RESET FD ATARI XF551.

By Administrator at mája 30, 2013 10:48
Filed Under: Atari

Pretože prepínanie čísla disketovej jednotky za chodu sa dá urobiť aj pre disketovú jednotku ATARI XF551 tak tomu venujem pár riadkov. Ako na to? Jednoducho, nie je to nič zložitého, takže sa veľa nenarobíte, len treba vybrať mechaniku, odpojiť ju, vybrať plošný spoj a priletovať dva kábliky, potom to zase správne poskladať atď., atď.Laughing

 

 

Ešte upozornenie:

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.


Nasleduje výrez z celej schémy, stačia nám dva vodiče a tlačítko, pripojíme ich na kondenzátor C113, má kapacitu 1uF. A to je celý "zázrak". Kde tlačítko vyvedieme - či na prednú stenu, alebo na zadný panel - tak toto je je už vecou vkusu a účelnosti.

 

 

Nasleduje ešte fotografia kde som pripojil kábliky priamo na doske plošného spoja. Upozorňujem na to, že doska v čase fotenia bola takto "pozasieraná" kolofóniou keď sa mi tá FD jednotka dostala do rúk, už som to samozrejme očistil technickým liehom Laughing. Pri práci postupujte opatrne, pretože plošný spoj pre ATARI XF551 je "paprndeklový", t.j. šetrilo sa kde sa dá a tak to nie je bohviečo z hľadisky kvality. Keď už to máte otvorené oplatí sa skontrolovať či nie je niekde studený spoj na prívodných SIO konektoroch - inak asi najčastejšia závada (porucha) týchto jednotiek. Popis na doske pološného spoja je dobrý, takže nepredpokladám problémy s orientáciou čo kde na je na doske umiestnené.

 

 

No a to je všetko, nejaký ďalší komentár k tejto téme už pokladám za zbytočný.

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Zdroj - 50Hz, 100Hz, 60Hz, 120Hz clock generator. 1Hz clock generator.

By Administrator at mája 21, 2013 00:40
Filed Under: Non-Atari

Zdroj - 50Hz, 100Hz, (60Hz, 120Hz) clock generator.


Doplnil som v článku aj ďalšie zapojenie - je ním 1Hz clock generator, zapojenie je uverejnené na samom konci článku. Ak by s tým bol nejaký problém - v článku použitý výraz frekvencia = kmitočet a naopak. Nakoniec - kto s tým má problém, nemusí ďalej čítať. Tongue out

 

Postavené zariadenie, konečná podoba.

 

Ako som už avizoval, potreboval som zdroj presnej frekvencie = 50Hz. Pretože sa z toho dajú využiť aj odvodené frekvencie (napríklad 100Hz), tak som postavil na malej univerzálke zdroj týchto hodín. Pre výstupnú frekvenciu = 50Hz je použitý x-tal= 3.2768 MHz, bez problémov je k dostaniu. Pre výstupnú frekvenciu = 60Hz (druhá frekvencia sa potom rovná 120Hz) treba použiť x-tal s frekvenciou = 3.93216 MHz. Súčiastkovo to nie je nič zložitého, akurát treba použiť 2 čipy - a to napríklad 4040 a 4060. Prvý je 12 násobný binárny čítač, druhý je 14 násobný binárny čítač + oscilátor. Ostatné použité bižu je štandart. Používam to pri napájacom napätí = 5V, ale ako som vyskúšal, v pohode to pracuje v rozmedzí napájania 3÷15V - len potom na výstupe nie je TTL logika (a musíte potom použiť elektrolyt 100uF/25V). Vzhľadom k jednoduchosti by to malo fungovať na prvé zapojenie. Presné nastavenie výstupnej frekvencie sa robí otočným kondenzátorovým trimrom o kapacite 0 až 30pF, k tomu už ale treba na presné nastavenie použiť kvalitný čítač. Dá sa to urobiť ešte aj menšie, ale doštička má na sebe šikovné otvory pre uchytenie - tak som nad ďalším zmenšením neuvažoval, pre nasadenie kde to bude je miesta dosť.

 

Spotreba pri napájaní rozličným napätím:

  3V - 0.26mA

  5V - 0.49mA

10V - 1.7mA

15V - 3.26mA

 

Poznámka:  Spotrebu som meral len v prvej schéme, v druhej schéme sa dá očakávať približne rovnaká spotreba.

