Dnes to bude o zabudovaní tlačítka RESET do disketovej jednotky ATARI XF551.

(A dnes tu bude ešte aj pár riadkov na tému "vrčiaci" originálny napájací transformátor.)

 

Upozorňujem hneď na začiatku na to, že zabudovanie RESETu má zmysel len vtedy, ak budeme používať v disketovej jednotke 2 operačné systémy a budeme chcieť medzi nimi prepínať za chodu, inak to nemá zmysel. Obísť sa to potom dá jedine tak že vypneme disketovku, prepneme na druhý operačný systém a znova zapneme. Použitím tlačítka RESET šetríme vlastnú disketovú jednotku, pretože nie je potrebné ju vypínať a znova zapínať. Takže či to má pre Vás zmysel je len a len na Vás. Vzhľadom k tomu že na to stačí jedno - jediné tlačítko to zase nie je nič svetoborné na úpravu. Pretože v rámci ďalších úprav predpokladám zabudovanie 2x OS, tak ten RESET budem využívať a teda si ho do disketovej jednotky ATARI zabudujem. Pomocný konektor z minulého pokračovania nesmierne uľahčuje nasledujúce kroky, stáva sa z toho už iba taká skladačka.

 

Umiestnenie tlačítka RESET je na obrázku vyznačené červeným terčíkom.

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

Celý článok na túto tému som už pre časom napísal, samosebou som vtedy nevedel, že mi príde pod ruky ešte jedna jednotka ATARI XF551 ..., dávam sem link:

http://blog.3b2.sk/igi/post/RESET-FD-XF551.aspx

 

Miesto kam sa pripoja dva vodiče k tlačítku (zobrazená je len časť schémy):

 

 

Celý článok na túto tému som už napísal, tak sa veľmi nechcem opakovať, dnes tu už budú akurát po schéme pridané fotografie.

 

Pretože som mal k dispozícii panel, ktorý už bol s dierami (od pôvodného predchádzajúceho majiteľa tejto jednotky), niektoré otvory čo som nepotreboval som zalial Epoxy a ešte počítam s tým, že to celé následne zakryje nejaká samolepka. Rozmiestnenie prepínačov je dané - mám už jednu prerobenú ATARI XF551 a nechcem aby každý kus mal prepínač na inom mieste. Keď ich postavím na seba tak budú mať rovnaký vzhľad a to sa u mňa ráta, nemusí byť každá mechanika urobená inak.

2x OS       RESET                                Read only/ NO write protect     2x LED

 

Nový konektor pre pripojenie je vytvorený zo 7 káblikov z HDD kábliku. Je ohnutý o 90°, zase pomohlo Epoxy. Jedným káblikom pripojím všetko čo na disketovej mechanike chcem ešte pripojiť a teda nebudem mať káblikové "šantenie" v mechanike.

 

 

Tu je už káblik zastrčený do nového konektoru, pre RESET použijeme piny 1,2 nášho kábliku - viď minulý článok. Nakoniec som sem ten obrázok pridal, nech sa v tom nestratíte ...

 

 

Pohľad zboku na konektor novej doštičky na chladiči 12V/DC meniča:

 

Ešte jeden pohľad na to isté - zmenil som chladič pre diódy v Graetzi, je tak 2.5x menší ako ten čo sam tam dal predtým. Síce asi ho tam vôbec netreba, ale keď už ho mám ... každopádne tam stačí aj kúsok Alu plechu - len nech potom má rozmer o niečo väčší ako je rozmer diódového mostíka - ak to má vedieť chladiť - a mať možnosť chladiť.

 

Aby bolo jasné, keďže sa to celé prerába tak ťahám tú kabeláž už teraz a naraz celú, že to budem iba postupne zapájať je vec druhá ... ale nakoniec mi to stavbu ohromne zjednoduší.

 

 

Dtto, už pripájkovaný aj káblik pre budúcu funkciu odblokovania režimu Write Protect (žltý a oranžový vodič). Na ľavej strane dolu je snímač Write Protect a my sa teda tými dvomi vodičmi pripájame paralelne k jeho tranzistoru - ak tie vodiče skratujem = vyradím funkčnosť režimu Write Protect - pre neznalých - netreba odlepovať prelepku na chránenej diskete a aj tak na ňu dokážeme zapísať, občas sa to náramne hodí).

 

 

A tvarujem kabeláž k obrazu svojmu ... okolo mechaniky je moje klasické pracovné zátišie.

 

 

Tu nebudem taký stručný, naľavo dole je RESET tlačítko, naľavo hore je čidlo Write Protect, paralelne k nemu je už pripojený pred chvíľou spominaný káblik, ktorý potom túto ochranu dokáže vyradiť z činnosti, dávam tam už teraz ten káblik  (žltý, oranžový) aby som to nemusel zbytočne zase otvárať a pájkovať ho tam neskôr, keď už nad ním bude umiestenený prepínač na 2x OS - to by som tam mal naozaj zlý prístup. Káblik ide na pravú stranu, kde bude neskôr prepínač na túto funkciu. Rozmiestnenie prepínačov na prednom paneli mám už dané historicky (s týmto rozmiestnením mám už jednu ATARI XF551), proste na ľavej strane vojde na to miesto iba jednoduchý prepínač, napravo je miesta viacej a tak teda tam dávam Write Protect odblokovanie ochrany s optickou indikáciou. Ale zase - rozmiestnenie ja na Vás, môžete to urobiť aj inak, len treba počítať s tým koľko miesta je kde k dispozícii .

 

 

Tvarovanie kabeláže.

 

 

Tlačítko RESET je pripojené, predný panel je uchytený na svojom mieste. Dosť dlho som premýšľaľ kde ten RESET dám, miesto utopené vedľa páčky je na takom dobrom mieste že ten RESET nestlačíte ani náhodou - ak to teda nepotrebujete skutočne stlačiť. A že som nad tým rozmýšľal kam s tým - aby sa to dobre používalo, nezvadzalo a nedalo sa to náhodne stlačiť - zase som zo sebou spokojný (trošku ...).

 

 

Dnes som teda pripojil a "zfunkčnil" RESET a zároveň som si pripravil kabeláž aj pre budúce ďalšie kroky.

___________________________________________________________

 

A teda ešte idem na jednu podľa mňa zaujímavú tému a to "vrčiaci" originálny napájací transformátor disketových jednotiek ATARI (je jedno či je to  ATARI 1050, alebo XF551, niektoré vrčia skutočne poriadne hlasno, odhaduje sa že je to viac ako 1/3 vyrobených transformátorov na tento účel). Je to zase jedno z kurvítok ktoré "umne" niekde pri výrobe v Ázii do zdroja zabudovali. Niekto proste tie vinutia pri navíjaní nedotiahol a následne ich zase niekto odfláknuto impregnoval. Prečo o tom píšem ? Pretože mám 4 takéto zdroje, ale len jeden vrčí tak ticho že treba k nemu priložiť ucho, ostatné je pekne počuť - a nahlas - 50Hz v priamom prenose. A pri dlhým zimných (aj letných) večeroch to dokáže byť naozaj poriadne nepríjemné, pretože ten zvuk dokáže skutočne rušiť a teda kazí pôžitok z práce s týmto zariadením. Zase si raz musíme pomôcť sami - nasleduje naša známa firma DSS - dorob si sám.

Tých možností čo s tým urobiť nie je až tak veľa:

- zohnať iné trafo 9V/AC/3A, môže to byť mierne problematické a zase nikde nie je napísané že

  kvalita nebude obdobná

- zaliať vinutie transformátora pomocou Epoxy - toto popisujem ďalej

Najprv teda otvorím zdroj a skrátim tam na obidvoch stranách asi tak o 15 cm kabeláž (ucvaknem to) - tak prívodnú pre 230V a tak isto aj na výstupnej strane a nanovo pripájkujem vodiče. Predídem tým predčasnému ulomeniu vodičov - má to už svoje roky a používaním je kabeláž priamo pri vývodoch zdroja oslabená - týmto sa takýchto starostí na dlho zbavím.

Pod lampou dopredu nahrejem transformátor na teplotu tak do 60° a potom ho umiestnim na pôvodné miesto, pričom odstránim bočné plastové krytky. Epoxy po namiešaní tiež nahrejem fénom tak aby bol perfektne tekutý a hneď to celé zalejem. Tak za 10-12 hodín je to vytvrdené a môžeme zdroj zase používať. Použité je klasické Epoxy s dobou vytvrdenia 24 hodín pri izbovej teplote.

 

Ďalšou alternatívou je odstránenie iba jednej bočnej plastovej krytky a teda zalejeme fakticky len vinutia transformátora = treba málo Epoxy. Nuž vyberte si čo sa lepšie hodí.

 

Trafo je po takejto oprave okamžite potichu a je po probléme. Má to ale zase tiež svoje nevýhody (ak zalievate celé vnútro) - musíte premiestniť sieťovú poistku (neviem si predstaviť ako by ste potom ak by bolo treba dolovali tú sieťovú poistku z Epoxy) a tak isto treba vyriešiť ako urobíte v prípade potreby bypass pre tepelnú poistku (toto nie je až také horúce, pretože keď prdne tepelná poistka tak to väčšinou má trafo za sebou). Tým celým zaliatím teplota transformátoru veľmi nestúpne, možno tak o 5° - to sa dá zniesť. Ak ale urobíte úpravy čo popisujem (výmena za DC/DC meniče), tak tá teplota v konečnom dôsledku klesne, pretože odber z transformátora klesne na polovicu = menší príkon = menší odber = chladnejšie trafo.

_____________________________________________________________

Zoznam všetkých pokračovaní o úpravách disketovej jednotky ATARI XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARIXF551-recondition-0.aspx

_________________

Čo bude nabudúce ?

Zabudovaný 2x operačný systém v disketovej jednotke ATARI XF551.

_______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Príprava pomocnej doštičky pre Reset, pripojenie čidla založenia diskety a možnosť prepínať 2x OS v jednotke ATARI XF551.

 

 

Aby sme mohli pokračovať v ďalších úpravách tak si vyrobíme jednu malú pomocnú doštičku s 7 vývodami, ktorá nám bude nápomocná pri pripájaní potrebných ďalších vecí. Samozrejme sa to dá urobiť aj bez nej, v ďalších dieloch to popíšem tiež, ale takto je všetko elegantne na jednom mieste a mám prehľad o tom kde je čo pripojené. Ak budete pripájať 3÷4 veci a to každú samostatným pripojením tak je v tom za chvíľu guláš a tomu sa chcem vyhnúť. Proste odpojíte jednu kabeláž a všetky veci čo pribudli naraz pripojíte, alebo odpojíte. A šup ! - máte vonku celú mechaniku a nemusíte sa starať ktorý prívod kam je určený. Celá úprava disketovej jednotky je vcelku poňatá "veľkorysejšie", nech sa to urobí raz - ale poriadne.

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

Cez tento konektor na tejto prídavnej doštičke budeme pripájať tlačítko RESET, ďalej čidlo ktoré slúži pri zatvorení dvierok disketovej mechaniky pre rozpoznanie hustoty použitej diskety (toto platí len pre Hyper XF-ROM !) a môžeme tiež zapojiť switch, ktorým prepíname medzi sebou 2 operačné systémy ktoré máme v 8kB EPROM typu 2764. Na obrázku sú popísané pripojené vývody na nový konektor, ktorý som pripevnil z druhej strany na 12V DC/DC menič - tam nikomu a ani ničomu nezavadzia.

Pre čidlo je privedené na tento konektor aj napájacie napätie - môžeme teda použiť mechanický kontakt (vtedy napájanie nebude treba), alebo použijeme nejaký optočlen (vtedy to napájanie potrebujeme).

Popis jednotlivých vývodov s pripojením na konkrétne miesta základnej dosky ATARI XF551, označenie prívodov ide odzvrchu nadol:

(Je použitý jeden odpor (4k7), ktorý je treba v súvislosti s prepínaním 2x OS, pretože 8kB EPROM môže obsahovať 2x OS, ktorý má vždy iba 4kB a teda by bola škoda nevyužiť miesto.)

 

V prípade ak zatiaľ použijete pôvodnú EPROM, tak po tejto úprave musíte mať dočasne po tejto prerábke skratované na tomto konektore piny 6 a 7, aby bol vybraný spodný 4kB blok EPROM pamäte, inak nebude jednotka fungovať. Ďalej na to ešte upozorním.

 

No a nasledujú už obrázky priamo z prerábky:

Najprv si vyberieme von základnú dosku, nájdeme Eprom 2764 a preškrabeme spoj k pinu č.2, je to adresový vodič A12, teda ten, ktorý rozhoduje či používame spodných 4kB adresového priestoru (A12=0),  alebo používame horných 4kB (A12=1). Pretože v doske je A12 natvrdo uzemnený (základný operačný systém využíva z 8kB Eprom iba spodných 4kB priestoru, druhých 4kB miesta je nepoužitých) musíme tu urobiť príslušný zásah. Dosku mám ešte neočistenú od kolofónie, sranda bola že keď som to nakoniec celé umyl v technickom liehu tak zliezli pečiatky čísel na hornej strane dosky (aj podčiarknutie čísel vľavo hore ...).

 

Aby sa nemuselo hľadať kdeže sa tie úpravy robia tak som to pre lepšiu zrozumiteľnosť označil farebným - červeným terčíkom.

 

 

Nasleduje prichytenie konektorového medzikusu - prichytil som to priamo z druhej strany na chladič 12V DC/DC meniča, vodiče od konektora ešte nie sú zapojené na základnej doske. Aj na tomto zábere je ešte vidieť výribné číslo, ktoré po umytí technickým liehom úplne zliezlo z dosky ... (napravo hore pri konektore).

 

t

 

A ešte jeden pohľad na to isté. Ten obdĺžnikový otvor v základnej doske priamo pod pôvodným chladičom (kde bol obvod 7812) sa mi teraz náramne hodí, nič netreba do dosky vŕtať a aj tak som hladko bez problémov na spodnej strane plošného spoja, paráda !

 

 

Tu už zapájam zemniaci vodič, ťahal som ho pre istotu dvojitým káblikom - takže tu je pripojená zem (pre piny 2, 5 a 7 môjho konektoru). Je tu pekne na zábere vidieť už spomínaný obĺžnikový otvor na základnej doske (už cez neho ide káblik).

 

 

Ako ďalší je pripojený vodič na +5V.

 

 

Nasleduje pripojenie na pin 4 mikroprocesoru - t.j. Reset (červený terčík), ako ďalší je pripojený jeho pin 35, čo bude pripojenie density senzoru (modrý terčík).

 

A ako posledný je pripojený vodič na Eprom 2764 - pin 2, t.j. adresný vodič A12 (voľba pre 2x OS).

 

Po čiastočnom zložení to vyzerá takto nejako ... už je tu skratovacia prepojka (dočasná), ďalej v texte pripomeniem a vysvetlím.

 

Zase pohľad na čiastočne zloženú mašinu.

 

Pretože zatiaľ používam iba pôvodný OS, tak ako som už spomínal treba A12 na Eprom-ke stiahnuť do log. nuly, preto je pin 6 a 7 skratovaný, tu to robí zatiaľ skratovacia prepojka (jumper). Pôvodný OS leží v spodných 4kB Eprom, horných 4kB je nepoužitých. Takže preto potrebujeme A12 mať v nule.

 

 

Pekne rad - zaradom sa to zase začína postupne znova podobať na disketovú jednotku ATARI XF551 ... základná doska umytá v technickom liehu, natlačené výrobné číslo sa už krásne rozpustilo ...

 

 

Dtto ...

Po prevedení tejto práce (osadenie spomínaného konektoru a prepojenie kabeláže), následnom zapojení prepojky (jumper) a celkovom "poskladaní" zase z toho máme chodiacu jednotku, ktorá je pripravená na ďalšie zásahy a úpravy. Ešte len upozorním že všetky nasledovné úpravy musia byť prevedené aby všetko zo všetkým fungovalo tak ako treba - napríklad ten RESET - ak nemáme k dispozícii 2x OS je v podstate zbytočný - lenže ja s ním rátam, lebo tie dva operačné systémy tam nakoniec budú. Basta fidli !

_____________________________________________________________

Zoznam všetkých pokračovaní o úpravách disketovej jednotky ATARI XF551:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARIXF551-recondition-0.aspx

_________________

Čo bude nasledovať?

Bude to o zabudovaní tlačítka RESET do disketovej jednotky ATARI XF551. A bude tam ešte aj pár riadkov na tému "vrčiaci" originálny napájací transformátor a čo sa s tým dá urobiť.

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

V dnešnom článku sa presuniem k našim severným susedom - teda priamo do Poľska. Tu počas minulých rokov vyvinuli niekoľko Turbo systémov na kazetové magnetofóny pre malé ATARI. Niektoré sú fakticky rovnaké ako je štandart Turbo 2000 od Jiřího Richtera, iné sa odlišujú, niekedy dosť podstatne.

Je síce dosť veľký predpoklad, že sa s týmito poľskými interfejsami v našich končinách nestretnete, ale zase by nebolo férové tieto hardvérové doplnky nespomenúť - aj tam majú niektorí "zlaté ručičky", tak prečo o tom nenapísať, škoda keby sa na to zabudlo.

 

V Poľsku to samozrejme nehrozí, tam to žije naďalej a dobre. Samozrejme si nenárokujem o jednotlivých systémoch podať úplné informácie - bohužiaľ ani jedno z uvedených hardvérových riešení som osobne nepostavil a ani nedržal v ruke ... tak preto nasledujú už konkrétne veci a bez ďalšieho obkecávania.

 

Väčšina podkladov v tomto článku pochádza zo stránok: www.atari.org.pl  - s tým teda súvisí aj to, že popisy sú po poľsky. Článok si nečiní žiadne nároky na to, že by pokryl skutočne celú šírku používaných interface pre kazetové magnetofóny ktoré boli urobené v Poľsku, skôr je to popis tých najviac používaných.

 

Nasleduje základná úprava (neoriginálneho) kazetového magnetofónu - ešte to nie je Turbo, len úprava na prácu s Atari s pôvodným záznamom dát:

Nowy_interfejs.png (21,93 kb)

 

Interface pre normálny magnetofón, ktorý má DIN konektor, toto nie je TURBO úprava, slúži to namiesto originálneho ATARI magnetofónu:

interfejs_magnetofonu.djvu (346,93 kb)

 

A poďme teda už na tie Turbá ...

 

Niečo na spôsob TURBO 2000, rozhodne to priamo spolupracuje, (prosím všimnite si ako je ošetrený obvod 74LS03 odpormi, viď článok CD-link):

Turbo_mgtf.png (998,01 kb)

_____________________________________________________

 

Schéma zariadenia Turbo Blizzard:

(obrázok som len upravil rozmerovo, pretože bol zbytočne strááášne široký)

 

Blizzard 2B.djvu (137,28 kb)

Blizzard Cartridge.djvu (359,69 kb)

Instrukcja obslugi systemu Blizard Turbo.djvu (67,32 kb)

 

K.S.O. Turbo 2000 (schéma je k dispozícii v poslednom súbore na download v tomto článku)

K.S.O. Turbo 2000.djvu (230,34 kb)

 

AST - ATARI Super Turbo

ast interface (preview).pdf (24,87 kb)

AST_multi_cartridge.pdf (22,44 kb)

AST_MULTICART.pdf (1 015,87 kb)

ast-drugie_spojrzenie.pdf (167,17 kb)

atari_super_turbo.pdf (318,07 kb)

TUR1.jpg (578,26 kb)

TUR2.jpg (570,67 kb)

TUR3.jpg (442,58 kb)

 

Nasleduje záverečný materiál s obrázkami (schémami) jednotlivých Turbo systémov:

standardy_turbo.pdf (8,53 mb)

 

P.S: môj postoj ku kazeťákom je jasný, ale to neznamená že iní na ne zanevreli tiež, tak si tu tak trošíčku splácam dlh v tejto oblasti ... v dnešnej dobe sa začína prejavovať mechanická záležitosť - končí životnosť gumičiek v kazeťákoch a je s tým trošku problém zohnať náhradnú, síce sa to dá, ale sú to už dosť veľké starosti. Tiež mechanické kontakty napríklad v XC-12 nie sú bohvieako kvalitné, takže dnes udržať kazetový magnetofón v prevádzke je naozaj podmienené zanietením vecou.

_____________________

Posledná vec k týmto podkladom, kto vie trošku po poľsky - navštívte si tento link a dostanete naozaj hodne podrobné informácie o systémoch Turbo pre magnetofóny ...

http://atariki.krap.pl/index.php/Systemy_turbo

_______________________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Pretože stále sú k dispozícii originálne kazetové magnetofóny k Atari, (a aj kazetové pásky do nich) tak sa patrí si pripomenúť aj jednu dnes už naozaj veľkú legendu - TURBO 2000, autorom je Jiří Richter.

 

Týmto splácam aj svoj dlh, ktorý som mal  voči najpoužívanejšieme pamäťovému médiu pre počítač ATARI - je ním kazetový magnetofón. V 80-tych rokoch naozaj bol najpoužívanejším pamäťovým médiom - kazety boli lacné a hlavne naozaj dostupné - skutočne dostupné a ceny neboli vysoké. Na druhej strane zase kazety ako pamäťové médium mali iné nedostatky - u ATARI to bolo hlavne pomalé čítanie a zápis na kazetu, pričom nebola spoľahlivosť uloženia dát bohvieako vysoká - a to bol asi najväčší problém. No a na disketovú jednotku mal v tej dobe málokto, takže mgtf bol základným datovým médiom.

Čo je Turbo 2000 ? Stručne a jasne - jedná sa o zrýchlený prenos dát na kazetovom magnetofóne, je potrebný aj zásah do magnetofónu. Obrovskou výhodou bola opakovateľnosť prerábky, t.j. bežalo to bez problémov na kazetových magnetofónoch XC-12 (tých bolo najviac). Konečné číslo prerábok si dovolím iba odhadnúť, určite to vtedy boli tisíce kusov.

Asi každý kto mal možnosť robiť s originálnym kazetovým magnetofónom k Atari si spomína na hodne pomalú prenosovú rýchlosť, ktorá vďaka blokovému prenosu nepresahovala viac ako 500Bd, Sinclair na ZX-Spectrum vtedy bežne fičal na rýchlosti prenosu dát 1200Bd a teda my ataristi sme na nich v tej dobe škaredo zazerali, pretože sme potichu závideli ... chceli sme niečo rýchlejšie. Predstavte si že nahrávanie bežalo tak 20 minút (programy mali aj 45kB na veľkosť) a na poslednom, alebo predposlednom bloku to zrazu spadlo ... a skúšalo sa to  znova a znova. Ataristi vtedy mohli zmeniť výrazové slovníky v celom Československu. A nielen u nás, aj inde boli ataristi. Problém bol v tom, že pri nahrávaní dát sa beží na originálnom magnetofóne cez frekvenčné filtre, ktoré určujú kedy dáta poskytujú 0 alebo 1 na výstupe. Vyrábalo sa to ale v Číne a filtre nepoužívali dostatočne presné a stabilné súčiastky, preto aj úspech nahratia dát bol poväčšine lotériou. Možno niekto so mnou nebude súhlasiť, ale vtedajšiu dobu používania magnetofónu vidím tak ako som popísal v nasledujúcom odstavci. 

 

Poďme na prax tej doby (1):

- kamarát priniesol hru - veľkosť 45kB

- spustil sa kopírovací program, než to nahral do počítača, prešlo 20 minút

- vymenili ste pásku, založili novú a dali ste to ukladať, zase 20 minút

- samozrejme ste to chceli vyskúšať či to beží, zase 20 minút

- na konci to spadlo a boli ste zase na začiatku tohoto odstavca, hodina v pérdeli a nič ste nemali

- a to bol iba jeden jediný program

Turbo 2000 v základnej rýchlosti celý tento postup zvládlo tak za 12 minút (proti 60 minútam) a hlavne sa to dalo spustiť a program fungoval. Pri vyšších rýchlostiach to prebehlo kompletne tak za 6-7 minút. A vedelo to fičať aj rýchlejšie, sami uznáte že tam bol nejaký "nepatrný" rozdiel v čase. Asi teraz sa dá pochopiť prečo magneťák na Atari nemám rád, pritom som sa vždy v kazeťákoch rád vŕtal, Atari ma ale od toho dokonale odnaučilo.

 

A ďalší príklad - kopec ľudí chcel Atari používať aj na skutočnú robotu - počítač na to mal dobré predpoklady, slušná klávesnica, slušný hardware atď. Problém bol zakopaný inde. Ak ste mali na záznam originálny neupravený magnetofón, tak to bola neskutočná, sizyfovská práca. Dnes to síce možno vyzerá podivne, ale v tej dobe PC XT v Tuzexe stálo nejakých 25.000.- TK a viac, samozrejme bola v ňom k dispozícii iba floppy mechanika, bez hardisku ... tak asi sa začína vyjasnievať prečo tie 8 bity v tej dobe mali zvládnuť to, na čo by podľa terajších merítok vôbec nemali mať najmenší nárok.

 

Zase príklad (2):

 

(TurboBasic tiež nebol u nás v roku 1986 k dispozícii):

- najprv ste nahrali program (v Basicu) veľkosť tak 17-18kB, doba prenosu 6-7 minút - ak sa to podarilo

- potom ste nahrali dátovú časť (20kB), cez príkaz Get, tu je načítanie dát extrémne pomalé, počítač zastavuje pásku na mgtf po každom bloku, doba nahrávania cca 35 minút, možno aj viac - ak sa to podarilo

- spolu ak to vyšlo hneď na prvýkrát spokojne ste čakali 3/4 hodiny ... bác! to je teda rýchlosť

-  a nie je to všetko, pretože ste dáta chcel zase bezpečne uložiť, museli ste si to nahrať aspoň 3x (každý raz na inú pásku), t.j. zase 3x minimálne 35 minút

- ak všetko išlo na prvýkrát, tak to bolo iba na spustenie a uloženie potrebných 45+35+35+35=150 minút. A garantujem že to málokedy išlo ako po drátku.

- denne minimálne 2.5 hodiny zabitých, pretože počas tej doby sa s počítačom nič nedalo robiť.

Dá sa hovoriť o efektívnom používaní ? Asi ťažko ...

 

________________________________________________________________________________

Určite ste si položili otázku prečo sa teda ten magnetofón tak často používal ? Bol síce drahý, nespoľahlivý, ale na druhej strane stále podstatne lacnejší ako iné záznamové médium - disketová jednotka.

Ceny roku 1986-1987:

Platy boli vtedy tak 1500.- Kčs, ale aj vtedy bolo pár tých čo brali viac.

Ceny zariadení v Tuzexe, rok 1986:
prevod - 1TK na čiernom trhu vtedy bola = 5Kčs

ATARI 800XL - cca 1050.- TK
ATARI 130XE - 1750.- TK
magnetofón XC12 - 380.- TK
tlačiareň A1029 - 2040.- TK
disketová jednotka  ATARI 1050 - 2040.- TK

(PC XT stálo vtedy 25.000.- TK iba s FDD, bez HDD ...)

_____________________________________________________

 

Ale nakoniec sme sa dočkali - práve vďaka J.R. a jeho systému TURBO 2000 sa z nášho počítača konečne stala použiteľná vec. Nakoniec mi to bežalo bez problémov na cca 4.500Bd, aspoň na mojej mašine (XC12), viac som sa z toho nesnažil vytiahnuť, bohate mi stačilo - a bolo to mimoriadne spoľahlivé pri čítaní a aj pri zápise. Len to chcelo najprv vymontovať vrchný kryt, pretože uchytenie krytu na jednej strane stále natáčalo pásku do smeru nie kolmého k štrbine magnetofónovej hlavy. Táto "úprava" dávala zmysel aj pri prevádzkovaní na pôvodnej prenosovej rýchlosti. Potom problémy prestali akoby ich niekto uťal. Netvrdím že TURBO 2000 bolo dokonalé, ostatne to netvrdí ani autor J.R., ale nám vtedy po skúsenostiach s originálnym magnetofónom pripadalo ako dokonalé.

 

Príklad č.3:

To isté, ale už cez Turbo 2000 a pár vecí navyše. (dalo sa vyhľadávať podľa názvu súboru ...ai, stále sa bavíme iba o základnej rýchlosti Turba.)

- Cartridge v počítači s TOS 4.1 - okamžite k dispozícii po zapnutí

- natiahol sa TurboBasic  - max.2minúty

- natiahol sa ovládací program - max.2.minúty

- natiahli sa data - max.2 minúty

- nepamätám sa že by mi zlyhalo natiahnutie (len vtedy ak bola mechanicky poškodená páska, ale to je asi jasné, že)

- ak ste chceli na konci zálohovať data, určite stačilo pustiť to iba 2x, t.j. 2x 2minúty. Porovnajte s pôvodným príkladom č.2 ...

A spoľahlivosť uloženia dát a možnosť zpätného prečítania na neporovnateľne lepšej úrovni. Od tohoto okamžiku sa Atari konečne dalo slušne a efektívne (v rámci vtedajších možností) používať. Aj ja dúfam, že aj Spectráci teraz pochopili prečo sme boli vtedy takí natešení. A namyslení.

 

Ak ste mali rozšírenú pamäť RAM na 320kB tak existoval kopírovací program, kde ste mohli veci v Turbe nahrať do počítača naraz až do veľkosti 256kB, program pekne ukazoval ako plní RAM, koľko voľného miesta ešte zostáva a tak teda nebol problém pri kratších programoch nahrať naraz trebárs aj 10-15 programov a potom ich zase uložiť v Turbe na inú pásku, pohodička, už sme sa zase smelo pozerali na Spectristov ... samozrejme okamžite zvrchu. Dnes sa na tom smejem, ale vtedy to bolo naozaj tak.

 

Veľmi to už nebudem ďalej komentovať, nosil by som drevo do lesa - autor J.R. je kompetentnejší.

Na úvod priložím 2 obrázky, ktoré dokumentujú vývoj tohoto zariadenia, všetko ostatné je potom napísané priamo autorom v príručke ktorá je na konci tohoto článku.

 

Prvý obrázok je schéma TURBO 2000 tak ako je popísaná aj v priloženom manuáli:

T2000orig.gif (36,34 kb)

Nasleduje originálny zpravodaj Atari klubu z roku 1987 (máme teraz rok 2014, tak teda počítajme koľko rokov odvtedy už ubehlo ... 27), v ktorom bol po prvýkrát popísaný systém zrýchleného prenosu dát  TURBO 2000, je tu podrobný popis ako celé TURBO 2000 vzniklo, vrátane riešenia a schémy, je tu aj veľa iných podrobných informácií:

ZAK Praha 1987 príloha II TURBO 2000.pdf (1,79 mb)

 

_______________________________________________________________________________

Pre vrtákov - aj TurboBasic sa samozrejme dal nahrať cez príklad 1 - zase pridajte asi takých 12 minút navyše, potom išiel rýchlejšie aj prenos dát (skrátilo sa to na asi 10-11 minút), ale hlavný problém prenosu dát zostával - veľmi nízka spoľahlivosť nahratia dát do počítača. Darmo sa to dá trošku vylepšiť, ak nakoniec problém zostáva a pretrváva priamo na základnej úrovni.

Zase to spočítam - nahratie TurboBasicu 12minút + program 7minút + dáta 10-11minút= cca 30-31 minút

Nahratie dát na pásku - cca 30-33 minút.

V ideálnom prípade ste sa nakoniec dostali tak na 1 hodinu a kúsok, ale to sa málokedy stávalo práve pre nespoľahlivý prenos dát.

_______________________________________________________________________________

A ešte jeden doplnok - dovolím si citovať - je prevzatý z Atari web konferencie priamo od J.R.:

Ahoj lidi,
uvedu na pravou miru par detailu. Moje Turbo do XC12 se samozrejme postupne vyvijelo a tech modifikaci byla dalsi cela rada.

- dratek navic byl pro signal Command, kterym se Turbo mod zapina.  Command pouze cte, nemel by ho nijak ovlivnit, pouze nektere upravy ho  mozna vice zatezuji impedancne a mohlo by to rozhodit jeho uroven.
- nove upravy posilaly Command po dratu Audio a zalezelo jen na velikosti kondenzatoru v audio ceste, jestli bude Command ovlivnen nebo ne. My jsme tam davali maximalne 100nF, coz Command neovlivnilo vubec (nedochazelo k vyraznemu zpozdeni)
- velky rozdil byl ale v pripojeni vystupu XC12 na Data. Pokud tam byl doporuceny refencni obvod 74LS03, bylo to obvykle v poradku, ale obcas tam nekdo dal 7400 nebo neco jineho bez otevreneho vystupu, a to byl potom zabijak sbernice. Nase posledni uprava uz mela pouze otevreny vystup pres jeden tranzistor.

Typy formatu Turba tady byly popsany perfektne, k tomu neni co dodat.  Snad jen to, ze SuperTurbo zavadec existoval, ale pouze neverejne. Byl pouze pro interni testovani moznosti ruznych magnetofonu.

Jirka "Turbo" Richter

_______________________________________________________________________________

Schémy jednotlivých kazetových magnetofónov pre ATARI + nejaký pokec nájdete tu:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Magnetofon-k-ATARI-Tape-recorder-for-ATARI.aspx

_____________________________________________________

06.01.2014

Dnes už len nejaké stručné doplnenie článku:

Signál Command sa kedysi naozaj ťahal ako samostatný vodič do kazeťáku, pretože žiaden ďalší voľný vodič už k dispozícii nebol. To ale zase až tak veľký problém nebol, skôr v tej skutočnej realizácii, líšilo sa to teda kus od kusu. Niekomu ten "drát" navyše neskutočne vadil a tak sa teda hľadalo riešenie ako ho ukryť. Radikálovia volili výmenu celého kábliku, "koumáci" to riešili cez audio vodič. Sami uznáte že ten zvonku pridaný vodič tomu na kráse nepridal.

 

Foto: Marcel Koložváry

 

Pri štandartnom používaní systému TURBO 2000 už nebol potrebný ďalší zásah. Ak ste chceli experimentovať s vyššími rýchlosťami tak konkrétne u typu XC-12 bola potrebná ešte jedna zmena - týkala sa konkrétne kondenzátora C4 - 4n7 bola pôvodná hodnota, skúste experimentovať s hodnotou 3n3 až 1nF, normálne sa to neprejavuje, ale pri tých vyšších rýchlostiach je to zázračne účinné. A bezo zmien funguje aj zápis pôvodnou rýchlosťou. Odkaz na schému magnetofónu XC-12 je o odstavec vyššie, tam ten kondenzátor C4 je pripojený priamo paralelne k magnetofónovej hlave a teda jeho zmenou dosahujeme iné hodnoty signálu z hlavy. Posúva sa proste rezonančný kmitočet. Ja to už len odporúčam vyskúšať. Sorry, ale už je to naozaj pekných pár rokov, pri písaní článku ma to nenapadlo, ale do 24hodín potom si na toto spomenúť zase nie je také hrozný prehrešok ...

Mne pri použití hodnoty C4=1nF išiel kazeťák niekde nad 5.400 Bd, ale úplne spoľahlivo to bolo na 4.500 Bd. Ďalej som s tým neexperimentoval, fakt mi to vtedy stačilo, neviem o niekom kto by to vtedy skúšal aj na tejto strane "zákopu". Možno áno, možno nie, ja o tom ďalšiu vedomosť bohužiaľ nemám. Cesta experimentovania je aj dnes stále voľná,  bude to ale ešte dnes niekto testovať ? Tááák, dosť bolo spomienok ... 

 

P.S.:

Čiste z nostalgie som si doma ponechal jeden kus XC12, používať ho nehodlám, obdobie práce s ním mám už dávno za sebou, vďaka TURBO 2000 sa konečne vtedy s Atari dalo naozaj pracovať ... disketovka bola vtedy môj hodne vzdialený sen.

___________________________________________________________

Linky pre ďalšie podrobnosti o magnetofónoch pre Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Magnetofon-k-ATARI-Tape-recorder-for-ATARI.aspx

http://blog.3b2.sk/igi/post/Magnetofon-k-ATARI-1-Tape-recorder-for-ATARI-1.aspx

http://blog.3b2.sk/igi/post/Magnetofon-k-ATARI-2-Tape-recorder-for-ATARI-2.aspx

___________________________________________________________

 Vaše hodnotenie, Rate post:

01.01.2014

A je to tu - máme rok 2014. Síce kedysi som si hovoril kedy tu bude rok 2000 a tu - bác!, máme o už 14 rokov viac ... fakt to letí.

Teraz mi síce ešte ten Nový rok stále búcha okolo hlavy, ale je to celkom dobrý čas na napísanie pár riadkov hneď ako začal.

_______________

Nový rok začnem tým príjemnejším - odkaz na stránky jednej dámy z USA , ktorá sa zaoberá ATARI - Lenore Underwood. Pred pár týždňami si urobila svoje webové stránky a ponúka u seba na predaj rôzne doplnky k malým 8-bitovým Atari a vyzerá to tak, že za chvíľu bude ponúkať aj základné dosky funkčne zhodné s pôvodnou disketovou jednotkou ATARI XF551 - a budú tam zabudované aj nejaké fičúrky naviac. Skvelá správa!

Link:

http://www.bitsofthepast.com/

(A ruku na srdce, žien okolo Atari sa zase toľko nevyskytuje, priznám sa že za tie roky to je prvá žena o ktorej viem, možno iní poznajú niekoho tiež, ja poznám iba túto dámu.)

_____________

Minulý rok (teda síce je to len pár dní dozadu) cez Vianoce ma najviac pobavili reklamy počas vysielania - samé kvapky a spreje do nosa - proste aby sme zvládli prechladnutie. Dosť ma to pobavilo, fakt úžasné veci v televízii cez Vianoce - až do jedného okamžiku - teda presne poobede 25.12 som dostal nádchu aj ja - a to teda skutočne poriadnu. Tak som si teda tieto sviatky užil až až. Síce som mal naplánované niečo iného, ale verte mi že sedieť pri počítači sa mi s touto nádielkou vôbec nechcelo ... a tak som teda nedobrovoľne vypol. Nabudúce pri reklame na prostriedky proti nádche pri sviatkoch už asi nebudem mať radšej žiadne poznámky ...

_______________

Novoročný komentár k tomu čo vysielala na Silvestra televízia si teraz odpustím - recyklované recyklovaného. Kto si robil Silvestra pri televízii zvolil najhoršiu možnú verziu strávenia konca roka. Väčší a dlhší komentár si to skutočne nezaslúži. S jedinou výnimkou - dalo sa pozerať na spoločný program ČT a STV.

_______________

A na Nový rok prikladám pre ATARI jednu knižôčku - je to lahôdka aj po rokoch:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Kniha-ATARI-The-Book.aspx

_____________

V podvečer, stále je ešte 01.01.2014, po kratšom pôste dnes dám ešte jeden článok bude to na tému CD-link, zase raz nekonečná téma hardware doplnkov:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Hardware-CD-LINK.aspx

____________________________________________________

05.01.2014

Stručne a jasne - TURBO 2000 od Jiřího Richtera, ktoré konečne z kazeťáku urobilo použiteľné záznamové médium, nielen rýchlosťou, ale aj kvalitou záznamu a čítania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/TURBO-2000-Jiri-Richter.aspx

___________________________________________________________

06.01.2014

Ha, síce sa divím že niekto komentuje známkou moje spomienky a popis TURBO 2000, nuž ale proti chuti nemám žiadne námietky, aspoň som sa pobavil. Aj ja. Len škoda že u ataristov treba snáď bagrom dolovať čože im nesedí a čo za popis zase stojí. Dnes ešte doplním k článku TURBO 2000 nejaké drobnosti, teda ako drobným zásahom dokážeme zvýšiť rýchlosť záznamu a čítania a nezníži sa spoľahlivosť. Ako som už písal v pohode mi to potom fičalo na 4.500Bd ...

_____________

Do článku o CD-linku som uviedol jedno konkrétne zapojenie s LM311, na webovej konferencii autor (asi) obhajuje použitie svojej schémy (nedokončenej, nie je to ale autor originálneho zapojenia - je ním Jiří Richter). O.K. je to jeho právo, trvám na tom že je schéma blbá, pretože použité čipy vyžadujú zapojenie ktoré som  uverejnil. Autora (nedokončenej schémy) som na nedostatky upozornil, trvá na svojom že to tak chodí ako má. Dodatok k celej veci som uviedol na konci článku CD-link. Doba kedy som potreboval niekoho o niečom presviedčať u mňa už minula (teda aspoň v takto jasnej záležitosti). Podrobne na:
http://blog.3b2.sk/igi/post/Hardware-CD-LINK.aspx

____________________________________________________

07.01.2014

V dnešnom článku sa presuniem k našim severným susedom - teda priamo do Poľska. Tu počas minulých rokov vyvinuli niekoľko Turbo systémov na kazetové magnetofóny pre malé ATARI. Niektoré sú fakticky rovnaké ako je štandart Turbo 2000 od Jiřího Richtera, iné sa odlišujú, niekedy dosť podstatne. Bolo to vtedy absolútne najrozšírenejšie záznamové médium  pre ATARI - teda kazetový magnetofón a kazeta. Ale až TURBO 2000 (a podobné systémy) z magnetofónu konečne urobili použiteľné záznamové zariadenie, o niečo podobné sa snažili aj naši severní susedia, ich výsledky sú uvedené v stručnom článku:

http://blog.3b2.sk/igi/post/KSO-Turbo-2000-Turbo-Blizzard-AST-Atari-Super-Turbo.aspx

_____________

Ešte k článku o CD-linku, zohnal som konečne aj originálny podklad - schému - popísanú v časopise, môžete si to sami porovnať, doplnil som to priamo do pôvodného článku:
http://blog.3b2.sk/igi/post/Hardware-CD-LINK.aspx

A už tomu dám pokoj, len som chcel zohnať všetko čo k danej téme je k dispozícii a trvalo mi to dlhšie ako som čakal ... ak chcem o tom písať tak to má aj fungovať, čistých teoretikov už mal aj jeden program v televízii NDR - Ein Kessel Buntes ...

___________________________________________________________

08.01.2014

Dnes beží 44 deň čo som si niečo objednal od ataristu, ktorý je odo mňa nejakých 250km ďaleko, 26.11.2013 som mu dopredu zaplatil na účet. A nie málo. Keď som si overoval či financie prišli tak sa mu to nepáčilo že čo ho naháňam ... tak teda dám mu ešte šancu, ale proste nejako sa na nevie dostať na poštu, potom zase išli sviatky (teda koniec roku, síce to bolo zjavne už mesiac od zaplatenia, ale niekto to tak čierne na rozdiel odo mňa nevidí ... atď), už ma to fakt ............ (doplňte si sami). Síce sa poznáme, ale toto nie je jednanie. Ani neviem či si tú šancu po toľkom čase ešte zaslúži. Je to iná generácia a niektoré veci si zjavne necení - spoľahlivosť a povesť, je len jedna. Počkám do 50-ky a potom to začnem vybavovať - ale už menej jemne. Každému to čo si zaslúži, že Viktor ?

____________________________________________________________

11.01.2014

Lenore Underwood urobila nový spínaný zdroj pre ATARI XF551, celé to ženie zo zdroja 24V/DC/1.5A a potom sa vyrobí DC/DC meničmi potrebných 5V a 12V - pekné riešenie. Predtým keď sme o tom spolu  debatili sa držala toho že chce použiť pôvodný napájací zdroj, ale vývoj pokračuje, ja som tiež použil najprv pôvodný zdroj a potom skúsim využiť notebookové zdroje čo mi zostali k dispozícii. Link na jej stránky:

http://www.bitsofthepast.com/

_______________

Včera som mal voľno a tak som si našiel čas a preklepol som všetky 4 disketové jednotky čo mám - 2x ATARI XF551 a 2x ATARI 1050. Všetky krásne fungujú, to je naozaj dobrá správa, strávil som včera poobede príjemné nostalgické chvíle. Meral som spotreby a teda vyšli mi podivné čísla, mal som totiž k dispozícii úplne iný merací prístroj a tak teda musím tie merania nanovo previesť ešte s tým merákom s ktorým normálne pracujem, pretože rozdiely sú priveľké. Asi mám teraz poruke blbý digitál, aj to sa stáva. Inak 4 disketové mechaniky na sebe, celkom pekný kus nábytku ...

_______________

ATARI XF551

Postupne som vytriedil čo ešte urobiť na úpravách disketovej jednotky ATARI XF551, postupne to v jednotlivých článkoch popíšem podrobne, všetky úpravy smerujú k tomu že z tejto jednotky budeme mať nakoniec super disketovú jednotku (doteraz som popísal výmenu napájacieho vypínača, výmenu pôvodného zdroja 5V az DC menič a výmenu pôvodného zdroja 12V tak isto za DC menič). Pretože je potrebné previesť všetky úpravy čo teraz budem popisovať, tak sa nebudem handrkovať o to, v akom poradí ich previesť - je to jedno, lebo treba tých 6 ďalších úprav previesť, nesmie sa vynechať ani jedna. (Akurát Reset je trošku diskutabilný, pretože môžeme XF-ku vypnúť, prepnúť OS a znova zapnúť - ale zase tým vypínaním a zapínaním zbytočne zariadenie trpí, takže Reset osobne považujem za naozaj dobrú vec.) Už to len urobiť, nafotiť, popísať a uverejniť - maličkosť ...

Zostáva ešte:

- pomocná doštička s novým konektorom na pripojenie ďslej popisovaných tlačítok, senzorov a prepínačov

- zabudovať tlačítko RESET - má zmysel ak sú zabudované minimálne 2 operačné systémy - netreba vypínať, dajú sa prepínať za chodu

- zabudovať senzor pre nové nasnímanie správnej hustoty diskety (90, 128, 180, 360kB)

  (originálny OS má pri zmene diskety vážny problém s určením hustoty novo založenej diskety, zvyčajne pri zmene hustoty a následom zápise pokazí obsah diskety)

- zabudovať 2x OS (operačný systém) do tejto disketovej mechaniky (tým druhým OS je Hyper FX-ROM)

- zabudovať senzor pre používanie diskiet aj z druhej strany (tak ako pri ATARI 1050)

- odblokovanie funkcie Write protect, tým nemusíme robiť "vykusnutie" na druhej strane diskety

___________________________________________________________

13.01.2013

Tak som prekreslil schémy modifkácií zdrojov pre disketové jednotky ATARI 1050 a ATARI XF551. Proste síce som tam predtým všade dal upozornenia, ale teraz je to tam nakreslené tak ako to je naozaj a zmenil som aj v schémach typ meniča, takže by to malo byť už kompletne v poriadku. vďaka tomu som z článku mohol vyhodiť všetky upozornenia, myslím si že je to teraz prehľadnejšie.

http://blog.3b2.sk/igi/post/ATARI-1050-ATARI-XF551-napajaci-zdroj-Power-Supply-ATARI-1050-ATARI-XF551-modification.aspx

___________________________________________________________

16.01.2014

ATARI XF551

Konečne som si našiel čas a porobil som dodatočné merania odberov 2 kusov disketových jednotiek ATARI XF551. Prvá má už vymenené napájanie 5V a 12V za DC/DC meniče,  druhá je pôvodná neprerobená jednotka. Sú tam dosť výrazné rozdiely v odbere ešte aj keď neboli prerobené, ale to súvisí s konkrétnou mechanikou 5.25", len aby to nikoho neprekvapilo. A sú to zaujímavé čísla, uvedené merania sú na konci článku:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARI-XF551-recondition-3.aspx

_____________________________________________________

19.01.2014
ATARI XF551

Dnes to bude o zabudovaní pomocnej doštička do disketovej jednotky ATARI XF551, ktorá nám neskoršie bezproblémovo umožní cez tento konektor pripojiť ďalšie pomocné obvody ktoré nám v konečnom dôsledku neuveriteľne spríjemnia prácu s touto disketovou jednotkou. Ako tak pozerám - ceny ATARI XF551 sa pekne držia stále medzi 155.- až 200.- USD čo je vcelku dosť. Ale aj takáto disketovka sa dá podstatne vylepšiť a o tom celý tento 9 dielny seriál je a bude. Pomocou popisovaného konektoru budeme v budúcnosti pripájať RESET tejto jednotky(ak máme v nej dva operačné systémy - netreba jednotku pri zmene OS vypínať, čo je hodne príjemné), sem pripojíme aj čidlo ktoré správne rozpoznáva správne hustoty založených diskiet (funguje iba pri použití OS Hyper XF-ROM, na to to nezabúdajte) a máme tu aj prepínač na prepínanie 2 operačných systémov. Som si vedomý toho že to ide aj bez tohoto pomocného konektoru, ale práca by mala byť prehľadná, čidlá a prepínače sú jasne označené a ani po rokoch sa v tom nikto nezamotá - a o to aj ide, nie ?

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARI-XF551-recondition-4.aspx

_________

Balík prišiel v piatok (53 dní odo dňa zaplatenia), namiesto avizovaného počtu kusov vecí prišla presne polovica. Nuž, aj tak sa dá ... Ideme ďalej.

____________________________________________________________

22.01.2014

Snažil som sa urobiť nejaké ďalšie úpravy na disketovej jednotke ATARI XF551. Boli funkčné, len sa mi nejako nepozdával dosiahnutý výsledný vzhľad, tak som to zase vyhodil a dávam tam inú kabeláž - proste mal som použité hrubé vodiče, ktoré boli pôvodne k pripojeniu vecí na PC - reset, hdd led, atď. Po vyzväzkovaní to bol celkom nezvhľadný kus kabeláže - a tak to išlo von, fakt som s tým nebol spokojný. Nafotil som to, takže aj ten úlet niekde bude časom uverejnený. Teraz som použil kabeláž z kábliku prívodu hardisku (40 vodičov), tak som si odrezal pre mňa tých potrebných 7 vodičov a fakt to vyzerá minimálne o triedu lepšie. Medzitým sa zaoberám tým ako vyriešiť snímanie indexačného otvoru na disketovke tak aby boli k dispozícii obidve strany diskety. Riešení a funkčných je viacero, len som si to chcel urobiť po svojom, inakšie - proste ála Igi. V hlave je to vyriešené, nakúpené sú aj potrebné veci (je to naozaj len pár maličkostí), len to treba zase ešte postaviť a otestovať ...

Že je to dôležitá vec vedia všetci majitelia tejto disketovky, pretože potom dokážeme používať disketovku aj z druhej strany - to originálna jednotka nezvládala (a v našich očiach ju to poriadne diskvalifikovalo) a teda nevedela to, čo už dávno vedela ATARI 1050 - čítať a zapisovať  na druhú stranu (na zápis aj 1050-ka potrebovala drobnú úpravu, to potrebuje aj XF551, ale hlavne treba vyriešiť indexačný otvor, t.j. snímanie pulzov 1x za otáčku).

Zatiaľ to vyzerá tak, že disketovke je srdečne jedno či snímač berie jeden krátky pulz na otáčku (teda trčí v 1 a pri príchode na indexačný otvor padne do 0 - originálne riešenie na ATARI XF551), alebo je to presne naopak (nemecké riešenie - trvale v 0 a ak číta tmavú medzeru - kúsok čiernej pásky tak skočí do 1). Proste vyzerá to tak že mechanika len sproste počíta počet pulzov a nejaké ďalšie drobnosti o tvare pulzov a ich hodnotách (teda dobe trvania pulzu) ju ani za čerta nevedia rozhádzať. Moje riešenie je založené na rovnakom princípe ako je originálne riešenie - len snímač je na inom mieste a obsluhuje aj hornú a dolnú stranu diskety a netreba robiť na disketovke nejaké divoké hardvérové úpravy tak ako sa to robilo kedysi, dá sa to aj podstatne jednoduchším spôsobom. Nič netreba prepínať, zvláda to automaticky obidve strany, je to maximálne jednoduché na používanie.

________________________________________________________________________________

23.01.2014

ATARI XF551

Dnes do disketovej jednotky zabudujem tlačítko RESET - budeme mať 2x OS, t.j. môžeme ich teda prepínať a vďaka tomuto to dokážeme bez vypnutia disketovej jednotky, čítajte ďalej tu:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Repasovana-ATARI-XF551-recondition-5.aspx

_____________________________________________________

24.01.2014

Dnes to bude spomienka, bude to citácia z webu svetelektro.com, autor remmidemmi:

Pamatuju, jak v polovině 80tých let minulého století generální ředitelství OP Prostějov plánovalo zcela vážně počítačovou celozávodní síť na Atari počítačích, které měly dělat skladové hospodářství, počítat podnikové mzdy zaměstnancům a dokonce řídit výrobu a dělat stupňování střihů pro oblečení. Dnes to přijde zcela fantasmagorické, ale tenkrát to generální ředitelství myslelo naprosto vážně a tehdejší technici v OP Prostějov dostali za úkol udělat závodní síť s Atari a psát software. Těm technikům bylo tenkrát 20-25 let a fakticky takovou síť dokázali udělat a ty programy napsat. Nejen to, s primitivním technickým vybavením tehdejší doby se na koleně stavěly interfejsy z TTL obvodů pro připojení Atari na síť a k počítačům ZVT Námestovo. Kdopak by to dneska zvládnul?

Koniec citácie.

Tú dobu si aj aj pamätám, pretože vtedy sa naozaj skúšalo všetko možné a ATARI bolo veľmi dobre pripravené na komunikáciu cez periférie a veď viete - priamo k dispozícii 4x vstupný AD prevodník, 8 bitový port (joysticky) či už nastavený ako vtsupný, alebo podľa potreby sa dali definovať aj jednotlivé bity. Ešteže si tú dobu pamätá aj remmidemmi, bolo to také milé pripomenutie si ako sa vtedy u nás "plánovane" rozvíjala počítačová technika.

_____________________________________________________________

26.01.2014

Dnes pri prechádzaní webom som náhodou natrafil na veľmi známy článok o ATARI XF551, ale až dnes som si v ňom prečítal (doteraz som ho nečítal, ) - píše sa tam, že je vovnútri mikroprocesor 6507 ..., no to je teda fakt perla ! Pretože je tam procesor 8040, alebo 8050 (jediný rozdiel medzi nimi je ten že 8040 nemá zabudovanú žiadnu ROM a druhý - 8050 má v sebe 4kB ROM, v XF551 je ale aj tak tá ROM odstavená, preto je možné použiť tak 8040 ako 8050, len sa prestavuje jeden jumper) a používa sa iba prístup na vonkajšiu EPROM), ale rozhodne nie je vovnútri 6507 ... (8040 a 8050 vyrábal Intel.)

Je možné že sa robila verzia ATARI XF551 s procesorom 6507 ? Vie o tom niekto niečo ? Alebo autor len mystifikoval a potom vôbec jednotku neotvoril a iba pozbieral predpokladané info a  vypustil do sveta niečo čo vôbec nie je pravda ? Neviem či sa to dá ešte po tých rokoch nejako vystopovať - proste buďme opatrní pri čítaní niektorých starších správ.

 

Kto si to chce overiť čo je vovnútri  - pozrite si prosím schému jednotky ATARI XF551.

Link na podklad dnešného "frflania":

http://www.atarimagazines.com/v7n2/XF551.html

P.S.: Niektoré veci ma ani po tých desaťročiach neprestávajú prekvapovať.

____________________________________________________________

29.01.2014

Dnes večer pred chvíľou som zase objavil článok kde sa spokojne tvrdí niečo čo nie je pravda - ATARI XF551 rozhodne priamo nedokáže obojstranný zápis, potrebuje previesť hardvérovú úpravu.

Aby som to celé uviedol na pravú mieru:

ATARI XF551 má režim DS DD, t.j. 360kB na celú disketu - lenže pri kúpe jednotky k tomu nebol ani dostupný software na využitie. Pretože všetok software bol dostupný na 99.9% v hustote single (90kB) a medium (128kB) tak ste nemali šancu ako zapísať aj na druhú stranu diskety -  a tak ste tých diskiet potrebovali 2x toľko. Ako prvý zápis na celú disketu (tých 360kB) riešil Bibodos, ale to ste zase potrebovali špecifický DOS.  Jednotka ATARI 1050 stála v roku 1988 cca 300.- DM, ATARI XF551 stála cca 440.-DM. Napriek proklamovanému obojstrannému zápisu ste nevedeli čítať a zapisovať na obojstranne "vykusnuté diskety" ktoré boli bežné na ATARI 1050 a to bol poriadny šok pre majiteľov tejto disketovky. Požičali ste si diskety od majiteľa 1050-ky a hneď ste zistili, že druhú stranu diskety V XF-ke neviete ani prečítať, tobôž zapísať. Za viacej peňazí bolo v reále menej muziky.

Ak by to bola pravda, tak nemusím prevádzať to čo práve v pokračovaniach prerábky píšem o XF551. Autor zjavne rád píše, ale hardvér vidí naozaj len v originálnom obale. Tieto články robia medvediu službu našim strojom. Rád uvidím autora článku ako mi predvedie originálnu XF551 (teda takú na ktorej sa nepreviedla prerábka na obojstrannú) a urobí na nej obojstranný zápis - v režime single alebo medium.. Zase sa potvrdzuje už známa vec že informácií na webe je nekonečne veľa, ale pravdivých je zlomok. Autor uvedeného článku v svojich iných dielach vytrvale uvádza v svojich článkoch ako zakladateľa firmy ATARI Nolana Buschnella - v skutočnosti sa volá Nolan Bushnell. V Dexovej konferencii som ho na to upozornil, ale v článku nechal zkomolené meno zakladateľa ATARI naďalej ... takže už som mu ďalej nepísal, načo.

Link na zkomolené meno:

http://switch2mac.blog.zive.cz/2010/03/slavna-leta-atari/

Takže - pár takýchto "drobností" a kľudne sa može stať že za chvíľu budem mať dojem že píše o inej firme a o inom zariadení .

Práve tieto veci sa už riešili na stránkach Dexa (spomínam to v predchádzajúcom odstavci), ktorý bohužiaľ stále ešte svoje stránky nanovo nespustil a je to škoda pre všetkých, ktorí sa 8-bitmi zaoberajú.

 

Nakoniec čítajte sami ako je ATARI XF551 obojstranná:

http://www.zive.cz/clanky/navrat-k-legendam-jake-koupit-atari-a-co-k-nemu/periferie/sc-3-a-171158-ch-89501/default.aspx

 

Práve pre toto sa venujem iba niektorým veciam aby som v nich bol doma a nie že mám záber neviem ako široký - a potom podľa toho vyzerá aj výsledok - viď uvedený link. Za posledné 4 týždne je to už štvrtá vec kde sa mi z tých informácií ježia vlasy - teda ten zbytok čo mám. Takže ak niečo chcete kúpiť overujte si informácie z viacerých zdrojov - to platí všeobecne, aby ste sa potom nedivili že niektoré veci sú inak ako ste sa dočítali na webe. Mám tu webe jedného kolegu, ktorý neznáša toto moje hundranie, ale pretože na túto tému už píšem skoro 4 roky (presne 46 mesiacov) - môj blog na túto tému má pomáhať veci riešiť a teda aj upozorňovať na nesprávne informácie - a to aj teraz robím.

______________________________________________________

30.01.2014

Hľadáte obsah časopisu HAPPY COMPUTER ?

(Je to v nemčine.)

 

V 80-tych rokoch u nás nedostižná vec - jedine kto bol vtedy na západe tak občas sa k nám dostali jednotlivé čísla. V niektorom čísle je aj celý listing Turbo Basicu pre ATARI - kto sa nudí môže si ten stroják naklepať do počítača ... a tých pikošiek na rozličné počítače tej doby je tam podstatne viac. Ja som si vďaka tomu pripomenul že počítače vo vtedajšom NSR predávali predajne Vobis - to boli okamžiky (rok 1988, Norimberg) keď ste stáli pred predajňou a pozerali na ten výber ..

 

Teraz to už asi jednoduchšie nemôže byť - choďte na tento link, tam zadajte do vyhľadávania: Happy Computer a potom sa pripravte na postupné sťahovanie cca 3.7 GByte dát po jednotlivých súboroch - teda ak si to stiahnete (je to 79 súborov) konkrétne v pdf formáte (je tam viacero formátov) - a máte na dlho čo študovať (Atari, Commodore 64, ZX Spectrum, VC20, ZX-81, PC1500, TI-99/4A, APPLE-II, TRS-80, Sharp MZ800 a aj iné 8 bity):

Link:
https://archive.org

Dosť dlho som nevedel kde si tento časopis stiahnuť až som náhodou na toto natrafil a tak to dávam do placu - Príjemné čítanie !  Som presvedčený že si tam každý nájde riadky o svojom obľúbenom 8-bitovom počítači. A tých listingov ... a inzercie predám, kúpim - nezabudnite, ešte nebol Internet.

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Čo vlastne je CD link za zariadenie ?

Hardware CD link je určený na prehrávanie softvéru z CD, ale samozrejme ak máme niečo (software na Atari) uložené vo wav formáte (systém Turbo 2000) na PC a pripojíme sa linkový výstup (alebo ak to nepôjde na repro výstup - treba otestovať, niekomu to beží tak a druhému inak). No, dajú sa s tým robiť naozaj všelijaké pokusy. Prepínač slúži na pripojenie buď ľavého, alebo pravého zvukového kanálu. Tak isto sa dá na prehrávanie použiť aj neupravený kazetový magnetofón - výstup zase linkový, alebo namiesto repro. Pôvodné kazetové nahrávky samozrejme nefungujú, pretože tie potrebujú v kazeťáku frekvenčné filtre na rozlíšenie 0 a 1, takže na to toto zariadenie nie je určené.

 

 

Pri prezeraní konferencie ATARI som narazil na to, že vraj nefunguje hardware pre CD link, tak som sa tomu pozrel trošičku na "zúbky". Priznám sa že neviem kto to kreslil a vydal do sveta, ale chcelo by to  trhať ručičky a nožičky. Prečo? Lebo obvod LM311 má výstup s otvoreným kolektorom, dtto aj obvod 74LS03 (74LS38). A uverejnená schéma na 100% nefunguje, niekto to prekreslil a si to proste zjednodušil, nedomyslel že niečo nie je v poriadku. A po webe sa to potom šíri ako lavína a pritom je to vlastne nefunkčné. Pre tú srandu, pozrite si koľko je na to odkazov a fakt to v tej pôvodnej podobe ako sa to šíri po webe nefunguje ...

 

Ak to niekto pustí do sveta, tak nech si skontroluje aspoň to či nepúšťa von do sveta volovinu! Tak ako to je na webe to proste nepobeží, LM311 má výstup ako otvorený kolektor a ak tam ten odpor nedám, tak proste ďalej do 74LS03 (alebo 74LS38) nič nepôjde na ďalšie spracovanie. Tak ma to nadzdvihlo, že tu  ani nebudem uverejňovať pôvodný obrázok, aby som tie bludy nešíril ďalej aj ja. (Ďakujem za pochopenie.) Ak to niekomu napriek tomu (teda tým chybám) fungovalo - tak to to bol naozaj zázrak v praxi, ale rád by som to videl na vlastné oči, ono tých zázrakov zase tak veľa nebýva a mať možnosť jeden vidieť priamo pred sebou ... a pritom sú tam naozaj elementárne chyby.

Nepoužívajte namiesto obvodu 74LS03 (74LS38) obvod 74LS00, takto nebude na výstupe otvorený kolektor a teda bude znemožnené zároveň pripojiť cez SIO port ďalšiu potrebnú perifériu, na toto nezabudnite ! Je to dosť častý prehrešok aj pri zariadení Turbo 2000, ak sa to správa takto, skontrolujte použité integrované obvody vo Vašom zariadení !

 

Ale aby som len nekritizoval, tak som tú schému trochu prekreslil a doplnil som tam to čo tam chýbalo, v podstate pribudli len 4 odpory - ale čo je dôležitejšie, bez nich to zapojenie nemalo šancu fungovať.

Tie 4 dodatočné odpory som pridal tak, aby sa dalo ľahko rozpoznať že pribudli - proste hodnoty sú nakreslené priamo do tela odporu, myslím si že sa to dá naozaj ľahko odlíšiť - pridané sú odpory R5 až R8. Odpor R8 je dobré zapojiť, ale malo by to fungovať aj bez neho - skôr je dobrý vtedy ak tam hodláme pripojiť ešte nejakú ďalšiu perifériu.

Suma sumárum - 3 (4) odpory urobili z nefunkčnej veci fungujúci hardware ... zase raz podklady, podklady, podklady = poklady ...

Pozmenená, opravená, funkčná a odskúšaná schéma:

 

 

P.S: tento opravený obrázok som hneď kolegovi  Štefanovi z konferencie Atari už poslal, takže nemusel čakať až na uverejnenie u mňa ...

P.S.2: už som dostal od neho odkaz, že tak ako som to tu uverejnil to funguje.

_____________________________________________________

O deň neskôr ako som pripravil základný materiál na tento článok a teda skôr ako som to stihol uverejniť som to ešte doplnil o tieto nasledovné riadky:

Nedalo mi to, nechcel som veriť že sa na webe stále  objavuje len tá zlá schéma, tak som poriadne začal hľadať a po dlhšej chvíli som objavil toto zapojenie, ktoré zodpovedá tomu čo som nakreslil v prvom obrázku. Takže ak sa hľadá a chce, tak sa nájde aj to správne zapojenie. Tak tú schému sem prikladám, aby ste si to vedeli porovnať, urobil som tám zopár zásahov, ktoré by mali funkčnosti prospieť. Hlavný rozdiel je v inom poradí použitých hradiel a iných hodnôt odporového deliča na vstupe čipu LM311 a iný je aj vstup do LM311.

Aby som si rýpol - tiež tam bola chyba - použitý bol čip 74LS38 - ten zase nemá potrebný otvorený kolektor, v schéme som to už opravil, stačí ho zameniť za čip 74LS03 a všetko je v poriadku. Čo znamená použitie čipu 74LS38 ? - zase by ste nemohli pripojiť zároveň ďalšiu perifériu, proste to čo bolo jedným z problémov v úvode článku, tu ale toto bola jediná chyba, tam v úvode to bola len jedna z viacerých.   Rýpal som - ale blbo, patrilo to mne ... tieto riadky neboli pravdivé.

Oprava a poznámka, týka sa prečiarknutého textu:

Tu som zase kecal ja, 74LS38 má tiež výstup s otvoreným kolektorom,  takže sa dá použiť tak isto ako 74LS03 - tu som si to zle pamätal ja ... takže sami vidíte že aj sa viem pomýliť, ale pretože ponúknuté zapojenie s 74LS03 určite funguje nemám z toho nejaké extra výčitky, proste som sa sekol, myslel som si že je to výkonová verzia 74LS00 ...

 

 

Máte tu teda teraz 2 schémy, maximálna rýchlosť prenosu dosahuje - je niekde okolo 22.000 Bd (! - ak idete z CD ...) , neviem tam som to neskúšal, používam na robotu iné periférie. Ale aj tak je to zaujímavé a niekomu sa to môže zísť.

___________________________________________________________

07.01.2014

Ešte doplním dnes nájdené ďalšie veci k tejto téme článku, potvrdzujú moje slová o blbom opajcovaní pôvodného zapojenia, keby som to bol vedel tak to nekreslím a neupravujem, keďže tu to je priamo od autora základného zapojenia  (je ním Jiří Richter, autor TURBO 2000). Nno, tiež nie vždy objavím všetky podklady na prvý pokus, teraz som to našiel tuším po 3 dňoch ... pretože toto s článkom priamo súvisí, dovolil som si tento text predradiť tomu, ktorý som doplnil 06.01.2014, vďaka za prozumenie ... všimnite si zase použitie odporov o ktorých som už písal, potvrdené - citujem neznámeho velikána: "Cikať proti vetru je ošemetné ..."

CzechMagArticlebig.jpg (277,97 kb)

A ručne prekreslená schéma ...

 

Takže sami vidíte ako sa z jednoduchej veci na webe stáva vec čo si žije vlastným životom a aj to nie celkom správnym.

___________________________________________________________

06.01.2014

Na web konferencii si autor obhajuje zapojenie bez odporov, vraj si za tým stojí. Páni, kto robil z TTL logikou a použil otvorený kolektor na výstupe, je normálne aby sa to robilo bez pull up odporov ? Odpoveď už nechám bez komentára. Kto si chce záležitosť prešetriť - láskavo si pozrite datasheet obvodu 74LS03 (74LS38) a nezabudnite prosím ani na obvod LM311.

Ak to aj nedajbože nejakou náhodou beží aj bez dodržania základných vecí pri zapojení obvodu nie je to dôvod na vystavenie ako funkčný model, pretože to skôr v konečnom dôsledku ľudí odradí ako pritiahne, pretože to nie je opakovateľná a reprodukovateľná schéma, trošku treba byť voči sebe tvrdší ... a pozerať datasheety.To samozrejme platí aj pre mňa.

Je mi ľúto, ale trvám na tom čo som napísal. Schém ktoré teoreticky fungujú je na webe na mraky, ale reálne je to o poznanie horšie.

_______________________________________________________________________________

Bude to teraz trošku od veci - ale nie celkom, pretože v tomto zapojení svetelného relé je tiež použitý už spomínaný obvod LM 311.  Je to proste klasický príklad blbého pajcovania zapojenia -  všimnite si prosím že chýba odpor 1k medzi vývodom 7 a + 12V, bez neho to nebude fungovať - LM311 má otvorený kolektor. A táto blbina sa šíri po webe tiež ako nákaza, postavte si to a vyskúšajte a - dajte vedieť.

Ešte raz upozorňujem, nie je to dobré zapojenie:

Mnou upravená schéma kde to už skutočne bude fungovať, stačí len odpor 1k zapojiť na správne miesto - tam kam naozaj patrí:

 

To je k danej téme všetko, obhajovať neobhájiteľné sa v poslednej dobe stáva pravidlom, dovolím si výnimku, nebudem to robiť aj ja, ďakujem. Prečo o tom toľko frflem? Prednedávnom som s LM311 robil zapojenie na prepojenie 2 telefónnych ústrední medzi sebou a niektoré funkcie mi tam práve zabezpečovali práve obvody LM311:

- vyžaduje len jedno napájanie

- nemá na výstupe stav ako napríklad OZ 1458 alebo OZ 741 kde pri napájaní z z jedného zdroja 12V zostáva na výstupe zbytkové napätie väčšie ako 1.4V

- ak by som obvody LM 311 nezapojil správne tak to prepojenie ústrední by dodnes nefungovalo

- ešte raz čítajte datasheety skôr ako začnete tvrdiť že to máte zapojené neštandartne a teda tak to má byť, čo tam po odporúčanom zapojení

- na záver prikladám typické aplikácie obvodu LM311

 

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: