Dnes si ukážeme ako použiť vydolovaný pôvodný transformátor z "nepodareného" zdroja typuII a zároveň použijeme spínaný DC/DC menič ktorý dodá na výstupe 5V/DC/1A. Takýto zdroj má výbornú účinnosť, pretože DC/DC menič TRACO TSR 1-2450 má vysokú účinnosť - a preto nepotrebuje žiaden chladič. Dá sa priamo použiť v zapojeniach zdrojov namiesto pôvodného lineárneho stabilizátoru rady 7805 - jeho vývody sú s ním priamo kompatibilné. [More]

Najrýchlejší a najmodernejší diskový radič pre 8-bitové počítače (načítanie je niekoľkokrát rýchlejšie ako bežná nemodifikovaná jednotka, je niekoľkonásobne rýchlejšia ako najrýchlejšie sériové jednotky s akýmkoľvek nainštalovaným turbo systémom). [More]

Tak toto je sumár zapojenia 4 najznámejších používaných typov lineárnych zdrojov, ktoré sa dodávali priamo k Atari. Ako som už spomínal, dnes je iná doba, ale kto má chuť sa napriek tomu v starých zdrojoch "vŕtať" má k tomu ideálnu príležitosť. Výhodou týchto zdrojov je relatívna jednoduchosť (teda mimo typu II, vďaka nemožnosti jednoduchej opravy) čo je ich hlavnou výhodou. [More]

Tak tu je vítaná zmena, máme tu konečne iné zapojenie zdroja - zase sa ale jedná o lineárny stabilizátor -je použitý typ 723 a je použitý k nemu aj pomocný výkonový tranzistor, 723 dokáže dodať sám o sebe prúd max.= 150mA. Používa sa transformátor z dvojitým vinutím, pričom obvod 723 je napájaný dvojnásobne vyšším napätím ako sa objavuje na vstupe výkonového tranzistoru. [More]

Podobal sa tvarmi a rozmerom zdroju typu I, len bol celý v čiernom prevedení. Zdroj typu III patrí k tým bezproblémovým - určite aj vďaka dobrému chladeniu. Zase v EÚ - použitý transformátor na 220V/AC/50Hz, zdroj má dve sekundárne vinutia. [More]

Zdroj bol známy aj pod prezývkami ako tehla, alebo ingot - fascinoval vďaka svojmu tvaru a aj rozmermi. A v neposlednom rade tak isto aj vďaka svojej veľkej váhe. Typ zdroja II sa predával aj v Európe v roku 1986, bol najrozšírenejší a najpredávanejší. Vyrábal sa ešte predtým (1984) než Jack Tramiel prevzal firmu Atari, ale predával sa ešte dlho potom - vo viacerých prevedeniach - vždy však bol ťažký a nemal na sebe žiadne vetracie otvory, preto sa dá ľahko rozpoznať. [More]

Tento zdroj sa dodával v roku 1985, vzhľadovo je úžasný, vrchný kryt je v krémovej farbe Atari rady XL, spodný kryt čierny - má vynikajúco riešené chladenie = má otvory. V podstate všetky vyrábané zdroje majú jednu malú vadu - prístup do nich je chránený buď lepidlom ála sopľavá gebuzina, alebo niekedy aj tuhším lepidlom, preto buďte pri ich otváraní opatrní, aby ste si nepoškodili skrinku zdroja. V našich končinách asi bude tento zdroj raritou - jediný tento typ sa vyrábal v Hongkongu (ostatné neskoršie vyrábané zdroje sa robili na Taiwane). Tak isto je otázne či sa vôbec dodávali aj do Európy. [More]

Dnes to bude pár riadkov o základných informáciách, ktoré sú všeobecne platné pre uvedené schémy (ktoré budú nasledovať). [More]

Ešte pred pár dňami som ani len nepomyslel na to že by som ešte niekedy písal nejaký článok na tému pôvodných lineárnych napájacích zdrojov pre malé Atari. Ale ako to už býva, človek mieni - došlé maily menia ... Bolo týmto smerom na mňa položených niekoľko otázok v mailoch a tak som sa rozhodol že to teda ešte naposledy "rozpitvám" a potom už tomu naozaj dám pokoj. [More]

Nie som síce majiteľom 2600-ky, ale je to Atari a je to 8bit.Nakoniec prednedávnom som písal o tom ako 2600-ka poznačila herný trh v 80-tych rokoch v Brazílli. Tak som si povedal, že doma v archíve odložený Field service manual lepšie poslúži ak sa k nemu dostanú aj skutoční majitelia Atari 2600 VCS. [More]

A do tretice ďalší servisný manuál - pre Atari 400/800. Síce tieto počítače sa u nás prakticky nevyskytujú - skúsili ste v tej dobe doviezť veľký počítač (rozmermi) a na colnici by ste sa nedoplatili, taká bola realita po roku 1980. Síce som už dva manuály zverejnil, ale toto je zase urobené trošku inak a zase poskytuje niektoré iné informácie. A pretože je to manuál, tak sem s ním ! [More]

Zase som lovil vo svojom archíve a našiel som ďalšiu nezverejnenú vec - Atari 130XE reference manual. A teda máme možnosť si prečítať niečo o 130-ke. Niekoho to pravdepodobne poteší, ono zase tá 130-ka nie je na zahodenie. A už sa opakujem - manuálov nikdy nie je dosť. Hlavne pre naše mašinky. 130-ka sa predávala tak isto v Tuzexe, ale o nejaký ten čas neskôr a bola v podstate 2x tak drahá ako Atari 800XL ... [More]

A som zase u toho istého - manuálov nikdy nie je dosť a keď sa hrabem v mojich archívoch tak sa vždy podarí niečo nájsť čo som ešte neuverejnil. Atari 800XL je dobre známa mašina, k nám sa pred rokmi (1986) dovážala cez Tuzex, tak si zase sadneme a počítame si ... a občas tieto manuály aj pomôžu ak je naša mašinka nefunkčná a vďaka manuálu sa podarí objaviť chybu a následne ju aj opraviť. [More]

Už som písal v blogu, že Brazília bola čo sa týka Atari bola celkom zvláštny fenomén, dnes to "rozpitvám" o niečo hlbšie. Na webe je dostatok informácií o tom ako vlastne vzniklo Atari a teda aj čo sa dialo v USA. Dnes by som sa chcel venovať trošku exotickejšej časti - Atari a to v Južnej Amerike a to konkrétne Brazílii. Celkom exotická záležitosť - aspoň pre Európana.
Priemysel videohier v Brazílii bol zvláštny, zase z pohľadu vtedajšej strednej Európy (myslím tým východné časti) to zas až také nem értem nebolo, tak si teda doplníme znalosti v tejto oblasti. [More]

Poznáte U-Basic ? Pochádza z Poľska, rieši svojím spôsobom nedostatok voľnej RAM v Basicu. Funguje na princípe nabootovania cez klávesu Option (t.j. je vypnutý pôvodný Basic), potom sa nová verzia U-Basic nahrá pod OS (Operačný Systém) a teda v konečnom dôsledku máme k dispozícii skoro ďalších 8kB RAM viac ako doteraz. Paráda, nič sa nemusí prerábať, je to len softvérový "fígel" v praxi. Ak používate DOS, je jasné že po jeho nahratí nemáte štandartne k dispozícii ani tých 37902 free byte, vtedy sa tých cca 8kB RAM navyše viac ako hodí. U-Basic funguje pod SPartaDosom, MyDOS. [More]

A teraz nasleduje programové vybavenie vhodné pre verziu 5, mám tu 3x obsah do Eprom typu 27512. Mám tam jednu takú fintu, vždy sa tam na každej Eprom nachádza aj 8kB verzia Atari Speedy 1050, ktorá je aktívna ak aj vôbec nie je zapojený prepínač. Vzhľadom k tomu že nemusia byť všetky binárky funkčné, pretože som ich ešte netestoval tak takto určite máte na 100% funkčnú jednu verziu Speedy 1050. Zase raz moje rozhodnutie. Ostatné 3 súbory v Eprom sú 16kB verzie, čiže skôr môžem napísať že je tam uložený 1x 8kB + 3x 16kB firmware. [More]

Mám taký pocit že je s čím na tomto poli začať experimentovať. [More]

Idem ďalej - firmware verzie 1.4 pre Atari Speedy 1050 spolu s BiboDosom - k dispozícii sú 2 verzie. Upozorňujem, že tieto 2 verzie som osobne netestoval, takže je to na Vás. Je zaujímavé že sa vyskytujú 2 verzie, nechcem špekulovať o príčinách, proste to berme ako hotový fakt. Takže s chuťou do testovania ! [More]

Dnes je tu firmware verzie 1.2 pre Atari Speedy 1050 určený do 16kB Eprom, teda máme tu spolu v jednom Speedy 1050 a zároveň už aj BiboDOS. Kedysi veľmi pohodlné - nebolo treba DOS nahrávať, natiahol sa bleskovo z Eprom pamäte. Dnes je to už iba technická vychytávka - ale aj tak poteší. Túto uverejnenú verziu používam, teda je otestovaná a funkčná. [More]

Dnes uverejňujem firmware verzie 1.2 pre Atari Speedy 1050 - táto 8kB verzia je vhodná pre uverejnené verzie 1,2 a 4. [More]

Vytrvalí sa konečne dočkali - dnes predstavujem firmware verzie 1.00 pre Atari Speedy 1050 - táto 8kB verzia je vhodná pre uverejnené verzie 1,2 a 4. Samozrejmosťou je že aj v tejto verziii je všetko pre zobrazovanie hustôt a tak isto aj soft pre zobrazovanie na sedemsegmentovom displeji s čipmi 74LS273. [More]

Dnes si postavíme Atari Speedy 1050 vo verzii 5, teda bude použitá Eprom 27512 ktorá má kapacitu 64kB, bude k dispozícii 3x 7segmentovka displej, akurát ja nepoužijem audio výstup. Na univerzálnej doštičke je dostatok miesta aby sa tam to audio dalo kedykoľvek v budúcnosti doplniť. Považujem to za drobnosť, ostatné je postavené na 100%. [More]

Tento článok je kompilát pôvodného článku, ktorý som sem presunul z pôvodného miesta a bol napísaný pred pár rokmi, preto sa niektoré informácie "prekrývajú", t.j. už v tejto séri boli uverejnené. Napriek tomu som článok nechal skoro úplne v pôvodnom znení. [More]

Speedy 1050 v základnej verzii som mal popísanú už dávno, ale ako som spomínal zapotrošil (najprv kvalitne a potom už totálne beznádejne) som po tých rokoch pripojenie displejovej časti - teda ako vieme pozerať na 3x 7segmentovke hustotu (density) a tak isto aj track (stopu) na ktorej je vystavená kombinovaná zápisová a čítacia hlavička Atari Speedy 1050. Pekne dlhú dobu som sa nevedel "dokopať" k tomu aby som si k tomu sadol, pozrel datasheety a pekne postupne dokreslil túto chýbajúcu časť. [More]

Audio výstup pre popísané verzie Atari Speedy 1050 a to konkrétne pre verzie typu 2, 3, 4, a 5. Jedná sa o jednoduchý audio výstup ktorý sa nevyznačuje veľkou zložitosťou. Ja tu uvádzam verzie A a B, kde verzia A používa piezo reproduktor a verzia B, ktorá používa normálny mini 50Ω reproduktor. Následne tu máme aj verziu C a D, kde je dosiahnutý stav že nie je možné nechať repro zopnuté (a teda by ním trvale tiekol prúd) ak je náhodou na audio výstupe trvale log.1 - rozdiely v zapojeniach sú minimálne a pribudne nám iba jeden kondenzátor a dióda. [More]