 

 

A ešte malý doplnok:

 

Pre tých ktorí potrebujú aj iné frekvencie si to stačí prepočítať priamo na jednotlivé piny čipov a dostanete celkom zaujímavú škálu dostupných frekvencíí - to má zmysel pre toho kto do toho trošku viac vidí, takže tu s tým ďalej nebudem "unavovať" a dám priamo tabuľku aké frekvencie na ktorých pinoch sú k dispozícii (na čipe 4040 uvádzam len prvých 5 pinov deličiek):


 

Použitím vysokej frekvencie je daná dobrá stabilita výsledného kmitočtu a spokojne môže slúžiť napríklad ako zdroj pre hodiny riadené (doteraz) sieťovým kmitočtom. Výhodou je naozaj malý odber pri napájaní 5V, takže ak treba vieme ľahko zariadenie zálohovať z batérie.

___________________________________________________________


Takto nejako to vyzeralo na začiatku stavby, ešte neboli celkom presne určené použité súčiastky, trošku sa to menilo a upresňovalo počas vlastnej stavby.

 

Kompletne postavené, osadené, navľavo osadený

prepínač 50Hz - 100Hz.

 

Detailný pohľad na x-tal a bižu okolo neho.

 

A takto vyzerá výsledná hodnota nameraného kmitočtu (frekvencie) po nastavení, som spokojný, len musím sa na ten merač pozrieť, nemám v ňom použitý podsvietený displej (zase raz pomohli domáce zásoby ...Sealed) a tak je to na fotke trošku horšie čitateľné.

 

Firma Velleman kedysi vyrábala niečo podobné, pod označením P2656 alebo K2656 ako stavebnicu zdroja 50Hz alebo 60Hz, ale už sa to dosť dávno prestalo vyrábať, pritom občas je takáto vecička viac ako užitočná a použitie x-talu v zapojení zabezpečuje stabilný kmitočet na výstupe čo je dôležité pre dobrú funkciu zariadení, ktoré tých 50Hz, alebo iný, nami poskytovaný kmitočet potrebujú. Toto je len voľne inšpirované uvedeným, nikdy som nemal v rukách schému pôvodnej inšpirácie (videl som to len na foto), proste som si povedal že niečo podobné sa dá doma urobiť tak isto - a asi aj o poznanie lacnejšie (a možno aj ešte viac univerzálnejšie). A rozmery mojej konštrukcie sa viditeľne dajú porovnať s kitom od fy Velleman - i keď moje zapojenie je odlišné (použitá iná delička) a nemám na výstupe tranzistor (nie je potrebný, dá sa to aj bez neho). Čo sa dá z obrázku vydedukovať ? Že je v zapojený použitý stabilizátor (na 5V), výstup je oddelený tranzistorom. Ak dobre vidím, žiadne filtračné kondenzátory v napájaní pre jednotlivé čipy, sú iba na vstupe a výstupe stabilizátoru ... to považujem za prehrešok voči štábnej kultúre, mali by tam byť. Vľavo hore vidieť že sú 3 jumpre, tým sa asi bude voliť kmitočet na výstupe.

 

Stavebnica (kit) P2656 (K2656) od fy Velleman,

tento obrázok mi poslúžil ako inšpirácia.

___________________________________________________________

Ešte na začiatku článku spomínaná drobnosť na záver:

Ak potrebujete výstupný kmitočet = 1Hz, tak použite x-tal = 4.194306 MHz, základné zapojenie sa nemení, akurát výstup 1Hz bude k dispozícii na pine č.13 (Q8) obvodu 4040.


 

Dostupné kmitočty na jednotlivých pinoch v tomto zapojení sú nasledovné:

 

 

Jeden príklad za všetky kde sa dá toto zapojenie použiť (verzia 50Hz-100Hz):

http://blog.3b2.sk/igi/post/Regulator-teploty-Velleman-kit-K6002-Temperature-controller-1_3.aspx

 

Nuž a to je asi tak všetko k tejto dnešnej téme.

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Programátor Eprom. DOS Eprom programmer.

By Administrator at mája 17, 2013 07:15
Filed Under: Non-Atari

Ak na tie naše staré počítače potrebujete napáliť EPROM pamäť tak je to celkom zaujímavé než zoženiete niekoho kto vám to napáli. Druhá cesta je si to postaviť sami, hlavne ak tých Epromiek napaľujete viacero a častejšie. Návod na postavenie programátora cez paralelný port je v tu priloženom pdf-ku. Vyšlo to už pred vyše 20 rokmi, v marci 1993 ... a vtedy som to aj postavil. Od kamaráta som totiž práve vtedy dostal k tomu aj dosku plošných spojov - jednostrannú. Nakoniec, nie je to tak zložité, že by sa to nedalo postaviť aj na univerzálke. Používam to na starej 486-ke (notebook Compaq 33MHz - pre DOS ako stvorený a je prťavý na veľkosť takže sa mi maximálne pozdáva a má už aj farebný displej - rozlíšenie celých 640x 480 ...), behalo mi to aj na notebooku s Pentium II 166MHz a na rýchlosti procesoru 233MHz to už nešlo - príliš pomalé obslužné rutiny, vyššie som to už ani neskúšal, v každom prípade bol nastavený štandartný paralelný port SPP, žiadne EPP, alebo ECP a funguje to v DOSe. Ako perličku uvádzam - beží to aj na PC XT 4.77MHz ! Napájací zdroj používa atypické zapojenie pre získanie potrebných napätí a pri programovaní sa zvyšuje aj napájacie napätie Eprom, na toto sa obyčajne zabúda a preto jednoduchšie robené programátory majú dosť často problémy pri napaľovaní dát a končí to chybou - tu sa to nestáva. Ja som s týmto programátorom napálil už skutočne stovky EPROM-iek, nechodili len tie, ktoré boli skutočne "chytené" a nešli napáliť ani v inom programátore - a zase nebolo ich veľa, spočítal by som ich na prstoch jednej ruky. (Fakt je ten, že ruské verzie Eprom sa mi do rúk nedostali ale to by možno tá štatistika vyzerala inak.) Centronicsový káblik je klasika, nakoniec sa dá vysledovať z priloženej schémy ktoré vodiče kam musia byť zapojené. Vďaka použitiu Centronics kábliku som nemusel robiť špeciálny prepojovací káblik programátor↔PC.

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.


Vzhľadom ktomu že je to už "stará šunka", tak radšej to nebudem fotiť zvnútra, pretože to naozaj už má všeličo za sebou, ale funguje dodnes a to je najdôležitejšie. Súčiastky potrebné na stavbu sa bez problémov dajú zohnať aj v dnešnej dobe - taká nepatrná, ale dosť dôležitá maličkosť.

Dôležité upozornenie:

Programové vybavenie funguje iba pod DOS-om !


Bez prídavnej doštičky môžete priamo programovať pamäte typu 2716 ÷ 27512, s pomocnou doštičkou ktorá sa založí do socketu je možné programovať pamäte typu 27010, 2702027040. S inou prídavnou doštičkou ide programovať aj čip 8748. Tieto dve prídavné dosky tu ale nepopisujem. Princíp založenia pamätí do socketu s nulovou prítlačnou silou je vidieť na obrázku, proste či už 24 pinové, alebo 28 pinové zakladáme tak, že začínajú vždy vložením od spodného označenia 12,14. Software dokáže priamo obslúžiť aj spomenuté prídavné dosky.


 

V mnou postavenom programátore nie je priamo zabudovaný transformátor a potrebné napätia +10V a +30V spolu s ich Gnd sa privádzajú cez samostatný 15 pinový konektor, teda mám k tomu postavený samostaný zdroj zo svojím vypínačom. Predsa len takto na doske nie je prítomných 230V/AC čo je podľa mňa celkom fajn.


 

Nasleduje vlastný popis stavby programátoru (je to v nemčine, Elektor 1990/03):

Eprommer1.pdf (4,21 mb)

 

A nakoniec najväčšia perlička, na linku tu uvedenom si stiahnete dosovský program, ktorý priamo z tu uverejneným hardware komunikuje a dokáže napaľovať - nič netreba prerábať a soft je voľne k dispozícii. Síce je tam posledná vydaná verzia z roku 1999 (reálne je to ale z roku 1996) ale aj tá bez problémov funguje. Používam asi tú najstaršiu verziu programového vybavenia z roku 1992 a programátor funguje bez problémov.


Link:

http://www.elnec.com/download/

 

Tu vyberte nasledovný software, upozorňujem že sa jedná len o obrázok, červenou linkou je podčiarknutý software ktorý funguje priamo z týmto programátorom !


 

Prajem mnoho zdaru pri stavbe !

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Reset FD ATARI 1050.

By Administrator at mája 15, 2013 00:56
Filed Under: Atari

Prepneme číslo disketovej jednotky keď je zapnutá ATARI 1050 a - nič sa nedeje, stále si jednotka pamätá posledne nastavené číslo jednotky pri jej zapnutí. Potom treba urobiť nasledovné - vypnúť FD ATARI 1050, najlepšie potom prestaviť číslo zvolenej jednotky a znova zapnúť. Nie celkom pohodlné riešenie. Ak meníme číslo jednotky za chodu napríklad na 5, 6, 7, 8 - tak to potom naozaj za chodu nemusí fungovať. Prikláňam sa k názoru že je to výhodné použiť (a zastavať si to) ak máte v Atari 1050 zabudovanú väčšiu Eprom a teda potom sa ten zabudovaný Reset skutočne viac ako hodí.

Ale pozor, ak resetujete zapnutú FD jednotku - nikdy si nenechávajte zatvorené dvierka mechaniky ak je založená disketa - fakt neviem zaručiť čo sa po resete stane !

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Najprv si pozrieme ako vyzerá originálny Reset Atari 1050 - je to bez možnosti reštartu počas používania, resetovací signál sa objaví iba počas zapnutia jednotky (nakoniec je to žiadúce, ak by sa to samo resetovalo - to by asi nikoho nepotešilo, že ...).  Tu budeme musieť urobiť malý zásah.

 

Aby to fungovalo aj za "chodu", treba zabudovať do ATARI 1050 tlačítko pre RESET, ktorý sa bude dať opakovane stlačiť počas chodu jednotky.  Potom už môžeme aj za chodu zvoliť iné číslo jednotky a potom stačí podržať RESET a zároveň prepnúť. Po pustení tlačítka sa jednotka zresetuje a buď je prepnutá na iné číslo alebo sme zmenili firmware (podľa toho čo máme k dispozícii). Kto nehodlá robiť nejaké ďalšie zásahy odporúčam RESET vyviesť na zadnú stenu, pekne vedľa prepínačov nastavenia, pretože aj tak musíme siahať rukami na zadnú stenu - sú tam prepínače. Pre tých ktorí majú radi k dispozícii viacero firmware a radi prepínajú - vyveďte si Reset na predný panel, bude sa to hodiť pri častom prepínaní.

 

Budem sa venovať tej druhej možnosti - zabudovať priamo do floppy jednotky tlačítko RESET - jednoduchšie sa to asi už môže urobiť len ťažko, pripojíme tlačítko, na dĺžke prívodov nezáleží (tým ale samozrejme nemyslím dvojmetrový káblik, Wink). Pre istotu uverejňujem aj tú časť schémy ATARI 1050, kde treba ten zásah urobiť (vyznačené modrou čiarou), na materiál to nie je fakt náročná úprava:

 

Vyvedené tlačítko Resetu.

Veľa toho na túto úpravu fakt netreba.

 

Jedná sa o drobnosť, ktorá nám zlepšuje komfort obsluhy, len treba vedieť kam "čiahnuť". Ako vždy - a týka sa to aj iných vecí Laughing. Obrázok aj Reset je prerobený, takto je to absolútne najjednoduchšie na použitie, slovensky povedané - stačí natiahnuť 2 dráty k čipu 555 a to k pinu č.8 a k pinu č.2.  Tú istú službu nám vykoná ak tlačítko priamo pripojíme vývodmi priamo na kondenzátor C33.  Väčšia robota bude s mechanickým uchytením mikrospínača - či už na spomínanú zadnú stenu alebo pri vyvedení na predný panel, ale to je už vec technických možností a zručnosti majiteľa takejto úpravy.

______________________________________________________________________________

05.04.2016

Poznámka:

Vymenil som obrázok, už je v ňom opravená aj hodnota C33 na správnu veľkosť kapacity, Jerzy Sobola v schéme pre ATARI 1050 mal na tomto mieste uverejnený kondenzátor o kapacite celých 47uF, čo sami uznáte je dosť podstatný rozdiel ... kapacita má správnu hodnotu 0.47uF (.047).

Tak isto v schéme je zmenené aj zapojenie tlačítka, takto funguje reset o poznanie lepšie.

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Číslo disketovej jednotky - ATARI XF 551 - number of drive unit.

By Administrator at mája 09, 2013 18:23
Filed Under: Atari
Urobil som zobrazenie pre disketovú jednotku ATARI 1050 a pretože mám aj XF551-ku a rozdiely sú iba drobné, tak som samozrejme realizoval zobrazenie čísla nastavenej disketovej jednotky aj na XF-ku. Pretože mnohé veci sú podobné, niektoré časti textu sa budú opakovať s textom použitým v článku pre ATARI 1050 - ďakujem za porozumenie.

ATARI XF551 - zobrazenie čísla nastavenej disketovej jednotky.

 

Ak máme pripojených viacero diskových jednotiek naraz, tak sa obtiažne začneme orientovať ktorá má aké nastavené číslo. Tak som si vyrobil pomôcku, ktorá mi zobrazuje na sedemsegmentovom displeji práve navolené číslo disketovej jednotky ATARI XF551. Ponúkam dve varianty toho istého s iným spôsobom výsledného zobrazenia. Rozsah pokrýva pôvodné čísla 1 až 4 - k dispozícii na prepínanie sú iba 2 bity, t.j. = 4 možnosti.

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

 

Jedna z možností, ktoré som zvažoval bolo použitie PROM 74188, ale tých je už ako šafránu, ale ak nejaké zoženiem tak to skúsim urobiť aj na nich, bude to omnoho jednoduchšie a menej náročné na súčiastky. Potrebujem síce len 4 Byte, aj to nie celkom, tak som použil domáce zásoby a dosiahol som žiadaný výsledok. Použité sú normálne súčiastky, žiadna exotika. Na mieste D146C možno použiť ako priamu náhradu čipy D147, 7447, 74247, 74LS247. Diódy BAT41 sú schottkyho díódy, majú na sebe malý úbytok napätia, neodporúčam diódy 1N4148, i keď je pravdepodobné že by to fungovalo aj s nimi. BAT41 sa dajú nahradiť diódami BAT85 - tie majú úbytok napätia ešte dokonca menší, ja som mal doma BAT41 ... Napájanie prídavnej doštičky 5V zabezpečuje priamo disketová jednotka.


Logické stavy sú nasledovné, merané na pinoch 38 a 37 čipu 8040 (8050)  v disketovej jednotke ATARI 1050:

pin 38     pin 37           číslo  jednotky

0           0                         1

0           1                         2

1           0                         3

1           1                         4

 

Zapojenie prepínačov pre nastavenie čísla jednotky ATARI XF551 - pohľad zozadu:


 

Jediná vec - pre správnu funkciu musíte dodržať popísané pripojenie 74HC138 do disketovej jednotky ATARI XF551, ak prívody prehodíte nebude sa správne zobrazovať číslo disketovej jednotky !, nakoniec v schéme je to popísané presne.


 Variant 1:


Oproti ATARI 1050 sa nepoužívajú na vstupe pomocné odpory, pretože ich obsahuje priamo na základnej doske ATARI XF551. Dekodér typu 74HC138 (74LS138) robí výber 1 zo 4 - diódová matica zložená zo 7ks diód BAT41 zabezpečuje správne prekódovanie nastavenia 2 vstupných bitov do tvaru, ktorému zase rozumie dekodér zobrazenia požadovaného čísla 1 až 4. Kto pozorne sleduje, určite už zistil že vlastne je len poprehadzované poradie výstupov z čipu 74HC138 a máme zabezpečené správne prekódovanie pre budič sedemsegmentového displeja. Pri použití univerzálky dosky teda prepájkovaním 4 vývodov máme k dispozícii použitie aj pre ATARI 1050 a aj pre ATARI XF551.

 


Variant 2:

 

Ako som už spomínal, tu som zvolil variant pre "chudého muža", schéma je podstatne jednoduchšia a číslo navolenej jednotky sa zobrazí svitom D1D4, čo priamo zodpovedá navolenému číslu.


 

V prípade použitia supersvietivých LED diód môžeme odpor 470 Ohm nahradiť odporom o hodnote 1k5 až 3k3, stále bude viac ako dostatočná svietivosť. Teraz je už len na vás, ktorú variantu zobrazenia čísla nastavenej jednotky si u seba zvolíte. Prečo len jeden odpor ? Pretože v jednom okamžiku môže byť zopnutá len jedna LED dióda.

 

Obrázky sú rovnaké ako pri prvej verzii pre ATARI 1050, tu sú akurát prehodené vývody z čipu 74HC138, inak je zapojenie rovnaké - porovnajte si schémy:

 

 

a takto to vyzerá ak sa prepínajú switche:


 

___________________________________________________________

01.01.2020

Jednoduché riešenie tohoto problému s použitím PROM 74188:
SBC6502 - 37 - PROM 74188, obsahy, contens, part 1_2.

___________________________________________________________

Články k danej téme:


http://blog.3b2.sk/igi/post/ATARI-1050-ATARI-XF551-drive-unit-identification-switcher.aspx


http://blog.3b2.sk/igi/post/Cislo-disketovej-jednotky-ATARI-1050-number-of-drive-unit.aspx
___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Číslo disketovej jednotky - ATARI 1050 - number of drive unit.

By Administrator at mája 09, 2013 11:35
Filed Under: Atari

 

ATARI 1050 - zobrazenie čísla nastavenej disketovej jednotky.


Ak máme pripojených viacero diskových jednotiek naraz, tak sa obtiažne začneme orientovať ktorá má aké nastavené číslo. Tak som si vyrobil pomôcku, ktorá mi zobrazuje na sedemsegmentovom displeji navolené číslo disketovej jednotky ATARI 1050. Ponúkam dve varianty toho istého s iným spôsobom výsledného zobrazenia. Rozsah pokrýva pôvodné čísla 1 až 4 - k dispozícii na prepínanie sú iba 2 bity, t.j. = 4 možnosti.

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.


Cestičky ako dosiahnuť požadovaný výsledok môžu byť rôzne, predkladám schému ktorú som zrealizoval, je funkčná a laborovanie s inými čipmi nechám spokojne už na niekoho iného. Základné podmienky sú dané tým, čo na svojich prepínačoch poskytuje disketovka ATARI 1050 tie hodnoty sú mierne povedané neštandartné, takže treba sa s tým popasovať a prispôsobiť tomu čo potrebujeme na výstupe. 


Jedna z možností, ktoré som zvažoval bolo použitie PROM 74188, ale tých je už ako šafránu, ale asi to tiež skúsim postaviť aj na nej, bolo by to podstatne jednoduchšie. Potrebujem síce len 4 Byte, aj to nie celkom, tak som použil domáce zásoby a dosiahol som žiadaný výsledok. Použité sú normálne súčiastky, žiadna exotika. Na mieste D146C možno použiť ako priamu náhradu čipy D147, 7447, 74247, 74LS247. Dódy BAT41 sú schottkyho díódy, majú na sebe malý úbytok napätia, neodporúčam diódy 1N4148, i keď je pravdepodobné že by to fungovalo aj s nimi. BAT41 sa dajú nahradiť diódami BAT85 - tie majú úbytok napätia ešte dokonca menší, ja som mal doma BAT41 ...
Napájanie prídavnej doštičky 5V zabezpečuje priamo disketová jednotka.


Logické stavy sú nasledovné, merané na pinoch 8 a 9 čipu 6532 v disketovej jednotke ATARI 1050:

pin 8     pin 9               číslo  jednotky

1           1                         1

1           0                         2

0           0                         3

0           1                         4


Nastavenie prepínačov na zadnej strane jednotky ATARI 1050 - D1 až D4:

 

 

Upozornenie - pre správnu funkciu musíte dodržať popísané pripojenie 74HC138 do disketovej jednotky ATARI 1050, ak prívody omylom prehodíte nebude sa správne zobrazovať číslo disketovej jednotky !


Variant 1:


Dekodér 74HC138 (74LS138) robí výber 1 zo 4 - diódová matica zložená zo 7ks diód BAT41 zabezpečuje správne prekódovanie nastavenia 2 vstupných bitov do tvaru, ktorému zase rozumie dekodér zobrazenia požadovaného čísla 1 až 4.

 

 

A takto to vyzerá postavené na univerzálke, nedajte sa zmiasť nápismi na konektoroch, na niečo som to musel pripojiť pri testoch, hi ... ďalší konektor je pre nejaké moje drobnosti o ktorých sa tu nebudem šíriť, niečo nemusím oznámiť, že ... a momentálne je aj tak nezapojený.

 

 

a takto to vyzerá ak sa prepínajú switche:


 

Variant 2:

Pretože nie každý túži mať zobrazenie priamo na sedemsegmentovom displeji, tak som pripravil aj zapojenie pre ataristu - "chudého muža", kde je výstup realizovaný štvoricou LED diód, svit LEDky zobrazuje momentálne nastavené číslo disketovej jednotky ATARI 1050. Ako už aj názov hovorí, je tu tých súčiastok pomenej a teda je to aj ľahšie na realizáciu.


 

V prípade použitia supersvietivých LED diód môžeme odpor 470 Ohm nahradiť odporom o hodnote 1k5 až 3k3, stále bude viac ako dostatočná svietivosť. Teraz je už len na vás, ktorú variantu zobrazenia čísla nastavenej jednotky si u seba zvolíte. Prečo len jeden odpor ? Pretože v jednom okamžiku môže byť zopnutá len jedna LED dióda.

 

Celé to vlastne len slúži na uľahčenie orientácie ak je tých disketoviek pripojených viacero a teda odkiaľ kam poslať dáta a odkiaľ to zase pre zmenu poslať inam. Das war alles.

Pekný zbytok dňa, Igi.

___________________________________________________________

01.01.2020

Jednoduché riešenie tohoto problému s použitím PROM 74188:
SBC6502 - 37 - PROM 74188, obsahy, contens, part 1_2.

___________________________________________________________

Články k danej téme:


http://blog.3b2.sk/igi/post/ATARI-1050-ATARI-XF551-drive-unit-identification-switcher.aspx


http://blog.3b2.sk/igi/post/Cislo-disketovej-jednotky-ATARI-XF-551-number-of-drive-unit.aspx

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Prepínač čísla FD - ATARI 1050 - ATARI XF551 drive unit identification - switcher.

By Administrator at mája 06, 2013 02:13
Filed Under: Atari

Keď už chceme zobraziť na prednom paneli nastavené číslo disketovej jednotky, tak by sa aj patrilo mať vpredu jeden prepínač, ktorý to nastavenie umožňuje. Nejedná sa síce o žiadnu zložitú vedu, ale je podstatne príjemnejšie nastavovať číslo jednotky na prednom paneli ako šmátrať rukou niekde dozadu na zadnú stenu jednotky a pritom si aj pamätať, aké má byť nastavenie prepínačov. Človek je tvor pohodlný a tak toto zapojenie slúži ako ďalší schodík stupňa lenivosti. Nakoniec  - kto to nechce  - nestavia.


Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.


V prvom rade potrebujeme 4 násobný prepínač, či už posuvný - ten sa veľmi ťažko dá zohnať, alebo otočný - dostupný, pravdepodobne bude mať viac polôh, ale to sa na potrebný počet na ňom dá nastaviť. Potom už treba naozaj len pár súčiastok. A tak teda poďme postupne na zapojenie pre obidve disketové jednotky - upozorňujem, schémy týchto prepínačov pre A1050 a XF551 nie sú vzájomne zameniteľné pre rozličné kódovanie dané konkrétnym výrobcom disketovej jednotky ! (preto sú aj 2 schémy ...)

 

_____________________________________________________

 

Prepínač čísla disketovej jednotky pre ATARI 1050:

 


Dôležité upozornenie, pôvodné prepínače na zadnej strane disketovej jednotky 1050 musia byť nastavené na identifikáciu čísla jednotky ako D1 ! (Potom bude prepínač na obrázku plne funkčný.)


 

____________________________________________________________

 

Prepínač čísla disketovej jednotky pre ATARI XF551:

 



Dôležité upozornenie, pôvodné prepínače na zadnej strane disketovej jednotky XF551 musia byť nastavené na identifikáciu čísla jednotky ako D4 ! (Potom bude prepínač na obrázku plne funkčný.) Pomocné odpory na správnu funkciu diódového poľa sú už obsiahnuté priamo v disketovej jednotke ATARI XF551.

 


Ako ďalší krok potom nasleduje zobrazenie čísla nastavenej disketovej jednotky na prednom paneli - aj pre ATARI 1050 a aj pre ATARI XF551, popisy postupne uverejním.

___________________________________________________________

Priamo súvisiacie ďalšie články na danú tému:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Cislo-disketovej-jednotky-ATARI-1050-number-of-drive-unit.aspx

http://blog.3b2.sk/igi/post/Cislo-disketovej-jednotky-ATARI-XF-551-number-of-drive-unit.aspx

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: