História firmy ATARI.04. History of ATARI.

By Administrator at augusta 27, 2013 04:00
Filed Under: Atari

04.

Éra Warner Communications, časť 4.

Ružová budúcnosť ...

 

Zmeny v spoločnosti ATARI po odchode Nolana Bushnella boli okamžité a nevratné. Bola založená nová Home Computer Division (mala za úlohu vyrábať domáce počítače). Prenikavo sa zmenila aj firemná atmosféra, už sa netolerovali žiadne výstrelky v oblečení, musela sa dodržiavať pracovná doba, zaviedli sa pichacie karty ... dbalo sa na bezpečnosť pri práci a pod. Jednoznačne slobodný duch podnikania zo začiatku 70-tych rokov vzal za svoje.

Konzola VCS 2600 sa na Vianoce 1978 a potom aj na budúci rok stala trhákom a reklama na ňu bola skutočne všade kam ste sa pohli, toto bola taktika nového vedenia. Pretože sa dobre predávala, pre VCS začali postupne vznikať ďalšie a ďalšie hry, niektoré sa stali doslova kasovými trhákmi, napríklad PacMan, Space Invaders, Asteroids, Centipede, Battle Zone. Tieto a ďalšie hry boli natoľko populárne, že ľudia neváhali zakúpiť konzolu VCS 2600 práve preto, aby si mohli zahrať na nej svoju obľúbenú hru. V rokoch 1979 až 1982 firma ATARI kompletne ovládala trh s domácimi videohrami.


Príchod univerzálnej hracej konzoly 2600 predčasne ukončil radu plánov, napríklad na systém Atari Game Brain, ktorý mal využíť zásoby existujúcich obvodov a umožniť beh predchádzajúcich hier  na jednej konzoli. Tak isto už plánované herné handheldy Space Invaders a Super Breakout sa nezačali predávať.


ATARI Game Brain

Handheldy Super Breakout a Space Invaders

 

Len pripomeniem:

Herná konzola VCS (Video Computer System) 2600 bola pripravená na uvedenie už v roku 1976, ale pre dohodu s Magnavoxom bolo o rok jej uvedenie pozdržané, aby nemuseli platiť Magnavoxu licenčné poplatky.



V tej dobe hlavní konkurenti - firmy Coleco a Mattel boli okolnosťami prinútení dať do obehu adaptér, ktorý dovolil hrať VCS hry na ich systémoch (toto sa samozrejme okamžite stalo súdnym sporom medzi nimi a ATARI), tak isto pre ňu prerábali tiež aj vlastné hry. ATARI sa v tej dobe držalo pravidla, že nevyrábalo dve rovnaké hry, pre niektoré hry zakúpila licenciu od ich autorov, alebo priamo od výrobcov.

V tejto dobe vďaka "utužujúcej sa firemnej kultúre" odišlo z ATARI dosť zamestnancov, ktorým tento prístup vedenia vadil, niektorým ležalo v žalúdku to, že firma nepovolila vkladať do hier mená tvorcov hry, alebo proste mená autorov. Takíto pracovníci si potom po odchode z firmy zakladali svoje vlastné programátorske firmy a niektorým sa aj potom nadmieru darilo. Uvediem príklady - firma Imagic (Bill Grubb, Dennis Koble, Bob Smith, Rob Fulop),  firma Activision (David Crane, Larry Kaplan, Bob WhiteHead, Alan Miller). Zákazníci čoskoro zistili kde sa robia kvalitné hry a vyberali si potom už podľa svojich skúseností.

 

Na jar 1979 sa rozhodol Ray Kassar prepustiť niektorých zaslúžilých ATARI inžinierov - označil ich ako "high-strung prima donnas", týmto si ale ešte viacej rozhneval celé ostávajúce osadenstvo. Títo ľudia začínali reptať na to, čo sa deje vo firme, nepozdávalo sa im smerovanie firmy a Ray Kassar urobil krátky proces - vyriešil problém, zlikvidoval opozíciu vo firme. Teda myslel si to, pre ATARI ale najväčší problém stál pred ním, stačilo si zobrať zrkadlo ... Ray nebol bohužiaľ vizionár, čo sa onedlho prejavilo v tej najvypuklejšej možnej podobe. Osobne si myslím, že označenie niekoho ako primadona by viac sedelo na Raya ...

 

Odchodom inžinierov sa pochovali aj niektoré rozbehnuté projekty, poprípade sa ich realizácia natiahla na neúmerne dlhú dobu, čo sa v konečnom dôsledku poriadne vymstilo. Lenže v tej dobe to vyzeralo že Ray Kassar všetko zvláda ľavou zadnou ... zlaté vajíčka sa kotúľali do firmy pomaly samé a každý kto by chcel jeho vedenie v tej dobe spochybňovať mal mimoriadne ťažkú úlohu pred sebou, preto radšej ľudia začali postupne odchádzať, najpr po troške, potom už vo väčšom merítku.

 

Do tohoto obdobia zapadá aj jeden z čiernych dní ATARI - začiatkom 80-tych rokov odchádza z firmy ATARI aj Jay Miner, vedúci návrhár a kľúčový tvorca obvodov TIA, CTIA a nakoniec aj ANTIC. Odišiel preto, že vedenie firmy nebolo ústretové voči jeho návrhu nového 16-bitového systému.
V roku 1982 zakladá v Santa Clara Jay Miner vlastnú nezávislú vývojovú firmu, volala sa Hi-Toro. Neskôr ju premenoval, ako - to už vieme - volala sa Amiga. Tu potom svoj nápad aj nakoniec zrealizuje. V polovici 90-tych rokov zomrel po ťažkej nemoci, mal iba 62 rokov.

Že to vovnútri firmy potichu vrelo, je jasné a preto sa ani nedivíme kúsku čo vyviedol jeden z jeho kmeňových ATARI programátorov - Warren Robinett. Pretože sa cítil nedocenený a aj unavený firemnou politikou do hry Adventure (rok 1980) vložil tajne svoje meno. V jednej skrytej miestnosti bolo napísané: "Created by Warren Robinett." Bolo to prvé tzv. Veľkonočné vajíčko, odvtedy sa to  šírilo ako lavína do všetkých vytvorených programov. Vraj vtedy Robinetta nepotrestali, ale sám čoskoro opustil rady firmy ... sám hovoril že sa robilo od rána do noci, firma zarábala milióny dolárov na hrách, jeho plat - zo začiatku 14.000.-, po čase 22.000.- USD ... proste keď si niečo našetril tak keď mal 27, z firmy odišiel a venoval sa aj niečomu inému.

Warren Robinett v čase práce pre Atari.

 

Samozrejme pre VCS sa objavovali hry aj od iných firiem, ATARI sa spočiatku tomu bránila - ale nie dlho, pretože si uvedomila, že sa tým v konečnom dôsledku zvyšuje predajnosť samotných konzolí.

 

Za tejto éry, teda v roku 1981 bol u ATARI vyvinutý jeden zvláštny prístroj - holografický systém Cosmos. Autori: Allan Alcorn, Harry Jenkins a Roger Hector. Ale vedením bol odmietnutý ako neperspektívny. Toto rozhodnutie bola posledná kvapka v pohári pre Allana Alcorna a definitívne opúšťa rady ATARI, nechcel byť tam, kde sa podľa jeho názoru vyhýbali novinkám. Zaujímavé je to, že už bola rozbehnutá kampaň, boli už aj objednávky na toto zariadenie, ale ... pochovalo sa to zaživa.


V jednom z neskorších rozhovorov sa All Alcorn vyjadril že zotrvávanie na VCS konzoli namiesto rozvíjania nových vecí bola jedna vec za Ray Kassara, ktorá dostala Atari do kolien. Nuž je to komentár človeka priamo od zdroja, takže ťažko niečo dodať navyše. Ray Kassar sa vtedy všetkým smial, 2 miliardy USD mu vtedy pripadali ako dobrý protiargument (a pritom nakoniec nemal pravdu). Niekedy slepota a hluchota zapríčinená tým že sa darí neumožňuje vidieť dopredu a Ray bohužiaľ vizionár nebol, to už dnes vieme. Aj tak je fantastické, koľkých ľudí odmietol vypočuť, zvyčajne človek zapochybuje ak mu veľa ľudí tvrdí iné, jednoduchšie ich bolo prepustiť, alebo počkať až odídu na vlastnú žiadosť ...



Do dnešných dní sa zachovali iba 2 funkčné exempláre tohoto zariadenia, jeden vlastní atarimuseum.com, druhý kus vlastní jeden bývalý zamestnanec firmy ATARI.


 

V roku 1981 svet ležal firme ATARI pod nohami - stala sa najrýchlejšie sa rozvíjajúcou firmou v americkej histórii. Warner Communications zarobila polovicu všetkých jej ziskov.


1979 - obrat  238 mil. USD
1980 - obrat  512 mil. USD
1981 - obrat 2000 mil. USD, t.j 2 miliardy USD


ATARI bola na vrchole svojej slávy, v Sillicon Valley mala na 70 administratívnych budov, mala okolo 10.000 zamestnancov. Vyrábala konzoly, hry, videoautomaty, vyrábala domáce počítače ...

Atari Home Computers

Konkurencia nespala a tak sa aj konštruktéri firmy dali do práce a v termíne 10/1978 ohlásili prvé svoje 8-bitové počítače, mali označenie ATARI 400 (kódové označenie Candy) a ATARI 800 (kódové označenie Colleen). Táto rada počítačov vznikla ako reakcia na to, že sa po svete začali objavovať ako huby po daždi 8-bitové domáce systémy - teda  priama konkurencia. ATARI už v roku 1977 začalo plánovať novú hernú konzolu, práve preto začali aj práce na novom vylepšenom grafickom čipe CTIA  (Color Television Interface Adaptor), ktorý mal nahradiť už nevyhovujúci čip TIA. Z obvodu CTIA sa neskoršou úpravou vyvinul čip GTIA, ktorý sa potom už v rade XL a XE používal trvale. Zmienim sa o tom, že obvod CTIA/GTIA je špecializovaný na prácu zo spritami, jedná sa o pohyblivé objekty väčšinou malej veľkosti, uplatnenie spritov je hlavne v oblasti hier.
Pre problémy zo software a tým, že sa objavili aj výrobné problémy, sa výroba nakoniec zdržala až do 01/1979. Potom už boli počítače  verejne predstavené na Winter Consumer Electronics Show 1979 v Chicagu. Predajom sa mala zaoberať obchodná spoločnosť Sears. Práve v tejto dobe ATARI tiež konečne zrušilo výrobu pinballových stolov.


Sériová výroba počítačov ATARI v San Jose sa nám z neznámych príčin ale rozbiehala veľmi, veľmi pomaly - preto sa počítače objavili v katalógu firmy Sears až v 09/1979. Na vlastné počítače si ale zákazníci museli ešte počkať až do 11/1979. Dosť nezvyčajný a pomalý nábeh pri tom počte zamestnancov. Osobne si myslím že všetky sily sa venovali v tej dobe výrobe konzoly VCS 2600 a tak proste na počítače ATARI 400 a 800 proste neboli k dispozícii žiadne kapacity.

Obvod GTIA, alebo Graphics Television Interface Adaptor, tak isto George's Tele­vision Interface Adaptor - podľa mena svojho tvorcu George McLeoda. Zaisťoval niekoľko funkcií: generoval signály nesúce informáciu o farbách a svetlosti (luminancii) pixelov, riadenia a zobrazovanie spritov. Ďalej mal na starosť riadenie priority spritov a pozadia, detekciu kolízií medzi spritami navzájom, alebo kolízií medzi spritami a pozadím. Tento obvod naviac dokázal na pozadí zobrazovať bitmapu, generovanú obvodom ANTIC, ale tak isto vedel túto bitmapu interpretovať tak, že vznikli 3 nové grafické režimy s horizontálnym rozlíšením zníženým na 80 pixelov. Nechcem tu ale ísť do podrobností, toto nie je cieľom dnešného článku.

Nároky ktoré sa kladú na grafické schopnosti domácich počítačov sú ale rozdielne, poprípade väčšie ako je tomu u herných konzolí - je to predovšetkým preto, že je potrebné zobraziť text. Toto ale sprity logicky zabezpečiť nedokážu. ATARI na to išlo inou cestou, navrhlo nový obvod, ktorý vedel podporovať prácu v textovom režime a za druhé aj podporoval bitmapové grafické režimy. Dostal názov ANTIC a bol navrhnutý tak, že podporoval obvod CTIA/GTIA. Nebolo to vtedy obvyklé, aby v 8-bitovom počítači existovali dva pomocné obvody na prácu s grafikou, ale u ATARI sa to stalo skutočnosťou.

Asi najzaujímavejším obvodom je obvod ANTIC (Alpha-Numeric Television Interface Circuit), ktorý bol použitý v rade ATARI 400, 800, XL aj XE a tak isto aj v rade ATARI 5200. Tento obvod je relatívne samostatne pracujúci grafický procesor (GPU, dnes to má ale trošku iný význam). Dá sa riadiť vlastnou sadou inštrukcií a tak isto dokáže obsluhovať prístup do operačnej pamäte bez zásahu mikroprocesoru (ten je medzitým zastavený externým signálom). Inštrukcie pre čip ANTIC sú uložené v operačnej pamäti, tak isto aj vlastná obrazová pamäť (framebuffer). Umiestnenie týchto dvoch datových blokov sa mohlo meniť, t.j. programátor sám mohol rozhodnúť ako má vyzerať organizácia pamäte počítača - a to sa obvykle na iných počítačoch proste nedalo, tu áno. Odpadali tým niektoré obmedzenia, ktoré boli na iných typoch počítačov v tej dobe.
Na 8-bitových počítačoch ATARI (týka sa to aj ATARI 5200) sa obraz posielaný na CRT monitor (televízor) skladá z 2 častí. Jedna časť obrazu (framebuffer) sa nazývala ako pozadie (backround), tu bolo umiestnené aj hracie pole (playfield). Druhá časť obrazu bola zložená zo 4 spritov, šírka bola 8 pixelov doplnených 4 strelami. Hlavná úloha obvodu ANTIC bola vo vytváraní pozadia na základe programu tzv. "display list", pomocou ktorého bolo možné pre každý vykresľovaný obrazový riadok (scanline) nastaviť jeden zo 14 textových, alebo grafických režimov. Tieto režimy sa líšili  navzájom svojím rozlíšením, počtom súčasne zobraziteľných farieb a takisto aj veľkosťou zabratej (alokovanej) obrazovej pamäte pre framebuffer.

Aj o čipe ANTIC som sa zmienil len útržkovite, vie toho omnoho viac ako som popísal, ale toto je história a tak tu nebude nasledovať podrobný popis jedného obvodu.

Nasleduje obvod POKEY, ktorý sa stará o zvuk a aj o vzájomnú komunikáciu cez SIO port. SIO port a jeho komunikácia - zase sa objavuje meno Joe Decuir - ten je tvorcom SIO protokolu, nakoniec kto si to podrobne naštuduje zistí, že sa vlastne jedná o predchodcu USB rozhrania, nakoniec Joe Decuir po odchode z ATARI (myslím si, že to krátko bolo po príchode Jacka Tramiela) pracoval priamo na vytvorení USB protokolu.
A nasleduje mikroprocesor 6502, ATARI vyrábalo vlastnú upravenú verziu, takže originálnu 6502-ku ak osadíte do ATARI, počítač nebude fungovať ... tiež pekná s...ka, ale vtedy sa to tak robilo.
A už som to niekde spomínal, procesor 6502 bol omnoho lacnejší ako bol vtedy procesor od Intelu, takže tiež bolo jasné prečo práve 6502.

Atari 400

Procesor:
MOS 6502 frekvencia 1,773 alebo 1,79 MHz (PAL/NTSC)
RAM:
8 KB, až do 48 KB, nakoniec sa štandartne dodával zo 16kB RAM
ROM:
8 KB
Zvuk:
mono, 5 kanálov, 4 oktávy  (čip Pokey)
Grafické režimy:
160x192x2, 160x192x4, 160x96x2, 160x96x4, 320x192x2, 40x24x4, 80x192x16, 80x192x9, 80x48x2, 80x48x4
Textové režimy:
20x12x5, 20x24x5, 40x12x5, 40x19x2, 40x24x2, 40x24x5
Rozšíriteľnosť:
2 vnútorné rozširovacie sloty
 
1 slot na kartridž (spredu)
Porty:
4 porty na ovládače

SIO (sériový port)
 
TV výstup
Ukladacie zariadenia:
kazetový magnetofon

Externá disketová jednotka
Vstavaný software:
Notepad
Po zapnutí počíatača sa spustil jediný vstavaný program - bol ním Notepad. Ostatné programy, vrátane Basicu sa museli spúšťať z cartridge.

Aj keď sa dala k počítaču pripojiť externá disková mechanika ATARI 810, pre iba 16kB RAM to bolo v podstate zbytočné, preto ktomuto modelu sa používal hlavne pre ukladanie dát kazetový magnetofón ATARI 410.
Klávesnica bola membránová, nepísalo sa na nej dobre, pre občasné kliknutie to ale vyhovovalo.
   

Atari 800

Atari 800 (bol známy tiež ako Colleen), bola to v podstate rozšírená verzia ATARI 400, mierila hlavne na podnikovú sféru zodpovedá tomu  aj cena, 1.000.- USD) Tento stroj veľmi pripomínal písacístroj.   
Atari 800 bolo určené hlavne pre solventnejších zákazníkov.

Procesor:
MOS 6502 frekvencia 1,773 alebo 1,79 MHz (PAL/NTSC)
RAM:
8 KB, rozšíriteľná až na 48 KB, nakoniec sa štandartne dodával zo 48kB RAM
ROM:
8 KB
Zvuk:
mono, 5 kanálov, rozsah 4 oktávy (čip Pokey)
Grafické režimy:
160x192x2, 160x192x4, 160x96x2, 160x96x4, 320x192x2, 40x24x4, 80x192x16, 80x192x9, 80x48x2, 80x48x4
Textové režimy:
20x12x5, 20x24x5, 40x12x5, 40x19x2, 40x24x2, 40x24x5
Rozšíriteľnosť:
4 vnútorné rozširovacie sloty
 
2 sloty na kartridže
Porty:
4 porty na ovladače
SIO (sériový port.)
TV výstup
Ukladacie zariadenia:
kazetový magnetofon

Externá disketová jednotka

Klávesnica bola kvalitná, počítačová.

Vstavaný software:
Notepad

K počítaču existovalo skutočne veké množstvo príslušenstva - kazetové magnetofóny, tlačiarne, disketové jednotky, modemy, joysticky atď. Disketové jednotky používali vtedy normálny rozmer
5 a 1/4", kapacita diskety bola 90kB dát.
   
Tento model počítača sa (aj s ATARI 400) vyrábal až do roku 1982, potom bol nahradený výkonnejším modelmi rady XL.
 

Takto vyzeral rozložený počítač ATARI 800.

 

A ešte aby sme boli v obraze, cenník pre ATARI 800 z januára 1981 v časopise BYTE:

 

___________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

História firmy ATARI.03.History of ATARI.

By Administrator at augusta 21, 2013 04:07
Filed Under: Atari

03.

ATARI - éra Nolana Bushnella, 3.časť

Ďalší rozvoj ATARI a následný odchod Nolana Bushnella.

 

VCS 2600


Nolan Bushnell sa rozhodol pre niečo, čo sa vtedy len tak nevidelo, bolo to odvážne a naprosto novátorské,  založil spoločnosť Kee Games. Na tom by nebol nič nezvyčajného, lenže navonok to mala byť konkurenčná firma k ATARI, do čela firmy postavil svojho kamaráta Joe Keenana a tomu sa podarilo akože "odlákať" do svojich osídiel niektorých pracovníkov ATARI. Tvárili sa navzájom ako nezmieriteľná konkurencia a na ten trik skoro nikto v tej dobe neprišiel. Kto mal problém s ATARI, kúpil u Kee Games. A naopak. Nakoniec po určitej dobe sa tieto možnosti vyčerpali a ATARI firmu Kee Games po pár rokoch nakoniec absorbovalo do svojich radov, pomohlo jej to prežiť v ťažkých časoch.


Atari v tej dobe súčasne aj naďalej vylepšovala svoj pôvodný Pong.
Bolo to možné vďaka tomu, že v tej dobe prišlo k výraznému zníženiu cien mikroprocesorov a teda aj potrebných pomocných čipov a tak sa naskytla možnosť Pong zmenšiť. Dokonca natoľko, že sa dá  hovoriť o mikrominiaturizácii. Toto bola veľká výzva, pretože toto by umožnilo aby mal Pong doma v miestnosti ktokoľvek a teda hralo by sa v pohodlí domova. Čip kompletného Pongu vyvinul Texas  Instruments, nakoniec ako si Pong urobiť práve pomocou tohoto čipu bol popísaný aj na stránkach AR, ale už je to fakt dávno ...
Vedenie ATARI sa zo začiatku tomuto trendu bránilo, ale nakoniec výhody prevážili a tak sa začala predávať prvá verzia "Home Pong". Konštruktérmi prístroja bola trojica Bob Brown, Harold Lee a nám už známy Allan Alcorn ...
Títo muži zakožili tiež jednu tradíciu, nový systém pracovne pomenovali Darlene, odvtedy sa všetky projekty vo firme nazývali podľa krstného mena svojich mladých spolupracovníčok.

Takto vznikali rozličné nové verzie Pongu:

1975 - HOME PONG

1976 -Super PONG

1976 - PONG Doubles

1976 - Super PONG TEN

1977 - Super PONG PRO-AM

1977 - Super PONG PRO-AM TEN

1977 - Ultra PONG

1977 - Ultra PONG Doubles

1977 - Video Pinball

 

A teda pridávam schému Pongu, keď sa to už podarilo všetko "narvať" do jedného čipu a teda náklady na výrobu rapídne poklesli:

 

 

A je jasné, že ani konkurencia nehodlala čakať  a prešľapovať na mieste:

 

Konkurečná konzola Magnavox Oddysey

 

Home Pong bol síce lepší a lacnejší ako konkurenčný systém od Magnavoxu, ale obchodníci nejako nejavili záujem, pritom Home Pong ponúkal aj farebný obraz na TV. ATARI sa rozhodla minimalizovať riziko, a tak v 1/1975 uzatvorila zmluvu s obchodným reťazcom Sears Roebuck & Co.(ešte ich neskôr spomeniem). Ten mal vtedy 900 predajných miest po celých Štátoch, mali peniaze a chceli hru  predávať a vedeli sa postarať aj o reklamu. Dohodli sa teda na výrobe 50.000 kusov, ale nakoniec sa objednávka zmenila na číslo 150.000 kusov Home Pongov do Vianoc. Šibeničný termín, ale Bushnell  chcel preraziť za každú cenu - nevadilo mu ani to, že hra sa bude predávať ako Sears Tele-Games, teda že tam nebude logo ATARI. Na rozbehnutie výroby si Bushnell zobral úver vo výške 10.mil. USD od spoločnosti San Valentine. Zázrak sa podaril, na Vianoce 1975 boli prístroje skutočne na trhu ! Aby sa to podarilo, sám Bushnell pracoval na výrobnej linke ... to asi nepotrebuje ďalší komentár.
Zariadenie išlo na dračku, zákazníci boli ochotní stáť v rade aj niekoľko hodín aby sa zapísali do poradovníka objednávok. Výsledok ? - predalo sa kompletne všetkých 150.000 kusov !
Výsledný efekt - firma v roku 1975 dosiahla obrat 40 mil.USD, zisk bol 3 mil. USD ...

 

 

Jedna reklama na ktorú vtedy zaberali tak starí, tak mladí,

asi to vtedy nikoho nenechávalo chladným ...

 

Venujme sa teraz niektorým známym historkám:
 
V dobe keď ATARI spolupracovalo s obchodným reťazcom Sears, rozhodli sa im ukázať niektoré novovyvíjané produkty, medziným aj Video Music. Bol to prístroj, ktorý sa pripojil na stereosystém a na obrazovke ukazoval slušne povedané, psychedelické výjavy. Na to sa jeden z technikov Sears opýtal, čo to preboha fajčili, keď toto zariadenie vymýšľali ? Odpoveď bola promptná - technik z ATARI vytiahol jointa, zapálil si ho a názorne tak predviedol aká bola inšpirácia užasnutej obchodnej delegácii Searsu.


Atari Video Music


Ono tie zážitky ATARI a Sears boli aj v iných bodoch. Raz prišlo 10 ľudí od Sears sa pozrieť na novú továreň v Los Gatos. A tu to začalo, Sears prišli v oblekoch, ATARI ich privítalo v tričku, džínach, na nohách tenisky. Oči im vyliezli navrch, keď videli Bushnella ako jazdí po výrobnej linke v prázdnych krabiciach. Predstava Searsu o obchodných partneroch dostala poriadne zabrať. Predstavitelia ATARI si ale všimli užasnuté výrazy návštevy a že sú teda mierne povedané šokovaní, tak pre uzavretie obchodu a zlepšenie vzájomných vzťahov sa rozhodli že večer sa oblečú konformnejšie a teda pre Sears prijateľnejšie. Aké bolo večer vzájomné prekvapenie, keď obidve strany zistili, že si vlastne večer vzájomne prehodili doobedňajšie oblečenie ...

V roku 1976 sa v ATARI začala situácia vyhrocovať. Ostatné spoločnosti sa konečne prebrali zo zimného spánku a rozhodli sa že si svoj diel z koláča uchmatnú stoj čo stoj. A na trhu sa začali objavovať a hodne rýchle objavovať nové domáce herné systémy, niektoré aj dosť výrazne predbehli ATARI. Uvediem systém od Fairchild z roku 1976, hry sa nahrávali z cartridge, cena cartridge bola cca 20.- USD.

Po zahájení masovej výroby domácich herných systémov firma potrebovala prevádzkový kapitál, proste herné automaty prinášali okamžitý zisk, ale domáce herné systémy mali obrat omnoho pomalší.
Bushnell váhal a po dlhšom rozhodovaní dospel k riešeniu - predal svoj podiel v 10/1976 spoločnosti Warner Communications, ktorá mu ponúkla 28 mil USD, čo bola vtedy naozaj slušná kôpka peňazí. Sám Bushnell  sa neskôr vyjadril, že to urobil v stresse, už ho nebavilo stále zháňať kapitál, vraj keby si zobral dovolenku tak potom  by svoj podiel nepredal.
Je na to jedno řčení: " Kdyby byly ryby v čepici, nepotřebovali bychom rybník ...". Stalo sa čo sa stalo. Obchod bol uzatvorený veľmi rýchlo, ATARI od Warner dostalo injekciu 100 mil.USD, budúcnosť vyzerala naozaj ružovo. Takýto kapitál už mohol niečo dokázať.
Jedinú prekážku kontraktu v tej dobe predstavovala bývalá Bushnellova žena, musel sa s ňou finančne vyrovnať a potom už kontraktu nič nestálo v ceste. (Vraj ho to stálo 13 miliónov ...)

Teraz sa ukázalo, že predaj Warnerovcom byl dobrý ťah, spoločnosť chytila druhý dych a v roku 1977 ATARI predstavilo svoj najnovší hit:


VCS 2600 - Video Computer System.

 

Prototyp VCS 2600.

 

Jedná sa o najúspešnejšiu hernú konzolu na svete, vyrábala sa až do roku 1984.
Zkonštruovali ju v dielňach ATARI v Los Gatos páni Joe Decuir, Jay Miner - ten bol tiež vedúcim projektu.

 

VCS 2600

 

Jay Miner

 

Joe Decuir


Podkladom im bol prvý prototyp VCS, ten pre ATARI vyvinuli Steve Mayer a Ron Milner z poradenskej spoločnosti Cyan Engineering z Grass Walley.

 

Steve Mayer

 

Skrinku a jej drevený vzhľad vytvorili Douglas Hardy a Fredrick Thompson. ATARI VCS mala kvalitný farebný obraz + zvuk, bola to vôbec prvá herná konzola riadená mikroprocesorom.


(Jeden poznávací znak tej doby, určite ste si to všimli tiež - pomaly všetci, ktorí sa vtedy venovali vývoju počítačov boli bradáči ...)


Patentová prihláška drevenej skrinky VCS 2600.

 

V súvislosti s týmto zariadením existuje jedna pikoška - pre konzolu VCS bolo vybrané meno Stella, lenže na rozdiel od zaužívanej zvyklosti, že by to malo byť krstné meno nejakej mladej spolupracovníčky -  meno Stella bol meno bicykla, ktorý vlastnil konštruktér Joe Decuir ... nakoniec s menom tohoto konštruktéra sa ešte v histórii ATARI stretneme.

 

Jay Miner si tu vyskúšal niektoré vlastnosti čipov, ktoré vyhodnotil a navrhol grafické čipy pre ATARI 400 a 800, potom z toho bola rada XL. Jay Miner nakoniec z ATARI odišiel, založil si vlastnú spoločnosť, ktorej výsledkom bol nakoniec počítač AMIGA a jej neskorší majitelia počítačov AMIGA na neho dodnes prisahajú ... a ani sa im nedivím.
 
Dnes si už len môžeme povedať, že je neuveriteľné čo všetko dokázali vymačkať programátori z mašiny s týmito parametrami:

Procesor 6507 (MOS) 1,97 MHz
RAM 128 byte 
ROM 2,4,8 KB (catridge)
Rastrová grafika 160x192 (NTSC), 160x228 (PAL), paleta 128 farieb
Rozhranie: 2x joystick, 1x slot cartridge
Cena: cca 200.- USD



Teraz pár slov priamo o ATARI VCS 2600.
Pre generovanie signálu používal špecializovaný obvod (zákaznícky čip), mal pomenovanie TIA, bola to skratka pre Televison Interface Adaptor. A hádajte kto mal prsty v jeho tvorbe a realizácii - už spomínaný Jay Miner. Tu si vyskúšal niektoré veci, ktoré potom neskôr pretavil do návrhu obvodov pre ATARI 400 a 800. A zaujímavé je to, že bolo k dispozícii iba 128 Byte RAM, čo je skutočne hodne, ale hodne málo miesta - preto nemohol byť ani vytvorený plnohodnotný framebuffer. Z uvedeného dôvodou sa v tejto pamäti vždy vyhradilo miesto iba pre jeden obrazový riadok, popritom sa po jeho  vykreslení na obrazovku pomocou obvodu TIA musela táto obrazová pamäť v čase zpätného behu (keď sa elektrónový paprsok vracal na začiatok riadku + sa posunul o riadok nižšie - teda sa musel prepísať asi za 6.5µs). Prepisovanie ale mohlo začať aj skôr, len program nikdy nesmel predbehnúť elektrónový paprsok, čo je nakoniec aj jasné a pochopiteľné.
Síce na prvý pohľad to vyzeralo tak, že dodržať túto podmienku asi nebude možné, (nezabúdajte na nízku taktovaciu frekvenciu procesoru), nakoniec vo výsledku boli hry na ATARI VCS 2600 skutočne veľmi dynamické - aj vykreslenie statického pozadia bolo úplne rovnako náročné na programové obslúženie a aj z hľadiska rýchlosti prístupov ako pri vykreľovaní dynamických pohybujúcich sa objektov.
V tom bol rozdiel od iných architektúr, tam sa používal iný framebuffer - tam nemusela byť statická scéna neustále vykreľovaná znova a znova.
Niekedy sa hovorí o tom, že v niektorých hrách sa nachádzalo až 100 nezávislo sa pohybujúcich objektov - a to musíme mať stále na pamäti tých dostupných 128 Byte RAM ... a viac ako polovicu "spapal" spomínaný riadkový buffer, väčšinou to bolo asi 80 Byte RAM, teda k dispozícii zostávalo neskutočných 48 Byte RAM - fakt dosť málo na robotu.
Všetko záviselo od šikovnosti a schopností programátora - grafika mohla mať rolíšenie 169x 192 bodov v 16 farbách, tie sa vyberali z palety 256 farieb. Je to naozaj dosť, nakoniec si to porovnajte s inými 8 bitovým počítačmi tej éry.

ATARI VCS 2600 pohľad na základnú dosku


Nakoniec - ATARI VCS 2600 je 8bitový počítač, i keď jeho zameranie je trošku iné, ako 8 bit ATARI o ktorých píšem ja, ale kto chce - prikladám schému na naštudovanie, je to naozaj zaujímavá vec na  pozretie.

Schéma ATARI VCS 2600:

 

2600.zip (256,43 kb)

VCS 2600

Firma ATARI  v roku 1978 vyrobila okolo 800.000 konzolí, lenže problém bol inde, polovica z nich zostala na sklade, nepredali sa.  Takto sa ale dlho vyrábať na sklad nedá, niekde to potom "vystrelí". Skúste podnikať, platiť svoje náklady a váš tovar zostáva trčať v sklade, to sa dlho nedá vydržať. Buď, alebo.


Bushnell mal už v tom čase iné záujmy, dostal svoje "money" a tak si toto obdobie užíval, kupoval domy, cestoval, proste o prevádzku sa už veľmi nestaral. Profit na konzolách bol malý, čakalo sa, že sa zarobí na cartridge. A to chcelo hry a kvalitné hry.


(Toto čo tu teraz píšem ale už nebolo za Bushnella ...)

Menujme len jeden problém, sci-fi od S.Spielberga ET mimozemšťan mal ako hra svoju podobu aj na ATARI ako cartridge. Lenže to bol absolútny prepadák a to tak dokonalý, že sa asi nedá ani s ničím iným porovnávať. Desiatky tisíc cartridgí (nakoniec sa ukázalo, že ich bolo v skutočnosti 3.5 milióna ... ) sa vozilo na skládku do púšte a priamo zasypávalo, bolo to lacnejšie ako sa pokúšať nahradiť pôvodnú Epromku v obale niečím iným a kvalitnejším. Nakoniec sa ešte našli "koumáci", ktorí tie cartridge začali zo zeme dolovať a predávať - a tak ATARI pristúpilo k drastickému kroku:
- všetky tieto "uzemnené" cartridge nechalo vybrať a prejsť parným valcom, takto boli už skutočne zlikvidované a nakoniec sa ešte zaliali betónom. Každý takýto nepodarok vo výrobe spôsoboval samozrejme straty, nielen viditeľné, priame finančné straty, ale aj vo vedomí zákazníkov - a to bolo podstatne horšie.

 

ATARI zahájilo v roku 1978 vývoj počítača, ktorý by vedel využiť výborné technické možnosti obvodu TIA (grafický čip), nakoniec sa mal použiť až vylepšený následník s názvom CTIA. V čom bol medzi nimi rozdiel? TIA - čip z konzoly VCS nemal v sebe videopamäť, zatiaľ čo CTIA mal naproti tomu rozšírené možnosti a vďaka prísupu do pamäte ich aj vedel dostatočne využiť. Naviac vďaka display listu - čo bol špeciálny program pre vytvorenie vlastného zobrazenia - bolo možné na obrazovke zobraziť v jednom čase, teda na jednej obrazovke rôzne grafické módy, napríklad aj text a grafika sa dali scrollovať - jemný vertikálny a aj horizontálny posun. Dali sa meniť registre farieb, mohli ste meniť počet spritov - proste dokázali ste zrazu to, čo v tom čase na inom počítači nebolo možné, nezabúdajte že sa hovorí o konci 70-tych rokov! Práve vtedy bolo treba urýchlene počítače uviesť na trh, pretože každé meškanie posúvalo vpred konkurenciu.

 

 

Nakoniec aj niektorí zamestnanci ATARI znechutení firemnou politikou sa rozhodli osamostatniť sa a založili firmy, ktoré pre ATARI dodávali vlastný a o kus lepší software ako vlastná firma. Len ako jeden príklad uvediem firmu OSS a je XL a XE Basic. Dodávaný ako catridge, zaberal 8kB, v skutočnosti mal 16kB, rýchlosť 4 až 6x vyššia ako pôvodný Basic. XE Basic v prípade počítača ATARI 130XE dával cez 50kB pre Basic a 64kB pre data. A iné firmy samozrejme vyrábali aj herný software a tiež vo veľmi dobrej kvalite. Hľadalo sa riešenie ako sa dostať z problémov a našlo sa - na miesto riaditeľa divízie konzumnej elektroniky bol zo strany Warnerovcov dosadený Ray Kassar, bol to bývalý viceprezident spoločnosti Burlington Industries - pre svoju povahu mal prezývku "The Czar" ...

 

Ray Kassar


Jeho úplne prvou úlohou bolo zistiť či by nebolo lepšie firmu ATARI zlikvidovať - nakoniec ten problém s manažérmi sa vyskytuje stále dokola a nielen v ATARI - sebavedomí, síce toho veľa nevedia, ale snáď si to nikto nevšimne ... Ono totiž nejako mi nejde podozrievať ľudí vo výrobe že môžu za chyby vedenia.
Ray Kassar si zobral do rúk ATARI 2600 a zistil, že aj keď je firma v stave totálneho a šialeného chaosu (čo nie je pekné vysvedčenie) niečo sa s tým predsa len dá urobiť. Dnes to možno znie divne, ale niektoré divízie nemali finančného direktora, nemali ani marketing, potom sa vôbec nedivím, že sa vyrábalo priamo do skladu, nakoniec sa potom robilo to isté aj za Ray Kassara ..., teda tá výroba na sklad.
Ray Kassar bol človek iného zamerania a iného razenia ako bol Bushnell. Dával si záležať na svojom oblečení, jazdil limuzínou s vodičom, odmietal sa zúčastniť managementu v pivnom a marihuanovom opare. Všetkým bolo jasné, že sa schyľuje k zásadnému stretu medzi ním a Bushnellom.
Dlho očakávaná chvíľa nastala na zasadaní managementu Warnerovcov pre Vianocami 1978, prebehla ostrá a zásadná hádka čo by bolo treba urobiť s nadbytočnými konzolami ATARI 2600. Bushnell zastával názor a tvrdil, že by sa konzola ATARI 2600 mala vypredať a jej produkciu treba čím skôr ukončiť - ale ako sa ukázalo, konzola VCS 2600 sa stala trhákom (na Vianočnom trhu), ale v konečnom dôsledku predsa len videl viac dopredu a neskoršia doba mu dala za pravdu. Konzola ATARI 2600 išla na dračku a už na Vianoce 1978 bolo jasné že sa jedná o mega trhák o ktorom sa sníva každému vedeniu firmy. A vyvodili sa z toho dôsledky, Bushnell dostal padáka.


Nolan Bushnell už teda svoju úlohu vo firme ATARI splnil a nastal čas pre príchod niekoho iného.
Nakoniec, z pohľadu jeho názorov vydržal na jednom mieste 6 rokov a to bol dvojnásobok času ktorý normálne hodlal venovať jednému projektu, takže dnes mu to už asi odpustíme a necháme ho odísť do úzadia tejto branže, ešte sa síce v ATARI mihne, myslím v roku 2010, ale to už na celkový koniec firmy ATARI dávno nebude mať vplyv. A že sa už venoval aj iným veciam ? Už tam bol pánom niekto iný a tak Nolanovi doprajme že sa už venoval aj iným veciam v tej dobe.

Jeho osobný život v pohode pokračoval ďalej, znova sa oženil a že bol činný aj mimo firemných vecí dokazuje aj to, že má 8 potomkov.

Nolan Bushnel sa pri odchode z firmy musel zaviazať, že nebude podnikať v obore nasledujúcich 5 rokov, proste Warner Communications chceli mať istou, že tento hráč im v nasledujúcom období nezamieša karty v oblasti, kde sa práve oni angažujú.

 

Po jeho odchode sa ATARI darilo tak ako nikdy predtým. Nakoniec nič divného to nebolo, prišiel kapitál a veľký kapitál, ktorý s tak veľkými ťažkosťami po celú dobu do firmy zháňal práve Nolan Bushnell. Ak máte správne know-how a ešte k tomu financie  (hodne financií) tak to sa potom podniká inak ako keď každý deň čakáte niekoho komu treba splatiť dlžoby. A Nolan by asi o tom vedel rozprávať.
Čo to obnášalo si povieme inokedy.

Hry sa predávali výborne, ako na bežiacom páse - Pac-Man, Space Invaders (Taito), Lunar Lander (prvá hra Atari s vektorovou grafikou), Asteroids (70.000 ks), Battlezone (75.000 ks), Tempest (prvá hra s farebnou vektorovou grafikou) atď. Herný trh sa utešene zväčšoval (len do roku 1979 Atari predalo cca 400.000 konzol VCS 2600).
Ale práve v tomto období  sa to postupne začínalo točiť pomaly iným smerom ...

Firma vo veľkom začala vyrábať konzolu VCS 2600 a osembitové počítače ATARI 400 a ATARI 800 boli odsunuté na neskoršiu dobu, veď sa tá VCS-ka tak dobre predávala ...

A práve vtedy pekne, krásne postupne za chrbtom sa objavila pre ATARI konkurencia číslo 1 - firma Commodore. Tá na rozdiel od ATARI nezaváhala a začínala postupne chrliť počítače značky Commodore. A tiež sa na nich dalo hrať, ale aj robiť už niečo seriózneho - napríklad písať texty, ale skúšať niečo riadiť - toto VCS 2600 pri všetkej úcte zabezpečiť nedokázalo. VCS prestávalo byť konkurencieschopné, i keď v tej dobe to tak nevypadalo a ako som už písal, Nolan Bushnell ten stav včas rozpoznal, na rozdiel od vplyvných.


ATARI vizionár odišiel, nastúpil správca ...


Zhrnutie:

Už v ére Nolana Bushnella (síce sa to už prekrýva s érou WARNER Communications) sa vyvinuli aj počítače ATARI 400 a ATARI 800, to len tak na okraj. Uviedli sa na trh práve vtedy, keď Nolan Bushnell vo firme práve končil. Stále sa neviem ubrániť pocitu, že Nolan Bushnell videl v tej dobe ďalej dopredu a aj nakoniec predaj počítačov to potvrdil, že doba čistých videokonzolí je pomaly na ústupe. Ale vtedy mu vo vedení firmy asi nikto neveril, košeľa je proste bližšia ako kabát. Len to ešte nejaký rok trvalo než na to prišli aj vo Warner Communication.

______________________
Toto obdobie zhrnuté do pár riadkov:

1972
- založenie Atari Inc.: Nolan Bushnell a Ted Dabney
- firma Atari vytvorila prvý herný automat na mince, ktorým bol Pong

1976
 - Warner Communications získala Atari Inc.

1977
- Atari vyvinula Video Computer System (VCS), tak sa zrodili domáce herné systémy
1978

- návrh a výrova čipu CTIA

- v 12/1978, ohlásila výrobu osobných počítačov Atari 400 a 800, s mikroprocesorom 6502, rozbeh bol ale pomalý a rozpačitý

____________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

História firmy ATARI.02.History of ATARI.

By Administrator at augusta 13, 2013 05:25
Filed Under: Atari

02.

 

ATARI - éra Nolana Bushnella, 2.časť

Rozmach firmy ATARI.

 

Nolan Bushnell hru nazval "Pong", bolo to podľa zvuku, ktorý vydávala hra pri odraze balónika, tiež vraj preto, že na názov "Ping Pong" mal už vtedy autorské práva niekto iný. A práve touto hrou "Pong" sa na svete objavila prvá skutočne kultová videohra. Ako sa vlastne hrala ?


Dvaja hráči na obrazovke ovládali pomocou otočných regulátorov dve elektronické "rakety" a medzi nimi sa pohybovala loptička - toto bolo presne to čo odštartovalo na prelome 70 a 80-tych rokov videošialenstvo v celej Amerike, aby sa to napokon o niečo neskôr prelialo aj do Európy.


 

Prvým produktom novej spoločnosti sa stala známa hra Pong, bola to prvá skutočne rozšírená videohra na svete. A práve ATARI stálo u vzniku "požierača drobných", ostatne tie dnes nájdete v každej herni. Vývoj tejto hry nestál ani celých 1000.- USD, jej umiestnenie v jednom bare v kalifornskom Sunnyvale a výsledný efekt hovoril za všetko. Bolo jasné že sa začína nová éra zábavného priemyslu.

Hra znamenala fenomenálny úspech, v roku 1973 sa predalo skoro 10.000 herných automatov. V roku 1974 ATARI vydalo jeho domácu verziu, bolo to herné zariadenie, ktoré umožňovalo hrať iba jednu hru - a tou hrou bol Pong.

Potom pomocou obchodného reťazca nasledoval Pong pre domácnosti - Home Pong - predalo sa ho cca 150.00 kusov, k tomuto sa ešte vrátim podrobnejšie, pretože je to zaujímavé. Autori boli: Harold Lee, Allan Alcorn a Bob Brown.

 

Home Pong

 

Postupný vývoj - Home Pong čip - rok 1975

 

Celé zapojenie základnej dosky Home Pong, vľavo hore základný obvod.

 

História hry pong", teda jej úplné začiatky je pritom až do dnešných dní, mierne povedané - nejasná. Ralph Baer, tvorca konzoly Magnavox Oddysey tvrdí, že nápad je z jeho hlavy. Vraj sedel s Bushnellom raz v bare a on sám (pravdepodobne potúžený miestnou destilovanou kvapalinou) mu prezradil, že by bolo zaujímavé postaviť elektronickú verziu tenisu. A teda podľa neho Bushnell tento nápad zaregistroval, išiel do toho a teda Baera vlastne aj odstavil od "koryta". Takto sa dá tvrdiť všeličo a všelikde, lenže ak to bolo naozaj v tom inkriminovanom okamžiku "destilátového oparu" - bohvie čo sa v skutočnosti udialo ...

_______________________________________________________________________________

Ešte jedno odbočenie, ale súvisí s hrou Pong.

 

Budeme krátko hovoriť ešte o firme Magnavox, pretože tá ako prvá vytvorila hernú konzolu Odyssey a to práve s hrou Pong. Pretože bola vytvorená skôr ako Bushnellov Pong tak Magnavox zažaloval Atari, ako dôkaz sa uvádzalo že Bushnell bol zapísaný v zozname hosťov pozvaných na predstavenie konzoly Odyssey ešte pred jej oficiálnym uvedením na trh.

Takže s tým pitím Ralpha Baera to ani nemusí byť pravda, ale keď  na tom na trvá sám aktér ..., asi to necháme na spomienky priameho účastníka.

Magnavox v roku 1972 začal skutočne masívnu kampaň na podporu predaja tejto svojej konzoly. Pritom história vzniku tejto konzoly bola skutočne dlhá. Celé to začalo už roku 1951 (!). Vtedy mladý inžinier Ralph Baer chcel presadiť vo svojeje firme (Loral) aby sa predávali s nejakou interaktívnou hrou. Samozrejme, myšlienka vtedy poriadne predbehla dobu, vtedy sa to proste nedalo realizovať s vtedajšou súčiastkovou základňou - k dispozícii boli iba elektrónky.
Prešla dlhá doba a až tak v roku 1966 už v inej firme sa snažil doviesť svoju myšlienku do reálnej podoby. V tej dobe aj spísal správu, kde popísal základné prvky svojho systému a o pár dní neskôr dodal aj prvú schému zapojenia. Celé zapojenie používalo výlučne diskrétne súčiastky - kondenzátory, odpory, diódy a tranzistory. Počas roku 1968 predstavil nový, zdokonalený herný systém pod názvom "Brown Box" (mal dokonca farebné pozadie). Systém si dal patentovať a v roku 1970 uztavoril zmluvu zo spoločnosťou Magnavox, tá potom o  dva roky neskôr konzolu začala predávať už pod názvom Magnavox Odyssey, urobili pár úprav, odstránili napríklad farebné pozadie - tým sa ušetrilo hodne súčastok. 


 The Brown Box - replika Ralph Baer Odyssey prototypu

 

Ralph Baer

Celá konzola mala približne 40 diód a 40 tranzistorov a samozrejme tu boli aj pasívne súčiastky odpory a kondenzátory. Je jasné že pri takom počte súčiastok a minimálnej integrácii nebolo možné očakávať od konzoly nejaké zázraky - nebolo možné ukladať skóre, nebol k dispozícii zvuk a grafika bola najjednoduchšia ako sa len dalo. Napriek týmto obmedzeniam konzola obsahovala celých 28 (!) hier. Aby sa dosiahli výrazné zmeny pri hraní jednotlivých hier na obrazovku sa lepila pomocná farebná fólia. Tak isto sa používali ozajstné herné kocky, žetóny, karty a i.
Rozdiel v zapojení oproti Pongu od Atari bol proste priepastný, ale práva mal Magnavox ...

A už zase poďme naspäť k Atari.

___________________________________________________________


Bushnell sa do dnešného dňa odmieta k tejto záležitosti vyjadriť, ale nech už to je tak alebo tak, nápad skombinovať elektronický tenis s mincovým automatom je určite iba jeho dielom.


Nakoniec ďalšie nápady dodal aj Allan Alcorn, bol to veľmi šikovný inžinier a dnes by sme to povedali tak nejako, že mu to naozaj "pálilo" v hlave a teda vedel  čo má robiť a ako ten pôvodne absolútne jednoduchý tenis vylepšiť. Pôvodný návrh hry sa mu proste zdal príliš jednoduchý a podľa neho nebol vôbec zábavný. Posúďte sami - pôvodne sa loptička mala odraziť od rakety a mala letieť na druhú stranu iba nemennou rýchosťou - a to by teda bolo poriadne nudné a nezáživné.

Lenže to by ako som už písal ani nebol Alcorn, aby tam nedodal aj vlastné nápady - nakoniec rozdelil raketu na 8 segmentov a stanovil, ako sa bude loptička v týchto segmentoch správať:

- ak lopta narazí uprostred rakety, potom poletí priamo na druhú stranu
- ak narazí kúsok mimo stredu, ptom poletí naspäť pod malým uhlom
- ak bude zasiahnutá samotná hrana, bude mať odraz hodnotu 45°

Posledná vymoženosť hry mala byť tá, že loptička v priebehu výmeny by mohla zrýchľovať - potom by hra určite nebola únavná a nudná. Pritom nezabudnite na to čo som už písal, hra nemala vlastnú  inteligenciu a museli ju hrať dvaja hráči. A pritom nebol použitý mikroprocesor, stále to vtedy bola ešte príliš drahá súčiastka ...

 

Vzhľad hry Pong


A nasledovalo pridanie zvuku - tiež o tom vzniklo pekných pár legiend - vraj išlo o dopredu naplánovaný a premyslený zvuk, ktorý bol určený pre túto hru. Ale asi stojí za to si vypočuť samotného Alcorna a čo k tomu povedal on sám:
"Nolan (Bushnell) po mne chcel zvuk, ktorý mal pripomínať volanie tisícok ľudí na štadióne, Ted (Dabney) zase chcel aby tam piskot ľudí pri oute, na loserov sa predsa píska ! Problém bol v tom,  že mi už dochádzali súčiastky a aj tak som nevedel ako tie zvuky vytvoriť. Nakoniec som zapol osciloskop a generátor a hľadal som frekvenciu, alebo tón čo by sa dal použiť. Nakoniec som to nejako stvoril asi za pol dňa, jednoducho som použil frekvenciu, ktorá už aj tak bola v prístroji prítomná."

Toľko teda priamo od zdroja.

Nolan Bushnell chcel pôvodne viesť firmu ako designovú firmu, chcel proste predávať svoje nápady iným, ale prišiel osudový krok - vyskúšal si hru Pong. Nakoniec po porade sa zhodol zo spoločníkmi na tom, že by pravdepodobne bolo lepšie vyrábať si tie videoautomaty vlastnými silami. Boli presvedčení, že Pong je zábavná hra, teraz bolo ale treba hru otestovať v "teréne", či to zapôsobí rovnako aj na ľudí mimo firmy.

Preto prototyp Pongu odniesli do Andy Capp´s Tavern, čo bol pivný bar v Sunnyvale, tam ho postavili na starý vínny sud, nič prozaického v tom nebolo a ešte k tomu museli presvedčiť aj majiteľa Billa Gatisa aby to umožnil u seba v bare nainštalovať. Zjavne ho presvedčili - ukecali, predchádzajúca veta je toho dôkazom.

 

Tu to začalo:

Sunnyvale's Andy Capp's Tavern,
potom to bolo The Country Store
a teraz comedy club Rooster T. Feathers,
dodnes tak funguje pod tým pomenovaním.


Jediným návodom k automatu bola táto veta:
"Avoid missing ball for high score."

A tu sa spomienky na to čo bolo potom (jedna verzia je kľudná, druhá potom asi nadnesená, tretia priam kozmická) vyberte si ktorá sa Vám viacej páči, už zreteľne líšia:


Verzia 1 (podľa mňa najpravdepodobnejšia):
Asi 2 týždne potom čo Pong v bare nainštalovali im zavolal majiteľ Bill Gatis z baru a veľmi priateľsky ich požiadal, aby ten videoautomat opravili, ľudia si ho vraj celkom obľúbili, ale asi sa  pokazil, alebo rozbil.
(vo verzii 2 vraj volal už po 2 dňoch a naštvane im hlásil že to vraj nefunguje a on to proste vyhodí, existuje ešte 3. verzia, že to bolo aj po 24 hodinách, ale to je málo pravdepodobné).
V ďalšom má už historka v oboch prípadoch rovnaké pokračovanie - Alcorn vyrazil do baru na opravu videoautomatu. Samozrejme sa dal s Gattisom do reči, niečo ho pri vzájomnej konverzácii prekvapilo, Gattis mu totiž hovoril: "Človeče, je to divné, ale keď som ráno otváral bar, stáli pre dverami traja ľudia. Nič si neobjednali, proste len prišli k tomu automatu a hrali a hrali. Nič podobného som ešte v živote nevidel."
A nasleduje zlatý záver - Alcorn otvoril automat a vypadla na neho hromada mincí - porucha spočívala v tom, že automat bol tak preplnený mincami, že už nebolo možné do neho narvať ďalšie mince ! Zlatá porucha !
Tak si teda All Alcorn spokojne nacpal kapsy mincami (čím zároveň aj odstránil domnelú poruchu) a zahlásil: "Keď sa to stane nabudúce, kľudne mi zavolaj domov. Toto vždy rád urobím."
(Verím, aj my by sme ...)

Bol to veľký úspech a Bushnell bol naozaj spokojný a natešený, pretože bežné pinballové automaty zarábali priemerne za týždeň svojim majiteľom tak okolo 30 až 40.- USD týždenne, jeho mašinka s Pongom  ale dokázala za dva týždne zarobiť najmenej 300.- USD a to bol teda poriadne veľký rozdiel. (Toto by priamo svedčilo pre prvú verziu príbehu.) Nová éra zábavného priemyslu sa začínala a Bushnell mal na to dobrý nos, okamžite skúsil Pong predať výrobcom pinballových stolov, tieto firmy ale neprejavili najmenší záujem - tiež tam boli "schopní" manažéri, niektoré veci sa proste nemenia ani po rokoch, jednoducho neverili novému hraciemu automatu ako takému. Nolan ale veril a preto sa nakoniec rozhodol túto vec vyrábať sám u seba vo firme a licenciu na Pong nepredal.

V 11/1972 si prenajali v Santa Clara prázdnu opustenú budovu Roller Rink na Winchcester Blvd a už koncom roka vyrábali na výrobnej linke prvé kusy Pongu. Na rozbehnutie výroby si Bushnell požičal 50.000.- USD u Wells Fargo Bank.

 

Hra Pong bola zásahom do stredu cieľa, už prvé predaje ukázali aký záujem bude o tento prvý herný automat, objednávky sa len tak sypali. V tej dobe mimoriadne obľúbené pinballové stoly boli po celých Štátoch k dispozícii v počte cca 2000 kusov, firma ATARI predala len v roku 1973 vyše 8.500 Pongov. Priamy zisk z jedného Pongu bol asi 700.- USD, pritom si firma mohla dovoliť jeden luxus - vyžadovala platbu vopred, to vtedy vôbec nebolo obvyklé, ale zase investované peniaze sa veľmi rýchlo vracali do firmy. Dohromady sa vyrobilo okolo 38.000 pôvodných žltých Pongov.


Firma ATARI použila jednu fintu, aby konkurencia nevedela koľko vlastne tých Pongov skutočne vyrobila - proste výrobné čísla zakódovala. Číslo vyrobeného automatu začínalo dvojicou písmen, potom nasledovalo trojmiestne číslo. Prvé stroje mali číslo ZZ-001 až ZZ-999, nasledovalo AA-001 až AA-999, potom zase YY-001 až YY-999 a potom zase  BB-001 až BB-999 a tak ďalej.

A teraz zmienka o tom ako to vyzeralo vo výrobných priestoroch firmy Atari.

Nazvime to spokojne brloh, český výraz "doupě" mi ale prijde prilehavejší.

Je jasné, že v tom čase bol rozmach Atari skutočne mimoriadny, dopyt po ich výrobkoch, teda automatoch bol jednoducho obrovský. ATARI potrebovalo ľudí na výrobu, pretože nebolo zrazu schopné pokryť svoje kapacity a tak teda brali medzi seba každého kto bol poruke a koho im poslal úrad práce - hippies, motorkári, feťáci, narkomani. Proste dá sa povedať že skutočne brali každého kto bol k dispozícii. Ľudia tu zamestnaní nedostávali nijako vysoký plat, na druhú stranu to tiež malo svoje výhody, pracovná atmosféra tu bola naozaj uvoľnená a nehrozili žiadne výrobné stressy. Ako sa traduje, v piatok vždy boli pivné párty, zamestnaci mohli zadarmo hrať hry - dnes by to teda asi nikde vo svete neprešlo ...

________________

Teraz na chvíľku zase odbočím:


Lenže spor Atari s Baerom a Magnavoxom nezmizol, pokračoval, proste išlo o veľký balík peňazí a čoraz viac to smrdelo možným súdom.

Nech už bol pôvod myšlienky na elektronickú hru akýkoľvek, potiaž bola v tom, že forma Magnavox mala patent na "elektronické hry premietané na obrazovku". Zase jeden z tých úžasných USA patentov,  ktoré aj dnes umožňujú blokovať výrobu niečoho čo i len vzdialene pripomína aj len čosi načrtnuté a teda vlastne aj občas nikdy nevyrábané zariadnie. Ale aj o tom to je.  A hra Pong samozrejme túto definíciu spĺňala skutočne do bodky. Keby išlo ATARI do súdneho sporu - odhadované náklady na súdne náklady - aj v prípade ak by vyhrali - sa vtedy odhadovali na 1.5 mil.USD, toto by ale ATARI spoľahlivo zlikvidovalo, alebo zabilo - nazvite si to ako chcete.
Preto sa nedivme Bushnellovi, že nechcel ísť do súdneho sporu a tak sa rozhodol že sa dohodne, jednorazovo zaplatil pevný poplatok za licencie - tiež to na tú dobu bola slušná paleta - celých  700.000.- USD, síce to malo byť z budúcich výnosov, ale nakoniec to firma ATARI ustála. V tej dobe ešte nikdo netušil že to je pre ATARI maximálne výhodný obchod, všetci neskorší záujemcovia už museli odvádzať percentá - proste tu to ATARI "vymáklo" a ušetrilo v konečnom dôsledku neskutočne veľký balík peňazí.
Magnavox si ešte v rámci tohoto dojednania vymienil exkluzívne práva na produkty ATARI na dobu jedného roku, ATARI teda radšej po celý budúci jeden rok neoznámila svoje nové produkty aby si  neskomplikovala zbytočne život a nedala do rúk Magnavoxu nejaký tromf ktorý by ju neskôr mohol poriadne mrzieť. Ale to neznamená, že počas toho roku si nepripravili ďalšie nové "zbrane" do výroby, len ich nechali pekne, krásne schované v svojom zásobníku ...
________________

A poďme naspäť k výrobe:

Pretože zamestnanci boli skutočne poriadnou "zmeskou" a éra hippies vrcholila, tak sa nedivme že sa vo firme napokon objavili aj drogy. Traduje sa, že výrobné haly boli tak cítiť marihuanou, že sa tvrdilo: "Zhuliť sa dalo už tým, že ste halami prechádzali...". Jednoducho a proste, užívanie drog bol veľký a všeobecný problém. Sám Bushnell bol z toho hodne nervózny a zneistel ešte viac, keď zistil že niektorí zamestnaci kradnú a predávajú súčiastky určené do výroby. Nejaké povedomé ...


A tak ešte aj v roku 1977 vo firme ATARI boli drogy hodne veľkým problémom, ale Pong stále niesol zlaté vajíčka a dopyt po hrách bol čoraz silnejší, dokonca smeny na výrobných linkách boli aj 16  hodinové.
Len pre porovnanie na konci roku 1973 - objednávky na 2.500 automatov.
Rok 1974 - objednávky na viac ako 8.500 automatov.

Lenže nie všetko bolo ružové, v tej dobe už ATARI rástla konkurencia, a tá replikovala Pong na všetky možné spôsoby. Budem menovať len niektoré firmy:
Taito - Eloping, Sega - Pong Tron, Williams - Paddle Ball, Allied Leisure - Tennis Tourney, Chicago Coin - TV Ping Pong, Amuntronics - TV Ping Pong a PMC - TV Table Tennis.

Dnes sa divíme tomu prečo Bushnell nezakročil a nepoužil patentovanie, ale je možné, že jednoducho nechcel ísť do siahodlhých súdnych sporov, ktoré by dokázali spotrebovať všetky peniaze už aj dosť veľkej firmy. Ktohovie čo vtedy bolo príčinou jeho postoja, ale je veľmi pravdepodobné že mal stále pred očami spor z spoločnosťou Magnavox.
Nakoniec sa ale Bushnell predsa len poučil a po tejto trpkej skúsenosti už v ďalšom období mal svoje výrobky vždy zabezpečené autorskými právami.
Je nad slnko jasné, že firme ATARI vďaka tejto konkurencii klesali zisky a Ted Dabney (spolumajiteľ a zakladateľ firmy) sa práve tohoto najviac obával, v žiadnom prípade nechcel riskovať krach firmy, bolo to pochopiteľné. Preto sa koncom roka 1973 rozhodol svoje pôsobenie vo firme ukončiť a vyriešil to nasledovne - celý svoj podiel predal Bushnellovi. Pokiaľ drby neklamú, tak sa rozišli v dobrom, vec zvyčajne nevídaná.

Možným vysvetlením  predchádzajúceho Bushnellovho správania sa v tej dobe sú nasledovné riadky - mohol mať pocit, že sú tak v popredí inovácií, že jednoducho na nich ostatní "nemajú". Razila sa zásada: "Inžinieri firmy majú navrhovať dosiaľ nevidené novinky a namiesto neustáleho opakovania toho istého majú prinášať samé prekvapenia."  A práve pomocou tejto zásady (alebo filozofie) dokázala firma veľmi dobre fungovať v období nasledujúcich 10 rokov.

Medzi inovácie patrili hry - Gotcha - bola to prvá hra ktorá sa odohrávala v bludisku. Nasledovala hra Trak 10, bola to prvá závodná hra s autami.


 

Firma ATARI začala byť úspešná, proste sa je darilo viac a viac. Vovnútri firmy platilo pritom ešte jedno pravidlo: "Pracovať chytro, ale nie tvrdo." - celkom sympatická myšlienka. Udržiavala sa tradícia jednania managementu vo vírivom kúpeli, organizovali sa divoké (a časté) večierky v Grass Valley.

Smerom von všetko pôsobilo naďalej uvoľnene, ale vovnútri vedenia firmy postupne rástli obavy z konkurencie a čo bude ďalej. 


Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

História firmy ATARI.01. History of ATARI

By Administrator at augusta 08, 2013 02:01
Filed Under: Atari

Kapitola 01.

 

ATARI - éra Nolana Bushnella, 1.časť

Začiatky firmy ATARI.

 

 

Nolan Bushnell v dnešných časoch

27.06.1972 podali dve osoby - Nolan Bushnell a Ted Dabney žiadosť na registráciu Atari Incorporated. Týmto dátumom môžeme povedať že vznikol priemysel videohier, dovtedy o tomto pojme nikto ani nechyroval. Bolo to v meste Santa Clara, na Scott Blvd. 2962, tu na tomto mieste malo ATARI svoju prvú obchodnú základňu.

 

Nolan Bushnell

 

Ted Dabney


O 10 rokov neskôr mala firma ATARI ročný obrat 2 miliardy dolárov a fakticky tvorila väčšinu priemyslu videohier. ATARI počas svojej existencie prešla obdobiami neuveriteľného rozmachu, obdobiami drastického úpadku, vyrábala videoautomaty, herné konzoly, domáce počítače, profesionálne počítače. Vytvorila legendárne zábavné programy a aj výkonné grafické operačné systémy - vtedajší súdobý grafický OS Microsoftu pri nich ale vyzeral ako nepodarený vtip, proste firma vedela vtedy dotiahnuť svoju prácu do konca a až vtedy to predložila zákazníkom.

 

V ďalšom si povieme aké tie obdobia firmy vlastne boli, ale treba tiež povedať jednu vetu:
Či ste obdivovateľom tejto firmy alebo nie, je holým faktom že firma ATARI toho urobila pre herný priemysel strašne veľa, omnoho viac ako ostatné vtedajšie giganty (SONY, IBM, Microsoft  a i.) dohromady.

A poďme na úplný začiatok:

Nolan Bushnell sa narodil 05.02.1943 v štáte Utah v meste Clearfield v mormónskej rodine. Nie je to až tak ďaleko od Great Salt Lake, len tak pre informáciu. Otec bol dodávateľ stavebného materiálu a matka bola ženou v domácnosti. Jeho destvo bol typické pre budúcich vynálezcov - zaujímala ho elektroniky, stroje. Mal záľubu v kutilstve, opravoval pračky, rádioprijímače - z toho mu trošky sypalo do vlastného vrecka, takže táto činnosť mu aj niečo zarobila. Bol verným čitateľom Science Fiction, nakoniec to asi neprekvapuje. Už ako dospelý muž s obľubou spomínal ako sa doma pokúšal vyrobiť pri pokusoch (mal vtedy 11 rokov) raketový motor na kvapalné palivo pre pohon kolieskových bruslí ... a skoro sa mu pri tom aj podarilo zapáliť domácu garáž.
Nie je ľahký život výskumníka ... a tiež rodiny, ku ktorej sa výskumník hrdo hlási.

Keď mal 15, zomrel mu otec a mladý muž sa musel postarať o rodinu, prevzal rozpracované stavebné kontrakty po svojom otcovi. Asi aj toto bol dôvod, prečo si už vtedy myslel že v živote môže dosiahnuť čokoľvek, pretože už v tomto veku musel prevziať starosť za rodinu a tak si veľmi skoro začal uvedomovať možnosti čo sa pre ním otvárajú ak bude nad vecami poriadne rozmýšľať.
V 16 rokoch odišiel študovať do Salt Lake City a to obor elektro inžinierstvo, ekonomiku, obchod a filozofiu. Najprv chodil na Utah State College, od roku 1963 na University of Utah. Mimo učenia sa venoval školským športom, ale aj intelektuálnym hrám, hral šachy a venoval sa aj starobylej japonskej hre "GO". Popri škole "bokom" pracoval aj pre miestny zábavný park, pomáhal aj v niekoľkých obchodoch a bol tiež členom mormónskeho bratstva.


Keď sa neskôr dostal na University of Utah, popísal takto svoju filozofiu trvalej zmeny:
"Pokiaľ ste odborník, dokážete počas 3 rokov pochopiť 90% oboru. Na zvládnutie tých posledných 10% a dosiahnutie naprostej dokonalosti potrebujete zbytok svojho života. Myslím si, že mne skôr vyhovuje byť trvale v stave dosahovania tých 90%, núti ma to stále si meniť hodnoty."
Toto by pravdepodobne mohlo vysvetľovať prečo sa neskôr každé 3 roky pokúšal rozbehnúť iný typ podnikania. Pritom sa nedá povedať že by sa mu vždy darilo, uspel iba s ATARI a Chuck E.Cheese,  čo bol reťazec pizzérií, ale na svoje projekty vždy vedel zohnať financie a teda sponzora.
Nolan miluje hry, hádanky a výzvy - a toto v konečnom výsledku ovplyvnilo aj celý jeho život. Vždy bol presvedčený že videohry a vôbec počítačové hry sú výborný spôsob ako sa starať o kreativituv spoločenskom kontexte. Inými slovami - neboli to pre neho  len prostriedky pre zábavu, ale aj prostriedky ku vzdelávaniu.

Začiatky:
Určite Nolan Bushnell nebol prvý, ktorý sa zaoberal myšlienkou na videohry a ani nevytvoril prvý komerčný projekt, ale takto to už vo svete biznisu chodí. Fascinovaly ho hry, konkrétne na univerzite sa stretol s hrou Computer Space War. Bežalo to na univerzite na počítači PDP-11/20, čo bol vtedy totálny výkrik high-end techniky, nakoniec ten počítač stál vtedy celkom peknú sumičku -  približne 8.000.000. - USD.


Predný panel PDP11/20


vnútro PDP11/20


typické pracovisko

 

Teda kúpiť si to domov na hranie si bárskto nemohol dovoliť. Tu si vlastnoručne mohol vyskúšať čo to je počítačová hra. Bola to jednoduchá kozmická strieľačka, vlastná hra pochádzala z roku 1962 a jej autorom bol Steve Russel. Autor hry pochádzal z Massachusettského inštitútu technológie. Nolan Bushnell v niektorom z neskorších rozhovorov priznal, že keď  hral túto hru nedokázal myslieť na nič iné ako na obrovský biznis,ktorý za tým všetkým cítil. Bol priamo fascinovaný možnosťami ktoré podľa neho otvárali kombinácie počítačov,obrazov a zábavy.

V roku 1967, keď mal 24 rokov sa Nolan oženil, zobral si Paulu, (neskôr sa s ňou rozviedol). O rok neskôr ale promuje s diplomom z elektro inžinierstva.

Pokúsil sa zamestnať u firmy Walt Disney, ale neúpešne
(aj to sa velikánom stáva), pritom tam vždy chcel pracovať, cesty života sú niekedy naozaj kľukaté. Ale na naše šťastie odchádza v roku 1969 so ženou do Kalifornie, do mesta Sunnyvalle, dnes je tam veľmi známe Silicon Valley. Tu nastupuje u firmy AMPEX (vtedy jednotka v obrazovom zázname na magnetickú pásku) ako výzkumný elektroinžinier. Vtedy mal 27 rokov, plat dosahoval u neho v roku 1970 cca 12.000.- USD, vlastne teda bral 250.- USD týždenne. Nolan chcel ale viac, v tom období sa mu aj narodila prvá dcéra Britta. Tu v Ampexe hovorí a debatuje zo svojím kolegom Tedom Dabneym o svojich názoroch na počítačové hry a tiež hovorí o tom, ako by prepracoval Russelovu hru z veľkého minipočítača do podoby herného  automatu na mince. Proste bolo by to niečo podobné ako funguje u pinbalových stolov. Špecializovaný herný automat by zaručene nestál toľko peňazí ako minipočítač a nakoniec by sa aj ľahšie umiestnil v normálnej miestnosti ... Dabney bol nadšený, nikto ešte nič podobné dovtedy nevymyslel a teda takýto herný automat mal aj podľa neho naozajstnú šancu uchytiť sa na trhu. Začali na tom tvrdo a intenzívne pracovať - doma u Nolana v izbe jeho druhej dcéry.

Ale ako to už býva - potrebovali stále viac a viac miesta až nakoniec obsadili celú miestnoť iba pre seba.
A stále ešte mali pred sebou jeden malý problém s veľkými následkami - chýbali im peniaze na vývoj.

Proste potrebovali investora za každú cenu, najprv to skúsili priamo u svojho zamestnávateľa, firmy AMPEX a - narazili, firma nemala záujem. V marci 1971 preto firmu opustili a svoj prvý videoautomat s hrou Computer Space dokončili v lete 1971 pre spoločnosť Nutting Associates.  Pretože už vtedy chceli mať v názve Syzygy, tak aj na výrobných štítkoch hry Computer Space vyrábanej u Nutinngov bolo z dôvodov identifikácie autorov napísané: "Designed by Syzygy."
Prvý komerčný videoautomat na mince bol pripravený na predaj, ale hra mala priveľmi komlikované ovládanie a bola aj príliš zložitá pre hromadnú výrobu. Niektoré veci ale práve určila  táto hra pre budúcnosť - samostatná skriňa, hrá sa postojačky atď. Pokúšali sa  tento produkt dostať na trh, ale predalo sa tejto videohry len okolo 1500 kusov a ešte k tomu sa aj zle predávali, jednoducho predbehli ešte svoju dobu, nikto na boom videohier v tej dobe  proste nebol pripravený.

V jednom z neskorších rozhovor Bushnell vysvetľoval, v čom videl hlavný problém svojej prvej hry:
"Aby ste mohli hrať, museli ste si prečítať návod - ale ľudia nechceli čítať návod. Aby som bol úspešný, musel som prísť s inou hrou - s takou, aby ju ľudia vedeli hrať. Niečo tak jednoduché, že by to vedel hrať aj opilec v nejakom bare."
Tvrdé, ale výstižné.

Aj napriek neúspechu svojej prvej hra bol Nolan požiadaný spoločnosťou Nuttingg Associates aby pre nich urobil aj ďalšiu hru. Pretože sa ale nedohodol na spravodlivej zmluve (jednalo sa o podiel  pri prípadnom zisku) tak spolu s priateľom Tedom Dabneym po približne ročnom pôsobení V Nuting Associates firmu opúšťajú. Jeden z dôvodov bol aj ten, že vďaka zmluve dostali dostatočne vysoké odstupné a mohli kľudne rozmýšľať ako ďalej.


Stále sa chceli postaviť na vlastné nohy a tak sa teda Nolan Bushnell, Ted Dabney a Larry Bryan (ten ale ešte odstúpil pred založením spoločnosti ... a určite to potom ešte dlho, dlho ľutoval, nakoniec ani jeho fotografiu na webe nenájdete, asi  z pochopiteľných dôvodov) dohodli na založení vlastnej spoločnosti, do ktorej by vložili každý vklad po 250.- USD. Larry Bryan v tej dobe navrhoval pre spoločnosť názov Syzygy. Prečo tento názov ? Je to označenie pre zarovnanie  troch nebeských telies na oblohe do jednej priamky - napríklad slnečné zatmenie je syzygy Slnka,   Mesiaca a Zeme.
Nolan Bushnell skutočne zažiadal o registráciu tohoto mena spoločnosti, ale z úradu dostal nasledovnú odpoveď - meno je už zaregistrované ! Síce spoločnosť Syzygy nebola činná - a tak sa teda pokúsili meno spoločnosti odkúpiť. Ale to už asi poznáme - majiteľ mena pýtal príliš veľa a tak teda nezostávalo nič iné ako si meno spoločnosti zmeniť. Najprv zvažovali mená ako BD Inc. alebo DB Inc., ale stále neboli spokojní, dokonca BD im pripomínalo Black&Decker a to sami uznáte by potom asi bolo niečo iné. Nolan sa nakoniec rozhodol pre slovo "Atari". Toto slovo pochádza z japonskej hry go a označuje ťah v tejto hre. Niečo ako "šach!" v šachu. A bol to šťastný ťah aj v jeho prípade. Návrh na meno Atari bol síce prijatý, ale označenia Syzygy sa aj tak nechceli nadobro vzdať, rozhodli sa ho používať naďalej, síce nie ako názov firmy, ale ako označenie pracovnej skupiny. Na jednom z ďalších sedení navrhli Nolan a Ted čiernobiele logo zo značkou pripomínajúcou písmená "S" a "A". Tradičné firemné logo, trojnožku, ktorá je inšpirovaná tvarom japonskej hory (sopky) Fuji bolo neskôr navrhnuté priamo v reklamnej kancelárii ATARI - autorom je  George Oppermann. Dnes je toto logo stále vysoko cenené.
 

V úplnom začiatku sa firma zaoberala vývojom pinballových stolov, ale tu z pochopiteľných dôvodov dlho nevydržala a venovala sa tomu čo sama vymyslela.


Prvým zamestnancom firmy sa stala sedemnásťročná Cynthia Villanueva, ktorá prijala ponuku na prácu "recepčnej", pritom sa starala aj o Bushnellove deti a vôbec bola vo firme dievčaťom pre "všetko". Ako som o nej zistil, neskôr sa vydala a prijala meno Russel. Jeden zo zaužívaných trikov bol ten, že zdvíhala telefóny a až po dlhšej pauze ich predávala Bushnellovi. Takto vznikal dojem, že sa jedná o veľkú firmu. Jednoduché, primitívne, ale účinné. Neskôr sa zapojila aj do ďalších prác, vyriaďovala veci od pochôdzok a neskôr aj robila vlastnú montáž elektroniky. Nakoniec zostala táto dáma vo firme viac ako 10 rokov, t.j. ešte dlho po tom, čo odišli zakladatelia spoločnosti.

Ďalším zamestnancom firmy ATARI bol Allan Alcorn. Bol to elektroinžinier, pôvodom z firmy AMPEX, v roku 1971 vyštudoval na Univesity of California v Berkeley. Naučil sa ako amatér prácu s elektronikou a počas štúdia na vysokej škole si privyrábal opravami televízorov. Pri nástupe do firmy vraj dostal plat 1000.- USD mesačne. V ATARI nakoniec zostal až do roku 1981, kedy sám odišiel, pretože  považoval vedenie firmy v tej dobe za príliš konzervatívne a mám pocit, že história mu nakoniec dala za pravdu.

 


 
Prvú úlohu, ktorú Allan dostal od Bushnella bola vymyslená, ale malo to byť cvičenie ako na to ísť v budúcnosti:
"General Electric chce od nás elektronický tenis, ktorý sa bude dať hrať na TV obrazovke."
Vtip bol v tom, že vtedy ani Nolan a ani Allan celkom (teda zo začiatku)  neverili tomu, že by to mohlo mať úspech, omnoho viac verili vylepšenej verzii hry Computer Space. Ako to nakoniec dopadlo vieme všetci. Allan bol naozaj šikovný inžinier - TV hru postavil, vylepšil (pridal 8 možných uhlov odrazu a teda aj smerovania loptičky), otestoval, hra fungovala - a z vlastnej iniciatívy pridal aj jednoduchý zvuk (o ňom ešte bude reč). Z konštrukčného hľadiska sa jednalo o analógovo-digitálny prístroj. Videohra vtedy neobsahovala žiaden mikroprocesor, ani RAM a ROM - vtedy by to bolo mimoriadne drahé a proste tadiaľ v tom čase ešte dostupná cesta neviedla. V hre nebola žiadna umelá inteligencia, preto hru vždy museli hrať dvaja hráči. Ako som už spomínal, na zobrazenie sa použila obrazovka ČB televízora. V ďalšom pokračovaní tomu venujem ešte pár riadkov.

 

Vľavo Ted Dabney, úplne vpravo Allan Alcorn.

 

 

________________________________________________________________________________

Vtedy bol jeden čas zamestnancom firmy ATARI aj jeden zaujímavý a zvláštny chlapík menom Steve Jobs. A asi viete kam týmto celým mierim.


Priznám sa že som dlho zvažoval či mám túto historku uverejniť, ale potom som si povedal, že ak označujeme niektorých ľudí za vizionárov, tak treba aj povedať  prečo sú takí úspešní - pretože nehľadia ani vpravo, ani naľavo. Ich vnútorné presvedčenie o tom že sú výnimoční im dáva pocit že nie je hriechom "ísť cez mŕtvoly". Väčšinou im chýba empatia, to je u nich cudzie slovo bez významu (česť výnimkám), nakoniec sa s podobným typmi ešte aj v histórii firmy ATARI stretneme. Na druhej strane majú ťah na bránku a idú za svojím cieľom, kto s nimi nesúhlasí má problém, takže poväčšine radšej týmto typom ľudia nečelia, ale odchádzajú inam.

Steve Jobs rozhodne nepatril medzi ľudí, ktorí by mali problém urobiť podraz na svojho najlepšieho priateľa -
a o tomto je aj táto pravdivá historka.


Steve Jobs         Steve Wozniak
 


V tej dobe vymyslel hru s názvom Breakout, časom sa z nej vyvinul dnes veľmi známy Arkanoid. A historka sa týka práve tejto hry. Na jar roku 1976 ho Nolan Bushnell poveril vylepšením tejto videohry a padol návrh, že ak sa podarí ušetriť zopár čipov v hernom automate tak za každý ušetrený obvod bude prémia 100.- USD. Steve Jobs nelenil a vyhlásil, že on to zvládne. Zobral si to celé domov, všetky schémy a samozrejme sa otočil na Steva Wozniaka, pretože  Jobs v tomto obore nebol zďaleka taký silný ako o sebe vo vedení ATARI vyhlasoval. Proste vedel, že má niekoho kto tú robotu za neho urobí. Kto iný ako Steve Wozniak, ktorý v tej dobe pracoval u firmy Hewlett-Packard. Jobs mu samozrejme sľúbil, že sa s ním o odmenu rozdelí.


A bolo to pekne povedané - nakoniec rozdelené ako hodne nesymetrická odmena, ale k tomu sa dopracujem.

Wozniak strávil asi 3 dni (tu sa údaje rozchádzajú - vraj to mohli byť aj 4 dni ...) nad návrhom novej schémy a podarilo sa mu v zapojení ušetriť 50 obvodov - celkove to malo vtedy cca 80 kusov obvodov, teda úspora fakt nevídaná. Zase sa tu údaje mierne rozchádzajú, niekde sa hovorí že usporil obvody tak, že ich zostalo 24 kusov, potom by zase bol základný počet menší, ale v konečnom dôsledku to Wozniakovi nemôže ublížiť, technický génius sa prejavil v svojej plnej sile. Bushnel spokojný zo šikovným Stevom Jobsom mu vyplatil sľúbenú odmenu 5.000.- USD.

A tu sa ukazuje vizionár v plnej kráse:
Stevovi Wozniakovi - pretože ten mal hlavný, nazvime to leví podiel na úspešnom dokončení nového projektu oznámil, že za vypracovanie dostali spolu celkovo 700.- USD a teda sa delia pekne na polovicu - a teda každý dostane po 350.- USD.

Ten "drobný" rozdiel sí ponechal ako odmenu pre seba, že ten obchod zariadil. Tak sa robia kšefty.

Steve Jobs:             Steve Wozniak:
4650.- USD                 350.- USD


Keď Steve Jobs postavil zo Stevom Wozniakom svoj prvý počítač, tak prišli za Bushnellom. A Bushnell ich odmietol, jednoducho všetky zdroje firmy v tej dobe išli na automaty a tak si teda tí dvaja založili svoju vlastnú firmu. Čo by bolo keby zostali ... dnes je už tažko predvídať, história  slovíčko "keby" nepozná. Prešlo ešte niekoľko rokov a až potom sa Steve Wozniak náhodou dozvedel ako to vtedy vlastne celé bolo a zdá sa, že to už len potom urýchlilo jeho konečné rozhodnutie časom odísť z firmy Apple. Škoda, večná škoda.

___________________________________________________________

Pokračovanie nabudúce ...

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

História firmy ATARI. History of ATARI.

By Administrator at augusta 08, 2013 02:00
Filed Under: Atari

Priznám sa, že niektoré informácie možno budú aj budú na preskáčku, proste zoradiť všetky informácie presne podľa časového harmonogramu by asi bolo nad moje sily, takže čítajte a ak sa dá, veľmi nekritizujte ... hodne informácií je tak známych, že proste históriu neprerobím a nedá sa o tom písať  inak, pre tých ktorým to vadí mám jednu poznámku - ak sa Vám to tu nepáči, choďte o dom ďalej ...


Vám ostatným ďakujem za priazeň.

 

V tomto článku budú uvedené len linky na sériu článkov o histórii firmy ATARI, aby som nemusel písať postupne do všetkých článkov na túto tému linky, bolo by to asi desne neprehľadné.

 

Tak isto ani nebudem veľmi "rozťahovať" údaje o počítačoch pretože celú radu 8-bitových ATARI počítačov som už popísal v samostatných článkoch, pozorný a láskavý čitateľ si tieto údaje na mojom webe nájde sám.

_________

01: ATARI - éra Nolana Bushnella, 1.časť - Začiatky firmy ATARI.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-01-History-of-ATARI.aspx

 

02: ATARI - éra Nolana Bushnella, 2.časť - Rozmach firmy ATARI. 

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI02History-of-ATARI.aspx


03: ATARI - éra Nolana Bushnella, 3.časť - Ďalší rozvoj ATARI a následný odchod Nolana Bushnella.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI03History-of-ATARI.aspx

 

04: Éra Warner Communications, časť 4. - Ružová budúcnosť ...

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI04-History-of-ATARI.aspx

 

05: Éra Warner Communications, časť 5. - 8-bity v plnej sile a náznaky budúcich problémov. Nový model 1200XL a jeho krátky život, modely 600XL, 800XL, veľmi krátky život počítačov ATARI 1400XL a 1450XLD.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI05History-of-ATARI.aspx

 

06. Éra Warner Communications, časť 6. Koniec zlatej éry 8-bitov, úpadok firmy, súmrak videohier.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI06History-of-ATARI.aspx


07. Hra E.T – The Extra-Terrestial, ktorá skoro položila firmu ATARI na lopatky.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI07History-of-ATARI.aspx

 

08. Koniec éry Warner Communication. Nový majiteľ ATARI - Jack Tramiel.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI08History-of-ATARI.aspx


09. Dve slová: Jack Tramiel - stručný životopis. Čo nasledovalo po prevzatí firmy."Dni a noci dlhých nožov" vo firme ATARI, inak aj "masaker v Sunnyvale".

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI09-History-of-ATARI.aspx

 

10. Porážka Jacka Tramiela. Projekt Mickey - ATARI 1850XLD - ako to vlastne bolo s Amigou, prečo to dopadlo tak ako to dopadlo.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI10-History-of-ATARI.aspx

 

11. Tajné a menej tajné projekty ATARI na prelome rokov 1983 a 1984 - zbrane, ktoré nikdy na protivníka nevystrelili.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI11History-of-ATARI.aspx


12. Ako vzniklo ikonické logo Atari a kto ho v roku 1972 vytvoril:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI12History-of-ATARI.aspx

 

13. Atari a Brazília - špecifické miesto vo výrobe klonov Atari konzolí:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI13History-of-ATARI-Brazilia.aspx

___________________________________________________

Použité zdroje a pramene:

amigahistory.co.uk

amiga.resource.cx

ajovomultja.hu

alternative-system.com

atari-history.com

atarimania.com

atarimuseum.com

atarimuseum.decob.niu.edu

atari.com/br

atari.org.pl

c-64.org

collectorquest.com

colorcubic.comcpu-world.com

commodore.ca

commons.wikimedia.org

computers.mld.group

computing.history.com

designboom.com

etsy.com

freshnessmag.com

gregterzian.com

hxc2001.free.fr

iaf.nl

igda.com

jpecher.sweb.cz

kickstarter.com

level.cz

mashable.com.free.fr

npr.org

obligement

oldcomputers.net

pagetable.com

patrickscottpatterson.com

pong-story.com

pctuning.tyden.cz

pinterest.com

psych.usyd.edu.au

ready64.it

retrotechnology.com

retrospekt.com.au

root.cz

sassenrath.com

techdigest.tv

vebidoo.com

vgmuseum.com

warrenrobinet.com

Časopisy: 

STart

Byte

Komputer

Atari Club Magazin.

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

08_2013 Blog, Notes.

By Administrator at augusta 01, 2013 06:51
Filed Under: Blog

01.08.2013

 

Najchladnejšie leto za posledných 200 rokov sa predvádza v plnej sile. Neviem sa stále ubrániť dojmu že slovo meteorológ sa v našich končinách skutočne po tejto sezóne udomácni ako nadávka.Jednoducho sa začiatkom leta niečo vyhlási, k čomu sa počas leta už nikto spätne nechce prihlásiť ako autor.


 

Už je to ako v našom hospodárstve, jeden deň sa niečo tvrdí aby sme na druhý deň počuli niečo iné, poprípade dvaja v televízii povedia navzájom opačný názor - síce je nám jasné že jeden znich klame (niekedy aj obidvaja) a ty občan ver, alebo never, nakoniec je to Tvoj problém. Naši papaláši ale s tou sebavedomosťou nikdy problém nemali.
_______________

Disketová jednotka pre ATARI VD-40 je už schematicky rozkreslená (poďakovanie za to patrí Stanovi Havranovi) - síce je to ešte stále len na papieri, ale akonáhle sa k tomu dostanem (teda po dokončení histórie ATARI), tak ju prekreslím tak, aby sa to dalo uverejniť, pretože by skutočne bola škoda aby táto disketovka pre ATARI len tak zmizla zo scény. Čo ma teší, lebo je to konečne jeden aktívny atarista aj tu V Bratislave. Teda čo niečo aj robí, nepočítam v to tých čo len paria hry. Stano Havran ako ďalšie chce postaviť rozšírenie ATARI 800XL s obvodom Freddie na 320kB RAM a použije na to netradičné zapojenie ktoré sám vymyslel - zatiaľ viac neprezradím, síce o tom niečo už viem, ale najprv to postaví, otestuje a potom sa to dočká uverejnenia. Konečne aktívny hardvérista, už som si myslel, že som tu v Bratislave naozaj sám na vykapanie, teraz už je nás 200% pôvodného stavu, celkom dobré. Žeby sa niečo pohlo ?

_______________


Pretože hodlám ďalej popisovať to, čo vidím okolo seba (bolo to označené za hundranie - jedným mojím zanieteným čitateľom), obrňte sa trpezlivosťou, niektorí jedinci (jedinec) to pri mne síce nezvládajú, ale koho to nebude baviť, preskočte potom tie riadky a hľadajte tam ďalej iba to dobré - pre Vás. A ak nie ste spokojní, hľadajte prosím inde, som si vedomý že každému nemôžem vyhovieť na 100%, ďakujem.

_______________

Písanie histórie ATARI mi pomaly postupne pokračuje, ešte to chcem dať prečítať pár známym aby som s tým bol aj ja spokojný, venoval som tomu teraz 4 týždne písania (samozrejme som robil popritom aj iné veci) a som tak približne v polovičke, alebo o trošku menej. Toho textu je hodne, teraz som tak asi na 100kB čistého textu, + - kosínus ...
Mám predstavu, že to najprv dotiahnem do konca než to začnem uverejňovať, nerád by som potom spätne niečo do tých častí dopisoval.


Poznámka:

09.08.2013 - A nevydržal som,  píšem ako žandár,  tak už aj chcem aby mi z toho neuverejného materiálu trošku začalo ubúdať. Za to mi snáď nikdo nadávať nebude ...

__________

Vtip dňa:

"Na šéfovom dnešnom vtipe sme sa skvelo zabávali. Až dovtedy, pokiaľ nám nedošlo, že je to naša nová pracovná úloha na nastávajúce obdobie ..."
__________

Zatiaľ stále neviem či sa mi podarí získať ďalšiu disketovku ATARI XF551, skúsim to dnes pourgovať, takže stále je to v štádiu očakávania. Tak ako čakáme na nejaké drobné ochladenie ... ja čakám na hardware.
__________
Minulý víkend som strávil poobedie v príjemnom rozhovore s ataristom Martinom Číčelom, prebrali sme spústu vecí a aby sme nezostali pri zemi, už plánujeme stretnutie na budúci rok v Olomouci na Atariáde, skromnosť nadovšetko (teda že by nám to stretnutie tam mohlo vyjsť).
_________
V poslednej dobe som si všimol že po dlhej, dlhej dobe niekto pridal k článkom o ATARI aj hodnotenie, potešilo ma to.
_________

Na záver ešte popis modifikácie cartridge, ktorú, kam a kade čo s čím - je priamo popis v obrázku, možno ste sa s tým aj sami stretli:

 

 

_____________________________________________________________


07.08.2013

Titulok živý viac ako nikdy predtým:


"Pomsta šíleného Ataristy !"

Smutná správa v tomto letnom období:

Fandal ukončil svoju sajtu, po skoro 9 rokoch činnosti. V USA sa prebudilo Atari Inc. a obrátilo sa na neho, že má na svojich stránkach nelegálny software.

Popri inom im vadí v názve sajty: atari

To som zvedavý čo urobia tí, čo majú v názve sajty atari .... a že ich je na nete dosť a dosť. Môžeme mať na svojej sajte adresár s názvom Atari ?


Napokon mu napísali, že medzi iným tieto hry porušujú autorské práva, teda že Atari Inc. má na ne práva!:

Moje první ATARI.
Ataristi v protiútoku.
Atari z otca na syna.
Pomsta šialeného Ataristu.

Tak to chce pri všetkej úcte poriadne gule na takéto tvrdenie! Možno nakoniec bude problém iba to, že v názve hry je použité slovo ATARI.

A samozrejme sú spomínané aj demá, celý zoznam čo vadí  je na webowej konferencii. Dopekla, to chú už predávať aj demá ?

Trošku sa rozpíšem, pretože mi to nedá. Je to smutná správa z českých lúk a hájov, pretože Fandal je hodne známa osobnosť, nielen doma. Je to jeden z najlepších programátorov na hry, podstatnú časť hier na svojom webe opravil (patche), aby sa hra dala vôbec hrať, pretože dosť hier bolo daných do obehu s poriadnymi chybami. Na jednej strane sa Fandalovi nedivím že má toho plné zuby, nikto mimo neho si nevie predstaviť koľko času a úsilia ho to celé stálo, pritom všetci vieme že to robil zadara a nikdy nič za to nepýtal.

Človek by skôr očakával že mu ponúknu zamestanie, ale nie toto.

Aby som bol konkrétnejší jedná sa o hry staré a staršie ako 30 rokov, pritom samotné Atari Inc. už vyše 20 rokov nepodporuje programové vybavenie, určite to bude aj dlhšie obdobie.

Dostaneme sa do situácie keď to bude ako v hudobnom priemysle, kde nestačili práva na 50 rokov a zdvihli to na 70, budeme môcť písať a robiť niečo s ATARI až po roku 2063 ?

Môžeme vôbec napísať ATARI bez obáv že za rohom niekto bude čakať s kapsou na poplatky že sme to slovo vôbec použili ?

USA je fakt zem netušených možností, niekedy si hovorím či by som si tam nemal dať patentovať to, že používame pri chodení obuv, predsa potom by mi každý na zemi za to musel platiť, nevadí, som skromný, 1.- USD za pár topánok by mi stačilo ... a patent predsa len nejaký ten rok platí.

Money is money.

Takže pomsta šialeného Ataristu žije svojím životom (a tým nemyslím Fandala) ...

Síce sa ma to priamo netýka, ale znechutenie je obrovské, fakt obrovské a tiež si kladiem otázku, že či tak nevďačnej firme (skôr teda jej nasledovníkovi) má človek dláždiť cestičku - nezaslúži si to!

Howgh!

 

_____________________________________________________________

08.08.2013

Dlho, dlho som zvažoval či to už mám spustiť, ale keďže je to beh na dlhú trať tak som do toho praštil a začínam ... a sú prázdniny, takže ten rozbeh je kľudnejší.

Dnes začínam uverejňovať články o histórii firmy ATARI - 01:

ATARI - éra Nolana Bushnella, 1.časť - Začiatky firmy ATARI.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-01-History-of-ATARI.aspx

_____________________________________________________________

09.08.2013

Tak priamy kontakt mailom s Fandalom, asi to predsa len po tom čo sme sa mu viacerí ozvali skúsi nanovo a trošku inak - chvalabohu ! Konečne dobrá správa.

______________

Dnes už teda vieme že tí "zlí" meteorológovia pochádzajú z Francúzska, veď u nás proti tomu nikto nič nepovedal a teda ani netvrdili že bude nadmerne zima. Sranda začína vtedy,ak si uvedomíme, že tí naši nás nevarovali ani pred nadmernými teplotami. Takže si to teraz podávajú ako horúci zemiak, keď to vychladne tak sa k tomu niekto možno prihlási. A teším sa na budúcu jar s čím na nás zase na leto prídu a bude to zase na 100% vedľa ako tento rok, bude aspoň nejaká zábava.
____________
Nejako sa v tej inzercii začínajú strácať veci na Atárko, 30 rokov je 30 rokov, s tým nič nenarobím, ale je to škoda. Síce sa teraz na Bazoši.sk objavil raritný kúsok - ATARI 400, ale je to už fakt solídny kus "nábytku", má to ale len tých 16kB RAM, do toho proste už nejdem, ešte tak keby bola k zohnaniu ATARI 800-ka ...
____________
A zase si pripomenieme "zlatú" dobu socializmu, Dunajská ulica v Bratislave - špecializovaná predajňa Tesla, možno tak rok 1988:

Nakupujem, pýtam si súčiastku, v predajni dve fešné slečny, vek tak cca 25 rokov.
"Máte xx ?"
„Nemáme !“
„Ale veď to vidím priamo za Vami v regáli !“
„Kde ?, aha, naozaj ! ... “
„A toto máte xx?“
„Nie !, Nemáme !“
„Tiež je to tam za Vami ...“
„Viete čo, ukážte mi čo potrebujete a ja Vám to z regálu vyberiem !“
A tak som si napokon všetko vybral sám.

Náš zákazník, náš pán .... akurát som sa tejto predajni z veľkým sloganom "Nakupujte u odborníkov!" dosť dlho vyhýbal. A potom ju zrušili.

____________

Na svetelektro.com som sa práve dozvedel dosť smutnú správu - vraj koncom roka končí KB Shop v Petržalke. To by bolo naozaj smutné, pretože je to obchodík s elektronikou a súčiastkami na pohľadanie. Ale zjavne náklady sú väčšie ako zisk. Dnes veľkým firmám konkurovať ťažko. Nech už bude ako bude, ďakujem p.Bornová za to čo bolo. Takže využite ešte šancu na nákupy v tejto predajni pokiaľ ešte funguje.

_________________________________________________

13.08.2013

Pekný dátum, len čo je pravda. Napriek tomu sa budem vŕtať v histórii - síce len jednej firmy ale pre mňa nanajvýš zaujímavej.

Nasleduje história ATARI - 02:

ATARI - éra Nolana Bushnella, 2.časť - Rozmach firmy ATARI.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI02History-of-ATARI.aspx

_____________________________________________________________

21.08.2013

Dnešná správa v TASR - v rámci cvičenia dnes prídu na Slovensko desiatky cudzích vojakov. Len aby neprišli na tankoch ... Znie to ako blbý vtip pri tom dnešnom výročí.

Fandal oživil stránku, hľadajte odkaz na jeho stránky tu:  Webová konferencia ATARI

Nasleduje história ATARI - 03:

ATARI - éra Nolana Bushnella, 3.časť. Ďalší rozvoj ATARI a následný odchod Nolana Bushnella.

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI03History-of-ATARI.aspx

__________________________________________________________

25.08.2013

Pri prezeraní starých časopisov som natrafil na pomôcku čo sa kedysi predávala, volalo sa to Stick-Gripper. Nebolo to nič zložitého, slúžilo to na pevné uchytenie joysticku na rohu stola, aby ste nemuseli kŕčovito držať po celú dobu hrania joystick druhou rukou. Dúfam, že obrázok je dostatočne názorný a šikovný kutil si dokáže postaviť doma sám niečo podobného:

_____________________________________________________________

26.08.2013

Dnes som bol na webowej konferencii o Atari, je to pekné počítanie o tom, ako ataristom chýbajú webowé stránky Fandala a ako im chýba jeho blog. Neviem čo to dobre pomenujem, ale je to tzv. Fandalov fenomén - ten blog sa proste strašne dobre čítal a bol úplne iný ako iné blogy. Som rád že to nechýba len mne, je totiž za tým aj kus poctivej roboty a to si každý slušný človek (teda nielen atarista) váži.
Fandale, urob ako myslíš, máš na to plné právo, ale stopu ktorú si v týchto končinách (a nielen tu) zanechal, nie je možné len ľahko zatrieť inou farbou ...
Síce som to už spomínal ale cez 8 rokov roboty na hrách je fakt vidieť a aj dokonale chápem koľko času to zobralo, síce píšem svoje stránky len 3.5 roka a už som to aj Fandalovi napísal, že si pri ňom pripadám ako "cucák", za tú dobu som toho tiež už popísal dosť (nehrniem sa Ti do kapusty, venujem sa predsa len  niečomu inému), ale viem posúdiť koľko času to zaberá ...
Som presvedčený, že nájdeš rozumný kompromis, veď ktože by to už za Teba robil ...
____________________________________________________________
Na druhú stranu som to tiež spomínal, som zvedavý aký pohon nastane na pomenovanie domén atari čosi atď. Asi by bolo dobré pomeniť názvy skôr ako sa zase nejaká "beštia" zo zámoria ozve ďalšími milými mailami ...
____________________________________________________________
Tak isto mám rád nekorektní Blog Petra kubáče - nájdete ho kľudne aj cez Googlíka. Teraz si dovolil nepísať o elektronike, ale o svojich rybičkách. A našiel sa zmrd, ktorý mu to vytkol že o tom píše. Bože, bože, ten net je naozaj dostatočne penetrovaný blbmi, ktorým vadí o čom si píše. Asi by bolo dobré uverejniť zoznam povolených tém, dokonca najlepšie by bolo keby ten zmrd určoval témy sám. A svet by bol dokonalý ...
____________________________________________________________
Dnes ráno mi "zdochol" notebook. Proste pri písaní mi skočil do black obrazovky a bolo vystarané ... síce veci na web mám na usb kľúči, ale aj tak ma to nepotešilo. Momentálne zbiehajú testy, hodil som to na iný počítač - antivír zbehol O.K, dusím ho teraz cez chkdsk disk: /r, tak za nejakú tú hodinku uvidím výsledok. Dlapem teraz tento text na náhradnom stroji, možno ale už nebude náhradný. Notebook na ktorom píšem už má vyše 6 rokov a kompletne celý môj blog som na ňom pekne naťukal a to priamo na jeho klávesnici. Pomaly ho asi začnem privykať na dôchodok ... Blbé je to, že tam mám poštu, takže na chvíľu sorry, skúsim to dnes-zajtra rozchodiť, inak si to budem musieť preniesť na ten druhý notebook.
AKo to bolo napísané v názve jednej staršej knihy: "Času je málo a voda stúpa ..."
Uvidím.
____________________________________________________________

27.08.2013

Tak s tým notebookom to vyzerá blbo, zatiaľ to vyzerá ako problém diskového radiča,, uvidím čo s tým ešte urobím ďalej. Našťastie história Atari tým nie je zasiahnutá a tak uverejňujem ďalšie pokračovanie.

Nasleduje história ATARI - 04:

Éra Warner Communications, časť 4. - Ružová budúcnosť ...

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI04-History-of-ATARI.aspx

____________________________________________________________

28.08.2013

Včera náš pán premiér deťom vysvetľoval, že byť premiérom je niekdy na šľaktrafenie. Má pravdu (síce to vtedy ešte nevedel), po včerajších fotografiách v Plus7 trafil klinec po hlavičke ... škoda že s takou vervou nerieši aj problémy tejto zemičky.

__________

Prešiel som na náhradný notebook, sem-tam niečo musím doinštalovať, ale v zásade by som už nemal mať nejaký väčší problém.

__________

Riešim aj jeden USB disk Samsung (priniesla ho kamarátka ...) - má elektroniku priamo aj s USB pripojením priamo na sebe ... prepol sa sám do RAWu z NTFS a teda je normálne nečitateľný. Síce doteraz na to vždy zabral software od firmy Convar - PC inspektor File Recovery, ale dnes si s touto vecou neporadil - prečítal som len názvy adresárov a ......... nič. Tak nastúpil software Test disk. Síce na dnešné časy má hodne nekonvenčné ovládanie, ale vidí obsah, stiahol som cez neho súbory - O.K.. Preformátoval som disk, preklopil data a fičí sa ďalej. Len osobne by som sa takýmto diskom vyhýbal ako sa len dá ... nepáčia sa mi.

___________________________________________________________

Rate post, Vaše hodnotenie: