne a konečne začne robiť to čo sa od neho očakáva - čiže vo výsledku je to labilný jedinec, nevydrží.

- Druhý síce si nechá všetko vysvetliť, ale aj tak veci robí po svojom (Viete kto som ja ?) a nezlomí ho ani vysvetľovanie, pretože ON VIE. A urobí si po svojom, zase si to nechá vysvetliť a spokojne kravinu zopakuje. Jeho len tak niečo a niekto nezlomí.

_________________

Mladá dáma, vek tak 27. Doletí na IT oddelenie (toto som už niekde myslím spomínal):
„Nefungujú mi sluchátka !“
Nasledovala taká obyčajná a rokmi overená otázka:
„A máte konektor zo sluchátiek zastrčený v správnej zdierke ?“
A to som nemal ...
„Máte ma za idiota ?“
Kolega vidiac kam to smeruje sa zdvihol a odkráčal to riešiť.
Cestou na svoje pracovisko v open space priestore sa na všetky strany ozývalo:
„Na IT oddelení ma majú za idiota ktorý ani nevie sám pripojiť sluchátka !“
Kolega sa zohol, vybral káblik – nanovo ho zapojil a hovorí:
„Funguje to ...“
Dáma mu logicky položila zákernú otázku, na ktorú sa zjavne tešila:
„A kde bol problém ?“
„Dala ste to do zlej zdierky ...“
Škoda, ten ksicht by som bol v tom okamžiku chcel vidieť.
Vraj to tam v najbližšom okolí dosť „bublalo“.
_________________

Pracoval vo firme už cez 2 roky, každý krát jeho počítač išiel najpomalšie, jeho pripojenie do Internetu bolo najpomalšie. V prehliadači otvorených 48 okien – po upozornení že takto si spotreboval celú voľnú pamäť nasledovala odpoveď:„Ale ja to potrebujem k práci !"

(Obľúbená trojkombinácia potrebná pre prácu Internet, CTRL+A, CTRL+C, CTRL+V).

Následne niektorý deň si prestavil zvukovú kartu tak, že si nastavil režim ozveny – ako v jaskyni.
„Takto sa nedá pracovať !“
Suverénne:
„Nie, ja som s tým nič nerobil !“
Prihlásením na iné konto potvrdené že iný user a jeho nastavenie zvukovej karty ide naprosto bez problému.
Zresetované nastavenie zvukovky, všetko O.K.
Za dva dni volal kvôli tomu istému.
Niektorí ľudia ak skončia sú požehnaním pre firmu (a aj pre IT). Odišiel oblažovať iných. Dodnes s ním straším kolegov.
_________________


Jeden extrém, IT pracovník v jednej nemenovanej veľkej firme (osobne som ho poznal).
16.00, IT pracovník práve odchádza domov.
„Pán XXX, nevieme tlačiť na tlačiarni, ohrozená výroba !“
Nasleduje rázna odpoveď:
„To teda máte smolu !“ a spokojne odkráčal domov.
...
Nebojte, dlho po tomto extempore tam nevydržal.
_________________

Ale poďme ďalej. Už zmieňovaní jedinci sa vyskytovali aj v iných obdobiach a na naozaj rozličných miestach.

Vo firme IT pracovník mal vo zvyku vždy v piatok okolo 18.00 uplatniť všetky updaty na softvér. O.K, malý problém bol len v tom, že následne v noci letel lietadlom na dovolenku do Tunisu – na 3 týždne. Mobily ešte neboli, nikto ho proste nezohnal ani keď sa pomaly pokrájali na kúsky - takže všetko bolo v pérdeli. V celej firme sa po túto dobu nikto nedostal do účtovníctva a do miezd. Takže vtedy každý rok (asi 3 roky za sebou) pekne – krásne sedeli vo firme zo scvrknutými zadkami keď mal ísť na dovolenku. On sa vrátil opálený a usmiaty, medzitým vo firme bolo cca 10 ľudí totálne s nervami v háji. Iste, s tým by mal niekto niečo včas urobiť, on síce sľúbil že nebude nič vymýšľať, prišla dovolenka a hop ! – zase tu bol priekak ako vyšitý.
Ujala sa mu prezývka „firemný vírus“.
_________________

Fotograf, dáva fotky do systému. Ako je u neho zvykom - samozrejme bez akéhokoľvek popisu. Skúste potom tie fotky nájsť. Na základe čoho ? Chýba to v názve fotky, popis vo fotke tak isto žiaden, proste ako keby ste na púšti hľadali veľrybu, úspešnosť hľadania bude rovnaká.

Po upozornení (neviem už koľkom) argumentoval:
-    nemá na popis čas
-    potreboval by pracovníka, ktorý by si zapisoval koho vlastne fotí a kdo kde je na fotke
-    a treba ďalšieho pracovníka ktorý to bude do systému písať

Čiže na jednu prácu vlastne vyžadoval 3 pracovníkov - vrátane seba.

Divíte sa že mu to neprešlo ?
Dnes to už dávno  robia iní, pohodlne to sami zvládajú v jednej osobe a nie sú žiadne problémy. Mimochodom, kvalita jeho fotiek bola vcelku mizerná, s digitálom nevedel dobre pracovať. 
 _________________
 

Pripomeniem ešte jednu vec naozaj už bradatú, je to ale z celkom inej oblasti (na pravdivosť historky prisahám):
Kedysi na vojne som slúžil na rádiolokátore. Prešiel som viacerými typmi a tak teda samozrejme že ma zaujímal aj samostatný výškomer. Boli sme na cvičení, tak som ku kolegom zaliezol, točili asi o 100 metrov ďalej. Vyčítali sme ciele a zrazu nabehlo ohromné rušenie. Pýtam sa že čo sa deje. Oni spokojne a kľudne vraj „Špina“ je nablízku.
Na vysvetlenie – prezývka patrila podporučíkovi čo stanici velil (prečo práve takáto prezývka je dnes už irevelantné). Ja na to že veď je v kasíne, išiel tam po veci a teda mal by byť teraz  dobrých 150km ďaleko. Chlapi sa zaškerili sa, otvorili dvere a „Špina“ stál od mašiny asi 50m. Oni proste vedeli že je nablízku, indikácia prítomnosti bola dokonalá. A zjavne aj neomylná. A aj ruský rádiolokátor to rozpoznával – takže aj takto sa dá.
_________________

 

Tento článok v žadnom prípade nepostihuje všetky možné variácie a nuansy normálneho pracovného života a ani si to nekladie za cieľ. To by musela byť štúdia ktorá by mala desiatky, možno stovky stránok. Na druhú stranu sa tým živia odborníci v bielych plášťoch, tým ja zase nechcem konkurovať. 

Takže to celé berte len ako stručný úvod do problematiky.

_________________

 

A poďme na to menej vážne, pretože technická zručnosť (aj v iných oboroch) môže byť dôležitá aj pri výbere partnera:

Ženy si často kladú túto otázku:
„Môže mať ten pravý obidve ruky ľavé ? 
Kiss

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Comments

12/8/2018 7:36:03 PM #

trackback

Directory Non-Atari.

Directory Non-Atari.

Igi blog |

Comments are closed

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch - je to môj pohľad na veci, dúfam že na mojich stránkach nájdete aj to čo hľadáte ...