Meranie otáčok Atari 1050. Atari 1050 LED RPM stroboscope. RPM adjust.

By Administrator at apríla 26, 2018 07:00
Filed Under: Atari

Atari 1050 LED RPM stroboscope - RPM adjust.

 

Už dlhšiu dobu som nosil v hlave riešenie ako si postaviť jednoúčelový stroboskop pre nastavenie správnych otáčiek pre disketovú mechaniku Atari 1050 - nemá to robiť nič viac (a ani nič menej). Zariadenie nevyužíva na nastavenie správnych otáčiek pôvodný stroboskopický kotúč na spodnej strane, je priamo funkčné pre disketovú jednotku Atari 1050 v Európe a tak isto aj v USA, samozrejme tak isto dobre funguje aj v iných destináciách po celom svete.

 

Zariadenie bolo otestované na Atari 1050 s FD mechanikou 5.25" TANDON.

(WST mechaniku nevlastním).


Nasleduje upozornenie:


Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu zodpovednosť za škody spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených schém alebo zobrazených úprav. Toto upozornenie  je tu preto, lebo aj "rozhodením" si otáčok je možné dostať FD jednotku do nefunkčného stavu a bohužiaľ poznám dosť jedincov čo dokážu hravo rozbabrať aj to čo doteraz chodilo ...


Síce zo spodnej strany stredového tŕňa (presnejšie je to stredový spodný kužeľ, ktorý je opásaný remienkom od náhonu motora) je nalepený stroboskopický kotúč určený pre nastavovanie tak pre 50Hz ako aj pre 60Hz, akurát skúste to reálne použiť (potrebovali by ste si vyrobiť predlžovacie kábliky - bez tých to asi nepôjde ak chcete využiť pôvodné riešenie merania otáčok), preto som sa rozhodol hľadať také riešenie keď netreba za každú cenu previesť veľké rozoberanie disketovej jednotky - tu stačí len z FD jednotky zložiť vrchný plastový kryt. Niekto vie, niekto nie - Atari 1050 používa rýchlosť otáčania diskety =288ot./min, používa sa k tomu jednosmerný motor, ktorý má na sebe tachogenerátor ktorý zabezpečuje cez elektroniku na doske priamu spätnú väzbu a následne tak udržiava konštatné otáčky. Vtip je v tom že každá takáto FD jednotka Atari 1050 má reálne iný vnútorný mechanický odpor a teda ak nastavíte jednu mechaniku na jednej konkrétnej jednotke tak Vám nemusia sedieť otáčky ak FD mechaniku dáte dohromady s inou základnou dosku a platí to aj naopak - to sa ale dá prežiť, pretože sa to dá nastavovať. Lenže ako obyčajne - jednoducho to bohužiaľ vždy nejde. Ďalším typickým stavom kedy treba skontrolovať nastavenie rýchlosti otáčok je stav ak sme menili plochú remeničku od motora. Ak otáčky približne sedia existuje software ktorým otáčky správne nastavíte. Lenže dosť často je mechanika svojimi otáčkami už mimo rozsahu kedy elektronika Atari 1050 ešte dokáže software z diskety načítať. Ak trebárs nejakým zázrakom zoženiete disketovú jednotku ktorá roky stála niekde v zapadnutej krabici a po zapnutí nie a nie s ňou správne nabootovať, jej hlavičku je síce počuť ako sa presunie na nultú stopu, ale nič ďalšieho sa už nedeje - zostanete na rozcestí a teraz čo s tým ?


Potom môže nastať reálna situácia - síce máte k dispozícii potrebný nastavovací software ale nejde načítať disketa na ktorej je potrebný program !

Aj na toto ale existuje riešenie - čítajte ďalej.

 

 

Spomínal som stroboskopický kotúč nachádzajúci sa na spodnej strane FD mechaniky, ale to je na použitie nie celkom  jednoduché - museli by ste po otvorení vlastnej jednotky odklopiť FD mechaniku smerom na jednu stranu do boku - potom Vám zase nedosiahnu z prívody z druhej strany od nej do základnej dosky, museli by ste si doma sami vyrobiť "predlžováky na konektory" - no zase raz kurvítko v praxi ako vyšité - takže túto cestu som zavrhol hneď od začiatku, preto tu ani nespomínam ako by sa dal ten zabudovaný stroboskopický kotúč reálne použiť. (Komu sa chce ísť cestou využitia stroboskopického kotúča na spodnej strane - stačí trošku matematiky, je tam 20 čiernych sektorov prekladaných 20 bielymi sektormi pre 50Hz a 24 čiernych sektorov + 24 bielych sektorov pre 60Hz, princíp je stále rovnaký, lenže bacha toto platí ak meriame 300 RPM/min !)

Trochu mi vŕtalo v hlave prečo bol použitý dvojnásobný počet sektorov ako by teoreticky malo stačiť na správne zobrazenie, ale potom mi to došlo - ak použijete normálnu žiarivku tak tá predsa nebliká 50Hz, ale na 100Hz ! (Pri 50Hz prichádza 100X za sekundu k nárastu napätia, t.j. za jednu periódu 2x.) Dúfam že to na vysvetlenie stačí.

   

 !   !   !

D o d a t o k :

Stroboskopický kotúč (pre 50Hz a aj 60Hz) nalepený na spodnej strane FD mechaniky TANDON je určený pre nastavenie otáčok =5 RPM/sec t.j. =300 RPM/min a teda nedá sa priamo použiť na správne nastavenie otáčok pre Atari 1050, viď podrobnejšie posledný odstavec tohoto článku.

!   !   !


Na druhú stranu - nechcelo sa mi lepiť nejaký kotúčik zvrchu aby som vedel načítať potrebné impulzy, postupne ma to smerovalo k nejakému jednoduchému LED RPM stroboskopu - a teda tým aj  k použitiu vlastného stredovéhu tŕňu vlastnej disketovej mechaniky kde sa nachádza 16 "zubov" medzi ktorými je malá medzera - a toto sa dá na meranie či máme správne otáčky výborne využiť - alebo inak povedané toto nám poslúži ako náhradný stroboskopický kotúč - a to veľmi dobre, nakoniec som k tomu dospel v rovnakom čase ako Roman Fulek, preto mu aj venujem nasledujúci odstavec.

 

Spomínaný kolega Roman Fulek na to išiel cestou použitia jednoduchej procesorovej dosky kde sú už osadené aj LED diódy a riešil to programovo - pred pár dňami mi poslal ukážkové video ako to u neho pracuje - a tak isto výborne - i keď na inom princípe.

____________________________________________________________

Budem citovať (Roman Fulek):


Zbastlil som si stroboskop na kontrolu otáčok Atari 1050, pozri video. Nemusel som nič nastavovať, lebo funguje. Ale keby bolo treba do budúcnosti tak mám poruke otestovaný nástroj. Nasleduje video ukážka (link):


Roman Fulek LED RPM Atari 1050 stroboscope

 

Stroboskop zo spodu Atari 1050 ale je neprístupný. Na hornej strane zase máme prítlačné koliečko. To má 16 zubov. Pre 288min-1 otáčok to je 4.8sec-1 a 4.8 x 16 je 76.8Hz. Zobral som lacnú dosku na 8051 z ebay, tá má 8 LEDiek. Tieto využívam na stroboskop. Výsledná frekvencia je pri kryštále 12MHz a konštantách (preddelička 217 a delička 60) v programe 76.804915Hz čo je dosť dobré, dúfam. Odchýlka až na piatej číslici. Konkrétne je 1,000064 krát rýchlejšie ako by malo byť.

No a moja mechanika sa omeškáva na jeden zub za cca 3 sekundy, číže menej ako 0,5% odchýlka, ak dobre počítam.

Strieda je 20%, pri vyššej striede nenastáva už dobre stroboskopický efekt, pri nižšej zase príliš klesá jas, toto je také kompromisné, je to ešte dobre vidieť.

Koniec citátu.
____________________________________________________________

Nuž čo urobil Roman Fulek - je naozaj pekné a aj lacné riešenie, moje riešenie je síce v niečom celkom iné (nepoužívam v zapojení mikroprocesor) - ale výsledok je ten istý. Princíp merania už pekne - krásne popísal Roman, takže ho nehodlám dupľovať, bolo by to nosením dreva do lesa. Frekvencia v mojom riešení sedí ako pribitá - používam k tomu x-talový oscilátor z ktorého sa postupným delením frekvencie 1.8432MHz/24000 získam potrebných 76.8Hz, nie je tu čo nastavovať, neriešim žiadne programové slučky. V článku popisujem ako som na to išiel.

 

Tak isto využívam na meranie otáčok "horný" tŕň stredového dielu FD mechaniky, teda tam kde sa nachádza spomínaných 16 "zubov" a tak isto teda potrebujem na meranie mať k dispozícii frekvenciu 76.8Hz a používam tak isto striedu signálu 80% tma a 20% pre svit LED. Použité sú 3 kusy červených 5mm LED sú to tzv. supersvietivé typy, teda svietia ako čert už pri prúde okolo 2÷3mA. Celé zapojenie používa tzv. klasické deličky typu 74LS90 a k tomu jeden oscilátor 1.8432MHz. Prečo takto ? Mám tie deličky doma už hodne, hodne dávno a asi ich na nič už nepoužijem takže som rád že sa pre ne nakoniec našlo rozumné využitie (a vždy sa niekde doma nájde zopár kusov). A použitie x-talového oscilátoru v zapojení zabezpečuje extrémne dobrú stabilitu výstupného kmitočtu. Nastavovanie otáčok pre Atari 1050 robím dosť často (teda - ak sa mi dostane do rúk disketová jednotka Atari 1050, tie otáčky je ale dobré skontrolovať vždy) a teda mať doma takúto jednoúčelovku na nastavovanie trvale k dispozícii sa mi mimoriadne hodí. Som si vedomý že dnes existujú tzv. združené čipy typu 74LS393 a 74LS390 (existujú aj v typovej rade HC a HCT) ktoré obsahujú zdvojené čipy (rozumej v jednom púzdre sú integrované naraz 2 deličky) a teda potom by stačilo na stavbu použiť iba 3 čipy namiesto momentálnych 5 kusov (reálne stačí iba 2.5 čipu - ale rezať na menšie to už nemienim Laughing, proste 1/2 čipu potom zostane nevyužitá), ale toto pre mňa teraz nehrá úlohu. Potom pre deličky na skrátenie cyklu by bolo treba v zapojení použiť pomocné diódy pre skrátenie deliaceho cyklu a odpor voči +5V, ale ako na to tu už nebudem pitvať dopodrobna - tu v tomto článku to riešim inak. Tak isto ak máme doma samostatný x-tal 1.8432MHz tak vieme vyrobiť x-talový oscilátor pomocou ďalšieho čipu 74LS04. Kto sa tomu rozumie tak sa k výsledku vie dopracovať aj pri použití úplne odlišných súčiastok (napr. použitím deličiek typu 4027, 4020, 4040, 4017 a podobne spolu s nejakou bižu navyše aby to zase delilo vo výsledku 24000 - pri dodržaní potrebnej výslednej striedy signálu).


Ja tu teraz ponúkam jedno konkrétne, otestované, funkčné zapojenie (zvolil som napájanie samostatným zdrojom 5V, čiže vôbec sa nezasahuje do žiadnych rozvodov Atari 1050, nie je ani použité žiadne galvanické prepojenie stroboskopu s jednotkou):

 

 

Presne takto ako je to nakreslené je to zapojené aj na univerzálke (napájacie konektory pre stroboskop v schéme zakreslené nie sú), jednoducho povedané - ak vydelím kmitočet 1.8432MHz číslom 24000 tak na výstupe dostanem potrebných 76.8Hz a to priamo aj s potrebnou striedou v jednom pulze - teda 80% tma a 20% svetlo - túto striedu zabezpečí práve posledná delička :10 (IC5).

 

A idem trošku počítať:


- najprv prvá delička delí :10,

  teda na výstupe je potom 184.320kHz

- druhá delička delí tiež :10, to je už na výstupe :100,

  tu je potom 118.432kHz

- nasleduje tretia delička tá delí :3, čiže tu už na jej výstupe delíme :300,

  teda tu máme 6.144kHz

- štvrtá delička delí:8, teda tu už delíme na jej výstupe číslom :2400,

  dostávame 768Hz

- piata, posledná delička delí :10, čo je vo výsledku už nám potrebných :24000

  na jej výstupe je teda 76.8Hz

 

Iste, nemusíme postupne v reťazi deličiek deliť :3 a :8 aby sme dostali :24, môžeme deliť trebárs najprv :4 a potom :6 a dopracujeme sa tak isto k tomu správnemu deleniu, alebo sa tiež dajú dve deličky zapojiť tak aby priamo delili :24 - toto už závisí od konkrétneho zapojenia, pretože sa dá k tomu dopracovať naozaj rozličnými cestami. To čo som nakreslil funguje výborne - jednoducho aj viacerými spôsobmi zapojenia deličiek sa dá dospieť k rovnakému a správnemu výsledku. S čipmi s vyššou integráciou sa dá zapojenie samozrejme urobiť aj s menším počtom čipov, to som už spomenul, princíp je stále rovnaký. Ako som už uviedol čipy 74LS90 boli doma k dispozícii a tak sú použité. Ak by mi doma trčali nepoužité 74LS390 alebo 74LS393 tak by som ich použil s príslušnou úpravou zapojenia. Hlavný dôraz celého zapojenia bol daný tým aby sa použilo to čo je doma k dispozícii, bez nejakého dlhého zháňania akýchkoľvek ďalších súčiastok. Tak isto nebolo cieľom postaviť čo najmenšie zariadenie - tu to naozaj netreba, miesta je dosť.

 

Takto to vyzeralo na začiatku stavby, použitá úplne štandartná univerzálna doštička plošných spojov má rozmery 50x 100mm, napravo je vstupný napájací konektor pre zdroj 5V (bohužiaľ ten konkrétny 5V zdroj s malým konektorom čo som chcel použiť nakoniec stál skutočne za "prd" - ale to som zistil až keď som ho pripojil, tak som tam pridal ešte jeden väčší konektor pre možnosť napájania aj z iného zdroja - a ten sa mi na rozdiel od prvého zdroja už plne osvedčil - ale aj tak som už ten malý konektor na doske nechal, (miesta je tam dosť - to len na vysvetlenie prečo sú na doske použité 2 konektory napájania), nakoniec - časom sa možnosť napájania z 2 rozličných zdrojov ktoré dávajú 5V môže hodiť. Doštička je dostatočne veľká pre osadenie potrebných súčiatok. Vstupný kondenzátor je rozmerovo dosť veľký (je na vyššie napätie DC/35V, bol doma k dispozícii), tak som ho dal naležato (mohol byť zapojený aj na "stojáka", aj tak by pri tomto použití nezavadzal), sú použité skutočne šuplíkové zásoby súčiastok - proste ak to doma mám, tak nebežím každú hovadinu kupovať okamžite novú - Vy si tam môžete dať menší typ na nižšie povolené napájacie napätie. Celková výška realizovanej doštičky RPM stroboskopu nie je dôležitá, pretože pri meraní a nastavovaní otáčok aj tak nie je nasadený horný plastový kryt na nastavovanej floppy jednotke Atari 1050, ak by aj bola väčšia stavebná výška tak to ničomu nebude vadiť (a tiež potrebujeme mať prístup k potenciometru VR2 na základnej doske pre nastavovanie ...). Pri použití "viac integrovaných" deličov v jednom čipe môže byť doska v reále úmerne o poznanie menšia, ale tu tá výsledná veľkosť je naozaj v poriadku a tak som ju ani nezmenšoval - aj keď by sa to tu skutočne dalo. Pätička celkom vpravo pri kondenzátore bude osadená x-talovým oscilátorom =1.8432MHz, za ňou smerom doľava už nasledujú dve deličky :10 - presne tak ako je nakreslené v schéme.

 

Doska presne zodpovedá nakreslenej schéme, všetko je už zapojené, len ešte nie sú osadené čipy a x-talový oscilátor. Nemá to v sebe žiadny zádrhel, staval som to priamo z hlavy (tí, čo kedysi robili digitálne hodiny si čipy rady 74LS90, 74LS93 hodne dobre pamätajú - tak ako ja, stavbou takýchto hodín sa kedysi začínalo, len ceny deličiek vtedy boli horentné), schéma nie je zložitá, najprv som to na doske zapojil a až následne zapojenie nakreslil - pri takto jednoduchej veci to občas robím naopak ako sa to robí zvyčajne. Ak máte k dispozícii dobré čipy tak to beží naozaj hneď na prvé zapojenie. Ďalšou výhodou je to, že nám toto riešenie necháva voľné obidve ruky (netreba to ustavične držať), jednu ruku aj tak potrebujeme na nastavovanie otáčok (držíme v nej šróbovák - a v druhej mobil - keď sa natáča video). Môj spôsob práce - najprv je osadený oscilátor a pripojená prvá delička - potom je skontrolovaný výstup, teda či sedí výsledný delený kmitočet (mal by, ale môže byť na "trt" práve použitá konkrétna delička, preto tá kontrola - použitie pätičiek to istí, takže sa dá ktorýkoľvek čip bezproblémovo vymeniť ak by to bolo treba, predsa len tie čipy nie sú najmladšie), ak je všetko O.K. (a vždy tu pri stavbe aj bolo) - následne zapojím ďalšiu deličku a zase nasleduje kontrola. Je to síce o niečo pomalšie, ale ak by sa vyskytla akákoľvek chyba prídem na to okamžite a chybu hneď aj na mieste dokážem odstrániť. Síce toto zvyčajne nepíšem, ale na tomto mieste sa dajú absolútne bezproblémovo použiť aj obyčajné pätičky, pretože prístup k nim na zatlačenie ak by čipy časom "vyliezli" je naozaj dobrý. Čipy "vyliezajú" v jednoduchých pätičkách pri teplotných cykloch - toto sa určite ale tak často nebude zapínať. Ja som sa proste aj pri tomto zapojení nespreneveril mojej životnej filozofii - čo staviam, tak je všetko na 99.9% v precíznych pätičkách, ak len niečo testujem či to vôbec bude fungovať tak vtedy vylovím obyčajné pätičky a použijem aj tie.

 

Poznámka:

Pre tých ktorí vlastnia čipy 7490 /bez označenia LS/ - môžete ich bezo zmeny zapojenia použiť tiež, akurát základná spotreba tohoto zariadenia bude skutočne o poznanie vyššia - v tomto zapojení to ale nehrá dôležitú úlohu - takže môžete nasadiť aj tieto staré čipy a odvedú potrebnú prácu tak isto.

 

Ani na univerzálke prepojok na doske nie je až toľko ako by sa mohlo zdať že ich pri tomto zapojení bude treba. Je to tu už kompletne zapojené a funkčné. Pätičky zdatne pomáhajú pri vlastnom zapojovaní bez nebezpečia že by sa niektorý čip pri pájkovaní prehrial (vlastné čipy sa osadia až po prepojení káblikov na pätičke) a tak isto sa dajú čipy meniť podľa potreby (čipy deličiek sa dajú v tejto doske jednoducho otestovať či sú dobré - je to vec zadarmo - navyše Wink). Použitý plošný spoj nemá samostatné pájkovacie plošky, sú zoradené v trojiciach, ale aj napriek tomu nie je problém pri osadzovaní. Pekne vidieť že pri úspornejšom osadzovaní by doska mohla byť o tie dve trojice bodov užšia, ale tu som nemusel pri stavbe nejako šetriť veľkosťou plošného spoja, naozaj to nebolo potrebné - a tak to už aj zostalo.


Kompletne osadené a zapojené, každý čip má v svojom napájaní priradený vlastný filtračný keramický kondenzátor 47nF (hodnotu M1 som práve doma momentálne nemal, stačí použiť na filtráciu aj takúto polovičnú hodnotu - vždy je to lepšie ako keď tam nič nie je osadené - ale ak máte hodnotu M1 doma k dispozícii - dajte ich tam, tu platí väčší je lepší). Na doske je už osadený aj druhý napájací konektor, ktorý má iný vstupný priemer. (Na doske som potom ešte dodatočne umiestnil výrazné upozornenie že napájanie je možné iba 5V zdrojom.) LED diódy by samozrejme mohli byť "integrované" priamo do dosky plošného spoja, fungovalo by to aj tak - ale nebolo by dobre vidieť na stredový tŕň - a ten chcem predsa dobre vidieť, takže som zvolil riešenie ktoré vidieť na obrázku. (Tak isto by bolo možné LED zapustiť do dosky a následne v doske "vykusnúť" požadovaný voľný polmesiac.) Tu už si to každý môže riešiť tak ako mu vyhovuje, nie je to zariadenie čo sa používa každý deň a tak tu netreba šetriť každým milimetrom na rozmere. Rýpnem si sám do seba - pri iných súčiastkach sa to dá postaviť na 1/3 veľkosti toho čo je tu zobrazené na fotografii (ešte menšie by bolo riešenie na SMD súčiastkach, ale tu pre to fakt nevidím zmysel, potom by sa to už stáčalo do strany vlastnou váhou napájacieho kábliku, teraz vlastná váha celej doštičky zabezpečuje že zariadenie položené na floppy jednotke "necestuje" samo od seba), robím zo starým zariadením, aj ho nastavujem pomocou starých čipov = všetko k sebe pasuje.

 

Pohľad na to ako sú u mňa umiestnené 3x LED diódy, tvoria pomyselný trojuholník, t.j. aby svietili priamo na výseče, teda ak doštičku dáme do jej pracovnej polohy na hornej ploche FD jednotky Atari 1050 nad stredový tŕň. Ak LED dáte do jednej roviny - určite to bude fungovať tiež, len potom nemusí byť dosiahnutý stroboskopický efekt až tak výrazný. Moje riešenie je takéto, ak sa to reálne rozhodnete zrealizovať - tak to je fakt naozaj už iba na Vašej predstavivosti, ani plošný spoj nemusí byť použitého tvaru, akurát si treba dobre pozrieť miesto ktoré je k dispozícii a až potom podľa dostupného miesta voliť skutočnú realizáciu.


Takto vyzerá už odkrytovaná vlastná FD jednotka Atari 1050 - pre nastavovanie správnych otáčok FD jednotky stačí len odložiť horný plastový kryt (teda treba  odšróbovať z FD jednotky 6 kusov šróbov - 4 kusy sú zospodu veľkého pastového krytu jednotky a ďalšie 2 šróby sú zospodu predného hnedého plastového krytu), nič iné nie je treba k tomu aby sme potom stroboskop umiestnili na jeho pracovné miesto.

RPM LED stroboskop sa ničím nepripája na žiadnu elektrickú časť FD jednotky Atari 1050,

je iba voľne fyzicky položený na jej povrch. Pekne je na zábere vidieť jednotlivé "zuby" na stredovom tŕni, ktoré využívam na meranie nastavenia správnych otáčiek. Vlastným posunom doštičky plošného spoja zaujmeme správnu polohu. Tým že sú nožičky z húževnatého plastu tak sa na kovovom povrchu nešmýkajú a doštička je stabilná.


Stroboskop sa umiestni priamo nad stredový kužeľ, stačí ak je medzi LED a kužeľom voľná medzera tak cca 1÷2mm - výška je stanovená tak, aby LED diódy priamo nenarážali do zdvihnutého stredového tŕňa, stačí tam naozaj len minimálna medzera pri otvorených dvierkach. Tu to určujú štyri použité plastové nožičky pomocou ktorých je nastavená potrebná výška celej doštičky nad vlastnou floppy jednotkou. Použité plastové nožičky dosku plošného spoja RPM LED stroboskopu zdvíhajú do potrebnej výšky cca 20mm nad plech vlastnej FD jednotky, kde je potom zariadenie pri nastavovaní rýchlosti otáčania položené. Ak by to bolo u niekoho málo - dajte pod nožičky navyše nejakú tú podložku (alebo použite pod doštičku dodatočnú matičku) a bude to O.K. Tu je celkom dobre vidieť prečo sú LED takto usporiadané, pekne pokrývajú miesto priamo nad výsečami na stredovom tŕni - a z tohto uhla pohľadu je na ne pri nastavovaní výborne vidieť (ak by boli pod plošným spojom tak by viditeľnosť na ne bola podľa mňa podstatne horšia). Potom máme napravo od FD jednotky priamo na základnej doske A1050 dobre prístupný trimer VR2 ktorým otáčky nastavujeme (ak sa riadime orientáciou podľa tohoto snímku). Po zatvorení dvierok FD mechaniky sa stredový tŕň oddiali a bude tam väčšia medzera medzi ním a LED ako pri otvorených dvierkach - na funkčnosť to nemá vplyv.

 

Po zapnutí napájania stroboskopu LED svietia modulované kmitočtom

76.8Hz, strieda v jednej períóde = 80% tma, 20% svieti LED.

Pri pohľade okom LED trvale svietia (ak sa tŕň netočí.)


Dovolím si jemne "zavrznúť" do teórie:

76.8Hz - u takejto frekvencie je perióda jedného pulzu = 13.02083ms, teda pri 20% plnení svieti LED iba počas doby = 2.604ms. Mne osobne postačujú v uverejnenom zapojení stroboskopu pre LED použiť 1kΩ odpory (dôležité je použiť tzv. supersvietivé LED), stroboskopický efekt je potom dostatočne výrazný (veď sa to nepoužíva na dvore na priamom slnečnom svetle), takže nepovažujem za potrebné odpory zmenšovať aby sa dosiahol vyšší jas. Voľným okom sa nedá rozpoznať že LED svietia modulovane, kmitočet je pre rozpoznanie okom príliš vysoký, ale pri točiacom sa stredovom tŕni je to už naozaj dobre rozpoznateľné.

Ale koľko ľudí toľko chutí, svit LED (intenzitu) si môžete bezproblémovo zvýšiť:


Komu by sa nezdal svit LED pre meranie dostatočný, môže ku každému pracovnému odporu LED (1kΩ) paralelne pridať ďalší odpor 1kΩ (svit sa podstatne zvýši, LED to prežijú, 7mA prúd cez ne ich nezlikviduje - a ešte sa jedná o prúd pulzný.  Alebo si tam dajte priamo 470Ω odpory namiesto dvoch paralelne zapojených 1kΩ odporov a bude po vtákoch). Ale ako som písal, svit LED je skutočne dostatočný aj bez takejto úpravy - nakoniec stačí si pozrieť priložené video.


Takto to vyzerá ak je už v FD jednotke založená disketa a stredový tŕň

(kužeľ) sa spustí do svojej pracovnej polohy kedy vystreďuje samotnú

5.25" disketu, teda sa od LED diód vzdiali.

 

A nasleduje vlastné nastavovanie správnych otáčok:


Založíme disketu, zapneme FD jednotku Atari 1050 a snažíme sa z nej nabootovať - potom zapneme počítač (použitá disketa môže byť kľudne aj nenaformátovaná, síce na obrazovke nám potom počítač bude vypisovať v riadkoch postupne hlášku:

BOOT ERROR

BOOT ERROR

atď. stále dokola ...

Motor disketovky nám vtedy stále pobeží a my môžeme do aleluja experimentovať s otáčkami, aj keď nastavenie správnych otáčok sa dá naozaj vládnuť za niekoľko sekúnd (len treba točiť správnym trimrom - VR2).


Vlastnú rýchlosť otáčok nastavujeme trimrom VR2 ktorý sa nachádza na základnej doske. Naším cieľom je dosiahnuť stav, kedy sa zdanlivo výseče na stredovom tŕni zastavia, vtedy máme nastavenú správnu rýchlosť otáčania = 288 ot./min. Pretože trimer VR2  je viacotáčkový nie je problém presne a jemne nastaviť správne otáčky našej FD jednotky Atari 1050. Otáčaním trimru proti smeru hodinových ručičiek sa otáčky spomalia a v smere hodinových ručičiek sa zrýchlia.

 

Základná doska Atari 1050, je označené miesto kde sa nachádza VR2 = trimer ktorým sa nastavuje rýchlosť otáčania diskety. Trimer je dobre prístupný aj keď je na svojom mieste osadená vlastná FD jednotka. Táto konkrétne zobrazená disketová jednotka Atari 1050 bola už dodatočne osadená prídavnými chladičmi pre účinnejšie chladenie celého zariadenia v prevádzke - čo sa odzrkadľuje v nižšej prevádzkovej teplote a teda je aj vyššia spoľahlivosť disketovej jednotky v prevádzke.


Skonštatovanie:

RPM LED stroboskop - je jednoduché, jednoúčelové zariadenie na nastavenie správnych otáčiek FD jednotky Atari 1050, ale plní svoju funkciu na ktorú je to určené priamo excelentne naozaj na celých 100%. Na stavbu boli použité staršie súčiastky, teda netreba bežať do obchodu alebo ich dodatočne objednávať. Na zariadení netreba nič nastavovať, pri správnom postavení okamžite funguje na prvú dobrú. Odber zo zdroja 5V nepresahuje 100mA takže stačí zdroj ktorý je naozaj malý, pri použití čipov 7490 bude odber už o niečo väčší - cez 150mA.

 

Výhody:

Netreba mať doma k dispozícii existujúci nastavujúci testovací software - za istých hraničných okolností ani ten neumožní správne nastavenie RPM /revolutions per minute/, tu len stačí založiť disketu a čakať čo sa opticky na stredovom tŕni ukáže, tu je to maximálne pri meraní otáčok zjednodušené - s výsledkom som naozaj spokojný.

Jednoúčelovka, ale fakt fajnová !

A sú na to použité súčiastky čo by ďalej ležali v šuplíku bez nejakého reálneho využitia, všetko bolo k dispozícii, ani som nemusel vystrčiť nos z domu, staré čipy takto našli zmysluplné využitie.


Zariadenie je plne funkčné všade vo svete - bez ohľadu na sieťový kmitočet napájania.

 

Nevýhody:

Treba si tento stroboskop vlastnoručne postaviť ..., mne to zabralo jedno poobedie, veľkou výhodou je to že na ňom netreba nič nastavovať a okamžite po pripojení napájania je už plne funkčný.


Na záver prikladám video ako si to správne nastaviť, otáčky sú na začiatku celkom slušne "rozhasené" a teda točím trimrom VR2 dovtedy pokiaľ sa výseče zdanlivo zastavia (ak točím zlým smerom tak sa rýchlosť točenia výsečí začne zrýchľovať namiesto spomalenia, dtto platí naopak) - das war alles, na konci videa je už priamo nastavená rýchlosť na správnych a potrebných 288 otáčiek diskety za minútu - tu už nie je čo ďalšieho riešiť a nie je čo ďalšie o tom napísať - akurát že tam už len potom vložím funkčnú disketu, následne môžem nabootovať a ak je ostatné na Atari 1050 v poriadku tak už všetko pracuje - tak ako treba.

 

Video
RPM_setting.mp4 (10,17 mb)

(Video - v jednej ruke držím mobil a druhou rukou točím šróbovákom nastavenie trimru VR2 - ten ale vidieť v zábere na videu nie je. Smile)

 

Ešte dodám že je dobré ak máme neupravovanú  (origo) disketovú jednotku zapnutú aspoň 15 minút predtým ako ideme nastavovať otáčky (proste aby sa "zahriala"), pretože potom je malý predpoklad že sa nám otáčky ešte "pohnú", ak nepočkáme - tak sa po zahriatí nastavenie otáčok mierne spomalí. Vývin tepla v pôvodnej jednotke je naozaj značný.

Iná situácia je ak už máte v jednotke v napájaní  zabudované DC/DCmeniče (tu sa zďaleka nevyvíja v FD jednotke také odpadové teplo), vtedy netreba čakať a otáčky môžete nastavovať okamžite.

____________________________________________________________

Poznámka:

Priznám sa že som si pred časom odskúšal aj spôsob kedy nastavujem nultú stopu a zároveň  aj otáčky bez akýchkoľvek prístrojov (bral som to ako osobnú výzvu či to dokážem) - dá sa to, ale kto tomu nie celkom rozumie čo robí tak pre neho by to skutočne bola cesta do pekla bez návratu a tak sa radšej popisu ako to tak urobiť na svojej stránke vyhnem - spôsob ako na to si naozaj nechám pre seba. Viem že to nastaviť ide tiež a ide to nastaviť tak isto dobre na 100% (ale verte mi - trvá to naozaj dlhšie ako keď máte k dispozícii pomôcky, trebárs napríklad takýto jednoúčelový stroboskop urobený extra na takýto účel), ale popritom naozaj treba porozumieť ďalším súvislostiam a fakt nepotrebujem aby mi potom chodili maily ako som to zle popísal a nech to teda dám do poriadku keď som tak "fajnovo" poradil. Som spokojný že som dokázal celkom slušne rozhasenú disketovú jednotku Atari 1050 (bola tam už spomínaná rozhodená nultá stopa (odišiel snímač) a rozhasené boli aj vlastné otáčky) nastaviť do bezpečne chodivého stavu bez akýchkoľvek dodatočných prístrojov (teda ak nerátam multimeter kde som si najprv skontroloval či mám k dispozícii potrebné správne napájacie napätia +5V a +12V - to je naozaj na samom začiatku pred nastavovaním otáčok dobré preveriť).


Takže - dá sa to nastaviť tiež, ale nie je to cesta pre normálneho neskúseného usera, preto sú dobré takéto pomôcky ako stroboskop ktorý skutočne nastavenie správnych otáčiek FD jednotky Atari 1050 maximálne zjednoduší - a mal by zvládnuť nastaviť správne otáčky aj neskúsený jedinec.


Jediná vec ma štve - prečo som si niečo takéto nepostavil už dávno ...

___________________________________________________________

Dodatočne po napísaní článku som si uvedomil nasledovné:

(pôvodný strobo kotúč som aj tak nikdy nehodlal použiť)


Stroboskopický kotúč nalepený na spodnej strane mechaniky TANDON je výrobcom určený pre nastavenie otáčok =5 RPM/sec, teda =300 RPM/min a nedá sa priamo použiť na správne nastavenie otáčok pre Atari 1050.


Potrebná frekvencia pre použitie na 4.8 RPM/sec (pôvodne 50Hz) sa vypočíta 20 x 4.8 = 96Hz.

Frekvencia pre (pôvodne 60Hz) potom musí byť 24 x 4.8 = 115.2Hz.

Uznáte, toto sú diametrálne odlišné hodnoty.

Ak skúsite nastaviť otáčky s pôvodným strobo kotúčom (s 50 Hz alebo 60Hz označením) tak správnu hodnotu otáčok pre Atari 1050 nenastavíte !

(Potom tiež platí pre 300 RPM/min 20 x 5 = 100Hz (50Hz žiarivka) a 24 x 5 = 120Hz (žiarivka 60Hz), tieto dva údaje sú ale pre použitie na nastavenie správnych otáčok v Atari 1050 aj tak nepoužiteľné.)

P.S:

Samozrejme viem si vyrobiť 96Hz alebo aj 115.2Hz, ale nevidím dôvod prečo si takto "komplikovať" život, pretože hore uvedené zapojenie nastavenie otáčok skutočne rieši bezo zbytku (alternatívne použitie 96Hz alebo 115.2Hz vyžaduje pre kontrolu nastavenia otáčok použiť vyklopenie FD mechaniky /aby bolo vidieť na stroboskopický kotúč  - čo považujem za zbytočne zložité).

_____________________________________________________

06.04.2022

Nové riešenie stroboskopu pracujúcom na rovnakom princípe, ale pracuje na doske Arduino Uno a z toho vyplývajúcimi väčšími možnosťami:

Strobeduino - stroboscope Atari 1050 + PC drive, 278.5RPM, 288RPM, 300RPM, 360 RPM

(Tu popisované riešenie je vhodné aj pre WST mechaniku, stačí nalepiť na spodnú stranu v článku priložený stroboskopický kotúč. Potiaž je totiž v tom že WST mechanika nemá prístupný vrch /tŕň/.)


Jednotka Atari 1050 s WST FD mechanikou.

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atariáda 2018 - krátky report z akcie.

By Administrator at apríla 22, 2018 08:00
Filed Under: Atari

 


Atariáda 2018 - Olomouc.

21.04.2018

Ranný odchod z domu z BA cca 7.00 (Marek sa dostavil na minútu presne), príchod na miesto činu Olomouc cca 9.20, cesta na miesto činu prebiehala naprosto bez problémov, spolu so mnou išiel Marek Chorvát. Atariáda nájdená bez problémov a rýchlo, dokonca na parkovisku pred budovou som chytil posledné voľné miesto - neviem na čo by som sa mohol sťažovať. Stretol som tu hneď kopu známych, miesto je dobré, vovnútri akcie je miesta tiež dosť (mal som pre istotu aj rezervovaný stôl - tak je mi teraz hej), o raňajky a obed postarané (teda kto si zaplatí samozrejme). Budova poskytuje na akciu predsa len viacej miesta ako na doterajšom mieste, čo je pohodové zistenie. Ak som dobre počítal sú k dispozícii 2 miestnosti  určené ako sleeping room.

 

Okolo 10.45 ma fakt vydesila prevzatá vec z Foreveru - mimoriadne hlasitá hudba. Táák, toto nemusím, ak mi ide do ucha hudba kde mám už 15 minút pocit že mi vŕtajú krížom koleno, no toto ma rozhodne nepotešilo, ale zdá sa že vývoj stretávok ide týmto smerom - zjavne bude dobré ak v budúcnosti budem ovládať znakovú reč ... len som asi na to už dosť starý. Pomaličky sa to tu zapĺňa - niekto asi telepatiou vycítil že je lepšie hudbu "poněkud stáhnout" aby sme nemuseli po sebe hádzať plastovými fľašami pre získanie pozornosti. Je tu celkom slušná komunita majiteľov C64, ale tým sa tu zjavne páči a nie je dôvod aby tu neboli - je fajn že aj táto komunita sa tu cíti dobre. Ale našťastie to trvalo fakt iba tých 15 minút, síce do kostola nechodím, ale vďakabohu za to ! Potom sa už jav neopakoval a všetci sme sa mohli rozprávať bez prekrikovania, ja nesmierne na Atariáde kvitujem že ani po celom dni nestretávam totálne zachrípnutých jedncov ako na inej teraz už nemenovanej akcii. (Písané bezprostredne po uvedenom zážitku.)


Laughing


Rozbiehajú sa akcie, Honza Křupkaj organizuje dátový súťažný prenos dát, Wotnau robí speakera súťaže (aj celého dňa) a ako vždy to zvláda s obrovským nadhľadom. Tu sa pozastavím - súťaž spočívala v "ručnom a nožnom prenose dát". Proste na jednej strane pódia načítate údaje z displeja, prebehnete cez prekážkovú dráhu (krížom položené lavičky) a ručne nadlapete zapamätané údaje do počítača č.2, následne sa vyhodnotí chybovosť takto pracne prenesených dát. Vyhral pg (0 chýb v prenose). No nebolo to ľahké, pretože do toho to nahlas komentuje moderátor, konkurencia podhadzuje čísla ... no fuška byť súčasťou tejto hry. Najprv som si myslel  s miernym dešpektom čože je toto za nápad, ale vykľula sa z toho skutočne výborná zábava, Honzo neviem ako ťa to napadlo - ale bol to naozaj výborný nápad !, bavilo sa na tom naozaj dosť účastníkov (a aj súťažiacich). Ak vidíte súťažiaceho ktorý si odbehol prečítať data na monitore na druhej strane, tam si ich zapamätal v svojej hlave, absolvoval naspäť prekážkovú dráhu na druhú stranu kde zase data mal naťukať do počítača a ... zrazu okno ako Amerika a fičal naspäť,  to sa síce pekne popisuje ale ak to vidíte naživo ... Práve v tejto súťaži som bol pri skutočne zásadnej veci - Wotnau šmyk jedného účastníka pri výbere zákruty v bludisku prekážok komentoval ako prvý historický šmyk pri prenose dát. Môžem to potvrdiť, bol som očitým svedkom tejto historickej udalosti. 

 

Laughing


Aby som len nehanil (teda myslím tých doobedňajších 15 minút) - je tu k dispozícii aj  WiFi, to sa fakt hodí ..., Bohdan Milar ako hlavný aktér sa snaží myslieť na všetko. Dnes mám mať prednášku na tému "Disketové jednotky Atari 1050 a XF551", tak si ešte chystám nejaké tie podklady aby som bol pripravený ak na mňa príde čas. Čo je obdivuhodné je to, že je tu v sále množstvo detí, to sa len tak nevidí, tu si te deti zjavne užívajú staré hry.

cca 12.00 - odišli sme na obed, vykľula sa ztoho celkom slušná pešia vychádzka cca kilometer, vonku je teplo ... až veľmi. Po príchode k reštaurácii sa z nás vydesili že nás nemajú kde usadiť, my vytrvalejší sme predsa len na mieste zapustili korene - a za pár minút sa miesto pre nás našlo, obed fajn, nabrali sme silu (teda dúfam). Tam som si dobre pokecali (poison + 5), nakoniec kde brať inšpiráciu ak nie na takýchto stretnutiach ? Práve tu ma (sorry oprava - zámena nicku -23.04, 17:40) Goldy upozornil že mám v článku o internom zapojení zvuku v počítači iba verziu ktorá vydáva tzv. click zvuk, teda ozve sa kliknutie pri stlačení klávesy - hmmm, toto musím čím skôr opraviť a uviesť to do poriadku. (Už je to v článku opravené a doplnené.) Takže toto posedenie ma upozornilo že som niečo neurobil dobre ... ale aj tak vďaka za upozornenie, mňa na druhú stranu potešilo že sa nájde niekto kto to pozorne čítal.


15.00 spoločná fotografia, ledva nás pódium udržalo, ak by nevydržalo tak by bola pekná skupinová fotografia s rukami nad hlavou, no, tentoraz to v tomto móde zdvihnutých rúk nevyšlo, pódium napodiv záťaž ataristických (a commodoráckych a ešte aj iných) mozgov predsa len vydržalo. Pri spoločnom fotení namiesto "sýr !" sillicon kričal "Commodore !". Urobil to minimálne 2x. Aj tak to prežil. Buď sme boli všetci príliš zmorení teplom, alebo z nejakých dôvodov ktoré sú mi neznáme ho Atari komunita z Olomouca na niečo ešte potrebuje - živého.

15.15 - Sála sa naozaj pekne zaplnila aj napriek nádhernému dňu čo práve prebieha vonku mimo tejto sály. No, ak to pritiahlo aj tak taký veľký počet ľudí - zase poklona organizátorom ... medzitým začali prednášky, do toho nebudem kecať, pretože predpokladám že na webe sa objavia plné záznamy toho o čom sa hovorilo.

Moja nasledujúca hodina patrila posedeniu s reverzom, zase hodina ktorá bola strávená hodne príjemne. Na začiatku som mal problém sústrediť sa, pretože hneď vedľa reverza bol na stole 17" JVC profesionálny CRT monitor, obraz z XE stroja cez S-video bol boží, to bolo treba vidieť naživo. Tak som bol z toho paf, že ma to nenapadlo nafotiť ... ale zase koniec koncov Honza to určite celé nafotil a fotky zavesí na web, takže aj toto mi bude odpustené, teda dúfam.
Tesne pred prednáškou ma zastihol dex, ktorý mi priniesol floppy jednotku 5.25" TEAC FD-55BR, paráda mám pre ňu okamžite použitie - vďaka dex ! (Jedna pokazená Atari XF551, je na nej zlá FD jednotka, motherboard je v nej v poriadku - takto zase bude jedna jednotka uvedená do chodu.)
(Najprv som ho nespoznal keď tak zrazu stál nado mňou, asi som už bol príliš sústredený na moju prezentáciu ktorá mala začať každý okamžik ...)


16.30 - 17.30 Moja prednáška, prvých 10 minút brrrr, predsa len som už dávno takto verejne nevystupoval, potom som sa už nejako pozviechal a dúfam že sa to dalo aspoň trochu počúvať. Vďaka všetkým za moju osobu ktorí u toho boli za ich trpezlivosť. Tu som mimo iného po prvýkrát prezentoval moju verziu stroboskopu pre nastavovanie otáčiek jednotky Atari 1050 na názornom videu, urobil somto iba pred pár dňami - článok spolu zo schémou u seba určite uverejním.


Ešte som následne potom stihol prehodiť pár slov aj s Bob!kom, naposledy sme si na seba našli čas tak 3 roky dozadu, zase príjemný rozhovor. Potom už len krátky oddych, káva v ruke a prekvápko - Pavol Tišnovský na Atariáde - som rád že som sa s ním zoznámil osobne, tie články od neho sa čítajú na jeden záťah, prsty v mojom zoznámení s ním má Bohdan za čo mu ďakujem - fakt príjemné prekvapenie na záver môjho pobytu na tohtoročnej Atariáde.

Na akcii mal byť aj Ctibor, ale z nejakých mne neznámych dôvodov tu nebol, škoda, mal som prevziať niečo pre Romana Fuleka. No, nie vždy to vyjde ako človek plánuje.


18.15 - Štart smer BA, príchod domov 20.15, pohodová cesta, zase no problem.


Poznámka:

Celý článok si ani prinajmenšom nenárokuje na to aby pokryl všetko to čo sa dialo na tohtoročnej Atariáde, je len pohľadom očami jedného účastníka v jednom okamžiku na jednom mieste tejto akcie.

__________________________________________________________

23.04.2018

Honza mi poslal mail:

Trosku te poopravim, hru "prenos dat" napsal uz mnoho let zpatky Radek "Raster" Sterba. Hrali jsme ji uz v roce 2010 na prvni Atariade v Olomouci a letos jsme ji oprasili a myslim, ze se to opravdu povedlo. Pro zajimavost jeste napisu, ze hra bezi na 2 Atarkach, ktere jsou propojene Multilinkem.

S tema fotkama te asi zklamu, letos jsem toho moc nenafotil, ale treba to nekdo na fotce bude mit. Ale tyhle monitory Honza uz mel na akcich vickrat a budou urcite na starsich fotkach. Obraz maji fakt paradni.


Poznámka:

Mám blogovací systém, ktorý neberie ak je komentár napísaný v Linuxe, alebo MACu. Proste zobrazí napísaný komentár, ale nakoniec to po chvíli vyrazí, potvrdené na Atariáde Goldym a Poisonom. Takže nie je to tým, že by som bol hňup ktorého nezaujíma názor druhých, ale vďaka takejto veci sa často stane že vôbec neviem že mi niekto písal.

Ak sa Vám už niečo takéto stalo, prosím píšte mi priamo - fakt ma zaujíma názor každého kto mi napíše !

Ďakujem !

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

SIO konektor v počítači. SIO connector on your computer.

By Administrator at apríla 18, 2018 20:10
Filed Under: Atari

3D tlačiarne a 3D tlač z nich začína kraľovať pri náhrade originálnych (a hlavne nedostupných) prvkov vo Vašom Atari počítači. Jeden hodne nedostupný konektor je SIO konektor ktorý sa nachádza priamo na základnej doske počítača (alebo preložené do slovenčiny jedná sa o samčí konektor).


Takto vyzerá komplet 3 dielov z ktorých sa skladá vlastný SIO konektor.

 

Uchytenie už priamo na základnej doske.


Tu sa dostávam k tomu aké špičky (piny) použiť do takto vyrobeného konektoru. Zahnuté piny tak ako je v origináli asi ťažko zoženetie, leda tak iba zase z originálu (kruh sa uzaviera, hlava XXII ...), preto asi najschodnejšia cesta je použiť priame špičky a a na ich vývody pripájkovať krátke drôtiky (viď obrázok). 


Táááák, konečne máme kompletný SIO konektor - aj samček aj samička - vyrobené 3D tlačou a jeden veľký problém konečne veľkým problémom prestáva byť. Uff, teda to je veta ... a vypotil som ju sám. Laughing

 

A teraz už len vlastný súbor pre 3D tlač:

SIO-Buchse.zip (37,75 kb)

Zdroj fotografií a vlastného súboru: www.abbuc.de

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

720kB floppy drive 5.25" Atari. Toms 720.

By Administrator at apríla 12, 2018 18:30
Filed Under: Atari

Na fóre oldcomp.cz prebieha debata ako "presvedčiť" jednotku TEAC FD-55BR (360kB mechanika 5.25") aby zapisovala vo vyššej hustote ako je 360kB. Ja osobne neviem či to je vôbec možné, ale existuje trochu iná cesta, treba použiť hodne známu HD mechaniku 5.25" TEAC-55GFR a tú už z 1.2Mb na 720kB presvedčiť ide. Táto úprava sa robí pre disketovú jednotku Atari TOMS 720.


Link na spomínanú debatu:
5.25" FD TEAC FD-55BR

 

Pretože sa jedná o zásah priamo do floppy jednotky aby fungovala v pre nás potrebnom režime zase raz platí::

 

Nasleduje upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

 

Obrázky ako na to sú prevzaté z fóra http://www.atari.org.pl


Prerábka je použitá pre stanicu TOMS 720.

 

 

Zaujímavé je že tesne za samotnou FD 5.25" mechanikou je sieťový transformátor, teda aj napriek tomuto uloženiu jeho sieťové pole neovlyvňuje uložené údaje na diskete. Zjavne rušenie nemôže byť veľké, pretože podobný systém uloženia transformátoru používa napríklad brnenská 5.25" floppy jednotka pre Atari VDF-40. Vlastná váha vďaka trafu pre FD jednotku utešene narastá, ale to pri oldcompoch zase nie je až taký výrazný problém. Je tu jasne vidieť že v danej dobe riešenie spínaných napájacích zdrojov bolo nad finančné možnosti kohokoľvek, preto takúto koncepciu bolo vtedy vidieť všade kde sa človek pozrel.

 

No, prerábka zjavne nie je zložitá, akurát "natvrdo" jednotke nanútime otáčky 300/min namiesto štandartných 360/min pre HD mechaniku. Všimnite si že tak isto je nastavená identifikácia jednotky na DS0 - na rozdiel od PC kde je mechaniky vždy nastavená na DS1. (Takto "upravenú mechaniku už bude možné použiť aj pre náhradu do jednotky Atari XF551, ale treba stále počítať s tým že uložená stopa a teda dáta budú uložené v užšej štrbina ako pri 360kB mechanike a teda môže sa stať že v origo mechanike 360kB nemusia ísť za každých okolností znova prečítať - zase raz niečo za niečo.)

 

Vlastný článok o disketovje jednotke TOMS 720:

Floppy disk drive TOMS 720.

 

Uvedený princíp platí aj pre použitie tejto jednotky aj v iných zariadeniach.

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari repro interne. Atari internal speaker.

By Administrator at apríla 10, 2018 14:52
Filed Under: Atari

animated-audio-image-0016

 

Mnoho ataristov má nerado zásahy priamo do počítača - aj keď je to občas nevyhnutné. Tu popisovaný zásah nevyhnutne potrebný nie je - ale zase na druhú stranu už nemusíme riešiť ako dostaneme potrebný zvukový výstup do reproduktoru /hlavne pri neiktorých LCD monitoroch to môže byť problém/. Ale tak isto je mnoho ataristov ktorí majú radi riešenia typu All In One - práve tí si tu môžu prísť na svoje hlavne ak nemajú problém zobrať do rúk pájkovačku a zapojiť medzi sebou nejaké tie súčiastky. A ak vlastníte počítačov viacero tak jeden stroj na takéto experimenty môžete "obetovať".

 

Upozornenie:

Zásahy a stavba  zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Nebudem ďalej zdržovať, poďme na to:

__________________________________________________________

23.04.2018

Goldy ma teraz na Atariáde upozornil, že mnou uverejnené zapojenie iba generuje tzv. click, teda ozve sa iba kliknutie. Mno, nejako som to nekontroloval, pretože som si hovoril že na takom jednoduchom zapojení nebude chyba, chyba lávky ... Takže teraz som tie obrázky celkom zásadne "prekopal" a uverejnil som všetky zapojenia, takže si naozaj môžete vybrať čo chcete a čo sa Vám hodí. Máte tu zapojenia typu "click" a typu "sound". Ak budete robiť stereoverziu musíte použiť pripojenie na výstupe doštičky STEREOPOKEY - je to tam označené kde sú z nej vyvedené audiovýstupy.

__________________________________________________________

 

Popíšeme si viaceré možnosti interného pripojenia reproduktoru, prvý spôsob používa ako zosilňovač iba jeden darlingtonov tranzistor, pripojenie na +5V je dobré brať priamo za vypínačom napájania zo základnej dosky - jednoducho preto aby neprichádzalo k ovplyvňovaniu od ruchov na 5V "šíne". Pre lepšiu filtráciu odporúčam ešte pripojiť kondenzátor 220uF/10V na napájacie svorky. V prípade ak bude prenikať "elektronický cvrkot" do výstupu zaraďte do cesty od napájania tlmivku 33uH/0.5A, toto by malo účinne pomôcť pri odrušení. Pri použití reproduktoru vo vetve napájanie treba použiť odpor minimálne 47Ω. Máme tu 2 možnosti - prvá popisuje "click" verziu ktorá iba vydá krátky zvuk po stlačení klávesy, druhá možnosť ("sound") už poskytuje plnohodnotný zvukový výstup. Ešte upozorním že občas sú k dostaniu miniatúrne reproduktory s impedanciou 50Ω, tie sú ideálne /sú totiž veľmi malé/ a nie je problém s ich umiestnením v zariadení - zase na druhú stranu zvuk nie je potom dobré dávať na plné pecky.

 

Toto zapojenie vydáva iba tzv. "click" zvuk pri stlačení klávesy.

 

Zapojenie, ktoré vydáva skutočný zvuk audiovýstupu.


Kondenzátor zapojený medzi bázu a emitor tranzistoru pôsobí ako "zjemňovač" ostrých hrán signálu zo vstupu a teda vďaka nemu je výsledný výstupný signál z reproduktoru pre ucho príjemnejší. Ak je možné - rozhodne je najlepšie ak sa podarí zohnať reproduktorček o priemere cca 50mm a impedancii = 50Ω (občas sa tiež dajú zohnať a oproti miniatúrnemu typu majú lepší zvuk), potom sa nemusí použiť pôvodný predradný odpor 10 až 150Ω, hlasitosť je ale aj s nimi podľa mňa dostatočná. Uvedené zapojenie neumožňuje regulovať hlasitosť čo je dosť závažný nedostatok, dá sa to vyriešiť tým že namiesto odporu nad reproduktorom zapojíme potenciometer 470Ω. Je to jednoduché riešenie premennej hlasitosti - akurát musíme počítať s tým, že regulácia hlasitosti nefunguje od nuly, t.j. zvuk je počuť aj pri najmenšej hlasitosti = daň za jednoduchosť riešenia (ak zoženiete potenciometer s vypínačom tak sa dá dosiahnuť pri jeho vypnutí aj nulová hlasitosť). A potom nás čaká ešte vyvŕtať do krytu otvor pre hriadeľku potenciometra ... teda pomimo toho že musíme uchytiť vovnútri aj reproduktor a vyriešiť aj otvory pre zvuk. Ako hovorím, je riešenie pre jeden stroj ktorý chceme upravovať - teda ak ich vlastnéme viacero.

__________________________________________________________

Druhé zapojenie používa populárny integrovaný zosilňovač LM386 (alebo jeho ekvivalent). Zase je naprv "click" verzia a potom nasleduje skutočná "sound" verzia. Tu v tomto zapojení je už priamo vyriešená regulácia hlasitosti a to už od nuly po maximálnu hodnotu. Čiže tu sa už s vŕtaním otvoru pre hriadeľku priamo počíta. Reproduktor v tomto zapojení by som použil = 16Ω, aj pri 50Ω repráčiku bude výsledná hlasitosť dostačujúca. Pretože sa jedná o klasické zapojenie nevidím najmenší dôvod niečo ďalšieho na tomto zapojení komentovať.


Toto zapojenie vydáva iba tzv. "click" zvuk pri stlačení klávesy.

 

Zapojenie, ktoré vydáva skutočný zvuk audiovýstupu.

__________________________________________________________

Uvedené zapojenia v ich jednotlivých "mutáciách" sú jednoduché, pracujú z nízkym napätím - z toho vyplýva aj celkove nízky maximálny dosiahnuteľný výkon (maximálne stovky mW), čo tu ale nemusí vadiť. V poslednej dobe je dosť dostupných malých LCD monitorov, pričom veľa z nich vôbec nemá v sebe zabudovaný audio diel, teda tu sa takéto riešenie skutočne uplatní a vyplní takto vzniknutú medzeru. A kto sa tomu venuje asi má poväčšine jednu mašinu upravenú všetkými možnými a aj nemožnými spôsobmi - tak si v takomto stroji môžete urobiť ešte aj toto.

Na záver:

Ak neviete čo zo sebou, môžete si to postaviť aj v stereo verzii, ak teda už máte v počítači zapojenie stereo POKEY. Potom stačí použiť v zapojení stereo potenciometer, na jeho druhú časť pripojiť výstup z POKEY č.2, zdvojiť zosilňovače a následne už iba hľadáte miesto v krabici počítača pre 2 reproduktory ... čo už môže byť naozaj problém. Laughing Pozor - tu to pripájate na miesto ktoré je popísané v odseku tučným skloneným písmom na začiatku článku.

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Núdzová náhrada čipov 4164. First aid - replacement DRAM 4164.

By Administrator at apríla 05, 2018 21:11
Filed Under: Atari

V poslednej dobe začína byť celkom slušný nedostatok čipov 4164 čo je 64k x 1bit DRAM. A ako to už býva - na potvoru práve sa nám z počítača Atari stane "mŕtvolka" - práve vtedy keď sa to najmenej hodí. Nemusí to byť veľký problém ak máte doma dostatok čipov DRAM 41256 - tie sa totiž dajú zohnať podstatne ľahšie a aj sú k dispozícii trebárs zo starých PC motherboardov (aj keď dnes už zase aj tieto staré PC motherboardy začínajú mať svoju cenu).


Pretože sa jedná o núdzovú náhradu musíme zobrať do úvahy fakt že v tomto zapojení využijeme reálne iba 1/4 kapacity pamäťového čipu 41256 - čiže budeme mať k dispozícii potrebných základných 64kB RAM - ani o kúštik viac.

Po celú dobu nezabúdajte na to že sa jedná o núdzové, naprosto bezproblémové - a pritom funkčné riešenie.

 

 

Samozrejme sa najprv presvedčíme či za problémy s pamäťami ktoré máme nenesie vinu náš napájací zdroj (najhoršie je ak máme doma klasický zaliaty tzv. "ingot" zdroj, viď iný článok). Najlepšie je ak zdroj ak ho meriame pod umelou záťažou cca 1A a ak vtedy dáva na výstupe hodnoty medzi 5V až 5.1V a má malé zvlnenie - tak až potom pokračujeme tu uvedenou úpravou.

 

Nasleduje upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Uvedená úprava sa hodí pre počítače rady Atari 800XL (8 čipov DRAM), Atari 800XE (8 čipov DRAM, ďalších 8 čipov neosadených), Atari 800XE (osadených všetkých 16 čipov DRAM), Atari 130XE (16 čipov DRAM) , nepotrebujeme k tomu príliš veľa vecí, stačí:

- 8x DRAM 41256 (ich rýchlosť 100÷150ns)

- 8x 16 pin pätička (uprednostňujem použiť precízny typ)

- 1x odpor 3k3 ÷ 3k9 (vyhovujú na použitie obidve hodnoty)

- cca 20cm tenkého vodiča s izoláciou

 

A teraz už len nasleduje návod ako na to:


1. - otvoríme počítač, vyberieme pôvodné čipy 4164 (8 kusov, je to prplavá robota ..., ak sú tam

  pätičky máme vyhrané a ideme na bod 3

  (ak je počítač prerobený - má 16 čipov - rada ATARI 800XE, tak sa jedná o prvých 8 čipov zľava)

2. - osadíme na ich miesto pätičky

3. - všetky piny č.1 všetkých pôvodných pamätí vzájomne prepojíme tenkým vodičom

  (dávame pozor aby sme nevyrobili skraty voči základnej doske)

4. - tento vodič potom cez odpor (3k3 alebo 3k9) pripojíme na +5V

5. - skontrolujeme na všetkých pinoch č.1 DRAM pamätí pripojenie či proti +5V vidíme odpor 3k3 ÷ 3k9

6. - potom už len osadíme 8ks DRAM pamätí 41256, potom pripojíme klávesnicu

 

Následne môžeme zapnúť počítač a pracovať akoby sa nič nestalo, zase máme k dispozícii potrebných štandartných 64kB RAM.

 

 

Ukážka je urobená pre dosku Atari 800XE, pripomínam - u neprerobeného Atari 800XL je na motherboarde miesto na iba 8 pamäťových čipov, ale zapojenie sa dá použiť tak isto ! Treba urobiť tie isté kroky ako sú uvedené v článku.

 

Tu asi stojí za to pripomenúť že do takto upraveného počítača už môžeme tiež spokojne spolu kombinovať pamäte DRAM 4164 a tak isto aj 41256. Ako je to možné ? Jednoducho, pretože DRAM 4164 majú pin č.1 nepoužitý (nc), teda nijako to nemôže jeho funkciu ovplyvniť (preto aj základná doska tento pin vôbec nepoužíva a je "v lufte", pre túto úpravu tie piny musíme vzájomne prepojiť a a nanútiť tam log.1, pre "vrtákov" - ešte je možné to pripojiť nielen na +5V, ale tak isto napríklad aj voči zemi kedy tam nanútime úroveň log.0, tak isto tiež to bude fungovať, ale nehodlám to tu vznešene opisovať prečo to bude tiež fungovať, naozaj to nie je predmetom tohoto článku). 


"Tvrďasi" môžu osadiť nové pamäťové čipy do dosky natvrdo, t.j. čipy idú potom do základnej dosky bez pätičiek (viď úvodný obrázok), ale nepovažujem to za výhodné, dnes cena pätičiek nie je vysoká, ja sa určite prikláňam k osadeniu dosky pätičkami. Ak ale idete cestou úvodného obrázku tak potom sa dočasné riešenie stane nakoniec riešeným trvalým. Wink (To poznáme a dosť často ...)

 

Tak isto sa vyskytujú DRAM pamäte 4264, môžu poslúžiť ako náhrada čipu 4164.

DRAM typu 4264 toho vie viac, ale v režime 4164 v Atari fungujú na 100%.

 

Niekedy teda môžete vidieť počítač - napríklad Atari 800XE (130XE) ktorý má v 16-tich pätičkách osadené samé čipy 41256, no a nie je tam predpokladaných 512kB RAM, ale skutočne sa tu využíva iba 320kB RAM /64kB + 256kB/. Ak to niekedy uvidíte aj naživo tak sa už nebudete čudovať, aj takto sa dá riešiť núdzovka. Skôr sa môžete pokúsiť s takýmto majiteľom urobiť výmenný obchod - Vy mu dodáte čipy 4164 a on Vám možno dá svoje 41256-ky, teda z prvej osmičky svojich pamätí - ale ak by ste od neho chceli pamäte aj z druhej osmičkovej rady tak Vás s celkom dobrým predpokladom zaručene vyhodí ...


LaughingLaughingLaughing

 

A takto to potom môže vyzerať naživo ...

 

Takéto riešenie núdzového stavu má tú výhodu že môžete po dočasnej nedostupnosti obvodov DRAM 4164 zase po čase ich v počítači nanovo osadiť, úprava nebráni ich použitiu (prečo je už popísané), takže použitie pätičiek sa javí ako hodne dobrá investícia. A pätička tu tiež nie je na zahodenie ak potrebuje otestovať či je samotný DRAM čip v poriadku. Neexistuje lepší tester DRAM ako je zapojiť pamäťový čip priamo v počítači. Keď sa to tak celé zoberie dokola, vlastne takúto možnosť získavame skoro zadarmo, pretože ak sú pôvodné pamäťové čipy v háji aj tak tam musíme niečo na ich miesto dať ako náhradu, pár centimetrov vodiča a jeden odpor nie je zase až taký veľký výdaj - pätičky a nové DRAM použijeme aj tak.

 

Poznámka:

Niekde som v poslednej dobe videl osadenie Atari počítača pamäťovými čipmi s rýchlosťou 200ns. Tie by ešte mali fungovať, pretože celý jeden pamäťový cyklus má okolo 260ns, ale tieto DRAM asi už nezoženiete, naozaj sú vzácne. Ja by som ich aj tak do počítača nedával, radšej používam rýchlejšie pamäťové čipy - a tie sú dostupné bez najmenších problémov.

Používajte radšej pamäte DRAM s prístupovou dobou 150ns, 120ns, alebo 100ns - v počítači ktorákoľvek z týchto troch uvedených hodnôt vyhovuje bez najmenších problémov a nemusíme riešiť druhotné problémy vyplývajúce z použitia príliš pomalých pamätí - proste dajme tomu to čo tam patrí a budete mať zaručene o problém na riešenie menej. (120ns a 100ns  DRAM sú už celkom zbytočným luxusom, ale kto sa rád nepochváli že tam má svižnejšiu RAM-ku ? - aj keď rýchlostne nevyužitú.)

 

Nakoniec, princíp sa dá použiť aj u iných starých počítačov ktoré používajú  DRAM typu 4164, takže niekedy táto inšpirácia od Atari zachráni aj iný typ počítača. (A to je dobre.)

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Grafická jednotka (plotter) XY4160.

By Administrator at apríla 05, 2018 16:50
Filed Under: Non-Atari

Relevantných údajov o tejto jednotke XY4160 je ako šafránu, výroba - Laboratorní přístroje Praha. Ako jediná grafická jednotka z rady XYxx mala zabudovaný HPGL interpreter (procesor Z80, 1kB RAM- 2x čipy 2114, 8251, 8255) s obmedzenou HPGL inštrukčnou sadou ktorá ale zvládala základné príkazy na kreslenie. Komunikácia beží cez sériový port.

 

 

 

Snažil som sa už nejaký čas získať nejaké tie podklady ale je to setsakra ťažké, niekto to na webe má, ale podrobnejšie údaje fakt nie sú, basta, s tým nič nenarobím. Takže som rád aj za toto:

xy-4160_man.pdf (4,20 mb)

 

Obsah Eprom:

Eprom XY-4160.bin (16,00 kb)

 

link na podrobnejšie údaje spolu s fotografiami a popisom zapojenia konektoru:

https://cygnus.speccy.cz/popis_printer-xy4160.php

link na prehľad o vyrábaných zariadeniach rady XYxx:

https://www.root.cz/clanky/tiskarny-a-plottery-vyrabene-v-ceskoslovensku/

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

 

04_2018 Blog, Notes.

By Administrator at apríla 04, 2018 09:58
Filed Under: Blog

04.04.2018

Ozval sa mi Roman Fulek, našiel ďalšiu verziu zdroja typu IV pre napájanie Atari, ešte na tom musím zapracovať a strčiť to do pôvodného článku. Roman, vďaka !

_______________

Dnes uverejňujem niečo pre tých čo stále majú chuť niečo stavať:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Amaterske-zapisovace-plottre.aspx

 

___________________________________________________________

05.04.2018

Grafická jednotka (plotter) XY4160, konečne mám manuál spolu zo schémou, akurát sa neviem dostať k obsahu Eprom. Ak niekto má dajte vedieť!

http://blog.3b2.sk/igi/post/Graficka-jednotka-(plotter)-XY4160.aspx

___________________________________________________________

08.04.2018

Ak nám odíde DRAM pamäťv počítači Atari - ako to opraviť ak nemáme k dispozícii čipy 4164 ? Dá, sa, je to zaujímavé núdzové riešenie ktoré reálne využije iba 1/4 kapacity vloženej novej DRAM - ale funguje to !

http://blog.3b2.sk/igi/post/Nudzova-nahrada-cipov-4164-First-aid-replacement-DRAM-4164.aspx

 

_____________________________________________________

10.04.2018

Ako si zabudovať do svojho počítača Atari interný reproduktor ? Niekedy je to dobrá vec, hlavne ak máme k dispozícii nejaký malý LCD monitor ktorý nemá zabudované reproduktory. Ako na to:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-repro-interne-Atari-internal-speaker.aspx

(Dodatok 23.04.2018:

Goldy ma upozornil že mám uverejnenú iba tzv. "click" verziu, tak som článok upravil a už je tam priložená aj plnohodnotná "sound" verzia. Ďakujem za upozornenie !)

 

___________________________________________________________

11.04.2018

Tak som na základe podkladov od Romana Fuleka prepísal 5.pokračovanie o zdrojoch pre Atari (jedná sa o typ IV) podľa najnovších poznatkov čo teraz mám:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeIV-part-5.aspx

_____________________________________________________

12.04.2018

Fórum oldcompu rieši ako prerobiť mechaniku 5.25 " FD jednotky TEAC FD-55BR na vyššiu hustotu, neviem, asi to nepôjde, ale dá sa použiť iná cesta - presvedčiť HD mechaniku TEAC FD-55GFR aby pracovala namiesto 360.ot/min iba na 300ot./min a vedela zapisovať maximálne 720kB:

http://blog.3b2.sk/igi/post/720kB-floppy-drive-Atari.aspx

 

 

_____________________________________________________

13.04.2018

Piatok, trinásteho, bŕŕŕŕŕ. Ale že to nie je až také zlé uvidíte ak zistíte že Atari žije, teda aspoň na lietadlovej lodi USA (nakoniec čítajte sami):

https://cdr.cz/clanek/jako-ve-videohre-dalkove-ovladana-fa-18-uspesne-pristala-na-letadlove-lodi

_____________________________________________________

18.04.2018

Včera som mal dobrý deň, zohnal som v terajšej dobe dosť "nezohnateľný" transformátor 9V/AC/3A pre napájanie floppy jednotiek Atari, cena viac ako dobrá 5.- €. Škoda že tento zdroj nadobro vyschol, zobral som posledný kus ...

__________

SIO konektor pre Atari, teda jeho stranu (samičku) na 3D tlačiarni vieme vyrobiť, ešte by bola dobrá možnosť vyrobiť aj protikus. Je to tu, aj protikus je na svete:

http://blog.3b2.sk/igi/post/SIO-konektor-v-pocitaci-SIO-connector-on-your-computer.aspx

 

_____________________________________________________

20.04.2018

To to letí ... dnes začína Atariáda.

Síce som to pôvodne (teda ešte na Foreveri som o tom bol presvedčený) nemal tento rok v pláne, ale zajtra ráno idem na jednodňový výlet na Atariádu v Olomouci. A nejdem sám, ide aj Marek Chorvát, takže cesta by mala ubiehať o poznanie príjemnejšie ako keby som išiel sám. Chystám si nejaké drobnosti, keď sa vrátim tak budem zhovorčivejší.  Takže idem chystať ...

____________________________________________________________

22.04.2018

Jeden deň na Atariáde 2018 -21.04.2018 - krátky report:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atariada-2018-kratky-report-z-akcie.aspx

____________________________________________________________

25.04.2018

Ozval sa mi Honza Křupkaj, jemu vyhadzuje príspevky už aj pod Win7, tak som prestavil príjem komentárov na ručné spracovanie - teda pridaný komentár sa zapíše a objaví sa znova až po mojom ručnom schválení. Dúfam že už pri ručnom schvaľovaní príspevky nebudú miznúť. Doteraz automatika rozhodovala sama čo je spam a o čo nie.

Všetkým "postihnutým"  prispievateľom sa ospravedlňujem, snažím sa nájsť kde je ten problém zakopaný.

No, kurvítko ako vyšité ...

______________________________________________________

26.04.2018

Jednoduchý jednoúčelový stroboskop pre správne nastavenie otáčiek floppy jednotky Atari 1050. Premiéru to malo teraz na Atariáde 2018, už to len bol treba hodiť do článku, čo som urobil a je to teda už voľne k dispozícii:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Meranie-otacok-Atari-1050-Atari-1050-RPM-stroboscope.aspx

_____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Amatérske zapisovače - plottre.

By Administrator at apríla 04, 2018 09:40
Filed Under: Non-Atari


Zapisovač (plotter) ALFI, XYxx rada a podobne - všetko stále rieši problém ako používať a občas aj ako si zostaviť podobné zariadenie. Dnes budem hodne stručný - riešenie od p.Dovala /autora ALFIiho/, takže kto chce amatérsku stavbu niečoho podobného dotiahnuť do konca tak by to mala byť povinná literatúra (Laughing):

 

amaterske_zapisovace.pdf (15,35 mb)

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: