Repasovaná - ATARI XF551 - recondition - 5.

By Administrator at januára 23, 2014 02:00
Filed Under: Atari

Dnes to bude o zabudovaní tlačítka RESET do disketovej jednotky ATARI XF551.

(A dnes tu bude ešte aj pár riadkov na tému "vrčiaci" originálny napájací transformátor.)

 

Upozorňujem hneď na začiatku na to, že zabudovanie RESETu má zmysel len vtedy, ak budeme používať v disketovej jednotke 2 operačné systémy a budeme chcieť medzi nimi prepínať za chodu, inak to nemá zmysel. Obísť sa to  potom dá jedine tak že vypneme disketovku, prepneme na druhý operačný systém a znova zapneme. Použitím tlačítka RESET šetríme vlastnú disketovú jednotku, pretože nie je potrebné ju vypínať a znova zapínať. Takže či to má pre Vás zmysel je len a len na Vás. Vzhľadom k tomu že na to stačí jedno - jediné tlačítko to zase nie je nič svetoborné na úpravu. Pretože v rámci ďalších úprav predpokladám zabudovanie 2x OS, tak ten RESET budem využívať a teda si ho do disketovej jednotky ATARI zabudujem. Pomocný konektor z minulého pokračovania nesmierne uľahčuje nasledujúce kroky, stáva sa z toho už iba taká skladačka.

 

Umiestnenie tlačítka RESET je na obrázku vyznačené červeným terčíkom.


 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.


Celý článok na túto tému som už pre časom napísal, samosebou som vtedy nevedel, že mi príde pod ruky ešte jedna jednotka ATARI XF551 ..., dávam sem link:

http://blog.3b2.sk/igi/post/RESET-FD-XF551.aspx

 

Miesto kam sa pripoja dva vodiče k tlačítku (zobrazená je len časť schémy):

 

 

Celý článok na túto tému som už napísal, tak sa veľmi nechcem opakovať, dnes tu už budú akurát po schéme pridané fotografie.

 

Pretože som mal k dispozícii panel, ktorý už bol s dierami (od pôvodného predchádzajúceho majiteľa tejto jednotky), niektoré otvory čo som nepotreboval som zalial Epoxy a ešte počítam s tým, že to celé zakryje nejaká samolepka. Rozmiestnenie prepínačov je dané - mám už jednu prerobenú ATARI XF551 a nechcem aby každý kus mal rovnaký prepínač na inom mieste. Keď ich postavím na seba tak budú mať rovnaký vzhľad a to sa u mňa ráta, nemusí byť každá mechanika urobená inak.


2x OS       RESET                                Read only/ NO write protect     2x LED

 

Nový konektor pre pripojenie, je vytvorený zo 7 káblikov z HDD kábliku. Je ohnutý o 90°, zase pomohlo Epoxy. Jedným káblikom pripojím všetko čo na disketovej mechanike chcem ešte pripojiť a teda nebudem mať káblikové "šantenie" v mechanike.

 

 

Tu je už káblik zastrčený do nového konektoru, pre RESET použijeme piny 1,2 nášho kábliku - viď minulý článok. Nakoniec som sem ten obrázok pridal, nech sa v tom nestratíte ...

 

 

Pohľad zboku na konektor novej doštičkyna chladiči 12V/DC meniča:

 


Ešte jeden pohľad na to isté - zmenil som chladič pre diódy v Graetzi, je tak 2.5x menší ako ten čo sam tam dal predtým. Síce asi ho tam vôbec netreba, ale keď už ho mám ... každopádne tam stačí aj kúsok Alu plechu - len nech potom má rozmer o niečo väčší ako je rozmer diódového mostíka - ak to má vedieť chladiť.

 


Aby bolo jasné, keďže sa to celé prerába tak ťahám tú kabeláž už teraz a naraz celú, že to budem iba postupne zapájať je vec druhá ...

 

 

Dtto, už pripájkovaný aj káblik pre budúcu funkciu odblokovania režimu Write Protect (žltý a oranžový vodič). Na ľavej strane dolu je snímač Write Protect a my sa teda tými dvomi vodičmi pripájame paralelne k jeho tranzistoru - ak tie vodiče skratujem = vyradím funkčnosť režimu Write Protect.

 

 

A tvarujem kabeláž k obrazu svojmu ... okolo mechaniky je moje klasické pracovné zátišie.

 

 

Tu nebudem taký stručný, naľavo dole je RESET tlačítko, naľavo hore je čidlo Write Protect, paralelne k nemu je už pripojený pred chvíľou spominaný káblik, ktorý potom túto ochranu dokáže vyradiť z činnosti, dávam tam už teraz ten káblik  (žltý, oranžový) aby som to nemusel zbytočne zase otvárať a pájkovať ho tam neskôr, keď už nad ním bude umiestenený prepínač na 2x OS - to by som tam mal naozaj zlý prístup. Káblik ide na pravú stranu, kde bude neskôr prepínač na túto funkciu. Rozmiestnenie prepínačov na prednom paneli mám už dané historicky (s týmto rozmiestnením mám už jednu ATARI XF551), proste na ľavej strane vojde na to miesto iba jednoduchý prepínač, napravo je miesta viacej a tak teda tam dávam Write Protect odblokovanie ochrany s optickou indikáciou. Ale zase - rozmiestnenie ja na Vás, môžete to urobiť aj inak, len treba počítať s tým koľko miesta je kde k dispozícii .

 

 

Tvarovanie kabeláže.

 

 

Tlačítko RESET je pripojené, predný panel je uchytený na svojom mieste. Dosť dlho som premýšľaľ kde ten RESET dám, miesto utopené vedľa páčky je na takom dobrom mieste že ten RESET nestlačíte ani náhodou - ak to teda nepotrebujete skutočne stlačiť. A že som nad tým rozmýšľal kam s tým - aby sa to dobre používalo, nezvadzalo a nedalo sa to náhodne stlačiť - zase som zo sebou spokojný (trošku ...Smile).

 

 

Dnes som teda pripojil a "zfunkčnil" RESET a zároveň som si pripravil kabeláž aj pre budúce ďalšie kroky.

___________________________________________________________

 

A teda ešte idem na jednu podľa mňa zaujímavú tému a to "vrčiaci" originálny napájací transformátor disketových jednotiek ATARI (je jedno či je to  ATARI 1050, alebo XF551, v podstate vrčia všetky, niektoré skutočne poriadne hlasno).  Je to zase jedno z kurvítok ktoré "umne" niekde pri výrobe v Ázii do zdroja zabudovali. Niekto proste tie vinutia pri navíjaní nedotiahol a následne ich zase niekto odfláknuto impregnoval. Prečo o tom píšem ? Pretože mám 4 takéto zdroje, ale len jeden vrčí len tak ticho že treba k nemu priložiť ucho, ostatné je pekne počuť - a nahlas - 50Hz v priamom prenose.  A pri dlhým zimných (aj letných) večer to dokáže byť naozaj poriadne nepríjemné, pretože ten zvuk dokáže skutočne rušiť a teda kazí pôžitok z práce s týmto zariadením. Zase si raz musíme pomôcť sami - nasleduje firma DSS - dorob si sám.


Tých možností čo s tým urobiť nie je až tak veľa:

- zohnať iné trafo 9V/AC/3A, môže to byť problematické a zase nikde nie je napísané že kvalita nebude obdobná

- zaliať vinutie transformátora Epoxy - toto popisujem ďalej


Najprv teda otvorím zdroj a skrátim tam na obidvoch stranách asi tak o 15 cm kabeláž (ucvaknem to)- tak prívodnú pre 230V a tak isto aj na výstupnej strane a nanovo pripájkujem vodiče. Predídem tým predčasnému ulomeniu vodičov - má to už svoje roky a používaním je kabeláž priamo pri vývodoch zdroja oslabená - týmto sa takýchto starostí na dlho zbavím.


Pod lampou dopredu nahrejem transformátor na teplotu tak 60° a potom ho umiestnim na pôvodné miesto, pričom odstránim bočné plastové krytky. Epoxy tiež nahrejem fénom aby bol perfektne tekutý a celé to zalejem.Tak za 10-12 hodím je to vytvrdené a môžeme zdroj zase používať.

 

Ďalšou alternatívou je odstránenie iba jednej bočnej plastovej krytky a teda zalejeme fakticky len vinutia transformátora = treba málo Epoxy. Nuž vyberte si čo sa lepšie hodí.

 

Trafo je okamžite potichu a je po probléme. Má to ale zase tiež svoje nevýhody (ak zalievate celé vnútro) - musíte premiestniť sieťovú poistku (neviem si predstaviť ako by ste potom ak by bolo treba dolovali tú sieťovú poistku z Epoxy ...) a tak isto vyriešiť ako urobíte v prípade potreby bypass pre tepelnú poistku (toto nie je až také horúce, pretože keď prdne tepelná poistka tak to väčšinou má trafo za sebou). Tým celým zaliatím teplota transformátoru veľmi nestúpne, možno tak o 5° - to sa dá zniesť. Ak ale urobíte úpravy čo popisujem (výmena za DC meniče), tak tá teplota v konečnom dôsledku klesne, pretože odber z transformátora klesne na polovicu = menší príkon = menší odber = chladnejšie trafo.

_____________________________________________________________

Zoznam všetkých pokračovaní o úpravách disketovej jednotky ATARI XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARIXF551-recondition-0.aspx

_________________

Čo bude nabudúce ?


Zabudovaný 2x operačný systém v disketovej jednotke ATARI XF551.

_______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Repasovaná - ATARI XF551 - recondition - 4.

By Administrator at januára 19, 2014 06:32
Filed Under: Atari

Príprava pomocnej doštičky pre Reset, pripojenie čidla založenia diskety a možnosť prepínať 2x OS v jednotke ATARI XF551.

 

 

Aby sme mohli pokračovať v ďalších úpravách tak si vyrobíme jednu malú pomocnú doštičku s 7 vývodami, ktorá nám bude nápomocná pri pripájaní potrebných ďalších vecí. Samozrejme sa to dá urobiť aj bez nej, v ďalších dieloch to popíšem tiež, ale takto je všetko elegantne na jednom mieste a mám prehľad o tom kde je čo pripojené. Ak budete pripájať 3-4 veci a to každú samostatným pripojením tak je v tom za chvíľu guláš a tomu sa chcem vyhnúť. Proste odpojíte jednu kabeláž a všetky veci čo pribudli naraz pripojíte, alebo odpojíte. A šup ! - máte vonku celú mechaniku a nemusíte sa starať ktorý prívod kam je určený.

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.


Cez tento konektor na tejto prídavnej doštičke budeme pripájať tlačítko RESET, ďalej čidlo ktoré slúži pri zatvorení dvierok disketovej mechaniky pre rozpoznanie hustoty použitej diskety (toto platí len pre Hyper XF-ROM !) a môžeme pripojiť switch, ktorým prepíname medzi sebou 2 operačné systémy ktoré máme v 8kB EPROM typu 2764. Na obrázku sú popísané pripojené vývody na nový konektor, ktorý som pripevnil z druhej strany na 12V DC menič - tam nikomu a ani ničomu nezavadzia.


Pre čidlo je privedené na tento konektor aj napájacie napätie - môžeme teda použiť mechanický kontakt (vtedy to napájanie nebude treba), alebo použijeme nejaký optočlen (ak áno - tak ten to napájanie potrebuje).


Popis jednotlivých vývodov s pripojením na konkrétne miesta základnej dosky ATARI XF551, označenie prívodov ide odzvrchu nadol:

(Je použitý jeden odpor (4k7), ktorý je treba v súvislosti s prepínaním 2x OS, pretože 8kB EPROM môže obsahovať 2x OS, ktorý má vždy iba 4kB a teda by bola škoda nevyužiť miesto.)

 

V prípade ak zatiaľ použijete pôvodnú EPROM, tak po tejto úprave musíte mať dočasne po tejto prerábke skratované na tomto konektore piny 6 a 7, aby bol vybraný spodný 4kB blok EPROM pamäte, inak nebude jednotka fungovať. Ďalej na to ešte upozorním.

 


No a nasledujú už obrázky priamo z prerábky:


Najprv si vyberieme von základnú dosku, nájdeme Eprom 2764 a preškrabeme spoj k pinu č.2, je to adresový vodič A12, teda ten, ktorý rozhoduje či používame spodných 4kB adresového priestoru (A12=0),  alebo používame horných 4kB (A12=1). Pretože v doske je A12 natvrdo uzemnený (základný operačný systém využíva z 8kB Eprom iba spodných 4kB priestoru, druhých 4kB miesta je nepoužitých) musíme tu urobiť príslušný zásah. Dosku mám ešte neočistenú od kolofónie, sranda bola že keď som to nakoniec celé umyl v technickom liehu tak zliezli pečiatky čísel na doske (aj podčiarknutie čísel vľavo hore ...Laughing).

 


Aby sa nemuselo hľadať kdeže sa tie úpravy robia tak som to pre lepšiu zrozumiteľnosť označil farebným - červeným terčíkom.

 

 

Nasleduje prichytenie konektorového medzikusu - prichytil som to priamo na chladič 12V DC meniča, vodiče od konektora ešte nie sú zapojené na základnej doske. Aj na tomto zábere je vidieť v.č, ktoré po umytí technickým liehom úplne zliezlo z dosky ... (napravo hore pri konektore).

 

t

 

A ešte jeden pohľad na to isté. Ten obdĺžnikový otvor v základnej doske priamo pod pôvodným chladičom (kde bol obvod 7812) sa mi teraz  náramne hodí, nič netreba vŕtať a aj tak som hladko bez problémov na spodnej strane plošného spoja, paráda !

 

 

Tu už zapájam zemniaci vodič, ťahal som ho pre istotu dvojitým káblikom - takže tu je pripojená zem (pre piny 2, 5 a 7 môjho konektoru). Je tu pekne na zábere vidieť už spomínaný obĺžnikový otvor na základnej doske.

 

 

Ako ďalší je pripojený vodič na +5V.

 

 

Nasleduje pripojenie na pin 4 mikroprocesoru - t.j. Reset (červený terčík), ako ďalší je pripojený jeho pin 35, čo bude pripojenie density senzoru (modrý terčík).


 

A ako posledný je pripojený vodič na Eprom 2764 - pin 2, t.j. adresný vodič A12. (Voľba 2x OS.)


 

Po čiastočnom zložení to vyzerá takto nejako ... už je tu skratovacia prepojka (dočasná), ďalej v texte pripomeniem a vysvetlím.

 


Zase pohľad na čiastočne zloženú mašinu.


 

Pretože zatiaľ používam iba pôvodný OS, tak ako som už spomínal treba A12 na Eprom-ke stiahnuť do nuly, preto je pin 6 a 7 skratovaný, tu to robí zatiaľ skratovacia prepojka (jumper). Pôvodný OS leží v spodných 4kB Eprom, horných 4kB je nepoužitých. Takže preto potrebujeme A12 mať v nule.

______________________

Trošku predbehnem - keď dám do Eprom 2764 2x OS tak tam to riešim inak. Do spodných 4kB umiestnim Hyper-XF OS a do horných 4kB dám pôvodný OS pre Atari XF551. Potom je už funkcia opačná - pri rozpojenom prepínači beží automaticky pôvodný OS a pri jeho spojení voči zemi beží Hyper-XF. No, ale tomuto sa bude ešte v následných pokračovaniach venovať.  Urobil som to takto preto že aj keď vôbec z akýchkoľvek dôvodov nezapojíme prepínač stále máme okamžite k dispozícii pôvodný OS = môžeme jednotku okamžite zase používať. (Prepínač dorobíme kedykoľvek neskôr.)

_____________________

 

Pekne rad - zaradom sa to zase začína postupne znova podobať na disketovú jednotku ATARI XF551 ... základná doska umytá v technickom liehu, natlačené výrobné číslo sa už krásne rozpustilo ...

 

 

Dtto ...



Po prevedení tejto práce (osadenie spomínaného konektoru a prepojenie kabeláže), následnom zapojení prepojky (jumper) a celkovom "poskladaní" zase z toho máme chodiacu jednotku, ktorá je pripravená na ďalšie zásahy a úpravy. Ešte len upozorním že všetky nasledovné úpravy musia byť prevedené aby všetko zo všetkým fungovalo tak ako treba - napríklad ten RESET - ak nemáme k dispozícii 2x OS je v podstate zbytočný - lenže ja s ním rátam, lebo tie dva operačné systémy tam nakoniec budú. Basta fidli !

_____________________________________________________________

Zoznam všetkých pokračovaní o úpravách disketovej jednotky ATARI XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARIXF551-recondition-0.aspx

_________________

Čo bude nasledovať?


Bude to o zabudovaní tlačítka RESET do disketovej jednotky ATARI XF551. A bude tam ešte aj pár riadkov na tému "vrčiaci" originálny napájací transformátor a čo sa s tým dá urobiť.

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

K.S.O. Turbo 2000, Turbo Blizzard, AST - Atari Super Turbo.

By Administrator at januára 07, 2014 04:19
Filed Under: Atari

V dnešnom článku sa presuniem k našim severným susedom - teda priamo do Poľska. Tu počas minulých rokov vyvinuli niekoľko Turbo systémov na kazetové magnetofóny pre malé ATARI. Niektoré sú fakticky rovnaké ako je štandart Turbo 2000 od Jiřího Richtera, iné sa odlišujú, niekedy dosť podstatne.



Je síce dosť veľký predpoklad, že sa s týmito poľskými interfejsami v našich končinách nestretnete, ale zase by nebolo férové tieto hardvérové doplnky nespomenúť - aj tam majú niektorí "zlaté ručičky", tak prečo o tom nenapísať, škoda keby sa na to zabudlo.

 


V Poľsku to samozrejme nehrozí, tam to žije naďalej a dobre. Samozrejme si nenárokujem o jednotlivých systémoch podať úplné informácie - bohužiaľ ani jedno z uvedených hardvérových riešení som osobne nepostavil a ani nedržal v ruke ... tak preto nasledujú už konkrétne veci a bez ďalšieho obkecávania.

 


Väčšina podkladov v tomto článku pochádza zo stránok: www.atari.org.pl  - s tým teda súvisí aj to, že popisy sú po poľsky. Článok si nečiní žiadne nároky na to, že by pokryl skutočne celú šírku používaných interface pre kazetové magnetofóny ktoré boli urobené v Poľsku, skôr je to popis tých najviac používaných.


 

Nasleduje základná úprava (neoriginálneho) kazetového magnetofónu - ešte to nie je Turbo, len úprava na prácu s Atari s pôvodným záznamom dát:

Nowy_interfejs.png (21,93 kb)

 

Interface pre normálny magnetofón, ktorý má DIN konektor, toto nie je TURBO úprava, slúži to namiesto originálneho ATARI magnetofónu:

interfejs_magnetofonu.djvu (346,93 kb)

 

A poďme teda už na tie Turbá ...

 

Niečo na spôsob TURBO 2000, rozhodne to priamo spolupracuje, (prosím všimnite si ako je ošetrený obvod 74LS03 odpormi, viď článok CD-link):

Turbo_mgtf.png (998,01 kb)

_____________________________________________________

 

Schéma zariadenia Turbo Blizzard:

(obrázok som len upravil rozmerovo, pretože bol zbytočne strááášne široký)


 

Blizzard 2B.djvu (137,28 kb)

Blizzard Cartridge.djvu (359,69 kb)

Instrukcja obslugi systemu Blizard Turbo.djvu (67,32 kb)

 

K.S.O. Turbo 2000 (schéma je k dispozícii v poslednom súbore na download v tomto článku)

K.S.O. Turbo 2000.djvu (230,34 kb)

 

AST - ATARI Super Turbo

ast interface (preview).pdf (24,87 kb)

AST_multi_cartridge.pdf (22,44 kb)

AST_MULTICART.pdf (1 015,87 kb)

ast-drugie_spojrzenie.pdf (167,17 kb)

atari_super_turbo.pdf (318,07 kb)

TUR1.jpg (578,26 kb)

TUR2.jpg (570,67 kb)

TUR3.jpg (442,58 kb)

 

Nasleduje záverečný materiál s obrázkami (schémami) jednotlivých Turbo systémov:

standardy_turbo.pdf (8,53 mb)

 

P.S: môj postoj ku kazeťákom je jasný, ale to neznamená že iní na ne zanevreli tiež, tak si tu tak trošíčku splácam dlh v tejto oblasti ... v dnešnej dobe sa začína prejavovať mechanická záležitosť - končí životnosť gumičiek v kazeťákoch a je s tým trošku problém zohnať náhradnú, síce sa to dá, ale sú to už dosť veľké starosti. Tiež mechanické kontakty napríklad v XC-12 nie sú bohvieako kvalitné, takže dnes udržať kazetový magnetofón v prevádzke je naozaj podmienené zanietením vecou.

_____________________

Posledná vec k týmto podkladom, kto vie trošku po poľsky - navštívte si tento link a dostanete naozaj hodne podrobné informácie o systémoch Turbo pre magnetofóny ...

http://atariki.krap.pl/index.php/Systemy_turbo

_______________________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

TURBO 2000 - Jiří Richter.

By Administrator at januára 05, 2014 05:40
Filed Under: Atari

Pretože stále sú k dispozícii originálne kazetové magnetofóny k Atari, (a aj kazetové pásky do nich) tak sa patrí si pripomenúť aj jednu dnes už naozaj veľkú legendu - TURBO 2000, autorom je Jiří Richter.

 

Týmto splácam aj svoj dlh, ktorý som mal  voči najpoužívanejšieme pamäťovému médiu pre počítač ATARI - je ním kazetový magnetofón. V 80-tych rokoch naozaj bol najpoužívanejším pamäťovým médiom - kazety boli lacné a hlavne naozaj dostupné - skutočne dostupné a ceny neboli vysoké. Na druhej strane zase kazety ako pamäťové médium mali iné nedostatky - u ATARI to bolo hlavne pomalé čítanie a zápis na kazetu, pričom nebola spoľahlivosť uloženia dát bohvieako vysoká - a to bol asi najväčší problém.


Čo je Turbo 2000 ? Stručne a jasne - jedná sa o zrýchlený prenos dát na kazetovom magnetofóne, je potrebný aj zásah do magnetofónu. Obrovskou výhodou bola opakovateľnosť prerábky, t.j. bežalo to bez problémov na kazetových magnetofónoch XC-12 (tých bolo najviac). Konečné číslo prerábok si dovolím iba odhadnúť, určite to vtedy boli tisíce kusov.



Asi každý kto mal možnosť robiť s originálnym kazetovým magnetofónom k Atari si spomína na hodne pomalú prenosovú rýchlosť, ktorá vďaka blokovému prenosu nepresahovala viac ako 500Bd, Sinclair na ZX-Spectrum vtedy bežne fičal na rýchlosti prenosu dát 1200Bd a teda my ataristi sme na nich v tej dobe škaredo zazerali, pretože sme potichu závideli ... chceli sme niečo rýchlejšie. Predstavte si že nahrávanie bežalo tak 20 minút (programy mali aj 45kB na veľkosť) a na poslednom, alebo predposlednom bloku to zrazu spadlo ... a skúšalo sa to  znova a znova. Ataristi vtedy mohli zmeniť výrazové slovníky v celom Československu. A nielen u nás, aj inde boli ataristi. Problém bol v tom, že pri nahrávaní dát sa beží na originálnom magnetofóne cez frekvenčné filtre, ktoré určujú kedy dáta poskytujú 0 alebo 1 na výstupe. Vyrábalo sa to ale v Číne a filtre nepoužívali dostatočne presné a stabilné súčiastky, preto aj úspech nahratia dát bol poväčšine lotériou. Možno niekto so mnou nebude súhlasiť, ale vtedajšiu dobu používania magnetofónu vidím tak ako som popísal v nasledujúcom odstavci. 

 

Poďme na prax tej doby (1):

- kamarát priniesol hru - veľkosť 45kB

- spustil sa kopírovací program, než to nahral do počítača, prešlo 20 minút

- vymenili ste pásku, založili novú a dali ste to ukladať, zase 20 minút

- samozrejme ste to chceli vyskúšať či to beží, zase 20 minút

- na konci to spadlo a boli ste zase na začiatku tohoto odstavca, hodina v pérdeli a nič ste nemali

- a to bol iba jeden jediný program


Turbo 2000 v základnej rýchlosti celý tento postup zvládlo tak za 12 minút (proti 60 minútam) a hlavne sa to dalo spustiť a program fungoval. Pri vyšších rýchlostiach to prebehlo kompletne tak za 6-7 minút. A vedelo to fičať aj rýchlejšie, sami uznáte že tam bol nejaký "nepatrný" rozdiel v čase. Asi teraz sa dá pochopiť prečo magneťák na Atari nemám rád, pritom som sa vždy v kazeťákoch rád vŕtal, Atari ma ale od toho dokonale odnaučilo.

 

A ďalší príklad - kopec ľudí chcel Atari používať aj na skutočnú robotu - počítač na to mal dobré predpoklady, slušná klávesnica, slušný hardware atď. Problém bol zakopaný inde. Ak ste mali na záznam originálny neupravený magnetofón, tak to bola neskutočná, sizyfovská práca. Dnes to síce možno vyzerá podivne, ale v tej dobe PC XT v Tuzexe stálo nejakých 25.000.- TK a viac, samozrejme bola v ňom k dispozícii iba floppy mechanika, bez hardisku ... tak asi sa začína vyjasnievať prečo tie 8 bity v tej dobe mali zvládnuť to, na čo by podľa terajších merítok vôbec nemali mať najmenší nárok.

 

Zase príklad (2) (TurboBasic tiež nebol u nás v roku 1986 k dispozícii):

- najprv ste nahrali program (v Basicu) veľkosť tak 17-18kB, doba prenosu 6-7 minút - ak sa to podarilo

- potom ste nahrali dátovú časť (20kB), cez príkaz Get, tu je načítanie dát extrémne pomalé, počítač zastavuje pásku na mgtf po každom bloku, doba nahrávania cca 35 minút, možno aj viac - ak sa to podarilo

- spolu ak to vyšlo hneď na prvýkrát spokojne ste čakali 3/4 hodiny ... bác! to je teda rýchlosť

a nie je to všetko, pretože ste dáta chcel zase bezpečne uložiť, museli ste si to nahrať aspoň 3x (každý raz na inú pásku), t.j. zase 3x minimálne 35 minút

- ak všetko išlo na prvýkrát, tak to bolo iba na spustenie a uloženie potrebných 45+35+35+35=150 minút. A garantujem že to málokedy išlo ako po drátku.

- denne minimálne 2.5 hodiny zabitých, pretože vtedy sa s počítačom nič nedalo robiť.


Dá sa hovoriť o efektívnom používaní ? Asi ťažko ...

 

________________________________________________________________________________

Určite ste si položili otázku prečo sa teda ten magnetofón tak často používal ? Bol síce drahý, nespoľahlivý, ale na druhej strane podstatne lacnejší ako iné záznamové médium - disketová jednotka.

Ceny roku 1986-1987:

Platy boli vtedy tak 1500.- Kčs, ale aj vtedy bolo pár tých čo brali viac.


Ceny zariadení v Tuzexe, rok 1986:
prevod - 1TK na čiernom trhu vtedy bola = 5Kčs

ATARI 800XL - cca 1050.- TK
ATARI 130XE - 1750.- TK
magnetofón XC12 - 380.- TK
tlačiareň A1029 - 2040.- TK
disketová jednotka  ATARI 1050 - 2040.- TK

(PC XT stálo vtedy 25.000.- TK iba s FDD, bez HDD ...)

_____________________________________________________

 

Ale nakoniec sme sa dočkali - práve vďaka J.R. a jeho systému TURBO 2000 sa z nášho počítača konečne stala použiteľná vec. Nakoniec to bežalo bez problémov na cca 4.500Bd, aspoň na mojej mašine (XC12), viac som sa z toho nesnažil vytiahnuť, bohate mi stačilo - a bolo to mimoriadne spoľahlivé pri čítaní a aj pri zápise. Len to chcelo najprv vymontovať vrchný kryt, pretože uchytenie krytu na jednej strane stále natáčalo pásku do smeru nie kolmého k štrbine magnetofónovej hlavy. Potom problémy prestali akoby ich niekto uťal. Netvrdím že TURBO 2000 bolo dokonalé, ostatne to netvrdí ani autor J.R., ale nám vtedy po skúsenostiach s originálnym magnetofónom pripadalo ako dokonalé.

 

Príklad č.3:

To isté, ale už cez Turbo 2000 a pár vecí navyše. (dalo sa vyhľadávať podľa názvu súboru ...ai, stále sa bavíme iba o základnej rýchlosti Turba.)

- Cartridge v počítači s TOS 4.1 - okamžite k dispozícii po zapnutí

- natiahol sa TurboBasic  - max.2minúty

- natiahol sa ovládací program - max.2.minúty

- natiahli sa data - max.2 minúty

- nepamätám sa že by mi zlyhalo natiahnutie (len vtedy ak bola mechanicky poškodená páska, ale to je asi jasné, že)

- ak ste chceli na konci zálohovať data, určite stačilo pustiť to iba 2x, t.j. 2x 2minúty. Porovnajte s pôvodným príkladom 2 ...

A spoľahlivosť uloženia dát a možnosť zpätného prečítania na neporovnateľne lepšej úrovni. Od tohoto okamžiku sa Atari konečne dalo slušne a efektívne (v rámci vtedajších možností) používať. Aj ja dúfam, že aj Spectráci teraz pochopili prečo sme boli vtedy takí natešení. A namyslení.

 

Ak ste mali rozšírenú pamäť RAM na 320kB tak existoval kopírovací program, kde ste mohli veci v Turbe nahrať do počítača naraz až do veľkosti 256kB, program pekne ukazoval ako plní RAM, koľko voľného miesta ešte zostáva a tak teda nebol problém pri kratších programoch nahrať naraz trebárs aj 10-15 programov a potom ich zase uložiť v Turbe na inú pásku, pohodička, už sme sa zase smelo pozerali na Spectristov ... samozrejme okamžite zvrchu. Dnes sa na tom smejem, ale vtedy to bolo naozaj tak.

 


Veľmi to už nebudem ďalej komentovať, nosil by som drevo do lesa - autor J.R. je kompetentnejší.

Na úvod priložím 2 obrázky, ktoré dokumentujú vývoj tohoto zariadenia, všetko ostatné je potom napísané priamo autorom v príručke ktorá je na konci tohoto článku.

 

Prvý obrázok je schéma TURBO 2000 tak ako je popísaná aj v priloženom manuáli:

T2000orig.gif (36,34 kb)


Nasleduje originálny zpravodaj Atari klubu z roku 1987 (máme teraz rok 2014, tak teda počítajme koľko rokov odvtedy už ubehlo ... 27), v ktorom bol po prvýkrát popísaný systém zrýchleného prenosu dát  TURBO 2000, je tu podrobný popis ako celé TURBO 2000 vzniklo, vrátane riešenia a schémy, je tu aj veľa iných podrobných informácií:

Turbo 2000.pdf (3,23 mb)

_______________________________________________________________________________

Pre vrtákov - aj TurboBasic sa samozrejme dal nahrať cez príklad 1 - zase pridajte asi takých 12 minút navyše, potom išiel rýchlejšie aj prenos dát (skrátilo sa to na asi 10-11 minút), ale hlavný problém prenosu dát zostával - veľmi nízka spoľahlivosť nahratia dát do počítača. Darmo sa to dá trošku vylepšiť, ak nakoniec problém zostáva a pretrváva priamo na základnej úrovni.

Zase to spočítam - nahratie TurboBasicu 12minút + program 7minút + dáta 10-11minút= cca 30-31 minút

Nahratie dát na pásku - cca 30-33 minút.

V ideálnom prípade ste sa nakoniec dostali tak na 1 hodinu a kúsok, ale to sa málokedy stávalo práve pre nespoľahlivý prenos dát.

_______________________________________________________________________________

A ešte jeden doplnok - dovolím si citovať - je prevzatý z Atari web konferencie priamo od J.R.:


Ahoj lidi,
uvedu na pravou miru par detailu. Moje Turbo do XC12 se samozrejme postupne vyvijelo a tech modifikaci byla dalsi cela rada.

- dratek navic byl pro signal Command, kterym se Turbo mod zapina.  Command pouze cte, nemel by ho nijak ovlivnit, pouze nektere upravy ho  mozna vice zatezuji impedancne a mohlo by to rozhodit jeho uroven.
- nove upravy posilaly Command po dratu Audio a zalezelo jen na velikosti kondenzatoru v audio ceste, jestli bude Command ovlivnen nebo ne. My jsme tam davali maximalne 100nF, coz Command neovlivnilo vubec (nedochazelo k vyraznemu zpozdeni)
- velky rozdil byl ale v pripojeni vystupu XC12 na Data. Pokud tam byl doporuceny refencni obvod 74LS03, bylo to obvykle v poradku, ale obcas tam nekdo dal 7400 nebo neco jineho bez otevreneho vystupu, a to byl potom zabijak sbernice. Nase posledni uprava uz mela pouze otevreny vystup pres jeden tranzistor.

Typy formatu Turba tady byly popsany perfektne, k tomu neni co dodat.  Snad jen to, ze SuperTurbo zavadec existoval, ale pouze neverejne. Byl pouze pro interni testovani moznosti ruznych magnetofonu.

Jirka "Turbo" Richter

_______________________________________________________________________________

Schémy jednotlivých kazetových magnetofónov pre ATARI + nejaký pokec nájdete tu:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Magnetofon-k-ATARI-Tape-recorder-for-ATARI.aspx

_____________________________________________________

06.01.2014

Dnes už len nejaké stručné doplnenie článku:

Signál Command sa kedysi naozaj ťahal ako samostatný vodič do kazeťáku, pretože žiaden ďalší voľný vodič už k dispozícii nebol. To ale zase až tak veľký problém nebol, skôr v tej skutočnej realizácii, líšilo sa to teda kus od kusu. Niekomu ten "drát" navyše neskutočne vadil a tak sa teda hľadalo riešenie ako ho ukryť. Radikálovia volili výmenu celého kábliku, "koumáci" to riešili cez audio vodič. Sami uznáte že ten zvonku pridaný vodič tomu na kráse nepridal.

 

Foto: Marcel Koložváry

 

Pri štandartnom používaní systému TURBO 2000 už nebol potrebný ďalší zásah. Ak ste chceli experimentovať s vyššími rýchlosťami tak konkrétne u typu XC-12 bola potrebná ešte jedna zmena - týkala sa konkrétne kondenzátora C4 - 4n7 bola pôvodná hodnota, skúste experimentovať s hodnotou 3n31nF, normálne sa to neprejavuje, ale pri tých vyšších rýchlostiach je to zázračne účinné. A bezo zmien funguje aj zápis pôvodnou rýchlosťou. Odkaz na schému magnetofónu XC-12 je o odstavec vyššie, tam ten kondenzátor C4 je pripojený priamo paralelne k magnetofónovej hlave a teda jeho zmenou dosahujeme iné hodnoty signálu z hlavy. Posúva sa proste rezonančný kmitočet. Ja to už len odporúčam vyskúšať. Sorry, ale už je to naozaj pekných pár rokov, pri písaní článku ma to nenapadlo, ale do 24hodín potom si na toto spomenúť zase nie je také hrozný prehrešok ...Wink

Mne pri použití hodnoty C4=1nF išiel kazeťák niekde nad 5.400 Bd, ale úplne spoľahlivo to bolo na 4.500 Bd. Ďalej som s tým neexperimentoval, fakt mi to vtedy stačilo, neviem o niekom kto by to vtedy skúšal aj na tejto strane "zákopu". Možno áno, možno nie, ja o tom ďalšiu vedomosť bohužiaľ nemám. Cesta experimentovania je aj dnes stále voľná,  bude to ale ešte dnes niekto testovať ? Tááák, dosť bolo spomienok ... 

___________________________________________________________

Linky pre ďalšie podrobnosti o magnetofónoch pre Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Magnetofon-k-ATARI-Tape-recorder-for-ATARI.aspx

http://blog.3b2.sk/igi/post/Magnetofon-k-ATARI-1-Tape-recorder-for-ATARI-1.aspx

http://blog.3b2.sk/igi/post/Magnetofon-k-ATARI-2-Tape-recorder-for-ATARI-2.aspx

___________________________________________________________

 Vaše hodnotenie, Rate post:

Hardware CD-LINK.

By Administrator at januára 01, 2014 06:39
Filed Under: Atari

Čo vlastne je CD link za zariadenie ?


Hardware CD link je určený na prehrávanie softvéru z CD, ale samozrejme ak máme niečo (software na Atari) uložené vo wav formáte (systém Turbo 2000) na PC a pripojíme sa linkový výstup (alebo ak to nepôjde na repro výstup - treba otestovať, niekomu to beží tak a druhému inak). No, dajú sa s tým robiť naozaj všelijaké pokusy. Prepínač slúži na pripojenie buď ľavého, alebo pravého zvukového kanálu. Tak isto sa dá na prehrávanie použiť aj neupravený kazetový magnetofón - výstup zase linkový, alebo namiesto repro. Pôvodné kazetové nahrávky samozrejme nefungujú, pretože tie potrebujú v kazeťáku frekvenčné filtre na rozlíšenie 0 a 1, takže na to toto zariadenie nie je určené.

 

 

Pri prezeraní konferencie ATARI som narazil na to, že vraj nefunguje hardware pre CD link, tak som sa tomu pozrel trošičku na "zúbky". Priznám sa že neviem kto to kreslil a vydal do sveta, ale chcelo by to  trhať ručičky a nožičky. Prečo? Lebo obvod LM311 má výstup s otvoreným kolektorom, dtto aj obvod 74LS03 (74LS38). A uverejnená schéma na 100% nefunguje, niekto to prekreslil a si to proste zjednodušil, nedomyslel že niečo nie je v poriadku. A po webe sa to potom šíri ako lavína a pritom je to vlastne nefunkčné. Pre tú srandu, pozrite si koľko je na to odkazov a fakt to v tej pôvodnej podobe ako sa to šíri po webe nefunguje ...


 

Ak to niekto pustí do sveta, tak nech si skontroluje aspoň to či nepúšťa von do sveta volovinu! Tak ako to je na webe to proste nepobeží, LM311 má výstup ako otvorený kolektor a ak tam ten odpor nedám, tak proste ďalej do 74LS03 (alebo 74LS38) nič nepôjde na ďalšie spracovanie. Tak ma to nadzdvihlo, že tu  ani nebudem uverejňovať pôvodný obrázok, aby som tie bludy nešíril ďalej aj ja. (Ďakujem za pochopenie.) Ak to niekomu napriek tomu (teda tým chybám) fungovalo - tak to to bol naozaj zázrak v praxi, ale rád by som to videl na vlastné oči, ono tých zázrakov zase tak veľa nebýva a mať možnosť jeden vidieť priamo pred sebou ... a pritom sú tam naozaj elementárne chyby.


Nepoužívajte namiesto obvodu 74LS03 (74LS38) obvod 74LS00, takto nebude na výstupe otvorený kolektor a teda bude znemožnené zároveň pripojiť cez SIO port ďalšiu potrebnú perifériu, na toto nezabudnite ! Je to dosť častý prehrešok aj pri zariadení Turbo 2000, ak sa to správa takto, skontrolujte použité integrované obvody vo Vašom zariadení !

 

Ale aby som len nekritizoval, tak som tú schému trochu prekreslil a doplnil som tam to čo tam chýbalo, v podstate pribudli len 4 odpory - ale čo je dôležitejšie, bez nich to zapojenie nemalo šancu fungovať.


Tie 4 dodatočné odpory som pridal tak, aby sa dalo ľahko rozpoznať že pribudli - proste hodnoty sú nakreslené priamo do tela odporu, myslím si že sa to dá naozaj ľahko odlíšiť - pridané sú odpory R5 až R8. Odpor R8 je dobré zapojiť, ale malo by to fungovať aj bez neho - skôr je dobrý vtedy ak tam hodláme pripojiť ešte nejakú ďalšiu perifériu.


Suma sumárum - 3 (4) odpory urobili z nefunkčnej veci fungujúci hardware ... zase raz podklady, podklady, podklady = poklady ...


Pozmenená, opravená, funkčná a odskúšaná schéma:

 

 

P.S: tento opravený obrázok som hneď kolegovi  Štefanovi z konferencie Atari už poslal, takže nemusel čakať až na uverejnenie u mňa ...

P.S.2: už som dostal od neho odkaz, že tak ako som to tu uverejnil to funguje.

_____________________________________________________

O deň neskôr ako som pripravil základný materiál na tento článok a teda skôr ako som to stihol uverejniť som to ešte doplnil o tieto nasledovné riadky:


Nedalo mi to, nechcel som veriť že sa na webe stále  objavuje len tá zlá schéma, tak som poriadne začal hľadať a po dlhšej chvíli som objavil toto zapojenie, ktoré zodpovedá tomu čo som nakreslil v prvom obrázku. Takže ak sa hľadá a chce, tak sa nájde aj to správne zapojenie. Tak tú schému sem prikladám, aby ste si to vedeli porovnať, urobil som tám zopár zásahov, ktoré by mali funkčnosti prospieť. Hlavný rozdiel je v inom poradí použitých hradiel a iných hodnôt odporového deliča na vstupe čipu LM311 a iný je aj vstup do LM311.


Aby som si rýpol - tiež tam bola chyba - použitý bol čip 74LS38 - ten zase nemá potrebný otvorený kolektor, v schéme som to už opravil, stačí ho zameniť za čip 74LS03 a všetko je v poriadku. Čo znamená použitie čipu 74LS38 ? - zase by ste nemohli pripojiť zároveň ďalšiu perifériu, proste to čo bolo jedným z problémov v úvode článku, tu ale toto bola jediná chyba, tam v úvode to bola len jedna z viacerých.   Rýpal som - ale blbo, patrilo to mne ... tieto riadky neboli pravdivé.


Oprava a poznámka, týka sa prečiarknutého textu:

Tu som zase kecal ja, 74LS38 má tiež výstup s otvoreným kolektorom,  takže sa dá použiť tak isto ako 74LS03 - tu som si to zle pamätal ja ... takže sami vidíte že aj sa viem pomýliť, ale pretože ponúknuté zapojenie s 74LS03 určite funguje nemám z toho nejaké extra výčitky, proste som sa sekol, myslel som si že je to výkonová verzia 74LS00 ...

 

 

Máte tu teda teraz 2 schémy, maximálna rýchlosť prenosu dosahuje - je niekde okolo 22.000 Bd (! - ak idete z CD ...) , neviem tam som to neskúšal, používam na robotu iné periférie. Ale aj tak je to zaujímavé a niekomu sa to môže zísť.

___________________________________________________________

07.01.2014

Ešte doplním dnes nájdené ďalšie veci k tejto téme článku, potvrdzujú moje slová o blbom opajcovaní pôvodného zapojenia, keby som to bol vedel tak to nekreslím a neupravujem, keďže tu to je priamo od autora základného zapojenia  (je ním Jiří Richter, autor TURBO 2000). Nno, tiež nie vždy objavím všetky podklady na prvý pokus, teraz som to našiel tuším po 3 dňoch ... pretože toto s článkom priamo súvisí, dovolil som si tento text predradiť tomu, ktorý som doplnil 06.01.2014, vďaka za prozumenie ... všimnite si zase použitie odporov o ktorých som už písal, potvrdené - citujem neznámeho velikána: "Cikať proti vetru je ošemetné ..."


CzechMagArticlebig.jpg (277,97 kb)


A ručne prekreslená schéma ...


 

Takže sami vidíte ako sa z jednoduchej veci na webe stáva vec čo si žije vlastným životom a aj to nie celkom správnym.

___________________________________________________________

06.01.2014

Na web konferencii si autor obhajuje zapojenie bez odporov, vraj si za tým stojí. Páni, kto robil z TTL logikou a použil otvorený kolektor na výstupe, je normálne aby sa to robilo bez pull up odporov ? Odpoveď už nechám bez komentára. Kto si chce záležitosť prešetriť - láskavo si pozrite datasheet obvodu 74LS03 (74LS38) a nezabudnite prosím ani na obvod LM311.


Ak to aj nedajbože nejakou náhodou beží aj bez dodržania základných vecí pri zapojení obvodu nie je to dôvod na vystavenie ako funkčný model, pretože to skôr v konečnom dôsledku ľudí odradí ako pritiahne, pretože to nie je opakovateľná a reprodukovateľná schéma, trošku treba byť voči sebe tvrdší ... a pozerať datasheety.To samozrejme platí aj pre mňa.


Je mi ľúto, ale trvám na tom čo som napísal. Schém ktoré teoreticky fungujú je na webe na mraky, ale reálne je to o poznanie horšie.

_______________________________________________________________________________

Bude to teraz trošku od veci - ale nie celkom, pretože v tomto zapojení svetelného relé je tiež použitý už spomínaný obvod LM 311.  Je to proste klasický príklad blbého pajcovania zapojenia -  všimnite si prosím že chýba odpor 1k medzi vývodom 7 a + 12V, bez neho to nebude fungovať - LM311 má otvorený kolektor. A táto blbina sa šíri po webe tiež ako nákaza, postavte si to a vyskúšajte a - dajte vedieť.

Ešte raz upozorňujem, nie je to dobré zapojenie:


Mnou upravená schéma kde to už skutočne bude fungovať, stačí len odpor 1k zapojiť na správne miesto - tam kam naozaj patrí:

 

To je k danej téme všetko, obhajovať neobhájiteľné sa v poslednej dobe stáva pravidlom, dovolím si výnimku, nebudem to robiť aj ja, ďakujem. Prečo o tom toľko frflem? Prednedávnom som s LM311 robil zapojenie na prepojenie 2 telefónnych ústrední medzi sebou a niektoré funkcie mi tam práve zabezpečovali práve obvody LM311:

- vyžaduje len jedno napájanie

- nemá na výstupe stav ako napríklad OZ 1458 alebo OZ 741 kde pri napájaní z z jedného zdroja 12V zostáva na výstupe zbytkové napätie väčšie ako 1.4V

- ak by som obvody LM 311 nezapojil správne tak to prepojenie ústrední by dodnes nefungovalo

- ešte raz čítajte datasheety skôr ako začnete tvrdiť že to máte zapojené neštandartne a teda tak to má byť, čo tam po odporúčanom zapojení

- na záver prikladám typické aplikácie obvodu LM311

 

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: