Rambit Turbo, Tape Tangles, XF551 problems.

By Administrator at februára 25, 2014 09:00
Filed Under: Atari

Dnes to bude pár riadkov o niektorých veciach, ktoré trápili ataristov asi tak pred 20 rokmi. Čo sa zmenilo? Nuž prečítajte si pár článkov a budete mať prehľad aj Vy ... proste prierez dobou rokov 1993/94. Celé je to v anglickom jazyku.

 


Rambit Turbo bol inzerovaný na prelome rokov 1993/1994, síce nič bližšie sa z popisu nedozviete ale myslím si že inšpirácia systémom TURBO 2000 je viac ako zjavná, výber programov je ale neskutočne chudší - a príliš informácií o celom systéme nie je ani na webe. Pretože ale existoval patrí sa ho pripomenúť. Doba jeho vzniku ale už rozvoju nejaký veľký priestor nedávala. Tak si pozrite reklamnú stranu na tento systém:

RambitTurbo.pdf (246,94 kb)

 


Čo sa vtedy odporúčalo pre kazetový magnetofón aby vydržal (a fungoval):

TapeTangles.pdf (1,02 mb)

 

 

A poznámky k večnej téme - disketová jednotka ATARI XF551:

XF551_problems.pdf (126,81 kb)

_____________

Dnes tých informácií o mnohých veciach máme k dispozícii podstatne viac a je večná škoda že firma ATARI neuvoľnila v tej dobe mnohé podklady (a mala to urobiť už aj dávno predtým !) ...

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Repasovaná - ATARI XF551- recondition - 10.

By Administrator at februára 17, 2014 23:32
Filed Under: Atari

Záver prerábky ATARI XF551:


Čo sa nevošlo do predchádzajúcich dielov o prerábke ATARI XF551

a nakoniec som to vo výsledku nepoužil ...

 

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.


Často pri prerábke sa zvolí cesta, ktorá síce tiež vedie k požadovanému výsledku, ale nakoniec sa ukáže že existuje iné a pravdepodobne aj výhodnejšie riešenie. Je to dané hlavne tým čo v danom čase máme k dispozícii (apoň u mňa to tak funguje). A preto v tejto záverečnej časti popíšem niektoré veci, ktoré som síce nakoniec pri prerábke nepoužil, ale tiež sa dajú využiť, hlavne ak nemáte k dispozícii to čo som nasadil v jednotke ja. Pretože tých variácií je viacero, čo nakoniec použijete je len a len na Vás. 

 

V prvom rade som si úplne na začiatku vyložil na stôl rôzne prepínače, spínače, rozpínacie a spínacie kontakty - potom sa určila stratégia čo kam a s čím kam ... ale aj tak som experimentoval, pretože tých možných riešení je vždy viacero - tak prečo to neskúsiť ?


 

Tu je na dvoch záberoch vidieť pôvodný prepínač (v tomto stave som túto ATARI XF551 kúpil), ktorý blokoval funkciu Write protect, pri prerábke som ho "vyhodil" a nahradil iným prepínačom, prepínač sa potom premiestnil na pravú stranu (ako som už spomínal - je to z historických dôvodov - mám už jednu ATARI XF551, ktorá ten prepínač má takto na pravej strane a chcel som mať obidve jednotky rovnakého vzhľadu, to sa myslím dá pochopiť a akceptovať).

 

 

Tu sa neriešil RESET, ale je to dobré na porovnanie ako to vypadalo vtedy keď sa mi táto disketová jednotka dostala do rúk.

 

 

_____________________________________________________________________________

Súvisí s časťou č.8 - Density sensor:

(v časti 8 je v schéme uvedené ako pripojiť správne tranzistor namiesto mechanického kontaktu)

 

Rozmýšľal som použiť optozávoru na snímanie - density sensor - ako jednu z možností. Na obrázku je mnou zhotovený prototyp, fungoval bez problému, ale predsa len som ho nepoužil - najväčší problém je totiž v tom kde to v disketovej mechanike dať tak aby sa tá clona pri zatvorení dvierok zaclonila a pri otvorení zase odkryla. Viem, vyzerá to ako blbina, ale skúste si tam to miesto nájsť a jednoducho to aj  následne sprevádzkovať. S ťažkým srdcom som to nakoniec nechal plávať ...

 


Nepoužil by sa mikrospínač. Pripadá mi to ako elegantné riešenie v 21.storočí. Schéma vôbec nie je zložitá, sú to len 4 súčiastky, problém bol v inom, kde tú optozávoru v disketovej jednotke umiestniť a ako vyriešiť clonenie pri zatvorení dvierok ...  a ani ten odpor 10kΩ nie je potrebný. Nakoniec som od tohoto riešenia upustil, pretože som jednoducho nenašiel optimálne miesto pre túto optozávoru na disketovej mechanike - možno smiešne, ale všetky možnosti s ktorými som operoval vychádzali nakoniec nejako príliš zložité. Strávil som nad tým 2 dni a nakoniec som tam prifaklil mikrospínač a bolo po vtákoch, naozaj je to najjednoduchšie a riešenie s optočlenom sa komplikovalo v tom, že jednoducho nemáte poriadne miesto kde by sa ten optosenzor jednoducho zakrýval a odkrýval. Ak ste niečo vymysleli ako to jednoducho realizovať - sem s tým, podeľte sa !

 

 

Trošku ešte "rozpitvám" riešenie pomocou optozávory:

 


Vrátim sa ešte animovaným obrázkom k celej veci, malo by byť z obrázku jasné ako to celé v reáli naozaj  funguje. Odpor 180Ω zabezpečuje prúd pre infra LED - je nastavený na hodnotu niečo cez 20mA, čo je optimálna hodnota prúdu pre tieto diódy. Odpor 10kΩ som nakoniec nepoužil preto, lebo priamo doska elektroniky - teda nožička mikroprocesoru má voči +5V zabudovaný pull-up odpor a teda nevidím žiaden dôvod tam cpať ešte jeden paralelný odpor navyše. V zátvorke v schéme je uvedených pár typov na použiteľné optozávory. Vpravo dolu je naznačená funkcia spínača ako sa optozávora v tomto zapojení správa. "Lopatistickejší" výklad k tomu už asi neviem podať.

 

 

Ak je použitý mechanický kontakt ktorý iba dokáže spínať (pri zatvorení dvierok kontakt zopne), vtedy je potrebné toto zapojenie (tiež sa dá zjednodušiť, ten odpor 22kΩ sa nemusí vôbec použiť):

 

_______________________________

 

Ak máme mechanický kontakt ktorý dokáže iba rozpínať je celé zapojenie najjednoduchšie, takto som to riešil na moje prvej ATARI XF551 a po dlhom, dlhom váhaní som sa k tomuto riešeniu nakoniec aj vrátil - proste je to skutočne najjednoduchšie - a funkčné, nemá to žiaden odber a dá sa to urobiť ako naozaj spoľahlivé riešenie. Vyrobil som to, vyskúšal a pretože je to naozaj "geniálne" jednoduché dám si to aj do jednotky ktorú už mám dlhšie prerobenú - ale tam som dával kontakty z relátka a toto je aj oproti kontaktom z relátka fakt dobré riešenie - proste nad mikrospínačom u mňa zatiaľ v tejto funkcii nič nezvíťazilo.

___________________________________________________________

K 4.časti:

Fotografie prvej použitej kabeláže, ale nebol som s tým vo výsledku vôbec spokojný a tak sa nakoniec prerábalo - viď 4.časť. Použité kábliky pochádzajú z prívodných káblikov na PC (Reset, HDD LED atď., ale kábliky vo zväzku mi pripadali vo výsledku príliš hrubé (a tvrdé). Síce by to nebolo pod krytom vidieť že, ale ten blbý pocit by mi zostal. A aj sa to zle tvarovalo, tie kábliky sú na toto použitie naozaj príliš neohybné. Tu môžete vidieť tú vytvorenú - nepodarenú kabeláž na prvý pokus.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A tak to teda nakoniec z disketovej jednotky išlo von a urobil som tú kabeláž nanovo ...Laughing výsledok ako vyzerá nová kabeláž ste videli v 4.časti - a aj v nasledujúcich. Proste niekedy to na prvý pokus nevyjde tak ako by som si želal. Lenže to sa občas zistí až pri následnom zostavovaní.

____________________________________________________________

K časti č.9:

 

V konečnom dôsledku existujú 3 možné alternatívy ako zabezpečiť aby sa dalo ukladať aj na druhú stranu diskety:


- 1. - priamo v mechanike sa po otočení diskety a teda zistení kde leží indexačný otvor urobí nový otvor, osadí sa to optozávorou,  nový fototranzistor sa pripojí paralelne k pôvodnému na starom indexačnom otvore a všetko funguje, disketa vždy zakryje práve nepoužívaný indexačný otvor  (nevýhoda: fakticky musíte rozobrať celú mechaniku, ale dá sa to, proste je to náročnejšie na robotu), takto mám prerobenú prvú XF551 a takto som pred už vyše 20 rokmi (1990-1993) prerábal XF551-ky - vtedy som nevedel že sa to dá aj jednoduchšie ...  (Yell)prikladám aj obrázok:

 

 

Proste sa urobil zrkadlovo otvor na druhej strane a osadila sa tam druhá dvojica snímača.

 

- 2. - urobí sa na zotrvačníku disketovej jednotky odrazný (reflexný) optočlen, ktorý sa zase použije ako nový indexačný otvor, odpojí sa pôvodný optočlen, všetko funguje tak ako má, pôvodný indexačný otvor už nie je potrebný (toto som teraz  použil)

Niekto používa na to hornú plochu zotrvačníka, ja som využil jeho obvod na snímanie otáčok - výhoda - snímač netrčí zospodu disketovej jednotky von a teda nie je ho ľahké ulomiť alebo odtrhnúť.

 

- 3. - použije sa na zotrvačníku optozávora, zase je to ako nový indexačný otvor, odpojí sa pôvodný optočlen, všetko funguje tak ako má, pôvodný indexačný otvor už nie je potrebný - s touto myšlienkou som sa dosť dlho pohrával, ale zase raz rozhodlo otvorenie disketovej jednotky a riešilo sa to na mieste a vtedy sa obyčajne možnosti "vyčistia". A vyčistili sa na verziu 2 ...

 

____________________________________________________________

Je vidieť že aj experimentujem a riešim veci netradične, ale nie vždy sa nové nápady aj osvedčia, ale apoň vidíte že sa pri tých prestavbách vôbec nenudím. Upravujte podľa svojho, možno použijete aj veci z tohoto posledného 10.dielu o prestavbe ATARI XF551 - držím Vám palce a prajem úspech pri prestavbe - teda ak sa do toho pustíte. Na konci celého snaženia máte z tej mašinky úplne inú jednotku a je to naozaj dobrý pocit ak viete čo všetko to v sebe má a funguje tá disketovka na jednotku ... Zvláda všetko to čo ATARI 1050 a pretože nemá remeničku je aj spoľahlivejšia. Jediný problém ktorý pretrváva - je pár programov, ktoré testujú otáčky disketovej jednotky a boli určené pre ATARI 1050 - tá má 288 ot./min, ATARI XF551 má 300 ot./min. Tých programov čo nechodia na ATARI XF551 je len pár, skutočne sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky a s tým sa dá žiť. (A pritom doma mám aj ATARI 1050-ku (a to 2x) ... ale tie konkrétne programy som nikdy nepotreboval.)

 

Prečo som vlastne tie úpravy robil ? Momentálne vlastním mierne cez 500 kusov diskiet 5.25" a tak som si povedal že by bola škoda keby sa to nedalo občas aj zapnúť a nielen všetko púšťať cez SIO2PC alebo cez SIO2SD. A tiež je dobrý pocit ak máte 4 disketové jednotky, z toho je jedna od začiatku absolútne v poriadku - a časom tie ďalšie 3 kusy zase tiež dáte dokopy tak že sú nakoniec plne fiunkčné (teraz mi už idú v pohode všetky 4 jednotky a aj fungujú na "jednotku") - a tom to vlastne celé je. Alebo nie ?

_______________________________________________________________________________

Zoznam všetkých pokračovaní o úpravách disketovej jednotky ATARI XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARIXF551-recondition-0.aspx
____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Chyby v schéme ATARI XF 551. Bugs in circuit ATARI XF551. New circuits.

By Administrator at februára 16, 2014 08:50
Filed Under: Atari

06.03.2014


P.S: pôvodný článok uverejnený 16.02.2014 som kompletne prekopal, pretože tých chýb v pôvodne uverejnenom zapojení bolo ešte viac ako som čakal, takže naprávam to čo som síce ja nepokazil len som si myslel že je to dobré, takže aj schéma čo som uverejnil toho dňa nie je aktuálna - tých zmien je podstatne viac ... v článku som miestami použil aj pôvodný text a už som len doplnil nové informácie.


Pred pár dňami som sa vďaka jednej osobe (Dropcheck) dostal k originálnej schéme ATARI XF551, síce je v dosť zlom stave ale zato bola schéma ešte čitateľná. A tak som začal prekreslovať túto schému a porovnávaním s mojou XF-kou som zistil nasledovné zaujímavé informácie o tom že:


Existujú minimálne dve verzie základnej dosky - jedna je z roku 1987, tú bohužiaľ fyzicky nemám a potom nasledovala druhá verzia, rok 1988 - tú už mám. Tak som prekreslil obidve verzie, sú tam medzi nimi rozdiely a preto je dobré mať obidve verzie zapojenia, človek nikdy nevie na čo náhodne natrafí. (Len pevne dúfam že neexistuje aj nejaká tretia verzia ..., ale ak áno - dajte mi vedieť, potom by som ju rád dostal do rúk.) Pre mňa je to zaujímavé práve preto, že to že existujú dve verzie som vydedukoval skôr ako sa mi to potvrdilo aj reálne.


 

Uverejňujem obidve schémy pre Atari XF551, (vyhradzujem si právo na zmeny v schémach ak zistím ešte nejaké zmeny o ktorých som v tomto okamžiku nevedel, ale zatiaľ to nevyzerá že by to konečne nebolo doriešené - po toľkých rokoch ...):

____________________

ATARI XF551 schéma - ver.1 - rok 1987:

xf551ver1_102.GIF (52,48 kb)

Opravená schéma 21.11.2018 - oprava - jumpery pre nastavenia procesoru

____________________

ATARI XF551 schéma - ver.2 - rok 1988:

xf551ver2_101.GIF (49,53 kb)

Opravená schéma 21.11.2018 - oprava - jumpery pre nastavenia procesoru

____________________

 

Chcem upozorniť na jednu vec, zjednodušil som  v  obidvoch zapojeniach zapojenia niektorých odporov, združil som ich do odporových sietí, teda zapojenie sa bude líšiť od reálnej konkrétnej dosky.  Pretože schéma nie je nadmerne zložitá zapojenie jednotlivých odporov sa dá bezproblémovo vysledovať.

___________________

 

Poznámka:

Samozrejme použité tranzistory z jednej schémy sa dajú použiť v ako náhrada do tej druhej a naopak. Len sa proste v jednom prípade použili tie typy a v druhom prípade zase iné typy, ale ktoré majú pre toto použitie porovnateľné vlastnosti.

__________________________________________________________

NASLEDUJE PRAKTICKÁ ČASŤ:

 

Verzia 1.

Jednotka používa odrušovacie filtre v zdrojovej časti a feritové priechodzie valčeky na odrušenie pri výstupe oscilátoru do procesoru a do floppy radiča. Tak isto sa používajú feritové odrušovacie členy pri výstupe 5V napájania, ktoré sa delí na vetvu A a B. Vetva B napája iba oscilátor. Tak isto je použitý odrušovací feritový valček pri výstupe z jednotky smerom do ATARI.

Oscilátor má pri sebe 2x 33nF kondenzátory (C7 a C8), ktoré filtrujú napájanie. - Predchádzajúca veta neplatí, C7 je samostatne pri R10, viď nasledovná fotografia nižšie v článku. C7 A C8 majú hodnotu = M1.

 

Aby ste boli v obraze, zase dám sem časť originálnej schémy verzie 1, je tam C7 a C8 spolu, každý o kapacite 33nF, nuž keď sa teória líši od praxe - inak to nemôže dopadnúť. Len už mi nepadá sánka, už s tým rátam.



Nuž idem na ďalší  bug pre prvú schému, bije to do očí - sú blbo popisy na výber procesoru, názorná ukážka:

 

 

 

Takže schéma priamo od ATARI a hneď chyby, to naozaj nepoteší. Pri 8040 musí byť uzemnený pin 7, pri 8050 zase musí byť pin na +5V. Inak z obvodu 74LS14 sa používa iba 5 hradiel, 4 rovnaké ako pri verzii 2, len tu je použité hradlo - piny 3 a 4, v druhej verzii sa zase toto hradlo nepoužíva a ide sa cez hradlo čo má piny 5 a 6. Asi niekto potreboval vykázať činnosť a toto nič nepokazilo.


Prekreslil som to, v rukách som túto dosku ale nikdy nemal. Vlastní ju niekto ? Uvítal by som aj fotografie s vyšším rozlíšením dosky z jednej a z druhej strany.

______________

Mám dobrú správu - ešte dnes poobede som sa dostal k 2 fotografiám verzie 1 (lepšie zábery bohužiaľ nemám):

Na prvej fotografii je pekne vidieť šedý elektrolytický kondenzátor (v strede obrázku), je to resetovací kondenzátor (C113) a zase vidím jeden bug, ktorý musím vo verzii 1 opraviť - nie je použité označenie JP1 a JP2 pre nastavenie typu mikroprocesoru, ale používa sa označenie S3 a S4, himmelhergot, dnes to uverejním a potom následne ešte v ten deň poobede dostanem fotku prvej verzie ... a zase je to trochu inak ako na dostupnej schéme, ale toto je naozaj len drobotina. Všimnite si hneď napravo vedľa šedého kondenzátoru použitie feritového odrušovacieho valčeku, toto práve už vo verzii 2 nie je.

 

 

A aj na druhom obrázku je pekne vidieť použitie feritových odrušovacích valčekov. A keramický kondenzátor C7 je označený správne a zase musím korigovať schému verzie 1. (Hneď naľavo od kábliku k mechanike).

 

 

Takže hneď ďalšie bugy, ale nie je to nič strašného, idem to okamžite opraviť ... výsledkom je zatiaľ to, že viem o 3x existujúcom bugu vo verzii 1. Už som to v schéme opravil.

__________________________________________________________


Verzia 2.

(Aby to niekoho neplietlo, je to moja domáca, mnou prerobená XF551, s novými DC/DC meničmi v napájacej časti, ostatné veci na základnej doske sú pôvodné !)


Tu sa už oproti verzii 1 naozaj šetrilo a žiadne odrušovacie a filtračné členy nie sú použité, na druhú stranu pri dobrom návrhu dosky ich zjavne netreba a zariadenia aj tak funguje naprosto v pohode - stačí si ten rozdiel porovnať na obidvoch schémach. Oscilátor má už iba jeden filtrovací kondenzátor C8 o kapacite M1 - a netreba žiadne malé kapacity na vstupe od oscilátoru do mikroprocesoru. Ešte len upozorním - na pin 3 skutočne už nie je pripojený žiaden kondenzátor, pin 3 je naozaj proste v "lufte" (nc). Kondenzátor C7 - na doske je síce blbo označený ako C6, leží hneď pri odporovom poli s označením R10, v ďalšom texte bude následne aj foto s upozornením.


Verzia 2 mi dala zabrať. Neviem prečo som si vždy myslel, že veď tam toho toľko nie je - tak to musí byť O.K. Blbosť, držte sa hesla  - dôveruj, ale preveruj ! Sakra, to fakt za tie roky nikomu nevadilo že je to takto  potentované, neúplné a sú tam samé chyby ? A na webe nikto ani čiarku o tom že je to blbo ? Práve toto ma na celom prekvapilo-


Pred pár dňami som napísal, že som si všimol bugy v schéme disketovej ATARI XF551. Doteraz som tú schému nepotreboval a tak som sa ani nezamýšľal nad tým či je tam všetko zapojené tak ako má byť. Nie je, stáva sa to. Bohužiaľ pán Mariusz Geisler už dávnejšie nie je medzi nami, možno i to je ten dôvod prečo sa to už neopravilo. Jednoducho keď som sa pozrel na nožičky obvodu 74LS38 a jeho vstup bol na doteraz dostupnej schéme - jedná sa o pin 4 zavesený na +5V cez odpor 100k tak bolo jasné že je tam ďalší bug. A výstup pin 6 mal zase odpor len 1k. Boli bugy aj inde, ale tento bol najviditeľnejší a čo najdôležitejšie s tými pôvodne uvedenými odpormi by to proste nechodilo. Tak som schému opravil, zmenené veci a hodnoty som dal tučným písmom, aby ste si to vedeli porovnať s pôvodnou schémou - tú si už dovolím neuverejniť, určite ju ale na webe zoženiete - ja zas blbú schému radšej už u seba nevystavím. A ako sa postupne ukázalo, len som si myslel že som vychytal bugy - čerta starého, bolo tam toho ešte dosť a dosť ! - týkalo sa to hlavne označenia súčiastok na základnej doske.

 

 

Tak isto vo všetkých jednotkách čo som kedy mal v ruke bol x-talový oscilátor = 8.333MHz a používali na výstupe ku konektoru floppy jednotky už  odporové pole (tesne vedľa konektoru pre FD zľava, modrej farby - R10), nikdy tam neboli použité samostatné odpory. Mal som v rukách tých jednotiek určite viac ako 10 kusov, ale všetky boli robené uvedeným spôsobom, iný typ som ja osobne nevidel. Tak isto nie sú použité cievky na výstupe jednotky smerom k počítaču a neobsahuje žiaden filtračný člen (2x cievka na vstupe napájacieho zdroja na základnej doske disketovej jednotky). Filtračných kondenzátorov hodnoty M1 nie je v druhej verzii použitých 8ks. A hlavne všetky tie jednotky fungovali (prerábal som ich na obojstranné) a tak som nemal dôvod sa v schéme vŕtať a špekulovať prečo je toto takto a toto prečo je zase inak, tie pripojenia sú natoľko jednoduché že som to vždy zvládol naprosto v pohode aj bez schémy.


A pokračujem:

Objavil som bug (keby len tento ...) priamo v popise základnej dosky, pozrite si miesto kde je šipka, sú tam správne uvedené odpory R3 a R16, je to na doske vytlačené správne. Potiaľto to sedí.

 

 

Lenže ak dosku otočíte na stranu plošného spoja - aha ! máme tu správne R3, ale z R16 sa nám nejakým zázrakom stal R7 ..., je to bug, stále je to R16, takže pozor. Skutočný odpor R7 leží o kus ďalej pri vstupných konektoroch - a je tam aj správne ako R7 označený. Preškrabaný plošný spoj a prepojka bielym drátom (vľavo nadol) prehadzuje funkciu vypínača, o tom som sa už zmienil v prvej časti prerábky jednotky, kde sa vymieňal pokazený prepínač.

 

 

Poznámka:

Charger 12V mi slúžil len ako podpera dosky pri fotení, nemám žiadnu nabíjateľnú verziu XF551 ... Wink


A pokračujem ďalej:

Na doske sú 2 kondenzátory označené rovnako C6, tento na obrázku označený zelenou šipkou je ten správny - má kapacitu M1. Leží tesne vedľa EPROM pamäte.

 

 

a tu máme firemného "podvraťáka" priamo v akcii, je tu aj druhý kondenzátor s rovnakým označením C6 (je vyznačený červenou šipkou), správne má byť ale označený ako C7, tiež má hodnotu M1, leží priamo pri konektore na pripojenie floppy jednotky, hneď za ním je odporové pole označené ako R10 (modré púzdro, 7 vývodov, je paralelne s konektorom). Husté ... a zjavne odfláknuté značenie.

 

 

A do tretice, aby to nebolo nudné - na doske sú 2 kondenzátory označené ako C1 ! - tak toto sa firme ATARI "nepodarilo". Jeden C1 leží hneď pri mikroprocesore, priamo u jeho pinu 40, ten má kapacitu M1, je označený zelenou šipkou a je teda aj správne označený. Červenou šipkou je označený resetovací kondenzátor C1, ten je ale v reále elektrolytický kondenzátor = 1M/50V. V schéme som ho vyznačil tiež na hrubo ako C1. Teda správny C1 je keramika, blbo značený resetovací kondenzátor je C1 - nejako ich musím predsa rozlíšiť.

 

 

Ďalší veľký a poriadne veľký bug v pôvodnej doteraz dostupnej schéme je:

Uzemnený je pin 20 a cvičí sa s pinom 22 ako chip select (toto bolo doteraz v dostupnej schéme - a je to volovina) uzemnený je v skutočnosti pin 22 a pin 20 slúži ako výber obvodu, t.j. chip select !  Prečo to tak pitvám ? Ak budete niečo v schéme merať a v kuse narážate na to že schéma nezodpovedá realite tak asi zahrešíte a na opravu sa vykašlete, pretože takto sa niečo opravovať nedá, týmto chcem predísť popísanému stavu.

 

Ďalšie 2 bugy sú pri tranzistore Q4, použitý odpor R12 nie je 330Ω ale 220Ω, odpor R13 nemá hodnotu 10k, ale 1k - a to je fakt slušný rozdiel.

_______________________________________________________________________________

 

V tu uverejnených schémach som to opravil, ale nezdá sa Vám že na tak jednoduchú schému je tých problémov až až ?

 

- zdvojené označenia súčiastok na základnej doske (3x) konkrétne 2x R7, 2x C6, 2x C1


- s tým už uvedeným R7 súvisí R16, naspod je z neho zrazu R7


- zlé hodnoty odporov 2x pri tranzistore Q4, teda konkrétne R12 a R13


- zlé označenie hodnôt R6, R15


- vypínač v pôvodnej nepreškrabanej verzii má opačnú funkciu - pri zapnutí - vypína, rozdiel je oproti tomu čo je na povrchu skrinky tak sa škrabalo - vo výrobe


- v pôvodnej schéme bol nakreslený neviem či naozaj funkčný oscilátor, videl to niekto v chode ? Ja určite nie.


- v pôvodnej schéme namiesto 4 odporov pre piny FDD kontroléru boli zakreslené iba tri, jeden chýbal


- v pôvodnej schéme neboli uvedené použité typy tranzistorov


- zlé označenie pinu pre chip select v pôvodne dostupnej schéme (20 namiesto skutočne použitého pinu 22)


- iné číselné označenie kondenzátorov v zdrojovej časti - načo je toto dobré bohvie ak zostala zdrojová časť rovnaká

  (asi aby to vyzeralo že si s tým niekto dal robotu)

 

___________________________

Neviem, neviem, buď to bolo Jackovi (Tramielovi) jedno, alebo niekto nenašiel odvahu mu povedať že sa dali vyrobiť kvantá dosák s chybami a aby niekto neprišiel o miesto tak sa radšej mlčalo, o to zodpovedné miesto mal ale radšej ten konkrétny (ne)kompetentný prísť. V každom prípade je to na zamyslenie že sa to v takom stave z blbými popismi, predrátovaním a neviem ešte s čím dalo do predaja. Jack to vždy považoval za hračku a tak by to mohlo u neho nakoniec mohlo prejsť, môžete si z tých možností vybrať. Tramiel určite nekontroloval schému či sedí s plošným spojom.

 

Priznám sa že ma poriadne prekvapilo, že toľko rokov (teda od 1987-1988) si nikto tieto chyby nevšimol a tak si to počkalo až na mňa, takže aspoň jedna malá zásluha na tomto poli Wink. Na tomto poli konkurencia nie je u nás veľká, to sa mi potom ľahko vyťahuje ... ale že nikde o tom doteraz nebola nijaká zmienka je skutočne zarážajúce.

 


Mám viaceré teórie prečo to tak doteraz bolo:


- jednotka sa nekazí a tak nikto nepotreboval študovať schému a vŕtať sa v zariadení

- utajenie bugov bolo také dokonalé že na to nikto nemohol prísť (kompetentný sa "postaral"), zase na druhú stranu vtedy to bol "black box" a teda to utajenie mohlo byť ľahko takto dokonalé, ATARI nerado poskytovalo na tomto poli informácie

- všetci mali ATARI XF551 na háku, hlavne že to fungovalo, alebo sa to bralo ako doplnok k hračke

- jednotka sa síce občas kazila, ale problém bol iba v plošnom spoji pri konektore vďaka nekvalitnému plošnému spoju (zase sa šetrilo ...), t.j. bol studený spoj a na to zase schému pri prepískaní príslušných spojov nepotrebujete, stačí multimeter a slušne fungujúci zrak (a dobre fungujúcu pájkovačku Foot in mouth)

- nikto amatérsky túto jednotku nestaval a tak zákonite na chyby nikto ani nemohol prísť

- a ak to niekto amatérsky staval, tak si povedal nech si to ako ja ostatní pekne vyhľadajú a zistia nezrovnalosti sami a pekne si to vyžerú ! - a nič sa neuverejnilo

- vlastní ju tak málo ľudí že je im to jedno a ja si tu s tými dielmi o úpravách XF551 iba driem nadarmo hubu Sealed (najpravdepodobnejšie)

- tých pár zdatných jedincov čo sa v tom vŕta je tak šikovných, že schému proste doteraz nepotrebovali, a ak niečo bolo treba - tak si vysledovali konkrétnu časť a zbytok im bol ukradnutý a ja si tu teda zase zbytočne driem hubu nanovo, pretože tí si zase aj tak znova poradia aj bezo mňa Sealed

___________________________________________________________

Záverom by som chcel ešte srdečne poďakovať za niektoré podklady pre nakreslenie prvej verzie - rok 1987 - boli poskytnuté od Lenore Underwood - Dropcheck - inak by som to nemohol prekresliť a zase následne skontrolovať či moja predstava sedí z firemnou schémou. Som jej zaviazaný, pretože bez nej by tento článok s dvomi existujúcimi verziami schém pre ATARI XF551 asi nebol. Vďaka nej som sa do toho celého pustil a "zakusol" som sa do tých schém a cca po 2 mesiacoch som to nakreslil a vdka ďalším podkladom dostal do stavu ktprý sa už dal zverejniť. Dúfam že tie schémy možno niekomu pomôžu keď sa v tejto jednotke budú vŕtať a budú potrebovať niečo opraviť alebo vymeniť. Síce som doteraz nepochopil prečo sa postupne menilo označenie súčiastok, dnes to ale už môžem brať iba ako holý fakt. Žeby to bol tiež jeden z dôvodov prečo sa firme nedarilo ? (Ak sa robilo aj inde takýmto spôsobom.)  Alebo odrazu na tom začal pracovať iný team ? To by niečo osvetlilo - ale vo výsledku nič nezmenilo.

________________

P.S.: samozrejme som obidve schémy poslal aj do Poľska - p.Sobolovi.

_____________________________________________________

10.03.2014

Jeden ochotný kolega tu zo Slovenska - Marcel Koložváry - mi poslal fotografie svojej disketovej jednotky ATARI XF551 verzie 1 a láskavo aj súhlasil s ich uverejnením na mojom blogu. Príma, pretože túto verziu fyzicky nemám priamo k dispozícii.

 

Všetky fotografie v tejto časti  - autor Marcel Koložváry:

 

Marcel, ešte raz ďakujem ! Takže uverejňujem ešte pár fotografií, ktoré mi pomohli niektoré veci v schéme verzie 1 upresniť - (dosť blbo sa to upresňuje ak to nemáte na stole ... a máte 3-4 fotografie,  z toho boli tak dve vhodné na zverejnenie). Samozrejme ma to hodne potešilo. No a čo z vecí na mňa vykuklo prvé ? Bug ako vo verzii 2, t.j. z vrchnej strany je to odpor R16 a po otočení sa zmenil zázračne na R7 ..., takže platí že je to R16. No, nakoniec nič nového pod slnkom, tradície sa majú dodržiavať, aby sa nevyšlo z cviku. Blbina použitá vo verzii 1 sa potom prevezme aj s "chlpami" do verzie 2 - tradície sa majú dodržiavať Tongue out.

 

Pretože som už niečo tušil (domáce pomenovanie "tušák") požiadal som ho aj o prekontrolovanie zapojenia pinov obvodu 74LS14 a svete div sa, predpoklad sa naplnil (s týmto som už počítal, preto som ho aj o premeranie požiadal). Toto ma naozaj už neprekvapilo, veril som že to tam bude tak zapojené. Nejako to tak z toho celého proste vyplývalo a zapadlo mi to to do celkového obrazu.


Vďaka týmto fotografiám sa dal upresniť aj názov filtračného členu, ktorý je na výstupe smerom do počítača - má označenie LF1 (pozor, je to USA značenie - na doske je to potom ako LFI).


V ďalšom budem používať označenie LFI - aby to sedelo s doskou - trošku to v tom urobí bordel, ale viete ako na to lepšie ? Ak nie - tak to nechajte zatiaľ na mne.  Ď.

 

Keď pozriem do originálnej schémy je to tam miestami dosť nečitateľné, konkrétne toto miesto som vyznačil červenou šipkou:

 

 

Disketová jednotka ATARI XF551 verzia 1:

 

Čo ma prekvapilo najviac, je to že celkové označenie dosky je rovnaké vo verzii 1 a aj vo verzii 2, to je sila ! TW-9994 V-0  Označenie dosky rovnaké, zapojenie rozdielne, hmmm, hmmm, hmmm, laik žasne a ja som v pérdeli.


Na základnej doske je skutočne pekne vidieť použitie feritových odrušovacích valčekov a aj ich upravenú verziu použitú na mieste FB2 a FB3. V strede obázku smerom nahor hneď naľavo vedľa mikroprocesoru je filtračný člen LFI (svetlomodrej farby), čo je výstup smerom do počítača.


 

Tu je obrázok pootočený o 90°, napravo nadol je filtračný člen LFI a je vidieť aj ďalšie podrobnosti na doske.

 

 

Čo je tiež zaujímavé je to, že EPROM pamäť je priamo napájkovaná, ale ako viem boli problémy s prvými verziami obsahu EPROM a tak sa to nakoniec vo verzii 2 ustálilo na tom, že štandartne sa na miesto osadenia EPROM dávala pätička a až následne sa do nej vsadila EPROM = pri problémoch bolo možné ľahko vymeniť EPROM za inú EPROM z novým, lepším firmware. Takže kto vlastní verziu 2 má aj malú výhodu - nemusíte pri výmene zbytočne dolovať 28 nožičkový čip zo základnej dosky a aj tak potom asi dáte na pôvodné miesto pätičku pretože je to potom z hľadiska ľahkosti výmeny firmware omnoho univerzálnejšie. Ja najradšej používam precízne pätičky - z nich totiž čipy "nevyliezajú" - ale je na Vás ktorý typ pätičky reálne použijete.

 

 

Tu si môžem pekne prečítať aká verzia firmware je k dispozícii v ATARI XF551.

 

 

Použitá verzia mechaniky je MITSUMI 5.25", pre mňa je zaujímavé to že práve túto konkrétnu verziu mechaniky som nikdy v rukách nemal, takže tu teórie pravdepodobnosti u mňa zlyhali na celej čiare. Ak by som sem chcel zabudovať Density sensor, musel by som zvoliť inú pozíciu, ale nie je to nič krkolomné, dá sa to zvládnuť, podľa mňa vhodné miesto by bolo nad číslom 6971772A, proste by sa tam snímač CNY70 prilepil priamo kvapkou sekundového lepidla. Všetko sa dá vyriešiť, občas aj jednoducho.

 

 

Tu je videť jeden z rozdielov oproti verzii 2, verzia 1 má na základnej doske integrovanú odrušovaciu cievku (vzadu napravo za veľkými kondenzátormi je ju vidieť), toto vo verzii 2 už nenájdete a nie je na to urobené ani miesto na základnej doske (odtučňujúca kúra tejto verzie = lacnejšia výroba), napriek tomu FD jednotka funguje spoľahlivo. Naľavo od kondenzátorov sa nachádza odrušovacia tlmivka.

 

 

Príjemným zistením je fakt, že vo verzii 1 je vypínač zapojený správne a tak sa na plošnom spoji nevyskytujú škrabance. Na mieste označenom šipkou je uložená hore uvedená odrušovacia tlmivka (ktorá sa skladá z 2 cievok.) Nad šipkou je priestor pre vypínač, sami vidíte že tam nie sú žiadne drastické zásahy od výroby. Celkom drasticky vyzerajú prívody na SIO konektoroch - dosť nepekné pájkovanie (ešteže to nie je moja mašina - s tým by sa malo niečo urobiť !).

 

 

A nasleduje najväčšie prekvapenie - zase raz nesedí schéma z doskou verzie 1 - do pekla, tým prkotinám nikdy nebude koniec ??? Na doske z obvodu 74LS14 nie sú použité piny 3 a 4, ale piny 5 a 6 ako vo verzii 2. Mám tomu rozumieť tak že tých "podverzií" je niekoľko ? - presne ako som sa obával na samom začiatku, potom sa nedivím že sa to nikto nesnažil dať dohromady, pretože pri tomto klesá sánka ...

 

A zase sem dávam časť originálnej schémy, pretože toto by inak ťažko niekto uveril, je to na obrázku úplne napravo - obvod 74LS14 a použité hradlo s pinmi 3 a 4:

 

 

Som zvedavý koľko somarín ešte objavím, i keď sa už postupne dopracovávam k reálnym hodnotám a správnemu označeniu ... ako tak na to pozerám aj tam zamestnávali "zamestnancov", hmm, hmm, hmm ... oficiálna schéma a takéto podklady, fakt sila.


A posledný záber od Marcela, ktorý to celé potvrdzuje, je to taká pomaly detektívna práca zistiť ako to je v skutočnosti, priznám sa že existujú aj príjemnejšie záležitosti ako toto pitvanie, označil som piny aby to bolo prehľadnejšie - piny 3 a 4 sú nezapojené !


 

Tak sa teda dopracovávam k dvom verziám 1 a jednej verzii 2, v schéme verzie 1 som to zohľadnil. Výhodou je že sa môže používať iné hradlo a teda buď sú to piny 3 a 4, alebo 5 a 6 - a to sa našťastie dá ľahko zistiť - buď meraním, alebo po vybratí dosky a jej otočení na to stačia aj oči.

 

Neviem či to bol "ciťák", ale keď som písal Marcelovi, tak som ho práve o toto požiadal, už začínam tušiť aké vývrtky v ATARI radi robili pri schémach a plošákoch, proste sa mi to potvrdilo. Je síce len jeden človek čo mi to vie povrdiť že práve o toto som ho požiadal, ale som skromný - na medailu to síce nie je, ale ten pocit že do firmy "vidím" mi za to stál.

__________________________________________________________

12.03.2014

Ešte doplním (autor fotografií Marcel Koložváry):

Pekná fotografia verzie 1 - odrušovací člen nahradený prepojkami, priamo vo výrobe - ako som písal šetrilo sa. Zase na druhú stranu ušetrite 6-7 súčiastok pri 100.000  alebo viac kusoch - vznikne naozaj zaujímavá úspora. Takže robili sa zmeny za pochodu a nám vzniká viacero modifikácií toho istého, len aby z toho nebolo x verzií, to už by naozaj prestala zábava. Na obrázku je procesor 8050, väčšinou sa v našich končinách objavuje osadenie procesorom 8040 - nastavenie použitého procesora sa robí prepojkami S3 a S4 - vždy je zapojená v prevádzke len jedna z nich..

 

 

Umiestnenie vstupných kondenzátorov priamo pri napájacom konektore vo verzii 1, verzia 2 tam ponechala len ten kondenzátor ležiaci v strede a tie bočné presunula až za chladič, alebo presnejšie  - pod chladič.

 

 

Na obrázku je konkrétny typ použitého Graetz. usmerňovača.

 

 

Základná doska je "papundeklová", teda je to lisované asi z nejakého odpadu a mne to silno pripomína tvrdený papier, čo asi nie je najšťastnejšie riešenie materálu základnej dosky (a to sa tu v popise kvalite dosky ešte hodne, hodne miernim). Mechanické vlastnosti takejto dosky sú naozaj mizerné a ak sa osadia SIO konektory, ktoré majú prťavé plošky plošného spoja je na budúce problémy zarobené. Chápem že sa znižovali náklady, ale od istej hranice to už začína ísť proti firme a jej výrobkom, zjavne sa šetriloza akždú cenu a keď sa na nejakom riešení dohodli tak prišiel príkaz ešte znova ušetriť. No a vo výsledku sme s tým tam kde sme. Nepripomína Vám to nič z Vášho okolia ?

(To len ak by ste chceli konkrétne nadávať iba na Atari.)

__________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Repasovaná - ATARI XF551 - recondition - 9.

By Administrator at februára 15, 2014 02:20
Filed Under: Atari

New index hole emulator sensor.

 

Ako urobiť z disketovej jednotky ATARI XF 551 jednotku obojstrannú (double sided).

Nový indexačný snímač, ktorý funguje obojstranne.

 

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.


Načo je to dobré?


Originálna jednotka ATARI X551 nevie ukladať na druhú stranu diskety tak ako to vedela disketová jednotka ATARI 1050, tá zas potrebovala mať na druhej strane diskety urobené "vykusnutie" na jej boku (Write protect), aby bol možný záznam. Disketová jednotka ATARI XF551 síce vie ukladať priamo 360kB dát, ale nevie priamo po otočení diskety ukladať v jednotlivých formátoch 90kB, 128kB a 180kB na druhú stranu. Používa totiž na sledovanie otáčok disketovej mechaniky indexačný otvor (ten zase napríklad disketová jednotka ATARI 1050 vôbec nepoužíva, je emulovaný čipom 6532). Takže musím vyriešiť otázku obojstranne použiteľného indexačného otvoru. Už som o tom niečo napísal, ale dnes chcem ísť inou cestou a urobiť to trošku odlišne ako sa to robilo doteraz.

 

Táto jednotka ktorú som prednedávnom kúpil to mala už urobené - svojským, jednoduchým spôsobom, ale tak amatérsky že som to chcel mať urobené trošku elegantnejšie. A aj snímač zo spodnej strany trčal von a tak sa to ľahko mohlo o niečo zachytiť a ulomiť - disketová jednotka sa nemohla voľne položiť na stôl. Áno, dá sa s tým žiť, je mi jasné že sa to robilo naozaj pred mnohými rokmi (zodpovedajú tomu aj použité súčiastky), ale prečo to neurobiť o ždibec elegantnejšie ...

 

Dtto:

 

 

Na nový senzor pre emulátor indexačného otvoru som použil naozaj len pár súčiastok - presne sú dve - reflexný optosenzor CNY70 a 1ks odpor 220Ω (môže sa jeho hodnota pohybovať v rozmedzí 180÷220Ω).

Optosenzor CNY70

 

Takže tých súčiastok fakt je až tak veľa. Videl som na webe CNY70 zapojené aj s odporom 75Ω, ale to dôrazne neodporúčam - nechceme predsa jednorázovo zapisovať na povrch zotrvačníku (nechcem z toho robiť laser ...) a ten prúd LED-kou bude potom hodne, hodne vysoký, takže tých 220Ω je rozumným kompromisom a prúd cez LED je potom asi 17.9mA čo sa v pohode znesie.  Ak trváte na väčšom prúde použite odpor 180Ω, tých 25mA cez LED bude až - až. Zotrvačník na mojej disketovej jednotke už mal na sebe nalepený kruh čiernej farby a na ňom bol tenký pruh Alu fólie. Lenže ja nebudem snímať na povrchu zotrvačníku, ale na jeho obvode a tak teda musím niektoré veci dopredu nachystať. Proste som chcel znížiť "stavebnú výšku" celého diela, dal som si podmienku že to nesmie trčať nad obrys mechaniky - čo sa aj nakoniec podarilo.


 

Neviem čo to bola za samolepka, ale nijakovsky nechcela ísť dolu, až som sa naštval  a nechal som ju tam, pretože to bolo najrozumnejšie riešenie. Pretože som snímač chcel umiestniť na iné miesto tak som celý zotrvačník postupne 3x nastriekal čiernou matnou farbou a na okraj obvodu som umiestnil Alu fóliu - prichytená je obojstrannou lepiacou páskou. 

Rozmery Alu fólie sú = 4x 12mm, väčší kus netreba.


Nastriekať zotrvačník farbou nie je nič zložité - stačia 4ks papiera formátu A4, pekne sa zastrčia až skoro do polovice zotrvačníku a tak tými 4 kusmi papieru pekne zakryjeme celé podložie zotrvačníka a aj disketovky, farba potom bude len tam kde treba a nie tam kde netreba. Môžeme striekať, použitá je matná čierna farba, lesklá sa skutočne na toto použitie nehodí ! Odlesk na obrázku je od blbého osvetlenia čo mám k dispozícii (bočné svetlo). Jedna vrstva, potom hodina pauza a nasleduje ďalšia vrstva, fakt sa netreba ponáhľať. Po poslednej 3-tej vrstve počkať do nasledovného dňa nech je to dokonale vyschnuté - budem na to dávať ešte odraznú plošku.

 

 

Na obrázku je vidieť v ľavom hornom rohu ešte pôvodný homemade snímač, ktorý chcem nahradiť niečím komornejším. Snímač v tejto polohe nahrádza pôvodný indexačný otvor a slúži aj ako indexačný otvor pre druhú stranu diskety, t.j. dokážeme formátovať a zapisovať aj na druhú stranu diskety.

 

 

Teraz sa zameriam na pôvodný snímač indexačného otvoru, prívody k nemu sú na obrázku vyznačené červenou šipkou. Dôležité sú pre nás jeho dva prívodné kábliky - žltý a hnedý.

 

 

Tieto dva kábliky odpájkujeme a následne ich prestrčíme na spodnú, t.j. na druhú stranu disketovej jednotky. Nebojte sa - je tam na to miesto a aj otvor. Pôvodný snímač síce už nebudeme v ďalšom potrebovať, ale nechal som ho na jeho pôvodnom mieste - nikomu a ničomu nezavadzia v ďalšom prerábaní. A ak niekoho chytí splín tak si to vie prerobiť do pôvodného stavu - akurát mu potom zostane už trvale čierny zotrvačník, na funkciu to rozhodne nebude mať vplyv (je to len a len kvôli Hyper-XF OS).

(Len tak pre inšpiráciu - možno by po jeho odmontovaní (snímač) to bolo vhodné miesto na nový senzor hustoty.)

 

Tu je vidieť konektor ktorý je nakreslený aj na schéme.

(Je v strede obrázku.)

Tu sú už vyvedené kábliky na druhej strane.


 

A teraz jednoduchá schéma čo treba a ako prepojiť, najprv pohľad z prednej strany, pod ním pohľad na zadnú stranu senzoru CNY70, nápis na ňom musí byť na pravej strane ak sa pozeráme zozadu, potom platí takéto rozloženie prívodov:

 

 

Tak už vieme čo nás čaká a neminie, ideme ďalej ..., (puristi môžu odpor 220Ω zapojiť do vetvy +5V a potom sa už iba uzemní druhá strana).


Následne si začnem chystať reflexný optočlen CNY70 na malej pomocnej doštičke, zase ho stačí prilepiť sekundovým lepidlom - 2 kvapky bohate postačujú.


 

Ak chcete vedieť snímačom posunovať smerom bližšie k zotrvačníku

a naopak - urobte si pozdĺžny otvor - potom môžete meniť

vzdialenosť snímača od snímaného povrchu. Tu to nebolo treba.

 

 

Dtto ...


 

Na tomto mieste jee reflexný optočlen umiestnený, je tam pripravené miesto na šrób (žeby niekto tušil že raz bude k dispozícii OS Hyper-XF ?). Teraz sa to ale naozaj báječne hodí že je to tma tento voľný stĺpik k dispozícii.

 

 

Medzera medzi stenou zotrvačníku a reflexným optočlenom je nastavená na 2mm, čo je kompromis medzi citlivosťou a potrebným prúdom do LED diódy, ale v tejto funkcii to bohate vyhovuje. Vľavo na zotrvačníku je vidieť nalepenú Alu fóliu na ktorú optočlen potom reaguje a vytvára potrebných 300 impulzov/min., alebo inak povedané dodáva FD jednotke 5 pulzov za sekundu (= 5 otáčiek za sekundu).


 

Dtto ...

 

 

Už osadený reflexný optočlen CNY70, je už kompletne pripojený na napájanie a aj vývody od pôvodného fototranzistoru sú tak isto zapojené.

 

 

Na tomto obrázku je vidieť odkiaľ som bral napájanie pre infra LED diódu optočlenu - biely = Gnd, červený = +5V. Beriem to priamo z napájacieho konektoru pre disketovú jednotku, ktorý je pripojený na základnú dosku zdroja.

 

 

Celkový pohľad, výhodou oproti predtým použitému riešeniu (s ktorým som túto jednotku dostal) je to, že to celý indexový senzor teraz už vôbec netrčí nad úroveň disketovej mechaniky a tak teda mechaniku môžeme spokojne preklopiť a položiť na stôl bez toho aby hrozilo že sa niečo odlomí - sú tam tak ešte k dobru celé 3mm miesta na výšku. To je hodne príjemné. (To čo tam bolo predtým by sa už odlomilo ...). Ešte sa vrátim k tej hodnote odporu 220Ω pre infra diódu - ak by Vám to náhodou nešlo a bolo by to tým prúdom, stačí pridať paralelne k 220Ω odporu ešte jeden odpor 1kΩ a máte potrebných 180Ω, ak to nepôjde ani tak, tak je potom problém medzi stoličkou a touto mechanikou ... Mne to chodí naprosto spoľahlivo s predradným odporom 220Ω a preto ho uvádzam aj v schéme.

 

 

A záverečný detail:

 

 

A už je hotovo, teraz zostáva to len zase kompletne poskladať a začať používať !

 


Záver:

Ak ste previedli všetkých uvedené zmeny ktoré boli popísané v tejto rade o úpravách disketovej jednotky ATARI XF551:


- máte pred sebou poriadne vylepšenú disketovú jednotku

- s podstatne menšou základnou spotrebou (máte vymenené obidva zdroje 5V a 12V), spotreba

  je teraz približne polovičná

  (už v žiadnom prípade nehrozí prehriatie disketovovej jednotky - ani pri nepretržitej prevádzke)

- máte ju 2x rýchlejšiu

- k dispozícii máte minimálne 2x väčšu kapacitu na ukladanie na disketách

  (máte z nej teraz predsa skutočne obojstrannú disketovú mechaniku - toto platí ak máte diskety

   z A1050-ky kde sa doteraz zapisovalo iba maximálne na jednu stranu 128kB)

- disketová jednotka má v sebe možnosť prepínať 2x operačný systém (pôvodný OS alebo Hyper XF)

- viete za chodu zmeniť na disketovej jednotke používaný operačný systém

  (vďaka prepínaču a tlačítku Reset)

- vie čítať a aj zapisovať na obidve strany aj pri prelepených a "nevykusnutých disketách"

- je síce ešte pár vecí čo sa s tým dá urobiť, ale nateraz to myslím bohate stačí.

 

Kto sa do tých úprav pustí - želám mu príjemné výsledné chvíle pri zariadení, ktoré sa vie odvďačiť za tie zmeny naozaj príjemnou prácou a nepomerne príjemnejším prostredím nielen pre Vás, ale aj pre diskety vďaka podstatne menšiemu vývinu tepla. A je to úplne iný zážitok ako robiť z SD náhradami disketových jednotiek. Škoda že tieto vylepšenia nemala ATARI XF551 priamo od výroby, vtedy pred rokmi by to bola absolútna bomba na trhu ..., ale čo už s tým, prešustrovali sa aj iné veci.

 

Poznámka:

Testujeme pri slabom svetle, aby nám okolité svetlo neposkytovalo falošné údaje. Po vložení FD na svoje miesto a zakrytovaní by už o ovlyvňovaniu denným svetlom nemalo prichádzať. Ak áno - prekryte časť (použite tmavú pásku) chladiaceho otvoru ktorý je presne pod miestom kde je umiestnený tento nový senzor. Tak isto je zaujímavé že jednotke je jedno ak sa mení pomer 0 ku 1 v jednotlivých pulzoch, kľudne môže byť zotrvačník nastriekaný trebárs bielou matnou farbou a malá ploška pre senzor môže byť čierna - floppy jednotka pre svoju prácu iba počíta pulzy. Inak povedané - ak by bola polovica obvodu zotrvačníku čierna a zvyšok biely - bude to tak isto vo výsledku bezproblémovo fungovať.

_______________________________________________________________________________

Zoznam všetkých pokračovaní o úpravách disketovej jednotky ATARI XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARIXF551-recondition-0.aspx

_________________

Čo bude nabudúce:



Čo sa nevošlo do predchádzajúcich dielov o prerábke ATARI XF551 a nakoniec som to vo výsledku nepoužil ...

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

ATARI control joy port.

By Administrator at februára 12, 2014 22:59
Filed Under: Atari

Potrebujete niečo ovládať cez počítač ATARI a chcete k tomu použiť  joystickový port ? Nič jednoduchšie, postavte si uvedené zapojenie a naťukajte krátky program ... Zapojenie vyšlo v časopise Happy Computer 10/1985,  čiže je to už poriadne "bradaté" zapojenie, ale funkčné.

 

_______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Repasovaná - ATARI XF551 - recondition - 8.

By Administrator at februára 11, 2014 01:41
Filed Under: Atari

DENSITY SENSOR.

 

Zabudovanie senzoru hustoty - density sensor - vyžaduje to použitý nový operačný systém v disketovej jednotke ATARI XF551 s názvom HYPER XF-ROM. Bez tejto úpravy nedokáže jednotka XF551 správne načítať novozaloženú disketu v správnej hustote, preto je táto úprava skutočne dôležitá - bez tejto úpravy nemá zmysel používať HYPER-XF ROM. 

 

Uvedená úprava bude funkčná aj po prerábke zdroja napríklad na napájanie iba z DC zdroja (napríklad CSS Enhancer by po takejto prerábke zdroja prestal fungovať, potrebuje zdroj 50Hz alebo 60Hz).


 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.



Drobný oznam - vlastním obidve disketove jednotky ATARI XF551 s 5.25" mechanikami MITSUMI D503, existujú aj mechaniky 5.25" CHINON, takže môžu byť drobné konštrukčné rozdiely, ale CHINON mechaniku bohužiaľ nevlastním.


Zabudovanie senzoru - jedná sa o ozásah dovnútra disketovej jednotky, ale to pri celej tejto prerábke je asi jasné, ... že. Inak sa to nedá. Síce sa budem opakovať, ale pripomeniem, že disketová jednotka ATARI XF551 má jednu a to teda fakt poriadne veľkú nectnosť - ak počas práce vymeníte diskety a líši sa hustota (napríklad tam bola medium, alebo double a dáte tam single - tak zažijete rad poriadne nepríjemných prekvapení, pretože disketová jednotka nevie o tom že ste v nej vymenili disketu a teda že už nemá k dispozícii pôvodné médium. Blbé, že ? - a poriadne !), tak sa síce snaží zapísať, ale potom dokáže prepísať tie sektory kam by už zapisovať nemala. Čo to urobí s vašimi dátami je myslím nad slnko jasné ... Disketová jednotka ATARI 1050 to má jednoduché - pri zatvorení dvierok sa na nej  prepne mikrospínač a jednotka dostane informáciu o tom, že bol nanovo založený disk a tak teda nanovo načíta použitú hustotu disku - a je po vtákoch, teda skôr po probléme. OS HYPER XF-ROM ide na to obdobne (používa tak isto mikrospínač - ten tu treba ale zabudovať, normálne nie je súčasťou XF551) a zmiznú problémy, ktoré obťažovali majiteľov ATARI XF551.

Hyper-XF má ešte jednu príjemnú vlastnosť - zdvojnásobuje sa prenosová rýchlosť jednotky - na to asi nikto nadávať nebude.

Je smutné že tento problém neriešil priamo výrobca jednotky, ale XF551 sa už vyrábala "v blbých časoch" Atari a teda odzrkadlilo sa to aj na kvalite. Práve toto túto jednotku hodne, ale naozaj hodne degradovalo v očiach ataristov. Dnes už existuje upravená (patch) verzia firmware 7.7 (autorom patchu je Bob Woolley), kde je táto otázka riešená zmenou vo firmware, teda čiste softvérovo - a stačí k tomu zmena púhych 23 bytov v pôvodnmo firmware ... a je z toho iná mašina. No, ale to som už trošku odbočil.


Tu už len upozorňujem na to, že je možné toto zariadenie namontovať napevno, pretože môže byť stále zapojené a nebráni v práci ani ak používame pôvodný operačný systém ! (Pôvodný operačný systém nevie senzor používať.) Teraz si senzor hustoty zabudujeme a v ďalšom sa dostaneme aj k obojstrannej náhrade pôvodného indexačného otvoru, jednotlivé kroky  týchto prerábok k tomu postupne smerujú.

 

Nový operačný systém pre ATARI XF551 s názvom HYPER XF-ROM si s týmto vie hravo poradiť, treba tam dodať do disketovej mechaniky iba jeden prepínač - v pôvodnom článku som popisoval ako tam dať mechanický kontakt - a dnes to nebude iné. Proste ak založíte disketu, mikroprocesor dostane signál a nanovo načíta založenú disketu a vie jej správnu hustotu a nenastávajú nevratné zmeny ako pri pôvodnom operačnom systéme, ktorý potom "zpizdil" založenú disketu ak má náhodou inú hustotu.

 

Najprv nasleduje časť schémy, aby bolo jasné kam ten spínač má byť zapojený, tam teraz pripojím vlastný density senzor (v prípade ak použijete zapojenia uvedené v záverečnej = poslednej 10-tej časti o prerábke - tak je tu znázornené kde pripojíte tranzistor - teda jeho emitor (E) a kde kolektor (C). Pretože je to len jednoduchý mikrospínač tak na polarite pripojenia nezáleží.

 

 

Nasleduje ešte jedna citácia z pôvodného článku:

 

-         pre sledovanie hustoty záznamu je potrebné mať k dispozícii zabudovaný mikrospínač, ktorý

       je pripojený na pin 35 mikroprocesora a druhou stranou je pripojený na zem

-         mikrospínač je zopnutý keď sú dvierka mechaniky otvorené, teda ak sa dvierka

         zaklapnú tak zase kontakt rozopne

-         takto dosiahneme stav že bez problému čítame diskety po výmene aj s rôznou hustotou,

            predtým mala XF551 s vymenenými disketami rôznej hustoty veľké problémy

            ( s pôvodným firmware ver.7.7)

 

Zo schémy je jasné že pridávame len jeden rozpínací kontakt, takže nič "svetoborného" to na inštaláciu naozaj nie je.

 

 

Na animácii je zase vysvetlené ako to funguje, zase raz si dovolím "lopatizmus" v praxi ...

 

No a nasleduje praktická realizácia:


Len drobné upozornenie - mal som večer k dispozícii iba blbé svetlo a tak obrázky "ťahajú" farebne trošku mimo škály.

 

Mikrospínač má skrátený pliešok asi o 2mm, t.j. teraz už nepresahuje pod spodnú hranu mikrospínača, plošný spoj má spodnú stranu v rovnakej výške ako spodok mikrospínača. Ak si pod to celé dáte podložku ktorá má cca 2.5mm na hrúbku tak pliešok na mikrospínači nemusíte skracovať, miesto tam je, takže konečné riešenie je celkom na Vašej invencii.


 

Tu je vidieť ten skrátený plech lepšie, ešte to chce zabrúsiť spodok - aby tam nebola ostrá hrana. (Tak isto sa dá na tento pliešok nalepiť plast - potom sa nemusí riešiť uchytenie plastu ako som ho riešil ja, tých možností je viacero - týka sa to aj umiestnenia mikrospínača na iné miesto.)

 

Tu je skrátenie pliešku dobre vidieť.

 

Spodný pin mikrospínača je uložený v drážke vyrobenej pomocou pilníku a priletovaný k základu. Stredný konektor je priletovaný pomocou 2x L kontaktu priamo do plošného spoja - zvyšuje sa tým pevnosť spojenia.


Nožičky na druhú stranu plošného spoja nesmú presahovať, hrozil by skrat! Dá sa to urobiť, nie je to nič svetoborné, len treba pri robote rozmýšľať.

 

 

Nasleduje horný pin mikrospínača, v tomto zapojení pripájame spodný a horný kontakt (pin). Stredný pin sa v tomto zapojení nepoužíva, tu len zvyšuje tuhosť konštrukcie.

 

Celé to potom môže vyzerať trebárs takto.

 

Nejaké tie detaily ...

 

 

 

Tu je pekne vidieť že zo spodnej strany nepresahujú nožičky cez plošný spoj, tu skrat naozaj nehrozí.


 

Aby sme mohli umiestniť mikrospínač na svoje miesto musíme ešte predtým ošetriť budúcu klznú plochu - síce to funguje aj priamo kov na kov (na zvuk sa to síce dá počúvať, zatiaľ sa neozývajú žiadne pazvuky - ale nie som barbar ... časom by to určite hlasne škrípalo) a tak tam vkladám kúsok plastovej fólie - jej hrúbka je presne 0.5mm, potrebujeme vystrihnúť prúžok 6-6.5mm na šírku a na dĺžku tak cca 14mm.

Hodí sa na to priehľadná fólia do ktorej sú balené napríklad SD karty a podobne, pretože je dostatočne hrubá. Balí sa do tej fólie nepreberné množstvo výrobkov, takže predpokladám že dostupnosť tohto riešenia je naozaj vysoká. Kam s tým prúžkom fólie ? Zase som pridal kreslený obrázok. Fólia je priehľadná, preto je na obrázku biela.


 

A obrázky z reálneho lepenia fólie. Vhodne ju vytvarujem - tu na snímku som nalepil najprv spodnú časť, vrchná časť fólie ešte nie je prilepená. Lepím ju sekundovým lepidlom. Je ju horšie vidieť - je fakt priehľadná ... preto je spomínaná časť umiestnená v červenom krúžku. Vlastne je to také položené U o 90° vľavo. Čiže krok 1.


 

A tu je už nalepená aj vrchná časť, ten chod je potom o poznanie tichší a aj sa netrie vzájomne táto kovová časť o ďalší kov, takže výsledok rozhodne za to stojí. Toto bol krok 2.

 

 

Teraz sa už len hľadá presné miesto na switch aby mohol plniť svoju úlohu snímača hustoty disku - Density sensor. Toto riešenie sa mi natoľko pozdáva, že takto prerobím aj predchádzajúcu ATARI XF551, považujem to naozaj za veľmi dobré riešenie. Občas môžem byť zo sebou trošku spokojný, no nie ?

 

Pozornému oku iste neuniklo že pred doštičkou mám už naznačenú budúcu polohu fixkou - ale tá naznačená poloha platí iba keď to išlo kov na kov, preto treba pri vloženej fólii urobiť posun smerom vpravo - práve o tú hrúbku použitej fólie, na foto je už mikrospínač posunutý na svoej konečné miesto. Na foto je stav pri nezaloženej diskete. Snímač je tak isto prilepený sekundovým lepidlom, celková plocha jeho prilepenia je dostatočná na pevné riešenie.

 


Stav pri založenej diskete - switch je rozopnutý. Povrch mikrospínača som ešte pre budúcou montážou prestriekal šedou farbou - aby to nehralo všetkými farbami, radšej nech je to šedivá myška ...Laughing a ešte nie je jeho prívodný káblik zapojený do pomocnej rozvodnej doštičky - je to ten vľavo hore.

 

Tu už je všetko zapojené tak ako to má byť - aj prívodný káblik.

 

 

Pridávam ešte zopár fotografií na celé "veľdielo". Nie je to náročné na umiestnenie, skôr treba skontrolovať aby mikrospínač pri založení diskety skutočne prepol, pretože procesor FD jednotky XF551 len takto dokáže zistiť že bola nanovo založená disketa a teda že má nanovo načítať hustotu tejto novej diskety - pozor platí to iba prí použití firmware Hyper-XF.


Dtto ...

 

Dtto ...

 


Detail na snímač hustoty - Density sensor. Priznám sa že som najprv skúšal aj možnosť použitia optočlenu (dosť ma také riešenie lákalo), ale nakoniec to takto vyšlo najjednoduchšie, pretože vyriešiť to s optočlenom jednoduchým spôsobom proste nešlo - nie je tam na to rozumne miesto. Položíte optočlen na spodný plech, ale ako a čím ho zakrývať ak horný plech klesne úplne nadol ? Strávil som nad tým 2 dni a nakoniec som rezignoval a urobil to s mikrospínačom a chodí to parádne aj s ním. (Viem to samozrejme urobiť aj s tým optočlenom, ale kto by to po mne robil, ak by nemal k dispozícii tie isté pomôcky ako ja ? Nechcel som uverejniť zapojenie ktoré by sa nedalo jednoducho znova reprodukovať. Vyhrala jednoduchosť nad zložitosťou - a to sa ráta.) Ďaší dobrý bod pre toto zvolené riešenie - bez problémov sa dá zase nasadiť vrchný plechový kryt disketovej jednotky, nezavadzia to.

 

 

No a to je na dnešok všetko, zostáva iba posledná časť, ktorá v budúcom pokračovaní vyrieši problém indexačného otvoru - a zase k mojej plnej spokojnosti. Ale to zase až nabudúce. Rozťahal som tie prerábky na dosť častí - veď som sa tu v blogu pred časom vyhrážal že ak tú druhú ATARI XF551 dostanem, tak ju prekopem od hlavy po päty a to teda aj postupne robím a vyhrážky že to popíšem aj priebežne plním ...Tongue out

 

 

Dnes na záver ešte priložím videosúbor, ktorý ukáže funkčnosť použitého riešenia (ak si pustíte zvuk, tak je pekne počuť "cvakanie" mikrospínača) (aj jednotka ATARI 1050 používa mikrospínač na zisťovanie hustoty a vďaka tomu nemá problémy zo správnym načítaním a zápisom dát po výmene diskety za inú s inou hustotou):

New position MSW Hyper XF.mp4 (3,11 mb)

____________________________________________________________

Zoznam všetkých pokračovaní o úpravách disketovej jednotky ATARI XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARIXF551-recondition-0.aspx

_________________

Ďalšie pokračovanie:


Ako urobiť z disketovej jednotky ATARI XF 551 jednotku obojstrannú (double sided). Nový indexačný snímač, ktorý funguje obojstranne. Vlastne to bude  posledná prerábka - aj keď tých vecí sa tam ešte dá dať viacero - zatiaľ stačí.
____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Repasovaná - ATARI XF551 - recondition - 7.

By Administrator at februára 08, 2014 03:55
Filed Under: Atari

Režim Write Protect vyradený z funkcie.

(Vypnutie ochrany proti prepísaniu diskety.)

 

 

Ako zapisovať na diskety v jednotke ATARI XF551 aj ak je disketa prelepená - to je jedna vec, ale tiež aby sme vedeli zapisovať aj po jej otočení o 180°, t.j. ako dosiahnuť stav aby bol vypnutý stav Write Protect a teda že dokážeme zapisovať na diskety ktoré nemajú na druhej strane "vykusnuté" miesto ktoré oznamuje, že na disketu sa dá zapisovať.

 

Drobný oznam - vlastním disketove jednotky ATARI XF551 s 5.25" mechanikami MITSUMI D503, existujú aj mechaniky 5.25" CHINON, takže môžu byť drobné konštrukčné rozdiely, ale CHINON mechaniku bohužiaľ nevlastním.

 


Aby to fungovalo aj na druhej strane diskety (teda na jej odvrátenej strane) treba urobiť ešte úpravu na Double sided - bude tiež popísaná - pozor ale nie dnes !

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.


Prečo zápis na druhú stranu ?

 

Dosť často bol k dispozícii software, ktorý bol samozrejme uložený od výrobcu len na jednej strane diskety (väčšinou Single hustota, t.j. =90kByte, alebo Medium =128kByte) a druhá strana diskety bola nepoužitá - čo s tým ? - veď my by sme radi ukladali aj na druhú stranu diskety a teda si tým poriadne zväčšili dostupný priestor na médiu. Popis ako si poradiť s indexačným otvorom bude tiež uvedený, v dnešnej časti o prerábke disketovej jednotky ATARI XF551 si povieme ako "prekabátiť" snímač ktorý disketovej jednotke hovorí o tom, či je na disketu povolený aj zápis, alebo je povolené iba čítanie. Nie je to žiaden zázrak, len si treba uvedomiť že ak vyradíme tento snímač z prevádzky tak dokážeme zapísať a prepísať aj diskety, ktoré majú prelepený ochranný otvor, z Write protect potom máme režim Write "furt" = mnou vymyslený novotvar...Wink


Základná schéma, tu stačí jednoduchý prepínač, takto to už funguje: - ale je tu ešte jeden problém, potrebujeme aj indikovať kedy máme Write protect ochranu vyradenú.

 

Čo teda musíme urobiť ?


Veľmi jednoducho - stačí nám k tomu jeden dvojitý prepínač. Prečo dvojitý ? Z jednoduchých dôvodov - jednou časťou skratujeme snímač (teda jeho tranzistor) Write Protect a druhou časťou spíname LED, ktorá nám oznamuje že sme vyradili Write protect z funkcie. Neoplatí sa tu šetriť, tá indikácia je veľmi, veľmi dôležitá, nechcete prísť omylom o svoje dáta. Pri použití "normálnych" LED volíme odpor pre LED = 470Ω, v prípade použitia tzv. supersvietivých LED (Super Hell LED) môže byť odpor podstatne väčší, niekde cca 2k7 ÷ 4k7. Nakoniec som použil supersvietivé typy LED, mal som ich k dispozícii. A tu stačí indikácia 3mm LED-kami, tu netreba veľké 5mm LED.

 

 

Nuž a zase schéma ešte aj v "lopatistickej" animácii, kedy je to dúfam názornejšie ako statická kresba:

 

 

A zase pár obrázkov o danej veci:


Plech potrebuje drobnú úpravu oproti originálu, tak si to skontrolujte, robím vlastne miesto na budúci prepínač.

 

Pôvodný vzhľad horného krytu (plech):

 


Už upravený plech - najlepšie upravovať podľa konkrétne použitého prepínača, ak sa použije dvojitý posuvný prepínač tak ten je tak malý na výšku že túto úpravu nie je potrebné previesť.

 

 

Stav ktorý už poznáte, teraz tam vpravo pribudne prepínač

- spolu s  indikáciou stavu:

 

 

Dvojitý prepínač na už na svojom mieste, zatiaľ nie sú osadené LED.

 

 

Pohľad odzhora.

 

 

Dtto.

 

 

Dtto druhý raz.

 

 

Kabeláž je ešte lepená k sebe sekundovým lepidlom, tak je pomocou dočasných drátikov zatiaľ držaná v budúcom = žiadanom tvare.

 

 

Tu len skúšam kam dám malú pomocnú doštičku (bude podstatne menšia ako tá skúšaná) s potrebnými vecami - teda bude na nej vyvedených +5V a Gnd, bude tam aj pripojenie pre budúci Density sensor (teda vývod na pin 35 mikroprocesoru).


 

Pripravím si káblik s konektorom pre LED - zelená LED = Power LED, červená LED = odblokovaný Write Protect režim. Znova pripomínam, sú použité supersvietivé LED.

 


LED sú na svoje miesto uchytené 2 kvapkami sekundového lepidla.

 

Dtto ...

 

 

Dtto ...

 

 

Prívody na pomocnú doštičku idú odtiaľto:

 

 

Pomocná doštička  - konektor vpravo hore má na sebe +5V, prívod na pin 35 mikroprocesoru a Gnd. Konektor vľavo hore má dva vývody - pretože použijem mechanický kontakt na Density senzor - t..j je tam Density senzor (ide na konektor vravo hore - stred) a Gnd. Vľavo dolu je konektor na Write protect režim, ktorý zapína a vypína červenú LED, zelená LED svieti trvale. Konektor vpravo dolu je pre prívod kabeláže k LED diódam.

 

 

Pokúsim sa to nakresliť malou schémou, "honosne" to nazvem HELPDESK, asi by to mal byť v skutočnosti HELPDESK no.2 ako sami vidíte sú to vlastne len 4 medzi sebou pripojené konektory a na doštičke sú len 2 odpory. Na konektor K2 sú privedené vývody z pomocnej dosky z časti 4 - sú to vývody 3, 4, a 5 t.j. +5V, pin 35 mikroprocesoru a Gnd.

 

 

A pohľad na to isté - iba otočený o 90°. LED čo som mal k dispozícii boli rozličnej svietivosti a tak červená LED má v skutočnosti R=4k7 (a svieti viac ako dostatočne) a zelená LED má R=2K7.


 

Hotovo, teraz už dokážeme zapisovať aj na prelepené diskety ! A následne to potom pri práci vyzerá takto:

 

Štandartný režim:

 

 

Vypnutá ochrana Write Protect:

 

 

Svieti vtedy červená LED, v normálnom režime (= pôvodnom) je táto LED zhasnutá. (A máme aj indikáciu stavu zapnutia jednotky a aj indikáciu kedy je režim Write protect vyradený z funkcie.)


Takže dnes sme zase o kus pokročili k dokončeniu celého diela, uvedomujem si že nie každý to urobí cez pomocnú doštičku, ale ja mám rád keď treba niečo časom zase rozoberať aby sa to dalo bez problémov navzájom odpojiť a nemusím si potom pamätať kde zase čo treba pripájkovať a podobne, konečné riešenie a vzhľad je zase len a len na Vás.

____________________________________________________________

Zoznam všetkých pokračovaní o úpravách disketovej jednotky ATARI XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARIXF551-recondition-0.aspx

_________________

Čo bude v ďalšej časti:



Zabudovanie senzoru hustoty - density sensor - vyžaduje to použitý nový operačný systém v disketovej jednotke ATARI XF551 s názvom HYPER XF-ROM.

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Ako získať 8.3333MHz ? How to get 8.3333MHz?

By Administrator at februára 06, 2014 22:07
Filed Under: Atari

Ak nám odíde v disketovej jednotke ATARI XF551 oscilátor 8.3333MHz ktorý riadi mikroprocesor -  sme v nepríjemnej situácii, nie je to totiž štandartná hodnota ktorú bez problémov kúpite v obchode. Je síce možnosť si tento oscilátor riadený x-talom kúpiť cez best-electronics (stojí tuším 10.-USD), ale firma je v USA - to je predsa len pre nás trošku od ruky ... takže by bolo dobré mať poruke aj náhradné riešenie - tu ho predkladám.

 


Ako vyriešiť tento problém z dostupných súčiastok ?


V GME je bez problémov k dostaniu x-tal oscilátor 25MHz, nuž a ten stačí vydeliť nejakou deličkou /3 a máme k dispozícii potrebných 8.3333MHz. Ja mám k dispozícii niekoľko obvodov 74LS90, preto je návrh urobený s touto konkrétnou deličkou. Čiže nejedná sa o nič zložité, ešte si treba uvedomiť že výstup z deličky nemá striedu signálu 1:1 ale 66:33 (teda presnejšie je hodnota rovná 66.66:33.33), ale podľa datasheetu je to práve toľko čo ešte mikroprocesor 8040 a 8050 zvláda, takže je po probléme. Len ešte upozorním - spoje od oscilátoru k deličke (tu 74LS90) ktorými privádzame do deličky 25MHz by mali byť čo najkratšie ! Tak isto aj prepojovacie spoje na obvode 74LS90. Nezabúdajte že na frekvencii len o cca 2MHz vyššie už fungujú CB vysielačky ... Celé to má zmysel postaviť na malej doštičke, výstup 8.3333MHz privedieme potom na pôvodné miesto odkiaľ signál išiel do mikroprocesoru.


Takže už len nasleduje obrázok,

pozor - pre väčšiu názornosť je pohľad na zapojenie nakreslený odzhora !


 

Poznámka: Pre komerčné využitie tohoto zapojenia je vyžadovaný súhlas autora !

 

A už nasledujú len doplňujúce informácie - obvod 74LS90 zvláda na vstupe frekvenciu = max.32MHz, t.j. v tomto zapojení delí "ostošesť" (v skutočnosti ale delí len /3), ide to ako hodinky. Potom je za oscilátorom už zapojená spomínaná skrátená delička 3, z B výstupu sa odoberá signál 25/3=8.3333MHz, z uvedenou striedou 66:33. Uvedené riešenie sa dá poskladať a spustiť za 30 minút (teda ak máme doma 25MHz oscilátor a obvod 74LS90 ...).

 

Čo znamená strieda 66:33 ? V jednej hodinovej perióde je na čas tejto periódy 66% výstup CLK v log.0, ostávajúcich 33% je v log.1. Bohužiaľ, práve táto strieda ktorá nie je 50% na 50% nezaručuje bezproblémový chod disketovej jednotky, má s tým problém čip WD1772.



Existujú aj iné možnosti získania potrebných 8.3333MHz?


Existujú aj 50MHz x-tal oscilátory, tiež sa dajú použiť, ale tam už treba vyberať ktorý šváb to zvládne (štandartná rada TTL už asi ťažko), potom tam treba deliť /6 - a zase máme potrebných 8.3333MHz. (Rada 74HC/HCT má pri deličkách povolenú vstupnú frekvenciu 45MHz (pre HC) a 47MHz (pre HCT), pri troche šťastia s výberom švábu by to mohlo chodiť, HCT rada má k tomu bližšie, prinajhoršom by určite pomohlo nalepenie malého chladiča na deličku.


Niekedy sa dá zohnať 66.66MHz x-tal oscilátor, tu sa dá deliť frekvencia /8 a máme k dispozícii hodnotu 8.325MHz čo je tak malá odchýlka, že sa to dá bez problémov tak isto použiť. Malý problém je v tom, že tu už musíme použiť naozaj rýchlu deličku, ktorá v pôvodnej rade TTL už nie je k dispozícii. Tu by asi bolo dobré použiť obvod 74S112, ten dokáže deliť až do frekvencie 100MHz, takže tu vyhovie bez nejmenších problémov. Len by ho bolo treba tiež chladiť malým chladičom a odber tohoto konkrétneho čipu je potom kľudne aj 125mA ...

 

Existuje ešte jedno riešenie - dať si naprogramovať túto hodnotu frekvencie oscilátoru (existujú programovateľné oscilátory, kde sa vo firme nastaví potrebná výstupná frekvencia), niektoré firmy ponúkajú túto možnosť, mohol by byť problém ak potrebujete od nich naprogramovať len jeden kus, ale pri troche snahy sa to dá tiež vyriešiť - takže ...

Na ebay sa dajú zakúpiť x-taly 16.66MHz, tu stačí použiť deličku :2, čo zvládne aj 1/2 čipu 74LS74, v dnešnej dobe toto vidím ako najrýchlejšie a bezproblémové riešenie ako sa dostať k nám potrebnej hodnote 8.333MHz - a máme striedu 1:1, t.j. 50% na 50%.

_______________________________________________________

08.02.2014

Lenore Underwood na svojich stránkach popisuje získanie potrebnej frekvencie z oscilátoru 33.33MHz, stačí delič /4 a je to, tiež samozrejme použiteľné, len sa nezmieňuje aký delič použila /tak isto na to stačí čip 74LS74/.

______________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Repasovaná - ATARI XF551 - recondition - 6.

By Administrator at februára 05, 2014 07:25
Filed Under: Atari

Zabudovaný 2x operačný systém v disketovej jednotke ATARI XF551.

 

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Pretože existuje pre ATARI XF551 aj iný operačný systém ako priamo od firmy ATARI a je naozaj dobrý, bolo by škoda keby nebol aj tento operačný systém k dispozícii. Najlepším a aj najjednoduchším riešením je mať obidva operačné systémy zabudované priamo do disketovej jednotky a potom si navolíme prepínačom ten, ktorý nám v daný okamžik najviac vyhovuje.

 

Do už pripravenej kabeláže (konektor pin 1,2 = RESET, túto časť už máme hotovú), teraz nasleduje konektor pin 6,7 = prepínač 2x OS, tj. stačí tam dať prepínač (a toto je naša dnešná robota) a pripraviť si naprogramovanú EPROM typu 2764. S naprogramovaním EPROM problém nemám, postavil som si kedysi dávno na ne programátor, takže EPROM 2764 bola za pár sekúnd napálená, takže sa už ničím nezdržiavam a idem na ten prepínač.

 

 

Prepínačom potom "cvičíme" s pinom 2, čo je adresný vodič A12 a tak potom máme 2x OS k dispozícii (zapojenie vývodov pre EPROM 2764):

Pretože miesta na prednom paneli nie je veľa, jeden kontakt prepínača čo nepoužijem (netreba ho) je proste odcvaknutý aby nezavadzal. Prečo ? Myslím si že z obrázkov je to dobre vidieť, nie je tam totiž príliš veľa voľného miesta a tak cvak ! - a je zase voľné miesto.

 

 

Dal som si trošku práce s tvarovaním kábikov, nech to aj trošku vyzerá k svetu. Na ľavej strane kde je odcvaknutý jeden vývod prepínača je pre istotu kov disketovej jednotky oblepený izolačnou páskou - je použitá čierna páska.

 

 

Ako podložka pod káblikmi je použitá zase tá strašne dobrá nemecká obojstranná páska, drží ako čert - aj kábliky. A zase pracovné zátišie ...

 

 

Pôvodný OS XF551 a Hyper-XF je napálený naraz do pamäte Eprom 2764 - t.j. 8kB, pretože obidva operačné systémy zaberajú iba každý po 4kB. Použité operačné systémy sú určené iba na prácu s mechanikami o veľkosti 5.25" !!! (Teda aj priložený súbor na napálenie je iba pre 5.25" mechaniky.)

 

 

Výhoda: Pamäť EPROM sa využíva naplno

 

Poznámka:

- stačí len vložiť naprogramovanú EPROM, prepínač je funkčný a tak teda už máme naozaj 2x OS.

- stačí len jednoduchý spínač, jedna poloha jeden OS, druhá poloha druhý OS.

- pretože som si ten súbor tak urobil len upozorňujem

1 - ak je prepínač skratovaný,

     t.j. A12=0 - potom máme spustený HYPER XF-ROM

2 - ak je prepínač rozpojený,  

     t.j. A12=1 - potom máme spustený pôvodný, originálny OS XF551


Prečo som to urobil takto nazvem to "krkolomne" ? Pretože potom nemusím mať na pinoch 6 a 7 skrat aby bežal pôvodný OS, ide to potom priamo aj bez použita jumperu, preto. Proste som prehodil OS medzi sebou na Epromke. Ak je skrat tak bežíme na Hyper XF OS.


Po otvorení disketovej jednotky a odložení mechaniky 5.25" sa nám naskytne tento pohľad:

 

 

Na samotnej základnej doske už iba vyberieme z pätičky osadenú pôvodnú EPROM pamäť.

 

 

Do voľnej pätičky osadíme našu novú naprogramovanú 8kB EPROM, to je všetko.

 

 

Následne zase pekne všetko poskladáme.


Nasleduje už len 8kB súbor na napálenie pre pamäť typu 2764, download je tu:

2xOSin1Eprom

( Spodné 4kB= Hyper-XF, horné 4kB= original OS XF551)

 

Po týchto úpravách teda máme funkčný RESET a máme k dispozícii 2x OS.

_______________________________________________________

Zoznam všetkých pokračovaní o úpravách disketovej jednotky ATARI XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARIXF551-recondition-0.aspx

_________________

Čo bude v ďalšom pokračovaní ?:

 

Ako zapisovať na diskety v jednotke ATARI XF551 aj ak je disketa prelepená - to je jedna vec, ale tiež aby sme vedeli zapisovať aj po jej otočení o 180°, t.j. ako dosiahnuť stav aby bol vypnutý stav Write Protect a teda že dokážeme zapisovať na diskety ktoré nemajú na druhej strane "vykusnuté" miesto ktoré oznamuje, že na disketu sa dá zapisovať.

_______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Mac Book - Core 2 Duo - Inverter - Replacement.

By Administrator at februára 03, 2014 10:00
Filed Under: Non-Atari

Dostal som sa k MAC-u a bolo tam treba vymeniť menič pre LCD displej.  Tak som študoval na webe ako na to, našiel som, paráda, len aby som vybral menič von je treba urobiť 47 postupných krokov ... a to napríklad jeden krok je napríklad vymontovanie 4 šróbikov. Pripočítajte poskladanie a dostávame sa na pekných 94 krokov.  To je už aj na prvé počutie desivé číslo. Steve, Steve, ak je toto špica technológií (alebo teda bola) - nno, noo ... a bolo tých krokov nakoniec ešte viac, pretože sa ešte vybral ventilátor a odstránila sa stará teplovodivá pasta na procesore a na čipsete a nahradila sa novou.

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.



Začínalo sa klasikou, najprv išiel von akumulátor. Síce som ho nevyfotil Tongue out, ale to uchytenie  ... Na notebokoch PC rady máte proste pekne vodiace lišty po bokoch a baterka zapadne ako uliata. Tu je to vyriešené na jednej strane podivným drátkom v tvare písmena Omega a na druhej strane sa to zaklapne, celkom nepekne to potom na jednej strane nezapadne tak o 3 mm a vyzerá že batéria už už vypadne ... no nič,  také nikto nemá. Tak ma pri tejto príležitosti napadlo že Apple láka nových zákazíkov svojou jedinečnosťou, ak tie (všeobecne) výrobky chrlí v miliónových sériách - kde je potom tá jedinečnosť ?



Bočné šróbiky sa nevyberajú bohvieako dobre, buď máte k dispozícii kratučký šróbovák, alebo to musíte robiť zošikma ...



Vybratie klávesnice začína ľavou stranou, na pravej je zasunutá vo vodítkach, takže ju potom treba posunúť doľava. Praktické je mať k dispozícii starú kreditnú kartu - My flexible friend ...



V strede klávesnice je konektor z hodne krátkym káblikom, preto pozor pri vyberaní klávesnice ! (Je to vlastne monoblok - obsahuje v sebe klávesnicu aj touchpad, nie sú tu dva samostatné kábliky, to je príjemné.) Tu na obrázku je ešte vytvarovaná kabeláž, takže nie je vidieť že kabeláž je navŕšená aj v 5 vrstvách nad sebou, takže si dobre zapamätajte v akomže to bolo poradí tie vrstvy nad sebou, pretože inak to nezapadne naspäť na svoje miesto a máte zarobené na problém.  (Konkrétne je to miesto medzi ventilátorom a DVD mechanikou.)



Nasleduje vybratie pevného disku, za ním bude nasledovať vybratie DVD mechaniky. Všimnite si kabeláž na spodnom okraji mechaniky. Ak ju chcete vybrať, tak musíte od nej vybrať v západkách káblik pre pripojenie HDD ... tu to niekto nie celkom domyslel. Keď si spomeniem na to ako sa zdôrazňuje v literatúre - koľko času sa odsedelo nad každým zariadením než išlo do výroby - tu sa to zjavne zjednodušilo, možno to platilo predtým, ale teraz to je už nejako inak.



Než tú mechaniku vyberiem ešte musíme uvoľniť pár prívodných káblikov.



A konečne je mechanika tiež vonku. Po mojich skúsenostiach považujem za nezvyčajné mať kábliky k displeju v strede dosky = dlhé prívodné kábliky kamkoľvek. A ešte aj tie kábliky kdesi musíte vytvarovať aby išli tam kam treba.



Na základnej doske je to dosť nahusto.



Po hodne zložitom "rozbaľovaní" jednotlivých častí sa konečne podarilo vybrať oddelene kompletný displej a mohlo sa začať konečne s jeho rozoberaním, inak sa k meniču nedostanete.



Zase je tu potrebná kreditka, môj pružný priateľ ... predný rámik je ešte aj prilepený samolepiacou páskou, takže opatrne, hodne opatrne ... Tie šedivé srandičky po obvode treba zložiť z rámiku preč, treba na to ísť opatrne a zo silou, potom ich treba zase "narvať" do spodnej obruby displeja - inak predný rámik po výmene meniča naspäť nenasadíte ...



A som u cieľa  snaženia, krytka ide nadol a vyberie sa pokazený menič a nahradí sa novým.



Menič bez ochranného obalu v celej svoje "kráse".



A pretože ak je to raz rozobraté oplatí sa vyčistiť ventilátor a tak isto odstrániť starú teplovodivú pastu a nahradiť ju novou.



Už očistený chladič.



Nová pasta na svojom pôsobisku.



A nasledujú zase desiatky postupných krokov aby z toho zase bola postupne funkčná mašina.



Koniec snaženia.



Aby som pravdu povedal, prťavé šróbiky, potom zase podľa dĺžky 3mm, 3.2mm, potom 5.2, 7mm, 11mm a mohol by som pokračovať, dosť slušný sortiment na jedno malé železiarstvo. Výnimočný stroj s výnimočnými šróbami, prístup k výmene vecí je hodne zlý a zjavne sa počíta zo servisom, do tohoto pôjde asi len málokto. Kabeláže vovnútri je viac ako by som čakal na takto ospevovaný stroj. Už som videl lepšie riešené stroje - a aj podstatne horšie - aby som bol spravodlivý. Doba práce je asi tak 2x dlhšia ako s klasickým notebookom, to je už hodne veľký rozdiel. Komu to nestačí - prikladám originálny návod na to ako sa tomuto stroju dostať do žalúdka - samozrejme to nezaručuje že po poskladaní to zase znova pobeží ... ale ak robíte opatrne tak by sa dielo malo podariť.

Link:

http://www.ifixit.com/Guide/MacBook+Core+2+Duo+Inverter+Replacement/1497

______________________________________________________

Rate post, Vaše hodnotenie:

5.25" floppy disk.

By Administrator at februára 02, 2014 07:50
Filed Under: Atari

A teraz už poďme na to čo som objavil a čo ma pobavilo, teraz už ani jedno riešenie nie je potrebné viem to obísť a s disketou sa žiadne psie kusy nemusia robiť - ale ako sa to robilo pred rokmi je dobré si pripomenúť ...


Jedná sa o úpravu diskety na obojstranné používanie - nielen že je zmrzačená tým, že má na boku urobený ďalší otvor na režim Write Protect, ale maník do nej ešte robí navyše aj druhý indexačný otvor ... ako je to tu na uverejnenom obrázku. Masaker v priamom prenose. Keď sa to potom konečne aj  podarí poskladať - tak tá životnosť diskety bude po tejto úprave viac ako malá. Preto radšej robím tú elektronickú úpravu, než ako by sa mal ako použiť takýto "disk destroyer" rok 1984 (neviem ako to inak nazvať, ale pred 30 rokmi sa robilo všeličo aby sa zväčšili dostupné kapacity ...) nuž cestičky využívania obojstrannosti diskiet boli rozličné - toto je ale fakt krok nie vedľa, ale priamo do priepasti:Foot in mouth

 

 

Tak toto bočné "vykusovanie" na režim Write protect je skutočne menej bolestivé - Happy Computer rok 1987 ...

 

 

Je dobré že sa už takéto brutálne zásahy nemusia robiť, pretože životnosti  5.25 " diskiet - inak naozaj vynikajúcej - v žiadnom prípade neprospievajú.

____________________________________________________________

 

Síce som už na danú tému niečo vypotil, ale dnes sa ešte k tomu vrátim v tomto článku, pôvodne som to napísal 29.07.2013, pretože som to presunul sem tak v pôvodnej časti blogu som to zase vyhodil.

 

Dnes to bude o disketách a zázname na ne.
Dex už dávnejšie na svojich stránkach upozornil na to, že hra Zork na 8" diskete ide aj dnes po vyše 30 rokoch bez problémov prečítať.
Priznám sa, že ma to ani veľmi neprekvapuje.


Zanedbajme teraz pre jednoduchosť formátovanie diskety a teda vytvorenie sektorov, kedy je potom skutočné miesto na diskete pre data ešte menšie. Prečo si to dovolím zanedbať ? Pretože všetky diskety na svoju réžiu potrebujú miesto, občas aj dosť miesta a teda výpočet je len na to, aby sme mali nejakú predstavu o pomeroch na jednotlivých veľkostiach diskiet - ale pre názornosť to podľa mňa stačí.



8" disketa má priemer disku = 8x 2.54 = 20.32cm, plocha jednej strany diskety = 3.14 x r na druhú = 324,128 cm2
maximálna kapacita na jednu stranu bola = 256kByte, teda teoreticky 1.266 cm2 na 1kByte dát
ak používame obidve strany diskety, tak sa plocha na 1kByte dát nemení

5.25" disketa má priemer disku = 5.25 x 2.54 = 13.335cm, plocha jednej strany diskety = 3.14 x r na druhú = 139.59 cm2
maximálna kapacita na jednu stranu = 180kByte, teda teoreticky 0.7755 cm2 na 1kbyte dát
ak používame obidve strany diskety, tak sa plocha na 1kByte dát nemení

3.5" disketa má priemer disku = 3.5 x 2.54 = 8.89cm, plocha jednej strany diskety = 3.14 x r na druhú =  62.04 cm2
maximálna kapacita na jednu stranu = 720kByte, teda  teoreticky 0.0861 cm2 na 1kbyte dát
ak používame obidve strany diskety, tak sa plocha na 1kByte dát nemení

3" disketa má priemer disku = 3 x 2.54 = 7.62cm, plocha jednej strany diskety = 3.14 x r na druhú =  45.58 cm2
maximálna kapacita na jednu stranu = 180kByte, teda  teoreticky 0.25 cm2 na 1kbyte dát
ak používame obidve strany diskety, tak sa plocha na 1kByte dát nemení

Preto aj moja disketovka XF551 číta dnes už 25 ročné 5.25" diskety bez najmenších problémov - proste plocha záznamu je dostatočne veľká na to, aby sa to aj po čase dalo prečítať, 3.5" jednotky majú tú hustotu záznamu podstatne väčšiu a teda časom je tá chybovosť niekde inde. Dokonca aj proti 3" diskete kde hustota záznamu nie je vysoká je teoreticky na 5.25" diskete na 1kbyte dát 3x väčšia plocha na záznam - a to je dosť veľký rozdiel.

_____________________________________________

03.02.2014

Kto si chce ešte niečo na danú tému prečítať o disketách 5.25", hľadajte tu, je to na konci mesiaca (22.07.2011)

http://blog.3b2.sk/igi/post/07_2010-Blog-Notes.aspx

_______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

02_2014 Blog, Notes.

By Administrator at februára 02, 2014 07:50
Filed Under: Blog

Február - hmm,  aby zase nebol víťazný - zvolebnieva sa.

____________________________________________________________

02.02.2014

Objavil som v časopise Happy Computer ročník 1984 jednu neuveriteľnú pikošku, tak ju tu uverejňujem. Keď som to videl najprv som si myslel že zle vidím. Nakoniec som objavil ešte jednu vec, tiež som ju sem pridal:

http://blog.3b2.sk/igi/post/525-floppy-disk.a

____________________________________________________________

03.02.2014


Ako som sa vŕtal a pritom huboval v počítači (notebooku, Macbooku), alebo nazvite si to ako chcete, proste sa pitval von invertor a dával sa tam druhý, moja prvá skúsenosť z MACom. Komu sa to nepáči a myslí si že je to jednoduchá záležitosť na konci článku uvádzam originálny návod ako na to - na rozobratie je potrebných 47 krokov (bolo ich nakoniec ešte viac, pretože sa čistil ventilátor a dávala sa nová pasta na čipset a na procesor), takže celá sranda aj s následným poskladaním vyjde na vyše 100 postupných krokov. Síce to píšem aj v článku, jeden krok je trebár vybratie 3-4 šróbov, takže v tomto ponímaní pri rozložení na drobné by to bolo aj pár sto krokov, iná filozofia, iný princíp ...

http://blog.3b2.sk/igi/post/Mac-Book-Core-2-Duo-Inverter-Replacement.aspx

______________________________________________________

04.02.2014

Dnes by som tu uviedol dve fotografie, ktoré by mali byť známe všetkým 8-bit ataristom.

Na prvej fotografii je Frank Ostrowski - autor TurboBasicu pre 8-bit Atari (foto je tak z roku 1985, kedy ten TurboBasic uverejnil).

Dodatok 13.02.2014 - a je aj autor GFA Basicu, to je zase povedomé majiteľom rady ATARI ST.


 

Na druhej fotografii je Rob Hubbard, "hudobné eso" na počítačoch tej doby (8-bity):

 


Ten kto sa aspoň trošku vážnejšie s Atari zaoberá určite obidve tieto mená pozná a tak naozaj už nebudem sem dávať nejaký ďalší komentár.


______________________________________________________

05.02.2014

ATARI XF551

Dnes to bude o zabudovaní dvoch operačných systémov do tejto jednotky, pôvodný OS a OS HYPER XF-ROM. Ako na to - čítajte v ďalšom pokračovaní:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARI-XF551-recondition-6.aspx

__________

Prekvapenie - hodil som článok na web - dnešný, neprešlo 15 minút a už je tam hodnotenie, teda to je rýchlosť ... to som nečakal ani ja.
_______________________________________________________

06.02.2014

Blížia sa dve veľké akcie - najprv na budúci mesiac bude Forever 2014 v Hornej Súči, týka sa všetkých maníkov na starých 8-bitových strojoch bez ohľadu na príslušnosť k tomu ktorému výrobcovi zariadenia.

O mesiac neskôr nasleduje Atariáda 2014 v Olomouci, toto je už špecifická záležitosť ataristov a sú tam stroje od najmenších a najstarších až po posledné najväčšie a najrýchlejšie vyrábané ATARI stroje.

Takže kto bude mať čas, zabezpečte si ubytovanie a v danom čase už na akcii nažhavte svoje monitory a tiež staré počítače - smer je jasný (nemyslím tým politickú stranu) ....

__________

Dnes ešte doplním jeden vtip, ktorý koloval v období, keď Jack Tramiel prevzal ako bývalý šéf firmy Commodore konkurenčnú firmu ATARI:

 

 

___________________________________________________________

07.02.2014

Atari XF551

používa oscilátor o netypickej frekvencii 8.3333MHz, čo urobiť ak sa pokazí a náhradný diel sa dá zohnať až za oceánom ... musíme si narýchlo pomôcť sami. Predkladám jedno možné riešenie:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Ako-ziskat-83333MHz-How-to-get-83333MHz.aspx

_____________

Opravené objavené chyby v zapojeniach v počítačoch rady XE a XL, stačí si nanovo stiahnuť schémy - prevzaté priamo od p.Sobolu.
___________________________________________________________

08.02.2014

ATARI XF551

V dnešnej časti "nekonečného" seriálu o prerábke ATARI XF551 to bude o vypnutí režimu Write Protect, potom dokážeme zapisovať aj na prelepené diskety, proste dokážeme túto ochranu vypnúť - má to svoje výhody. A tie prevažujú nad jednou nevýhodou - že tú disketu môžeme omylom prepísať - preto je tam aj indikácia červenou LED, ktorá na to že disketa sa dá prepísať upozorní:.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARI-XF551-recondition-7.aspx

____________________________________________________________

11.02.2014

ATARI XF551

 

Density senzor - vecička, ktorá mala byť v tejto disketovej jednotke od začiatku. Potiaž je v tom, že s ním nevie robiť pôvodný operačný systém, treba použiť OS HYPER XF-ROM. (Preto mám radšej obidva operačné systémy k dispozícii, ale spokojne používam na 99,9% HYPER XF-ROM.) Ako si túto potvorku zabudovať do disketovej jednotky je cieľom dnešného pokecu. Dosť bolo rečí, nasleduje odkaz na článok:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARI-XF551-recondition-8.aspx

____________________________________________________________

12.02.2014

Začnem zoširoka - pred pár dňami som potreboval napáliť niekoľko kusov Eprom pamätí. Povedal som si - žiaden problém, mám starý mininotebook Compaq 486SX-33MHz s paralelným portom, programátor je ten čo som uverejnil (je tu na blogu aj zo schémou) - link:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Programator-Eprom-Eprom-programmer.aspx

Povedal som si - aký problém, za chvíľu to bude hotové ... Figa borová, notebook sa po vyše 20 rokoch rozhodol odporúčať do kremíkového neba a musel som špekulovať čo na to naprogramovanie použijem. Software je taký (beží pod DOS-om), že na rýchlych strojoch proste nezbehne niečo pri teste čo v slučke pošle cez paralelný port von do programátoru a nanovo to skúša dovnútra prečítať, proste na rýchlych strojoch to ani nepípne a pošle hlášku že nezdetekoval paralelný port a je použitý neznámy počítač. Finíto ! a ďalej sa nebaví. Pred časom som si zohnal tiež už starší notebook Toshiba 4000CDT, má paralelný port, procesor je Pentium II-233MHz, takže sa zdalo že problém je vyriešený. Nebol. Aj táto potvora je totiž ako sa ukázalo na pôvodný software príliš rýchla ... To už bol aj na mňa priveľa. 233MHz nie je predsa žiaden rýchlostný zázrak. Skúsil som vliezť do Biosu notebooku. Toshiba to má riešené všelijako a najprv som skúšal všetky možné kombinácie a tiež aj samostatné tlačítka, ale nič nepomáhalo. Po pol hodine ma napadlo rozobrať klávesu Esc = Escape, vyčistil som ju a nanovo poskladal. Potom som stlačil Esc + som zapol napájanie. Bum ! - výpis na obrazovke stlač F1 a bol som v Biose ! Blbé tlačítko ... no, ale som aspoň o kus ďalej. V Biose našťastie existuje položka, ktorá dokáže prepnúť procesor na nižšiu rýchlosť, neviem nemeral som to, odhadujem to na hodnotu cca 166MHz - a po spustení software program vidí programátor ... uff !!! A tak som programoval Epromky, konečne. Občas je to nekonečný príbeh keď sa niečo zasukuje a a nie a a nie s tým pohnúť. Ale malo to dobrý koniec.

________________

HI-SPEED OS:

Jedna z vecí čo som naprogramoval do Eprom bol aj HI-SPEED OS pre ATARI.  Čo je HI-SPEED OS ?

 

Je to proste pôvodný operačný systém pre ATARI XL-XE, ktorý je opatchovaný tak, že pôvodné rutiny na prácu s disketovou jednotkou sú nahradené vysokorýchlostnými rutinami. A je to sakra poznať. ATARI XF551 s novým HYPER XF-ROM si s HISPEED OS v ATARI rozumie - fičí to ako besné na plné pecky. Pretože mám jeden zo strojov (ATARI 800XE prerobené na 320kB RAM a mám tam aj prepínač na 2x operačný systém) prerobený na možnosť 2x OS, tak som proste zobral jednu Eprom typu 27256 a napálil som tam pôvodný operačný systém ATARI XL-XE a dal som tam aj HI-SPEED ROM. HI-SPEED ROM má ešte jednu príjemnú "fičúrku" - má urobený studený RESET pomocou kláves Shift+ Reset, tiež sa to občas hodí. Včera som to skúšal asi na 20 disketách, nebežal mi pod HI-SPEED OS iba jeden nemecký program. Takže kompatibilita je skutočne dobrá. Stačilo prepnúť na pôvodný OS (v počítači) a spokojne sa to natiahlo a bežalo. Odporúčam vyskúšať, je to naozaj zaujímavé. Zase raz ak si nájdem čas napíšem ešte o tom pár riadkov v samostatnom článku.

 

Podporované zariadenia:

- Ultra Speed (Happy, Speedy, AtariSIO/SIO2PC/APE, SIO2SD, ...)
- 1050 Turbo

- XF551
- Warp Speed (Happy 810)

 

Uvedenú vec aj s návodom ako si opatchovať operačný systém nájdete tu:

http://www.horus.com/~hias/atari/


Keby s tým mal niekto problém, napíšte pošlem Vám súbor na napálenie.

_______________

P.S:

Neskoro večer som to pripojil na SIO2PC - jedna disketa Single 90kB - na pôvodnom OS kopírovanie a následné spätné nakopírovanie tvalo 85 sekúnd. Na HI-SPEED ROM to celé trvalo cakumprásk 35 sekúnd. A to som ešte nemal odpojené kondenzátory priamo na počítači, ktoré znižujú dosiahnuteľnú rýchlosť - inak sa dá vyliezť až na dvojnásobok mnou dosiahnutej hodnoty - teraz 57600, čo je trojnásobok pôvodnej hodnoty, ktorá je normálne rovná 19200.

________________________________________________________________________________

13.02.2014

Síce je dnes 13-teho, ale nie je piatok, takže môžem uverejniť ďalšiu vec, jedná sa o použitie joystickového portu na malom ATARI  pre nejaké drobné riadenie.

Poďme na to:

http://blog.3b2.sk/igi/post/ATARI-control-joy-port.aspx

________________________________________________________________________________

14.02.2014

Mám jednu nemilú zprávu - schéma disketovej jednotky ATARI XF551 tak ako koluje po Internete je nefunkčná. Včera večer som sa hrabal v schémach a konečne som si našiel čas a začal študovať schému ATARI XF551. Sú tam bugy, ak by ste to stavali elektroniku podľa tej schémy tak to v živote nepobeží. Smutné, ale reálne. Dnes je práve 21 rokov čo tá  schéma bola nakreslená (symbolické), pretože je ale v nej veľa chýb, tak som ju u seba stiahol - pokiaľ ju neprekreslím do reálnej a správnej podoby. Udivuje ma, že za tie roky si tie bugy v schéme nikto nevšimol ...


Ja som si to všimol včera preto, lebo som si chcel niečo overiť, pri doterajších prerábkach som schému vôbec nepotreboval, pretože sa potrebné veci dali vysledovať priamo na doske. Ak by som bol nútený niečo opravovať tak by som na tie bugy prišiel už dávno ... takže sa ospravedlňujem za to, že som mal tak dlho zavesenú zlú schému zapojenia.

Akonáhle si nájdem čas tak tú opravenú verziu okamžite zavesím na web.
________________________________________________________________________________

15.02.2014

ATARI XF551

Dnes symbolicky uvoľňujem článok tak, že som 200km mimo Bratislavy - a teda robím to cez Internet, zajtra po návrate domov uverejním tú opravenú schému XF551, ale už sa budem venovať dnešnému článku - je to senzor indexového otvoru - teda jeho obojstranná verzia. Je to zaujímavé tým že to potrebuje iba 2 súčiastky a to uznáte sami nie je nejaké ohromujúce číslo - a beží to výborne. Ako na to, je cieľom dnešného pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARI-XF551-recondition-9.aspx

Vlastne je to záver prerábky, posledná časť čo bude nasledovať už potom len popisuje veci ktoré som nakoniec v reále nepoužil.

P.S: síce aj normálne to uvoľňujem cez web, ale server mi reálne trčí v Bratislave, takže to predsa len robím na kratšiu vzdialenosť ...

________________________________________________________________________________

16.02.2014

Uverejňujem už opravenú schému ATARI XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Chyby-v-scheme-ATARI-XF-551-Bugs-in-circuit-ATARI-XF551.aspx

________________________________________________________________________________

18.02.2014

ATARI XF551

 

Záverečná časť - čo som nakoniec vo výsledku ani nepoužil, ale ak niekto bude špekulovať ako na to inak - aspoň bude mať inšpiráciu ...

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARI-XF551-recondition-10.aspx

A ja si konečne na chvíľu od disketových jednotiek dám pokoj ...

_____________________________________________________

25.02.2014

Nejaké čítanie o veciach pre ATARI (publikované pred 20 rokmi):

http://blog.3b2.sk/igi/post/Rambit-Turbo-Tape-Tangles-XF551-problems.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: