Atari 8-Bit FAQ - A4.pdf

By Administrator at decembra 14, 2017 15:15
Filed Under: Atari

Ak sa venujete Atari tak by ste mali poznať aj meno Michael Current. Maník ktorý pre atarácku komunitu urobil obrovské penzum práce, mimo iného zozbieral všetky možne otázky na tému Atari a urobil z z toho jednu prehľadnú knižku - Atari 8-Bit FAQ. Vianoce sú už pomaličky pred nami -tak nech máte čo čítať, manželka nech si dá pohov, toto má prednosť ... mne nezostáva nič iné ako sa mu extra poďakovať za túto mega prácu a za nádherné spracovanie celého diela.


Michael Current

Atari 8-Bit FAQ (A4).pdf (2,65 mb)


Nakoniec viac ako odporúčam ísť na jeho stránky, ak chcete vedieť o Atari (napríklad o histórii) čo najviac - tu ste naozaj na správnej adrese:

Michael Current

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

4x OS computer Atari 600XL, 800XL, 800XE, 130XE, 65XE.

By Administrator at decembra 11, 2017 15:40
Filed Under: Atari

Po dlhokánskej dobe sa vraciam k tomu ako si urobiť 4-násobný prepínač do počítača - vďaka tomu potom môžeme prepínať medzi 4x OS, čo sa občas naozaj môže hodiť. Ak máte tých počítačov doma viacero tak jeden z nich si takto prerobiť je naozaj dobrá vec - predsa jednu mašinu používame najčastejšie a teda ak má v sebe všetky vychytávky sa maximálne hodí. Prednedávnom som písal že mám doma viacero počítačov - ale ani v jednom momentálne nemám QMEG, takže určite je načase to napraviť a dať veci do želaného stavu. Na začiatku si musíme dopredu pripraviť štyri operačné systémy podľa svojho výberu a následne ich napálime do pamäte Eprom 27512 (64kByte). Táto Eprom je totiž 4x väčšia ako pôvodná pamäť pre OS ktorá bola doteraz v počítači (Eprom 27128 = 16kByte). Čiže vyberieme z pätičky pôvodný OS a budeme tam potom zasúvať Eprom 27512. Ešte predtým než ju tam zasunieme musíme na tejto Eprom vyhnúť do vodorovnej polohy piny č.1 a pin č.27 - síce zmrzačíme túto Eprom ale zase na tie 2 vývody potrebujeme pripojiť kábliky určené na prepínanie 4 operačných systémov.

A ako riešiť ovládanie takejto novej Eprom (veď tam predsa máme 4 OS naraz !) ?

Ukážem niekoľko riešení toho istého vždy tochu inak - nech sa nenudíme, niečo si z toho možno vyberiete.

 

Nasleduje upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.


Výhoda je tá že na základnej doske Atari počítača nerobím vôbec žiadny mechanický zásah - a to sa u niektorých jedincov zvlášť ráta (inak by sme museli preškrabávať plošný spoj okolo pinu č.1 a pinu č.27 aby tieto neboli vodivo spojené zo svojím okolím). Pozdáva sa to aj mne, Epromy typu 27512 mám viac ako dostatočne na sklade takže ak nejakú z nich na toto obetujem nie je veľmi o čom rozmýšľať. Pretože sa nepoužíva ani žiaden medzikus tak sa nezvyšuje konštrukčná výška takto založenej Eprom - to je tiež slušná výhoda.


Názorný obrázok ako na to.

Na naprogramovanej Eprom sa vyhnú smerom nahor piny č.1 a č.27.


Prvé zapojenie ukazuje ako som to riešila kreslil kedysi v roku 2011. Fuj, ten čas naozaj nejako letí  ... Tu je možné použiť na prepínanie miniatúrne páčkové prepínače, tie majú tú výhodu že aj keď sú umiestnené na zadnom paneli tak aj po hmate vieme ako sú nastavené a teda tým pádom aj vieme ktorý OS je zapnutý, nepotrebujeme potom žiaden indikátor na prednom paneli ktorý OS je práve zapnutý. (Dosť často používané, akurát občas pre svoje okolie "nezmyselne" treba siahať na zadnú stenu aby ste boli v obraze čo máte zapnuté.)


To isté zapojenie ako na predchádzajúcom obrázku - ale kreslené už v roku 2017. Eprom 27512 je už nakreslená priamo tak ako sa založí na miesto pôvodného 16kB OS. Nie je tu vyvedená žiadna indikácia ktorý OS práve je zapnutý, preto je tu dobré ak je DIP switch vyvedený na prednom paneli počítača - priamo vidíme čo je zapnuté, potom zase už netreba nič ďalšie riešiť.


Dĺžka prívodných vodičov od prepínača smerom k Eprom nie je rozhodujúca ani v jednom z nakreslených zapojení (myslím tým ak dĺžka vodičov k A14 a A15 nepresiahne rozmer základnej dosky), pretože tieto adresné vodiče sa používajú iba v statickom režime pri prepínaní adries v Eprom, teda tú ktorú 16kByte banku z nej práve používame. 


Dtto zapojenie, ale pretože vlastním rotačné prepínače 2x 4 polohy je možné zapojenie upraviť aj na toto použitie. Ak je oska vyvedená na horný panel zase je možné označiť si na prepínači všetky 4 pozície a zase jednoznačne vieme čo je práve zapojené. (Ten prepínač 2x 4 polohy totiž nie je príliš dlhý a tak sa dá do počítača dobre umiestniť).

 

A zase rotačný prepínač 2x 4 polohy, ale už aj s indikáciou ktorý OS je práve zapnutý. Použitie rôznych farebných LED nie je podmienkou, kľudne a veľmi dobre použiteľné sú povedzme 4x zelené LED, hlavne ak ich dáte pekne vedľa seba - potom sa určite nestratíte v tom čo je zapnuté. Ako vidíte možnosti sú rôzne a nie sú naozaj zložité. Odpor 3k3 pre LED pravdepodobne bude treba ešte zväčšiť aby LED svietili iba mierne, jednoducho zvoľte odpor tak veľký aby Vám LED "nesvietili do ksichtu na plné pecky", môžete skúsiť odpor napríklad 5k6 alebo 6k8. Zase tu stačí použiť pre LED iba jediný odpor, pretože v jednom okamžiku vždy svieti iba jedna jediná LED. Tu je te prepínač umiestnený na zadnom paneli bez ďalšieho značenia polohy - na to čo je práve zapnuté nás upozorňuje LED indikácia.


Indikačná časť s čipom 74LS138 (oranžovo ohraničené na poslednom obrázku) sa dá bezo zmeny použiť aj v predchádzajúcich schémach v tomto článku, len ju stačí pripojiť na tie správne vodiče - A14 a 15.


Niečo "pre vrtákov":

Ak máte k dispozícii rotačný prepínač 3x 4 polohy a viete ho "napratať do počítača" - ušetríte kompletne čip 74LS138 a tretiu polohu prepínača potom využijete na indikáciu pomocou LED ktorý OS práve beží. Je to triviálne zapojenie (ani ho nekreslím) - akurát je už prepínač príliš dlhý a teda oska asi bude musieť byť vyvedená iba na zadnú stranu počítača, čo by nevadilo, indikácia LED-kami tu predsa je !


Pomôcka:

Pod Win si nachystáme jednotlivé OS ktoré majú vždy veľkosť 16kByte pod označením napríklad OS1.bin, OS2.bin, OS3.bin a OS4.bin

Následne skočíte na command line a napíšete príkaz

copy OS1.bin/bin + OS2.bin/bin + OS3.bin/bin + OS4.bin/bin 4xOS.bin

tento príkaz zlúči tieto 4 operačné systémy do jedného 64kByte súboru s novým názvom 4xOS.bin ktorý potom použijete na napálenie do Eprom.

Potom vyhnete spomínané nožičky na napálenej Eprom, založíte ju na jej miesto (nahradíte pôvodný OS), pripojíte vodiče k prepínaču a zapnete počítač. Následne volíte jeden zo štyroch OS ktoré ste si práve namontovali do Vášho počítača.

No a to je vlastne všetko.

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

SBC6502 - 12 - software. Basic programs: World War III, STARWARS 1.

By Administrator at decembra 09, 2017 13:25
Filed Under: SBC6502

 

Píše sa rok 1977, Vy máte k dispozícii počítač, 8bitový - síce nemá veľkú RAM, nemá k dispozícii ani grafické rozhranie ale Vy chcete hrať hru. Lenže to je problém. Dosť veľký problém. Máte síce špičkový počítač tej doby ale jeho obmedzenia sú poriadne veľké - ale ani to Vás nezastaví. (Nezabúdajte že stále chýbajú celé 4 roky do toho ako sa na trhu objaví počítač ZX-81 ... ktorý má v základe 1kB RAM.) Vyhrabal som dve hry z toho obdobia a teraz som ich upravil tak, aby tieto programy bežali na reálnom BASICu na doske SBC6502. Pôvodný BASIC v ktorom boli tieto programy napísané používal iné príkazy na INPUT a pár iných drobných vecí ale - podarilo sa mi to preložiť a oživiť.

Kto sa v tom vŕta tak vždy na niečo príde - akurát treba nastaviť pri štarte SBC6502  hodnotu TERMINAL WIDHT? na 80 znakov v riadku - obidva programy to potrebujú pre správne zobrazenie v Hyperterminálovom okne. 

My máme k dispozícii na doske SBC6502 celých 32.255 FREE BYTES RAM, teda v pohode to stačí na všetko čo sa objaví (vtedy poväčšine na takýchto počítačoch bolo maximum dostupnej RAM = 4Kbyte, maximálne 8kByte RAM - bola mimoriadne drahá a tak sa s ňou vtedy šetrilo kde sa dalo a tvorili ju desiatky čipov (odpočítajte RAM potrebnú na prevádzku systému a dostaneme sa niekde na 3.25kByte free RAM - preto je jasné prečo sa grafika nejako v tej dobe nechytala, takže teraz sme vo výhode = jasní frajeri). Na SBC6502 na grafiku môžeme zabudnúť a tak sa tieto programy čo nevyužívajú grafiku na tohoto "prcka" náramne hodia.

Obidva programy svojím rozsahom už vybočujú zo spomínanej rady (prvý potrebuje cez 4kByte RAM a druhý potrebuje viac ako 12kByte RAM). Pôvodný program STARWARS bral dokonca cez 13.25kByte RAM, mne sa ho podarilo o 1kByte skrátiť - bezo zmeny funkcie. Dalo by sa tam dosiahnuť aj ďalšie významné skrátenie programu, ale zase nechcem nad tým sedieť do Vianoc, som rád že sa to vôbec na SBC6502 podarilo sprevádzkovať - a stále máte ešte cca 20kByte RAM voľnej, čiže rozhodne program v dnešnej dobe nebeží na doraz. Program STARWARS už nejakú pseudografiku používa. Ak si urobíte listing programu tak je vidieť že je celkom rozsiahly a aj tak neobsadí ani polovicu teraz dostupnej pamäte. Mňa to len utvrdzuje v tom že tých 32kByte RAM pre SBC počítače naozaj bohate stačí a nie je dôvod na to aby sa to nejako významne zväčšovalo. Predtým som si hovoril že je dôležité tú RAM zväčšiť čo najviac, teraz po istom časovom odstupe hovorím že 32kByte RAM stačí na všetko - teda na takýchto SBC mašinách. Ak si to postavíte pochopíte, inak je asi zbytočné na túto tému viac vysvetľovať. Ale dosť bolo rečí - poďme na to!


Takže prižmúrte oči a hups! o 40 rokov dozadu ... sci-fi v reále. Príjemnú zábavu !

 

Obidva programy sú urobené tak že komunikujú cez Win Hyperterminál, nahrávajú sa pomocou záložky Transfer a v nej cez Send Text File ... :

 

 

Pretože sa jedná o čisté textové súbory tak sa to len jednoducho natiahne do Win Hyperterminálu a následne sa program spustí pomocou príkazu RUN. Ja Hyperterminál používam na WIN7 64bit (HT som si skopíroval z WinXP, pretože 7-ky už HT v sebe nemajú). Ale aj tak funguje bez problémov a na jednotku.

 

WORLD_WARIII.txt (4,80 kb)

 

 

___________________________________________________________________________________________

 

Starwars1_bas.txt (12,32 kb)

 

____________________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o SBC6502:

http://blog.3b2.sk/igi/post/SBC6502-0-UvodIntroduction.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

4x OS (firmware) Atari XF551.

By Administrator at decembra 04, 2017 18:40
Filed Under: Atari

 

3x OS v Atari XF551 tu už bolo, popísal som to prednedávnom, teraz nasleduje úprava disketovej jednotky Atari XF551 na 4 operačné systémy - (nemyslel som si že sa toho dožijem ...). Popísal som pred pár dňami ďalší OS pre XF-ku a preto teraz už vieme Eprom 27128 naplno zaplniť - nielen na ¾ ako bolo doteraz. Raz darmo 100% je viac ako 75%. Pripomeniem - vlastné systémy - každý zaberá vždy veľkosť iba 4kByte, teda t.j. tu máme obsadených 4x 4kByte a preto potrebujeme celkove 16kByte Eprom pamäť a tak použijeme Eprom typu 27128. Výhodou je to že stačí túto novú naprogramovanú Eprom založiť do pôvodnej pätičky a pridať prepínač - das war alles. Použitý dvojitý DIP switch umožňuje prepnúť nastavenia na 4 možnosti = 4x rôzny firmware pre disketovú jednotku Atari XF551.

 

Nasleduje upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Rozoberieme disketovú jednotku - zase nehodlám popisovať koľko šróbov a kde treba uvoľniť, predpokladám že to tu čítajú inteligentní jedinci a teda že aj vedia čo robia. Vyberieme z pätičky pôvodnú Eprom 2764 (označíme ju, následne ju dobre odložíme - ak pre nič iného tak pre strýčka Príhodu, ak píšem dobre myslím tým to že ju aj po čase skutočne zase vieme nájsť - ak by ju náhodou bolo treba), napálime nový binárny súbor do pamäte Eprom 27128, následne po skontrolovaní obsahu Eprom verifikáciou na nej opatrne vyhneme piny č.2 a č.26 tak, aby sa už neboli v kontakte s pätičkou a pridáme k tomu ešte celé 2 odpory + dvojitý DIP switch - takto potom dokážeme prepínať jednotlivé 4 firmware vzájomne medzi sebou podľa našich potrieb.


Pozor potom pri následnom zakladaní Eprom 27128 do pätičky po pôvodnej Eprom 2764, dodržte kľúč označenia pamäte pri jej založení do základnej dosky Atari XF551.

 

Takto vyhneme pin č.2:

Dtto potom  ešte treba urobiť aj s pinom 26

 

Uvedený spôsob prerábky vyžaduje upraviť iba túto Eprom 27128 a nie je už potrebný žiadny ďalší zásah do základnej dosky disketovej jednotky, teda ak potrebujeme vieme odloženú pôvodnú Eprom 2764 kedykoľvek zase vrátiť na pôvodné miesto (a disketová jednotka potom pracuje štandartne tak ako pred úpravou). Dvojitý DIP switch vyvedieme buď na predný panel, alebo na zadnú stenu (tam je ale potom k nemu o poznanie horší prístup). K DIP switchu nám potom stačí priviesť iba 3 vodiče aby sme vedeli prepínať na Eprom pamäti 27128 pre nás štyri potrebné binárne stavy (prepíname tu adresné vodiče pamäte Eprom A13 a A12), pomocou ktorých prepíname medzi 4x 4kByte blokmi čo sú už samotné jednotlivé OS. vodiče od prepínača smerom k Eprom pamäti môžu byť dlhé, pretože sa jedná iba o statickú prevádzku (na A12 a A13 nie je dynamická prevádzka, takže prívody v žiadnom prípade nezhoršia vlastnosti Eprom pamäte).


Pozrime sa na poradie jednotlivých 4x OS in one Eprom (firmware) v pamäti Eprom 27128 a aké pamäťové pozície jednotlivé operačné systémy v nej zaberajú:


0000 - 0FFFh - OS original XF551 + patch B.Wooley

1000 - 1FFFh - OS Turbo XF551

2000 - 2FFFh - OS Hyper-XF

3000 - 3FFFh - OS original XF551

 

Najlepšie to celé ozrejmím na jednoduchej schéme celého zapojenia:


 

Nasleduje vlastný binárny súbor kde sú už spomínané OS zo schémy pripravené na napálenie do Eprom 27128:

4xOS_XF551.BIN (16,00 kb)


Iným možným riešením je použiť namiesto DIP prepínača dva miniatúrne páčkové prepínače zapojené na rovnaký spôsob(tak isto k nim stačí priviesť iba 3 vodiče na prepínanie 4 stavov) - zase raz použijte iba to čo sa Vám lepšie hodí (páčkové prepínače sú rozhodne šikovnejšie a dajú sa rýchlejšie prepínať - tak isto stačí hmat na to aby ste poznali čo je práve zapnuté - teda ak je to na zadnej stene, DIP switch je zase o poznanie menší a teda zaberie podstatne menej miesta), obidve riešenia sú si vo výsledku funkčne rovnocenné a preto sa s tým ďalej už nebudem zaoberať. Svojím spôsobom to môže byť občas celkom na nervy ak máte toľko možností na výber, ale ako vždy si človek časom vyberie čo samu hodí a poväčšine potom stačí používať jednu, alebo maximálne dve pozície na tomto prepínači k plnej spokojnosti. Nuž vždy je lepšie keď sú k dispozícii nejaké ďalšie možnosti na výber ako kedysi keď bol len jeden OS a kedy sa s ním vliekli aj jeho niektoré problémy - buďme radi že sa to teraz po tých rokoch dá zmeniť k lepšiemu (ak chceme). Atari XF551 je naozaj celkom slušná disketová jednotka.

(Poznám maníka, ktorý má cca 1000 diskiet 5.25" a dodnes stále používa neprerobenú jednotku Atari XF551 a je s ňou totálne spokojný - takže toto je zase ďalší extrém z druhej strany. Kam sa zaradiť je vždy na majiteľovi disketovky.)

Ja zase dám na čas disketovkám pokoj (dúfam ... za to nič nedám), i keď ako sa mi čoraz častejšie ukazuje že mi vstupujú do cesty neznáme premenné ktoré neviem vo výsledku príliš ovplyvniť, takže ak napíšem že na túto tému už nič nemám nového tak sa skoro okamžite objavia ďalšie nové informácie o ktorých som v danom okamžiku zápisu na blog nemal vedomosť. No, asi to tak má byť.

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

12_2017 Blog, Notes.

By Administrator at decembra 02, 2017 11:38
Filed Under: Blog

02.12.2017

Začnem netradične - máme tu Vianoce - síce už sú tu tuším tretí mesiac, ale čo už. Nakoniec, sú už Vianoce aj v lete (napríklad Alza s tým je zeleným nepodareným skrčkom s vykastrovaným hlasom). No, fakt máme čas na to aby sme si to užili. A ešte pár týždňov a naozaj tu aj budú. Potom si zase na chvíľu vydýchneme. Potom to začne znova. A blbých reklám pribúda.

Tých idiotských reklám v TV je hodne, napríklad:

"Menopauza nie je pauza ..."

"Požičajte si koľko chcete na čokoľvek ..."

Plus som si hovoril že tam kde spievajú v Bille je tak blbá reklama že sa nedá prekonať. Dá. Teraz je tu vrieskajúca reklama - Zľavomat. Zjavne sa dajú prekonať aj takéto míľniky. Stačí chcieť.

Fakt si občas hovorím na aké cieľové skupiny sú niektoré reklamy zamerané - a mám problém nájsť komu to má byť určené. Buď som ja neštandartný, alebo okolie.

_______________

Skočím na inú tému:

- smerujeme k svetlejším zajtrajškom (zaujímavé je to že aby bolo svetlejšie tak treba makať v noci), premiér pracoval (žeby prvýkrát v živote ?) v noci, vďaka nemu dnes všetci poznáme slovíčko zvarky

- konečne niečo prínosného

- len aby zajtra neznamenalo včera

_____________

Ja som zase pred pár dňami robil s disketovými jednotkami pre Atari a pri tej príležitosti som si spomenul že cca pred rokom som založil jednu mechaniku (čiste to bola len kompletná mechanika TANDON 5.25" k jednotke Atari 1050), lenže kde je ? ..., hľadal som ju dlho, prezrel som všetko a aby reč nestála pre istotu niekoľkokrát. Sakra, takto dokonale zašitú vec som jednoducho ešte v mojich zásobách nemal. Mohol by som to definovať tak že som sa otočil okolo svojej osi a skonštatoval som že tu niekde by malo byť ... blbá definícia, ale potvrdila sa v plnom rozsahu. Prešla hodina, dve, hľadal som ostošesť, v duchu som sa už zmieroval s tým že som ju asi počas roka v divnom rozmare vyhodil (kde som to vtedy založil, "okno" rozmerov ako Tichý oceán) - a tu zrazu jedna papierová krabica a v nej bola tá jednotka zašitá - potvora jedna, nepamätal som si že by som ju tam niekedy vložil. Takže tu máme občas sa vyskytujúci stav - buďto to tam do tej krabice zašil pred časom niekto iný, alebo si musím priznať že mám deravú hlavu. Prikláňam sa k prvej variante ... je to jasné, nie ? Laughing

Mňa vo výsledku teší že je tá floppy jednotka na svete, uff už som ani nedúfal. Alebo definujem to s odstupom niekoľkých dní takto - príliš veľa rozbehnutých projektov - a málo dokončených = veľa vecí na rôznych miestach = dvojhodinové hľadanie. Poučenie ?

Redukujem ... tiež som to počul v jednej reklame. Akurát si pritom netľapkám na brucho.

__________

Keď už dnes tak ďatlujem:

Pre časom som riešil jeden interface pre prepojenie vstupného vrátnika s tel.ústredňou (pričom sa nesmelo zasahovať nijako do el.vrátnika) a pritom to musí byť schopné na vstupné zazvonenie v zvolenom časovom intervale automaticky otvárať dvere na vchode. Priznám sa že som to dlho riešil, pretože som mal nejaké zdravotné problémy, na druhú stranu som ale zase mal čas si to dokonale premyslieť ako na to. Postavil som to (je to urobené inak ako som si najprv navrhol a podstatne jednoduchšie ako sa zdalo na prvý pohľad), robí to čo treba na druhý pokus (fungovalo to síce už na prvý pokus, ale po otestovaní ešte boli vznesené ďalšie dve požiadavky, tak som to doplnil), takže som s tým vo výsledku spokojný. Veľa času na premýšľanie síce neznamená vždy urobiť dobré riešenie, ale tentoraz sa mi to fakt podarilo. 

Čo ma prekvapilo - nikto nemal chuť sa do toho pustiť.

__________

Ešte jedna spomienka:

Pred dávnejším časom som riešil ešte jeden problém - priemyselné veľkoobjemové pračkya úpravy ich programového vybavenia. Asi sa divíte čože s tým, ale predstavte si toto, pračky existujú, výrobca už nie, pračky fungujú a majú software ktorým sa dá definovať aké data sa použijú a tým je aj povedané čo má pračka u zákazníka reálne robiť. Vtip je v tom, že pračka používa jednu 32kB EPROM a v nej je nahraté programové vybavenie spolu s definovanými pracími nastaveniami. Lenže - software na túto úpravu existuje (našiel som ho na webe, hi !, firma ktorá tie pračky vlastní ho nenašlaWink), ale má vedieť spojiť vlastný program s upravenými dátami. Data sa vygenerujú - ale vlastný program do pračky samostatne neexistuje, nezoženiete ho (ani na webe). Tak som to vyriešil tak že som vyňúral kde má ležať vlastný program a kam sa majú uložiť nadefinované úpravy pracích programov. Strávil som nad tým pár hodín, podarilo sa ! Nebolo to také jednoduché ako sa na prvý pohľad môže zdať. Výrobné tajomstvo ako na to si  ponechám, prišiel som na to sám a teda je to moje know-how. Jednoducho mi v hlave zapálili v potrebný okamžik všetky žiadané súvislosti. Pár pokusov a prišiel som na to. Napálil som Epromky (program + data) na viacero typov priemyselných veľkoobjemových pračiek - a fičí to na jednotku. Som rád že som to síce robil tak že na začiatku som na to išiel akoby som sa chytal pravou rukou za ľavé ucho a naopak - ale fakt to funguje a ide to - no problem. Stačilo mi k tomu mať v ruke len jednu origo Eprom priamo z jednej pračky, ostatné som si z toho postupne poskladal. Tie úpravy sa týkali 4 druhov veľkobjemových pračiek.  Aj s týmto som spokojný.

__________

Popis niektorých sektorových kopírovacích programov pre disketovú jednotku Atari XF551 určených pre kopírovanie Quad hustoty (pritom sú tu aj 2 sektorové kopíráky pre Atari 1050 - aby som si spomenul aj na inú a veľmi používanú jednotku):

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-XF551-Sector-copy-programs-Single-Medium-Double-Quad-density.aspx

_____________________________________________________

04.12.2017

Keď sa už konečne nazbierali celé 4 operačné systémy pre disketovú jednotku Atari XF551 tak sa patrí mať k tomu aj zapojenie ktoré to vie využiť a je tu aj binárka na napálenie do novej Eprom 27128 namiesto pôvodnej 2764:

http://blog.3b2.sk/igi/post/4x-OS-(firmware)-Atari-XF551.aspx

_____________________________________________________

09.12.2017

Upravil som dva Basic-ové programy tak aby bežali ja na SBC6502, nech je k tomu aj nejaké programové vybavenie, konkrétne hry:

http://blog.3b2.sk/igi/post/SBC6502-12-software-Basic-programs-World-War-III-STARWARS-1.aspx

_____________________________________________________

11.12.2017

Pekne nakreslené a vysvetlené ako si urobiť do počítača Atari 4x operačný systém:

http://blog.3b2.sk/igi/post/4x-OS-computer-Atari-600XL-800XL-800XE-130XE-65XE.aspx

____________________________________________________________

14.12.2017

Kniha s množstvom otázok a odpovedí na tému Atari - Vianočný prídel ...:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-8-Bit-FAQ-A4pdf.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari XF551 - Sector copy programs - Single, Medium, Double, Quad density.

By Administrator at decembra 02, 2017 10:50
Filed Under: Atari

 

Nadišiel čas sa pozrieť na programy na kopírovanie celých diskiet - teda na sektorové kopírovacie programy a hlavne pre disketovú jednotku Atari XF551. Majitelia tejto disketovej jednotky mávajú problém ak potrebujú kopírovať Quad hustotu (360kB), teda obojstranne použitú disketu, ak ju nepotrebujú vystačia s programami napríklad US Sector Copier 4  alebo SECTORCOPY 1.5 - len bohužiaľ s nimi kompletnú 360kB obojstrannú disketu nakopírovať nezvládneme. Tu spomenuté sektorové kopírky sú jedny z najznámejších, existujú samozrejme aj iné riešenia toho istého, ale tieto sú naozaj najrozšírenejšie a najpoužívanejšie. 

 

Ja len ešte pripomeniem aké hustoty sa dajú použiť pre disketovú jednotku Atari XF551, tučným písmom je vyznačené zaužívané slangové označenie hustoty diskety (pri Medium je v zahraničí asi viacej používaný výraz Enhanced ako u nás, ale budem sa držať u nás rokmi zavedenej praxe).

 

Atari XF551 používané hustoty (density):


- Single side/Single density (90kB)

- Single side/Medium (Enhanced) density (128kB)

- Single Side/Double density (180kB)

- Double side/Double density (Quad) (360kB)


Tu ešte pripomeniem jednu vec - na ktorú sa často zabúda. Disketová jednotka Atari XF551 má v sebe použitú 5.25" HD mechaniku, teda mechanika zvláda 360kB disketu a aj 1.2MByte disketu. Síce takúto HD disketu vždy v XF-ke naformátuje na maximálne 360Kb - a samozrejme ju aj vždy následne potom dokáže bez problémov prečítať. Problém nastáva ak takúto disketu chceme prečítať (zapísať) na jednotke Atari 1050, tá si s HD disketou zaručene neporadí a obsah neprečítame (nezapíšeme). Takže bacha na to s akými disketami pre XF551 pracujete ! Takže aj následné "občasné" problémy s inými jednotkami sa dajú rozumne objasniť a vyriešiť.

Počítač použitý na fotografie má 320kB RAM (jedná sa o upravený pôvodný Atari 800XE), preto v COMPY SHOP režime vykazuje o 128kB RAM menej - čo nie je na závadu, je to proste žiadaná vlastnosť, Steve - nemám pravdu ? Jediný program ktorý je spokojný s RAMBO RAM rozšírením je COPYMATE a aj ukazuje plnú veľkosť RAM.

 

Uvedené sektorové kopírky sa dajú priamo požívať aj s pôvodnou disketovou jednotkou Atari 1050 kde priamo pracujeme zo Single a Medium hustotou, ak je jednotka prerobená (napríklad US DOUBLER, HAPPY, SPEEDY 1050 a pod.) tak potom spolupracuje výborne aj s jednostrannou Double hustotou. Quad hustota u jednotky 1050 nijakým pádom neexistuje a teda nás tam vonkoncom ani netrápi ako na to. Jednotka Atari 1050 používa mikrospínač aby sa rozpoznalo založenie novej diskety a teda je potom aj automaticky vždy správne rozpoznaná hustota založenej diskety. Toto Atari XF551 v štandartnej výbave nemá a preto tu existuje jav, ktorý spôsobuje veľké vrásky majiteľom tejto jednotky po zmene diskety nie je vždy správne rozpoznaná hustota diskety a prichádza k problémom ak sa začne zapisovať na disketu - zhovadia sa uložené údaje. Riešením problému je používať Hyper-XF ROM spolu s dodatočným hardvérovým vybavením (mikrospínačom), kde je potom tak isto automaticky vždy pri založení diskety rozpoznaná správna hustota diskety. Toto som už ale popísal a tak sa tu tým už nebudem ďalej zaoberať - iba by som sa opakoval.

 

Trošku tu odbočím a len pripomeniem:

Skočím na disketovú jednotku Atari 1050 - ak máte rozšírenie HAPPY existuje pre ňu disketa kde je zabudovaný sektorový kopírák, ktorý dokáže kopírovať chránené diskety.

Dtto sa týka zase jednotky Atari 1050 ak v nej máte zabudovanú Speedy 1050. Pretože je článok hlavne o Atari XF551 tak to tu už nebudem pitvať.

 

Ak nechcete ktorúkoľvek jednotku Atari XF551 prerábať, tak len pripomeniem ako správne v nej bezproblémovo kopírovať diskety - napríklad pri použití sektorového kopíráku SECTORCOPY 1.5:

- nahrajte sektorový kopírák

- založte disketu určenú na kopírovanie

- stlačte START na spustenie kopírovania

- akonáhle sa začnú načítať údaje tak po chvíľke stlačte RESET

- nanovo stlačte START

- teraz je už správne rozpoznaná hustota založenej diskety a bez problémov ju vieme skopírovať

- necháme zbehnúť celú disketu na jeden "záber" (ide to ak máme zabudovanú dostatočne veľkú RAM - najlepšie minimálne 320kB)

- založíme inú disketu a spustíme proces ukladania dát na jej povrch


Viem, vyzerá to síce ako hovadina čo som tu práve popisoval, ale divili by ste sa koľko ľudí vďaka tomu že nepozná tento postup považuje Atari XF551 za strašne problematickú jednotku - čo nie je pravda. Drobná finta - a zrazu veci fičia tak ako majú. Vyskúšajte si to.


No, možno to vyzerá na prvý pohľad trochu "krkolomne" (možno aj na druhý) - ale zato je to zaručene funkčné.


Poďme už na vlastné programy, najprv pripomeniem dve sektorové kopírky ktoré boli vyvinuté pre disketovú jednotku Atari 1050, behajú ale na jednotku tiež s XF551 pre kopírovanie vecí z 1050-ky - akurát nevedia Quad režim. Ak robíte veci smerom z 1050 na XF tak no problem.

 

Veľmi známy program US Sector Copier 4 - (napríklad super si s ním rozumie rozšírenie Happy určené pre disketové jednotky Atari 1050).  Pozná Single, Medium a Double hustotu, na Quad pri XF551 zabudnite - je to určené pôvodne pre disketovú jednotku Atari 1050 ktorá túto hustotu jednoducho nemá. Program samozrejme funguje aj pre neupravenú jednotku Atari 1050 - ale len pre Single a Medium hustotu. Atari XF551 - môžete kopírovať Single, Medium a Double (jednostranne). Bez problémov je možné kopírovanie z disketovej jednotky na program AspeQt v PC a smerom naopak cez SIO2PC. Výborne vie využiť - ak je k dispozícii RAM rozšírenie.

 

Nasleduje super používaný a aj asi bezkonkurenčne najrozšírenejší program SECTORCOPY 1.5 - zaujímavé je si s ním nerozumie zabudované rozšírenie Happy určené pre disketové jednotkyAtari 1050 (používajte namiesto neho predchádzajúci Sector Copier 4 a budete spokojní). Pozná Single, Medium a Double hustotu, na Quad kopírovanieale tak isto znova treba zabudnúť - je to program určený pre disketovú jednotku Atari 1050. SECTORCOPY1.5 samozrejme funguje aj pre neupravenú jednotku Atari 1050 - ale len pre Single a Medium hustotu, s disketovkou Atari XF551 môžete kopírovať Single, Medium a Double (jednostranných 180kB). Výborne funguje s programom AspeQt - je možné bezproblémové kopírovanie oboma smermi. Tak isto výborne využíva - ak je k dispozícii RAM rozšírenie (zvládne potom na jeden záťah nakopírovať do RAM celú Double disketu, toto sa hodí ak máte k dispozícii iba jednu disketovú jednotku a nemusíte potom robiť kolotoč s prehadzovaním diskiet - týka sa to aj predchádzajúceho programu).

 

Program HI SPEED COPY - zvláda všetky hustoty, t.j. Single, Medium, Double, Quad. Nie je práve užívateľsky prívetivý - všetky vstupné data mu musíte zadať Vy, preto je vhodný pre tých čo sa skutočne vyznajú. Preto skutočne bacha na chyby pri zadávaní ... nech si nepokazíte deň.

 

Hodne známy sektorový kopírovací program COPY 2000 V.2.41D, táto verzia zvláda Single, Medium a Double. Quad robí len jednu stranu. Nasledovná verzia 2.51 síce načíta Quad hustotu, ale zapisuje na druhú stranu diskety v opačnom poradí - teda je to nepoužiteľné, takže pozor ! Je možné prepínať medzi diskovými jednotkami, preto aj bez problémov spolupracuje s AspeQt. Staršie verzie (teda s menším číslom ako 2.41) majú v sebe rozličné chyby (bugy) takže ich  vo vlastnom záujme nepoužívajte - ušetríte si čas a aj svoje nervy !

 

No a tu sa dostávame k sektorovým kopírákom ktoré zvládajú bez zložitých nastavovačiek kopírovať Quad hustotu, teda hodia sa pre priamu prácu s disketovou jednotkou Atari XF551 (môžete ich použiť aj pre Atari 1050 - teda ak používate iba Single, Medium a Double hustotu).


Sektorový kopírovací program DISKCOPY je súčasťou systémovej diskety TURBODOS.  Zvláda všetky hustoty (ak máte Atari XF551, čo je naozaj fajn. Spolupracuje aj s programovým vybavením AspeQt. Celkom slušné možnosti všelijakých nastavovačiek. Skúšal som iba vlastný program bez TURBODOS-u - vtedy nedokáže na jeden záťah urobiť kópiu Quad disku (možno aj iné hustoty). Proste načíta časť, zapíše a potom ešte raz. Chodí pekne.

 

Tak isto hodne známy sektorový kopírák COPYMATE V 3.7 pre všetky hustoty. Tu je tých informácií dosť priamo na displeji.

 

COPYMATE V 3.7


Nasleduje COPYMATE V4.4

 

Sektorový kopírák XF-COPY je súčasťou XF TOOLS diskety. Zvláda všetky hustoty, t.j. Single, Medium, Double a Quad hustotu - samozrejme len pri použití disketovej jednotky Atari XF551. Má minimalistický design - poskytuje na displeji skutočne len minimum informácií, zato na druhú stranu bezchybne pracuje.

Tu chcem upozorniť na jednu vec:

Program funguje iba s pôvodným operačným systémom v počítači Atari - nefunguje ak máte v XF551 prepnuté na OS Hyper-XF. Overené je že tak isto funguje aj s firmware verzie 7.7. kde bol uplatnený patch od B.Woolleyho (uverejnený v predchádzajúcom článku).

Ak si viete prestaviť obidve uvedené veci do pôvodného stavu (t.j. pôvodný OS v počítači a pôvodný OS v XF551 - čiže je dobré mať zabudované prepínače) tak je to bezproblémový kopírák. Nespolupracuje s AspeQT, čo je dosť veľká škoda. Bohužiaľ momentálne QMEG nemám v žiadnom dostupnom stroji takže či to chodí-nechodí s QMEGom sa teraz neviem vyjadriť. (Aj to sa u mňa stáva - doma 6 počítačov a v žiadnom momentálne nemám zabudovaný QMEG - sic!.)

 

S pomocou týchto sektorových kopírovacích programov by ste mali vedieť bez problémov skopírovať 99.9% dostupných diskiet a urobiť si z nich bezpečnostné kópie, alebo si s  pomocou AspeQT viete urobiť záložný atr súbor. Mne sa na tieto veci veľmi osvedčila kombinácia Atari XF551 ako D1: a AspeQT ako D2:, pripojenie AspeQt je potom cez SIO2PC.

Pre tých čo to doma majú je výborné mať ďalšiu Atari XF551 nastavenú ako D3: (alebo D2:), vtedy sa už dajú zvládnuť aj krkolomné kopírovačky a tak isto aj vytváranie atr súborov. Ak druhú XF jednotku nemáte k dispozícii (čo je celkom časté) - dá sa to zvládnuť tak isto, len to chce o trošinku viacej rozmýšľania a roboty - ale nie je to nič nezvládnuteľného. Tu sa potom môžete dostať do situácie že občas bude nevyhnutné aby XF551 nebola v systéme ako D1: ale ako D2:, ale to naozaj len výnimočne.
Tak isto sa dá na kopírovanie diskov ako sektorová kopírka použiť MyDOS (konkrétne stlačenie J), ale to je už mimo rozsah tohoto článku, pretože tam zase musíme vedieť čo ideme robiť a koľko sektorov treba odkiaľ kam kopírovať. Nakoniec tých možností ako na to je celkom dosť, dnes som spomenul len niekoľko rozšírených a používaných možností. SpartaDOSSCOPY program atď. Všetky požadované veci sa dajú nájsť na webe. Existujú aj sektorové kopírovacie programy od firmy TOMS, tie sú ale jednoznačne urobené tak, že využívajú rutiny ich OS v disketovej jednotke a teda pokiaľ nemáte mašinu zo zabudovaným OS TOMS tak si z ich sektorovým kopírákom ani neškrtnete. Pritom ich sektorový kopírák zvláda aj 720kB ... no, iný kraj, iný mrav, hlavne vlastný piesoček -ale aj takto sa dá zabrániť rozšíreniu dobrých programov. Škoda a ešte raz škoda.


Nasleduje praktická časť:

___________________________________________________________

Disketa DOS 2.5, ktorá obsahuje:

US Sector Copier 4, Sectorcopy 1.5, HI SPEED COPY, COPY 2000, XF-COPY, DISKCOPY

SECTOR_COPY.ATR (130,02 kb)

_____________________________________________________

Disketa  TURBODOS, ktorá obsahuje DISKCOPY:

Turbo DOS XE (v2).atr (130,02 kb)

_____________________________________________________

Disketa COPYMATE 3.7:

Copymate XE 3.7.atr (64,02 kb)

_____________________________________________________

Disketa COPYMATE 4.4:

Copymate 4.4.atr (90,02 kb)

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari XF551 firmware - patch ROM ver.7.7.

By Administrator at novembra 27, 2017 13:30
Filed Under: Atari

 

Poznáte meno Bob Woolley ? Ak áno - príma pokračujem, ak nie ani nečítajte ďalej ... Tento maník a počítačový velikán ktorý sa venuje (a venoval) Atari  už pre časom vymyslel úpravu najnovšieho firmware (ver.7.7) pre disketovú jednotku Atari XF551. Tento patch by mal riešiť problémy zo zlým načítaním hustoty novozaloženej diskety. Niekde som tú úpravu v článku našiel, vyhrabal, zmenil som tých 23 bytov v súbore Eprom pamäte a následne som to do Eprom nanovo aj napálil. Výmena je jednoduchá, XF-ka má Epromku v pätičke - takže netreba žiadne hardvérové úpravy - teda ak nepočítam do toho výmenu Eprom. Funguje to, takže kto si to chce vyskúšať na svojej disketovej jednotke stačí napáliť Eprom typu 2764 a môžete skúšať či Vám to pomôže. Asi to síce nerieši všetky problémy s načítaním hustoty po výmene diskety, ale je to určite lepšie ako bolo doteraz. Disketová jednotka síce o poznanie dlhšie rozmýšľa ak bola vymenená disketa - ale ako sa zdá nakoniec sa chytí - a to je to pravé orechové čo očakávame.


Ja len registrujem že takto už máme k dispozícii 4x rôzny firmware pre disketovú jednotku Atari XF551, je to prekvapujúce, dllllllllllllho nič a potom bum-prásk v podstate za sebou 2 verzie. Celkom zaujímavý skok. Nás môže len a len tešiť že si je konečne z čoho vyberať ak chceme testovať a skúšať čo sa dá z disketovej jednotky Atari XF551 "vymačkať".

 

Nasleduje upravený firmware (použitý patch) pre disketovú jednotku Atari XF551 ver 7.7 (ťukanda Igi):

ROMXF551_Ver7_7_patch.bin (8,00 kb)

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari XF551 - density indicator.

By Administrator at novembra 17, 2017 12:12
Filed Under: Atari

 

Zase som sa po dlhšom čase vŕtal v Atari disketovkách a tak som "znovu objavil Ameriku" - teda jednoduché zapojenie ako indikovať hustotu založenej diskety. Práve takáto indikácia na disketovej jednotke Atari XF551 dosť dlho skutočne chýbala - takto sa teraz dá bez problémov orientovať v tom s akou disketou pracujete. Zapojenie bez najmenších problémov rozpoznáva Single (90kB), Medium (128kB) a Double (180kB) hustotu. Pri pozornom študovaní schémy si môžete všimnúť že piny 35 a 36 procesoru 8050 (8040) na základnej doske disketovej jednotky Atari XF551 sú akoby tzv. nezapojené (nc) a teda na prvý pohľad to vyzerá tak že tieto piny naozaj nie sú nijako využité. Nie je to pravda, pretože pri originálnej ROM pre Atari XF551 sa práve na týchto pinoch objavujú logické signály, ktoré nám povedia (mimo Quad density) akú hustotu má práve založená disketa.

 

Takže čo som nameral pri testovaní:

Procesor 8050 (8040):

pin 36                  pin 35                  Density:

port 2.5               port 2.4

log.1                     log.0             Single side/Single density (90kB)

log.1                     log.1             Single side/Medium (Enhanced) density (128kB)

log.0                     log.1             Single Side/Double density (180kB)

log.0                     log.1             Double side/Double density (360kB)

 

Bohužiaľ toto zapojenie density indicator-u nevie rozpoznať rozdiel medzi SS/DD (180kB) a ak je založená disketa = DS/DD (Quad, 360kB), stále tvrdí že je to iba Double formát (180kB). Toto je síce čiastočná pravda (stále máme na stranu 180kB, ale tu by sme potrebovali niečím overiť že je to 2x 180kB ...  Síce nejaké tie pokecy tvrdia že vtedy je naraz na pinoch 35 a 36 procesoru 8050 (8040) log.0, ale mne sa to pri mojom meraní nepotvrdilo - testoval som to pomocou BiboDOSu. (A ak to takto funguje v BiboDOSe tak to asi bude fungovať aj inde - myslím tým indikáciu DS/DD aj v iných DOSoch. Doplním - je to záležitosť firmware XF551.) Síce je možné využiť signál ak sa zapisuje na druhú stranu diskety ale stále to nerieši problém zobrazenia založenej DS/DD (Quad) diskety. Ak by fungovalo že na vstupe je vtedy 2x log.0 tak by stačilo pridať ďalšiu LED (napríklad modrú) a fungovalo by to aj extra pre 360kB formát (LED by sa potom analogicky pripojila na pin 15 (Y0) čipu 74LS138 spolu s ostatnými LED diódami). No, keby bolo keby, bolo by to naozaj fajn ... ale bohužiaľ to tak nie je. Aj napriek tomu to uverejňujem, pretože je to skutočne maximálne jednoduchá pomôcka na zobrazenie hustoty založenej diskety (a to aj pri už spomínanej nedokonalosti pre zobrazenie Quad hustoty). Ak niekto prišiel na fintu mäkké "fň", teda ako správne zobraziť aj Quad density, neváhajte a napíšte ! Potešilo by to nielen mňa, ale asi aj iných ataristov.


U p o z o r n e n i e :


Uvedené zapojenie vyžaduje použitie iba pôvodnej originálnej ROM (EPROM) v disketovej jednotke Atari XF551 ! (Jedná sa o poslednú verziu v.7.7) Zapojenie nefunguje napríklad s Hyper XF OS, pretože tam sa pin 35 mikroprocesoru používa na to že poskytuje procesoru informáciu o tom či je založená disketa (mikrospínač tam pin 35 spína voči zemi).

 

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Celé zapojenie vyžaduje pre túto indikáciu iba jeden čip (74LS138) a nejaké to ďalšie bižu okolo (odpor 3k3, kondenzátor M1 a 3x rozdielne farebné LED - žltá, zelená a červená). Tak isto je možné tieto stavy dekódovať trebárs aj čipom 74LS139 - ale vtedy už treba použiť iné zapojenie, nech mi tu čítajúci ataristi odpustia, ale všetky možné iné zapojenia ako to riešiť aj inak tu kresliť nechcem, s radosťou to prenechám na starosť niekomu inému. Nepovažujem za potrebné kresliť celú dosku motherboardu Atari XF551 a preto je tu nakreslená iba tá jej časť kde sa pripájajú nové potrebné prívody - myslím si že sa v tom dá aj tak bez problémov vyznať.


 

Ak sa pozriete na zapojenie doplnku (ohraničené oranžovou farbou) - vyžaduje pripojenie tejto indikácie iba 4 prívody: +5V, zem a piny 35 a 36 zo základnej dosky (tieto nové prívody sú označené hnedou farbou). V zapojení sú použité supersvietivé LED na prúd 2mA, ich svit pri použitom odpore 3k3 je viac ako dostatočný (kľudne stačí použiť aj 6k8 odpor). Ak použijete normálne LED na prúd = 20mA tak vtedy treba použiť spoločný odpor = 270Ω. Pretože v konkrétnom okamžiku vždy svieti iba jedna z použitých LED postačuje použitie iba jedného spoločného odporu. Po tých rokoch ma aj tak nejako "mierne" prekvapuje že toto zapojenie nikto doteraz nezrealizoval, osobne nepoznám že by takúto schému na indikáciu hustoty založenej diskety v disketovej jednotke Atari XF551 niekto niekedy už publikoval (a nakreslil, viete o niekom ? - je možné že som niekde niečo prehliadol - nie som vševedúci - ak to po niekom náhodne  dupľujem tak potom sorry, sorry, sorry (stačí ...) ale teraz nie som si toho vedomý). A tak teda pri študovaní schém a vŕtaní sa v disketovke a čo ja viem v čom ešte možnom objavujem takto nanovo už na začiatku spomínanú "Ameriku". (Na druhú stranu - veď to celé z nej aj pochádza ...) 

 

Zapojenie samozrejme nerieši problém zo správnym prepínaním hustoty po zmene diskety v jednotke - ale o tom ešte bude nasledujúci článok - teda aj keď nemáme k dispozícii OS Hyper-XF a aj tak chceme kopírovať disketu s inou hustotou (normálne príde k "zamrznutiu" sektorového kopíráku ak je hustota založenej diskety iná ako prvej diskety na ktorej máme sektorový kopírák a my tým pádom máme pocit že beznádejne končíme) a aj napriek tomu dokážeme nakoniec disketu správne načítať a skopírovať  - trebárs s pomocou veľmi známeho programu Sector Copy 1.5. Áno viem, už som to niekde písal, ale opakovanie je v tomto prípade matkou múdrosti a ak k tomu pridám mierne upravený najnovší a pritom pôvodný firmware pre disketovú jednotku Atari XF551 - rozhodne to stojí za prečítanie a ak to chcete vyskúšať stačí si napáliť upravenú Eprom 2764 - tak toto bude obsahom budúceho článku na mojich stránkach. Táto upravená verzia firmware by si mala lepšie vedieť poradiť zo zmenami hustoty založených diskiet počas práce ako pôvodný originál. Táto mierne upravená ROM (EPROM) tak isto funguje bez problémov s tu v tomto článku uverejneným indikátorom hustoty založenej diskety.

Takže - uvidíme sa zase v ďalšom novom článku. Bye, pekný zvyšok dňa, Igi.

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Dataset XC12 - TURBO 2000 - other version.

By Administrator at novembra 06, 2017 19:40
Filed Under: Atari

 Iná úprava datasetu XC 12 pre spoluprácu zo

 

systémom SUPER TURBO (kompatibilné s T-2000).

 

J.Pecher

 

 

Keď sa už vŕtam v datasetoch (myšlienkovo), tak je tu ešte jedna možná úprava datasetu XC12 pre TURBO 2000 a aj pre jeho nadstavbu SUPER TURBO. Celé riešenie je zase úplne iné, mení sa dosť súčiastok priamo v datasete a tak isto ešte pár súčiastok pribudne. Síce mi to pripadá celkom zložité, ale zase kto rád experimentuje tak tu si príde na svoje. Je tu pekne vidieť ako sa dá rovnaký výsledok dosiahnuť aj úplne iným myšlienkovým pochodom. Buďme radi že sa takíto ľudia vyskytujú ...

 

Nasleduje link na túto úpravu:

http://jpecher.sweb.cz/turbo/t3.htm

Tí ktorí chcú na danú tému na tomto linku vedieť viac - máte tu link na všetok materiál na uvedenom webe:

http://jpecher.sweb.cz/turbo.htm

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Pretože sem chodia aj "inostránci", tak je tu link na anglickú verziu tejto úpravy:

http://turgen.sourceforge.net/docs/Turbo2000_Upgrade.pdf


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Nuž - túto úpravu som nestaval (ani tie predchádzajúce), kedysi som vystačil s úpravou od J.Richtera a fičalo mi to s vybratými dvierkami v pohode niekde nad 5000Bd (vyššie som nešiel, tu to bolo výborne spoľahlivé) a potom už som vlastnil disketovku a tak dlhá éra TURBA u mňa skončila ...

Takže tí čo datasety udržiavajú pri živote môžu experimentovať ak ešte takú vec ako TURBO u seba ešte nemajú. Držím palce.

A ja už nemám nič ďalšieho k téme úpravy datasetov, takže to tu bez ďalších dlhých rečí aj uzavriem.

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Dataset Atari XC12 - SUPER TURBO - ver.Čmuchař 2.

By Administrator at novembra 04, 2017 13:30
Filed Under: Atari

Jednoduchá úprava datasetu XC 12 pre spoluprácu zo

 

systémom SUPER TURBO (kompatibilné s T-2000).

 

Čmuchař ver.2.

 

 

Táto verzia nevyžaduje žiadne nastavovanie - a je aj určite viac rozšírená ako verzia 1 uverejnená v predchádzajúcom článku.  Princíp zostáva rovnaký, pomocou Command linky sa vypína frekvenčná časť pre pôvodný záznam a "preklenutím" tejto časti sa stane priechodným z A do B pre Turbo signál. Na rozdiel od predchádzajúcej verzie ktorá zvláda TURBO 2000, toto zapojenie patrí do tzv. SUPER TURBO, teda môžeme dosiahnuť aj podstatne vyššie prenosové rýchlosti ako má štandartné TURBO 2000. Je to ešte premyslenejšie ako prvá verzia tohoto autora. Proste ešte si sadol a dotiahol to k dokonalosti. Riešenie je podstatne jednoduchšie ako pôvodný prídavný hardvér pre TURBO 2000 od Jiŕího Richtera. Je to iba skonštatovanie stavu, JR odviedol parádnu robotu a vtedy to vyriešil tak, že to bolo kopírovateľné a reprodukovateľné vo veľkom - čo bol základ pre budúci úspech rozšírenia TURBO 2000, za čo mu patrí vďaka. A ruku na srdce - nebyť existencie TURBO 2000 a TOS 4.1 tak by sme asi na Atari zanevreli - práve pre pôvodný, pomalý a nespoľahlivý záznam dát na kazetu.


(Najlepšie výsledky pre maximálnu rýchlosť som dosiahol ak sa vybrali dvierka, pretože tie majú uchytenie pri zatvorení iba na pravej strane a teda "stáčajú" založenú kazetu. Po vybratí dvierok a nastavení hlavy dobrý magnetofón bez najmenších problémob dosahuje maximálnu prenosovú rýchlosť. Ak neveríte, vyskúšajte !)


Tak isto ako v predchádzajúcom prípade je potrebné doviesť do magnetofónu XC12 signál Command zo SIO portu - buď extra vodičom, alebo cez vodič Audio signálu - úpravu ako na to je popísaná v predchádzajúcom článku.

 

Samozrejme naďalej platí potrebná úprava pre záznamový prúd, tu citujem časť z predchádzajúceho článku:

Pre dobrú súčinnosť TURBA zo standartom je potrebné tak isto ešte odobrať keramický kondenzátor pripojený paralelne k signálovej hlave (biely a červený vodič), týmto je rozšírená jej kmitočtová pracovná charakteristika a ďalej je potrebné zvýšiť záznamovú úroveň výmenou sériového odporu (pripojeného na červený vodič hlavy) za odpor 3k3.

(Poznámka: Tu v tejto verzii sa nakoniec ale používa odpor o hodnote 3k9.)

 

A už len pridám pár postrehov ku vlastnej schéme, náhrada a označenie použitých súčiastok popisovaného rozšírenia:


- tranzistor T4 - typ KF517 (MPSA42, MPSA56)

- tranzistor T5 - typ KC508 (BC547, BC548)

- dióda D5 - typ 1N4148


Týchto pár súčiastok sa zapojí do schémy na svoje miesto a môžete si užívať pri dobrom nastavení hlavy aj maximálnu prenosovú rýchlosť = 6411Bd. No, to je už naozaj hodne vysoká prenosová rýchlosť - ale to chce už aj naozaj slušne nastavenú mechaniku datasetu. Bez nejakých mechanických prestavovačiek (pritom počítam s tým že po motorickej stránke je všetko O.K. a remenička nie je vyťahaná) by to ale malo bežať niekde na hranici cca 3500Bd - čo je tiež viac ako slušné. Napriek tomu je skutočne dobré ak si nastavíte hlavu kazeťáku tak aby bol skutočne kolmá = najvyšší rozsah prenášaných frekvencií. Pretože tu sa dá predpokladať že sa v tom bude vŕtať iba ten kto tomu naozaj rozumie nebudem nejako zabŕdať do podrobností, ten kto do toho ide vie čo má robiť.

Nuž ja už tieto veci nestaviam, kazeťák už chvalabohu roky nemám, ale ako sa pozerám po webe - je ešte stále dosť ľudí, ktorí majú doma nejaké tie kazety a logicky ak zoženú mgtf k Atari nevyhnutne potrebujú zase v ňom mať TURBO. A o tom to vlastne je ...

_____________________________________________________

Prvá časť:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Dataset-Atari-XC12-TURBO-verCmuchar-1.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post

11_2017 Blog, Notes.

By Administrator at novembra 01, 2017 09:25
Filed Under: Blog

 01.11.2017

Dnes si pripomenieme TURBO 2000 a aj to že sa elektronika v magnetofóne Atari XC12 dá riešiť aj úplne inak ako je pôvodný hardvér od J.Richtera:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Dataset-Atari-XC12-TURBO-verCmuchar-1.aspx

_____________________________________________________

04.11.2017

Druhá časť - verzia 2 - SUPER TURBO XC12 - autor ten istý, dataset XC12 tiež:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Dataset-Atari-XC12-TURBO-verCmuchar-2.aspx

_____________________________________________________

06.11.2017

TURBO 2000 - zase iné riešenie pre úpravu datasetu Atari XC12:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Dataset-XC12-TURBO-2000-other-version.aspx

_____________________________________________________

17.11.2017

Drobná fičúrka - ako zobraziť hustotu založenej diskety v jednotke Atari XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-XF551-density-indicator.aspx

_____________________________________________________

27.11.2017

Upravený firmware pre Atari XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-XF551-firmware-patch-ROM-ver77.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Dataset Atari XC12 - TURBO - ver.Čmuchař 1.

By Administrator at novembra 01, 2017 09:10
Filed Under: Atari

Jednoduchá úprava datasetu XC 12 pre spoluprácu

 

zo systémom UNIVERSAL TURBO (T-2000).

 


Čmuchař ver.1.

 

 

Materiál pochádza z časopisu ATOM, bližšie označenie čísla nemám, pretože sa mi dostala do rúk akurát táto konkrétna stránka (ATOM 22/214) - a aj to v dosť zlom stave (našťastie zle bola čitateľná iba textová časť)  - preto som prepísal text autora článku. Autorom uvedeného zapojenia je František Čmuchař. Zapojenie sa vyznačuje tým, že používa skutočne iba minimum pridaných súčiastok (4 !), jedna súčiastka sa mení, teda prístup k riešeniu využitia na TURBO je zásadne odlišný ako pôvodné originálne zapojenie TURBA od Jiřího Richtera.

 

Idem priamo na text od autora:

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

 

Pre rozšírenie systému rýchleho nahrávania TURBO Jiŕího Richtera sa mi osvedčila veľmi jednoduchá a nenáročná úprava firemného magnetofónu s ktorou je možné dosiahnuť pomerne vysokú prenosovú rýchlosť (až 6411 Bd).

 

Popis zapojenia:

Celá úprava spočíva v tom že sa vradí elektronický spínač medzi výstup tvarovacieho zosilňovača (vývod 8 IO) a bázu koncového tranzistoru, jeho zopnutím je premostený kmitočtovo - číslicový prevodník (obvody využívané štandartným systémom prenosu dát). Spínač, tvorený tranzistorom T je aktivovaný signálom COMMAND (log.0) pomocou neho je tiež zablokovaný prevodník (uzemnením vývodu 12 IO cez diódu D). Delič tvorený rezistormi R1 a R2 prednastavuje pracovný bod koncového tranzistoru, k tomuto sa využíva jednosmerná zložka signálu z tvarovača.

 

Konštrukčné prevedenie:

Vzhľadom k malému množstvu použitých súčiastoksú tieto umiestnené priamo do voľného priestoru na doske plošného spoja obvodov magnetofónu. Signál COMMAND ktorý nie je do neupraveného magnetofónu zavedený, je možné priviesť pomocou zvláštneho vodiča (proste pridáte ešte jeden vodič - moja pozn.) zo svorky číslo 7 sériového konektoru mikropočítača (je nakreslený v Užívateľskom popise počítača) (jedná sa SIO konektor - moja pozn.).

K tomuto je tiež možné použiť vodiče signálu AUDIO OUT (svorka 11 sériového konektoru), ktorý je ptom potrebné v konektore prepojiť na svorku 7 (COMMAND) a keramickým kondenzátorom M1 spojiť priamo v púzdre konektoru zo svorkou 11. Rovnakou kapacitou je nahradený elektrolytický kondenzátor 4.7uF na výstupe zosilňovača AUDIO,  z jeho zápornej elektródy je je vedený po červenom vodiči signál AUDIO OUT.

 

Pre dobrú súčinnosť TURBA zo standartom je potrebné tak isto ešte odobrať keramický kondenzátor pripojený paralelne k signálovej hlave (biely a červený vodič), týmto je rozšírená jej kmitočtová pracovná charakteristika a ďalej je potrebné zvýšiť záznamovú úroveň výmenou sériového odporu (pripojeného na červený vodič hlavy) za odpor 3K3.

 

Nastavenie:

Vzhľadom k rozdielnosti parametrov aktívnych prvkov v datasetoch je potrebné zistiť veľkosť odporov R1 a R2. Odpory sú nahradené trimrom 10k, ktorý je postupne nastavený tak  aby dataset pracoval s maximálnou prenosovou rýchlosťou. Po nastavení je trimer nahradený pevnými odpormi. (Tak isto tam môže zostať nastavený odporový trimer - moja pozn.) K nastaveniu teda nie je potrebný žiaden merací prístroj. Nastavovanie je prevedené priamo na počítači v spolupráciu najlepšie s programom UNIVERSAL TURBO COPY, ktorým sa vygenerujú na kazetu niekoľkokrát ľubovoľné data v rôznych rýchlostiach. Pri spätnom čítaní je potom nastavovaný trimer.

 

Použité súčiastky (v zátvorke možná náhrada - moja pozn.):

tranzistor T - KF517             (BC557)

dióda D - KA261                  (1N4148)

odpory R1 a R2 - zistiť podľa návodu

odpor 3K3 (výmena odporu na hlavičke - moja pozn.)

 

Vlastná schéma pre TURBO - dataset XC12:

 

 

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Keď sa na to pozerám autor sa skutočne poriadne zamyslel ako na to a našiel jednoduché, geniálne riešenie - jedná sa o najjednoduchšie dostupné TURBO čo je k dispozícii. Takéto riešenie preto len tak nenájdete. Je zaujímavé že o tomto konkrétnom riešení sa v dnešnej dobe ani poriadne nevie, buď je to dané tým že vznik úpravy bol už neskorší, alebo sa v reále o tom príliš nevedelo - pritom sa maximálne využíva to čo je už v magnetofóne k dispozícii. V každom prípade by bola škoda aby to zapadlo prachom.

On ten časopis ATOM mal vôbec zaujímavé veci k Atari (hlavne programové veci) ... je jasné že materiál je už starší, ale zase to čo ponúka stojí za zverejnenie aj dnes.

No ale poďme naspäť do reality - neplatí ani jedna mnou uvedená možnosť, autor nakoniec vytvoril ďalšiu, lepšiu verziu ktorá už nepotrebuje pre oživenie žiadne nastavovanie - táto verzia bude uverejnená v nasledujúcom článku.

_____________________________________________________

Druhá časť:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Dataset-Atari-XC12-TURBO-verCmuchar-2.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Switching power supply Atari - 5V/DC/3A - LM2576 - part 10.

By Administrator at októbra 24, 2017 11:11
Filed Under: Atari

A v záverečnej časti celého seriálu je tu naozaj totálna klasika - DC/DC spínaný menič s čipom LM2576-5.0 a zase na výstupe je k dispozícii 5V/DC/3A. Frekvencia spínania je oproti predchádzajúcim meničom o poznanie nižšia =52kHz, preto je aj cievka v meniči o poznanie väčšia. Tak isto účinnosť je o niečo menšia (82%) a preto toto zapojenie vyžaduje použitie chladiča pre čip LM2576-5.0.

 

Dnes si ukážeme celkove 3 zapojenia s tým istým čipom LM2576-5.0, kde sú nejaké tie úpravy aby zdroj vyhovoval aj trošku iným požiadavkám.


Najprv si pozrieme rozloženie pinov vlastného čipu:


Pin 5 je v prevádzke v tomto zapojení trvale uzemnený.

 

Zapojenie varianty A, kde je použité v podstate datasheetové zapojenie - teda až na niekoľko maličkostí. Uprednostňujem použitie 2 kondenzátorov tak na vstupe ako aj na výstupe (tam je to jasné, dostanem nižšie ESR pri použití 2 kondenzátorov). A na vstupe väčšia kapacita tak isto nie je na zahodenie. Pri stavbe je potrebné dôsledné dodržiavanie zemnenia do jedného bodu, použitie dostatočne dimenzovaných prívodov je vyžadované (tak isto sa to týka použitia plôch na plošnom spoji). Použitá cievka 100uH je určená na prúd 3A. (Existujú dostupné 100uH cievky tiež pre prúd =2A - teda ak Vám stačí odber maximálne 2A.) D1 je rýchla Schottky dióda, tú treba na tomto mieste v zapojení dodržať. Použité diódy v usmerňovači sú 3A typ, minimálne na 80V.

 

Klasické datasheetové zapojenie DC/DC 5V/3A:

 

Prikladám návrh mnou modifikovaného plošného spoja pre zapojenie varianty A, veľkosť plošného spoja je približne 1:1, čiže súčiastky tam spokojne "nastrkáte" na svoje miesto a pripájkujete. Chladič je vodivo spojený z Gnd, čiže je na rovnakom potenciáli ako piny 3 a 5, ktoré sú spojené prepojkou nakrátko. Tento plošný spoj sa dá použiť aj pre pre čipy LM2576 s iným výstupným napätím.

 

Na plošnom spoji nie je umiestnený Graetzov usmerňovač.


Podľa použitej cievky (L1) je možné že bude potrebné na doske plošného spoja upraviť otvory na jej uloženie (je možné že vývody cievky budú bližšie k sebe, ale to nie je problém).  Pin č.5 je trvale uzemnený (na plošáku sa urobí prepojka, je tamzaznačená), čiže menič po pripojení napájania priamo pracuje. Vlastný čip LM2576-5.0 pracuje až do vstupného napätia max. 40V/DC, existuje aj verzia ktorá pracuje do 60V/DC na vstupe, ale tu ju nepotrebujeme (je drahšia). Tak isto vstupné kondenzátory sú dimenzované na 35V, pretože na ich vstupe sa nedostaneme na hodnotu vyššiu ako DC/26 ÷ 28V. Výstupné kondenzátory sú vždy v spínaných zdrojoch hodne namáhané a teda preto sú použité typy na 25V. Je dobré ak sú všetky použité kondenzátory na 105°C. Na obrázku plošného spoja vidíte naznačený celkom masívny chladič - chladenie tu nepodceňujte, je potrebné !

Ak pre napájanie použijete transformátor s výstupom 24V/AC - potom je potrebné zameniť vstupné kondenzátory za typy na 50V/DC, na výstup treba dať kapacity minimálne na 35V/DC.

___________________________________________________________

Nasleduje varianta B, ktorá za pomoci pridania 2 súčiastok dosahuje na výstupe podstatne lepšie šumové vlastnosti (verzia A pritom funguje naprosto bez problémov, ale toto je už vec pre perfekcionistov). Cievka 20uH na výstupe zdroja je dimenzovaná na veľkosť výstupného prúdu zdroja (3A).


Klasické datasheetové zapojenie DC/DC 5V/3A, ktoré ma na výstupe znížený šum:

 

________________________________________________________________________________

Sám som verziu B na 5V a 12V použil pri prerábke napájania vovnútri disketovej jednotky Atari 1050 - tieto meniče fungujú parádne a hlavne bezproblémovo. Pozrime sa ako sa to dá urobiť doma "na kolene" na univerzálke doske. A hlavne som si na trúfal že plošák dobre na univerzálke navrhnem - tých 52kHz sa dá ešte ako-tak zvládnuť aj na univerzálke.


Vľavo 12V DC/DC menič, vpravo 5V DC/DC menič.


DC/DC meniče na obrázku boli použité pri prerábke zdroja v disketovej jednotke Atari 1050, plošný spoj je koncipovaný tak, že je možné usadiť celý takýto malý plošný spoj  na miesto pôvodného zdroja 7805 - zdroj vpravo (7812 je riešený mierne odlišne) a pripevňuje sa na pôvodný chladič disketovej jednotky. Obidva zdroje sú koncipované na odber 3A - tomu aj zodpovedajú použité cievky 100uH/3A. Chladiaci plech Atari 1050 pri jej používaní zostáva naprosto chladný, má teplotu okolia. Ak Vás to hlbšie zaujíma - pozrite si pôvodný článok prerábky zdrojov disketovej jednotky Atari 1050, kde sa stále používa pôvodný napájací transformátor s výstupným napätím 9V/AC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/ATARI-1050-nove-napajanie-new-power-supply.aspx

Pri disketových jednotkách som rozhodol že budem naďalej používať pôvodné transformátory, čiže jediná cesta kde sa dá niečo zmeniť sú práve zdroje 5V a 12V, v článku je to rozpitvané.

______________________________________________________________________________

Variant C je zaujímavý z iného hľadiska - síce som to nikde nevidel v praxi, ale dá sa to - tu môžeme mierne modifikovať výstupné napätie zdroja smerom nahor a to u čipu ktorý má pevne nastavené výstupné napätie na 5V. Toto je len pre tých ktorí túžia nastaviť zdroj presne podľa svojich predstáv. Uvedená modifikácia neumožňuje nastaviť napätie nižšie ako je pevné výstupné napätie čipu LM2576-5.0 (teda 5V), tu vieme na výstupe zdroja napätie od tejto hodnoty v uvedenom zapojení mierne zvyšovať - čo tu nie je na závadu, ale je žiadaná vlastnosť.

 

Jedná sa ozapojenie DC/DC 5V/3A, ktoré má na výstupe znížený šum

+ je možné nastaviť výstup napríklad na hodnotu Uout=5.15V

 

Tento zdroj  je potrebné najprv otestovať než na neho pripojíme požadované zariadenie, t.j. trimer najprv vytočíme na nulový odpor, pripojíme umelú záťaž a zapneme. Trimrom potom nastavíme výstupné napätie na hodnotu =5.15V. Ak je všetko O.K., tak až potom pripojíme na tento zdroj náš počítač !

_______________________________________________________________________________

Výhody:

- dobrá dostupnosť použitých súčiastok

- slušná účinnosť (neporovnateľne vyšiia ako u typov I až IV)

- ak ste šikovní, tak sa dá celé zapojenie umiestniť na pôvodný chladič namiesto čipu 7805

- nízka cena

- pri zmene kapacít na vstupe za typy na 50V je možné využiť plné povolené napájacie napätie na vstupe do 40V/DC


Nevýhody:

- treba vždy použiť chladič (na druhú stranu ten už býva väčšinou k dispozícii)

- ak ho chcete použiť namiesti 7805 tak to dá trošku práce navyše (zase výsledok stojí za to)

 

Tieto spínané zdroje vo všetkých variantoch A, B a C sú dobre dostupné, súčiastky sa dajú ľahko zohnať, nie sú tu pri dodržaní základov pri stavbe spínaného zdroja žiadne problémy. Existuje od tohoto výrobcu ešte aj čip LM2596-5.0, ktorý používa pracovný kmitočet =150kHz, aj inú podstatne rýchlejšiu Schottkyho diódu a cievku používa =33uH a na výstupe má tak isto použitú 3-násobne nižšiu kapacitu. Pri tejto pracovnej frekvencii je potrebné postaviť už zdroj tak ako je nakreslené v datasheete - len tak sa vyvarujete možných problémov pri amatérskej stavbe takéhoto zdroja (150kHz je už dlhovlnný rozsah ...). Ale - všetko má svoje ale, cena čipu LM2596 je už podstatne vyššia ... preto tu uvádzam len zapojenie pre čip LM2576-5.0.

____________________________________________________________

Týmto by som problematiku pôvodných 4 typov napájacích zdrojov a ďalších tu uverejnených spínaných DC/DC meničov pre Atárko rád uzatvoril. Ako vidím podľa hodnotenia 2A typom DC/DC meniča som pichol do "osieho hniezda". Vyzerá to tak ako keby som niekoho nútil túto verziu stavať, trošku ma to prekvapilo - ale na rovinu - zase až tak veľmi zase nie - po tých rokoch čo o tom píšem som zažil všeličo. Uverejnené verzie majú poskytnúť predstavu o tom ako sa dajú niektoré veci riešiť - s tým čo je dostupné aj v našich končinách. V Nemecku modifikovali disketové jednotky Atari 1050 a Atari XF551 pomocou 1A verzií DC/DC meničov - Traco TSR 1-2450 a Traco TSR 1-24120. Toto je podľa mňa už na hrane (hlavne 12V vetva) a preto som pripravoval pôdu pre použitie tu spomenutých 2A meničov pre tieto disketové jednotky. Mno, je vidieť že peniaze sa radšej investujú do viditeľnejších vecí ako sú zdroje. Ja nezanedbávam ani zdroje, pretože kvalitný a funkčný zdroj je to najzákladnejšie - a často sa na to zabúda.  Mám doma 2 zdroje "typuII - ingot", ale sú len odložené, používam iné vlastné zdroje pre počítače k plnej spokojnosti. Dtto platí aj pre prerobené napájanie pre disketové jednotky. Vždy platilo a aj platí - čím menej tepla - tým spoľahlivejší chod jednotky.

 

Ak niekomu tento seriál prospel - teda že si zdroj sám opravil, poprípade sám modifikoval podľa uverejnených poznatkov tak ma to teší a všetkým pri prestavbe, oprave a záchrane (nielen zdroja, ale vlastne tým aj celého počítača) držím palce.  Tým čo na to nemajú (teda úpravy po technickej stránke) - kúpte si k mašine spínaný zdroj - a ste za vodou tiež. Koncovku ku zdroju Vám už niekto pomôže vymeniť tak isto.

___________________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Switching power supply Atari - 5V/DC/3A - TRACO TSR 3-2450 - part 9.

By Administrator at októbra 22, 2017 08:00
Filed Under: Atari

A máme tu verziu (tretiu) spínaného zdroja,ktorá je schopná dodať pri 5V/DC/3A. To je už naozaj slušná hodnota, bez problémov to priamo utiahne pripojený pevný disk 2.5" spolu s tým aj súčasne s nejakými ďalšími perifériami - magnetofón, SIO2SD, SDrive a čo ja viem čo ešte. Tu uvedené zapojenie funguje, jediným problémom je cena použitého hybridného modulu DC/DC meniča.


Pozor !:

Tento modul sa nastavuje na potrebné napätie na výstupe pomocou trimru, preto ho treba pred pripojením zariadenia najprv nastaviť na správne výstupné napätie (a otestovať pod záťažou) a až následne pripojiť požadované napájané zariadenie !


Zapojenie vývodov DC/DC meniča Traco TSR 3-2450

 

Pin č.4  DC/DC meniča Traco TSR 3-2450 slúži na diaľkové zapínanie a vypínanie. Ak je vývod nezapojený (ľudovo povedané je"v lufte") menič pracuje, ak sem privediete napätie v rozmedzí 1÷12V tak je menič mimo prevádzky. Skvelá vec ak potrebujeme aby zdroj nabiehal postupne až za iným zdrojom - tu v tomto zapojení sa to ale nevyužíva, preto je v režime On. Vzhľadom k rozsahu povoleného vstupného napätia si tento DC/DC menič tak isto bez problémov rozumie ak je použitý pôvodný transformátor zo zdroja typuII.

 

Vlastná schéma zapojenia zdroja:

Tu je dobré ak je k dispozícii zdroj (teda transformátor) kľudne s parametrami:  2x 9V/AC/1.7A (aj viac)

Dióda D5 nie je základnou súčasťou, slúži len ako ochrana proti spätnému prúdu.

Uverejnené zapojenie funguje aj bez nej.)


Jedna zásadná zmena oproti modulom Traco  TSR 1-2450 a TSR 2-2450 tu je v tom že sa teraz jedná o hybridný modul rozmerov:

-  šírka:  9.4mm 

- výška:15mm 

- hĺbka:  6mm

Modul má 5 vývodov. Na výstupe môže byť použitá zaťažovacia kapacita maximálne do 1000uF. Účinnosť je cca 91% (čo je viac ako slušné), menič beží na frekvencii cca 310kHz. DC/DC menič funguje v rozsahu vstupných napätí 10V ÷ 30V/DC.

 

Výhody:

- malé rozmery

- veľmi vysoká účinosť = nepotrebuje chladenie

- jednoduché nasadenie


Nevýhody:

- nedá sa nasadiť ako priama náhrada obvodu 7805, buď treba použiť nejakú redukciu, alebo postaviť

  pomocný plošný spoj

- pekelne vysoká cena oproti obvodu 7805 (je ešte 3.5 x drahší ako spínaný DC/DC menič TRACO vo

  verzii pre prúd 2A - cena sa blíži cene počítača Atari (myslím tým v inzercii))

 

!   !   !        !   !   !        !   !   !

Ako som už na začiatku napísal - po zhotovení zdroja je potrebné nastaviť trimer 6k8 na polovičnú hodnotu odporu, pripojiť ako záťaž napríklad odpor 6.8Ω/10W (teda v žiadnom prípade nezapájať priamo na počítač !), po zapnutí zdroja trimrom nastaviť napätie na hodnotu 5V (alebo na hodnotu 5.15V - ako komu vyhovuje). Po otestovaní že je všetko O.K. a sedí výstupné napätie - potom už môžete odpojiť umelú záťaž (ten spomínaný odpor)  a konečne už aj pripojiť počítač.

!   !   !        !   !   !        !   !   !

 

Je síce málo pravdepodobné že si niekto postaví zdroj s týmto DC/DC meničom - práve kvôli jeho skutočne vysokej cene (ale takéto riešenie je parádne). V každom prípade je to vysoko výkonný zdroj (3A na výstupe (a aj o niečo viac) je skutočne viac ako slušná hodnota). Tento DC/DC menič si zaslúži spomenúť a rovnako zaujímavý je aj jeho datasheet.

Zase si neodpustím a rýpnem si - tak tento spínaný DC/DC menič nemám k dispozícii doma ani ja ...

____________

Nabudúce bude klasika - spínaný zdroj s obvodom LM2576, ktorý tak isto dodá potrebných 5V/DC/3A, ale cenovo je niekde inde (teda smerom nadol). Uverejním viacero variantov zapojení zdrojov ktoré obsahujú tento čip.

___________________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Switching power supply Atari - 5V/DC/2A - TRACO TSR 2-2450 - part 8.

By Administrator at októbra 19, 2017 08:20
Filed Under: Atari

Druhá ukážka ako použiť vydolovaný pôvodný transformátor z "nepodareného" zdroja typuII v homemade zdroji a pritom zároveň použijeme spínaný DC/DC menič ktorý dodá na výstupe 5V/DC/2A. DC/DC menič TRACO TSR 2-2450 má vysokú účinnosť - a preto nepotrebuje žiaden chladič. Dá sa priamo použiť v zapojeniach zdrojov namiesto pôvodného lineárneho stabilizátoru rady 7805 - jeho vývody sú s ním priamo kompatibilné. DC/DC menič TSR 2-2450 je síce o niečo väčší ako jeho 1A verzia, ale stále sa dá zapojiť na pôvodné miesto namiesto typu 7805.

 

Pretože DC/DC modul pochádza od toho istého výrobcu ako predchádzajúca verzia na 1A tak je jasné že niektoré veci sú zhodné a tak aj časti textu sú tie isté. Toto zapojenie dá sa použiť na stavbu nového zdroja (alebo na jeho prerábku), výstupný prúd postačuje na napájanie malého Atari spolu zo všetkými možnými verziami RAM a zároveň s viacerými prídavnými zariadeniami - magnetofón, SIO2SD a iné (mimo pripojenia 2.5" HDD, tam je ten potrebný prúd väčší ako 2.5A). Nie je problém dodať prúd aj mierne cez 2A. Nuž ale kto chce vedieť naozaj všetko dopodrobna - čítajte datasheet použitého DC/DC meniča, hlavne ak chcete tento menič použiť aj pri jeho pri limitných hodnotách - len upozorňujem že zaťažovacia kapacita na výstupe DC/DC meniča nemá presiahnuť hodnotu 270uF, takže tu na to dávajte pozor (vďaka vysokému pracovnému kmitočtu DC/DC meniča (cca 410kHz) ani nie je potrebné mať na výstupe veľkú kapacitu). A zase si rýpnem - aj tento typ mám doma a nemusím ho kupovať.

 

Pri použití kde je vstupné napätie ≥32V je potrebné upraviť zapojenie podľa datasheetu (na vstupné svorky DC/DC meniča treba pridať kondenzátor), na druhej strane to nie je nič zložitého. Proste ako som už písal, pozrite si datasheet, neubudne z nikoho. Pretože s pôvodným transformátorom sa k tejto hodnote nepriblížite tak túto úpravu tu rozhodne nemusíte riešiť a vyhovuje uverejnená schéma. Má to zmysel len ak by ste použili iný transformátor (napríklad 24V/AC), vtedy sa treba už riadiť zapojením uverejneným v datasheete.

 

Schéma zdroja 5V/2A ktorý tak isto stále používa pôvodný transformátor z originálneho zdroja typuII:

Tento zdroj sa už nedá priamo porovnať svojím výkonom s niektorým originálnym

zdrojom od  Atari - pretože je výkonnejší a je aj podstatne účinnejší.

Dióda D5 nie je základnou súčasťou, slúži len ako ochrana proti spätnému prúdu.

(Zapojenie funguje aj bez nej.)

 

Keď sa pozrieme na schému tak 3A diódy sú predimenzované, ale zase robíme s tým čo je priamo k dispozícii a nerobíme žiadne zbytočné nákupy. Tu je možné dobre využiť ak máte doma výkonový Graetzov mostík, tie sú na toto zapojenie ideálne. Tak isto ako hlavný kondenzátor by stačil jeden kondenzátor 3300uF, ale väčšia kapacita proste nie je na zahodenie. Tu sa naozaj hodí že máme transformátor 2x 9V, pretože ho použijeme v zapojení ako 18V/AC zdroj, teda sekundárne vinutia zapojíme za sebou do série, potom na hlavnom kondenzátore máme napätie, ktoré sa môže pohybovať na hodnote 25-28V. Ako vždy je dobré odskúšať zdroj "na nečisto", teda najprv na neho pripojiť nejakú záťaž, pomerať a až potom pripojiť počítač. Tiež som ho testoval zo záťažou jedným odporom 6.8Ω/10W, odber je vtedy cca 0.75A, čo na test či je zdroj v poriadku určite postačuje.

 

 

Zapojenie vývodov DC/DC

meniča Traco TSR 2-2450

 

Výhody:

- malé rozmery 14 x10.1 x7.5mm

- ak je treba je možná priama zámena za pôvodný lineárny stabilizátor rady 7805

- veľmi vysoká účinosť = nepotrebuje chladenie

- menič funguje v rozsahu vstupných napätí 6.5V ÷ 36V/DC

- veľmi jednoduché nasadenie


Nevýhody:

- dosť vysoká cena oproti obvodu 7805 (je ešte o 30% drahší ako spínaný DC/DC menič TRACO v 1A verzii)

 

Ak nasadíme takýto DC/DC menič až vtedy si uvedomíme že v zapojení "odpadne" veľký chladič (a hľadáme nepotrebnému chladiču miesto kde ho doma odložiť) a zároveň tak strácame jeden zdroj tepla - týmto potešíme Vašu tepláreň, budete míňať na vykurovanie peniaze u nich, čím ich nesmierne potešíte - áno opakujem sa, ale u 2A verzie je ten rozdiel v účinnosti ešte viac vidieť, takže táto úprava rozhodne za to stojí. A stále stačí použiť pôvodné trafo z vykuchaného zdroja typuII.

 

Príklad ako by to vyzeralo na lineárnom stabilizátore:

Počítajte ak pôvodný zdroj dal napríklad 12 až 14V tak pri 2A sa ako teplo musí stratiť 7Vx 2A až 8Vx 2A, teda niekde medzi 14W až 16W tepla, to už by musel byť k dispozícii naozaj slušný a hlavne rozmerný chladič. Otázkou je či by to takto zvládol aj transformátor. Trošku odbočím - originálna disketová jednotka Atari 1050 má kľudový odber cca 10W a hreje ako čert,teraz si predstavte ďalšie 4W alebo 6W navyše - zaručene by sa to upieklo - a chladič je tam veľký. Takže tadeto cesta (klasická) nevedie.

Dobrá ukážka toho kde sú rozumné hranice použitia lineárnych stabilizátorov. To už donúti trošku zamyslieť sa a hľadať riešenie založené na inom princípe.

Trafo zapojené tak ako na obrázku to v pohode utiahne - v prípade použitia DC/DC meniča.

_____________________

Takýto DC/DC menič je ideálny na nasadenie ako zdroj 5V pre disketové jednotky Atari 1050 a Atari XF551. Pretože existuje aj DC/DCmenič vo verzii 12V/2A tak sa dá neuveriteľne ľahko "prekopať" celé napájanie týchto disketových jednotiek pri nezmenenom používaní pôvodného zdroja 9V/AC/3A. Je tu jedna zmena - odber potom klesne na polovicu pôvodnej hodnoty, jednotky potom pri prevádzke vôbec nehrejú a neprichádza ako predtým (pri dlhšom používaní) k výpadkom vďaka prehrievaniu. Niekedy sa k tomu dokopem a uverejním obidve verzie prerábky pomocou DC/DC meničov od firmy Traco pre Atari 1050 a aj pre Atari XF551.

____________________

Nabudúce si pozrieme iný zdroj s typom DC/DC meniča ktorý je určený na trvalý výstupný prúd 3A, číže už zvláda aj nejaké tie pripojené ďalšie periférie, hlavne tým myslím klasický 2.5" HDD (pri štarte je potrebný veľký záberový prúd).

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Switching power supply Atari - 5V/DC/1A - TRACO TSR 1-2450 - part 7.

By Administrator at októbra 16, 2017 10:30
Filed Under: Atari

 

Dnes si ukážeme ako použiť vydolovaný pôvodný transformátor z "nepodareného" zdroja typuII v homemade zdroji a pritom zároveň použijeme spínaný DC/DC menič ktorý dodá na výstupe 5V/DC/1A. Takýto zdroj má výbornú účinnosť, pretože DC/DC menič TRACO TSR 1-2450 má vysokú účinnosť - a preto nepotrebuje žiaden chladič. Dá sa priamo použiť v zapojeniach zdrojov namiesto pôvodného lineárneho stabilizátoru rady 7805 - jeho vývody sú s ním priamo kompatibilné. DC/DC menič je naozaj minatúrny, porovnajte si jeho rozmery s 16 pinovou pätičkou a výkonovým PNP tranzistorom na úvodnom obrázku.

 

Všetky ďalej použité zapojenia využívajú klasický transformátor, nebudem tu popisovať spínané zdroje ktoré sú "kalkulačkového alebo mobil" typu, tu skôr ide o to že si zabastlíte a využijete všetko čo doma doteraz ležalo ladom a čakalo na svoju príležitosť. Tu tie veci príležitosť dostanú. Ja uvedené spínané DC/DC meniče doma mám, čiže ani tie nemusím nakupovať.

Ak to celé stručne zhrniem - toto zapojenie dá sa použiť na stavbu nového zdroja (alebo na jeho prerábku), výstupný prúd postačuje na napájanie malého Atari na ktorý je pripojený magnetofón a je aj prerobená RAM na veľkosť 320kB - to je viac ako slušné. Ak nepoužívate magnetofón, tak môžete nasadiť namiesto neho napríklad SIO2SD. Nie je problém dodať prúd aj mierne cez 1A. Nuž ale kto chce vedieť naozaj všetko dopodrobna - čítajte datasheet použitého DC/DC meniča, hlavne ak chcete tento menič použiť aj pri jeho pri limitných hodnotách - len upozorňujem že zaťažovacia kapacita na výstupe DC/DC meniča nemá presiahnuť hodnotu 470uF, takže tu na to dávajte pozor (vďaka vysokému pracovnému kmitočtu DC/DC meniča ani nie je potrebné mať na výstupe veľkú kapacitu).

Pri použití kde je vstupné napätie ≥32V je potrebné upraviť zapojenie podľa datasheetu (na vstupné svorky DC/DC meniča treba pridať kondenzátor), na druhej strane to nie je nič zložitého. Proste ako som už písal, pozrite si datasheet, neubudne z nikoho. Pretože s pôvodným transformátorom sa k tejto hodnote nepriblížite tak túto úpravu tu rozhodne nemusíte riešiť a vyhovuje uverejnená schéma. Má to zmysel len ak by ste použili iný transformátor (napríklad 24V/AC), vtedy sa treba už riadiť zapojením uverejneným v datasheete.

 

Pri prerábke už existujúceho originálneho zdroja je potrebné odstrániť odpory, ktoré zvyšovali na výstupe napätie na hodnotu 5.2V, teda zo zapojenia zmiznú všetky odpory. Pozor, nezabudnite vymeniť hlavný elektrolyt - ten pôvodný je iba na 16V, bola by to pekná explózia, musí tam prísť typ na 35V ! Treba použiť prepojku na uzemnenie DC/DC meniča ! (Stredný vývod DC/DC meniča Traco TSR 1-2450 musí mať priame spojenie voči zemi.) Nakoniec - pri prerábke zdroja treba toho prerobiť viac - zapojiť Graetz, zapojiť vinutia za sebou, chladič potom úplne odstráňte - je už zbytočný,  atď.

 

Schéma zdroja 5V/1A ktorý používa pôvodný transformátor z originálneho zdroja typuII:

 

Tento zdroj sa dá priamo porovnať svojím výkonom s originálnym zdrojom pre Atari typuIV - ale je podstatne, podstatne účinnejší.

 

Keď sa pozrieme na schému tak síce 3A diódy sú zbytočným prepychom, stačí 1A typ, ale zase robíme s tým čo je priamo k dispozícii a nerobíme žiadne zbytočné nákupy. Tu je možné dobre využiť ak máte doma výkonový Graetzov mostík, tie sú na toto zapojenie ideálne. Tak isto ako hlavný kondenzátor by stačil jeden kondenzátor 2200uF, ale väčšia kapacita proste nie je na zahodenie. Tu sa naozaj hodí že máme transformátor 2x 9V, pretože ho použijeme v zapojení ako 18V/AC zdroj, teda sekundárne vinutia zapojíme za sebou do série, potom na hlavnom kondenzátore máme DC napätie, ktoré sa môže pohybovať na hodnote 25-28V. Toto použitému DC/DC meniču náramne sedí, čiže je to v poriadku. Ako vždy je dobré odskúšať zdroj "na nečisto", teda najprv na neho pripojiť nejakú záťaž, pomerať a až potom pripojiť počítač. Ja som testoval zo záťažou jedným odporom 6.8Ω/10W, odber je vtedy cca 0.75A, čo na test určite postačuje. Vždy je to s takýmto postupom pri spustení nejakého stavaného zdroja lacnejšie ako sa spoliehať na to že nerobíme chyby. Robíme, len si to neradi priznáme. A Murphy v pozadí vždy trpezlivo čaká ...

Zapojenie vývodov DC/DC

meniča Traco TSR 1-2450

 

Výhody:

- malé rozmery 11.7x 10.2 x 7.6mm

- ak je treba je možná priama zámena za pôvodný lineárny stabilizátor rady 7805

- veľmi vysoká účinosť = nepotrebuje chladenie

- menič funguje v rozsahu vstupných napätí 6.5V ÷ 36V/DC

- veľmi jednoduché nasadenie


Nevýhody:

- dosť vysoká cena oproti obvodu 7805

 

Ak nasadíme takýto DC/DC menič až vtedy si uvedomíme že v zapojení "odpadne" veľký chladič (a hľadáme mu miesto kde ho doma odložiť) a zároveň strácame jeden zdroj celkom slušného tepla - týmto potešíme Vašu tepláreň, budete míňať na vykurovanie peniaze u nich. Takýto zdroj nie je problém zabudovať aj do pôvodnej krabice zdroja a teda navonok to môže stále vyzerať ako neprerobený zdroj - ale to je už pre hračičkárov, tým ich ale vonkoncom neodsudzujem. Každý kto sa tomu venuje je na niečo zaťažený, tak nech si to každý užije po svojom. Prerábke zdar !

 

Uvedený typ DC/DC meniča som s úspechom použil aj pri prerábke napájacieho zdroja pre Atari XF551 kde funguje skutočne bezproblémovo.

_____________________

Nabudúce si pozrieme iný zdroj s typom DC/DC meniča ktorý je určený na trvalý výstupný prúd 2A, číže už zvláda aj nejaké tie pripojené ďalšie periférie. Tak isto využíva pôvodný transformátor z nepodareného typuII.

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Karin Maxi drive 2012.

By Administrator at októbra 11, 2017 22:09
Filed Under: Atari

Karin Maxi drive 2012

 

 

Pri prechádzaní sa webovými stránkami som natrafil aj na túto "maličkosť":

 

Kľúčové vlastnosti:

  • Najrýchlejší a najmodernejší diskový radič pre 8-bitové počítače (načítanie je niekoľkokrát rýchlejšie ako bežná nemodifikovaná jednotka, je niekoľkonásobne rýchlejšia ako najrýchlejšie sériové jednotky s akýmkoľvek nainštalovaným turbo systémom)
  • Je to teraz jediný spôsob, ako si kúpiť novú disketovú jednotku pre Atari XL/XE
  • Nižšie nákupné náklady ako súčasné ponuky použitých sériových staníc na aukčných stránkach
  • Nové nové 3.5 " floppy disky sú stále dostupné v obchodoch

 

Úvod:

Karin Maxi Drive je počítačové rozhranie, ktoré umožňuje pripojiť jednu alebo dve typické disketové jednotky k vášmu počítaču rady Atari XE. Spojenie medzi stanicou a počítačom je paralelné (nové zariadenie), ktoré umožňuje prenos rýchlosťou ktorá dosahuje hodnoty viac ako 20 kB/s. Rozhranie bolo vytvorené v polovici deväťdesiatych rokov od firmy Karin.


Nasledujúca stránka je o rekonštruovanom rozhraní, ktoré vytvoril team: zaxon, stryker, trub, drac030 a candle.

(Pôvodný nápad pochádza od už nebohého Mariusza Geislera.)


Rozhranie je priamo určené pre počítače vybavené konektorom ECI - teda pre radu XE. Na začiatku deväťdesiatych rokov ponúkla fy Karin aj chýbajúci konektor ECI a vhodný adaptér z konektora PBI. K dispozícii je aj interná verzia (rozhranie je zapojené do zodpovedajúcich signálov priamo na doske počítača). Zvyčajne sa používajú disketové jednotky 5.25 " a 3.5", 40 stôp - alebo 80 - s kapacitou dosahujúcou hodnoty 360kB až 720 kB. Na jednotke 3.5 "s kapacitou 720 kilobajtov môžete dosiahnuť až 980 kB kapacity diskety formátovaním na obidve strany. Rozhranie je podporuje plné zavádzanie (256 bajtov namiesto 128 štandardne).

 

Podrobnejšie už priamo na pôvodnom linku (k dispozícii sú tu aj obsahy Eprom, schéma - staršia verzia), kto sa na to cíti môže skúsiť začať stavať :

 

http://karinmaxidrive.pigwa.net/


Pôvodný článok o Karin Maxi drive:

http://blog.3b2.sk/igi/post/ATARI-floppy-disk-drive-KARIN-MAXI.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Power supply Atari - conclusion - part 6.

By Administrator at októbra 07, 2017 07:30
Filed Under: Atari

Záver pre tieto 4 typy napájacích zdrojov pre malé Atari:


Tak toto je sumár zapojenia 4 najznámejších používaných typov lineárnych zdrojov, ktoré sa dodávali priamo k Atari. Ako som už spomínal, dnes je iná doba, ale kto má chuť sa napriek tomu v starých zdrojoch "vŕtať" má k tomu ideálnu príležitosť. Výhodou týchto zdrojov je relatívna jednoduchosť (teda mimo typu II, vďaka nemožnosti jednoduchej opravy) čo je ich hlavnou výhodou. Účinnosť týchto zdrojov je vec iná - ale nakoniec blíži sa zima a občas sa elektrické kúrenie zíde, nie ?

Laughing

 

3 popísané zdroje sú dobré, nielen schémou ale aj dobre vyriešeným chladením, 1 zdroj prepadol na celej čiare iba vďaka zlému návrhu skrinky. (Dúfam že návrhára už v živote k ničomu nepustili ... spolu aj s jeho šéfom). Ten jeden zlý zdroj (type II "ingot") dodnes vzbudzuje negatívne reakcie v okruhu ataristov, nakoniec ste to asi na webe už dávno zistili sami, takže to tu už nebudem ďalej rozvádzať a ani pitvať.

________________________________________________________________________________

Vzhľadom k dosť veľkým nejasnostiam som sa rozhodol presunúť túto časť sem:

U niektorých zdrojov je ešte jedna zvláštnosť - výstupný káblik ide ešte cez jednu v podstate normálne nerozoberateľnú krabičku (väčšinou je to zlepený plast z dvoch dielcov, inokedy dokonca sa to dalo otvoriť), v ktorom sa nachádza umiestnený odrušovací člen. Je to celkom na nervy pretože jeho umiestnenie naozaj hodne zavadzia. Niečo takéto sa nachádzalo zvyčajne na koaxiálnom kábli pre TV výstup. Tak sa na to pozrime:

 

Toto je jediná vec čo je tu zbytočná. Zase treba zobrať v úvahu vtedajšie predpisy, kde odrušenie bolo vyžadované naozaj dôkladné (len si spomeňte na typy Atari 400 a 800 kde to tienenie malo naozaj svoju "váhu", toto už dnes nevidíte. Aj napriek tomu by som sa tejto krabičky čo najskôr zbavil, jej umiestnenie je vyslovene nešikovné. Jednoducho to malo byť priamo vovnútri zdroja, ale takto to vyzerá že sa to tam urobilo dodatočne - asi to bola dodatočná daň vtedajším predpisom. A že sa to nedalo jednoducho rozobrať - asi by to každý majiteľ okamžite odstránil, takže kto to skúsi nech si nemyslí že to bude hračka ...

___________________________________________________________

Poznámka:

Všetkým popisovaným zdrojom chýba jedna vec - obyčajný vypínač - aby ste nemuseli zdroj vypínať neustálym vyťahovaním zo zásuvky. Tak isto by bolo dobré mať na zdroji LED-ku aby ste vedeli že je zdroj zapnutý. U zdrojov typu I, III a IV sa to dá napraviť vlastnoručnou úpravou - u typu II - na to zabudnite ...

Takéto úpravy sú už ale určitým spôsobom "luxusom", ani počítače od iných výrobcov tej doby sa nehonosia podobnými fičúrkami.


Pretože zdroje vo fórach sú stále prepieraná téma (a pritom je o nich písané (technicky) naozaj málo), tak si nájdem čas a popíšem ešte nejaké zdroje pre Atari, ktoré používajú pôvodný transformátor (ak chcete môžete použiť aj pôvodnú skrinku pri zdrojoch typu I, II a IV)) ale elektronika zdroja je už moderná - používa sa spínaný zdroj. Klasické lineárne výkonnejšie napájacie zdroje som už popísal, link na ne je na konci článku, čiže toto už nebudem riešiť. Čiže v tomto retro mini seriáli ešte pribudne pár riadkov bude na danú tému - len si teraz musím nájsť zase chvíľu času aby som to nakreslil a popísal a zase pribudne pár dielov (? 3).


Všetkým ktorí opravujú tieto staré zdroje želám hodne trpezlivosti a chuti pri oživovaní týchto zázrakov starej techniky.

____________________________________________________________

Pre tých, ktorých zaujíma ako sa dajú urobiť klasické lineárne napájacie zdroje a trebárs aj s väčším výkonom si o tom môžu prečítať v starších už dávno uverejnených článkoch (teda na mojich stránkach):

Power supply ATARI 01

Napajaci zdroj 02. ATARI power supply - circuits.
http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajaci-zdroj-03-ATARI-power-supply.aspx

http://blog.3b2.sk/igi/post/Zdroj-5V2A-Power-supply-5V2A.aspx

Power supply classic 5V_max.5A

Tu v týchto článkoch je uverejnená ochrana proti spätnému prúdu (je to iba 1 dióda). Dá sa aplikovať aj do zdrojov typu I a III, ktoré obsahujú stabilizátor 7805. Má to zmysel vtedy ak na vstupnom konektore počítača máme zavesený ďalší filtračný kondenzátor  cca 470÷1000uF. Ak je počítač vypnutý kondenzátor ostáva nabitý a ak vypneme zdroj tak na výstupe ostane 5V na tomto kondenzátore. Toto je problém pre stabilizátor, preto sa zaradí díoda v závernom smere a rozdiel sa zníži v každom okamžiku po vypnutí na max. 0.65V s čím už stabilizátor žiaden problém nemá.

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Power supply Atari - typeIV - part 5.

By Administrator at októbra 06, 2017 11:05
Filed Under: Atari

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIV.

 

Zase v EÚ - transformátor na 220V/50Hz, zdroj má dve sekundárne vinutia. Tak tu je vítaná zmena, máme tu konečne iné zapojenie zdroja - zase sa ale jedná o lineárny stabilizátor - je použitý typ 723 a je použitý k nemu aj pomocný výkonový tranzistor, 723 dokážetotiž  dodať sám o sebe prúd max.= 150mA. Používa sa transformátor z dvojitým vinutím, pričom obvod 723 je napájaný dvojnásobne vyšším napätím ako sa objavuje na vstupe výkonového tranzistoru. Zase sa používa iba polovičná kapacita hlavného filtračného kondenzátora oproti pôvodnému typu I, pridaný je kondenzátor 1G (1000uF), ktorý slúži pre filtráciu pomocného zdroja vyššieho napätia pre obvod 723 - nezabudnite na to, že pre svoju činnosť potrebuje tento obvod napájanie zaručene vyššie ako 10.5V, takže priamo ho napájať by v tomto prípade  jednoducho nešlo. Tu sa to potrebné vyššie napätie pre napájanie čipu 723 veľmi vtipne dosahuje jednoduchým násobičom (zdvojovačom) napätia. Neupravovaný zdroj rozumne dodá tak maximálne 1A, elektronická poistka je ale nastavená na prúd podstatne vyšší - skoro 3A. Nemusíte sa báť, aj táto hodnota (1A) pre napájanie počítača postačuje. Samozrejme originálny chladič by nezniesol dlhodobejšiu záťaž s prúdom väčším ako asi tak 1.3A, na to to proste nie je stavané, skôr to vyzerá tak že sa jedná len o ochranu proti krátkodobému skratu, pri trvalom skrate by sa výkonový tranzistor na tak malom chladiči jednoducho "upiekol".

 

Výhody:

- kvalitné obvodové zapojenie

- kvalitné súčiastky

- účinne vyriešené chladenie

- o pár % vyššia účinnosť ako pri type I

Nevýhody:

- dosť nízka účinnosť (zase sa jedná o lineárny stabilizátor)

- obtiažnejšia oprava (ak náhodou odíde obvod 723, ale to je málo pravdepodobné)

- menší dovolený odoberaný prúd bez prerábky zdroja, iba 0.93A pre pokles na výstupe na hodnotu 4.9V

 

Možný tuning:

- výmena usmerňovacích diód d3 a D4 za Shottkyho typ min. 40V/3A

- výmena C2 za typ 10G (10.000uF)

- paralelne k C1 a C2 dať keramické kondenzátory 0.1uF

- k D1 a k D2 dať paralelne kondenzátory 22nF

- výmena R8 (pôvodne 470Ω) na novú hodnotu 220Ω (potom je zdroj schopný dodať prúd aj 1.5A)


Poznámka k tuningu: odpor R8 je potrebné zameniť za menší, pretože prúd čo dodáva obvod 723 v origináli je príliš malý aby sa dokázal potrebne vybudiť výkonový tranzistor na to aby dodal viac ako doteraz t.j. viacej ako spomínaný prúd 1A


Usmerňovacie diódy sú umiestnené pekne vysoko na doskou plošného spoja takže

sa dobre chladia. Oproti schéme sú tu použité 4 rovnaké diódy. Na ten násobič je

to škoda, pretože sa tam odoberá maximálne tak 30 až 50mA.


Ak sa na to pozriete - zase až tak veľa súčiastok tam predsa len nie je.

 

Oproti typu II tu máme opačný extrém - v plošnom spoji sú odvetrávacie otvory

pod diódami a tak isto sú tieto otvory urobené aj pre transformátor. Za toto ide

palec nahor !!!

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIV. Drawing - Benjamin Poehland.

 

Keď sa pozriete na schému v prvom pôvodnom materiáli od B.Poehlanda (pdf súbor) tak tu v tejto schéme už nechýba zakreslená bodka na spoločnom vývode kondenzátorov C1 a C2 a R2 -  t.j. spoločný bod zeme napájacieho zdroja. Výkonový tranzistor je 4A typ, t.j. môžeme ho v prípade potreby nahradiť NPN tranzistorom podobných vlastností. Vždy je potrebné zabezpečiť pri výmene tranzistoru dokonalé chladenie, t.j. vždy treba použiť aj silikónovú vazelínu. U nás sa vyskytuje iba náhodne, ale jedná sa tak isto o vzhľadovo pekne prevedený napájací zdroj s veľmi dobrými parametrami. Jediná vec - menší dostupný výstupný prúd sa dá napraviť uvedeným tuningom - teda ak ešte chcete zdroj naďalej používať a máte nejaké ďalšie fičúrky v svojom počítači. 

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Power supply Atari - typeIII - part 4.

By Administrator at októbra 04, 2017 07:45
Filed Under: Atari

Podobal sa tvarmi a rozmerom zdroju typu I, len bol celý v čiernom prevedení. Zdroj typu III patrí k tým bezproblémovým - určite aj vďaka dobrému chladeniu. Zase v EÚ - použitý transformátor na 220V/AC/50Hz (vtedy nikto netušil že raz v Európe budeme mať 230V sieť), zdroj má dve sekundárne vinutia. Všetko má slúžiť na zlepšenie hodnôt stabilizovaného výstupu napätia. Zdroj má dodávať napätie 5.2V. Celkový maximálny odber má hodnotu 1.3A, kedy už poklesne výstupné napätie na hodnotu 4.9V.


Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIII.

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIII.


 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIII intern.


Napriek tomu že sa tvrdí že toto je zdroj z vnútra tak mi tu niektoré veci a poriadne nesedia - sú tam dva elektrolytické kondenzátory (v schéme je ale len jeden, ale tak isto je možné že sa jedná o tlmivku - pri tak zlej kvalite obrázku je to buď - alebo), tak isto sú tam dva veľké chladiče - osadený je ale stabilizátor iba na jednom. Celé je to pripravené na toto - jedná o dvojitý zdroj pre dva počítače Atari, polovica ale nie je osadená. To svedčí o slušnej rezerve transformátora a tak isto že sa to dokáže uchladiť - veľmi dobrý návrh celého zdroja. Z tohoto potom aj vyplýva, prečo je v zdroji použitá tak veľká kapacita.

 

A ďalšie fotografie vnútra zdroja:

 

 

 

 

 

Zdroj týchto fotografíí: atariage.com

Tu sa už z fotografií dá vyčítať že to skutočne nie je tlmivka, ale ďalší kondenzátor. Je použitý stabilizátor 78S05, teda výstup by mal zvládať 5V/DC/2A - ale nie s týmto malým chladičom ! Zjavne je tu v tomto zdroji po poruche nahradená pôvodná verzia 7805 ktorá "išla" do 1.5A.

 

Výhody:

- dobré chladenie (otvory)

- dobrá možnosť opravy zdroja

- v podstate nezničiteľný

Nevýhody:

- menšia účinnosť zdroja daná typom stabilizátora a vďaka použitiu 4 usmerňovacích diód oproti typu I

 

Tuning zdroja:

- CR101 ÷ CR104 nahradiť Schottkyho diódami

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIII.

 

Nasleduje schéma, typ zdroja číslo III:

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIII. Drawing - Benjamin Poehland.

 

Dobré riešenie elektrického zapojenia - dobre vyriešená a odvetraná skrinka, primeraný chladič - tak ako typ I aj typ III sa dá považovať za klasiku lineárnych stabilizovaných 5V zdrojov ktoré obsahujú stabilizátor 7805, nemá to v sebe žiadne záludnosti - tieto zdroje proste fungujú, fungujú a zase fungujú - k tomu už nie je čo dodať.

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Power supply Atari - typeII - part 3.

By Administrator at októbra 01, 2017 08:10
Filed Under: Atari

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII


Zdroj bol známy aj ako tehla (brick), alebo "ingot" - fascinoval vďaka svojmu tvaru (odtiaľ aj pochádza jeho prezývka "ingot") a aj svojimi veľkými výslednými rozmermi. A v neposlednom rade tak isto aj vďaka svojej veľkej váhe (európska verzia váži 1.28kg ...). Typ zdroja II sa predával aj v Európe v roku 1986, bol najrozšírenejší a najpredávanejší. Vyrábal sa ešte predtým (1984) než Jack Tramiel prevzal firmu Atari, ale predával sa ešte dlho potom - vo viacerých prevedeniach - vždy však bol ťažký a nemal na sebe žiadne vetracie otvory, preto sa dá ľahko rozpoznať. Bol to zdroj ktorý sa veľmi často kazil, prehrieval sa (mal to dané do vienku hlúpym návrhom zaliatia vnútra zdroja zalievacou hmotou a nepochybne aj tým že vôbec nemal riešené vetranie skrinky) a rád "bral zo sebou do večných lovíšť" aj počítač. Bol to široko - ďaleko najproblematickejší napájací zdroj pre malé Atari. Jeho používanie na napájanie počítača sa naozaj dalo považovať za ruskú ruletu. Vedeli ste že raz prehráte, kedy to bude bolo jedno, raz to ale prišlo.

 

Radšej to poviem na rovinu - zdroj typ II bol v praxi kurvítko par excellence ...

 

Na nasledujúcom obrázku som vyznačil dva zdroje typuII, o ktorom je dnešný pokec, takto ich ľahko rozpoznáte - nech viete ktorým zdrojom podľa vonkajšieho vzhľadu sa treba zďaleka vyhýbať, najjednoduchšie ho spoznáte tak že nemá na svojej plastovej skrinke vôbec žiadne vetracie otvory, druhým poznávacím kritériom je jeho veľká váha:

 

 

Jedna zaujímavosť tu existuje - zatiaľ čo pri poruche zdroja v počítačoch Atari 600XL a 800XL zvyčajne odišli DRAM čipy (dynamická RAM = DRAM, konkrétne typy DRAM 4264, 4164, 4416 a 4464) a všetko ostatné v počítači väčšinou prežilo - teda ak ste to nenechali zapnuté príliš dlho po tom ako prišlo k poruche zdroja.

Na rozdiel od toho počítače rady XE (menovite sa jedná o Atari 130XE, 800XE, 65XE a XEGS a počítače 800XLF tak isto mali v sebe už obvod Freddie - na túto verziu počítača to platí tiež) boli na prepätie veľmi, skutočne veľmi citlivé - spôsoboval to v nich osadený čip Freddie, ktorému stačilo ak napájacie napätie vystúpilo nad hodnotu cca 5.5V a už ho vítal s otvorenou náručou  vo svojich lovištiach Manitou ... proste zhorel čip Freddie spolu s pamäťou DRAM, niekedy ale čipová smrtka postupovala smelo ďalej pekne postupne po celom motherboarde, obávam sa že aj tu to teraz číta niekto kto to bohužiaľ zažil na vlastnej koži.

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

Ako na fotkách dobre vyzerá, tak sú jeho vlastnosti mizerné.

 

Nešťastný nápad zaliať všetko pomocou Epoxy spôsobuje po istom čase prehriatie zdroja - teplo nemá kam uniknúť. Pokiaľ ste ďalšie veci nepridávali tak ste kľudne pár mesiacov navonok nemali žiaden problém. Lenže vysoká teplota vovnútri zdroja pekne postupne vykonávala svoju prácu - ale nie takú ktorá by nás potešila. Síce je v Epoxy schovaný slušný chladič, ale kam sa to teplo má vyžiariť ? Zjavne sa predpokladalo že sa stenami plastového krytu zdroja teplo predsa len dostatočne vyžiari (žeby to mali dokázať tie naznačené plastové rebrá ?, pfffffffff ...) - ale v praxi to zaručene nefungovalo, hlavne ak ste počítač používali tak že bol zapnutý niekoľko hodín. Ak ste do počítača pridali zväčšenú pamäť (= zvýšený odber) tak ste na problém mali zarobené už od začiatku. A tých možných zvýšených odberov bolo možné si zabezpečiť viacero (datový magnetofón, SIO2SD, ďalšie Eprom v počítači, založený cartridge, ďalší čip POKEY, použitie ďalšieho čipu 6520, atď.). Poviem to inak - miliampére sa postupne nazbierajú a čím je ich viac tak sa zdroj stále viac zohrieva. Pridajte si k tomu občas letné teploty, asi je jasné kam to časom (a nevratne) celé speje.

Pri dlhodobom používaní sa problémy s týmto zdrojom prejavili najmarkantnejšie. Zdroj sa postupne tak prehrial že stabilizátor znížil napájacie napätie a mali ste z ničoho nič odstavený počítač. Počkali ste hodinu - a aha ! - počítač zase funguje ! Tak toto bol na infarktový stav. Ale to ste na tom boli ešte dobre, počítač stále fungoval, lenže postupne sa problémy začínali stupňovať. Interne vysoká teplota rozhodne nerobí dobre ani filtračnému kondenzátoru, ten je štandartne stavaný na maximálnu teplotu 85-105°, potom už nastáva nevratný jav a postupne sa kapacita začne znižovať. Čo to značí je myslím si tak isto jasné. Mimo transformátora (mimochodom tak isto hreje - a tiež nemá vyriešený odvod tepla) hrejú aj usmerňovacie diódy.

Spomeniem jeden z možných a častých problémov:

100Ω odpor má príkon 250mW takže tiež hreje (a teplo akosi v tej hmote nemá kam preč), postupne začne uholnatieť a jeho odpor sa postupne zmenšuje = zvyšuje sa výstupné napätie, nakoniec sa jeho odpor prudko zníži, vďaka zvýšeniu výstupného napätia následne prehorí pôvodne 100Ω odpor a v tom istom okamžiku zhorí  aj sada 3x10Ω odporov (je to potom naozaj iba okamžik), stabilizátor tak stratí uzemnenie a bác ! - na vstupe do počítača sa objaví napätie o nežiadúcej hodnote ≥ 7.6V/DC, niekedy je to ešte vyššia hodnota jednosmerného napätia ktoré nám potom prejde priamo do počítača. A to si píšte že po takejto "pecke" v počítači niečo zahučí, naposledy vo svojom kremíkovom živote ... už som takéto zdroje pred rokmi mal v rukách. Aj počítače ktoré s nimi boli spojené.


Tu sa už oplatí sa odcitovať klasika:

"Súčiastky fungujú na základe dymu, ak dym unikne súčiastka prestáva fungovať."


Väčšinou sa to začne v konečnom štádiu tesne pred exitom počítača prejavovať artefaktmi, vlnením obrazu, pričom sa z reproduktoru začne ozývať hlasné vrčanie - ale to už je pomaly sekundu po 12-tej. Potom už každým okamžikom môžeme očakávať stúpajúci dym z počítača spolu s následným nezabudnuteľným čuchovým vnemom. Ale to už by ste mali z počítača zaručenú mŕtvolku. Čo dodať - a je to !

 

Je to nádherná ukážka reťazovej reakcie v praxi - akurát na to doplatí Váš počítač, teda aj Vy.

Sledujete potom exit počítača v priamom prenose.

Bye, bye, Atari!

 

Cena za opravu počítača je potom hodne vysoká. Takže použijme radšej prevenciu. Napoviem perfektné riešenie ktoré vie predísť popisovanému problému - jedná sa o tuning ktorý je popisovaný na konci tohoto článku (dobré riešenie je to hlavne pre tých čo nebastlia) - dôsledne sa riaďte sa bodom C.

 

Výhody:

- iba mierne väčšia účinnosť zdroja vďaka použitiu iba 2 usmerňovacích diód oproti typu I

- dá sa použiť naprosto bez problémov ako vynikajúce ťažítko na čokoľvek iné ako na napájanie Atari (toto využitie funguje aj bez pripojeného napájania a je to úplne super riešenie - ešte pre istotu by som z oboch koncov odstránil kabeláž - aby sa to nedalo niekedy v budúcnosti ani náhodou znova zapnúť ...)

__________

Doplnková výhoda:

- tak isto sa dá použiť pri obrane (ak s ním za káble začnete krúžiť okolo seba, vtedy sa odstrihnúť nesmú ! - možno len koncovky, pre istotu ...), len pozor aby ste s ním okolo seba neurobili viacej škody ako by Vám hrozilo pri útoku ... ale toto je asi len na občasné využitie

__________

Nevýhody:

- aj tak vo výsledku celkom nízka účinnosť, ale to je dané u tohoto typu zdroja (lineárny stabilizátor)

- veľké rozmery

- je veľmi ťažký

- nie je možná jeho jednoduchá oprava

- veľmi často pri svojej poruche zničí aj počítač 


Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

Aj pre takúto fotku je treba doslovne odtrhnúť spodný kryt ...

 

Tak sa na to pozrite - aby ste sa dostali pod "pokrievku" zdroja typu II tak musíte použiť naozaj poriadnu silu. Predstavte si ako jednu z možností že sa napríklad prelomí prívodný AC káblik, alebo vývod DC vetvy čo nie je nič nezvyčajného a je po zdroji. Fakt paráda na opravu ! Osobne často používam Epoxy na hodne vecí - ale určite nie na takéto účely ! Samozrejme je možné vydolovať z tohoto sajrajtu napájací transformátor (ten ak ho ešte chceme použiť potrebujeme), dokonca sa aj dá zachrániť aj pôvodná skrinka - ale počítajte na to s časom najmenej asi tak na 1 hodinu a viac (ak viete ako na to, inak počítajte s výrazne dlhším časovým horizontom). Treba k tomu kladivo a väčší plochý šróbovák, počítajte s tým že kúsky Epoxy budú lietať po celej miestnosti ..., rozhodne to nie je príjemná práca. Spodná strana - teda kryt sa vždy nejako poškodí pri násilnom otváraní - inak to tu ale proste nejde. Spodný diel - jeho plastové čudlíky sa vo výrobe nasadia na svoje miesto tak že ešte nie je stvrdnutá zálievková hmota, takto sa vyrobí nerozoberateľné spojenie. Kedysi som nejaké takéto zdroje prerábal na zase funkčné (bolo to pred rokom ´89, vtedy bol problém aj zohnať vhodný náhradný transformátor, preto sa to opravovalo - ale nemôžem povedať že by som bol z tých opráv nadšený) - vždy som potom dával na vrch skrinky zvonku chladič na ktorom bol umiestnený stabilizátor, dnes by som to už ale nerobil - je podstatne jednoduchšie kúpiť si spínaný zdroj.


Pretože zdroj nemá vôbec žiadne vetracie otvory jeho chladenie by bolo predsa len o niečo lepšie keby nebol zaliaty - akurát vďaka mierne lepšiemu chladeniu by sa tie isté problémy objavili asi o niečo neskôr. Stačilo nezalievať a pripraviť vetracie otvory a bolo by po probléme - ale tu sa autori celého diela príliš v dobrom svetle nepredstavili.


Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

 

Tento tiež iný ale zase tiež "ingotový" zdroj na obrázku je riešený obdobne ale má aspoň lepšie prístupné vývody pre AC a DC. Nás síce môže "tešiť" že aj u výrobcu týchto ingotov sa kedysi našiel nejaký blbec čo navrhol takéto riešenie a ešte potom ďalší pako v rade čo to aj schválil (zákony fyziky a termodynamiky im zjavne nič nehovorili), ale toto konštatovanie nám predsa len nijakovsky počítač nezachráni. Možno to bola iba obyčajná, celkom hlúpa snaha výrobcu zakryť pred zrakmi konkurencie ako je jeho zdroj urobený a navrhnutý. Lenže práve toto riešenie sa vo výsledku nakoniec obrátilo nielen proti tvorcom - ale na konci celého predajného reťazca aj proti majiteľom Atari.

 

Nasleduje schéma, typ zdroja číslo II:

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII. Drawing - Benjamin Poehland.

 

Zase platí v EÚ - použitý transformátor je na 220V/AC/50Hz, zdroj má dve sekundárne vinutia. Odrušenie je prevedené presne tak ako v prípade zdroja typuI. Čo ma ale prekvapuje aj u typuI a teda aj tu u typuII je použitie iba 10nF kondenzátorov pripojených na usmerňovacie diódy, rozhodne by mi tam na toto miesto lepšie "sedeli" hodnoty týchto kondenzátorov aspoň na hodnotu 33nF. Vďaka dvojitému vinutiu na sekundári stačia na usmernenie len 2 diódy. Výstupné napätie má hodnotu zase viac ako +5V, aj keď to tu nie je napísané, ale pohybuje sa niekde na hodnote okolo 5.15V. Všimnite si, že je použitá už iba polovičná kapacita kondenzátora (4.700uF) na vyhladenie napájacieho napätia pred stabilizátorom oproti typu I. Bez prerábky nie je možné zo zdroja odoberať viac ako necelých 1.2A než klesne výstupné napätie na hodnotu 4.9V. A to už by ten zdroj dávno išiel na doraz (prehrial by sa). Zdroj je po stránke elektrickej navrhnutý normálne, tam je to v poriadku, avšak katastrofálne je navrhnutý z hľadiska chladenia - uzatvorená skrinka (je jediná z uvedených typov !). Síce by pomohlo ak by ten zdroj nebol zaliaty ale ten výsledný rozdiel v možnom zaťažení by bol celkom malý. Jednoducho ak dobre a dostatočne nechladíte nemôžete čakať žiadne zázraky.

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

 

Možný tuning zdroja typu II:


A. - vysekať trafo, urobiť vnútro zdroja nanovo (pretože tu pôvodnú elektroniku len tak nevysekáte aby to prežila, síce sa to dá, ale zmysel to nemá) s použitím pôvodného trafa, použiť usmerňovacie diódy Schottkyho typu, elektrolyt - jeho hodnotu je dobré zväčšiť na 10G (alebo 2x 4.700uF), potom je možné zo zdroja odoberať až cca 1.5A pri 5V - ak je chladič stabilizátora vyvedený von - zdroj sa potom chová už naprosto štandartne a nezáludne, čiže základný návrh bol urobený O.K. Na veľkosti chladiča určite nešetrite, 10cm² to nijakovsky nezachráni, plocha chladenia 100cm² už áno, ideálne je ak má chladič rebrovanie. To ale znamená že zdroj sa rozmerovo ešte zväčší ... no z blbého sa ťažko dá urobiť niečo malé, perfektné a dobré. Nezabudnite pridať vetracie otvory do pôvodnej skrinky ! (ak ju ešte použijete)

 

B. - vysekať všetko zvnútra a kompletne to vnútro zahodiť, potom dovnútra pôvodnej skrinky "zašiť" spínaný 5V/DC zdroj. Tehla zostane síce taká veľká ako predtým, ako ťažítko ale už nebude použiteľná (príliš klesne váha) - ale ako zdroj k počítaču už zase áno. Ale veľká tehla to bude stále. Takže toto je naozaj len pre skalných fanúšikov ktorí dajú na retro vzhľad.

 

C. - Ideálne riešenie problému zdroja typu II - čím skôr sa ho zbaviť a zohnať si iný !

     (Napríklad použiť spínaný zdroj 5V/1.5A/DC - spolu s potrebnou 7pin DIN koncovkou.) 

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Popritom všetkom platí stále jedna vec:

Ak toto elektrické zapojenie použijete v inej, vetranej skrinke spolu s príslušne dimenzovaným chladičom tak poskytne naprosto bezproblémový 5V zdroj napájania pre Atari.

_____________________________________________________

Uvedený zdroj sa dodnes objavuje v inzercii (ebay a aj inde), ale ak ho nechcete prerábať a chcete ho iba nasadiť  a používať - radšej sa mu oblúkom vyhnite !  Doniesť si domov zdroj čo Vám pomaly zo zárukou zlikviduje počítač je vec hodne nepríjemná a určite za toto ešte platiť je nonsens. Vôbec nepochybujem o tom, že sa nájde niekto kto ten zdroj vlastní a počítač mu dodnes funguje. Ja tomu hovorím že ten kto ho používa skúša ťahať štastie za nohu už veľmi, veľmi dlho ... web je plný sťažností na tento zdroj a netreba aby ste sa stali ďalšími v tejto rade, howgh !

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

10_2017 Blog, Notes.

By Administrator at októbra 01, 2017 08:10
Filed Under: Blog

01.10.2017

Začínajú ranné hmly ktoré nám tak pekne vedia skomplikovať jazdu autom, no proste všetci to máme radi, vitajte v októbri.

__________

Dnes pokračujem ďalším dielom o zdrojoch Atari, zdoj typuII, široko - ďaleko najproblémovejší zdroj:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeII-part-3.aspx

_____________________________________________________

04.10.2017

Tretí používaný typ napájacieho zdroje pre Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeIII-part-4.aspx

____________________________________________________________

06.10.2017

Štvrtý typ napájacieho zdroja pre Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeIV-part-5.aspx

_________

V Poľsku predávajú reparačný kit na opravu disketovej jednotky CA2001/LDW Super 2000 pre Atari. Takže ak túto disketovú jednotku vlastníte spozornite:

https://stepstick.pl/?50,en_atari-ca-2001-ldw-super-2000-disk-drive-repair-kit

____________________________________________________________

07.10.2017

Zhodnotenie 4 typov popisovaných napájacích zdrojov pre Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-conclusion-part-6.aspx

_____________________________________________________

11.10.2017

Ak sa vŕtate ma webe, vždy niečo "vyńúrate" - ako v tomto prípade. Karin Maxi drive je zariadenie na pripojenie disketovej jednotky k malému Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Karin-Maxi-drive-2012.aspx

_____________________________________________________

16.10.2017

Zapojenie zdroja s pôvodným transformátorom z typuII, ktorý používa DC/DC menič s výstupnými parametrami 5V/DC/1A, je vhodný pre napájanie malého Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC1A-TRACO-TSR-1-2450-part-7.aspx

_____________________________________________________

19.10.2017

Nasleduje 8 časť: Zapojenie zdroja s pôvodným transformátorom z typuII, ktorý používa DC/DC menič s výstupnými parametrami 5V/DC/2A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC2A-TRACO-TSR-2-2450-part-8.aspx

_____________________________________________________

22.10.2017

9.časť - zdroj pre Atárko, ktorý stále používa trafo z typuII, ale dodá 5V/DC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC3A-TRACO-TSR-3-2450-part-9.aspx

_____________________________________________________

24.10.2017

Záverečná 10.časť: Spínaný zdroj pre Atari, ktorý používa čip LM2576, zase na výstupe potrebných 5V/DC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC3A-LM2576-part-10.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Power supply Atari - typeI - part 2.

By Administrator at septembra 29, 2017 20:20
Filed Under: Atari

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI


Tento zdroj sa dodával v roku 1985, vzhľadovo je úžasný, vrchný kryt je v krémovej farbe Atari rady XL, spodný kryt čierny - má vynikajúco riešené chladenie = má otvory. V podstate všetky tu spomínané vyrábané napájacie zdroje majú jednu malú vadu - prístup do nich je chránený buď lepidlom ála sopľavá gebuzina, alebo niekedy aj tuhším lepidlom, preto buďte pri ich otváraní opatrní, aby ste si nepoškodili skrinku zdroja. V našich končinách asi bude tento zdroj raritou - jediný tento typ sa vyrábal v Hongkongu (ostatné neskoršie vyrábané  zdroje sa robili na Taiwane). Tak isto je otázne či sa vôbec dodávali aj do Európy.

 

Na usmerňovacích diódach sú použité blokovacie kondenzátory, ktoré potláčajú rušenie vznikajúce pri usmerňovaní striedavého napätia. Potom je tam slušne veľký kondenzátor 4700uF a nasleduje klasické blokovanie obvodu 7805 2x keramikami 0.1uF, toto je proste datasheetové zapojenie ako vyšité. Práve veľká kapacita filtračného kondenzátora je asi tým najdôležitejším prvkom pre dosiahnutie maximálneho odberu, ktorý dosahuje hodnotu až cez 1.4A aby pokles napätia na výstupe dosiahol hodnotu 4.9V, to je viac ako slušná hodnota. Odber pri počítači ktorý má 64kB RAM sa podľa typu pohybuje niekde medzi 0.65 až 0.85A, čiže rezerva je viac ako dostatočná.

Iný prípad je ak postupne začneme počítač upravovať a dávame do neho prídavnú RAM, 2x POKEY, ďalší čip 6520 atď., odber ide nahor. Aj napriek tomu aj po takýchto "úpravách" tento zdroj typu I stále stačí - a dokáže sa uchladiť. Takže tu už iba palec nahor.

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI

 

Na výstupe je použitý odporový delič, ktorý zdvíha výstupné napätie z 5V na cca 5.18V. Malo to poslúžiť mimo iného asi aj ako kompenzácia úbytku napätia na prívodnom napájacom kábliku do počítača. Pekné, ale vcelku zbytočné - pri zdroji 5V a prívode dlhom cca 1.5m vzniká úbytok na originálnych kábloch cca 75mV a tak je počítač stále napájaný v povolenom rozsahu 4.74-5.25V aj keď použijeme obvod 7805 tak že nezapojíme odpory R101 a R102 a vývod 2 obvodu 7805 priamo uzemníme. No, ale vtedy mali na to zjavne iný názor a riešili to tak ako je v schéme.

Pred rokmi som dumal nad tým prečo sa používali odpory na zdvihnutie napájacieho napätia kúsok nad potrebných 5V. Myslím že dôvod takéhoto zapojenia je jednoduchý - proste rozptyl vyrábaných pevných integrovaných stabilizátorov napätia bol dosť veľký a práve pomocou rozličného zapojenia týchto odporov (R101 a R102) sa dosahovala potrebná hodnota napätia na výstupe. Jednoduché a zrozumiteľné, že ?

Na druhú stranu zase tých 0.2V navyše sa hodí ak z počítača trebárs cez disketovú jednotku napájate magnetofón (napríklad XC12), tam už je tá dĺžka vodičov a úbytok napätia na nich poznať.

 

Tu spomeniem ešte jednu vec - ak použijete zdroj, ktorý dodáva iné napätie - teda myslím tým rozdiel 0.2V - tak sa to môže už prejaviť v nastavení farebnej sýtosti výstupu - je to jediný regulačný prvok priamo dostupný na spodnej strane počítača. Preto má zmysel používať vždy jedne konkrétny napájací zdroj pre konkrétny počítač a nebude sa diviť prečo sú farby občas "vyblité" a občas O.K.


Pekný masívny chladič - zdroj typu I - elegantné riešenie klasiky.

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI intern.


Výhody:

- zaručene funkčné

- mierne vyššia účinnosť vďaka iba 2 usmerňovacím diódam

- ak sa už "nabúrate" do skrinky zdroja tak je tu ľahká opraviteľnosť zdroja

- použitých je iba minimum súčiastok

- v podstate nezničiteľný

Nevýhody:

- účinnosť zdroja zaručene menšia ako 50% = zbytočné teplo


Možný tuning:

Asi len zámena pôvodných 3A usmerňovacích diód za Schottkyho diódy typu minimálne na 40V/3A (ešte lepšie ak je to hodnota 60V/3A), tým sa mierne zdvihne výstupné napätie na filtračnom kondenzátore a teda bude možný o niečo väčší odber(tu už len teoreticky). Potom by bolo dobré zväčšiť kapacitu kondenzátoru najlepšie na veľkosť 10G. V podstate to ale považujem za zbytočné, zdroj dodáva dostatočne veľký výstupný prúd aj bez akýchkoľvek úprav. Z jedného stabilizátoru 7805 sa nedá odoberať viac ako 1.5A, potom už aj tak začína fungovať vnútorná ochrana.


Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI tu sa jedná o

US verziu na 117V/AC. Že tá skrinka má niečo do seba ?

 

Poďme na schému, typ zdroja číslo I:

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI. Drawing - Benjamin Poehland.

 

Schéma elektroniky v tomto prípade je totálna klasika - žiadne zádrhely, urobené všetko tak ako má byť spolu s vyriešeným chladením, odvetraný je aj transformátor, nazvem to ako maximálne "chodivé" - funguje, takto sa to robí -  palec nahor ! Za zmienku stojí že boli zväčšené odrušovacie kondenzátory na usmerňovacích diódach až na hodnotu 47nF. Ďalšou zmenou je zväčšenie filtračných kapacít priamo pri integrovanom stabilizátore na 10-násobok oproti typu III a II (z 0.1uF na 1uF) a pridanie kapacity 22uF na výstup zo zdroja.

Myslím si že k k tomuto napájaciemu zdroju typu I som asi už povedal všetko čo som mal na srdci takže tomu už dnes dám vale. Stretneme sa pri ďalšom dieli.

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Power supply Atari - info - part 1.

By Administrator at septembra 28, 2017 00:50
Filed Under: Atari

Rôzne typy napájacích zdrojov pre Atari.

zdroj foto: atariage.com

 

Dnes to bude pár riadkov o základných informáciách, ktoré sú všeobecne platné pre uvedené schémy (ktoré budú nasledovať).

 

Uvedené elektrické schémy zdrojov sa dajú vo všeobecnosti použiť ako zdroje napätia 5V aj pre iné počítače ako Atari, len treba počítať s tým na aký maximálny prúdový odber sú dimenzované - to tu spomínam len tak medzi rečou.

Lineárny stabilizátor 7805 má tepelnú ochranu proti skratu na výstupe, čiže je hodne blbyvzdorný. Pre jeho správnu funkciu je potrebné aby bolo za každých okolností na jeho vstupe napätie vždy vyššie ako ≥7V/DC. Ak ste už v otvorenom zdroji vždy skontrolujte či je dotiahnutá skrutka čo drží stabilizátor na chladiči na svojom mieste, je uvoľnenie môže byť príčinou zaujímavých javov - takže zase raz prevencia je účinný nástroj na odstraňovanie nevysvetliteľných chýb počítača. Tak isto je dobré pozrieť či je na ňom použitá pérová podložka - tá sa sama od seba nikdy neuvoľní. Prkotina, ale je to riešenie niektorých problémov naozaj za smiešne nízku cenu. Kto chce vedieť viac je dobré si pozrieť datasheet obvodu.

Na výstupnom kábli zo zdroja smerom do počítača je priemerný úbytok napätia cca 75mV, takže aj pri 5V zdroji sme stále v tolerancii 5.25÷4.75V kedy je zaručená funkcia integrovaných obvodov v počítači (túto hodnotu som nameral pre testoch).

 

Všetky 4 najznámejšie typy postupne popísaných zdrojov sa hodia pre napájanie nasledovných počítačov:

ATARI 600XL

ATARI 800XL, ATARI 800XLF (typ 800XL ktorý používa obvod Freddie)

ATARI 130XE

ATARI 800XE

ATARI 65XE

ATARI XEGS


Všetky tieto počítače majú zhodný typ napájacieho konektora - 7 pin DIN konektor samček (male):

 

Dôležité upozornenie - neskúšajte Atari zapojiť priamo zo zdrojom od počítača Commodore 64 !

Atari počítač sa dá zničiť veľmi jednoducho - stačí ak na jeho napájanie použijete zdroj z počítača Commodore 64, je síce  použitý rovnaký 7 pinový DIN konektor, akurát Commodore 64 má na pinoch nielen vyvedených 5V/DC ale je tam aj 9V/AC - toto počítač Atari naprosto spoľahlivo zlikviduje ! Takže vždy postupujte s rozvahou a najprv si zistite potrebné údaje. 7 pinový DIN konektor od iného výrobcu počítačov neznamená že jeho zdroj sa dá automaticky priamo bez úprav použiť na napájanie Atari ! Tých čo to zistili k vlastnej škode na svojom počítači je dosť a dosť, tak ich Vy radšej nenasledujte ...

 

Použité schémy jednotlivých 4 zapojení existujúcich zdrojov sú prevzaté z článku Benjamina Poehlanda.


Pretože medzičasom sme v Európe prešli na sieť =230V/AC, tak všetky merané napätia na sekundárnej strane dosahujú o cca 5% vyššie hodnoty ako je v jednotlivých schémach, jediná vec čo sa nemení - v schémach stále platí  udávané výstupné napätie už zo stabilizátora. Na sekundárnej strane vinutie dodávalo napätie niekde medzi 7.5÷9V/AC. Potrebný výkon transformátora takéhoto zdroja je okolo 25W, ale používajú sa kľudne transformátory s udávaným výkonom 25÷40W.

Použitie silnejšieho transformátora (s väčším výkonom) je tak isto možné - akurát sa ale zväčšia výsledné rozmery, čo ale nie je vždy žiadúce.  Platí jednoduchá matematika - ak potrebujeme odoberať z transformátora 1A a napríklad je na 9V/AC  t.j. výkon má byť 9W tak musíme potrebný výkon transformátora násobiť konštatnou 1.7 aby nebol transformátor preťažený. 

Teda platí: 9W x 1.7= čiže transformátor by mal byť minimálne na výkon 15W (a viac), 25W transformátor to splňuje s bohatou rezervou. Čím výkonnejší transformátor, tým je to aj "tvrdší" zdroj, t.j. na vstupe stabilizátoru sa pri záťaži menej mení napätie.

Moje ďalšie upozornenie sa týka toho, že v použitých schémach je použitý transfomátor na napätie 117V/AC/60Hz, čo zodpovedá zdrojom používaným v USA. Do Európy dovezené počítače Atari disponujú samozrejme sieťovým transfomátorom na 220V/AC/50Hz, tak to láskavo berte na vedomie pri štúdiu schém jednotlivých zapojení. Pri otvorení zdroja je tam priamo sieťové napätie a tak teda buďte aj nezbytne opatrní !  Na všetky časti pokračovania o napájacích zdrojoch pre Atari sa vzťahuje:


Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Celkove sú známe alebo presnejšie povedané - najznámejšie sú 4 typy napájacích zdrojov ktoré podrobnejšie popíšem v jednotlivých častiach miniseriálu. Budem sa držať značenia jednotlivých typov napájacích zdrojov podľa B.Poehlanda, nech v tom nerobím mrdník. Vtedy sa skutočne dbalo na čo najmenšie vyžarovanie rušivých signálov do okolia a tak sa robili úpravy na čo najväčšie potlačenie rušenia, ktoré mohlo prísť cez napájacie vodiče. Sami vieme že dnes sa to rieši jednoduchšie a v drvivej väčšine prípadov to bez problémov postačuje, proste vtedy to bola iná škola, tiež nebola bez chýb - ale k tomu sa tak isto dopracujem. Tak sa do tej starej školy lineárnych napájacích 5V zdrojov ponorím aj ja a vrátim sa o pár desiatok rokov naspäť ... spolu s Vami.

____________________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Power supply Atari - introduction - part 0.

By Administrator at septembra 26, 2017 19:00
Filed Under: Atari

Rôzne typy napájacích zdrojov pre Atari.

zdroj foto: atariage.com

 

Ešte pred pár dňami som ani len nepomyslel na to že by som ešte niekedy písal nejaký článok na tému pôvodných lineárnych napájacích zdrojov pre malé Atari. Ale ako to už býva, človek mieni - došlé maily menia ... Bolo týmto smerom na mňa položených niekoľko otázok v mailoch a tak som sa rozhodol že to teda ešte naposledy "rozpitvám" a potom už tomu naozaj dám pokoj. V tomto miniseriáli bude aj upozornenie na jeden obzvlášť "zákerný" zdroj ktorý môže skutočne zlikvidovať Váš počítač. Nejako som sa s tým už nezaoberal, pretože kto chodí na stretnutia tak tam som ten potvorský zdroj nevidel, každý už prevádzkuje niečo modernejšie (teda na napájanie počítača). Áno, už som na túto tému písal, pred rokmi - vtedajšie poznatky s terajšími som zhrnul tu, budem teraz v popise naozaj podrobnejší. Keď sa to tak vezme - napájací zdroj je jedna z najdôležitejších častí, zabezpečuje dodávku správneho napätia a potrebného prúdu pre chod počítača. Čo ma prekvapuje v tejto veci je to, že v podstate akurát iba Benjamin Poehland napísal pred rokmi článok na tému zdroje pre počítače Atari rady XL a XE.  Nuž ak napíšem po rokoch (písal som na túto tému v rokoch 2010 až 2012) na túto tému aj ja tak nemám pocit že budem písať na tému kde už toho bolo napísané na mraky, byť druhý v poradí - to nie je až také zlé. Sagan by mohol rozprávať ...

Vo vtedajšej dobe sa používali hlavne lineárne napájacie zdroje ktoré sa síce vyznačovali nízkou účinnosťou a veľkými rozmermi ale na druhú stranu mali kopu dobrých vlastností - dobrá stabilizácia výstupného napätia, malý šum na výstupe a v neposlednom rade boli aj výrobne lacné. Vtedy na spínaný zdroj nikto ani nepomyslel, pretože vtedajšia cena spínaného zdroja bola vysoká a popritom sa veľmi pozorne sledovalo či je zdroj perfektne odrušený čo by pre tieto počítače neúmerne zdvihlo cenu takéhoto zdroja - a to sami uznáte bol dostatočne pádny argument na to že sa nepoužil. Stačilo sa v tej dobe pozrieť na výrobcov ostatných počítačov, nikto sa do toho nehrnul, cieľom bola nízka výrobná cena a nie naopak. Nakoniec - v dnešnej dobe je spínaných (a dobrých) zdrojov dostatok, takže tento retro miniseriál má zmysel len pre tých ktorí holdujú používaniu starej techniky do tej miery, že všetko v celom reťazci pre používanie počítača je pôvodné a teda prvý "na rane" v celom reťazci je práve zdroj. A pôvodné veci sa tak isto vedia pokaziť, takže občas treba vedieť čo s tým. Keď sa to tak vezme - zdroj je hodne dôležitá vec, pretože ak sa ten pokazí a na jeho výstupe stúpne napätie tak následná oprava počítača môže dosiahnuť v dnešnej celkom slušnú hodnotu. Sám už používam v postate iba spínané zdroje, jeden ktorý je klasikou a používa stabilizátor 7805 ale stále mám (postavil som si ho sám - používa pôvodný transformátor z "ingotu", má aj zabudované meráky na U/I), jednoducho ak sa testuje tak je dobré mať k dispozícii aj starú školu - môj malý vlastný osobný názor. Wink

 

Na rozdiel od článku od B.Poehlanda tvrdím že z nejakého mne neznámeho dôvodou prišlo k prehodeniu foto a schém v jeho článku, ja to tu už mám opravené.

 

Tu sú linky na uverejnené informácie o najpoužívanejších typoch napájacích zdrojov.

Ešte jedna malá poznámka - pre menej znalých:

- DC = jednosmerné napätie

- AC = striedavé napätie

___________________________________________________________

Part 1: Všeobecné základné informácie o pôvodných napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-info-part-1.aspx

_____________________________________________________

Part 2: Power supply Atari typeI:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeI-part-2.aspx

____________________________________________________________

Part 3: Power supply Atari typeII:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeII-part-3.aspx

_____________________________________________________

Part 4: Power supply Atari typeIII:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeIII-part-4.aspx

_____________________________________________________

Part 5: Power supply Atari typeIV:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeIV-part-5.aspx

_____________________________________________________

Part 6: Zhodnotenie 4 typov napájacích zdrojov:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-conclusion-part-6.aspx

_____________________________________________________

Part 7: Zapojenie zdroja s pôvodným transformátorom z typuII, ktorý používa DC/DC menič s výstupnými parametrami 5V/DC/1A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC1A-TRACO-TSR-1-2450-part-7.aspx

_____________________________________________________

Part 8: Zapojenie zdroja s pôvodným transformátorom z typuII, ktorý používa DC/DC menič s výstupnými parametrami 5V/DC/2A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC2A-TRACO-TSR-2-2450-part-8.aspx

_____________________________________________________

Part 9:  Spínaný zdroj pre Atárko, ktorý stále používa trafo z typuII, ale dodá 5V/DC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC3A-TRACO-TSR-3-2450-part-9.aspx

_____________________________________________________

Part 10:  Spínaný zdroj pre Atari, ktorý používa čip LM2576, zase 5V/DC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC3A-LM2576-part-10.aspx

Záverečná časť, v ktorej sú popísané 3 verzie spínaných zdorjov s čipom LM2576 každý s trošku inými vlastnosťami.

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: