10.

Porážka Jacka Tramiela.
Projekt Mickey - ATARI 1850XLD -
Ako to vlastne bolo s Amigou,
prečo to dopadlo tak ako to dopadlo.

 

Upozorňujem dopredu, že dnes to ani tak nebude o ATARI, ako o firme ktorá nakoniec z toho vyťažila čo sa dalo. Pretože bez pochopenia vzájomných súvislostí  nie je možné potom hovoriť o tom čo sa dialo vo firme ATARI.

V skratke:

13.01.1984 bol Jack Tramiel "vytesnený" z firmy Commodore, následne založil novú firmu, ale ako to už býva, zistil že je k dispozícii na predaj firma Atari. Pretože mal staré, nevyriadené účty v bývalej firme tak toto bolo to na čo čakal a padlo mu to fakticky zadarmo do rúk. Síce Atari nebolo celkom za babku, ale pretože cenu mal splácať z budúcich výnosov - tak to tak veľmi zo začiatku nebolelo ...
(Podrobnejšie to bolo popísané v predchádzajúcom článku.)


Postoj Jacka Tramiela k 8-bitom bol v tej dobe všeobecne známy, nehodlal ďalej týmto smerom utrácať ďalšie prostriedky. Cieľ a zameranie bol pre neho úplne jasný - nový počítač musí byť 16-bitový. Lenže čo s tým, vhodný stroj z vývoja akosi stále nebol k dispozícii. Síce partia odídencov z Commodore, ktorí odišli z Tramielom na niečom pracovala, stále to ale nebolo to pravé "orechové". Na novom počítači vtedy pracovalo 6 vývojárov, velil tomu Shiraz Shivji, bol jedným z menej známych vývojárov počítača C-64. Špekulovalo sa aký mikroprocesor použiť a zatieniť tak konkurenciu, samozrejme sa priamo ponúkala možnosť použiť MC68000, ale asi aj tu nastúpila povestná Jackova šetrnosť - v tej dobe začala firma National Semiconductor ponúkať svoju verziu 32-bitového mikroprocesoru s vlastnou podpornou čipovou sadou. Procesor mal označenie NS32032. Komplet čipov od NS bol omnoho lacnejší ako čipy od Motoroly, ale ako sa nakoniec ukázalo nebola to dobrá voľba (bolo to poriadne nespoľahlivé riešenie). Vývojári to ale rýchlo zistili a vrátili sa k mikroprocesoru MC68000. Ako perličku uvediem, že sa ukázalo nasledovné - mikroprocesor MC68000 32/16bit bol pri testovaní rýchlejší ako kompletná 32 bitová verzia od NS ...

Takže sa v tej dobe trošku tápalo a hľadalo sa ako sa pohnúť dopredu a uletieť konkurencii o poriadny kus dopredu. Lenže to by nebol Jack Tramiel, aby nemal ukryté eso v rukáve. Plne si bol vedomý,že existuje zmluva s firmou Amiga na čipovú sadu Lorraine a že Atari má práve na toto prednostné právo.

Musím sa vrátiť trošku naspäť a pripomenúť súvislosti - Jay Miner odišiel v roku 1982 od Atari a vytvoril firmu Hi-Toro, neskôr bola premenovaná na Amigu. Peniažky na vývoj novej prevratnej čipovej sady zo začiatku finančne podporovali 3 zubári a do vývoja investovali celých 7 miliónov dolárov - zdá sa, že zuby boli už vtedy celkom výnosným remeslom ...

ATARI 1850XLD:
Dôvod prečo chcel Jay Miner použiť mikroprocesor MC68000 je myslím si jasný, 32-bitový mikroprocesor, zbernica ide síce iba ako 16-bitová, ale zase je lacný. Adresný priestor má 24 bitov, preložené do slovenčiny, adresový priestor je priamo adresovateľný do veľkosti = 16Mbyte, vtedy to bolo číslo, z ktorého sa zamotala hlava ...

Jay Miner

 

Vývoj čipovej sady Lorraine zabral vlastne dohromady 3 roky, ale už po 2 rokoch mali také výsledky, že to mohli predstaviť aj na verejnosti. A predstavili to na CES v roku 1984. Samozrejme nemali k dispozícii priamo už nové čipové sady, ale riešili to tak, že budúce čipy boli vlastne veľké dosky plošných spojov z normálnymi čipmi, ktoré emulovali budúce zákaznícke obvody.Už v 09/1983 mali v podstate funkčné návrhy budúcich zákazníckych obvodov dokončené - jednalo sa 3 budúce čipy, len nejako to nešlo pretaviť už práve do tých zákazníckych obvodov, zubársky prameň vyschol (zubári odmietli ďalšie financovanie projektu) a bez peňazí to v žiadnej branži nefunguje ...

Budúca Amiga s emulátormi zákazníckych čipov.

 

Skúšobná verzia fungovala, teda Amiga, ale bolo to neuveriteľne rozmerné a vyzeralo to príliš zložito a teraz takéhoto bumbrlíčka bolo treba na tú výstavu prepraviť. Lietadlom. Nasledovalo rozhodnutie počítač prepraviť priamo na mieste spolusediaceho. Jednoduché, zaplatí sa a ... -  ale sú tu ešte letecké predpisy, ktoré hovoria že každé obsadené miesto musí byť ľahko identifikovateľné - pre prípad havárie. Nuž a tu nastupuje legenda - počítač na mieste cestujúceho kvôli identifikácii dostal konkrétne meno - Joe Pillow.

Boli to celkom slušné karty, čo emulovali jednotlivé budúce zákaznícke čipy ...

 

Ešte k tomu týmu Amigy, na vývoji pracovali Jay Miner, R.J.Mical pracoval na knižnici Intuition, C.Sassenrath robil na knižnici Exec. Priamo na výstave potom urobil R.J.Mical a D.Luck prezentáciu - demo skákajúcej loptičky - ono sa totiž nejako zabudlo na to, že síce počítač funguje, ale stále nebol k nemu potrebný software ... demo uchvátilo, v tej dobe nedokázali spustiť niečo podobné na iných počítačoch tej doby.

 

C.Sassenrath

 

R.J.Mical

Rozruch na výstavisku bol poriadny, ale nikomu sa ten počítač s veľkými pomocnými doskami nezdal ako dobrá investícia, proste vyzeralo to ešte celé príliš zložito. Výsledkom rokovaní s jednotlivými firmami bola dohoda s Atari, že podporí ďalší vývoj sumou 0.5 mil. USD.  Budúcnosť Amigy na krátku dobu takto bola zaistená, samozrejme v tom bol háčik, lehota splatnosti požičaných peňazí bola stanovená na 6 mesiacov - a starý lišiak Jack Tramiel o tom vedel ...

A dostávame sa k ústrednej téme - pretože si všetko overil a vedel že Amiga nedokáže k danému termínu dodržať dohodu, tak vedome a neúprosne stláčal cenu akcií čoraz nižšie. Čo platilo jeden deň, už na druhý deň neplatilo, proste uplatňoval jednanie, ktoré mal tak dobre zažité už za starých čias vo firme Commodore. Nakoniec stlačil cenu akcií na 98 centov za kus, čo bolo necelých 30% pôvodnej ceny ... tlačil Amigu skutočne do kolien. Dňa 30.6.1984 mal vypršať termín, ale len pár dní pre týmto termínom, tuším to bolo 3 dni pred dňom D sa ale firma Amiga dohodla s jeho najväčším rivalom firmou Commodore a tá Amigu odkúpila. Firma Commodore veľmi rýchlo zistila čo by jej hrozilo, ak by Amigu odkúpil Jack Tramiel, pritom nakoniec zaplatila za akcie cenu 4,25 USD za jednu akciu - a vieme, že v konečnom dôsledku určite neprerobila, pritom sa zaviazali vyplatiť aj 0.5 mil USD firme Atari.

Ako sa z núdze dá urobiť cnosť - nosí sa to aj v dnešnej dobe:

V tej dobe v Atari už pripravovali pod označením Mickey (mal to byť počítač s označením ATARI 1850XLD) miesto pre budúci počítač od Amigy, teraz z toho vzišlo, naozaj to skončilo ako Mickey s dlhými ušami. Jack Tramiel prehral osudnú bitku, prepískol hranice, Amigu sa proste nepodarilo dostať do kolien. Ale zase hneď začal jednať, dlho nad rozliatym mliekom nesedel a začal okamžite upratovať. Fakticky po pár týždňoch  podal žalobu na firmu Commodore - jediným cieľom bolo zamedziť konkurentovi okamžite použiť zakúpenú technológiu vo svojich počítačoch. A fungovalo to, zdržanie ktoré potom vo firme Commodore zákonite nastalo (12-13 mesiacov než sa vyriešili právne spory a kľučky a Commodore si trúfla vyjsť s novým počítačom s novými technológiami do predaja) mu umožnilo v uvedenej dobe vrhnúť na trh konkurencieschopný vlastný počítač - Atari ST. Vývojári v ATARI išli na doraz, robilo sa 6 dní v týždni od rána do noci. Samozrejme návrh Atari ST bol konzervatívny, jednoducho za ten čas sa nedal urobiť iný počítač, Amiga to predsa ladila celé 3 roky.

Pri návrhu celého počítača Atari ST

mal hlavné slovo Shiraz Shivji

Tu je už pokročilejšia doska ATARI STE

Bolo potrebné použiť kompromisy a ústupky v celom rade návrhov, ale pritom vznikol slušný, kvalitný a stabilný počítač.
Zvukovo bolo ST slabšie ako Amiga, ale pritom napríklad práve zabudované rozhranie MIDI používali veľmi dlho práve zvukári. RAM mohla mať priamo 4MB, čo síce bolo menej ako maximum u Amigy, ale vtedy to nikoho veľmi netrápilo, hlavne ak sa štandartne vtedy dodávali počítače s 512 KB RAM (Amiga a aj ST). Výborné bolo aj rozlíšenie 640x 480 bodov, dodávaný monitor mal výbornú opakovaciu frekvenciu 72Hz, čo neunavovalo oči.

 

Takto vyzerala prvá Amiga ...

Amiga motherboard verzie čo bola v predaji.

 

Záverom:

Tak toto veľkému Jackovi Tramielovi nevyšlo, položme si otázku kam by vývoj v Atari išiel po zakúpení Amigy. Nerobím si ilúzie s tým, ako by dopadla samotná firma Amiga, Tramiel už predtým párkrát ukázal ako vie "rozpustiť" firmu čo sa dostane do jeho rúk. Know-how by zostalo v Atari a a vývojári od Amigy by boli vyšupnutí na ulicu. Na druhú stranu nás môže tešiť, že ani zarytí amigisti nemôžu prehliadnuť fakt, že tvorcom konceptu Amigy je bývalý atarista a čipová sada Lorraine bola dotiahnutá do konca za peniaze Atari.
 
Nezostáva mi nič iné len skonštatovať, že je zaujímavé ako tie cestičky u počítačov občas bývajú zamotané a teda že tie hádky ktoré kedysi dávno boli o tom čo je lepšie sú dnes nepodstatné. Dnes môžeme byť radi, že vznikli dva zaujímavé počítače, pričom dá sa povedať ich zameranie bolo odlišné - Amiga sa hodila na prácu s videom, Atari ST na prácu s Midi a DTP.
  
Podrobnejšie o Atari ST už nepíšem, pretože som zameraný na 8-bity a tak teda tu ďalšie údaje nenájdete ...

___________________________________________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

01.10.2013

Je tu október, Rusi majú VOSR, ktorá bola v novembri, Nemci majú Oktoberfest ktorý začína v septembri, Kaufland zase začal Vianočnú kampaň 20.septembra. Inak - asi sa nebudem diviť ak za pár rokov začne Vianočná kampaň na 1.mája ... nakoniec kľudne môže byť problém v tom že niekto vtedy zabudol otáčať listami v kalendári.
Uvádzam to len preto, aby ste sa nedivili čo sa dialo v časoch reálneho socializmu v kapitalistickom svete - ľahšie tie informácie pri týchto paradoxoch dnešnej doby strávite.

__________

Pokračujem 10.dielom histórie firmy Atari:

 

10. Porážka Jacka Tramiela. Projekt Mickey - ATARI 1850XLD - Ako to vlastne bolo s Amigou, prečo to dopadlo tak ako to dopadlo.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI10-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________________________

02.10.2013

Včera som si sadol k televízoru - P...a banka v reklame ponúka pôžičku 2000.- Euro za 30.-, alebo 35.- Euro mesačne, toto sa priznám neviem presne, ale vyzerá to lákavo, nie je to až taká horibilná suma na mesačné splácanie. Ale ak ste stihli aj tie riadky v mini veľkosti pod tým, tak je tam jeden podstatný údaj - spolu za to v konečnom dôsledku zaplatíte 3,700.- Euro - len aby ste boli v obraze hneď od začiatku a nechytali sa za hlavu na konci. Skutočne výhodné - ale nie pre Vás.

Iná banka - S......k tiež ponúka peniaze, ale tam tých 5-6 riadkov dajú pre istotu asi tak na 3/4 sekundy a nemáte šancu si to prečítať. Myslím si, že sú spokojní, zákon dodržali (bolo to na obrazovke ? - bolo !) a že vy nemáte v hlave flashku s videočipom je VÁŠ problém ... tak tomu sa bude asi tiež lepšie oblúkom vyhnúť.

 

Zaujímavá je jedna vec - pred krízou ste úver a peniaze v hotovosti nedostali len tak, preverovali vás pomaly do 5-teho kolena a žiadali záruky.Teda len ak ste si chceli požičať  čo ja viem 250.000.- Sk, ak ste chceli 10 miliónov tak vás priamo ofukovali a zjavne ani nevadilo že ste potom poriadne nesplácali. Banky, banky ... Teraz po vás nikto nič nechce (a zjavne sa ani nepreveruje solventnosť) a peniaze ponúkajú ostošesť. Kam to môže nakoniec prísť je americká cesta, zjavne náš vzor.  Jeden vzor tu už ale bol a ako to dopadlo vieme.

______________

Tak tú disketovú jednotku ATARI XF551 mám konečne u známych v Znojme, teraz to ešte musím dostať do Bratislavy. Vydržať, aj to bude. Tieto koníčky sú občas fakt beh na hodne dlhé trate, zbledol by pritom aj maratón(ec).

___________________________________________________________

03.10.2013

Vďaka firme TEPCO si začíname zvykať na to, že úniky rádioaktivity začnú byť považované za štandart. Ten management tam treba obliecť do pracovného odevu a dať im do ruky lopatu  (aj s tým následným platom) ... neuveriteľné že to stále nevedia vyriešiť.

Tá definícia stavu je desná: "Zdá sa, že prišlo k úniku priamo do mora."

Tak prišlo, neprišlo ? Alebo sa im to zdá ? A komu sa to zdalo ?

V Japonsku nepoznajú pojem merací prístroj ?

__________

Dnes už budem pokračovať veselšou témou a pritom jednou nohou zostávam v Japonsku (ešte keď vedeli čo robia a nezdalo sa že sa zdá a podobné pindy pre oblbovanie):

Oprava plottera Iwatsu SR-10.

 

 

Síce som si dal s písaním článku načas, pretože mám aj iné povinnosti, ale predsa len som sa k tomu dokopal. Tri zreťazené poruchy, plus mechanické zadrhávanie vyklápania pera, nazbieralo sa to a bol aj deň, kedy som si myslel že túto investíciu zjavne odpíšem. Následne som sa ale dobre vyspal a zahodil som túto myšlienku za hlavu - a začal som s opravami. Podrobnejšie na tomto linku:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Oprava-plotter-Iwatsu-SR-10-repair.aspx

____________________________________________________

04.10.2013

23.09.2013 , teda v minulomesačnom blogu som písal o tom, že technológia čítania odtlačku prstu na zariadeniach iPhone-5s sa môže zneužiť, konkrétny článok na túto tému sa už objavil - ale o týždeň neskôr ako som to napísal, teší ma že som ich svojou úvahou  predbehol.  Samozrejme neviem potvrdiť či je to pravda, ale ako sa hovorí, bez vetra sa lístok nepohne ...

sk.link

http://pc.zoznam.sk/novinka/anonymous-americka-vlada-zneuziva-touch-id-od-apple-na-ziskavanie-odtlackov-prstov

originál:

http://www.iphoneincanada.ca/iphone-5s/us-government-is-using-apples-touch-id-to-collect-fingerprints-claims-anonymous/

____________________________________________________

06.10.2013

Niektoré veci ma neprestávajú udivovať, síce by som sa s tým už mal vedieť zmieriť, ale nejako mi to priznám sa u niektorých konkrétnych vecí stále nejde. Typickým príkladom je jedna debata na atariage.com:
http://atariage.com/forums/topic/199484-gauging-interest-new-xf551-drive-mainboard/page-1?hl=+xf551

(nick Dropcheck, nehodlám zverejňovať celé meno) tu rozbieha debatu pre záujemcov o "novú" verziu disketovej jednotky XF551 - ale ak si to prečítate vytrvale sú tam jedinci čo do tejto debaty vsúvajú namiesto XF551-ky pojem ATARI 1050 a teda nie aby sa robila nová XF-ka ale aby sa robila nová tá 1050-ka. Pripadám si ako u nás, proste debatu niektorí jedinci ťahajú za každú cenu  iným smerom a ani za boha si neotvoria vlastnú debatu na tému nová 1050-ka. Zjavne je lepšie zasierať niekomu inému jeho vlákno svojimi výplodmi. Kto sa v tom vyzná vie že konštrukčne je ATARI 1050 niekde inde (je staršia a nemá štandartnú 5.25" FD mechaniku) a preto sa na  takúto prerábku vyslovene nehodí.  Lenore je fajn dáma, už som s ňou mailom komunikoval, takže jej držím palce pri tom vývoji (teda skôr na dokončení projektu, pretože už má hotové prototypy), vyzerá to hodne sľubne a ruku na srdce v tejto oblasti (konkrétne Atari) sa to ženami nehemží - takže je to taký malý zázrak v priamom prenose. Lenore - držím Ti palce ! (Tiež by som si ak sa spustí výroba aspoň jednu dosku zobral.) 

___________________________________________________________________

07.10.2013

Pretože mám viacero vecí čo mi zaberajú miesto, rozhodol som sa urobiť si doma miesto a teda tie veci ponúkam na predaj, mailový kontakt na mňa je priamo na uvedenom linku (je to kontakt pre bazár):

Veci na predaj - Bazár

____________________________________________________

09.10.2013

Pokračujem ďalším dielom histórie firmy Atari:

11. Tajné a menej tajné projekty ATARI na prelome rokov 1983 a 1984 - zbrane, ktoré nikdy na protivníka nevystrelili.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI11History-of-ATARI.aspx
____________________________________________________

11.10.2013

Dnes na tému čo s transformátorom, ktorý síce je schopný dodať dostatočný prúd, ale napätie je asi tak zhruba polovičné ako potrebné. Pomôže zdvojovač napätia, ale ktorý usmerňuje obidve polvlny, je síce zložitejší, treba navyše dve diódy a dva kondenzátory, ale funguje to. Zapojenie je známe, ale na škodu veci sa v podstate nepoužíva, vyzerá totiž na prvý pohľad príliš komlikovane, ale opak je pravdou. Nakonie to posúďte sami:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Nasobic-zdvojovac-napatia-HIGH-EFFICIENCY-ACDC-CONVERTER-VOLTAGE-MULTIPLIER.aspx
____________________________________________________

15.10.2013

Syn pri čítaní histórie firmy Atari mi hovorí že je to frustrujúce čítanie, súhlasím, aj ja si teda na chvíľu od histórie dám pokoj a písať budem na túto tému až vtedy kedy ma zase začnú svrbieť prsty ...

_____________________

Pri prechádzaní historickými dokumentami - na bývalom webe Jindroush som objavil 2 zaujímavé fotografie, jedna sa týka cien Atari v Tuzexe v roku 1987 a druhá fotografia je z jedného pracoviska u nás (ČSSR?), vyzerá to na pracovisko EKG, spracovanie dát na Atari a ukladanie dát na magnetofón ... hmmm. Ľudia boli vynaliezaví - a trpezliví ...

 

Atari 130XE - 1750,-TK

ATARI 1050 - 2040.- TK

ATARI XC12 - 380.- TK

ATARI 1029 - 2040.- TK

XC24 - 180.-TK

 

 

ATARI  použité v národnom hospodárstve

 

______________________

Zdá sa (poučil som sa od firmy TEPCO) že nielen Atari malo pred rokmi problém s managementom, posledné výsledky ukazujú ako sa darí firme Lenovo s jej divíziou notebookov. Dostali sa na čelo globálneho rebíčka. Niekto si v IBM zaslúžene trhá vlasy (ak ešte nejaké má ...)

______________________

Hardware pre Atari - MULTIJOY8, jeden kratučký článok o tejto vecičke, vďaka ktorej je možné pripojiť na Atari až 8 joystickov súčasne:

http://blog.3b2.sk/igi/post/MULTIJOY8-Interface-for-8x-Joystick.aspx

_____________________________________________________

20.10.2013

Ak si chcete do "normálneho" joysticku pre ATARI zabudovať aj automatické stláčanie tlačítka Fire, teda vyrobíte si autofire, potrebujete k tomu maličkosť - schému zapojenia. Chce to len pár súčiastok za pár centov a môžete byť zo svojím joystikom už konečne spokojní ... a pariť a pariť hry, pretože pri normálnom používaní to veľmi netreba. Hráči ale vedia že to šetrí životy a nervy ... takže poďme na to:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Tipy-a-triky-014-AutoFire-pre-joystick-Joystick-AutoFire-Tips-tricks.aspx

____________________________________________________________

21.10.2013

Pridané nové podkladové materiály na podrobnejšie preštudovanie k počítačom ATARI 1400XL a ATARI 1450XLD, čítajte v pôvodnom článku, pridané na úplnom konci, link:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Pocitac-ATARI-1400XL-a-1450XL-Computer-ATARI-XL-1400-and-1450XL.aspx

____________________________________________________________

22.10.2013

Na TOPkách je nasledovný článok:

Mapa krajín kde dostanete baby najrýchlejšie do postele: Ako sú na tom Slovenky ?

Nuž, stále platí - komu sa nelení, tomu sa zelení ... nakoniec rýchlosť skoku do postele zvyčajne býva ovplyvnená (nepatrne ... vlastne určite iba náhodou) výškou konta dotyčného a značkou jeho auta. (A to už nezávisí od národnosti, nakoniec pozrite si mapku, zelená sa to všade kol dokola ...)

Fakt je občas zaujímavé čítať čím žije náš web ...

____________________________________________________________

24.10.2013

A je to o tu zase - TEPCU veselo uniká rádioaktivita naďalej do mora, čítame že Japonsko má teraz problémy s nedostatkom elektriny. Týmto tempom ale za chvíľu bude v noci svietiť celé Japonsko aj bez elektriny ...

__________

Neodolal som, bola možnosť získať disketovú jednotku ATARI 1050, jednu mám, prečo nie dve ? ... Hmmm, v sobotu uvidím či sa kauf podaril. Dosť ťažko sa to vysvetľuje, SIO2SD a podobné veci sú fajn, ale keď spustíte software naozaj kompletne cez staré železo - to je paráda ... nerád používam emulátor, (a hlavne ak máte k dispozícii staré 5.25" diskety, teraz ich mám okolo 170, teda že mi to aj poriadne dlho trvalo než som ich pozháňal - určite tak cez 5 rokov, mimochodom - nemá niekto doma ešte nejaké diskety 5.25 ?, ozvite sa, dohodneme sa) teda až na magnetofón, tam je moja averzia skutočne hlboká a asi už nezmeniteľná. Proste som nad magnetofónom kedysi strávil toľko času, že si ten čas dnes cením omnoho viac a teda magnetofón je u mňa už dávno a roky periféria typu "persona non grata". Síce jeden mám, ale poriadne odložený v skrinke a naprosto nepoužívaný - možno časom príde na kanibalizáciu jeho konektoru ...

__________

Dnes ešte jeden článok na tému S-video a malé ATARI. Síce som už okolo toho písal, ale zase sa len potvrdzuje že na túto tému nikdy tých podkladov nie je dosť - i keď je to pôvodom spoza "veľkej mláky". Nič to, zase sa dá niečomu priučiť:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Tipy-a-triky-015-S-video-ATARI-XL-XE-Tips-tricks.aspx

__________________________________________________________

25.10.2013

Ako nám v dennodenom živote "pomáha" Európska Únia:

Európska Únia a jej "snaha" pomáhať

_____________________________________________________

26-27.10.2013

Tento víkend som strávil pracovne - nad ATARI. V sobotu som kúpil  počítač ATARI 800XL a s ním aj disketovú jednotku ATARI 1050. Síce som bol upozornený na to že nebehá celkom tak ako má, ale od toho som tu aby som si tie problémy pozrel. Nebolo to nič svetoborného - poškodený prívodný káblik, teda boli nalomené kábliky v koncovke do disketovej jednotky - opravené, skrátil som prívodný kábik o tých pár centimetrov a dal som tam novú koncovku. Potom som disketovú jednotku ATARI 1050 rozobral. Vovnútri bol celkom slušne prachu, krokový motorček hlavičku posúval zjavne bez akéhokoľvek mazania, vydávalo to fakt zaujímavé zvuky ... (posúval som to len ručne, najprv som to chcel premazať pred prvým zapnutím). Tak som ju kompletne rozobral, pomocou CIF-u som vyčistil plastový kryt a aj jeho spodok, bezproblémovo sa to dalo  vyčistiť. Ďalej som prezrel plošný spoj motherboardu, pretože sa mi nezdalo v disketovke ako idú výstupy na plošáku z hlavných usmerňovacích diód - pre istotu som to prepájkoval nanovo. Nasledovalo vybratie hlavného chladiča, teda tam ešte treba odpojiť aj výkonový tranzistor a stabilizátory 7805 a 7812 (spolu 5 šróbov). Pri tej príležitosti bolo prekvapenie - 7812 bola síce upevnená pomocou šróbu, ale ten vôbec nebol dotiahnutý, matka mala vôľu do úplného dotiahnutia tak 2mm ... Ako to mohlo fungovať ? Fakt neviem, 7812 má síce ochranu proti prehriatiu, ale zasa potom to nemohlo byť funkčné. Čertvie ... bolo to síce cez chladiacu pastu prilepené na chladič, ale je možné že to na odvod tepla stačilo, nno, ešte som sa s niečím takým nestretol. Všetky plochy na styk s chladičom som očistil, naniesol som nanovo silikónovú vazelínu určenú na chladiče (biela, nevodivá), dal som naspäť pod výkonový tranzistor nevodivú sľudovú podložku - neoplati sa na ňu zabudnúť, takže bacha. Dotiahol som šróby a odskúšal som elektroniku základnej dosky bez pripojenej mechaniky - fajn, napätia 5V a 12V v poriadku, svietila aj napájacia LED-ka. No a išiel som na mechaniku. Pekne-krásne som dal dal na osky pohybu hlavičky špeciálnu vazelínu od CANONU S-200 (mám ju v tube už dobrých 30 rokov a nevysychá, je to jemná silikónová vazelína na mechaniky, je úplne priehľadná, fakt je dobrá). Hotovo, poskladal som to, zapojil prívody, mechanika načítala disketu, beží - a pekne tichučko, bez tých podivných zvukov pri pohybe hlavičky. Paráda, až na jednu vec, pri zasunutí diskety to vždy na okamžik nádherne v mechanike zavŕzgalo, boleli z toho uši. No nič, je tam ešte jedna kulisa v ktorej sa posúva pozdĺžny kovový pliešok pri založení diskety, je na nej strunka, stačili dve kvapky silikónovej vazelíny do tej kulisy a už to naozaj všetko nádherne ticho funguje. Takže disketová jednotka ATARI 1050 je už v poriadku, teraz už len rozmýšľam nad tým, že asi v nej prerobím napájanie - síce použijem pôvodný napájací zdroj, len potrebné napätia pre chod disketovky budem vyrábať - teda potrebných 5V a 12V pomocou spínaných meničov. Poriadne by sa znížil odber a nebolo by vôbec treba mohutný chladič. Ale to zase vidím na realizáciu až niekedy v zime, keď na to bude čas.

Zase keď bude čas bude nasledovať čistiaca kúra aj pre počítač - ale o tom zase inokedy.

____________________________________________________________

29.10.2013

Dnes, alebo zajtra môže prísť k výpadku blogu, na serveri sa menia disky, takže za prípadnú krátkodobú nedostupnosť na webe sa dopredu ospravedlňujem.

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

09.

Dve slová: Jack Tramiel - stručný životopis.
Čo nasledovalo po prevzatí firmy.
"Dni a noci dlhých nožov" vo firme ATARI, inak aj "masaker v Sunnyvale".

 

 

Pretože aby som dostal veci do súvislostí, je potrebné začať doslovne krátkym životopisom Jacka Tramiela, totiž v tejto branži sa tí ľudia u kormidla tak preplietli, že dnes sa síce tomu nedivíme, ale aby šéfoval ATARI úhlavný nepriateľ z Commodore, nno, nnno, vtedy to ale bola naozaj silná káva. A aby sa v tej dobe dalo orientovať sú tu uvedené aj počítače ktoré Atari nevyrábalo, skalní ataristi mi dúfam odpustia ...
________________________________________

Jack Tramiel

Narodil sa 13.12.1928 v poľskom meste Lodž v židovskej rodine - ako Idek Tramielski a bol jedináčik. Keď mu ťahalo na 11 rok, Poľsko obsadilo fašistické Nemecko. Od začiatku okupácie potom bola celá rodina - tak ako mnoho iných rodín - nútene presídlená do Lodžského židovského geta, kde potom v strašných podmienkach žili skoro 5 rokov. V 08/1944 potom bola celá rodina Tramielskich poslaná transportom do koncentračného tábora Osvienčim. Tu sa už rodina rozdelila, pretože v pracovných táboroch už nežili muži a ženy spoločne. Časom sa s otcom dostal do pracovného tábora blízko Hannoveru, tu priamo stavali iný koncentračný tábor a bol aj na stavbe diaľnice. Tu otec aj ťažko onemocnel a následne koncom roka 1944 zomrel po "ošetrení" benzínovou injekciou ... 
V 04/1945 tábor oslobodili americké jednotky.
Idek po vojne zostal v Nemecku, celé 2 roky pracoval potom pre jednu americkú armádnu kuchyňu - robil rôzne pomocné práce. Tu potom aj zistil, že matka hrôzy lágru prežila a zase žijev Lodži. Odišiel ju naspäť do Poľska navštíviť, ale dlho sa tam nezdržal a vrátil sa naspäť do Nemecka. Tu sa aj 07/1947 oženil - manželka sa volala za slobodna Helen Goldgrubová.

Ale už v 11/1947 emigruje Idek do USA, čoskoro ho nasledovala aj manželka. V new Yorku krátko pracoval pre židovskú organizáciu HIAS, tu si aj zmenil meno na Jack Tramiel. Nasledovala ťažká vec, musel sa naučiť poriadne anglicky, niečo už pochytil počas práce v kuchyni, ale tu sa učil hlavne pomocou pozerania filmov a teda sledoval konverzačky z filmových šlágrov. Zásadné rozhodnutie čo zo sebou urobil na jar roku 1948, vstúpil do U.S.Army. Najprv zvádol vojenské remeslo a potom sa tu naučil opravovať kancelárske stroje. Strávil v armáde celých 44 mesiacov a v roku 1952 armádu opustil. Nadobudnuté vedomosti potom uplatnil u civilnej firmy, kde začal opravovať písacie stroje. Pretože mal rodinu tak si potreboval zlepšiť príjem a počas tohoto obdobia si zarábal aj ako príležitostný taxikár. Počas roku 1953 dostal štátne občianstvo USA, býval v New Yorku. O rok neskôr spolu zo svojím priateľom Manny Kappom kúpil malý obchod - bolo to v Bronxe,tam si aj popri obchode otvoril dielňu na opravu písacích strojov. Firma dostala honosný názov "Commodore Portable Typewriter". A prečo bol v názve Commodore ? Jack chcel mať v názve vojenskú  hodnosť a potiaž bola v tom, že "General", "Admiral" už boli ako slová obsadené. 

 

Jack Tramiel

Keď prišiel rok 1955, tak sa odsťahoval aj s celou rodinou (v tej dobe už boli piati, mal 3 synov) do kanadského mesta Toronto. Tu založil firmu "Commodore Business Machines International". Hlavný dôvod pre presťahovanie do Kanady vraj bolo údajné obídenie amerických importných predpisov. Vzhľadom k ďalšiemu to nevyzerá tak, že by to nemohla byť pravda.
Tu potom na základe dohodnutých kontraktov (obchodoval aj S bývalým Československom) dovážal Jack Tramiel a aj vyrábal písacie stroje. Najprv robil aj mechanické kalkulátory a postupom doby aj ich elektronickú verziu. Samozrejme počas tejto výroby zažil aj nejaké tie krízy, niekedy sa do nich dostal nedobrovoľne, v podstate ako rukojemník. Nastala situácia, keď dodávateľ čipov pre kalkulátory - bola to firma Texas Instruments - ukončila ich dodávky, pretože sama chcela začať s ich výrobou. Tramiel sa vtedy zaprisahal, že už nikdy nedovolí aby sa stal rukojemníkom svojho dodávateľa a riadil sa s tým odvtedy naprosto úspešne. Poučil sa, rolu otočil a odvtedy boli rukojemníkmi jeho dodávatelia.

V 10/1976 kúpil jednu malú firmu, meno mala MOS Technologies Inc., bola z Pennsylvánie, vyrábala elektronické súčiastky a čipy, tie potreboval pre svoje kalkulátory. Bola to za 800.000.- USD dobrá investícia, firma pred rokom vyvinula legendárny mikroprocesor MOS6502. Kde všade bol použitý tento mikroprocesor v tej dobe ? - Apple, Atari, Commodore.
Hlavný konštruktér mikroprocesoru Chuck Peddle bol potom následne menovaný u Commodore vedúcim inžinierom v novo založenej divízii "Commodore Semiconductor Group", bola to divízia polovodičových súčiastok. V tom istom roku sa firma Commodore prešťahovala do USA, konkrétne do Palo Alto v Kalifornii, kraj Santa Clara, vtedy do už známeho Silicon Valley (Kremíkové údolie).

V tomto období vývojári a inžinieri vo firme Commodore začali postupne presviedčať svoho šéfa, veľkého Jacka Tramiela že budúcnosť rozvoja firmy patrí počítačom  (nakoniec ho presvedčili, to je zrejmé) a tak sa v Commodore začali postupne vyrábať aj počítače.
V 01/1977 na významnej výstave Winter Consumer Electronics Show 1977 v Las Vegas Tramielova firma predstavila svoj prvý 8-bitový počítač, vola sa PET (Personal Electronic Transactor). Pamäť RAM mala veľkosť 4 kB, použitý mikroprocesor bol samozrejme MOS6502, pretože jeho výrobná cena bola podstatne nižšia ako u Intelu a Zilogu. Cena - bola baťovská - 599.- USD.

Commodore PET

A že sa nebál Tramiel riskovať, dokazuje aj to, že prikázal uverejniť inzeráty na PET v dobe, keď ešte počítač v skutočnosti nebol hotový. Aj takýmto dá sa povedať riskantným spôsobom si chcel overiť či bude o zariadenie na trhu záujem.

Heslo Jacka Tramiela znelo:
"Computers for the masses, not for the classes."
Voľne preložené - "Počítače pre masy, nielen pre boháčov (prachatých)."
Čo to malo značiť ? Počítače od Commodore neboli príliš drahé a tak si ich mohol dovoliť kúpiť každý - toto bol asi jeden z jeho najväčších prínosov k rozvoju počítačov. Samozrejme pri tých cenách riešenia boli vždy podriadené nízkej výrobnej cene. Kto draho kupuje a lacno predáva zvyčajne na trhu dlho nevydrží ...

A Jack Tramiel nezabudol pri každej príležitosti pripomenúť že za rohom číhajú Japonci a dodajú do USA počítače lacnejšie ako jeho firma ...

Počas roka 1979 firma Commodore zmenila adresu, presídlila sa z Palo Alto do väčšieho Santa Clara, tiež v Kalifornii. A to už bolo prekliato blízko od ATARI v Sunnyvalle.

Commodore VIC-20

V roku 1981 predstavuje Commodore 8-bitový počítač VIC-20 (Video Interface Chip 20). Bol to prvý počítač na trhu s farebnou grafikou v cene pod 300.- USD.

 

V nasledujúcom roku 1982 prišiel na trh legendárny počítač Commodore C-64, pamäť RAM 64kB, mikroprocesor MOS6510. Táto legenda potom nakoniec bola vyrobená v počte viac ako 12 miliónov kusov, čo asi hovorí za všetko. Firma Commodore bola v kurze, darilo sa jej a ročný obrat dosahoval dobre cez 1 miliardu USD, toto určite nebola vec na zahodenie ... a Atari stále vďaka Ray Kassarovi vyrábalo na sklad ďalšie a ďalšie hracie konzoly ...

 

Tramiel útočil na konkurenciu (o ktorej vždy otvorene tvrdil, že by ju najradšej úplne zničil) hlavne výkonom a cenou...

 

Commodore C-64

 

A teraz poďme na tie menej príjemné veci.

Ako šéf a človek bol Tramiel medzi svojimi zamestnancami absolútne neobľúbený. Preslávil sa najmä masovými vyhadzovmi zamestnancov, hulákaním na nich, mlátením do stola počas sedení. Nemôžeme sa preto diviť, že ho v tej dobe časopis California uviedol na čestnom 3 mieste v tabuľke nazvanej "Šéf priamo z pekla". Takže ostrosť mal priamo v sebe naprogramovanú. S veľkou obľubou všetkým hovoril: "Obchod je vojna !" - a aj sa týmto heslom bezo zbytku riadil. Kto nezdieľal jeho názory a postupy = manažéri sa veľmi rýchlo ocitali na ulici. 
Firma pod jeho vedením sa správala ako predátor a svojím dodávateľom chronicky neplatila a tak ich postupne zadlžovala. Dodávatelia nakoniec nemali peniaze na ďalšie dodávky a zbankrotovali, následne ich firma Commodore za babku skúpila a už si iba svoje vlastné dlhy odpustila ... Tramiel bol spokojný, ušetrilo sa a takto vlastne nebol na nikom závislý. Čo si o tom mysleli zkrachovaní dodávatelia je vec iná ...

Hovorí sa že, toto jeho správanie bolo poznačené nedostatkom vzdelania a hlavne ťažkou mladosťou, tam v tých podmienkach mohli prežiť len tí najsilnejší. Možno, ale neodpustím si, že podobnou tortúrou neprešiel Steve Jobs a niektoré jeho praktiky boli dosť podobné.
Ale poďme k Jackovi Tramielovi, na akúkoľvek kritiku odpovedal tým, že ho to nezujíma. Nebol obľúbený, skôr ho nenávideli, ale bol mimoriadne úspešný.

Ako to už býva, každý má svoju Achillovu pätu, mal ju aj Jack Tramiel. V roku 1965 (jednalo sa o finančný škandál a porušovanie obchodných pravidiel) bol nútený predať kontrolný balík akcií firmy investorovi - bol ním Irving Gould.

Irving Gould

 

Tento pán prísne kontroloval chod firmy a Tramiel s ním mal samozrejme večné spory. Pri jeho povahe a silovom presadzovaní názorov ... Napriek tomu títo dvaja dokázali ako tak komunikovať spolu až do 01/1984, vtedy prišlo k sporu o tom, či budú Tramielovi synovia vo vedení firmy. Jack sa začal vyhrážať, že odstúpi (ako už niekoľkokrát) a ponúkol Gouldovi svoju rezignáciu. Stalo sa to, čo nikto nečakal, motyka vystrelila, Gould prekvapenému Tramielovi vyjadril svoj súhlas z jeho rezignáciou a Tramiel bol vyšachovaný z firmy ... tvrdý pád.

Firma vtedy už mala vo svete predaných cca 4 milióny kusov svojich počítačov.

Tramiel bol teda "odídený" z firmy Commodore, ale neznamenalo to, že by odišiel ako chudák, jeho podiel pri odchode bol asi vo výške 100.- mil. USD (s tým sa tuším pri troške skromnosti dá žiť ...). Tak isto s ním - ale dobrovoľne - odišlo niekoľko inžinierov, ktorí vedeli čo majú za šéfa, ale boli to typy čo videli pred sebou hlavne prácu. Jack Tramiel nechcel počítačový biznis opustiť, nakoniec - necítil k tomu žiaden dôvod. Zakrátko založil malú spoločnosť "TTL" (Tramel Technology Limited - "i" v jej  názve vynechal úmyselne). Tu začal postupne pripravovať svoje vlastné počítače, ale do toho postupne prišli nové zvesti.
V druhej polovici roka 1984 sa dozvedel, že je na predaj firma Atari Inc. Po tajných jednaniach v 07/1984 firmu Atari Inc. aj tajne kúpil. Prečo sa to tak tajilo ? Hlavne nechcel aby sa to dozvedela firma Commodore - jeho hlavný rival. Dnes sa síce špekuluje prečo do toho vtedy Jack Tramiel vôbec išiel, ale dnes už prevláda názor, že hlavný dôvodom bol jednoducho pomsta bývalej firme. Stačí si pripomenúť Tramielove slová, že rivala je najlepšie zničiť. Ucítil príležitosť a chytil ju pevne za pačesy.
________________________________

Čo nasledovalo po prevzatí firmy.

1984 - Nový majiteľ - Jack Tramiel

Nasledovala okamžitá zmena názvu firmy - pôvodný názov Atari Incorporated sa zmenil na Atari Corporation. Tramiel vlastnil 51% akcií firmy, Warneri mali 25%, zbytok bol určený verejnosti.  Riaditeľstvo firmy zostávalo naďalej v Sunnyvale, len bolo presunuté do inej budovy, kde zostalo až do roku 1996.

Hlavné organizačné zmeny ktoré drasticky, skutočne drasticky znížili počty zamestnancov - pritom dnes už vieme že prebehli hlavne ešte za vlády  (CEO) Jamesa M.Morgana, zjavne mu to nepomohlo, bol okamžite prepustený. Ešte donedávna sa tvrdilo že to pritom bolo dielom JT, ale ako vidieť bolo to celkom inak.

Po svojom príchode - počas iba pár dní, previedol Jack Tramiel zmeny, ktoré boli vlastné jeho razancii. a prepúšťalo sa naďalej, bola prepustená väčšina inžinierov, ktorí pracovali na 8-bitových projektoch. Zostali prakticky len znalci operačných systémov a znalci mikroprocesoru Motorola 68000, s tými mal Tramiel svoje plány. Traduje sa, že každý z týchto ľudí mal pri pohovoroch 5 minút na to, aby presvedčil, že je prínosom pre firmu a potom ... buď, alebo.
Hlavné posty obsadili ľudia, ktorí prišli z Tramielom od Commodore, zrušilo sa tiež riaditeľstvo pre Atari zo sídlom v Európe (bolo v Írsku).
________________________________


"Dni a noci dlhých nožov" vo firme ATARI, inak aj "masaker v Sunnyvale".

Keď končil rok 1984, tak po skončení dlhých nožov vo firme ATARI zostalo z pôvodného počtu cca 10000 zamestnancov možno 1500 ... teda zostal iba každý štvrtý zamestnanec. Veľa ľudí bolo vyhodených, podaktorí aj odišli sami, pretože Tramielovo správanie sa k nim bola pre nich príliš silná káva.  Bolo to zamestnancami popisované ako "totálny masaker". Z pôvodných tovární si nechal Tramiel iba 3 továrne v Ázii, jednu v Írsku - ale tú koncom roka 1984 zrušil tak isto ... nechal si nejaké budovy v Sunnyvale a ešte jednu v Milpitas. Zostalo zachované zastúpenie Atari v Japonsku a v Európe, bohužiaľ dalšie podrobnosti o tom už neviem.
Výroba herných konzol bola bez náhrady zrušená.
Všetky dovtedajšie a aj rozpracované počítačové projekty boli tak isto zrušené, týkalo sa to počítačovej rady XL - teda počítačov Atari 600XL až 1450XLD. Už pripravené hotové výrobky na distribúciu zostali v skladoch.
Namiesto divízie domácich počítačov - Home Computer Division - bola založená nová divízia Atari počítačov - Atari Computer Division. Za predsedu (CEO) sa nechal zvoliť sám Jack Tramiel (aké demokratické ...), najstarší syn Sam Tramiel bol dosadený na kreslo prezidenta. Aj ďaľší dvaja synovia dostali funkcie, nezostali bez práce.

 

vľavo Sam, vpravo Leonard Tramiel

Práve v tejto dobe dostala firma Atari ponuku od japonskej firmy firmy Nintendo - mali predávať 8bitové konzoly Famicon pod značkou Atari. Jack Tramiel ale ponuku neprijal, chcel mať z firmy počítačovú firmu, nie firmy na hry ... nejaká japonská konzola ho proste nezaujímala.

Nintendo NES

Jack týmto rozhodnutím ale strelil poriadne vedľa. Trefa mimo terča ! Nintendo si nakoniec samé začalo konzolu predávať priamo a fakticky okamžite ovládlo trh. Predávalo ju od roku 1985 pod menom NES (Nintendo Entertaiment System).
A malo to ešte jeden nepríjemný aspekt - Atari prišla o možnosť konečne urovnať s Nintendom staré neuzavreté súdne spory, napríklad spory boli aj o nesmierne úspešnú hru Tetris. 

 

Nintendo Famicon

__________________________________

Novým heslom firmy Atari v tej dobe (v rámci marketingovej stratégie) se stala sympatické heslo:
"Power without the Price."

__________________________________

Už bolo povedané, že Tramiel chcel po odchode z Commodore vyrábať počítače, ale nechcel ísť cestou PC kompatibilných zariadení. Pokúšal sa získať unikátny 16-bitový systém Lorraine od Amigy, ktorý bol práve koncom roka 1984 dokončený a Atari naň malo prednostné právo. Tramiel si na systém poriadne brúsil zuby, ale nakoniec mu to nevyšlo. Čo sa udialo, ako to celé prebehlo aj s príčinami a následkami si povieme v ďalšom pokračovaní.

Jack Tramiel

__________________________________

Oprava:

Poznámka: Vďaka DEXovi mám teraz odkaz na jeden link, kde sa metódou nemeckého tankového problému dospelo k číslu vyrobených počítačov Commodore 64 na hodnotu cca 12-12.5 milióna, nie ako som aj ja mal pôvodne tu v článku uvedené - 22 miliónov. No, aj takto sa dá vytvoriť legenda, ja som prevzal tú informáciu z webu, osobne som tie kusy pri výrobe nepočítal ... Zase na druhú stranu, stále je to tak veľké číslo že bez problému poráža konkurenciu.

Je to celkom zaujímavý fenomén, pretože na túto tému už toho bolo popísaného až až, ale ako som už písal aj takto sa dá vytvoriť legenda ktorá potom prežíva dlhé roky.

Zaujímavé je, že tie počty 22 mil.kusov potvrdil aj bývalý zamestnanec Commodore. Wikipédia zase hovorí o 17 mil. kusoch. Tak teda zostanem pri zemi a bude to tých 12-12.5 milióna predaných kusov. To číslo 17 miliónov asi už zahŕňa už aj model C-128.

Pre záujemcov o problematiku koľko bolo skutočne predaných počítačov Commodore 64:

http://www.pagetable.com/?p=547

(Ešte raz vďaka DEX.)

 

A sprievodný obrázok tématike počtu predaných kusov počítačov Commodore 64:

 

Z uvedeného grafu vyplýva jeden zaujímavý záver - firma Commodore zjavne v danom období vôbec nebola postihnutá nejakým poklesom výroby, práve naopak - pekelne sa jej darilo. Proste počítače frčali a nie herné konzoly ... jedna firma v totálnej kríze, druhá v totálnej eufórii. Kto ten nástup počítačov vtedy zvládol je jasné. Už iba pripomínam slová Nolana Bushnella z tej doby že treba ukončiť predaj herných konzolí a začať predávať počítače ... akurát nikto v Atari tieto prorocké slová nechcel počuť a podľa toho sa zariadiť.

__________________________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx
__________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Chcel som pripojiť svoj "nový" plotter Iwatsu SR-10 na počítač cez sériový port. Na strane počítača je 9 pinový konektor, na strane plotteru je 25 pinový. Originál káblik nebol k dispozícii, bolo ho potrebné urobiť. Najprv to vyzeralo tak že postaviť káblik bude jednoduchá záležitosť. Nebola.

 

Plotter Iwatsu SR-10

Skúšal som všetko možné, logika nepomáhala, nakoniec som predsa len našiel prepojenie, ktoré vyhovuje a funguje.

 

Stačia pritom v skutočnosti iba 4 vodiče, ak máte 6 vodičov, môžete pripojiť  aj ďalšie dva vodiče, ale ako som už písal, funguje to aj v štvorvodičovej verzii. Prepojovací káblik je zapojený trošku odlišne od toho čo by sme očakávali ak používame RS-232 protokol, ale to je normálne, prečo jednoducho ak sa to dá zložitejšie, nie ?

Takže na schéme je uvedené zapojenie kábliku pre počítač COM port (9 pinový Canon, samička) a plotter (vždy 25 pinov Canon, samček), štandartne dĺžka použitého kábliku býva 3 metre (10 feet), spokojne ale môže byť dlhý až 15m - to by malo naozaj dosiahnuť "všade" a funguje aj pod "najvyššiou" rýchlosťou 9600Bd. Pri použití nižších rýchlostí môže byť káblik ešte dlhší, ale asi nechceme mať plotter pripojený v inej budove ...

V spodnej čast obrázku je prepojenie počítač COM port (25 pin Canon, samička) na plotter (25 pin Canon samček).

V dnešnej dobe asi tých záujemcov o pripojenie plotteru veľa nebude, nakoniec ako som sám zistil na webe o plotteri Iwatsu SR-10 nie som schopný nájsť nič čo by stálo za zmienku, proste "vákuum". Teda strýčko Google hodil odkaz hneď na moje stránky, ale to mi veľmi nepomohlo, že ... Plottre (nie rezacie) sa dostali na vývojový stupeň dinosaurov - už skoro vyhynuli. Je to ohrozenejší druh ako staré 8bity ... tie prežili dlhšiu dobu a stále prežívajú.

Nasledovalo ďalšie "martýrium", nastaviť správne parametre, káblik je jedna vec, parametre druhá ... Na plotteri som nastavil rýchlosť 9600 Bd, ostatné nastavenia - údaje sú potom priamo v bat súbori, ktorý vyzerá nasledovne (skúšal som to na PC pod win XP, samozrejme treba nastaviť správne parametre aj na plotteri, proste správne na ňom prepnúť switche):

(musí existovať adresár c:\Plotter a v ňom súbor plotter.bat + testovací súbor test.plt, pričom test.plt je nejaký hpgl súbor, pozor nie typu hpgl2, plotter Iwatsu SR-10 je kompatibilný iba zo starším hpgl !

obsah súboru plotter.bat:
___________

c:
cd
cd\.
cd Plotter
mode com1 baud=9600 parity=E data=8 stop=2 to=off xon=off odsr=off octs=off dtr=on rts=off idsr=off

copy %1 com1
___________

Spustenie tlačenia sa následne vyvolá príkazom:

plotter test.plt

No a to je vlastne všetko ..., plotter vytlačí obrázok.

Kto nechce súbor "ťukať" priamo na klávesnici, má tu zazipované súbory plotter.bat, test.plt - vykreslí na A4-ku malý trojuholník a columbia.plt, čo je raketoplán, pozor, tu už musíme mať k dispozícii 8 farebných pier ! Nechcem zabiehať do väčších podrobností, ale kto rozumie formátu hpgl nemá problém priamo v súbore prestaviť kreslenie iba na jedno pero ...

V prípade tlačenia obrázku Columbie použijeme príkaz: plotter columbia.plt

plotter.zip (12,80 kb)

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

08.

Koniec éry Warner Communication.
Nový majiteľ ATARI - Jack Tramiel.

 

Niet sa čo diviť, že ATARI si takto postupne vyčerpala všetky svoje finančné rezervy a následne 07.07.1983 odstúpil Ray Kassar z funkcie predsedu (CEO), pritom mal na krku zvyšujúce sa podozrenie na ďalšie nezákonné praktiky s akciami firmy (ani tu mu ale nič nedokázali). Funkcia predsedu zostala voľná až do 06.09.1983, vtedy bol menovaný nový CEO - James Morgan, predtým bol výkonným viceprezidentom marketingu firmy Philip Morris. Práve v tomto období nahradzovala firma počítače ATARI 400, 800 a 120XL novými modelmi - ATARI 600XL a 800XL.

Atari 600XL

 

Atari 800XL

 

Celý rok 1983 firma ATARI premárnila s nasadením neúspešnej konzoly ATARI 5200 a nasledoval tak isto "úpešný" počítač ATARI 1200XL. Na konci roku 1983 bolo úplne jasné, že u ATARI prišlo k totálnemu prepadu. Výsledok? - denná strata dosahovala cca 2 mil.USD ! S takýmto výsledkom určite nerátali, ale od toho sú tu predsa manažéri, nie ? Alebo za čo sú potom platení ?

 

ATARI stratila 536 mil.USD, nasledovalo prepustenie cca 8000 zamestnancov firmy z celkových 10.000 zamestnacov - podľa vyjadrenia samotného Howarda Scotta Warshawa - a to všetko počas vlády Jamesa Morgana, t.j. prepúšťanie zamestnancov síce "pristálo" na triku Jacka Tramiela, ale ako vidieť pravda bola niekde inde.

Howard Scott Warshaw v dnešnej dobe.

Zostal vlastne iba každý piaty zamestnanec ... Výroba sa postupne začala presúvať do Hongkongu a na Tchaj-wan. Ale ATARI na tom vtedy nebola takto sama, aj ostatné firmy v tomto jobe boli na tom vtedy boli podobne.

Nastáva koniec éry Warner Communication.

A nasledovali ďalšie zlé správy:

V 02/1983 na veľtrhu hračiek International Toy Fair 83´v NY ATARI predstavila svoj projekt nazvaný "My First Computer". Mal to byť 8-bitový domáci počítač na bázi ATARI 2600, s klávesnicou a ďalšími perifériami. Dostal sa len do rannej fázy vývoja a nakoniec bol projekt ako neperspektívny zrušený.
Tých kiksov bolo už akosi priveľa.

V 03/1983 ATARI zakladá AtariTel - divíziu pre vývoj a výrobu integrovaných computer/phone/video systémov. Mal to byť projekt domácej siete pre hlasovú komunikáciu  a videokomunikáciu, kontrolu a riadenie domácnosti. Mali sa tu pre komunikáciu používať aj videotelefóny. Šéfom projektu bol Steve Bristow, projekt mal meno Falcon - prosím, nemýliť si to s radou počítačov Falcon ! Napriek istým dielčím úspechom projekt nikdy neprekročil štádium vývoja a po období 2 rokov bol tak isto zrušený ...

 

 

Pretože peniaze sa hľadali všade a ako sa len dalo, ATARI sa rozhodlo uvoľniť svoje klasické hry aj pre konkurenčné herné a počítačové systémy a teda že by sa na týchto klasických a obľúbených hrách dalo znova zarábať. A tak v 04/1983 bola založená ďalšia divízia - AtariSoft, ktorá sa transformáciou hier z ATARI na iné značky začala úspešne zaoberať. Do konca roku 1983 bolo vydaných 37 titulov.

Ako sa blížil koniec roku 1983, firma ATARI zahájila výrobu menšej verzie konzoly 2600, mala nový názov ATARI 2200 (Bonnie). Bolo použité nové zmodernizované zapojenie, využili sa aj prvky zo zrušeného projektu ATARI 2000 - takto sa dosiahli nízke výrobné náklady. Z obchodných dôvodov bola konzola pomenovaná ako ATARI 2600jr (Junior). Na základe predchádzajúcich negatívnych skúseností s ATARI 5200 táto konzola bola s ATARI 2600 na 100% kompatibilná. Pretože bola určená hlavne pre mládež, tak bola dôležitá aj nízka predajná cena - preto sa napríklad pribaľoval iba jeden joystick CX24 a bola priložená iba jedna hra. Cenu sa takto podarilo stlačiť pod 50.- USD, porovnajte si to z cenu 2600-ky pri uvedení v roku 1977 - vtedy bola tesne pod hranicou 200.- USD.

Na budúci rok ATARI na Winter Consumer Electronics Electronic Show 84´ predstavila novú konzolu v cene 140.- USD. Táto konzola mala nahradiť neúpešnú konzolu ATARI 5200 a teda mala vybojovať naspäť stratený trh. Konzola mala označenie Atari 7800 ProSystem. Nebola tak zložitá ako 5200-ka, používala kvalitné joysticky. Čo ale bolo najdôležitejšie - bola konečne spätne kompatibilná s ATARI 2600. Konzola Atari 7800 používala špeciálny grafický čip "Maria", nakoniec to aj bolo vývojové meno tohoto projektu.

 

 

 

Základná doska Atari 7800.

 

Staršie hry síce neboli upravované, ale na tejto konzoli ťažili z lepšieho zvuku a obrazu. Konštruktéri pomocou kryptografie zaistili, aby sa na konzoli dali spúšťať len certifikované hry, aby proste nebolo poškodzované dobré meno firmy. Ak systém zistil založenú hru a nevedel ju autorizovať, tak sa konzola prepla automaticky do menej výkonného režimu - bola z nej vlastne stará ATARI 2600-ka.

 

Atari 7800

 

Hier ale nebolo veľa, programátorské firmy sa už orientovali na iné a hlavne modernejšie systémy - vtedy už frčali domáce počítače konkurenčných značiek. ATARI zaspalo dobu ... konzola Atari 7800 prišla na trh príliš neskoro.

Cartridge pre Atari 7800.

A že to s tými hrami tuším nebolo až také zlé - časom.

Bol to posledný domáci videoherný systém vyrobený u ATARI za éry Warner Communication.

___________________________________________________________

Ešte jedna dôležitá informácia, o ktorej budem ešte neskôr podrobne písať, pretože nakoniec zasiahla do budúceho obdobia firmy viac ako kto vtedy tušil a čakal:

21.11.1983 sa udiala ešte jedna zaujímavá vec, ATARI podpísalo zmluvu z firmou AMIGA (spomínate si ešte na Jaya Minera ?), jednalo sa o dispozičné práva na jej novovyvíjanú 16-bitovú čipovú sadu pod názvom Lorraine, za tieto práva AMIGA obdržala 500.000.- USD na ďalší vývoj. O čo sa jednalo? Táto čipová sada mala pozostávať z 3 špeciálnych koprocesorov pre spoluprácu s mikroprocesorom MC68000. Práve táto čipová sada mu mala výrazne pomôcť a mala hlavný procesor odľahčovať pri práci a preberať na seba potrebné úlohy. Po úplnom dokončení sa táto čipová sada mala stať najprv základom pre nové herné konzoly u ATARI, potom mala byť použitá aj pre 16.bit počítače ATARI. Obidva tieto projekty dostali predbežné vývojé meno Mickey, ale vtedy asi nikto nepredpokladal že vďaka Jackovi Tramielovi im naozaj zostanú z týchto projektov iba tie dlhé uši ...

Ale bolo by dobré aby ste si mohli prečítať originál tej zmluvy, pretože je to v ďalšom pokračovaní histórie dosť dôležité - tu si nájdete link na zmluvu medzi Atari a Amigou:

http://www.atarimuseum.com/articles/mickey.html

Nakoniec bolo všetko inak, ako to dopadlo bude popísané o dve časti neskôr.

___________________________________________________________

 

Rok 1984 bol úplne jasne koncom videoherného rozmachu a tak isto rokom, kedy skrachovalo monožstvo firiem z oboru, tak isto aj ATARI sa zmietalov problémoch. Prispeli k tomu aj vyčerpávajúce súdne spory. Menujem spory s Texas Instruments, Imagic, Activison, divízia AtariTel sa ukázala ako príliš drahá a tak vzal za svoje aj tento grandiózny plán na komunikačné diaľnice.

Drobná rekapitulácia:

Celý rok 1983 ATARI premárnila s konzolou Atari 5200 a s núspešným počítačom ATARI 1200XL. Problémy s predajom cartridgí stále pretrvávali. A vedenia na trhu domácich počítačov prevzala firma Commodore ... no comment.

Za tejto ťaživej situácie začali Warner Communication - majitelia firmy ATARI už v prvej polovici roku 1984 hľadať ochotného kupca, a hľadali poriadne potichu. Nakoniec sa našiel, zrazu bolo všetko jasné - firmu kúpil Jack Tramiel.

 

 

Spoločnosť Atari Inc. kúpil 02.07.1984 Jack Tramiel - bývalý riaditeľ firmy Commodore a jeho rodina. To teda zahŕňalo aj jeho 3 synov - Sam, Leonard a Gary. Nekúpili ale celú firmu, to ani nemali v pláne, Warner Comm. si nechali ziskovú divíziu herných automatov - Arcade Division, mohli naďalej používať logo a názov ATARI, ale premenovali to na Atari Games. Vlastnili väčšinu akcií (Warner Comm.), niečo bolo predané firme Namco, ktorá podiel o niečo neskôr predala naspäť Warner Comm. Nakoniec sa to celé predalo firme Midway Games Inc.

Tramielovci pohromade, zľava doprava:

Gary, Jack, Sam a Leonard

 

Spornú divíziu AtariTel predali Warner Comm. spoločnosti Mitsubishi a tá ju potom premenovala na Luma Telecom. Divízia AtariSoft, ktorá prerábala hry na iné počítače bola ešte pred predajom úplne zrušená.

To čo zostalo, teda zbytok pôvodnej firmy ATARI a teda spotrebiteľskú divíziu s názvom "Consumer Electronics Division" a divíziu domácich počítačov "Home Computer Division" dostal Jack Tramiel za sumu 240 mil.USD, vrátane všetkých práv k software titulom.

Zmluva bola urobená tak, že Tramielovi umožnila zaplatiť až z budúcich výnosov, zkrátka a stručne - zo začiatku Tramiel Warner Comm. nemusel zaplatiť vôbec nič! Warner Comm. sa tak veľmi chcela zbaviť týchto 2 divízií, že pri obchode Tramielovi poskytli pôžičku vo výšek 25 mil. USD ... asi tiež bez ďalšieho komentára.
Nezostáva nič iné, len proste skonštatovať že sa Jackovi Tramielovi podaril výborný obchodný ťah.

Nebolo to všetko, ATARI ešte čakalo ďalšie veľké, ale skutočne veľké zemetrasenie ...

Jack Tramiel sa stal výkonným predsedom a syn Sam sa stal prezidentom spoločnosti. Nastala doba veľkých zmien, niekedy až príliš veľkých. Meno spoločnosti bolo zmenené na Atari Corp. (Tramielova rodina vlastnila 51% akcií spoločnosti) a v rámci veľkej reštrukturalizácie sa okamžite prepustilo na 1.000 zamestnancov. Tramielovým cieľom bolo obnoviť slávu Atari ako počítačovéj spoločnosti. V 11/1984 oznámila spoločnost svoj úmysel vyrábať lacné počítače, ktoré by priamo dokázali konkurovať IBM PC a Macintoshom od Apple. O to se pokúsili nové modely 65XEa 130XE v roku 1985, v tomto roku tiež odštartovala svoju kariéru slávna rada ST.
______________________

Stručne:

1979 - Atari 400 a Atari 800 debutovali v 01/1979 na Consumer Electronics Show (CES)


1981 - 11/1981 - ATARI 400/800 sa začali predávať s novým GTIA obvodom namiesto CTIA
 

1982 - Predstavený Atari 1200XL. Kompatibilný s väčšinou software aj hardware z 800 a 400, ale teraz vybaveý už mikroprocesorom 6502C a pamäťou RAM 64K. Zostal jeden port pre cartridge a monitor a 2 porty pre ovládače. Naviac 1200XL mala 4 programovateľné funkčné klávesy a klavesu Help.

___________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Kedysi som mal čas a chuť postaviť niečo zo súčiastok čo boli doma a tak padlo kedysi dávno jedno nedeľné poobedie na stavbu hodín ktoré majú aj zabudovaný budík, mám ich už síce dlhšie postavené, ale nejako som "pozabudol" o tom niečo napísať. Klasicky som to postavil na univerzálku dosku, pretože som s tým ešte chcel ďalej laborovať.

 

Základná doska hodín bez displeja, pridal som tlačítko na reset mikroprocesoru

a tak isto aj tlačítko na podsvietenie displeja.

 

Základ tvoria dva obvody - DS1307 a ATMEL AT89C2051. Starý mikroprocesor, ale dobrý. Zálohovanie hodín je urobené pomocou lítiovej baterky CR2032, t.j je to 3V batéria. Pri nastavení času budenia sa na pine č.7 obvodu DS1307 objavia 1Hz pulzy, ktoré budia buzzer. Ten musí byť na napájanie 3 alebo 5V a sám vydáva pri pripojení napätia tón, pozor, nie je to teda jednoduchý reproduktorček ! Ak ho nemáte k dispozícii (môj prípad) dá sa pomôcť tak že máme malý 50Ω reproduktorček (k nemu v sérii ešte odpor 100Ω) a k nemu pridáme jednoduchý generátor s CMOS verziou 555-ky (7555) a nastavíme si tak najpríjemnejší tón pre naše budenie (ak taký vôbec existuje ...). Budiaci signál trvá presne 1 minútu, ďalšie spracovanie tejto informácie pre Vašu potrebu je už iba na Vašej fantázii.

 

Funkčné hodiny s budíkom.

 

Pretože vývod 7 obvodu DS1307 je v kľude stiahnutý do "0", je dobré vybrať tranzistor s veľkým prúdovým zosilňovacím činiteľom a potom môžeme na mieste R9 použiť odpor o hodnote až 10K (nebude to "papať" naprázdno 5mA), spokojne tam môže ísť aj tranzistor BC547 (BC546). Samozrejme sa to dá postaviť maličké, pretože je to zálohované batériou CR2032, nič sa nestane ak vypadne elektrina, po opätovnom zapnutí beží stále presný čas.

Napájanie beží cez obyčajný stabilizátor typu LM7805, t.j. napájanie = 5V. Switch č.6 je jediný ktorý má prepínacie kontakty, SW1 až SW5 sú iba spínacie. Odber je malý, stabilizátor beží bez akéhokoľvek chladiča, proste nie je ho potrebné chladiť ale aj tu sa dá ešte na odbere ušetriť - na tomto mieste by bol na nasadenie najlepší nízkopríkonový stabilizátor 78L05 alebo niečo podobné.

Resetovacia kapacita C3 10uF - v mojom zapojení je použitý tantalový kondezátor.

Čo už k tomu dodať ?

Našiel som doma "sovétskije" odpory 100 ohmov (keď už odpor tak poriadny ...), nuž som ich k tým západným veciam pripojil, je to pekný kontrast vo veľkosti, nakoniec síce to bolo urobené na skúšobnej doske, ale dodnes to beží ...

Hodiny v prevádzke, ruské odpory sú pod displejom.

Funguje to, LCD displej som použil s 16 pinmi, nie zo 14-timi a tak teda mám tu možnosť aj podsvietiť displej - je na to ďalšie tlačítko. Ak si pozriete podrobnejšie fotografie, je vidieť že som tam pridal spomínaný časovač 555 a výkonový tranzistor - ale to sú už moje konkrétne úpravy - najprv som hodiny postavil, rozbehal a potom následne prerábal k obrazu svojmu - preto sa to líši od originálnej schémy, ale pretože je to na jednu konkrétnu vec tak to nemá zmysel nejako ďalej pitvať. Tak ako to je - funguje to ako hodiny a budík.

Vlastný trimer pre nastavenie displeja - teda jeho kontrastu je umiestnený priamo pod displejom, pretože jeho nastavenie sa prevedie 1x a potom s ním už netreba manipulovať. Nastavoil som ho, pripevnil displej a bolo hotovo.

Aha, ešte som upravil zobrazenie na slovenčinu, ale to už si každý upraví sám z originálu, to je jednoduché vliezť do binárky (najprv som urobil prevod hex2bin) a prepísať potrebné hodnoty, alebo niekomu vyhovuje pôvodný text. Je to zabudované v jednej aplikácii, kde spúšťa niečo 1x za deň na určenú dobu. Pretože je to funkčné už dobrých 10 rokov tak si myslím že je to už naozaj dostatočne overené časom.

Hláška pri nastavovaní budenia.

 

Bohužiaľ odkaz na pôvodné stránky už nejako nefunguje (alebo teraz práve nefunguje, neviem, jednalo sa o stránky rentron.com) a tak teda dávam k dispozícii to, čo som si pred dávnymi časmi stiahol z netu.

Poznámka po čase - takže stránky sú definitívne zrušené.

Na obrázku som prepísal tie hodnoty, ktoré boli ťažko čitateľné, originálny obrázok mal "useknutý" na schéme popis Reynolds Electro, takže nie je moja vina že to tam nie je kompletné, iný obrázok nemám k dispozícii. Nakoniec prikladám v zipe aj originálny obrázok.

 

Takže ak máte nejaké staré šuplíkové "rezervy" a dostanete chuť si niečo postaviť a boli by to hodiny aj s budíkom - toto je potom to pravé "orechové".

Želám príjemnú stavbu!

Nasledujú:

Aplikačné poznámky pre DS1307, datasheet DS1307, assembler k tomuto zapojeniu, hexa súbor - hodiny v origináli komunikujú v angličtine, listing, datasheet AT89C2051 a originálny neupravený obrázok:

clockDS_AT.zip (525,21 kb)

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

 

07.

Hra E.T – The Extra-Terrestial, ktorá skoro položila firmu ATARI na lopatky.

Sami si môžete prečítať že to aj napriek titulku v reále bolo trošku inak.

 

Titulok by sa kľudne dal tiež nazvať:

 

Video Game Crash of 1983.

 

Hra E.T. mimozemšťan z 12/1982 bola pre ATARI prvou skúsenosťou s licenčnou hrou, ale bolo to nakoniec sprevádzané takými problémami, recept na jej výrobu bol tak zpackaný + náklady na výrobu a všetkým tým okolo seba spôsobili skoro zánik firmy. Za všetkým ale hlavne stáli zlé rozhodnutia vedenia firmy. A to sa tiež hneď len tak nevidí, dnes by sa to asi ani nemohlo stať. Už som to spomínal, prvotné náklady boli celých 25 mil. USD za práva na hru od Universal Pictures - samotný film tuším stál v tej dobe - teda náklady na jeho výrobu boli cca 10.mil. USD ... už vtedy experti nad týmto rozhodnutím len krútili hlavou.

Prosím dočítajte pozorne na koniec, je tam uvedená celková suma nákladov na túto hru.

Hra bola zverená, teda jej tvorba do rúk programátora Howarda Scotta Warshawa. Keby bol chudák vedel čo ho čaká, už termín kedy mala byť hra urobená a daná do výroby bol tak šibeničný, že práve tých povolených 5 týždňov na tvorbu hry zároveň neuveriteľne okresalo budúce možnosti hry. Sám Howard vtedy vyrábal hry pre ATARI (každá hra ktorú dovtedy urobil sa predala v počte nad 1 milión kópií - čiže bol to skúsený programátor), ale bol zvyknutý na to, že pre tvorbu bolo čas v rozpätí niekoľkých mesiacov, sám uvádza minimálne 6 mesiacov a to je už poriadny rozdiel.

A tu do hry zasahuje ešte niekto iný - sám Spielberg. preto ten šibeničný termín 5 týždňov - hru chcel mať pripravenú za každú cenu na Vianočný trh. Nebolo to šťastné rozhodnutie, neskoré rozhodnutie, potom rýchly kvalt - a tak sa všetko urýchľovalo a urýchľovalo, až nakoniec obsah samotnej hry nejako prestal byť dôležitý, proste sa to v danom termíne dalo len odfláknuť, to že potom tá hra bola nanič je zase vec iná.

 

Howard Scott Warshaw

v tom období.

 

Warshaw túto "mega ultra extra super urýchlenú" zakázku prijal, bolo to lákavé - na ruku 200.000.- USD + dovolenka na Havaji - kto by odolal ...

 

Lenže v tom šibeničnom termíne hra zvládala iba toto - E.T. sa pohyboval po dvojdimenzionálnej mape (pôvodne mala mať 3 dimenzie, ako toto malo fungovať na 2600-ke ...) a hľadal 3 kúsky intergalaktického komunikátora - aby si vedel zavolať domov. Kúsky vesmírneho telefónu sa nachádzali v zelených jamách, kde E.T. musel spadnúť - tým prišiel o časť svojich životov. Sem tam niečo našiel, nejakú tú potrebnú súčiastku, ale zvyčajne nič nenašiel a stálo ho to ďalšie životy až sa z jamy vyhrabal. A aby to bolo úplne dokonalé, občas sa zjavil vládny agent a mimozemšťanovi kúsky komunikátora zobral ... pekné, že.

 

 

Bola to nuda a ešte raz nuda, grafika bola naozaj slabá, (ruku na srdce - interaktívna hra kde je k dispozícii na všetko celých 128byte RAM, hmmm ...) nakoniec stačí si pozrieť obrázky z tejto hry. Proste z kozoly Atari 2600 sa viac vytrieskať nedalo a to nebola rozhodne chyba programátora. Na interaktívnu prácu bolo treba niečo lepšie - bolo to už k dispozícii, malo to 64kB RAM a volalo sa to Atari 800XL ...

 

Keď to nakoniec Spielberg videl (nakoniec to sám odobril), tak položil zásadnú otázku či by to nemalo zmysel prerobiť na niečo podobné hre ála Pacman, lenže toto autor odmietol, ktohovie, možno bol zo svojím  výtvorom spokojný, alebo ho strašila predstava že hra skončí ako ďalšia hra s názvom Pacman, neskončila, predbehla ju - v zápornom význame. V dnešnej dobe by sa asi niečo podobné zverilo do rúk minimálne dvoch teamov a potom by sa vybrala lepšia verzia ... taký veľký projekt a nechali to na jednom programátorovi, ktosi to fakt podcenil. A nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že to musel byť niekto hodne vysoko kto takto rozhodol.

Dnes si môžeme položiť zásadnú otázku či vôbec konzola mala na to, aby dokázala v jej obmedzenom priestore dať priestor na prerozprávanie niečoho zložitejšieho - myslím si že nie, bolo to nad jej sily, lenže vtedy si to nikto nechcel priznať. A šéfovia tlačili a tlačili ... že na konci odmietali niesť zodpovednosť je úplne príznačné. A bolo treba nájsť obetného baránka. A rýchlo ...

 

Teraz po rokoch sa ukazuje že titul najhoršia hra mu bol udelený nie na základe skutočných vlastností hry, ale len na základe niektorých vtedy tvrdených informácií. Nuž vtedy sa vinník našiel, šéfstvo spokojné, život išiel ďalej. Ale nie tak ako si všetci mysleli.

Dnes už vieme že bolo veľa hier - a podstatne horších ako E.T. ale ako to už býva, legenda si žije ďalej svojím vlastným životom.

Nolan Bushnell to presne a trefne pomenoval:

"Bola snaha za každú cenu predať ďalších 10 až 12 miliónov kusov Atari 2600."

A toto nevyšlo, Atari 2600 už vtedy nebolo na programe dňa.

 

A ktože bol vtedy tým "veľkým, priamo najväčším šéfom" ? Nikto iný ako šéf Warner Communications - predseda Steve Ross.

Steve Ross

Ako to dopadlo vieme, ale Warshaw sa potom na niekoľko rokov stiahol do úzadia, pretože táto hra mu vo výsledku naozaj dobré renomé nepriniesla.A my už vieme že to maslo na hlavu mu dávali tí, čo sami spôsobili túto katastrofu.

Howard Scott Warshaw v dnešnej dobe.

Ale rozhodne by bolo nespravodlivé, keby sa to celé hodilo iba na plecia Howarda Scotta Warshawa. Ale tak to už v živote býva, ukáže sa na vinníka a pritom skutoční vyššie  postavení vinníci sa tvária - ja nič ja muzikant ... Howard ešte mal možnosť dokázať že vie robiť hry a dobré hry, ale to je už zase iná kapitola života. V dnešnej dobe sa živí ako vyštudovaný psychológ a rozhodne pôsobí dojmom vyrovnaného človeka.

Náklady na hru boli obrovské, obrovské ale boli aj problémy pri jej výrobe.

Treba si uvedomiť že kvalita hier v roku 1982 upadala, kopírovalo sa čo sa dalo a tak na jednu tému vzniklo niekoľko desiatok hier s kolísavou úrovňou a výsledok herného biznisu nikoho nenechával na pochybách - ľudia zisťovali, že kvalita hier je čoraz mizernejšia a začínali byť podstatne opatrnejší pri novom nákupe hier. Legendy sa rýchlo šíria a to ešte ani nebola doba Internetu ...

Dnes hovoríme, že E.T. bola priemerná hra, ale ako potom vyzeral balast ktorý sa v tej dobe vo veľkom predával, tak to potom musela byť naozaj sila ...

Kto by si bol pomyslel, že dotyk mimozemšťana

naozaj skoro "zabil" firmu Atari ...

 

Ale poďme späť k nákladom na hru, keď sa spočítala zakúpená licencia + reklamná kampaň spolu cez 125.mil USD, tak zostáva rozum stáť prečo to naozaj nerobilo viacero tímov, jednoducho si niekto hore vo vedení veril, že zase raz všetko prejde - marketing zabezpečí že to bude bomba na trhu ! Bola to bomba, ale bola to bomba voči firme. Pripočítajme ďalšie výrobné náklady na 5 miliónov cartridgí, dnes už vieme že sa ich predalo nakoniec 1-1.5 milóna kusov. A čo zbytok ? Cena vtedy bola 49.- USD, takže by boli ziskoví, (ale ak viem celkové náklady ani toto by nebolo stačilo) ale postupne cena klesala, až skončila na cene  pod 1.- USD a aj tak nebol záujem, pretože o "kvalitách" hry už medzitým kolovali legendy. Ale stále to ešte nie je celková cena nákladov na túto hru.

Na to aby boli v skutočne v minimálnom zisku, by museli predať všetky cartridge, teda 5 mil.kusov a to v cene aspoň 74.- USD ... cena asi bola stanovená na tých 49.- USD preto, lebo sa rátalo s tým, že nakoniec sa cartridgí predá podstatne viac - no nevyšlo to. Komu sa nechce tá suma prepočítať - nech počká na koniec článku.

A tak sa zase vyvážali do púšte v Novom Mexiku milióny kusov cartridgí a zakopávali sa - tak isto ako v prípade hry PacMan /tá mala na problémoch spoločnosti Atari leví podiel - a predchádzala vydaním hru E.T. - zaujímavé že jej negatívne hodnotenie zdá sa akosi po rokoch "vyšumelo"/ - tých sa vyrobilo 12 milónov kusov, 5 miliónov  z nich išlo tak isto na trvalý "výlet" do podzemia Nového Mexika.

 

Ľudia videli, že hry sú naozaj len slabým odvarom automatových verzií a po týchto prešľapoch prestal byť herný priemysel dôveryhodný - a nič horšieho sa už stať v tomto období nemohlo.

Jediná vec ktorá sa dokázala pri tejto hre - nafúknuté výrobné náklady dokážu potopiť niekedy nielen štúdio, ale občas aj firmu. Ani očakávané príjmy nemusia byť automaticky zaručené - aj keď sa zaplatí programátorovi čo si jeho hrdlo ráči.

Dnes sa už asi nestane že by jedna hra položila celý herný trh s konzolami, ale na druhej strane zase hrať zlú hru je trestom samo osebe - a ešte si to zaplatíte z vlastného vrecka ... teraz po rokoch sa ukazuje že zase tá hra taká zlá nebola - ale zabili ju premrštené náklady.

 

Vieme, že tie milióny kópií hry E.T. boli pochované v Alamogorde v Novom Mexiku. Asi by tam už odpočívali navždy, ale objavil sa filmársky tím z Ontária, získal povolenie od vlády aby sa mohli vypraviť do púšte a pokúsiť sa nejaký ten nepodarok po tých rokoch vykopať. Zároveň by o tom mal vzniknúť aj točený dokument. Nečakané zavŕšenie tejto veci, zjavne je to už aj historicky zaujímavé.

___________________

Pri pozornom "sledovaní" Internetu som našiel aj túto maličkosť - po 30 rokoch sa jeden maník v USA rozhodol vyrobiť spomienkový plagát - veľkosť 24" x 36" na toto programové "veľdielo". Ak si pozriete podrobne čo je na obrázku, je vidieť že E.T. má z z toho celého hlavybôľ, staré nákladné auto vyváža na Mesiac nepodarené cartridge, vľavo dolu je možné sledovať ako padajú akcie firmy atď., proste každý si tam nájde to svoje. Proste po tak dlhej dobe sa dá na to pozerať aj takto s humorným nadhľadom. Maník zbiera na to peniaze - už nazbieral dosť financií aby sa to skutočne mohlo dať vytlačiť ... len tak na okraj, jeho meno je  Bradley Metrock.

Ešte upozorním na jednu maličkosť - hore je binárne číslo, ktoré vyzerá ako obrys vesmírnej materskej lode, v skutočnosti je to číslo vyjadrujúce 365 mil. USD, toľko bola v skutočnosti naozajstná strata na tejto hre ... Steven Spielberg by za tie peniaze natočil film E.T. 36 x ... ... ... a je jasné, že takáto suma povážlivo zakývala aj s takým herným gigantom ako bola vtedy firma Atari.

 

____________________________________________________________

13.01.2013

Nolan Bushnell v akcii pri hľadaní starých zakopaných hier v púšti - foto

z pripravovaného dokumentárneho filmu ...

__________________________________________

Rok 2014:

(Vykopávky priamo na mieste "uskladnenie" potvrdili)

 

(Nálezy na odlrytom pohrebisku cartridgí, zaujímavé je zistenie že tam

zďaleka nebolo toľko E.T. súprav ako iných hier ...)

___________________________________________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

06.

Éra Warner Communications, časť 6.
Koniec zlatej éry 8-bitov, úpadok firmy,
súmrak videohier.

 

 

Obdobie rokov 1982-83 - súmrak videohier.

Zasveteným už v polovici roku 1982 bolo jasné, že sa niečo na trhu videohier deje - trh bol presýtený, predaje upadali. Videoherne nedokázali už svojím majteľom zarábať a nevytvárali zisk. Výrobcovia zákonite museli znížiť ceny, ale aj tak to nepomáhalo.

___________________________________________________________

Teraz trošku prebehnem ku konkurencii, aby sme videli čo sa dialo u firmy Commodore v tej dobe:

Úplne na začiatku roka 1982 bol predstavený Commodore C-64. Cena ? 595.- USD, v tej dobe stálo ATARI okolo 900.- USD a APPLE cca 1300.- USD. Prepukla davová hystéria, mesačne sa predávalo skoro 400.000 kusov počítačov Commodore. Manažéri v Atari zostali v šoku, niekto ich predbehol - to, že sa nedržali filozofie Nolana Bushnella si ale asi nepripustili. A teraz si predstavte, že Jack Tramiel o niekoľko mesiacov znížil cenu počítača ešte o dve stovky ... tak je už jasné že to s firmou ATARI muselo naozaj zamávať.
(Hodil sa na trh v roku 1982 počítač ATARI 1200XL, bol  nekompatibilný s radou 400 a 800, bez prípravy sa hodila na trh konzola 5200-ka, zase v podstate bez hier a bez spätnej kompatibility s 2600-kou.) 
Zásadnú chybu v tej dobe urobili u ATARI aj tým, že nedodali vývojárom detailné schémy, ktoré by im umožnili vyvíjať ďalšie doplnky, Commodore ale túto chybu neurobilo, vývojárom dalo k dispozícii všetko čo potrebovali ...

______________________________________________________________________________

 

ATARI začala mať významné problémy. Na skladoch ležali výrobky v hodnote miliónov dolárov - ale nebolo kde tieto výrobky umiestniť. Možná príčina: premysel videohier smeroval k stále silnejším strojom a hlavne k stále lacnejším Home Computer.  Už vtedy mali počítače obecne viacej pamäte, hry boli stále dômyselnejšie, počítače sa dali využiť aj na inú prácu ako na hranie, mohli sa na nich napríklad písať texty. ATARI zaspalo, veď doteraz sa VCS predával výborne, aj keď mal už 5 rokov. Pripomeniem slová Alla Alcorna, že firma nejde cestou inovácií, teraz sa to vymstilo a to mimoriadne. ATARI začalo postupne skladať účty.

Atari 2000

V roku 1982 vo vývoji bola iba zmenšená verzia konzoly VCS, meno malo byť ATARI 2000 (Val). Celý rozdiel bol v tom, že konzola mala priamo zabudované 2 joysticky. Nebolo to praktické a prínos bol tak malý, že sa to nakonie celé zrušilo. Jediná výhoda - mala byť nižšia výsledná cena.

Základná doska Atari 2000

Atari 2000

Základná doska ATARI 3600

 

Novinkou mal byť herný systém ATARI 3600 (Sylvia) čo bol 10-bitový stroj. Nič také nebolo predtým, ale ani nič potom, pretože pre programátorov sa obtiažne tento stroj programoval. Zase raz zásah mimo terča. Ktohovie kto tomuto projektu vôbec dal zelenú pre vývoj ... a zase išli vynaložené peniaze do stratena. Všimnite si na základnej doske jednu drobnosť - je na nej strašne veľa prepojok, pretože niekto tvrdil že jednostranná doska s takýmto množstvom prepojok bude lacnejšia ako obojstranná doska ...

Cartridge pre Atari 3600

A skúšalo sa všetko možné, aby sa trh a predaje oživili. V polovici roku 1982 uzatvorilo ATARI zmluvu so spoločnosťou MCDonald´s - jednalo sa o celoštátnu hru v ich predajniach, tu ste mohli pomocou stieracích lósov (dostali ste ich po kúpe dohodnutého výrobku) vyhrať k jedlu aj nejakú tú cenu z produkcie firmy ATARI. A mohla to byť buď konzola, alebo to bol priamo počítač. Od 08/1982 až do 10/1982 bol vydaných na 12.000 výhier v cene cca 4 mil.USD.  Aj napriek tomu sa ale nedá povedať že by bola táto reklamná kampaň úspešná, predaj proste aj tak nevzrástol a tak sa hľadalo ďalej. Ako poistku do budúcnosti požiadalo ATARI distribútorov svojich produktov aby im oznámili predbežné objednávky na rok 1983, a prekvapenie nedalo na seba dlho čakať.

07.12.1982 ATARI oznámilo, že koncom roka očakáva nárast 10 až 15%. Mega šok pre analytikov, dovtedy vedenie hovorilo minimálne o 50% náraste. 08.12.1982 sa akcie Warner Communication prepadli o tretinu a následne začal kolabovať celý herný videopriemysel.

A katastrofy zvyčajne nebývajú osamotené - ATARI vyrobila 12.000.000 kusov catridgí s hrou PacMan, pritom vedenie vedelo, že konzolí sa predalo 10.mil. kusov. Niekdo z vedenia proste počítal s tým, že si ľudia kúpia kvôli hre konzolu a - prepočítal sa. Hra bola pritom pomalá, a hra sa nesprávala štandartne - niekomu išla dobre, niekomu vypadávali z obrazovky sprity, hra bola natoľko kritizovaná, že ľudia často žiadali vrátenie peňazí. Nakoniec sa predalo 7 mil.kusov. A rozdiel zostal na sklade ...

Nasledoval kolaps videoherní, nikto nehral, majitelia videoherní neboli schopní nové stroje zaplatiť a tak sa uzatvárali ďalšie a ďalšie videoherne - uzatvorený kruh. V roku 1983 ľudia prestávali nakupovať aj herné konzoly.

A nasledovali ďalšie nedobré správy:

Predseda (CEO) Ray Kassar bol vyšetrovaný a obvinený, či nezneužil dôverné informácie firmy, pretože tesne pred pádom kurzu stačil zo ziskom predať svojich 5000 akcií ... Bola to náhoda ? Pre rovnakú vec bol vyšetrovaný aj prezident ATARI - Dennis Groth. Zase náhoda ?
Správne informácie v správny okamžik sa vyvažujú zlatom, ale nikto im nepreukázal zlý úmysel, z obvinenia boli obidvaja oprostení.
Obrat ATARI bol síce ešte stále vo výške 203 mil.USD, ale zisky boli príliš malé a Wall Street bol z toho zdesený.

A jobovky pokračujú - v tej dobe nasledoval aj katastrofálny štart novej konzoly ATARI 5200 Super System, tak isto sa realizoval v tomto čase aj predaj už spomínaného počítača ATARI 1200XL. Konzolu 5200 s veľkou pompou uviedla firma ATARI v roku 1982, bola pod veľkým tlakom konkurencie. Označenie konzoly 5200 malo byť P.A.M (Personal Arcade Machine), ale prišlo k rozhodnutiu, že všetky výrobky budú mať len číslené označenie, v prípade konzolí malo ísť o násobky čísla 2600, preto aj 2x 2600=5200. Aby sa to zladilo, tak VCS 2600 bola preznačená na ATARI 2600. Veľmi zaujímavé je to, že konzola ATARI 5200 bola hotová už v roku 1978, prečo sa na jej uvedenie čakalo 4 roky je jedna z veľkých záhad a pretrváva do dnešnej doby. Žeby šéfovia nechceli pustiť na trh konkurenciu vlastnej 2600-ke ?

Obsah vnútra konzoly ATARI 5200 Super System bol jednoznačný, jednalo sa o počítač ATARI 400 bez klávesnice - a teda zase nič nového, aj grafika a zvuk boli totožné. Síce boli k dispozícii 4 gameporty, ale to zase až tak nikoho netrápilo, stačili 2 gameporty na 2600 ? - stačili. Jediná novinka bol tlačítko Pause, kto umožňovalo hru prerušiť.

Atari 5200

ATARI 5200 v dobe uvedenia na trh stála 299.-USD, ale predaj bol od začiatku menší ako sa očakávalo. Dôvod ? - nekompatibilita s VCS 2600 a ATARI 400! V prípade ATARI 400 cartridge z tohoto počítača sa proste nedali zasunúť do 5200-ky, ďakujem pekne ... Tak isto boli problémy s novými analógovými joystickmi, boli príliš poruchové. A načasovanie novinky ? Tiež katastrofa, pretože bola k dispozícii konzola, ale hry sa ešte nepredávali ... priekak (prúser) ako hrom. Vedenie proste dokazovalo svoju "kompetenciu" na každom kroku, zaujímavé že to asi nikomu nevadilo. Že sa to ale raz vymstí už bolo osadenstvu firmy (na rozdiel od šéfov) nad slnko jasné.

 

Atari 5200 -základná doska.

ATARI aj v tejto tak ťažkej dobe neuvážene utrácala naďalej. Na základe intervencie samotnej hlavy Warnerov v roku 1982 zaplatila 25 mil.USD za práva na novú hru s názvom E.T. Všetko by bolo v poriadku, film sa predával výborne, ale hra bola úplne nanič. Predalo sa ale len okolo 1-1.5 milióna kópií, hlavný problém bol v tom, že sa ich vyrobilo podstatne viac. Niekto z vedenia firmy zase raz ako "odborník" rozhodo,l že sa to bude predávať tak dobre ako film a prepadák bol zaručený. Zase raz desiatky milióny dolárov leteli von oknom ...

Ďalšou "ranou istoty" bola už o pár riadkov vyššie spomínaná hra PacMan. Verejnosť ju nakoniec premenovala na "Flicker-Man".

V konečnom dôsledku ATARI zostali milióny nepredaných cartridgí. Čo s nimi? Prerábka na iné tituly vychádzala nákladnejšie ako ich likvidácia. ATARI takticky prehlásila, že cartridge boli vadné už z výroby a nákladiaky previezli do púšte milóny týchto cartridgí na skládku. Čo sa sa tam stalo zase niekedy v inom pokračovaní.

Mohlo takéto hospodárenie položiť aj takto veľkú firmu ? - mohlo, ale o tom zase inokedy.

___________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

05.

Éra Warner Communications, časť 5.
8-bity v plnej sile a náznaky budúcich problémov.

Nový model 1200XL a jeho krátky život, modely 600XL, 800XL,

veľmi krátky život počítačov ATARI 1400XL a 1450XLD.

 

Aby sa dali plne využiť schopnosti počítačov ATARI, tak v spolupráci s firmou Shepardson Microsystem bola vyvinutá vlastná verzia znakovej ASCII sady - teraz to bola sada ATASCII. Tak isto bola vyvinutá vlastná verzia jazyka BASIC, bol to ATARI BASIC, použil sa aj vlastný operačný systém, ten sa zase volal ATARI OS. Nakoniec bol vyvinutý aj vlastný diskový operačný systém, ten bol známy ako ATARI DOS. Takýto spôsob riešenia a používania vlastného programového vybavenia sa vtedy používal aj v iných firmách, čiže v tej dobe to nebolo nič nezvyčajné.

Keď v roku 1981 SMI ukončila svoju činnosť, previedla svoje práva na software pre ATARI na firmu OSS - Optimized System Software - pracovníci tejto firmy boli bývalí zamestnanci ATARI.

Astronaut Gordon Cooper tiež propagoval začiatkom 80-tych rokov ATARI 800

 

V roku 1982 ATARI predstavila úplne nový počítač, ktorý mal nahradiť pôvodné modely ATARI 400 a ATARI 800. Počítač mal označenie ATARI 1200XL (eXtended Line).

Počítač bol umiestnený v peknej nízkoprofilovej skrinke, použila sa kombinácia svetlo/tmavého hnedého plastu a lešteného hliníku, klávesnica bola hodne kvalitná klávesnica firmy MITSUMI. Počítalo sa s tým, že všetky ďalšie počítače rady XL budú už iba v tomto prevedení. ATARI 1200XL už používal GTIA obvod, čiže od začiatku bola o niečo lepšia grafika ako bolo pôvodne na počítačoch rady 400 a 800, aj keď posledné série už boli tiež vybavené obvodom GTIA. Tiež bola použitá drobná zmena - oproti rade 400 a 800, kde bol zabudovaný reproduktor sa v 1200XL zvuk šíril cez modulátor a tak teda zvuk bolo počuť priamo z televízora, nakoniec to aj tak zostalo a ATARI už využívalo iba tento systém šírenia zvuku. Ešte jedna zaujímavosť, v dobe uvedenia na trh stál počítač ATARI 1200XL celých 899.- USD.

Skrinka počítača bola dostatočne veľká na prevedenie úprav pre modderov a bastlerov a preto je tento počítač po rokoch mimoriadne obľúbený (v dobe predaja to ale bolo presne naopak), pritom sa predával iba niekoľko mesiacov a bol k dostaniu iba v USA. Vovnútri bol použitý vylepšený mikroprocesor MOS 6502C. Operačný systém už mal označenie XL OS, naviac obsahoval grafický demonštračný program. Bol už aj priamo k dispozícii zabudovaný BASIC, teda už ho nebolo potrebné nahrávať, alebo mať uložený v cartridgi. Všetko hovorilo pre to, že počítač bude v svojej dobe mimoriadne kladne prijatý, ale ako to už býva, človek mieni, život mení. Dnes obľúbený, vtedy zákazníkmi neprijatý - bolo to spôsobené tým, že to bol úplne uzavretý systém - neboli vyvedené žiadne systémové konektory, občas odmietal spolupracovať s niektorými cartridge, používal nezlučiteľný OS - nebežali zase vďaka tomu niektoré programy. Dospelo to až do takého bodu, že sa v panike vykupovali staré ATARI 800-ky, pretože 1200XL-ke už nikdo neveril. A tak po krátkej dobe výroby bol počítač ATARI 1200XL odstavený a jeho výroba sa už nikdy neobnovila. Ďalší čierny bod pre firmu.

Urýchlene sa hľadalo riešenie, mali sa čím skôr navrhnúť počítače zase rady XL, ale žiadala sa aj spätná kompatibilita. Toto sa nakoniec podarilo dosiahnuť a nové počítače boli pripravené do výroby v lete roku 1983. Nové modely rady XL boli zostavené na začiatku z dvoch modelov ATARI 600XL (Shirely) a ATARI 800XL (Surely). Tieto počítače potom veľmi rýchlo nahradili model 1200XL.
Počítače aj podľa pôvodnej špecifikácie boli spätne kompatibilné s radou 400 a 800, čo zákazníci s nadšením privítali, mohli ste používať aj starý software. Ako bonus tieto počítače boli vybavené na zadnej strane konektorom PBI (Parallel Bus Interface) pre priamy prístup externých zariadení na systémovú zbernicu počítača - čo malo umožniť jednoduché rozširovanie systému.
   
ATARI 1200XL

Špecifikácia Atari 1200XL:
 
Procesor:
MOS 6502C frekvencia 1,773 alebo 1,79 MHz (PAL/NTSC)
RAM:64 KB
ROM:24KB (s XL OS)
Zvuk:
mono, 5 kanálov, 4 oktávy  (čip Pokey)
Grafické režimy:
160x192x2, 160x192x4, 160x96x2, 160x96x4, 320x192x2, 40x24x4, 80x192x16, 80x192x9, 80x48x2, 80x48x4
Textové režimy:
20x12x5, 20x24x5, 40x12x5, 40x19x2, 40x24x2, 40x24x5
Rozšíriteľnost:
2 vnútorné rozširovacie sloty
 
1 slot na kartridž
Porty:
2 porty na ovládače

SIO (sériový port)

 
TV výstup
Ukladacie zariadenie:
kazetový magnetofon

Externá disketová jednotka
Vstavaný software:
Self-test
 
Basic (Revízia B alebo C)

ATARI 600XL

ATARI 600XL bol zamýšľaný ako priama náhrada za lacnejší počítač ATARI 400XL. Rovnako ako on mal mať iba TV výstup a bol určený hlavne pre mládež. RAM mala veľkosť 16kB, ROM s operačným systémom a s jazykom Basic zaberala 24kB. Cena bol v dobe uvedenia na trh 199.- USD. Nakoniec sa vyrábal tak isto aj s vyvedeným výstupom na monitor.

ATARI 800XL

ATARI 800XL bol zase priamou náhradou za ATARI 800. Podľa firmy bol určený na vážnejšiu prácu a teda mal priamo urobený aj výstup obrazu na monitor. Bola to vlastne kópia ATARI 600XL, až na to že bolo k dispozícii priamo až 64kB RAM - z tohoto dôvodu bol a skrinka asi o 1/3 väčšia. Cena v dobe uvedenia na trh bola 299.- USD.

Dnes to možno znie smiešne, ale vtedy 64kB RAM bolo skutočne hodne (hlavne finančne), pretože pamäťové moduly v tej dobe boli dosť drahé a preto aj bola voľba medzi 16kB (ATARI 600XL) a 64kB RAM (ATARI 800XL).
 
Postupne zákazníci chceli mať k dispozícii ešte lepšie vybavené modely počítačov a preto boli vyvinuté ešte ďalšie dva modely - v roku 1984, teda už v prvej polovici roku bol do výroby pripravený počítač ATARI 1400XL a v tom istom roku v lete zase typ 1450XL (Dynasty). Tieto typy boli určené hlavne pre profesionálne použitie, zodpovedala tomu aj ich bohaté vybavenie. Lenže ... v tomto období firma dostala nového vlastníka (k tomuto sa postupne v ďalšom dostaneme) - vo firme vďaka tomu prebehli zásadné zmeny. Síce tým trošku predbieham, ale snažím sa aby tie udalosti proste boli v kontexte a aby skladačka do seba postupne zapadala. Výsledok ? ATARI 1400XL skončil na výzkumné úlohy, vyrobilo sa ho iba zopár kusov) a výroba 1450XL ani nestačila poriadne nabehnúť.


Atari 1400XL:

Tento typ mal byť vylepšením rady ATARI 600XL a 800XL, bol to druhý model z ďalšej generácie. Mal všetky rysy počítača ATARI 800XL, ale bol naviac vybavený novým zákazníckym obvodom na správu pamäte - FREDDIE. Bol tu tiež 300Bd modem, obsahoval aj hlasový syntezátorový obvod. Cena mala byť 545.- USD


ATARI 1450XLD:

Mal byť vlajkovou loďou novej generácie 8-bitových ATARI, ale vyrobili sa len  v obmedzenom množstve v roku 1984. Osadenie klasické - mikroprocesor 6502C, frekvencia 1.79MHz. Na pravej hornej strane bola spredu umiestnená obojstranná disketová jednotka 5.25".  A dala sa zabudovať spredu ešte aj druhá disketová jednotka 5.25", čo v tej dobe  z tohoto počítača robilo skutočne hodne zaujímavý stroj. V počítači bol zabudovaný 300Bd modem, vtedy sa vlastne začínalo s BBS-kami a tak teda to bolo aj logické. Zvláštnosťou bol zabudovaný hlasový (syntezátorový) čip SC-01, počítač vďaka nemu mohol rozprávať. Cena ? - v dobe uvedenia na trh: 999.- USD.


Poznámka:
Všetky počítače novej rady XL mali skutočne rozsiahly sortiment pripojiteľného originálneho príslušenstva, pre radu XL už bolo dôsledne designovo prispôsobené vzhľadu počítačov. Mimo obvyklých pripojiteľných zariadení sa dal teraz pripojiť aj 4-farebný plotter a Trak-Ball. Pamäť RAM u typu 600XL pomocou špeciálneho pamäťového modulu ATARI 1064 sa dala zväčšiť z 16kB na 80kB (modul mal 64kB RAM), RAM tejto veľkosti ale nebola priamo prístupná v celom rozsahu.
___________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

02.09.2013

Tak tu máme september v plnej kráse. Ako tak čítam dnes ráno v Bratislave na prechode cez cestu vodič zrazil dve malé deti. Asi by mali povinne vodičom v ten deň dávať samolepky pozor deti ! na sklo.

____________

Poďme na IT perličku:

"Dobrý deň, skončila mi platnosť hesla v systéme ..."
"Ale dnes je už 1.9. a skončilo Vám to 27.8. ..."
(Zmena hesla je 1x za 2 mesiace.)
"No áno, ale ja som tu nová !"
"Dobre, heslo zmením, prihláste sa tak do piatich minút."
Za 15 minút zvoní telefón: "Tak už sa môžem prihlásiť ?"
...
(Čo tých 5 dní v práci robila ?)

____________

Ale že aj inde je to občas zaujímavé dokladá jeden starší príbeh z jednej účtárne jednej firmy. Prišiel zákazník, chcel platiť v hotovosti. V účtárni bola len jedna dáma, ostatné boli práve na obede.
"No viete, musíte počkať, pretože ja som tu len krátko ..." a zákazník si musel počkať na ich príchod.

Maličký problém bol iba v tom, že tá dáma tam na oddelení pracovala už vyše 8 rokov ...

Prerazíme dieru do sveta s týmto prístupom ?

____________
Aby som nebol len jednostranne zameraný, dnes sa už zameriam na ďalší diel histórie firmy ATARI.

05: Éra Warner Communications, časť 5. - 8-bity v plnej sile a náznaky budúcich problémov. Nové modely 1200XL a jeho krátky život, 600XL, 800XL, veľmi krátky život počítačov ATARI 1400XL a 1450XLD.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI05History-of-ATARI.aspx

______________________________________________________________________________

03.09.2013

Pri prezeraní starých čísiel časopisu Byte som narazil na túto krásnu reklamu z roku 1983, nedalo sa mi nepodeliť sa o ten zážitok:

AMDEK, disketová jednotka s disketami veľkosti 3",

posledný bozk pre disketu 5.25", história ale ukázala

pravý opak, porúčala sa disketa 3" a to omnoho skôr

ako diskety 5.25" ...

Život vie teda pripraviť prekvapenia ...

_______________________________________________________________________________

06.09.2013

 

 

Predvčerom som kúpil A3 plotter Iwatsu SR-10 (pracuje až s 8 perami, dokáže si ich automaticky vymieňať), na webe o ňom síce nič nie je, ale dostal som k nemu originálny manuál, takže potrebné informácie mám k dispozícii. Včera som sa pokúšal rozbehať komunikáciu - má to v sebe RS232/HPGL a káblik k tomu nebol, nakoniec som na x-tý pokus postavil správnu kabeláž a plotter funguje priamo s počítačom. Ďalšia starosť bude zohnať do neho perá, jedno na testovanie mám. Časom budem konkrétnejší.

Len tak pre info, ako sa s plotterom sa dajú krásne robiť plošné spoje, nechávam tu link na video:

Plotter  - výroba plošných spojov

_____________

Nasleduje ďalší diel histórie firmy Atari, pretože je to prepojené viacej ako sa zdá na prvý pohľad z firmou Commodore, tak sa tu začína objavovať aj tento názov, pred mnohými rokmi ešte nepredstaviteľný pri mene Atari. Ale história je história a všetko čo sa udialo pekne rad radom do seba zapadá ...

06. Éra Warner Communications, časť 6. Koniec zlatej éry 8-bitov, úpadok firmy, súmrak videohier.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI06History-of-ATARI.aspx

_______________________________________________________________________________

09.09.2013

Sympatický dátum, teraz v poslednej dobe som sa "zabával" s plotterom. Pekne fičal, zrazu prestal zdvíhať a pokladať pero. Tak som ho úplne rozobral, teda hlavu pokladania pera, bolo to špinavé a bolo tam dosť zaschnutej jemnej vazelíny. Kompletne som to prečistil, hlavu pekne krásne poskladal (treba pritom ale kompletne rozobrať priečne rameno nosníku, šróby držali ako blázon, pri uvoľňovaní posledného potrebného šróbu sa mi pohla samozrejme aj súososť priečneho ramena ... Po krásne strávenej hodine nápravou som tú súososť napokon vyriešil. Poskladal som to, zapol, pokladanie pera išlo dobre 2 minúty a zase to nefunguje tak ako by malo. Cievka elektromagnetu pritom hreje ako čert, odpor vinutia je v kľude  25Ω, po zahriatí to vylieza až na 35 Ω, prívodný plochý káblik k cievke je v poriadku - ale nejde to správne, mám čo hľadať. Dal som si pauzu, nejako ma dnes nič nenapadá čo s tým, prídel čerstvých buniek na dnešok na tému plotter je u mňa vyčerpaný.

P.S. - napokon pri písaní tohoto odseku som sa uklepol a kompletne mi dnešný napísaný text zmizol, takže som ho musel písať odznova ... chce to voľno.

_______________________________________________________________________________

11.09.2013

Hra E.T – The Extra-Terrestial, ktorá skoro položila firmu ATARI na lopatky. (Nakoniec skoro položila aj celý vtedajší herný priemysel - a  to už je čo povedať.)

7.diel histórie firmy Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI07History-of-ATARI.aspx

___________________

Tak Fandalove stránky zase fungujú a aj s blogom ! Dnes som si našiel čas a na chvíľu som sa tam zastavil ...

Napriek tomu že mu lezieme na nervy a píše si to hlavne pre seba je dobré, že ten blog je zase na svete. Naozaj pekne sa mu darí skladať vety a písmená do zrozumiteľných textov. A má pravdu, ataristi sú zvláštna zberba, koho chňapnú - toho len tak nepustia ... už mu to konečne došlo.

Nakoniec, čítajte sami:

http://a8.fandal.cz/blog.php

_______________________________________________________________________________

12.09.2013

Ospravedlňujem sa, omylom som pustil von pracovnú verziu 7.dielu histórie Atari, teraz už je tam správna konečná verzia, aj majster tesár sa utne, tobôž ja ... už je tých podkladov toľko že som si to prehodil.

SORRY !

___________________________________________________________

15.09.2013

Ešte som vyhrabal jedno staré zapojenie hodín s budíkom s LCD displejom 2x 16 znakov. Procesor je AT89C2051 a hodinový obvod je DS1307. Kto sa rád piple, môže stavať.

 

Mne to v jednom zapojení v pohode beží už tuším 10 rokov, najprv som to urobil na univerzálke, nakoniec som to upravil pre výslednú aplikáciu a - už sa s tým nikto ďalej nebabral, fachčí to a už som to teda neprerábal ... ale zjavne to nemá problém, batéria CR2032 je tam stále ešte tá pôvodná, viac ako 10 ročná ...

http://blog.3b2.sk/igi/post/Hodiny-s-budikom-AT89C2051-Microcontroller-Alarm-Clock-Schematic.aspx

___________________________________________________________

16.09.2013

Dnes pokračujem 8.dielom histórie firmy Atari, pokračujeme obdobím búrlivých rokov 1983 a 1984.

08. Koniec éry Warner Communication. Nový majiteľ ATARI - Jack Tramiel.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI08History-of-ATARI.aspx
___________________________________________________________

18.09.2013

 

 

Pretože ešte existujú exoti čo si zoženú plotter a chcú ho používať (síce nás asi nie je mnoho, už teraz tiež medzi nich patrím, ale nevadí, stačí aj to že nás je ešte pár na svete) a zákonite sa potom stretnú s niektorými základnými problémami ako je napríklad vlastné pripojenie plottera k počítaču. Je to síce len jeden káblik, ale trošku inak zapojený ako by sa normálne očakávalo - alebo teda ja som ten čo si myslí že čakám normálne pripojenie.

O tom je dnešných pár riadkov v nasledovnom článku:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Plotter-Cable-%28RS-232%29-Compatible-for-HP-Plotter-74707475A.aspx

________________

Strýčko Google má dnes problémy, nič mi nezobrazuje. Takže uvidíme čo majú za problémy.
___________________________________________________________

20.09.2013

Strýčko Google už dávno funguje, zjavne to bola lokálna záležitosť, ale trošku mi otrávila to doobedie. Po neskutočných peripetiách sa mi podarilo zase uviesť do prevádzkyschopného stavu plotter Iwatsu SR-10. Tri zreťazené poruchy, zabralo mi to dosť času, pritom som sa obával aby nebol problém aj priamo na doske s elektronikou. Našťastie všetko prežilo mimo prívodného 4-žilového páskového vodiča, ktorý napája elektromagnet pre zdvih pera. Napokon aj tento problém sa  mi podarilo vyriešiť, teraz už mi zostáva len "nadlabať" o tom pár riadkov.

___________________________________________________________

23.09.2013

Nasleduje už 9.diel histórie firmy ATARI, dnes sa budeme venovať životopisu Jacka Tramiela a nejakých tých udalostí, ktoré nasledovali po jeho prevzatí firmy ATARI.

09. Dve slová: Jack Tramiel - stručný životopis. Čo nasledovalo po prevzatí firmy."Dni a noci dlhých nožov" vo firme ATARI, inak aj "masaker v Sunnyvale".

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI09-History-of-ATARI.aspx

_________

Dnes na Topkách tvrdia, že od Rusov prišla nová jobovka - máme pred sebou najchladnejšiu zimu za posledných 100 rokov. Výborne, najprv na jar blbnú s predpoveďou počasia Francúzi, teraz zase pre zmenu Rusi. Nakoniec u Rusov to nie je až také prekvapujúce, skúsenosti s Francúzmi sú ale u mňa nulové. Otázka je, koľko rokov na tú najtuhšiu zimu budeme ešte musieť počkať. Mám pocit, že trh s oblbovákmi funguje skvelo bez ohľadu na krízu.

_ _ _ _ _ _
Tak sem "praštím" jeden starší vtip:

Nájde Slovák hrudu zlata - spolu s Rusom:
Rus: "Bratsky sa podeľme !"
Slovák odvetí: "Nie po bratsky, na polovičku !" ...
__________
Dnes som zistil, že linky čo som mal pri plotteri XY4140 už nefungujú. Odkazy som zmazal, smutné, ale život ide ďalej, teda dúfam.
__________
Takže ochrana nového iPhonu - čítač odtlačku prstu je prelomená. Nie je to vec nad ktorou jasám (nevlastním ho), ale len sa potvrdzuje pravda toho, že ak je k dispozícii dostatočný počet cieľových zákazníkov tak sa nájdu hackeri na prekonanie systému. Pripomínam to len preto, že pred pár rokmi sa Apple vyškieral PC-čkárom že nemajú dobrú ochranu svojho systému. Nuž penetrácia trhu zariadeniami iPhone zabezpečuje, že sa podľa mňa dočkáme ešte pár poriadnych (a nemilých) prekvapení. Uznávam že je to len jedna drobnosť, ale keď sa celok rozdelí na dielčie problémy ...
A že nekecám potvrdzuje ďalšia dnešná hláška:
Chyba v iOS 7: Ako v priebehu sekúnd obísť uzamknutie obrazovky
Máme sa na čo tešiť.

P.S.: A nebude v tom ešte nejaký "čertík Bertík"? Vaše odtlačky možno časom poputujú pekne krásne do centrály Apple (veď nejaké tie údaje tam putujú aj bez Vášho vedomia ... prečo nie aj toto?) a nakoniec sa nájde nejaká tá vládna agentúra ktorú takýto zoznam odtlačkov zaručene poteší.
Apple forever !
___________________________________________________________

24.09.2013

Vďaka Dexovi som opravil chybu v počte vyrobených kusov Commodore 64, proste ten článok na webe som nepoznal, asi preto že sa vŕtam len v Atari ... Nevadí, som rád, že som bol upozornený na chybu. 10 miliónov je slušne veľká odchylka - teda v počte vyrobených kusov. Nakoniec si môžete prečítať už opravený článok, jedná sa o 9.diel, odkaz je o pár riadkov vyššie.

___________________________________________________________

30.09.2013
A máme tu koniec mesiaca. Osobne som mal celý tento mesiac poriadne rozlietaný a  tak mi na blog nezozostávalo veľa času. Poznáte to, človek si povie na budúce to bude lepšie ... a ako to dopadá vieme všetci. Pozorujem útlm aj v oblasti Atari, ale keďže tam je ten vek poznať (Kristove roky), tak ma to tam veľmi neprekvapuje.
________
Moja story s disketovou jednotkou ATARI XF551 sa pomaly, pomaličky (po 4 mesiacoch) dostáva do finále. Dal som si ju poslať ku známym do Znojma, nech nie sú problémy cez hranicu. Ale pretože to celé dlhšie trvalo, keď konečne prišla doručená poštová zásielka, tak ju starší známi odmietli prevziať ... a putovalo to naspäť do Prahy. Tak sa to posielalo nanovo, dúfam že to už bude v poriadku, inak musím po ňu do Prahy osobne. Teda nie že si to tam idem vybavovať "ručne", ale proste aby som sa k nej konečne dostal. Niekedy je to fakt na poriadne dlhé lakte keď sa chcete dostať ku starej technike ... a v ceste stojí všetko možné - hranica, pošta, atď., atď.
Nefrflem, len konštatujem súčasný stav
________
Ešte sa chcem "dokopať" k malému popisu HPGL inštrukcií, len proste stručný popis príkazov. Ďalej musím "dlapať" do klávesnice ďalšie diely histórie firmy Atari, stále to ešte nemám dokončené, proste musím venovať čas aj iným aktivitám, ale potom mi to tu chýba.
________

Opravy v schéme disketovej jednotky pre ATARI SN360 - z poľskej dielne, odkaz na môj pôvodný článok, už je tam prevedená oprava:

http://blog.3b2.sk/igi/post/ATARI-floppy-disk-drive-AS-SN-360.aspx

________

Cesty ataristov a podkladov pre ich zariadenia sú nevyspytateľné, nový obsah Eprom pre disketovú jednotku ATARI TRAK, zase odkaz na pôvodný článok. Obsah Eprom je uverejnený na samom konci článku:

http://blog.3b2.sk/igi/post/ATARI-floppy-disk-drive-TRAK-AT.aspx

________

Diagnostický software pre jednotku ATARI 1050, pridané priamo do pôvodného článku (zase na konci článku):

http://blog.3b2.sk/igi/post/Floppy-disk-drive-ATARI-1050.aspx

________

Všetkým prajem veľa chuti do života a silu do ďalších dní. Finíto, finíto presto - september 2013 je uzatvorený.
___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: