07_2011 Blog, Notes.

By Administrator at júla 21, 2011 16:04
Filed Under: Blog

Stručne - vtedy na západe ... jedná sa o prelom rokov 1982/1983. Tento mesiac to bude obrázkový katalóg toho čo sa vtedy predávalo - ako malá ukážka zlatých časov 8 bitov.

 

Tak aby ste mali predstavu o tom, čo sa vtedy ponúkalo napríklad vo Veľkej Británii. Kto mal možnosť vycestovať - veľa ich nebolo, tak teda toho z výberu asi pekne bolela hlava...


Na začiatok jednu peknú pikošku - pracovná stanica ála ZX-81, proste sa dodával takýto pekný podstavec:

 

Ťažšie si je predstaviť tú ZX-ku ako pracovnú stanicu ... hlavne s 1KB RAM.

 

Nasleduje taký pomaly "homemade" zásobník pre počítač VIC:

 

 

 

To čo nás vtedy držalo nad vodou:

Heslo 15 zjazdu strany - musíme predbehnúť kapitalizmus !

Heslo 16 zjazdu strany - musíme udržať krok s kapitalizmom !

Heslo 17 zjazdu strany - len nestratiť stopu !

 

Ako sme chceli predbehnúť západ - tak to si aj dnes môžeme položiť tú otázku, ako RVHP zaspalo nástup počítačov to sa hneď len tak nevidí - hlavne sme nemali nič z toho k dispozícii, súčiastková základňa bola zúfalá - už to radšej nechám tak, dnes už len na ostatné veci len no comment ... :


A nasleduje pár strán reklám spolu s vtedajšími cenami:


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

___________________________________________________________


Teraz trošku odbočím a budem spomínať na staré časy a aj na iné počítače:


Priznám sa že aj po rokoch je moja averzia na magnetofón poriadne veľká, pretože pokiaľ nebolo Turbo 2000, bola práca s ním na zbláznenie. Aby som to vysvetlil, pôvodný systém prenosu dát mal malú rýchlosť a spoľahlivosť  uloženia dát bola dosť mizerná. To čo potom prišlo - teda rozšírenie pamäte spolu s Turbom a možnosťou využitia Ramdisku spolu s TOS 4.1 bolo to, čo u nás ATARI posunulo hodne dopredu a už som o tom písal, potom naozaj mohol len nasledovať prechod na disketovú jednotku. Nesmiem zabudnúť aj na cartridge, ktoré tieto programy obsahovali a tak urýchľovali štart potrebných aplikácií. Bola to doba objavných zapojení, kedy sa skúšalo a skúšalo a zároveň sa preberali  zaručené informácie od iných ataristov, prekresľovali sa schémy a testovalo sa čo a ako. Ja si spomínam, že napríklad som mal vtedy k dispozícii dostatok pamätí 74188 - čo je vlastne 32byte ROM, mal som vlastnoručne postavený programátor na ne a tak som ich použil aj v T2000, bez problémov to fičalo, dokonca tým že výstup mal otvorený kolektor som mohol ušetriť ešte nejaké obvody. Proste skúšalo sa a hľadali sa nové cesty. V robote som robil na SAPI-1, vtedy to malo 2x4KB RAM, tak nejako som cítil že to ATARI je proste menšie, lepšie, mal som k dispozícii nejaké periférie, no proste vtedy to boli pocity aké ťažko zažiť dnes. (Musím ale pripomenúť že SAPI fičalo ako počítač čo spracovával obrázky na mgtf a tak sa s ním už veľmi nedalo vymýšľať.) Tie periférie som si vždy postavil sám a tak ak to ožilo - tak ten pocit si treba zažiť na vlastej koži - zrazu viete tlačiť na tlačiarni - najprv len cez sériový port (výstup cez joystickový port a bola to softwarová emulácia) a postupne sa dopracujete až ku hardwéru -paralelnému Centronicsu. Jeden čas som mal postavený aj buffer pre Centronics - malo to 48kB RAM(bolo to z časopisu Electronics Today Internacional, mikroprocesor bol Z80, malo to chybu v zapojení na vstupe, ale zapracoval kolega Martin Číčel a našiel chybu v zapojení - keď to potom tlačilo z ATARI, dávno ste robili niečo iné a tlačiareň ešte stále tlačila a tlačila ... Klasicky som to postavil na univerzálnej doske, len dynamické RAM-ky som nahradil statickými RAM - 1x62256 + 2x 6264 (32kB + 2x8kB).  (48kB - je to 30 strojopisných strán, tú schému stále mám.) Dokonca v roku 1989 bol vyriešený prenos dát z pásky do redakčných systémov v budove Presscentra, redaktori mali doma ATARI, doma aj písali články a doniesli ich do práce na kazete, celý prenos bol kompletne otestovaný a funkčný.


Základná doska PC XT:


Bohužiaľ to bolo hotové práve tak v novembri 1989 a tak sa to už neuchytilo - proste doba to zmietla, vždy je niečo za niečo, ale bolo to zaujímavé a asi by to chvíľu fungovalo - ale to už sa objavili PC XT s mechanikami 5.25" a s bombastickými 640kB RAM a obrovskými HDD o kapacite 20MByte ... a rýchlosť procesora 8088 bola závratných 4.7MHz, používali sa špeciálne voľne programovateľné klávesnice - práve pre ich použitie sa nedal využiť Turbo mód - namiesto celých 10MHz sa išlo iba na tých 4.7MHz. DOS bol tuším ešte verzia 3.30. Ešte k tomu prenosu - bohužiaľ  sa nezachoval ani interface a ani jeho popis, hektika novembra ´89 mala iné priority a tak to celé zapadlo prachom. Nie je mi to ľúto, len konštatujem že sa niektoré veci objavili pre ne v nie najpríhodnejšom čase a tak je aj logický dôsledok taký aký je. Použitý program na písanie bol upravený Čapek špeciálne na slovenčinu a tak teda v tej dobe sa aj v tlači objavilo pár článkov napísaných práve na malom Atari, dnes ale už nikto nevie ktoré to konkrétne boli. Testovalo sa to celý mesiac, čiže bolo to naozaj odskúšané.


PC XT - takto to vyzeralo po odkrytovaní:


Pomocou software SPINRITE sa na PC XT v tej dobe (89-90) zdvíhala prenosová rýchlosť HDD z mizerných 30kB/sec na prijateľných 150 až 200kB/sec. Proste softwarovo sa sektory napratali za sebou tak aby ich stíhali hlavičky v nejakom správnom poradí čítať a zapisovať a nemuseli besne skákať po platni. (Interleaving). Jednoducho platňa disku sa otočí za jednotku času o nejaký uhol a práve vtedy je zase tam už potrebný sektor na zápis alebo čítanie a nemusí sa čakať na ďalšiu otočku platne. Vtedy to bola veľká vec, dnes si na to asi nikto nespomenie. Cenu týchto PC XT radšej nechcite vedieť.


Vzhľad PC AT:


Samo sebou boli aj už aj AT 286  - výkrikom bola vtedy rýchlosť 6MHz - tuším tam už bol DOS 4.0, disk mal veľkosť 40MByte ... vtedy sme si fakt mysleli že sa to pomaly nebude dať čím zaplniť - ani neboli veľmi žiadne aplikácie čo by to plnili, že ?


PC AT po odkrytovaní:


A cenu PC AT nechcite vedieť ešte viac.

 

Teraz som sa zase cez kolegu dostal k starým XT-doskám a ako sa mi hodili - boli zrazu čipy na rozšírenie ATARI !


Dosť bolo spomienok, na tento mesiac stačí, do videnia v auguste !

___________________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

ATARI 800XL - 320KB RAM.

By Administrator at júla 13, 2011 01:52
Filed Under: Atari

Pretože sme tu už mali rozšírenia pamäte, nemal by som zabudnúť na úplnú klasiku,

t.j. rozšírenie ATARI 800XL na 320KB RAM.

 

 

Pri dôslednej práci a skontrolovaní - prepískanie prepojení na konci práce, atď., proste pri naozaj precíznej práci zapojenie chodí na prvé zapnutie. Ako vždy bacha na studené spoje a kvalitné súčiastky - príliš často úprava končí na nedodržaní kvality súčiastok a na nedodržaní pracovných postupov. Na koniec článku sú ešte pridané dve verzie rozšírenia na 320kB RAM, ktoré si vyberiete je na Vás.



Uvedené rozšírenie bolo publikované v nemeckom časopise ATARI Magazín č.3/1987 a následne bolo doplnené o ďalšie údaje v čísle 5/1987. Zhrnul som to do jedného pdf súboru, kvalitu mi dúfam odpustíte, teraz vďaka Ctiradovi sa tá pamäť dá rozšíriť inak a bez zásahu do počítača, už som o tom písal.


Ale prejdem radšej priamo na klasiku rozšírenia pamäte u počítačov ATARI. Sám som najprv kedysi staval toto zapojenie, použil som univerzálnu doštičku, behalo to na prvý krát, bola to paráda, robil som to niekedy v roku 1988 ... brrrrrr to je už poriadne dávno. Hlavne bol problém zohnať LS obvody, hlavným dodávateľom súčiastok v tej dobe boli burzy elektroniky - tie bývali celkom často na nábreží Dunaja v PKO a na Vajnorskej. Čipy sa letovali priamo na pôvodné pamäte typu 4164, len niektoré nožičky sa vyhli nabok, pretože bolo potrebné ich poprepájať inak. Chodilo to, ale ak sa pokazila RAM pod týmito čipmi asi to bola zábava. Osobne som tých počítačov prerobil takto vyše 10 kusov, ale žiaden sa mi nevrátil ako pokazený, takže zase pripomeniem starú dobrú ochrannú výkonovú Zenerovu diódu 5.6V priamo na napájacom konektore v počítači ...


Samozrejme cez jeden prepínač sa dali prepínať vývody PB5 A PB7 na IO 6520 a tak potom fungovalo aj rozšírenie RAMBO a aj CompyShop, už vtedy bolo výhodou mať na Atari tento prepínač, pretože raz programové vybavenie potrebovalo jedno rozšírenie a inokedy zase druhé ...


Čo sa týka vlastných pridaných integrovaných obvodov:

1x 74LS32

1x 74LS08

1x 74LS04

1x 74LS157

8x 41256 (DRAM 256kBit x1) rýchlosť 150nS

(alebo môžete použiť rýchlejšie DRAM - 120ns, alebo 100ns, ale tie sú na toto použitie "zbytočne" rýchle) + nejaká tá ďalšia drobná bižutéria - blokovacie kondenzátory M1 ku každému čipu a odpory na správne nastavenie logických úrovní.

Na tie blokovacie kondenzátory a odpory sa zabúda  a potom to nechodí a nechodí. Skoro na 100% je potom problém medzi stoličkou a počítačom.Laughing


Takže tu je pôvodný článok v nemčine, ktorý spôsobil prevratnú zmenu v radoch ataristov, pritom najdôležitejšou udalosťou bol fakt že konečne boli cenovo dostupné pamäťové čipy - bez toho by to určite nešlo realizovať. A požadovaná rýchlosť prístupu pamätí bola 150nS a menej na čo s prehľadom stačili všetky vyrábané druhy, priznám sa že pomalšie čipy teda napríklad 200nS som ani nevidel, pritom viem že sa používali dokonca aj v Atari počítačoch a stíhali.

_________________

(Trošku odbočím, bude to o iných RAM v tej dobe:

Takýto problém bol asi len v roku 1983 a 1984 u nás keď vyrábané pamäte (typ 2114 - 1k x4bity) mali čas prístupu okolo 500nS ... a do SAPI 1 sa museli jednoducho vyberať - dostatočne rýchla - ak mala dobu prístupu pod 400nS, alebo - nie táto pôjde inde lebo nestíha, alebo sa dávaly NOPy aby to stíhalo. No veselo bolo - a ten odber ... zdroje sa robili na pár ampér aby bol kľud.)

_______________

ATARI 800XL - 320kB RAM - deutsch:

RAM A800XL 320kByte AM1.pdf (401,37 kb)

RAM A800XL 320kByte AM2.pdf (617,79 kb)

RAM A800XL 320kByte AM3.pdf (933,66 kb)

_____________________

14.02.2013:

Článok doplnený o 2x  návod v českom jazyku na prerábku ATARI 800XL na veľkosť 320kB RAM:

Tento popis je vlastne prekladom nemeckého originálu doplnený o podrobnosti. práve túto verziu som staval aj ja, postavil som to cca 9-10x (už pre vyše 20 rokmi), každý krát to fungovalo, len treba robiť pozorne, vždy po sebe premerať cesty a potom to chodí na prvý šup. Akurát pozor ! - treba doplniť 33Ω odpory tak ako je popísané v 3 časti AM3 v predchádzajúcom odstavci  a dávam 33Ω odpor aj na výstupe nového CAS signálu.

RAM320kB_A800XL_V1.pdf (456,92 kb)


Toto som neskúšal, takže tu je to z mojej strany bez ďalších poznámok:

RAM320kB_A800XL_V2.pdf (456,15 kb)

_____________________

Je dosť pravdepodobné, že tých kto si to postaví až tak veľa už nebude, ale bola to v tom čase úplná bomba, zrazu ste mali počítač, ktorý dokázal použiť 256KB ako Ramdisk, nahrali ste tam veci z pásky a bolo to potom rýchle a mohli ste kompilovať  a testovať a testovať - proste niečo v tej dobe nevítané a hlavne sa šetril čas, floppy jednotka ešte stále nebola k dispozícii - teda u väčšiny ataristov. A tých 320kB podľa mňa na náš počítač bohate postačuje, je síce krásne mať na mašine 1MB RAM, ale priznám sa že čo už s tým ohľadne využitia je vec druhá. Ale vrátim sa k dobe minulej - kopírovanie ? Napríklad s Turbo 2000, s 256KB RAM a COPY-COPY programom v cartridgi ste kopírovali aj niekoľko programov naraz do Ramdisku a potom ste to zase nahrali na ďalšiu pásku. 5-6,niekedy aj 9 programov naraz do Ramdisku (podĺa veľkosti) a potom sa vymenila páska a nahrali ste to naraz naspäť na pásku. Ten kto zažil magnetofón vie o čom je reč, pretože zrazu ste mali čas robiť aj niečo iné ako do bezvedomia sedieť nad páskou a čakať na Boot error. Mne osobne pri práci v T2000 najviac pomohlo ak som vybral dvierka od magnetofónu pre kazetu  (XC-12), pretože dvierka kazetu neustále mierne krútili na jednu stranu - bolo to dané tým, že dvierka mali držiak pre uzatvorenie len na jednej strane. Po vybratí dvierok sa kvalita záznamu dramaticky zmenila k lepšiemu.


_____________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

ATARI floppy disk drive TRAK AT.

By Administrator at júla 11, 2011 01:01
Filed Under: Atari

TRAK AT - stanica floppy diskov pre ATARI, vyrábala ich firma  TRAK Microcomputer Corp. v rokoch 1982 až 1984, USA.



Vyrábala sa v štyroch verziách, klasika - diskety sú veľkosti 5¼".

TRAK AT-1 - pracovala v jednoduchej SD a dvojitej hustote DD

TRAK AT-D1SD hustota, ale bol prítomný paralelný port pre Centronics tlačiareň

TRAK AT-D2 - dtto ako TRAK AT-D1, ale mala aj DD hustotu

TRAK AT-D4  - dtto ako TRAK AT-D2, ale mala dve hlavy

 

Buffer tlačiarne mal veľkosť 4kb, ale bolo možné ho zväčšiť až na 16kB. Tak isto bolo možne bufferovať aj disketu, t.j. potom disketa chvíľami stála a napriek tomu mohla prebiehať "čulá" konverzácia medzi ATARI počítačom a floppy jednotkou.

 

 

Čo je zaujímavé na tomto obrázku zadnej časti ? Možnosť pripojiť ďalšiu disketovú mechaniku.


Mikroprocesor: 8031

radič: WD1772

RAM 4kB, Eprom 4kB


schéma:

trak.gif (85,88 kb)

obsah Eprom:

traksid1.epr (4,00 kb)

____________________________________________________

30.09.2013

Občas sa niečo vynorí z dejín aj keď som to už vôbec nečakal - ďalší možný obsah EPROM:

Trak US.bin (4,00 kb)

____________________________________________________

24.03.2014

A zase sa z útrob Internetu objavil ďalší obsah Eprom:


trak103.bin (4,00 kb)

_____________________________________________________


Pri hľadaní podkladov na popis tejto jednotky som si pripadal ako keby som pátral po niečom o čom síce každý počul, ale nevidel to v reále a tak som teda hľadal a pomaly nič som nenašiel ... bol to proste beh na poriadne dlhú trať. Už som to síce spomínal, ale znova to pripomeniem, veci k nášmu ATARI pomaly ale isto hltá história a to povážlivým tempom, podkladov je stále menej a menej.



Ešte niečo k tejto floppy jednotke:

TRAK-ATusers_guide.pdf (8,61 mb)

___________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájací zdroj 1-30V/3A. Power supply 1-30V/3A.

By Administrator at júla 05, 2011 06:03
Filed Under: Non-Atari

 

Nedávno sa mi dostala do rúk stavebnica zdroja od firmy Conrad. Pretože používa mnou obľúbený obvod uA 723 (LM 723) tak ma to zaujalo a trošku som sa na to pozrel. Pre tých prchkejších - netvrdím že nie sú už k dispozícii lepšie obvody, ale toto je klasika a ako som už spomínal s týmito obvodmi mám dobré skúsenosti, ak je pri stavbe a následnom používaní problém väčšinou je to spôsobené medzi obvodom a stoličkou. Poväčšinou to býva nevhodne zvoleným transformátorom, ak dodá na výstupe viac ako 40V/DC tak čip zaručene odchádza do kremíkového neba. A potom vznikajú fámy o nespoľahlivosti vlastného čipu, pritom stačí používať vlastnú hlavu - teda použiť ho na činnosť na ktorú bol stvorený, stačí dodržať prevýdzkové hodnoty. Obvod uA (LM)723 patrí do kategórie obvodov čo bez problémov prechádzajú desaťročiami. Použité zapojenie je netradičné a zatiaľ som ho ešte nevidel, je zaujímavé a preto ho tu aj uvádzam. Pre požadovaný prúd je na výstupe dvojica výkonových tranzistorov, t.j. stavebnica sa nesnaží hnať maximálne hodnoty prúdu len cez jeden tranzistor, je to potom určite stabilnejšie a výkonová záťaž sa medzi obidva výkonové tranzistory rovnomerne rozdelí.

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Samotné zapojenie zdroja:


 

Celá stavebnica je dodávaná v jednom úhľadnom balíčku, súčiastky sú len nasypané, t.j. treba multimeter a treba merať odpory pred vlastným osadzovaním aby sme sa nepomýlili. Na druhú stranu - ak ideme niečo takéto stavať tak je vcelku na mieste správny predpoklad že nejaký multimeter doma už máme k dispozícii. Súčasťou stavebnice sú aj trimre (3x) na nastavenie výstupného napätia a prúdu. Preto ak si chce niekto z toho urobiť pekný univerzálny zdroj musí ešte dokúpiť dva potenciometre o hodnote 500Ω a jeden potenciometer o hodnote 10kΩ, ktoré potom uvedené trimre nahradia. Na doske je pekne vyznačené kde prídu trimre a tiež kde sa namiesto nich osadzujú potenciometre. V schéme to možno vyzerá trošku neprehľadne, ale stačí si len uvedomiť že buď použijeme trimre a potom neosádzame potenciometre a teda platí to aj naopak - v opačnom garde.

Nastavovacie prvky sú tri, jeden ovláda napätie hrubo, druhý napätie jemne a tretí reguluje potrebnú hodnotu výstupného prúdu.

 

Ak chceme robiť univerzálny napájací zdroj s uvedeným rozsahom výstupného napätia treba použiť napájací transformátor primár: 230V/AC, sekundár: výstup 24V/AC, prúd podľa požadovaného odberu. Ak stačí odber 1A, tak trafo by malo byť schopné dodať aspoň 1.5A, pri 3A odbere treba použiť transformátor dimenzovaný na prúd 5A.


Upozornenie:

Ak pri stavbe použijete potenciometre s dlhými osičkami - osádzajte ich ako posledné, pretože zatiaľ nemajú oporu a tak by ste im predčasným osadením veľmi rýchlo "vykrútili krk". Ak zdroj hodláte používať iba na jedno napätie a pevnú nastavenú hodnotu max. prúdu tak je lepšie ho priamo osadiť dodávanými trimrami, tie potom môžete osadiť kedykoľvek počas stavby.


 

Základná doska je pekne popísaná, zo stavbou som nemal žiadne problémy, čas zostavenia odhadujem tak na ¾ hodiny. Po osadení dosku pekne umyjeme technickým liehom, nech nezostanú stopy po kolofónii. Cesty na plošných spojoch sú urobené dostatočne masívne (sú naozaj široké) aby vydržali požadované hodnoty prúdov čo cez ne majú tiecť.

 

 

Zmena oproti originálu - používam klasicky precíznu pätičku, je to zdroj a keby nám šváb "vyliezol" z pätičky a následne by bolo na výstupe iné napätie - tak to by sme sa veru nepotešili. V dodávke je priložená jednoduchá pätička, samozrejme obvod sa môže do dosky aj priamo zapájkovať, ale pri jeho výmene (ak by bolo treba) sa potom už trošku zapotíme. Označenie súčiastok na doske voči schéme je bezchybné. Výkonové odpory som fyzicky "umiestnil" cca 5mm nad základnú dosku, síce si nemyslím že je to nutné, ale urobil som to kvôli ich lepšiemu chladeniu.

 

 

Zmena oproti originálu - na budiaci tranzistor BD139 som pridal malý chladič, pozor, nie je tam veľa miesta a tak vývody tranzistoru treba mierne "esíčkovite" vyhnúť smerom od hlavného chladiča aby sa potom po montáži vzájomne nedotýkali ! (Nezabudnime potrieť tranzistor BD136 teplovodivou pastou.) Vzniknutá medzera medzi chladičmi je potom cca 1.5mm, je vyhovujúca, puristi môžu na toto miesto na hlavnom chladiči pridať malú nevodivú podložku, potom nemôže prísť ani k náhodnému skratu. Pridanie tohoto chladiča nie je bezpodmienečne potrebné, je to z mojej strany zvyk, spoľahlivosti zariadenia pri max. odbere 1A to ale určite neuškodí, skôr to prospeje, ale je to o Vašom rozhodnutí. Ak idete na hodnoty prúdu 3A tak tento dodatočný chladič určite osaďte !

 

 

Na obrázku je pekne vidieť kde prišli potenciometre namiesto trimrov -na mieste trimrov zostáva voľné miesto. Upozornenie - nezabudnite osadiť prepojku (jedinú) hneď vedľa LM723, na obrázku je ju vidieť hneď napravo od spomínaného čipu. Tak isto ak neosadíte ampérmeter - treba osadiť skratovaciu prepojku na mieste jeho vývodov. 

 

 

Tých súčiastok skutočne nie je až tak veľa. Na vlastné napájanie (v prípade univerzálneho zdorja) sa používa transformátor 24V/AC, maximum na vstupe je hodnota =26V/AC, pretože maximálne napájacie napätie obvodu 723 nesmie v žiadnom prípade prekročiť hodnotu 40V/DC. Trafo pre výstupný prúd 3A by malo mať v skutočnosti hodnotu cca 5A, t.j. trafo by malo mať výkon 120 až 150 Watt. Kto nepotrebuje takýto veľký výstupný prúd môže použiť transfomátor s menším výkonom, ja mám k dispozícii trafo 24V/AC/1.5A. Pretože potom rozsah 3A je pre mňa zbytočný, stačí zameniť výkonový odpor 0.15Ω za odpor 0.47Ω a máme k dispozícii rozsah prúdu do 1A. (Pri testovaní som nechal v zapojení pôvodný odpor 0.15Ω) Samozrejme, použitý chladič to už na plné pecky nedokáže uchladiť (teda spomínaný prúd až 3A), takže ak ideme naplno treba použiť väčší chladič, alebo chladiť skutočne veľmi výdatne ventilátorom (v mojom zapojení to stačilo chladiť iba ventilátorom 40 x 40mm umiestneným priamo na chladiči).

 

Trošku matematiky:

Najväčšia výkonová strata sa objavuje pri použití pri nastavenom najmenšom výstupnom napätí a najväčšom prúde. Zdroj má napájanie do 40V, potrebujem 1V/3A, zbytok sa bude meniť na teplo, čo znamená že napríklad pri 39V x 3A = 117W ... toto teplo sa musí niekam vyžiariť a to už naozaj nie je žiadna sranda, v mojom prípade sa ale jedná o maximálne tretinovú hodnotu uvedeného čísla a s tým sa už dá celkom dobre popasovať.

Mimo iného - originálny návod hovorí o skratuvzdornosti v trvaní 2min (platí pre prúd =3A), sami uznáte že proste ten malý chladič sa po chvíli prehreje a ... potom sa začnú diať hodne nepríjemné veci - takže to majte na pamäti.

Toto platí pri univerzálnom používaní, ak použijeme na vstupe nižšie napätie a potrebujeme aj nižšie napätie na výstupe tak sa dramaticky menia výkonové straty smerom nadol, viď ďalší text.

 

Už v návode je napísané že originálny chladič stačí tak na výkonovú stratu do 20W, čiže pre väčšie hodnoty treba použiť omnoho väčší chladič ako je dodávaný ! (alebo použiť naozaj kvalitné aktívne chladenie.) Nikdy nie je dobré ísť na hranu, polovodiče a teplo si naozaj nerozumejú.

 

 

Hlavný kondenzátor má hodnotu =4700uF/50V, čo je už na výstupný prúd 3A už malá kapacita, použiť kondenzátor 6800uF by bolo zaručene lepšie, ešte lepší by tu potom bol kondenzátor =10.000uF (tu potom musíme počítať s tým že kondenzátor nám veľkostne "povyrastie", pritom na doske na jeho väčšie rozmery je stále dosť miesta, skôr sa to týka zväčšenej výslednej stavebnej výšky). V mojom prípade potrebujem odber do hodnoty maximálne 1A, takže tento problém nepotrebujem riešiť a originálny kondenzátor postačuje. Zo spodnej strany priamo na tento kondenzátor som ešte pridal blokovací kondenzátor 0.1uF - teda tu nastala drobná zmena oproti originálu.


Výkonový zaťažovací diagram s použitím pôvodného chladiča.

(Bez prídavného chladenia ventilátorom.)

Napájanie =25V/AC.

 

 

 

Pri osadzovaní výkonových tranzistorov odporúčam nasledovný postup:


- uchyťte chladič na jeho miesto a prišróbujte ho

 

- pod podložky nezabudnite naniesť teplovodivú pastu


- potom osaďte tranzistory na ich miesto, prišróbujte ich  a až následne ich zapájkujte

 

 

Ak chcete zariadenie otestovať nezabudnite na mieste svoriek

pre ampémeter osadiť skratovaciu prepojku !

 

 

Ešte detailný pohľad.

 

 

A ešte jeden.

 

 

A už sa môže testovať.

 

 

Tu je už osadená skratovacia prepojka na mieste pre možné pripojenie ampérmetru. Kde to osadím neuvádzam, pretože to tu nie je až tak dôležité, ale pretože je to dobrá stavebnica s dobrým odskúšaným zapojením tak ju tu spomínam. Po zložení a zapojení zdroj fungoval na prvý pokus. Ešte jeden obrázok ako by to vyzeralo keď sa použijú len trimre, t.j. zdroj použijeme len na jedno výstupné napätie a nastavíme napevno aj jeho požadovaný max. výstupný prúd:

 

 

Teda je jasné že zdroj je možné používať aj trvale na nejaké požadované nižšie napätie, pritom stačí na jeho správnu funkckiu ak je vstupné napätie AC, t.j. striedavé o cca 3V vyššie ako požadované výstupné, teda jednosmerné (DC) napätie. Čiže napríklad ak potrebujeme zdroj 9V/DC tak na správnu prevádzku na vstup treba dodať 12V/AC. Pri takomto použití sa veľmi výrazne obmedzuje výkonová strata na tranzistoroch výstupu.

Len ešte pozor na jednu vec:

Datasheet hovorí o tom, že minimálne napájacie napätie pre čip 723 je 10.5V/DC, t.j. pod touto hodnotou nie je možné zdroj správne a funkčne prevádzkovať. Takže na toto bacha, veľmi často sa na to zabúda a zase sa objavujú rozhorčené komentáre - pritom absolútne bez znalostí čo treba aby obvod správne fungoval, pritom si stačí naštudovať datasheet ...

Výborná je malá použitá kapacita kondenzátoru na výstupe zdroja, toto býva hlavný kameň úrazu postavených zdrojov, aj u hodne slušných zdrojov býva výstupná kapacita minimálne 10uF (často viac, niekedy dokonca až 100uF čo je skutočne už príliš veľa), tu je oproti prvej spomínanej hodnote o 1/3 menšia (4.7uF + 2.2uF). Tiež má veľmi nízke zvlnenie výstupného napätia, to je rozhodne príjemný bonus.

_______________________________________________________________________________

Ako som už spomínal urobil som zopár zmien:

- nahradenie trimrov potenciometrami, treba kúpiť 1x 500Ω a 1x 10kΩ, samozrejme potenciometer 10kΩ môžete osadiť aj 10x otáčkovým Aripotom, potom je presné nastavenie výstupného napätia hračkou, miesto pre trimer 500Ω ktorý robil jemné nastavenie napätia (Fine) treba nahradiť drátovou prepojkou

Aripot

- výmena pôvodne dodanej pätičky pod integrovaný obvod LM723, je použitá precízna pätička

- doplnený blokovací kondenzátor 0.1uF priamo na vývody hlavného kondenzátoru

- doplnený malý chladič pre budiaci tranzistor BD139

_______________________________________________________________________________

 

Výhody:

- odskúšané zapojenie, rýchla montáž, veľmi kvalitný plošný spoj, pri pozornej stavbe je to okamžite funkčné = šetrí čas

- výborný je rozsah výstupného napätia, vecí čo bežia na napätie 1.5V a aj na 1.2V je dosť a teda vieme ich otestovať priamo týmto zdrojom

 

Nevýhoda:

- cena, ale aj to je relatívna záležitosť ak potrebujete rýchlo a skutočne kvalitný zdroj

- treba zohnať ešte správne dimenzovaný transformátor s potrebným vstupným AC napätím (a prúdom)

- tak isto treba skrinku

____________________________________________________________

04.07.2021

Po vyše 10 rokoch pridávam dodatočný komentár:

Podľa hodnotenia pod článkom vidieť že sa do stavby púšťajú aj "experti", ktorí majú problém porozumieť schéme a nestačí im ani priložený veľmi podrobný návod na stavbu priamo od tvorcu stavebnice. Potom tu pod článkom hodnotia niečo čo je zjavne nad ich sily postaviť a dostať do funkčného stavu. Ale to je dnešný trend v praxi - dnes naozaj hodne ľudí nevie poskladať a sfunkčniť ani predpripravenú stavebnicu, bohužiaľ je to nad ich schopnosti ... moderný človek v praxi.

________________________________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: