Igiho knižnica 02 - Manual Atari ST Flight Simulator II.

By Administrator at February 27, 2019 09:47
Filed Under: Atari

Viem, toto je pre Atari ST a ja sa tu zaoberám 8bitmi, ale keď už to mám a na CALP to doteraz tak isto nik neposlal, tak mi to nedalo a uverejňujem to. Je to zatiaľ jediná vec v archíve čo mám pre Atari ST. Dúfam že to nikomu nevadí. Čo je zábavné - na prednej strane je poznámka - pre IMB PC kompatibilné, je to fakt milý preklep.


Atari ST manual FSII.pdf (5,39 mb)


Prajem príjemné čítanie.

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Igiho knižnica 01 - TTDOS v.1.2.

By Administrator at February 26, 2019 15:07
Filed Under: Atari

Tak konečne prišla doba že som sa poriadne pozrel do svojho "knižného archívu" - a našiel som tam niektoré perličky, ktoré doteraz na webe neboli uverejnené ani v CALPe. Samozrejme do CALPu posielam naskenované podklady tak aby sa tam dali tak isto uverejniť. Je jasné že už uverejnené veci nebudem duplikovať bolo by to kontraproduktívne. U mňa bude vždy verzia ktorá je "zabalená" do jedného pdf súboru - zaberá to menej miesta. A keďže mám toho trošku viac - tak mi to aj nejakú chvíľu potrvá než to rozoberiem, naskenujem, upravím a vytlačím do pdf súboru. Zvolil som na odporúčanie (Vláďa Mátl z CALpu) vyššie rozlíšenie, teda nie 600x 800 pixelov ale prešiel som na 800x 1200 pixelov. Veľkosť súborov síce vzrástla, ale malo by sa to odraziť na lepšej čitateľnosti. Čo ma pri príprave najviac prekvapilo bolo niekedy neuveriteľné sfušovanie okrajov niektorých spravodajov pri ich výrobe, dosť často tam na pravý uhol na formáte strany môžem zabudnúť. A pražské spravodaje majú toľko ideologického balastu že z toho až oči prechádzajú (hlavne prvé ročníky). Zaujímavé je, že mimo Prahy sa na tých politických rečneniach nijako netrvá a teda informácie veľmi často vedú priamo k meritu veci. Asi v Prahe platila hodne známa veta: "Panečku, jo ústředí !" ... (Asi by to inak ani nemohli vydať.) Ale už bolo dosť rečí okolo, poďme na to:

JRC popis TTDOS 1988_1990.pdf (4,21 mb)

 

Prajem príjemné čítanie.

Samozrejme, po tých rokoch nie vždy viem dohľadať autorov, takže ak by bol problém s autorskými právami - dajte vedieť a zmažem to.

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

DC/DC step up modul in Atari 8bit.

By Administrator at February 19, 2019 08:22
Filed Under: Atari

 

Nebýva to príliš časté aby sa ozval niekto z Litvy - (Levas) ale stalo sa. Jedná sa o naozaj peknú konverziu napájania - DC/DC menič priamo vovnútri počítača (obrázok prevzatý z jeho stránky). Ja sem už len dám spomínaný obrázok a Vy si to celé môžete prečítať na jeho domovskej stránke:


http://www.vabolis.lt/2019/01/05/atari-800xl-ir-kitu-maitinimo-optimizavimas/


Drobná poznámka:

Jedná sa o počítač Atari 800XL, z počítača je vybratý modulátor a DC/DC menič je umiestnený na jeho miesto. Elegantné. Pôvodný otvor pre TV výstup je použitý ako vstupný pre konektor zdroja, ktorý môže dodávať napätie do 40V do vtsupu DC/DC meniča. Vonkajšia úprava na počítači teda nie je potrebná, za to palec nahor. Jediná vec ktorá nie je spomenutá je to, že ak je výstup DC/DC meniča pripojený trvale priamo na pôvodný 5V konektor nie je už možné napájať takto upravený počítač 5V zdrojom - bilo by sa to. Takže na toto treba myslieť - trebárs nejakým spôsobom zaslepiť pôvodný 5V napájací konektor. Pri takejto prerábke nie je ani o čom veľa písať, skôr je jedná o to všetko okolo toho. Určite za zmienku stojí aj to že dosku plošného spoja zdroja urobil autor sám. Inak je to čiste prevedená úprava a autor si dal robotu aby to dobre vyzeralo - a vyzerá. Paráda.

Takéto prevedenie určite môže byť inšpiráciou aj pre iných majiteľov Atari.

(Levas písal priamo do 11.dielu o zdrojoch pre malé Atari.)

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Floppy drive Atari 1050 - doplnkové informácie (additional information).

By Administrator at February 14, 2019 19:31
Filed Under: Atari

 

Doplnkové informácie o disketovej jednotke Atari 1050 o ktorých ste možno vedeli, možno nevedeli. Ak Vám chýbajú niektoré informácie - trebárs ich nájdete v tomto článku. Niektoré informácie sú síce známe, ale oplatí sa ich znova pripomenúť.

 

Viete že:


- elektronika disku, aj mechanizmus diskovej jednotky bol urobený firmou Tandon, návrh skrinky urobil Tom Palecki, ktorý bol členom skupiny Atari Industrial Design, jednotka bola uvedená do predaja v júni 1983.


- pre firmware je použitá Eprom 2732 má 4kB (alebo je tu použitá PROM rovnakej veľkosti), pre použitie konkrétneho typu je na doske potrebné správne nastavenie prepojok s označením JP1JP7, nastavenie pre Eprom alebo PROM pamäť je uvedené na nasledujúcom obrázku:

 

 

- najčastejšie sú dostupné verzie firmware známe ako verzie "J", "K" a "L" a "WST". Verzie J a K sú určené pre radič WD2793, L-ková verzia dokáže spolupracovať aj s radičom WD2797 (ten ale pri nasadení musí mať odpojený pin č.25 - rieši sa to buď priamo jeho ustrihnutím (jedná sa vcelku o drastické riešenie, pritom v A1050 je to používané priamo výrobcom jednotky), alebo aj o poznanie šetrnejším spôsobom a to miernym vyhnutím spomenutého vývodu tak aby sa nachádzal mimo pätičky, t.j. pin "visí" vo vzduchu). Verzie J, K a L sú určené len pre mechaniku Tandon, WST firmware je zase určený iba pre WST mechaniku ktorá používa rýchlejšie krokovanie hlavičky.


- pri prevádzke v režimoch na čítanie alebo zápis na disky z Atari 810 alebo Atari 1050 systém prenášal dáta pôvodnou štandardnou rýchlosťou 19.2kbit/s (=19.200Bd). Rýchlosť pritom bola oveľa nižšia než bola možná prenosová rýchlosť SIO - záhada bola vyriešená - bola zvolená jednoducho preto, že to bol limit logického analyzátora, ktorý mali inžinieri navrhujúci pôvodné Atari 810 k dispozíci ... (to sú mi veci).

 

- aká je potrebná prístupová rýchlosť Eprom  aby sa dala použiť v jednotke A1050 ?. Tu postačuje použiť v zapojení aj najpomalšiu dostupnú verziu Eprom 2732 s prístupovou dobou 450ns, alebo inak povedané vyhovie tu na použitie z hľadiska rýchlosti prístupu akákoľvek Eprom 2732-ka ktorú zoženiete, budú fungovať všetky (pomalšie typy 2732 sa na Západe nevyrábali, možno vo vtedajšom CCCP). (Je to dané nízkym, iba 1MHz clockom hodín procesoru 6507, získava sa z oscilátoru 4.0MHz za ktorým je použitá delička :4.)

 
- na rozdiel od jednotky Atari XF551 (kde to trvalo hodne dlho než sa to doriešilo) fungujú jednotky Atari 1050 bez najmenších problémov priamo na NTSC a aj PAL počítačoch (dôkaz že to ide hneď a priamo -  teda ak sa chce), nie ako u XF551 kde staršie verzie mali extra firmware pre NTSC a extra pre PAL, až verzia 7.7 fungovala na obidvoch systémoch bezo zmeny firmware.

 

- ak začneme počítať celkový počet vydaných verzií tak by mal byť firmware Atari 1050 verzia č.10(J), verzia č.11(K), verzia č.12(L) a verzia č.13 ? (WST).

 

- jednotky Atari 1050 vyrobené na jeseň roku 1985 používali radič WD2797.


- použitá RAM v A1050 má dohromady veľkosť 256 byte (128 byte má v sebe čip 6810 a ďalších 128 byte sa nachádza v čipe 6532). Pri hw a sw úprave USdoubler máme potom dokopy 384 byte RAM (pridaných ďalších 128 byte RAM v ďalšom čipe 6810).

 

- pracovníci Atari sa v roku 1983 obrátili priamo na výrobcu FD mechaniky 5.25" Tandon s konkrétnymi požiadavkami na jej vylepšenie, ktoré by boli naoza hodne zaujímavé a privítali by ich všetci vlastníci tejto jednotky. Je s podivom že jednotka stále nedokázala formátovať na 180kB SS/DD, pritom po stránke hw bola na to pripravená, stačilo osadiť väčšiu RAM ... Ale ako to už býva - Tandon vtedy vôbec na tieto požiadavky nereagoval a do Atari práve dorazil nový majiteľ - Jack Tramiel ...

Tu asi bolo rozhodujúce rozhodnutie niekoho z vedenia že 90kB /tobôž 128kB/ miesta na diskete pre počítač s 64kB RAM by malo stačiť každému - a ak by bola k dispozícii vylepšená Atari 1050 tak by sa dovtedy vyrobené a naskladnené jednotky stali fakticky nepredajné. Toto nakoniec vyriešili až firmy tretích strán vkladaním svojich hw a sw úprav priamo do disketovej jednotky.

 

- jednotka Atari 1050 bola vyrobená pre Atari v Singapure spoločnosťou Atari-PCI Enterprises Pte. Ltd. v období 04/198312/1984 (najviac rozšírená verzia), následne v Hongkongu spoločnosťou Atari-Wong Co. 11/1984 do 02/1985 (málo rozšírené) a znova v Singapure Atari-PCI Enterprises Pte. Ltd. od 10/1985 do 12/1985 (pomerne zriedkavá).


- pohony 5.25" FD jednotiek vyrobených v Singapure používajú mechanizmus Tandon, pohony jednotiek 1050 vyrobené v Hong Kongu používajú mechanizmus World Storage Technology (WST), teda používajú sa 2 druhy 5.25" FD mechaník, každá z nich používa plochý remienok na prenos otáčiek na stredový tŕň, ale pozor, majú rozdielnu dĺžku, t.j. musíte si zohnať správnu remeničku pre konkrétny typ, navzájom sú medzi sebou nezameniteľné. Výmena remeničky je potrebná ak silne kolíšu otáčky a remenička má tendenciu skĺznuť nadol zo svojho uloženia (hlavne u WST mechaniky). (Čo je horšie, ako druhá vec v poradí môže byť problém s pohonným motorčekom, čo je už ale mimo rozsah článku - tu už poväčšine pomôže len jeho výmena za nový kus.) Ale poďme naspäť k popisu - náhon remienkom ide od motorčeku na stredový tŕň, rýchlosť otáčiek sa kontroluje tachogenerátorom, ktorý je súčasťou samotného motorčeku a teda pomocou tejto spätnej väzby sa vo výsledku držia konštantné otáčky samotného floppy disku. Tento princíp pohonu FD jednotiek sa postupne prestal vyrábať - prešlo sa na disketové jednotky ktoré už mali pomalobežný motor s priamym náhonom stredového tŕňa - t.j. remienok z nich zmizol a bolo o jednu starosť menej ...


- Tandon mechy sú skoršie, spoľahlivejšie mechaniky, Atari nasadilo mechaniky WST na konci životného cyklu 1050. Hlavným problémom je to že WST mechaniky nemajú držiak hnacieho remeňa, takže ako starnú, remenička začne z opásania padať.

 

Ak Vám remienok začne preklzovať a padať zo svojho opásania tak existujú 2 riešenia uvedeného problému:

1. - zohnať náhradný remienok a vymeniť ho, realizoivateľné aj v dnešnej dobe

2. - pomocou samodomo riešenia vyriešiť napínanie unaveného remienku a teda dať mu ďalšiu šancu


Pre inšpiráciu: Jedno možné homemade riešenie napnutia

"vyťahanej" remeničky pridaním napínáku.

Rozhodne tu treba použiť miniatúrne ložisko.

 

- v uvedenom období bolo vydaných niekoľko rôznych verzií 1050 ROM. Predané jednotky v roku 1983 sa dodávali s verziou firmware rev J, v roku 1984 jednotky zo  Singapuru sa  dodávali s rev K, v rokoch 1984-1985 jednotky z Hong Kongu boli dodávané s alternatívnou verziou rev K a dodávané singapurské jednotky z roku 1985 boli s rev L.


- v roku 1983 vyrobené jednotky Atari 1050 boli dodávané s DOS 2.0S a to iba v Severnej Amerike, jednotky vyrobené koncom roku 1984 až do zimy 1985 boli celosvetovo dodávané s DOS 3 (málo rozšírený, je nekompatibilný s DOS 2.5), jednotky vyrobené na jeseň 1985 boli dodávané s DOS 2.5.


 ....................................

- ak začne zlyhávať disketová jednotka je dobré presvedčiť sa či nie je zanesená hlavička disketovej jednotky, jedným z najúčinnejších čistiacich prostriedkov hlavičky disketovej mechaniky je obyčajný technický lieh, poprípade izopropylalkohol. Ani jedna z uvedených kvapalín nijako nenaleptáva materiál hlavičky z ktorého je vyrobená.  A možno budete prekvapení ako takáto "drobnosť" pomôže spoľahlivosti prevádzky Vašej disketovej jednotky.

 

Použitie technické benzínu na čistenie - pozor, jeho použitie tu neprichádza do úvahy - naleptáva materiál hlavičky !

Ani acetón na toto použitie nepovažujem za dobrý nápad.

 

Obidve jednotky (TANDON a aj WST) sú jednostranné, t.j. zapisujú iba na spodnú stranu floppy disku. Priamo na FD jednotke sa nenachádza vlastná elektronika, tá je celá sústredená na základnej doske, tá je obojstranná (a kvalitná), je tzv. klasická škola zo začiatku 80-tych rokov.

 

Ako zistiť akú mechaniku máme v Atari 1050 bez jej otvorenia ?

 

Ak zatrasiete 1050-kou a rachotí, pravdepodobne je tam mechanika Tandon. Tandon má 2 plastové spony držiace základnú dosku dole, mechanika WST má 4 spony a tri skrutky, t.j. nehýbe sa. Dištančné podložky a gumené podložky na plastoch sa medzi týmito dvoma jednotkami tiež líšia a WST sa vďaka nim takmer netrasie. Opak je ale pravdou pri zapnutí, keď mechanika WST počas vyhľadávania POST vydáva zvuk kovového rachotu. Tandon mechaniky sú o niečo tichšie. Jasnejšia identifikácia nastane ak sa pozriete do slotu pre disketu a ak uvidíte na spodnej strane kruhové koliesko, je to Tandon. WST majú štítok, ktorý blokuje tento pohľad. Pri zatváraní dverí na WST dôjde k tzv. rozhodnému cvaknutiu /klepnutiu/ vďaka západke, keď sa konečne zatvoria. Tandon vyvinie tlak úplne nadol ale „necítiť to“ (pozn. Igi - je to tzv. mäkké zatvorenie) že je tam blokovaná poloha ako pri mechanike WST.
(Informácie poskytnuté v tomto odstavci sú prevzaté od usera kheller2, osobne WST mechaniku nevlastním, všetky čo mám sú Tandon.)

 

Jednotka s WST mechanikou používa odlišný firmware - nie je možné použiť firmware pre jednotku Tandon ! - dtto platí aj pre nasadenie rozšírenia USDoubler.

viď článok:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-1050-WST-drive-unit.aspx

 

Atari 1050.

Vľavo použitá 5.25"mechanika WST, vpravo 5.25" mechanika Tandon.

Náhonová časť je v podstate zhodná u oboch verzií - ale s inou použitou

dĺžkou remienku vďaka mierne odlišne umiestnenému motorčeku.

(foto prevzaté z atariage.com)

 

- ako náhradný motor pohonu diskety sa dá použiť motor z pohonu disketovej jednotky Commodore 1541, samozrejme po výmene bude potrebné nanovo nastaviť správne otáčky pohonu na 288 otáčok/min. /Takže ak zoženiete vrak 1541-ky môžete A1050 udržať v prevádzkyschopnom stave./


Motor pohonu diskety A1050.

 

- traduje sa že oproti disketovej jednotke Atari 810 ktorá bola na výrobu hodne pracná tak že za jej výrobné náklady sa dali postaviť 2 jednotky Atari 1050. (Koľko boli výrobné náklady na disketovú jednotku Atari XF551 si vzhľadom k uvedenej informácii neviem predstaviť a ani si netrúfam odhadnúť (len viem že určite boli nižšie.)

  

Mechanika  TANDON Atari 1050, spodná strana.


- jednotka Atari 1050 nepoužíva indexový otvor na synchronizáciu ukladania dát pri formátovaní, je to tu nahradené pulzami ktoré priamo "lezú" z IO 6532. Výhodou je potom to že ak odblokujeme režim Write protect (je potrebná iba drobná hardvérová úprava) dokážeme bez najmenších problémov po otočení diskety na jej druhú stranu ju naformátovať - a teda ju tiež používať. Dostupná kapacita sa potom zvýši na dvojnásobok. (Už popísané v samostatnom článku.)

 

- pretože celá elektronika je na jednej základnej doske a používa 5.25" FD mechaniku ktorá je odlišná od neskoršie používaných typov (nie je tu štandartizovaný konektor tak ako pri XF551) teda nie je tu možné nejakým jednoduchým spôsobom zmeniť floppy mechaniku na rozmer 3.5", preto ani takúto úpravu nikde nevidíte (omnoho jednoduchšie sa to dá previesť pri Atari XF551).

 

- Atari 1050 vďaka použitiu mikrospínača v FD jednotke a programovému vybaveniu vždy správne rozpozná hustotu (kapacitu) práve založenej disketyo sa nám zdá ako samozrejmosť bohužiaľ u novšej verzie jednotky (XF551) dlho nebolo celkom samozrejmé, našťastie na to už existuje sw riešenie (aj bez riešenia S.Dorndorfa ktorým je nasadenie OS Hyper XF).

 

- občas sa oplatí nastriekať do kontaktov prepínača čísla jednotky D1÷D4 čistiaci sprej kontaktov, ak to neurobíte tak sa môže jednotka "odvďačiť" problematickou funkciou - prestane prepínať čísla jednotiek, oxidácia prepínacích plôch je naozaj vec škaredá.. Ak sprej (ak ho máte tak to urobte po nastriekaní tiež) nemáte, tak minimálne niekoľkokrát presuňte prepínače z jednej pozície na druhú, zväčšíte tým šancu na prečistenie kontaktu. Pri použití čistiaceho spreja je úspech viac-menej 100%-ný.

 

- pri jednotke Atari 1050 môžete prepínať číslo nastavenia jednotky za chodu, sama to zistí bez najmenšieho problému. Na druhú stranu - kto má taký stôl aby sa vedel za "jazdy" dostať na zadnú stranu jednotky ... fakt to nie je dobre prístupné.


- skontrolujte či máte priskrutkované SIO konektory na základnej doske - urobte to čím skôr, pretože bez riadneho prichytenia konektorov hrozí prerušenie prívodov na plošnom spoji - ale priznám sa je to málo pravdepodobné na A1050.

 

- ak sa stretnete s javom že po zapnutí jednotky Atari 1050 prichádza k tomu že sa motor jednotky zapne na cca 2 sekundy a potom vypne a tento jav sa neustále dokola opakuje tak je s najväčšou pravdepodobnosťou (skoro hraničiacou s istotou) poškodený čip 6532, alebo a to už menej pravdepodobne jeden z dvoch obvodov CA3086.

 

- rýchlosť otáčiek diskety je 288 ot./min., t.j. 4.8 ot./sec. Dnes nikto nevie povedať prečo bola zvolená práve takáto rýchlosť otáčania, či to bolo tým že sa obchádzali nejaké patentové veci alebo v tom bolo niečo iné - možné je jedno a aj druhé. Pretože v nasledujúcej verzii disketovej jednotky Atari XF551 sa používa PC mechanika 5.25" s otáčkami 300 ot./min, t.j. 5 ot./sec. sa prikláňam k názoru že sa jedná o prvú možnú verziu. Zaujímavé je to že sa asi patentové spory podarilo urovnať, inak by sme jej nasledovníka - Atari XF551 asi nemali. Pretože rozdiel medzi otáčkami jednotiek A1050 (288 ot./m) a XF551 (300 ot./m) činí 4% tak jednotka XF551 má hodiny procesoru práve o tie 4% rýchlejšie ako by bolo ak by jednotka točila 288 ot./min., tým sa rozdiely v rýchlosti otáčania stierajú. Napriek tomu existuje niekoľko titulov hier, ktoré si kontrolujú rýchlosť otáčania - tie na jednotke A1050 fungujú, ale už nie na XF551, pretože tam sa disketa točí rýchlejšie. Jedná sa len o zopár titulov takže uvedený problém nie je až taký veľký, takto chránené tituly sa poväčšine dajú spočítať na prstoch jednej ruky. A možno dôvod rýchlosti 288 ot./min. je úplne prozaický - pri použitých hodinách procesoru =1MHz by to proste správne zapisovať pri 300 otáčkach nezvládalo pri prvých existujúcich verziach firmware, nezabudnime na to že masovo sa začal používať až firmware verzií J, K a L takže tých menej podarených verzií firmware bolo na začiatku celkom dosť.


- ešte dodatok k tým otáčkam, jednotka by mala správne pracovať ak sú otáčky v tolerancii 288 RPM ±3%, čo je už hodne vedľa požadovanej hodnoty, otáčky sa ale dajú nastaviť omnoho presnejšie, všeobecne platí že najlepšie nastavenie rýchlosti otáčok je na hodnotu = 278.5 RPM, rozhodne je lepšie ak sú otáčky o niečo nižšie ako keď je to naopak t.j. ak by boli nad hodnotou 288 RPM.

 

Ako na to ?

Trebárs takto (tu netreba použiť žiaden software na strane Atari):

Strobeduino - stroboscope Atari 1050 + PC drive, 278.5RPM, 288RPM, 300RPM, 360 RPM

Ale samozrejme existujú aj sw riešenia, napríklad test otáčok je súčasťou SpartaDOS-u.

 

 

- ak je vonku teplo a máme jednotku bez úprav v oblasti napájania tak po krátkom čase príde k prehriatiu jednotky a teda k jej nesprávnej funkcii, preto sú úpravy v zdrojovej ak jednotku často používame vlastne nevyhnutné.


- v podstate nikde nie je zmieňovaná zvýšená citlivosť hlavičky disketovej jednotky Atari 1050 na okolité nežiadúce šumy a rušenie, preto ak sa Vám FD jednotka pri televízore s CRT obrazovkou alebo monitorom s CRT obrazovkou začne správať neštandartne - posuňte ju ďalej od zdroja rušenia a môže byť že už bude po po probléme. Hlavička v tejto jednotke nemá na svojom povrchu žiadnu ochranu proti elektromagnetickému rušeniu, je si ju ale možné doma dorobiť. (Pocínovaný plech na vnútornú stranu horného plastového krytu - prichytené trebárs obojstrannou samolepkou a galvanicky to následne spojiť zo zemou.) Ako som sa zmienil táto mechanika 5.25" nemá odtienenú kombinovanú čítaciu a zapisovaciu hlavičku, preto je náchylná na elektromagnetické rušenie. Rozhodne nie je dobrý nápad mať jednotku Atari 1050 postavenú priamo pod farebným CRT monitorom (kde je mimo iného aj obvod demagnetizácie obrazovky). Tak isto je dobré jednotku mať umiestnenú čo najviac od boku CRT monitoru, cca 30÷40 cm by malo postačiť. Kto vie o čom je reč si dodatočné tienenie hlavičky dokáže samodomo vyrobiť, ale ak dodržíme uvedené tak problémy nenastanú. (Jednotka Atari XF551 má hlavičku odtienenú, tej sa takéto "obmedzenia" netýkajú.)

(Veľmi účinným riešením je tak isto medzi monitor a disketové jednotky vložiť tenký železný plech, potom už ani pri tesnom priblížení jednotiek k monitoru problém s ovplyvňovaním činnosti nehrozí.)

 

 

Mať takto umiestnené disketové jednotky pri farebnom monitore určite nie je celkom dobrý nápad (teda bez spomenutého tieniaceho plechu) - i keď na prvý pohľad to na foto naozaj nevyzerá zle). Je tu od neho veľké rušenie + pri demagnetizácii farebnej obrazovky pri jej zapnutí dostávajú priamo na "frak" aj diskety ktoré sú v disketových jednotkách ... hlavne sa to týka A1050, jednotka XF551 má ochranný kovový tieniaci obal priamo na svojej FD jednotke a teda je v tomto smere proti vyžarovanému magnetizmu podstatne odolnejšia.

Tak to berte prosím do úvahy - ak sa dočkáte nepríjemného prekvapenia, skúste aj toto ! Čo je na tom úsmevné - keď sa Atari 1050 vyrábala platili veľmi prísne pravidlá o vyžarovaní pre všetky zariadenia (týkalo sa to samozrejme všetkých výrobcov počítačov v tom období), preto aj A1050 má na motherboarde tieniacu "krabičku" v ktorej je odtienená hlavná digitálna technika, paradoxom je to, že možné rušenie smerom dovnútra, t.j. cez univerzálnu hlavičku FD jednotky zďaleka tak dokonale chránené nie je. Problém síce nie je nejako extra veľký, ale je dobré o ňom vedieť, dosť často sa na to zabúda.

 

- štandartne je pre A1050 k dispozícii kapacita 90kB (Single) a 128kB (Medium). Tieto kapacity označujeme aj ako hustotu. Pri použití dodatočných hardvérových doplnkov od tretích strán (napríklad Speedy 1050, Happy 1050, Kiwi 1050, USDoubler a množstvo iných) pribúda aj kapacita 180kB (Double), tak isto sa vďaka tomu aj zvyšovala prenosová rýchlosť. Len dodám - stále sa jedná o záznam iba na jednu stranu diskety - A1050 má totiž len jednu hlavičku. Štandartne potom dosahovala približne 3 násobok pôvodnej rýchlosti, u niektorých úprav to ale bol až 4 násobok, pri kopírovaní to išlo až na 4.5 násobok. (Konkrétne - Speedy 1050.)

 

ICD US doubler, vyberá sa Eprom (Prom) a zakladá sa sem nová s obsahom USdoubleru, vyberá

sa pôvodná RAM 6810 a na jej miesto sa založí doštička ktorá už má na sebe 2x čip 6810.

 

- pri používaní USdoubleru v jednotke A1050 nefunguje skutočne len zopár chránených titulov, asi sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Komu by to vadilo stačí do jednotky vložiť cez prípravok väčšiu 8kB Eprom 2764 a nahrať si do nej 2x OS - a to pôvodný OS A1050 a taktiež aj OS pre USdoubler. Potom cez prepínač pripojiť najvyšší adresný bit Eprom pamäte tak aby v jednej polohe bola na tejto adrese log.0 a v druhej polohe log.1. Ak prepneme na pôvodný OS A1050 tak sa nijako neprejaví zväčšená RAM (firmware ho "nerospozná") a teda máme dokonale pôvodnú jednotku. V druhej polohe budeme mať k dispozícii OS USdoubler (tu sa už zväčšená RAM testuje - bez správneho prejdenia testom sa USdoubler nespustí). Výhody jednoduchej inštalácie rozšírenia USdoubler výrazne prevyšujú možné problémy pri prevádzke - osobne som sa pritom ešte zo žiadnym problémom pri jeho nasadení nestretol (mám ho nasadený v 2x A1050 jednotkách).

Najjednoduchšie riešenie uvedeného - mať doma dve jednotky A1050 - jednu len s pôvodným OS a druhú len s OS USdoubler - ale je to riešenie vo výsledku výrazne drahšie ...

 

- Memory map of original 1050 disk drive:

0000 - 007F  RAM (6810)
0080 - 00FF  RIOT RAM
0100 - 017F  RAM (6810) mirror
0180 - 01FF  RIOT RAM mirror
0280 - 02FF  RIOT REGS
0380 - 03FF  RIOT REGS mirror
0400 - 07FF  2793 regs
0800 - 087F  RAM (6810) mirror
0880 - 08FF  RIOT RAM mirror
0900 - 097F  RAM (6810) mirror
0980 - 09FF  RIOT RAM mirror
0A80 - 0AFF  RIOT REGS mirror
0B80 - 0BFF  RIOT REGS mirror
0C00 - 0FFF  2793 regs mirror
1000 - 1FFF  2332 os rom

2000 - 3FFF  mirror of whole address space
4000 - 5FFF
6000 - 7FFF
8000 - 9FFF
A000 - BFFF
C000 - DFFF
E000 - FFFF

____________________________________________________________

Doplňujúca poznámka:

Občas bývajú problémy ako pochopiť zapojenie (a hlavne nastavenie) dvojitého prepínača pre voľbu nastavenia čísla disketovej jednotky Atari 1050, jednotku nie je potrebné vypnúť, prepínanie je možné previesť priamo "za chodu". Tak sa na to pozrime, dúfam že teraz už je to naozaj prehľadné a jasné (pohľad je zo zadnej strany jednotky A1050):


Voľba - Atari 1050 - drive 1

___________________________________________________________

Voľba - Atari 1050 - drive 2
___________________________________________________________

Voľba  - Atari 1050 - drive 3
___________________________________________________________

Voľba  - Atari 1050 - drive 4
___________________________________________________________

 

Doplnok:

Síce u tejto jednotky to nie je také vypuklé ako u XF551, ale je dobré vždy konektor napájania do FD jednotky zasúvať iba pri vypnutom zdroji - aby neprišlo k tomu že sa nám ho podarí skratovať - s možnými nežiadúcimi účinkami na funkciu zdroja, Atari 1050 má našťastie tvarovaný vstup tak že je to síce málo pravdepodobné, ale občas sa aj napriek tomu môže zadariť ...


Ukazuje sa že skutočne veľkým problémom pri tejto jednotke môže byť ak sa ju snažíme pripojiť v jej zapnutom stave - a k zapnutému počítaču. Zvyčajne to potom "odnesie" svojím totálnym zlyhaním obvod CA3086.


Vždy pripájajte a odpájajte disketové jednotky pri vypnutom napájaní

disketovej jednotky a zároveň je pritom vypnutý aj počítač !

 

Síce neviem prečo sú na toto naozaj hodne chúlostivé čipy CA3086 na základnej doske A1050, vovnútri vlastného IO je pritom len 5 tranzistorov, ale berte tie možnosti odídenia čipu ako holý fakt - a je skutočne overený.

Takže bacha  na to !!!

 

Dôležité  upozornenie:

Nikdy neskúšajte napájať dve disketové jednotky z jedného spoločného AC zdroja - pre prevádzku dvoch jednotiek potrebujete dva od seba galvanicky oddelené napájacie zdroje !!!

 

Táto poznámka (s jednou výnimkou) platí rovnako pre Atari 1050 ako aj pre Atari XF551:


Použitý napájací zdroj je 9V/AC/3A, jednoduchým usmernením je vyrobených cca 14V/DC. Lineárny stabilizátor z týcho 14V pomocou 7805 vyrába potrebných 5V, teda zbytok voltáže (tým pádom aj prúdový odber) sa vyžiari ako zbytočné teplo na chladiči.
Nasleduje ešte násobič napätia (x2) ktorý z 9V/AC vyrobí jednosmerných cca 26V a pomocou lineárneho stabilizátoru 7812 sa vyrobí potrebných 12V, tu je teda tiež veľká a zbytočná výkonová strata. Táto strata sa ešte viac zvýši ak je jednotka v prevádzke = beží čítanie alebo zápis.

U jednotky Atari 1050 (táto časť neplatí pre XF551) ešte ku vzniku tepla prispieva regulačný tranzistor pre motorček ktorý riadi otáčky diskety, jedná sa o lineárnu stabilizáciu, takže aj pri použití DC/DC meničov sa celkom slušne zohrieva pôvodný chladič.

Ak to zhrniem, celkove sa na chladiči (v kľude) musí vyžiariť veľmi veľa tepla ktoré zahrieva nielen samotný chladič ale aj celú disketovú jednotku čo sa pri dlhšej prevádzke môže prejaviť jej postupným zlyhaním - t.j. prestane fungovať (zareagujú tepelné ochrany v 7805 alebo v 7812, pri 150ºC sa obmedzí výstupné napätie). Je to síce nepríjemné, ale zariadenie to prežije, po ochladení je zase prevádzkyschopná.

 

Ako si pomôcť:


- môžeme jednotku po nahratí potrebného sw do počítača vypnúť a tým zamedzíme jej prehriatiu

- nainštalujeme na pôvodný chladič dodatočné chladiče a tým príde k lepšiemu vyžiareniu tepla z chladiča, jednotka síce stále vcelku z dosť vysokou teplotou pri prevádzke už bude bezchybne pracovať (vyžaduje si to zásah do jednotky)

- namiesto 7805 a 7812 nasadíme na ich miesta DC/DC meniče, teplota klesne tak rapídne nadol že jednotka môže zostať trvale zapnutá a už nehrozí, ani teoreticky jej prehriatie (vyžaduje zásah do jednotky)

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari - čriepky. Atari tidbits. 5.

By Administrator at February 05, 2019 17:34
Filed Under: Atari

Nepravidelný občasník, alebo občasný nepravidelník ? Sú to čriepky (a aj črepiny) z oblasti Atari. Tak vitajte aj v tejto oblasti, nech vidíte čo sa v danej oblasti vyrobilo, čo sa používalo a čo sa sem-tam aj posr..o, alebo čo sa podarilo a z čoho máme radosť.  Wink

____________________________________________________________


Aj takto môže vyzerať zdroj, ktorý napája disketovú jednotku Atari 1050:


 

Bezpečnosť tu akosi ide bokom, ale pozrite si pôvodný článok autora na tomto odkaze kde je tých fotografií viac:

Atari "homemade" zdroj

Na bezpečné používanie to fakt treba doriešiť !

(Nie je to chyba kupca, samozrejme.)

_____________________________________________________


Kdesi som vyhrabal  tento obrázok - ak sa nemýlim bolo to na stránkach atariage.com (sám mám doma niečo podobného postavené už dlhšiu dobu, cca 2 roky, to som vtedy ešte nevedel že niekto tiež vyrobil niečo podobného), nie je to nič zložitého - v jednej krabičke sú 2 samostatné zdroje (t.j. sú galvanicky oddelené) pre napájanie disketových jednotiek - buď tým napájame 2x Atari 1050, alebo 2x Atari XF551 - alebo 1x A1050 a 1x XF551.

Pre niektoré veci je to fakt výhodné, dal som si tam dal 2x samostatný vypínač (mám tam 2x trafo 9V/3A/AC), teda dokážem odpojiť nepoužívanú disketovú jednotku. Vypínače mám vyvedene na prednom paneli - takže ak zapínam konkrétnu FD nemusím šiahať dozadu na FD jednotku (tam nechávam vypínač v polohe zapnuté). Samozrejmosťou sú samostané LED na indikáciu zapnutého trafa. Tak isto sa dá použiť jeden transformátor čo má 2 samostatné vinutia na výstupe, ktoré dávajú 2x 9V/AC/3A. Dobrým riešením je aj použitie toroidného trafa s 2x9V/AC na výstupe.

Vovnútri je 2x sieťový vypínač, LED indikácia pre každý zdroj (jednoduchý usmerňovač s diódou a odporom), sú použité samostatné sieťové poistky pre každé trafo - a to je vlastne všetko.


No ale poďme si pozrieť ako vyzerá to čo občas sa dá zohnať na webe, ak sa na to pozriete - chladenie je vyriešené výborne, je tam dostatok vetracích otvorov, výstup pre FD jednotky je vyvedený spredu (u mňa je to na zadnej strane):


 

Takéto riešenie dvojitého zdroja považujem to za šikovnú vec, zase môže byť na stole o niečo menej kabeláže, ušetríte prívod k napájania k druhému trafu a nemáte na stole 2x trafo v samostaných krabičkách, máte tam len jednu krabičku. Samozrejme sa to oplatí stavať len vtedy ak vlastníte 2 disketové jednotky - inak to nedáva zmysel. Laughing

____________________________________________________________ 


Aj takto sa dá riešiť interface 1050-TO-PC:


Foto prevzaté z atariage.com

 

Uvedený interface slúži k priamemu pripojeniu FD jednotky Atari 1050 k PC na ktorom beží emulátor Atari (cez RS232).

_____________________________________________________


Zátišie, ktoré sa dá naozaj závidieť ...


Foto prevzaté z atariage.com

 

Za týmto je kus roboty ...

_____________________________________________________


Už v minulých dieloch čriepkov bola spomenutá vyvažovačka riadená malým Atari, dnes pridám ešte zopár foto k danej téme:


 

 

 

4x foto prevzaté z: http://www.atari.org.pl

___________________________________________________________


Chcete si sami urobiť recap kondenzátorov v disketovej jednotke Atari 1050 ?


 

Tu je link na spomínanú stránku:

Recap Atari 1050

___________________________________________________________


Pozrime si čo si na nás v svojej ponuke v blízkej budúcnosti chystá Lotharek:

Pekný, malý spínaný zdroj +5V/8A, +12V/3.5A a -12V/1A, cena zatiaľ ešte nie je stanovená. 5V vetva sa dá presne nastaviť trimrom, spredu je indikátor napätia (LED display) pre vetvu 5V a meria aj odber prúdu na tejto vetve zdroja. Prevedenie je fakt pekné, naozaj čistá práca, napájací konektor na zadnej strane je tzv. trojkolíkový menší, známy na zdrojoch pre notebooky. Na zadnej strane sú tak isto umiestnené 3 výstupné konektory - v každom z nich sú vyvedené všetky tri napätia. Ak sa pozrieme na povolené odbery tak je to naozaj viac ako slušné. Síce asi nikto to nebude mať čím hnať takto až na hranu, ale že je to poriadne predimenzované je jasné. Tak uvidíme čo to bude stáť, ak to nebude príliš drahé tak to za kúpu určite bude stáť, sám budem mať záujem.


Link na Lotharekove stránky kde je tých obrázkov zdroja uverejnených viacero:

Lotharek

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

02_2019 Blog, Notes.

By Administrator at February 02, 2019 11:25
Filed Under: Blog

02.02.2019

A zase je tu víťazný Február ... a idú voľby, zase je a bude veselo. Na politickú tému stačí.

Minulý mesiac bol celkom zaujímavý, podal som inzerát na celkom konkrétnu špecifickú vec s požiadavkou aby sa reagovalo iba vtedy ak to niekto má. Ozvali sa dvaja - jeden čo mi problém vyriešil a druhý ktorý si chcel riešiť svoju nezodpovedanú otázku v moje inzercii. V inzercii som mu to nezodpovedal a tak založil vlákno kde si vylial srdiečko (nezodpovedal som na jeho otázky prečo práve toto a nie iné), na moje upozornenie že mi nemal zasierať inzerát svojimi požiadavkami ktoré vôbec nesúviseli s mojou konkrétnou požiadavkou na nákup mi napísal že ak by som mu dal vedieť že mi tam nemá písať do inzerátu tak by to neurobil. No, síce mi nad takouto argumentáciou zostáva rozum stáť, ale život ide ďalej a nehodlám niekoho ďalej poúčať ak sám nevie čo sa patrí.

Ďašou vecou je otázka ktorú som na mojom blogu dostal prečo píšem o Atari keď je tu predsa Malina ... nuž porovnávať niečo čo je vo verzii 1.3GHz procesoru 726x výkonnejšie ako Atari je iná káva. Ak niekoho Malina baví, prosím jeho vec, nemám nič proti tomu, ale môj blog je akosi o niečom inom treba hľadať info o jeho miláčkovi na inej adrese. 

Zase sa dostávam k niečomu čo som popísal v minulom mesiaci:

Máme usera, ktorý vlastní počítač, je lama (v dobrom), fakt sa v tom nevyzná, chce len pomôcť, potrebuje napáliť jednu Eprom, napíše - please help, odpoveď ? : "Kúp si napaľovačku !". Naozaj niet nad dobrú radu - a pomoc. Takýto user takúto "neoceniteľnú" radu naozaj ocení a "odborníkoch" na fóre už bude mať navždy mienku ktorá nás nectí.

Ak máte radi staré mašiny asi viete o čom hovorím, v tejto veci sa zo mňa pomaly stáva z vždy presvedčeného optimistu životom ošľahaný pesimista.

Našťastie existuje tu stále dosť šikovných ľudí a ochotných rozumne pomôcť.

_______________

Názov je v tomto prípade síce mierne zavádzajúci, ale jedná sa o klasický lineárny zdroj pre Atari pôvodom z Austrálie, jeho majiteľ ho mierne "vykuchal", následne do neho zabudoval DC/DC menič, pozrime si ako na to aj spolu s popisom schémy pôvodného zdroja:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Switching power supply Atari - 5V/DC - part 11.

______________________________________________________

05.02.2019

Zase je tu ďalší diel čriepkov o Atari:
Atari - čriepky. Atari tidbits. 5.

 

_____________________________________________________________

14.02.2019

Doplnkové informácie o disketovej jednotke Atari 1050:

Floppy drive Atari 1050 - doplnkové informácie (additional information).

______________________________________________________

19.02.2019

A ideme na sever, do Litvy kde sa tak isto nachádza atarista a pozireme sa na jeho konverziu napájania pre Atari:

DC/DC step up modul in Atari 8bit.

______________________________________________________

22.02.2019

Pred 2 týždňami som si zohnal z druhej ruky šikovný A4 skener (CANON LiDE 120), pretože sa mi nejako nakopilo celkom dosť spravodajov (a aj inej literatúry) ktoré nie sú uverejnené ani na CALPe. Skener nebol drahý a funguje parádne (nepotrebuje napájanie, stačí mu iba to čo si "cucá" z USB portu, to sa mi pozdáva - a hlavne pracuje fakticky okamžite pri spustení skenovania - má pauzu iba cca 1 sekundu) - teraz už len si nájsť dostatočnú kopu času a postupne to pekne rad-zaradom naskenovať. Moja predstava - u seba to dám ako pdf-ko, ale pošlem to aj do CALPu vo formáte v ktorom je aj CALP, ak Vláďa bude mať chuť a čas tak to môže byť uverejnené aj tam. Akurát to bude beh na ozaj dlhú trať ..., asi to preto budem priebežne zverejňovať.

(Manželka má síce multifunkčnú laserovku, ale takto si to zapojím u seba, nemusím jej nič prepájať a následne to zase uvádzať do jej pracovného stavu, toto mám na svojom stole.)

_____________________________________________________________

26.02.2019

Nasleduje prvá naskenovaná príručka z môjho knižného archívu:
Igiho knižnica 01 - TTDOS v.1.2.

_________

Keď som už u toho - čo som mimo iného našiel v svojom archíve:

Do článku o tlačiarni BT100 som pridal naskenovanú jednostrannú prílohu výrobcu TESLA Přelouč o zmenách v programovom vybavení k tejto tlačiarni. Možno práve táto príloha Vám pomôže vyriešiť niektoré problémy s ktorými ste sa u tejto jednotky pri jej používaní stretávali (príloha je na samom konci článku):
Printer BT-100.

____________________________________________________________

27.02.2019

Ďalšia vec naskenovaná z môjho archívu:
Igiho knižnica 02 - Manual Atari ST Flight Simulator II.

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Switching power supply Atari - 5V/DC - part 11.

By Administrator at February 02, 2019 10:03
Filed Under: Atari

 

Objavil sa "nový" zdroj napájania pre Atari. No, nový ako nový, skôr ešte doteraz nepublikovaný. V mojom "mini seriáli" o zdrojoch nebol vo výpočte zahrnutý - pretože som o ňom doteraz nemal žiadne informácie a ani som o ňom nevedel (a zjavne nielen ja). Pochádza z Austrálie (konkrétne zo Sydney), nie je síce v svojom zapojení ničím výnimočný (skôr svojím prevedením), ale ak má byť výpočet existujúcich napájacích zdrojov pre Atari počítače kompletný tak je potrebné zahrnúť ho do celkového zoznamu. User shoestring v pôvodnom zdroji nahradil stabilizátor 7805 spínaným DC/DC meničom, čím dosiahol očakávaný efekt - podstatné zníženie odberu (= menej vyvíjaného tepla), pôvodný chladič môže tak ísť do večných lovíšť. Celý postup výmeny je podrobne popísaný v odkaze na samom konci článku, čo už ale je vec iná ktorú tu nebudem popisovať, pretože to je už prerábka, mne v tomto článku ide o popis pôvodného zdroja a prerábka je už zahrnutá v názve tohoto dielu (a v odkaze), síce to v názve potom nie celkom vystihuje pôvodný zdroj, ale takto som to nazval, puristi nech prepáčia Smile.


 

Vlastné zapojenie zdroja nie je ničím výnimočné, výborné je použitie dvojitého vinutia na primári (k usmerneniu stačia iba 2 diódy), zapojenie nepoužíva žiadne umelé zdvíhanie výstupného napätia na hladinu cca 5.15V, proste je tam 5V na výstupe a basta. Zaujímavé je nízke napätie na primári, tým sú aj menšie straty na lineárnom regulátore. Na druhú stranu - ak z nejakých dôvodov kolíše sieťové napätie tak sa ľahšie môže stať že sa stabilizátor môže dostať mimo rozsahu (pri poklese) v ktorom je ešte schopný stabilizovať výstupné napätie.

 

Zdroj fotografií + schéma: atariage.com


Takto vyzerá rozobratý pôvodný zdroj - solídna veľkosť chladiča, výborné umiestnenie dostatočne veľkých vetracích otvorov, výborný prístup k súčiastkam. Takto sa to malo robiť u všetkých už popisovaných klasických zdrojoch ! (Aj keď tu sa tiež šetrilo na už spomenutých kondenzátoroch priamo na vlastnom regulátore 7805 + diódy.) Iste, takáto koncepcia zdroja je v dnešnej dobe beznádejne zastaralá (ak odoberáme väčší prúd), ale tým že tam bolo málo súčiastok a bolo to dobre chladené spolu s naozaj veľkým chladičom vcelku dávalo záruku naozaj bezproblémového dlhodobého chodu.

Nás len môže mrzieť prečo sa nedodávali u nás počítače práve s touto verziou zdroja - nebolo by tu toľko nepríjemných príhod s pokazenými počítačmi, ktoré prestali fungovať práve kvôli zle urobeným zdrojom (z výroby). Lenže keď sa to nekazí tak nemusíte kupovať novší typ ...


Link na celý článok spolu s úpravou na spomínaný DC/DC zdroj:

Australian Atari power supply

 

Ako vidieť stále sa objavujú nejaké veci o ktorých sme doteraz nevedeli a teda občas nás niektoré informácie môžu stále prekvapiť. Seriál o zdrojoch pre napájanie Atari som pôvodne ukončil 10-tym dielom a myslel som si že je to už uzatvorené, dnes napriek vtedajšiemu tvrdeniu tu mám k dispozícii ďalší diel - č.11. Mýlil som sa - a to je dobre, nie ?

Uvidíme či sa ešte niečo objaví. Wink

 

Moje poznámky k pôvodnému zdroju a aj k prerábke:

Podľa mojej mienky by neuškodilo ak by bol priamo na vývodoch obvodu 7805 (teda na 1 a 2) pripojený ďalší kondenzátor hodnoty M1 a C2 by som nahradil tak isto hodnotou M1, zdroj by bol ešte o kus stabilnejší. Použité diódy sú tak-tak  na hrane, dal by som na ich miesto radšej nejaký 3A typ, tie sa síce budú potom v zapojení "nudiť", ale rozhodne nebudú hriať.

K použitiu DC/DC meniča - vtedy je výhodné primárne vinutia zapojiť za sebou (zdvojenie výstupného napätia) a následne až z toho napájať vlastný menič, toto ale autor úpravy nevyužíva, odoberá napätie do meniča priamo z vývodov C1 - potom by bolo potrebné použiť Graetzov usmerňovač.

Ešte lepšia účinnosť DC/DC meniča sa dá dosiahnuť použitím Schottkyho diód v usmerňovači.

DC/DC menič má na sebe modrú LED - naozaj poriadne neporíjemné svetlo. Ak zdroj máte zapnutý v miestnosti kde je šero tak cez vetracie otvory z nej prenikajúce svetlo Vás dostane do atmosféry pohrebného ústavu - tu je jediná pomoc - pomocou kvapky farby "prelepiť" LED-ku.

___________________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: