Príručka ATARI Basic - sken.

By Administrator at augusta 23, 2011 23:13
Filed Under: Atari

Tak som našiel doma ešte jednu "pikošku" a tak som ju teda naskenoval. Je to popis ATARI BASICu  - užívateľská príručka z edície FLOP. Rozsah publikácie je 122 strán. Stav príručky je evidentný zo skenu, ale nič lepšie nemám. K tomuto materiálu som sa dostal minulý rok v Banskej Bystrici pri kúpe jednoho ATARI 800XE a včera som to "vyhrabal" zo šuplíka, pretože som to dobre založil a teda mi to aj chvíľu trvalo než som to našiel.

 

Tak si to užite spolu so mnou:

Flop AtariBasic.pdf (10,44 mb)

__________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

08_2011 Blog, Notes.

By Administrator at augusta 21, 2011 21:42
Filed Under: Blog

08.08.2011

Pri pohľade von z okna povedané slovami klasika: "Chčije a chčije a do tretice zase chčije" - tak je čas sadnúť si aj k starším časopisom. Kde sa k nim dostať bude popísané v ďalšom texte.


_______________________________________________________________________________

Teraz robím jedno zariadenie na zakázku, nesúvisí to s ATARI, ale berie mi to veľa času a tak ostatné musí trochu čakať. Spájam dve tel.ústredne navzájom 100%-ne nekompatibilné a pritom sa snažím aby vzájomne komunikovali medzi sebou a cez seba a je to navzájom aj galvanicky oddelené - síce mi to už beží, ale nie som zatiaľ spokojný zo všetkými funkciami - teda vadí mi len jedna funkcia, ostatné robia presne to čo by mali robiť.

_______________________________________________________________________________

Vďaka Logoutovi je prístupný odkaz na nejaké skeny časopisu BYTE, bacha má to všetko cca 13 GByte .... ale je to výborné čítanie, v tej dobe sme sa k tomu nijako nemohli dostať a tak teda po tých rokoch si naprávame vedomosti tej doby. Asi to nie je pre každého, ale ja mám tieto staré časopisy rád. Záber je iný ako o ATARI, ale to asi nevadí. Škoda že to nie je kompletné, ale aj tak ma potešilo to čo je k dispozícii.

Link na skeny časopisu BYTE:

BYTE

____________________________________________________________________

No a otvoril som jedno číslo a už to bolo - nedalo mi:

V časopise BYTE 5/1980 je táto nádherná reklama, celé číslo malo 344 strán, zaujímavé sú najmä ceny v tej dobe a nechcel som robiť výrez strany, tak je tam teda aj nejaká nepodstatná a nezaujímavá konkurencia:


________________________________________________________________________________


22.08.2011

Pekne sa nám to strieda, najprv voda, potom zase pekelné teplo. Hlavne že sa kúri 8 mesiacov v roku a máme tu vraj globálne otepľovanie - vyberte si. Ale poďme k technike:


Tak ten projekt na prepojenie dvoch tel. ústrední sa mi podarilo dokončiť, príma, prevzaté, funkčné - zase bude čas na ATARI.

___________________________________________________________________

Celkom slušne sa mi odmlčala komunikácia s ataristami - prázdniny, nedostatok času a tak ďalej a tak ďalej - táto doba veľmi kontaktom neprospieva, ale čo už s tým. Znie to blbo, ale tuším už nech je po tých prázdninách ...

_______________________________________________________________________________

Pekný článok - také zamyslenie vyšiel u dexa.

S prvým komentárom pod článkom nesúhlasím, treba rozlišovať čo tým dex chcel povedať a je to písané s nostalgiou a zároveň citlivo. To že už nie je medzi nami Raster je poriadne cítiť a hneď to tak neprejde - tak to beriem ako hold a zmienka je tam aj o ďalších "fachmanoch".

_______________________________________________________________________________

Vo voľných chvíľach sa venujem tým starým číslam časopisu BYTE, paráda, je to fakt dobré čítanie - večná škoda že to vtedy v reále nebolo k dispozícii. Tak si teda niečo pozrime z tej doby, maličké, asi sa to dobre prenášalo:


Rok 1986 - PORTABLES - MOBILE ACCESS.

(PC XT, procesor i8088, 4.77MHz,

Turbo 8MHz.

(PC AT 10MHz, procesor i80286)

_______________________________________________________________________________

24.09.2011 je na Vajnorskej 31 zase burza elektroniky - vhodné pre každého, nielen pre ataristu.

_______________________________________________________________________________

Začal som ešte zháňať nejaké veci k ATARI, ale zatiaľ je to len v takom predbežnom štádiu, v piatok tento týždeň budem vedieť viac ...

_______________________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

30 rokov IBM PC. 30 years IBM PC.

By Administrator at augusta 14, 2011 23:06
Filed Under: Non-Atari

30 rokov IBM PC.

Pred pár dňami - presne 12.8. bol jeden zaujímavý dátum, to som nebol doma a tak ten dátum spomínam o pár dní neskôr - IBM dúfam prepáči.

 

Počítače postavené na architektúre IBM PC dnes používame fakticky všade a ani nám to nepríde nejako zvláštne - len si pripomíname také jedno okrúhle výročie. V stredu 12. augusta 1981 bolo verejnosti predstavené prvé PC firmy IBM (IBM Personal Computer) s označením IBM 5150.

 

 

Technická špecifikácia dnes vzbudzuje úsmev:

IBM PC

Cena:  pozri koniec článku

CPU: Intel 8088, 4.77MHz

RAM: 16K, 256 kB max

Displej: 80 X 25 text (pri karte MDA)

Disk: 160kB 5,25”

Porty: iba pre klávesnicu a kazetový magnetofón

           (porty boli iba na rozširujúcich kartách)

5 ISA slotov

OS: PC-DOS v1.0

Väčšina predaných počítačov obsahovala disketovú jednotku - aby sa mohol používať DOS.

Bez DOSu neboli k dispozícii žiadne dostupné programy, počítač bol bez DOSu prakticky nepoužiteľný.

 

IBM a jeho pohľad na počítač

Firma IBM bola začiatkom osemdesiatych rokov známa ako výrobca veľkých sálových počítačov a ovládala značnú časť trhu. IBM chcela však preraziť aj na poli osobných počítačov, kde v tom čase ale trh ovládali najmä malé počítače firmy Apple. A preto hľadali dieru na trhu, kam by mohli zamerať svoju pozornosť a tak vznikol Project Chess.

Bola to extra vytvorená skupina dvanástich inžinierov, ktorí mali pod vedením Williama C. Lowea postaviť prototyp počítača s tzv. otvorenou architektúrou. Dostal pracovné označenie ACORN. Základom prototypu bol stavebnicový systém, kedy sa samotný počítač skladal zo štandardizovaných komponentov, ktoré by sa mohli v prípade potreby vymeniť za iné.

Inžinieri počítali s tým, že tak sa bude dať „poskladať“ zostava šitá na mieru každého používateľa a bude možné v prípade potreby dokúpiť hardvér a zvýšiť výkon počítača. A práve tento princíp sa stal charakteristickým znakom takzvanej štvrtej generácie počítačov, ktorú využívame ešte aj dnes.

Počítač mal mať centrálny procesor, samostatnú pamäť, disketovú mechaniku, mal sa skladať z rôznych komponentov, ale vďaka BIOSu a operačným systémom mali byť počítače vzájomne kompatibilné. Práve v tom období predstavil Intel svoj 16-bitový procesor i8086, ale v IBM sa rozhodli, že tento procesor je pre nich až príliš výkonný a tak  voľba padla napokon na i8088. Chceli 16-bitový procesor, ale s 8-bitovou zbernicou (dáta sa prenášali 2x), čo malo umožňovať používať staršie 8-bitové komponenty (v tej dobe relatívne lacné a dobre dostupné). Proste malo sa ušetriť na cene a aj výkon nemal príliš klesnúť.

 

 

Prišlo IBM a zmenilo svet.

V stredu 12. augusta 1981 bolo verejnosti predstavené prvé PC firmy IBM (IBM Personal Computer) s označením IBM 5150. Vzniklo v laboratóriách IBM v Boca Raton a za jeho otca je považovaný Philip Don Estridge. Počítač mal procesor i8088 s taktom 4,77 MHz a ako pamäťové médium sa využívala jednostranná 160 kB disketa. Spočiatku sa dodával s 16 kB RAM, rozšíriteľnými až na 64 kB, no jeho procesor vďaka 20-bitovému adresovaniu zvládal až 1MB pamäte. Keď sa na to pozrieme bližšie - bola to čistá skladačka z modulov. Aby ste dokázali zobraziť  grafiku, museli ste si dokúpiť rozširujúcu grafickú kartu. Neboli k dispozícii dokonca ani vstupno-výstupné porty, pretože sa tiež museli dokupovať ako prídavný modul.

 

Philip Don Estridge

 

Napriek tomu bol IBM PC okamžite hitom a len do konca roka sa podarilo predať vyše 35 000 kusov, čo je zhruba päťkrát viac ako pôvodne plánovali v IBM. Veľmi rýchlo sa na trhu začal objavovať nový hardvér ako grafické karty, karty sériových a paralelných portov či pamäťové dosky s kapacitou až do 256 kB. Tie umožňovali vďaka stavbe procesoru nakoniec využívať plných 640 kB RAM. A s každým počítačom IBM PC sa dodával operačný systém Microsoft. To bola zase kapitola sama osebe.


Pri zrode IBM PC bol ako budúci operačný systém jednoznačne určený CP/M a tak sa ľudia z IBM počas príprav prvého PC vybrali do Microsoftu. Ich Basic bol v tej dobe mimoriadne populárny a preto si mysleli, že keď majú BASIC, tak majú aj operačný systém. Ale tak jednoduché to zase nebolo.

(Šéfom vývoje se stal Don Estridge, “otec IBM PC”. Estridge bol skúseným inžinierom, ktorý vedel že je potrebné využiť aj prácu iných výrobcov ak sa má nový počítač stať novým štandartom. Týkalo sa to aj operačního systému, Estridge len ťažko v IBM  nachádzal pochopenie, ale nakoniec svoj názor presadil. Mal sa použiť CP/M-86 od firmy Digital Research. Vo svojej dobe sa jednalo o jeden z najrozšírenejších systémov. Osobne sa vypravil  tento problém riešiť ale neuspel – prečo ? Tak to je záhada a dodnes sa presne nevie čo sa udialo a ako to vlastne celé prebehlo a či bol on sám v Digital Research.)

Veľmi stručne (oficiálna história tvrdí toto):

Gary Killdal nebol vo firme, prvítala ho pani Dorothy Kildall, tá manžela zastupovala. Bola jej predložená budúca zmluva, ale na radu právnika D.K. zmluvu nepodpísala (bol tam dodatok k zmluve, ktorý zaručoval utajenie a to bol asi celý a hlavný problém.) Či to už bola pravda a či nie, Gary Kildall jednoducho nebol celkom pripravený na takéto  presadenie svojho OS, asi to bolo dané aj tým že vtedy sa cítil v „sedle“ pretože CP/M v tej dobe nemal konkurenciu.

Aj takto sa dá prepásť životná šanca.

Keď teda IBM neuspela u Digital Research, obrátila sa na Microsoft. Bill Gates v tej dobe totiž veľmi dobre vedel, že softwarová firma Seattle Computer Products poverila nádejného programátora Tima Patersona (vtedy mal 24 rokov) aby vytvoril kópiu CP/M, ktorá bude pracovať na procesore 8086. A ten sa dal do práce. A Bill ponúkol svoj OS, ktorý vlastne ešte ani nebol na svete firme IBM – a dohodli sa.

(Digital Research nestíhala vytvárať stále nové a nové verzie CP/M pre rôzne systémy. V dobách svojej najväčšej slávy bol vraj CP/M prevádzkovaný na cca 3000 rôznych systémoch ...)

Medzitým si ale Microsoft zakúpil licenciu na nový OS a tak isto si najal Patersona, aby mu ho pomohol upraviť pre IBM PC. Nazvem to Gatesov ťah a že teda vedel čo robí.)

Až v júni 1981, tedy mesiac pred oficiálnym uvedením IBM PC, keď už mal zmluvu vo vrecku, si Bill Gates za  50.000$ kúpil k systému všetky práva. V podstate za pár dolárov sa z neho stal milionár.


IBM bolo spokojné, Bill Gates tak isto. Počítač a systém sa veľmi podobal CP/M, popritom portovanie programov nebolo žiadnym problémom. Ako monitor se používal už skôr vyvinutý štandartný IBM monitor, tlačiareň bola licencovaná od Epsona.


Nečakaný úspech PC všetkých v IBM dokonale zaskočil, naozaj našli tú správnu dieru na trhu. Modulárny systém poskytoval nové možnosti rozširovania počítačov.

Majiteľ si mohol na začiatku kúpiť niečo lacnejšie a potom postupne počítač upgradovať, aletále to bol iba počítač.

Tým čím vyčnievali vysoko nad konkurenciou bolo progamové vybavenie, v provm rade Lotus 1-2-3 od Lotus Development Corporation - jednalo sa o tabuľkový procesor - podobal sa na VisiCalc. Nasledovali programy ako EasyWriter, Wordstar, WordPerfect dBase II a tak ďalej atď.


A poďme na predaj:

-         predpoveď 250.000 kusov za 5 rokov

-         skutočnosť bola za  rok a pol - 750.000 kusov

Bolo jasné že je to bomba a tak sa začali postupne objavovať klony IBM PC a tento trend sa čoraz viac začal rozmáhať.

 

Bola to doba kedy sa pevný disk pridával ako ďalšia krabica ...

 

Takže toto bola veľmi, veľmi stručná história zrodu jednoho fenoménu svojej doby.

Poďme si pozrieť niektoré IBM PC, ktoré sa ponúkali v roku v roku 1984, bože, tie ceny ...

zaujímavé sú aj dostupné veľkosti pamätí, vtedy tá cena bola fakt vysoká:

 

 

 

 

 

 

 

________________________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

ATARI Spravodaj Bratislava-Tlmače ´88_I - sken.

By Administrator at augusta 10, 2011 22:14
Filed Under: Atari

Pri domácom upratovaní som narazil na jeden ATARI spravodaj z roku 1988, všetko ostatné čo som doma našiel som pomaly pred 3 rokmi poslal do projektu CALP. Pretože je to len tento jeden kúsok, tak som ho oskenoval a "privlastnil" si ho do môjho blogu, čiže nehodlám CALPu robiť konkurenciu. Pri skenovaní som zistil že tam mám aj ja nejaké príspevky, uff je to už dávno. Chcem len upozorniť že sa jedná o číslo 1, na obale je chyba, opravená perom, hi.


Spravodaj má rozsah 87 strán.

ASpravodaj88_1.pdf (9,16 mb)

____________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

ATARI Portfolio užívateľská príručka v češtine - sken.

By Administrator at augusta 09, 2011 05:58
Filed Under: ATARI Portfolio


Tak som konečne naskenoval manuál k ATARI Portfolio v češtine. Možno sa niekomu bude hodiť ak ho nemá k dispozícii, občas je síce kvalita podkladu nie najlepšia, ale iný manuál (lepší) nemám k dispozícii.


Príručka má 140 strán.

AP_manual_cz.pdf (14,69 mb)


Na dnes je to všetko, príjemné čítanie !

_______________________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Radek Štěrba - Raster.

By Administrator at augusta 01, 2011 23:00
Filed Under: Atari

Včera večer som zažil šok, na stránkach fandala som našiel oznam o nečakanom úmrtí kolegu ataristu - Radek Štěrba - Raster


 

Priznám sa že som nebol schopný včera napísať ani riadok, prázdno. Prišiel som z dovolenky, dva týždne bez netu a zrazu toto. Ak odíde dobrý človek tak je smutno a to poriadne, 28.7.2011 nás opustil kolega atarista par excellence. Radek zanechal po sebe nezmazateľnú stopu v našich radoch.


Nezabudneme, česť jeho pamiatke!


Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: