03.
ATARI - éra Nolana Bushnella, 3.časť
Ďalší rozvoj ATARI a následný odchod Nolana Bushnella.
VCS 2600
Nolan Bushnell sa rozhodol pre niečo, čo sa vtedy len tak nevidelo, bolo to odvážne a naprosto novátorské, založil spoločnosť Kee Games. Na tom by nebol nič nezvyčajného, lenže navonok to mala byť konkurenčná firma k ATARI, do čela firmy postavil svojho kamaráta Joe Keenana a tomu sa podarilo akože "odlákať" do svojich osídiel niektorých pracovníkov ATARI. Tvárili sa navzájom ako nezmieriteľná konkurencia a na ten trik skoro nikto v tej dobe neprišiel. Kto mal problém s ATARI, kúpil u Kee Games. A naopak. Nakoniec po určitej dobe sa tieto možnosti vyčerpali a ATARI firmu Kee Games po pár rokoch nakoniec absorbovalo do svojich radov, pomohlo jej to prežiť v ťažkých časoch.
Atari v tej dobe súčasne aj naďalej vylepšovala svoj pôvodný Pong.
Bolo to možné vďaka tomu, že v tej dobe prišlo k výraznému zníženiu cien mikroprocesorov a teda aj potrebných pomocných čipov a tak sa naskytla možnosť Pong zmenšiť. Dokonca natoľko, že sa dá hovoriť o mikrominiaturizácii. Toto bola veľká výzva, pretože toto by umožnilo aby mal Pong doma v miestnosti ktokoľvek a teda hralo by sa v pohodlí domova. Čip kompletného Pongu vyvinul Texas Instruments, nakoniec ako si Pong urobiť práve pomocou tohoto čipu bol popísaný aj na stránkach AR, ale už je to fakt dávno ...
Vedenie ATARI sa zo začiatku tomuto trendu bránilo, ale nakoniec výhody prevážili a tak sa začala predávať prvá verzia "Home Pong". Konštruktérmi prístroja bola trojica Bob Brown, Harold Lee a nám už známy Allan Alcorn ...
Títo muži zakožili tiež jednu tradíciu, nový systém pracovne pomenovali Darlene, odvtedy sa všetky projekty vo firme nazývali podľa krstného mena svojich mladých spolupracovníčok.
Takto vznikali rozličné nové verzie Pongu:
1975 - HOME PONG
1976 -Super PONG
1976 - PONG Doubles
1976 - Super PONG TEN
1977 - Super PONG PRO-AM
1977 - Super PONG PRO-AM TEN
1977 - Ultra PONG
1977 - Ultra PONG Doubles
1977 - Video Pinball
A teda pridávam schému Pongu, keď sa to už podarilo všetko "narvať" do jedného čipu a teda náklady na výrobu rapídne poklesli:
A je jasné, že ani konkurencia nehodlala čakať a prešľapovať na mieste:
Konkurečná konzola Magnavox Oddysey
Home Pong bol síce lepší a lacnejší ako konkurenčný systém od Magnavoxu, ale obchodníci nejako nejavili záujem, pritom Home Pong ponúkal aj farebný obraz na TV. ATARI sa rozhodla minimalizovať riziko, a tak v 1/1975 uzatvorila zmluvu s obchodným reťazcom Sears Roebuck & Co.(ešte ich neskôr spomeniem). Ten mal vtedy 900 predajných miest po celých Štátoch, mali peniaze a chceli hru predávať a vedeli sa postarať aj o reklamu. Dohodli sa teda na výrobe 50.000 kusov, ale nakoniec sa objednávka zmenila na číslo 150.000 kusov Home Pongov do Vianoc. Šibeničný termín, ale Bushnell chcel preraziť za každú cenu - nevadilo mu ani to, že hra sa bude predávať ako Sears Tele-Games, teda že tam nebude logo ATARI. Na rozbehnutie výroby si Bushnell zobral úver vo výške 10.mil. USD od spoločnosti San Valentine. Zázrak sa podaril, na Vianoce 1975 boli prístroje skutočne na trhu ! Aby sa to podarilo, sám Bushnell pracoval na výrobnej linke ... to asi nepotrebuje ďalší komentár.
Zariadenie išlo na dračku, zákazníci boli ochotní stáť v rade aj niekoľko hodín aby sa zapísali do poradovníka objednávok. Výsledok ? - predalo sa kompletne všetkých 150.000 kusov !
Výsledný efekt - firma v roku 1975 dosiahla obrat 40 mil.USD, zisk bol 3 mil. USD ...
Jedna reklama na ktorú vtedy zaberali tak starí, tak mladí,
asi to vtedy nikoho nenechalo chladným ...
Venujme sa teraz niektorým známym historkám:
V dobe keď ATARI spolupracovalo s obchodným reťazcom Sears, rozhodli sa im ukázať niektoré novovyvíjané produkty, medziným aj Video Music. Bol to prístroj, ktorý sa pripojil na stereosystém a na obrazovke ukazoval slušne povedané, psychedelické výjavy. Na to sa jeden z technikov Sears opýtal, čo to preboha fajčili, keď toto zariadenie vymýšľali ? Odpoveď bola promptná - technik z ATARI vytiahol jointa, zapálil si ho a názorne tak predviedol aká bola inšpirácia užasnutej obchodnej delegácii Searsu.
Atari Video Music
Ono tie zážitky ATARI a Sears boli aj v iných bodoch. Raz prišlo 10 ľudí od Sears sa pozrieť na novú továreň v Los Gatos. A tu to začalo, Sears prišli v oblekoch, ATARI ich privítalo v tričku, džínach, na nohách tenisky. Oči im vyliezli navrch, keď videli Bushnella ako jazdí po výrobnej linke v prázdnych krabiciach. Predstava Searsu o obchodných partneroch dostala poriadne zabrať. Predstavitelia ATARI si ale všimli užasnuté výrazy návštevy a že sú teda mierne povedané šokovaní, tak pre uzavretie obchodu a zlepšenie vzájomných vzťahov sa rozhodli že večer sa oblečú konformnejšie a teda pre Sears prijateľnejšie. Aké bolo večer vzájomné prekvapenie, keď obidve strany zistili, že si vlastne večer vzájomne prehodili doobedňajšie oblečenie ...
V roku 1976 sa v ATARI začala situácia vyhrocovať. Ostatné spoločnosti sa konečne prebrali zo zimného spánku a rozhodli sa že si svoj diel z koláča uchmatnú stoj čo stoj. A na trhu sa začali objavovať a hodne rýchle objavovať nové domáce herné systémy, niektoré aj dosť výrazne predbehli ATARI. Uvediem systém od Fairchild z roku 1976, hry sa nahrávali z cartridge, cena cartridge bola cca 20.- USD.
Po zahájení masovej výroby domácich herných systémov firma potrebovala prevádzkový kapitál, proste herné automaty prinášali okamžitý zisk, ale domáce herné systémy mali obrat omnoho pomalší.
Bushnell váhal a po dlhšom rozhodovaní dospel k riešeniu - predal svoj podiel v 10/1976 spoločnosti Warner Communications, ktorá mu ponúkla 28 mil USD, čo bola vtedy naozaj slušná kôpka peňazí. Sám Bushnell sa neskôr vyjadril, že to urobil v stresse, už ho nebavilo stále zháňať kapitál, vraj keby si zobral dovolenku tak potom by svoj podiel nepredal.
Je na to jedno řčení: " Kdyby byly ryby v čepici, nepotřebovali bychom rybník ...". Stalo sa čo sa stalo. Obchod bol uzatvorený veľmi rýchlo, ATARI od Warner dostalo injekciu 100 mil. USD, budúcnosť vyzerala naozaj ružovo. Takýto kapitál už mohol niečo dokázať.
Jedinú prekážku kontraktu v tej dobe predstavovala bývalá Bushnellova žena, musel sa s ňou finančne vyrovnať a potom už kontraktu nič nestálo v ceste. (Vraj ho to stálo 13 miliónov ...)
Teraz sa ukázalo, že predaj Warnerovcom byl dobrý ťah, spoločnosť chytila druhý dych a v roku 1977 ATARI predstavilo svoj najnovší hit:
VCS 2600 - Video Computer System.
Prototyp VCS 2600.
Jedná sa o najúspešnejšiu hernú konzolu na svete, vyrábala sa až do roku 1984.
Zkonštruovali ju v dielňach ATARI v Los Gatos páni Joe Decuir, Jay Miner - ten bol tiež vedúcim projektu.
VCS 2600
Jay Miner
Joe Decuir
Podkladom im bol prvý prototyp VCS, ten pre ATARI vyvinuli Steve Mayer a Ron Milner z poradenskej spoločnosti Cyan Engineering z Grass Walley.
Steve Mayer
Skrinku a jej drevený vzhľad vytvorili Douglas Hardy a Fredrick Thompson. ATARI VCS mala kvalitný farebný obraz + zvuk, bola to vôbec prvá herná konzola riadená mikroprocesorom.
(Jeden poznávací znak tej doby, určite ste si to všimli tiež - pomaly všetci, ktorí sa vtedy venovali vývoju počítačov boli bradáči ...)
Patentová prihláška drevenej skrinky VCS 2600.
V súvislosti s týmto zariadením existuje jedna pikoška - pre konzolu VCS bolo vybrané meno Stella, lenže na rozdiel od zaužívanej zvyklosti, že by to malo byť krstné meno nejakej mladej spolupracovníčky - meno Stella bol meno bicykla, ktorý vlastnil konštruktér Joe Decuir ... nakoniec s menom tohoto konštruktéra sa ešte v histórii ATARI stretneme.
Jay Miner si tu vyskúšal niektoré vlastnosti čipov, ktoré vyhodnotil a navrhol grafické čipy pre ATARI 400 a 800, potom z toho bola rada XL. Jay Miner nakoniec z ATARI odišiel, založil si vlastnú spoločnosť, ktorej výsledkom bol nakoniec počítač AMIGA a jej neskorší majitelia počítačov AMIGA na neho dodnes prisahajú ... a ani sa im nedivím.
Dnes si už len môžeme povedať, že je neuveriteľné čo všetko dokázali vymačkať programátori z mašiny s týmito parametrami:
Procesor 6507 (MOS) 1,97 MHz
RAM 128 byte
ROM 2,4,8 KB (catridge)
Rastrová grafika 160x192 (NTSC), 160x228 (PAL), paleta 128 farieb
Rozhranie: 2x joystick, 1x slot cartridge
Cena: cca 200.- USD
Teraz pár slov priamo o ATARI VCS 2600.
Pre generovanie signálu používal špecializovaný obvod (zákaznícky čip), mal pomenovanie TIA, bola to skratka pre Televison Interface Adaptor. A hádajte kto mal prsty v jeho tvorbe a realizácii - už spomínaný Jay Miner. Tu si vyskúšal niektoré veci, ktoré potom neskôr pretavil do návrhu obvodov pre ATARI 400 a 800. A zaujímavé je to, že bolo k dispozícii iba 128 Byte RAM, čo je skutočne hodne, ale hodne málo miesta - preto nemohol byť ani vytvorený plnohodnotný framebuffer. Z uvedeného dôvodou sa v tejto pamäti vždy vyhradilo miesto iba pre jeden obrazový riadok, popritom sa po jeho vykreslení na obrazovku pomocou obvodu TIA musela táto obrazová pamäť v čase zpätného behu (keď sa elektrónový paprsok vracal na začiatok riadku + sa posunul o riadok nižšie - teda sa musel prepísať asi za 6.5µs). Prepisovanie ale mohlo začať aj skôr, len program nikdy nesmel predbehnúť elektrónový paprsok, čo je nakoniec aj jasné a pochopiteľné.
Síce na prvý pohľad to vyzeralo tak, že dodržať túto podmienku asi nebude možné, (nezabúdajte na nízku taktovaciu frekvenciu procesoru), nakoniec vo výsledku boli hry na ATARI VCS 2600 skutočne veľmi dynamické - aj vykreslenie statického pozadia bolo úplne rovnako náročné na programové obslúženie a aj z hľadiska rýchlosti prístupov ako pri vykreľovaní dynamických pohybujúcich sa objektov.
V tom bol rozdiel od iných architektúr, tam sa používal iný framebuffer - tam nemusela byť statická scéna neustále vykreľovaná znova a znova.
Niekedy sa hovorí o tom, že v niektorých hrách sa nachádzalo až 100 nezávislo sa pohybujúcich objektov - a to musíme mať stále na pamäti tých dostupných 128 Byte RAM ... a viac ako polovicu "spapal" spomínaný riadkový buffer, väčšinou to bolo asi 80 Byte RAM, teda k dispozícii zostávalo neskutočných 48 Byte RAM - fakt dosť málo na robotu.
Všetko záviselo od šikovnosti a schopností programátora - grafika mohla mať rolíšenie 169x 192 bodov v 16 farbách, tie sa vyberali z palety 256 farieb. Je to naozaj dosť, nakoniec si to porovnajte s inými 8 bitovým počítačmi tej éry.
ATARI VCS 2600 pohľad na základnú dosku
Nakoniec - ATARI VCS 2600 je 8bitový počítač, i keď jeho zameranie je trošku iné, ako 8 bit ATARI o ktorých píšem ja, ale kto chce - prikladám schému na naštudovanie, je to naozaj zaujímavá vec na pozretie.
Schéma ATARI VCS 2600:
2600.zip (256,43 kb)
VCS 2600
Firma ATARI v roku 1978 vyrobila okolo 800.000 konzolí, lenže problém bol inde, polovica z nich zostala na sklade, nepredali sa. Takto sa ale dlho vyrábať na sklad nedá, niekde to potom "vystrelí". Skúste podnikať, platiť svoje náklady a váš tovar zostáva trčať v sklade, to sa dlho nedá vydržať. Buď, alebo.
Bushnell mal už v tom čase iné záujmy, dostal svoje "money" a tak si toto obdobie užíval, kupoval domy, cestoval, proste o prevádzku sa už veľmi nestaral. Profit na konzolách bol malý, čakalo sa, že sa zarobí na cartridge. A to chcelo hry a kvalitné hry.
(Toto čo tu teraz píšem ale už nebolo za Bushnella ...)
Menujme len jeden problém, sci-fi od S.Spielberga ET mimozemšťan mal ako hra svoju podobu aj na ATARI ako cartridge. Lenže to bol absolútny prepadák a to tak dokonalý, že sa asi nedá ani s ničím iným porovnávať. Desiatky tisíc cartridgí (nakoniec sa ukázalo, že ich bolo v skutočnosti 3.5 milióna ... ) sa vozilo na skládku do púšte a priamo zasypávalo, bolo to lacnejšie ako sa pokúšať nahradiť pôvodnú Epromku v obale niečím iným a kvalitnejším. Nakoniec sa ešte našli "koumáci", ktorí tie cartridge začali zo zeme dolovať a predávať - a tak ATARI pristúpilo k drastickému kroku:
- všetky tieto "uzemnené" cartridge nechalo vybrať a prejsť parným valcom, takto boli už skutočne zlikvidované a nakoniec sa ešte zaliali betónom. Každý takýto nepodarok vo výrobe spôsoboval samozrejme straty, nielen viditeľné, priame finančné straty, ale aj vo vedomí zákazníkov - a to bolo podstatne horšie.
ATARI zahájilo v roku 1978 vývoj počítača, ktorý by vedel využiť výborné technické možnosti obvodu TIA (grafický čip), nakoniec sa mal použiť až vylepšený následník s názvom CTIA. V čom bol medzi nimi rozdiel? TIA - čip z konzoly VCS nemal v sebe videopamäť, zatiaľ čo CTIA mal naproti tomu rozšírené možnosti a vďaka prístupu do pamäte ich aj vedel dostatočne využiť. Naviac vďaka display listu - čo bol špeciálny program pre vytvorenie vlastného zobrazenia - bolo možné na obrazovke zobraziť v jednom čase, teda na jednej obrazovke rôzne grafické módy, napríklad aj text a grafika sa dali scrollovať - jemný vertikálny a aj horizontálny posun. Dali sa meniť registre farieb, mohli ste meniť počet spritov - proste dokázali ste zrazu to, čo v tom čase na inom počítači nebolo možné, nezabúdajte že sa hovorí o konci 70-tych rokov! Práve vtedy bolo treba urýchlene počítače uviesť na trh, pretože každé meškanie posúvalo vpred konkurenciu.
Nakoniec aj niektorí zamestnanci ATARI znechutení firemnou politikou sa rozhodli osamostatniť sa a založili firmy, ktoré pre ATARI dodávali vlastný a o kus lepší software ako ich pôvodná, vlastná firma. Len ako jeden príklad uvediem firmu OSS a jej XL a XE Basic. Dodávaný bol ako catridge, zaberal 8kB, v skutočnosti mal ale 16kB, rýchlosť bola 4 až 6x vyššia ako pôvodný Basic. XE Basic v prípade počítača ATARI 130XE dával cez 50kB pre Basic a 64kB pre data. A iné firmy samozrejme vyrábali aj herný software a tiež vo veľmi dobrej kvalite. Hľadalo sa riešenie ako sa dostať z problémov a našlo sa - na miesto riaditeľa divízie konzumnej elektroniky bol zo strany Warnerovcov dosadený Ray Kassar, bol to bývalý viceprezident spoločnosti Burlington Industries - pre svoju povahu mal prezývku "The Czar" ...
Ray Kassar
Jeho úplne prvou úlohou bolo zistiť či by nebolo lepšie firmu ATARI zlikvidovať - nakoniec ten problém s manažérmi sa vyskytuje stále dokola a nielen v ATARI - sebavedomí, síce toho veľa nevedia, ale snáď si to nikto nevšimne ... Ono totiž nejako mi nejde podozrievať ľudí vo výrobe že môžu za chyby vedenia.
Ray Kassar si zobral do rúk ATARI 2600 a zistil, že aj keď je firma v stave totálneho a šialeného chaosu (čo nie je pekné vysvedčenie) niečo sa s tým predsa len dá urobiť. Dnes to možno znie divne, ale niektoré divízie nemali finančného direktora, nemali ani marketing, potom sa vôbec nedivím, že sa vyrábalo priamo do skladu, nakoniec sa potom robilo to isté aj za Ray Kassara ..., teda tá výroba na sklad.
Ray Kassar bol človek iného zamerania a iného razenia ako bol Bushnell. Dával si záležať na svojom oblečení, jazdil limuzínou s vodičom, odmietal sa zúčastniť managementu v pivnom a marihuanovom opare. Všetkým bolo jasné, že sa schyľuje k zásadnému stretu medzi ním a Bushnellom.
Dlho očakávaná chvíľa nastala na zasadaní managementu Warnerovcov pre Vianocami 1978, prebehla ostrá a zásadná hádka čo by bolo treba urobiť s nadbytočnými konzolami ATARI 2600. Bushnell zastával názor a tvrdil, že by sa konzola ATARI 2600 mala vypredať a jej produkciu treba čím skôr ukončiť - ale ako sa ukázalo, konzola VCS 2600 sa stala trhákom (na Vianočnom trhu), ale v konečnom dôsledku Bushnell predsa len videl viac dopredu a neskoršia doba mu pne dala za pravdu. Lenže vtedy konzola ATARI 2600 išla na dračku a už na Vianoce 1978 bolo jasné že sa jedná o mega trhák o ktorom sa sníva každému vedeniu firmy. A vyvodili sa z toho dôsledky, Bushnell dostal padáka.
Nolan Bushnell už teda svoju úlohu vo firme ATARI splnil a nastal čas pre príchod niekoho iného.
Nakoniec, z pohľadu jeho názorov vydržal na jednom mieste 6 rokov a to bol dvojnásobok času ktorý normálne hodlal venovať jednému projektu, takže dnes mu to už asi odpustíme a necháme ho odísť do úzadia tejto branže, ešte sa síce v ATARI mihne, myslím v roku 2010, ale to už na celkový koniec firmy ATARI dávno nebude mať vplyv. A že sa už venoval aj iným veciam ? Už tam bol pánom niekto iný a tak Nolanovi doprajme že sa už venoval aj iným veciam v tej dobe.
Jeho osobný život v pohode pokračoval ďalej, znova sa oženil a že bol činný aj mimo firemných vecí dokazuje aj to, že má 8 potomkov.
Nolan Bushnel sa pri odchode z firmy musel zaviazať, že nebude podnikať v obore nasledujúcich 5 rokov, proste Warner Communications chceli mať istou, že tento hráč im v nasledujúcom období nezamieša karty v oblasti, kde sa práve oni angažujú.
Po jeho odchode sa ATARI darilo tak ako nikdy predtým. Nakoniec nič divného to nebolo, prišiel kapitál a veľký kapitál, ktorý s tak veľkými ťažkosťami po celú dobu do firmy zháňal práve Nolan Bushnell. Ak máte správne know-how a ešte k tomu financie (a to hodne financií) tak to sa potom podniká inak ako keď každý deň čakáte niekoho komu treba splatiť dlžoby, Nolan by asi o tom vedel rozprávať.
Čo to obnášalo si povieme inokedy.
Hry sa predávali výborne, ako na bežiacom páse - Pac-Man, Space Invaders (Taito), Lunar Lander (prvá hra Atari s vektorovou grafikou), Asteroids (70.000 ks), Battlezone (75.000 ks), Tempest (prvá hra s farebnou vektorovou grafikou) atď. Herný trh sa utešene zväčšoval (len do roku 1979 Atari predalo cca 400.000 konzol VCS 2600).
Ale práve v tomto období sa to postupne začínalo točiť pomaly iným smerom.
Firma vo veľkom začala vyrábať konzolu VCS 2600 a osembitové počítače ATARI 400 a ATARI 800 boli odsunuté na neskoršiu dobu, veď sa tá VCS-ka tak dobre predávala ...
Vtedy sa pekne, krásne postupne za chrbtom sa objavila pre ATARI konkurencia číslo 1 - firma Commodore. Tá na rozdiel od ATARI nezaváhala a začínala postupne chrliť počítače značky Commodore. A tiež sa na nich dalo hrať, ale aj robiť už niečo seriózneho - napríklad písať texty, ale skúšať niečo riadiť - toto VCS 2600 pri všetkej úcte zabezpečiť nedokázalo. VCS prestávalo byť konkurencieschopné, i keď v tej dobe to tak nevypadalo a ako som už písal, Nolan Bushnell ten stav včas rozpoznal, na rozdiel od iných vplyvných ľudí vo firme.
ATARI vizionár odišiel, nastúpil správca ...
Zhrnutie:
Už v ére Nolana Bushnella (síce sa to už prekrýva s érou WARNER Communications) sa vyvinuli aj počítače ATARI 400 a ATARI 800, to len tak na okraj. Uviedli sa na trh práve vtedy, keď Nolan Bushnell vo firme práve končil. Stále sa neviem ubrániť pocitu, že Nolan Bushnell videl v tej dobe ďalej dopredu a aj nakoniec predaj počítačov to potvrdil, že doba čistých videokonzolí je pomaly na ústupe. Ale vtedy mu vo vedení firmy asi nikto neveril, košeľa je proste bližšia ako kabát. Len to ešte nejaký rok trvalo než na to prišli aj vo Warner Communication.
______________________
Toto obdobie zhrnuté do pár riadkov:
1972
- založenie Atari Inc.: Nolan Bushnell a Ted Dabney
- firma Atari vytvorila prvý herný automat na mince, ktorým bol Pong
1976
- Warner Communications získala Atari Inc.
1977
- Atari vyvinula Video Computer System (VCS), tak sa zrodili domáce herné systémy
1978
- návrh a výrova čipu CTIA
- v 12/1978, ohlásila výrobu osobných počítačov Atari 400 a 800, s mikroprocesorom 6502, rozbeh bol ale pomalý a rozpačitý
____________________
Pokračovanie nabudúce ...
Odkaz na všetky pokračovania:
http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx
___________________________________________________
Vaše hodnotenie, Rate post: