Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Power supply Atari - typeI - part 2.

By Administrator at septembra 29, 2017 20:20
Filed Under: Atari

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI


Tento zdroj sa dodával v roku 1985, vzhľadovo je úžasný, vrchný kryt je v krémovej farbe Atari rady XL, spodný kryt čierny - má vynikajúco riešené chladenie = má v skrinke otvory. V podstate skoro všetky tu spomínané vyrábané napájacie zdroje majú jednu malú vadu - prístup do nich je chránený buď lepidlom ála sopľavá gebuzina, alebo niekedy aj tuhším lepidlom, preto buďte pri ich otváraní opatrní, aby ste si nepoškodili skrinku zdroja. V našich končinách asi bude tento zdroj raritou - jediný tento typ sa vyrábal v Hongkongu (ostatné neskoršie vyrábané  zdroje sa robili na Taiwane). Tak isto je otázne či sa vôbec dodávali aj do Európy.

 

Na usmerňovacích diódach sú použité blokovacie kondenzátory, ktoré potláčajú rušenie vznikajúce pri usmerňovaní striedavého napätia. Potom je tam slušne veľký kondenzátor 4700uF a nasleduje klasické blokovanie obvodu 7805 keramikami 2x 0.1uF, toto je čítankové datasheetové zapojenie ako vyšité. Práve veľká kapacita filtračného kondenzátoru je asi tým najdôležitejším prvkom pre dosiahnutie maximálneho odberu, ktorý môže dosiahnuť hodnotu až cez 1.4A aby pokles napätia na výstupe dosiahol hodnotu 4.9V, to je viac ako slušná hodnota. Odber pri počítači ktorý má 64kB RAM sa podľa typu pohybuje niekde medzi 0.65A až 0.85A, čiže výkonová rezerva je viac ako dostatočná.

Iný prípad je ak postupne začneme počítač upravovať a dávame do neho prídavnú RAM, 2x POKEY, ďalší čip 6520 atď., tak nám zákonite odber ide smerom nahor. Aj napriek tomu aj po takýchto "úpravách" tento zdroj typu I stále stačí - a dokáže sa uchladiť. Takže tu už iba palec nahor.

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI

 

Na výstupe je použitý odporový delič, ktorý zdvíha výstupné napätie z 5V na cca 5.18V. Malo to poslúžiť mimo iného asi aj ako kompenzácia úbytku napätia na prívodnom napájacom kábliku do počítača. Pekné, ale vcelku zbytočné - pri zdroji 5V a prívode dlhom cca 1.5m vzniká úbytok na originálnych kábloch cca 75mV a tak je počítač stále napájaný v povolenom rozsahu 4.74-5.25V aj keď použijeme obvod 7805 tak že nezapojíme odpory R101 a R102 a vývod 2 obvodu 7805 priamo uzemníme. No, ale vtedy mali na to zjavne iný názor a riešili to tak ako je v schéme.

Pred rokmi som dumal nad tým prečo sa používali odpory na zdvihnutie napájacieho napätia kúsok nad potrebných 5V. Myslím že dôvod takéhoto zapojenia je jednoduchý - proste rozptyl vyrábaných pevných integrovaných stabilizátorov napätia bol dosť veľký a práve pomocou rozličného zapojenia týchto odporov (R101 a R102) sa dosahovala potrebná hodnota napätia na výstupe. Jednoduché a zrozumiteľné, že ?

Na druhú stranu zase tých 0.2V navyše sa hodí ak z počítača trebárs cez disketovú jednotku napájate magnetofón (napríklad XC12), tam už je tá dĺžka vodičov a úbytok napätia na nich poznať.

 

Tu spomeniem ešte jednu vec - ak použijete zdroj, ktorý dodáva iné napätie - teda myslím tým rozdiel 0.2V - tak sa to môže už prejaviť v nastavení farebnej sýtosti výstupu - je to jediný regulačný prvok priamo dostupný na spodnej strane počítača. Preto má zmysel používať vždy jedne konkrétny napájací zdroj pre konkrétny počítač a nebude sa diviť prečo sú farby občas "vyblité" a občas O.K.


Pekný masívny chladič - zdroj typu I - elegantné riešenie klasiky.

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI intern.


Výhody:

- zaručene funkčné

- slušný chladič

- mierne vyššia účinnosť vďaka iba 2 usmerňovacím diódam

- ak sa už "nabúrate" do skrinky zdroja tak je tu ľahká opraviteľnosť zdroja

- použitých je iba minimum súčiastok

- v podstate nezničiteľný


Nevýhody:

- účinnosť zdroja zaručene menšia ako 50% = zbytočné teplo


Možný tuning:

Asi len zámena pôvodných 3A usmerňovacích diód za Schottkyho diódy typu minimálne na 40V/3A (ešte lepšie ak je to hodnota 60V/3A), tým sa mierne zdvihne výstupné napätie na filtračnom kondenzátore a teda bude možný o niečo väčší odber(tu už len teoreticky). Potom by bolo dobré zväčšiť kapacitu kondenzátoru najlepšie na veľkosť 10G. V podstate to ale považujem za zbytočné, zdroj dodáva dostatočne veľký výstupný prúd aj bez akýchkoľvek úprav. Z jedného stabilizátoru 7805 sa nedá odoberať viac ako 1.5A, potom už aj tak začína fungovať vnútorná ochrana.


Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply type I, tu sa jedná

o US verziu na 117V/AC. Že tá skrinka má niečo do seba ?

 

Poďme na schému, typ zdroja číslo I:

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI. Drawing - Benjamin Poehland.

 

Schéma elektroniky v tomto prípade je totálna klasika - žiadne zádrhely, urobené všetko tak ako má byť spolu s vyriešeným chladením, odvetraný je aj transformátor, nazvem to ako maximálne "chodivé" - funguje, takto sa to má robiť -  palec nahor ! Za zmienku stojí že boli zväčšené odrušovacie kondenzátory na usmerňovacích diódach až na hodnotu 47nF. Ďalšou zmenou je zväčšenie filtračných kapacít priamo pri integrovanom stabilizátore na 10-násobok oproti typu III a II (z 0.1uF na 1uF) a pridanie kapacity 22uF na výstup zo zdroja.

Myslím si že k k tomuto napájaciemu zdroju typu I som asi už povedal všetko čo som mal na srdci takže tomu už dnes dám vale. Stretneme sa pri ďalšom dieli.

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Power supply Atari - info - part 1.

By Administrator at septembra 28, 2017 00:50
Filed Under: Atari

Rôzne typy napájacích zdrojov pre Atari.

zdroj foto: atariage.com

 

Dnes to bude pár riadkov o základných informáciách, ktoré sú všeobecne platné pre uvedené schémy (ktoré budú nasledovať).

 

Uvedené elektrické schémy zdrojov sa dajú vo všeobecnosti použiť ako zdroje napätia 5V aj pre iné počítače ako Atari, len treba počítať s tým na aký maximálny prúdový odber sú dimenzované - to tu spomínam len tak medzi rečou.


Lineárny stabilizátor 7805 má tepelnú ochranu proti skratu na výstupe, čiže je hodne blbyvzdorný. Pre jeho správnu funkciu je potrebné aby bolo za každých okolností na jeho vstupe napätie vždy vyššie ako ≥7V/DC. Ak ste už v otvorenom zdroji vždy skontrolujte či je dotiahnutá skrutka čo drží stabilizátor na chladiči na svojom mieste, je uvoľnenie môže byť príčinou zaujímavých javov - takže zase raz prevencia je účinný nástroj na odstraňovanie nevysvetliteľných chýb počítača. Tak isto je dobré pozrieť či je na ňom použitá pérová podložka - tá sa sama od seba nikdy neuvoľní. Prkotina, ale je to riešenie niektorých problémov naozaj za smiešne nízku cenu. Kto chce vedieť viac je dobré si pozrieť datasheet obvodu.

Na výstupnom kábli zo zdroja smerom do počítača je priemerný úbytok napätia cca 75mV, takže aj pri 5V zdroji sme stále v tolerancii 5.25÷4.75V kedy je zaručená funkcia integrovaných obvodov v počítači (túto hodnotu som nameral pre testoch).

 

Všetky 4 najznámejšie typy postupne popísaných zdrojov sa hodia pre napájanie nasledovných počítačov:

ATARI 600XL

ATARI 800XL, ATARI 800XLF (typ 800XL ktorý používa obvod Freddie)

ATARI 130XE

ATARI 800XE

ATARI 65XE

ATARI XEGS


Všetky tieto počítače majú zhodný typ napájacieho konektora - 7 pin DIN konektor samček (male):

 

Dôležité upozornenie - neskúšajte Atari zapojiť priamo zo zdrojom od počítača Commodore 64 !

Atari počítač sa dá zničiť veľmi jednoducho - stačí ak na jeho napájanie použijete zdroj z počítača Commodore 64, je síce  použitý rovnaký 7 pinový DIN konektor, akurát Commodore 64 má na pinoch nielen vyvedených 5V/DC ale je tam aj 9V/AC - toto počítač Atari naprosto spoľahlivo zlikviduje ! Takže vždy postupujte s rozvahou a najprv si zistite potrebné údaje. 7 pinový DIN konektor od iného výrobcu počítačov neznamená že jeho zdroj sa dá automaticky priamo bez úprav použiť na napájanie Atari ! Tých čo to zistili k vlastnej škode na svojom počítači je dosť a dosť, tak ich Vy radšej nenasledujte ...

 

Použité schémy jednotlivých 4 zapojení existujúcich zdrojov sú prevzaté z článku Benjamina Poehlanda.


Pretože medzičasom sme v Európe prešli na sieť =230V/AC, tak všetky merané napätia na sekundárnej strane dosahujú o cca 5% vyššie hodnoty ako je v jednotlivých schémach, jediná vec čo sa nemení - v schémach stále platí  udávané výstupné napätie už zo stabilizátora. Na sekundárnej strane vinutie dodávalo napätie niekde medzi 7.5÷9V/AC. Potrebný výkon transformátora takéhoto zdroja je okolo 25W, ale používajú sa kľudne transformátory s udávaným výkonom 25÷40W.

Použitie silnejšieho transformátora (s väčším výkonom) je tak isto možné - akurát sa ale zväčšia výsledné rozmery, čo ale nie je vždy žiadúce.  Platí jednoduchá matematika - ak potrebujeme odoberať z transformátora 1A a napríklad je na 9V/AC  t.j. výkon má byť 9W tak musíme potrebný výkon transformátora násobiť konštatnou 1.7 aby nebol transformátor preťažený. 

Teda platí: 9W x 1.7= čiže transformátor by mal byť minimálne na výkon 15W (a viac), 25W transformátor to splňuje s bohatou rezervou. Čím výkonnejší transformátor, tým je to aj "tvrdší" zdroj, t.j. na vstupe stabilizátoru sa pri záťaži menej mení napätie.

Moje ďalšie upozornenie sa týka toho, že v použitých schémach je použitý transfomátor na napätie 117V/AC/60Hz, čo zodpovedá zdrojom používaným v USA. Do Európy dovezené počítače Atari disponujú samozrejme sieťovým transfomátorom na 220V/AC/50Hz, tak to láskavo berte na vedomie pri štúdiu schém jednotlivých zapojení. Pri otvorení zdroja je tam priamo sieťové napätie a tak teda buďte aj nezbytne opatrní !  Na všetky časti pokračovania o napájacích zdrojoch pre Atari sa vzťahuje:


Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Celkove sú známe alebo presnejšie povedané - najznámejšie sú 4 typy napájacích zdrojov ktoré podrobnejšie popíšem v jednotlivých častiach miniseriálu. Budem sa držať značenia jednotlivých typov napájacích zdrojov podľa B.Poehlanda, nech v tom nerobím mrdník. Vtedy sa skutočne dbalo na čo najmenšie vyžarovanie rušivých signálov do okolia a tak sa robili úpravy na čo najväčšie potlačenie rušenia, ktoré mohlo prísť cez napájacie vodiče. Sami vieme že dnes sa to rieši jednoduchšie a v drvivej väčšine prípadov to bez problémov postačuje, proste vtedy to bola iná škola, tiež nebola bez chýb - ale k tomu sa tak isto dopracujem. Tak sa do tej starej školy lineárnych napájacích 5V zdrojov ponorím aj ja a vrátim sa o pár desiatok rokov naspäť ... spolu s Vami.

____________________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Power supply Atari - introduction - part 0.

By Administrator at septembra 26, 2017 19:00
Filed Under: Atari

Rôzne typy napájacích zdrojov pre Atari.

zdroj foto: atariage.com

 

Ešte pred pár dňami som ani len nepomyslel na to že by som ešte niekedy písal nejaký článok na tému pôvodných lineárnych napájacích zdrojov pre malé Atari. Ale ako to už býva, človek mieni - došlé maily menia ... Bolo týmto smerom na mňa položených niekoľko otázok v mailoch a tak som sa rozhodol že to teda ešte naposledy "rozpitvám" a potom už tomu naozaj dám pokoj. V tomto miniseriáli bude aj upozornenie na jeden obzvlášť "zákerný" zdroj ktorý môže skutočne zlikvidovať Váš počítač. Nejako som sa s tým už nezaoberal, pretože kto chodí na stretnutia tak tam som ten potvorský zdroj nevidel, každý už prevádzkuje niečo modernejšie (teda na napájanie počítača). Áno, už som na túto tému písal, pred rokmi - vtedajšie poznatky s terajšími som zhrnul tu, budem teraz v popise naozaj podrobnejší. Keď sa to tak vezme - napájací zdroj je jedna z najdôležitejších častí, zabezpečuje dodávku správneho napätia a potrebného prúdu pre chod počítača. Čo ma prekvapuje v tejto veci je to, že v podstate akurát iba Benjamin Poehland napísal pred rokmi článok na tému zdroje pre počítače Atari rady XL a XE.  Nuž ak napíšem po rokoch (písal som na túto tému v rokoch 2010 až 2012) na túto tému aj ja tak nemám pocit že budem písať na tému kde už toho bolo napísané na mraky, byť druhý v poradí - to nie je až také zlé. Sagan by mohol rozprávať ...

Vo vtedajšej dobe sa používali hlavne lineárne napájacie zdroje ktoré sa síce vyznačovali nízkou účinnosťou a veľkými rozmermi ale na druhú stranu mali kopu dobrých vlastností - dobrá stabilizácia výstupného napätia, malý šum na výstupe a v neposlednom rade boli aj výrobne lacné. Vtedy na spínaný zdroj nikto ani nepomyslel, pretože vtedajšia cena spínaného zdroja bola vysoká a popritom sa veľmi pozorne sledovalo či je zdroj perfektne odrušený čo by pre tieto počítače neúmerne zdvihlo cenu takéhoto zdroja - a to sami uznáte bol dostatočne pádny argument na to že sa nepoužil. Stačilo sa v tej dobe pozrieť na výrobcov ostatných počítačov, nikto sa do toho nehrnul, cieľom bola nízka výrobná cena a nie naopak. Nakoniec - v dnešnej dobe je spínaných (a dobrých) zdrojov dostatok, takže tento retro miniseriál má zmysel len pre tých ktorí holdujú používaniu starej techniky do tej miery, že všetko v celom reťazci pre používanie počítača je pôvodné a teda prvý "na rane" v celom reťazci je práve zdroj. A pôvodné veci sa tak isto vedia pokaziť, takže občas treba vedieť čo s tým. Keď sa to tak vezme - zdroj je hodne dôležitá vec, pretože ak sa ten pokazí a na jeho výstupe stúpne napätie tak následná oprava počítača môže dosiahnuť v dnešnej celkom slušnú hodnotu. Sám už používam v postate iba spínané zdroje, jeden ktorý je klasikou a používa stabilizátor 7805 ale stále mám (postavil som si ho sám - používa pôvodný transformátor z "ingotu", má aj zabudované meráky na U/I), jednoducho ak sa testuje tak je dobré mať k dispozícii aj starú školu - môj malý, vlastný osobný názor. Wink

 

Na rozdiel od článku od B.Poehlanda kde prišlo k prehodeniu foto a schém v jeho článku - ja to tu už mám opravené. Je škoda že pôvodná verzia článkov (obidvoch ! - teda aj toho kde je vraj oprava !) je plná chýb a a nesprávnych priradení fotografií a schém k jednotlivým typom zdrojov.

 

Tu sú linky na uverejnené informácie o najpoužívanejších typoch napájacích zdrojov.

Ešte jedna malá poznámka - pre menej znalých:

- DC = jednosmerné napätie

- AC = striedavé napätie

___________________________________________________________

Part 1: Všeobecné základné informácie o pôvodných napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-info-part-1.aspx

_____________________________________________________

Part 2: Power supply Atari typeI:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeI-part-2.aspx

____________________________________________________________

Part 3: Power supply Atari typeII:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeII-part-3.aspx

_____________________________________________________

Part 4: Power supply Atari typeIII:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeIII-part-4.aspx

_____________________________________________________

Part 5: Power supply Atari typeIV:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeIV-part-5.aspx

_____________________________________________________

Part 6: Zhodnotenie 4 typov napájacích zdrojov:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-conclusion-part-6.aspx

_____________________________________________________

Part 7: Zapojenie zdroja s pôvodným transformátorom z typuII, ktorý používa DC/DC menič s výstupnými parametrami 5V/DC/1A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC1A-TRACO-TSR-1-2450-part-7.aspx

_____________________________________________________

Part 8: Zapojenie zdroja s pôvodným transformátorom z typuII, ktorý používa DC/DC menič s výstupnými parametrami 5V/DC/2A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC2A-TRACO-TSR-2-2450-part-8.aspx

_____________________________________________________

Part 9:  Spínaný zdroj pre Atárko, ktorý stále používa trafo z typuII, ale dodá 5V/DC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC3A-TRACO-TSR-3-2450-part-9.aspx

_____________________________________________________

Part 10:  Spínaný zdroj pre Atari, ktorý používa čip LM2576, zase 5V/DC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC3A-LM2576-part-10.aspx

Záverečná časť, v ktorej sú popísané 3 verzie spínaných zdorjov s čipom LM2576 každý s trošku inými vlastnosťami.

_____________________________________________________

Part 11: Doteraz nepopísaný zdroj z Austrálie:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC-part-11.aspx

_____________________________________________________

Part 12: Zaujímavé kompletné zdroje AC/DC/5V v obale ála transformátor:
Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Switching power supply Atari - 5V/DC - part 12.

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari 2600/2600A VCS field service manual.

By Administrator at septembra 24, 2017 11:32
Filed Under: Atari

Atari VCS 2600


Nie som síce majiteľom 2600-ky, ale je to Atari a je to 8bit. Nakoniec prednedávnom som písal o tom ako 2600-ka poznačila herný trh v 80-tych rokoch v Brazílli. Tak som si povedal, že doma v archíve odložený Field service manual lepšie poslúži ak sa k nemu dostanú aj skutoční majitelia Atari 2600 VCS. A tak teda čítajte.

atari2600_fsm.pdf (4,92 mb)

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari 400/800 service manual.

By Administrator at septembra 23, 2017 18:20
Filed Under: Atari

Atari 400

 

Atari 800


A do tretice ďalší servisný manuál - pre Atari 400/800. Síce tieto počítače sa u nás prakticky nevyskytujú - skúsili ste v tej dobe doviezť veľký počítač (rozmermi) a na colnici by ste sa nedoplatili, taká bola realita po roku 1980. Síce som už dva manuály zverejnil, ale toto je zase urobené trošku inak a zase poskytuje niektoré iné informácie. A pretože je to manuál, tak sem s ním ! 

Už len pripomeniem - Atari 400 mal 16kB RAM, klávesnica bola membránová, Basic nebol zabudovaný, bol v cartridgi. Počítač mal dva sloty pre cartridge. Pamäť sa dal dodatočne rozšíriť na 48kB RAM (buď sa pridal 2x 16kB RAM modul, alebo 1x 32kB modul RAM).

Atari 800 mal v základe 48kB RAM a "ozajstnú" klávesnicu, Basic nebol zabudovaný - boli k dispozícii 2 sloty pre cartridge.


 

Atari 400 800 service manual.pdf (5,38 mb)

____________________________________________________________

Nakoniec kto chce vedieť viac - čítajte podrobnejšie v pôvodnom článku:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Pocitac-ATARI-400-Computer-ATARI-400.aspx

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari 130XE Reference Manual.

By Administrator at septembra 20, 2017 10:25
Filed Under: Atari

Zase som lovil vo svojom archíve a našiel som ďalšiu nezverejnenú vec - Atari 130XE reference manual. A teda máme možnosť si prečítať niečo o 130-ke. Niekoho to pravdepodobne poteší, ono zase tá 130-ka nie je na zahodenie. A už sa opakujem - manuálov nikdy nie je dosť. Hlavne pre naše mašinky. 130-ka sa predávala tak isto v Tuzexe, ale o nejaký ten čas neskôr a bola v podstate 2x tak drahá ako Atari 800XL ...

 

Atari 130XE Reference Manual.pdf (1,74 mb)

____________________________________________________

Kto si chce prečítať viac na danú tému, tu je pôvodný článok o Atari 130XE:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Pocitac-ATARI-800XE-130XE-Computer-ATARI-800XE-130XE.aspx

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari 800XL field service manual.

By Administrator at septembra 15, 2017 06:45
Filed Under: Atari

A som zase u toho istého - manuálov nikdy nie je dosť a keď sa hrabem v mojich archívoch tak sa vždy podarí niečo nájsť čo som ešte neuverejnil. Počítač Atari 800XL je dobre známa mašina, k nám sa pred rokmi (1986) dovážala cez Tuzex, tak si zase sadneme a pekne si o nej počítame ... a občas tieto manuály aj pomôžu ak je naša mašinka nefunkčná a vďaka manuálu sa podarí objaviť chybu a následne ju aj opraviť.

atari_800XL_Field_Service_manual.pdf (4,25 mb)

____________________________________________________

Kto si chce o Atari 800XL prečítať viac, tu je pôvodný článok:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Pocitac-ATARI-800XL-Computer-ATARI-800XL.aspx

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Oprava (repair) Uher 4400.

By Administrator at septembra 06, 2017 16:18
Filed Under: Non-Atari

Uher 4400


Dostal sa mi do rúk na opravu cievkový reportážny magnetofón Uher 4400, inak pre nás starších to bol pred časom nesplnený sen ho vlastniť. Táto konkrétna mašinka mala v háji všetky gumičky, motor bežal ale nešlo pretáčania ani na jednu stranu a tak isto ani zaradenie rýchlostí. Dúfam že nebude nikomu vadiť ak tu nebudem uvádzať bližšie parametre zariadenia, to nie je cieľom článku.

 

Tak som sa do toho pustil:

 

Magnetofón je inak podivuhodne zachovalý.

 

Bolo potrebné len umyť technickým liehom povrch krytu, vnútro krytu 

a tak isto aj predný panel. Samo sebou aj priestor pod mgtf páskou.

 

Po odstránení krytu mgtf hláv nasledovalo ich vyčistenie.

 

Prístup je skutočne dobrý a bezproblémový.

 

Tu je vidieť prasklinu na kotúči, ale nemá vplyv na chod zariadenia, našťastie.

 

Naľavo od kotúča je vidieť remeničku, tak bola stará že pri prvom zapnutí sa rozpadla ...

 

No a nasledovalo otvorenie zo spodnej časti.

 

Káblové zväzky, takto sa robilo naozaj už pred dávnymi časmi.

 

Dosky plošných spojov sa vyklápajú, naozaj stará škola.

 

Konečne je prístup k zotrvačníku, je to naozaj neskutočne kvalitne urobená mechanika,

kde sa prepínajú rýchlosti 2.4, 4.8, 9.6 a 19.2cm/sek.

Klasická nemecká precíznosť v praxi.

 

Toto sa dnes už nevidí.

 

Toto je miesto kde patrí jedna remenička.

 

Ešte jeden pohľad na to isté.

 

Už osadená nová remenička, pôovodná mala trojuholníkový prierez, táto je štvorcová, ale nakoniec som bol rád že som ju vôbec zohnal. Funguje rovnako, nerobí to žiaden problém.

 

Všimnite si čistiaci element v dráhe gumičky, zároveň utlmuje vibrácie gumičky.

 

A sem patrí druhá gumička, najlepšie sa meria potrebný rozmer špagátikom.

 

Tak isto pôvodne trojuholníkový prierez, teraz štvorcový, funguje tak isto bezchybne.

 

Jedna z dosák plošných spojov, prepoj na ďalšie dosky pomocou zväzku káblov.

 

Na mieste batérií založený 6V/DC sieťový zdroj.

 

Po opätovnom zložení a preskúšaní reportážny magnetofón Uher 4400 je zase funkčný. Jediná vec ktorá je diskutabilná - kde do toho dočerta zoženiete magnetofónové pásky ... ale inak aj po tých rokoch je to vec pri ktorej sa mi zrýchlil tep.

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

09_2017 Blog, Notes.

By Administrator at septembra 05, 2017 10:44
Filed Under: Blog

05.09.2017

Síce som pár riadkov o dianí v Brazílii na tému Atari už napísal, ale dnes to bude o niečo podrobnejšie (síce tu sa nebudem rozkecávať, stačí na to vlastný článok):

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI13History-of-ATARI-Brazilia.aspx

Nakoniec do histórie Atari som už dlho nič nepridal, tak dnes sa snažím o nápravu. Vtip je v tom že v Brazílii sa zariadenia kompatibilné s Atari skutočne vyrábali. A hodne dlho. A teraz sa zase znova vyrábajú.

___________________________________________________________

06.09.2017

Tak som dával umelé dýchanie reportážnemu cievkovému magnetofónu Uher 4400:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Oprava-(repair)-Uher-4400.aspx

Podarilo sa.

___________________________________________________________

15.09.2017

Pri hrabaní sa v domácom archíve som našiel ešte niektoré u mňa neuverejnené veci - tak hneď z rána idem na to, nech je čo študovať cez víkend:

Atari 800XL Field service manual:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-800XL-field-service-manual.aspx

__________________________________________________________

20.09.2017

A zase sa vŕtam v mojom archíve:

Atari 130XE reference manual:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-130XE-Reference-Manual.aspx

____________________________________________________

23.09.2017

A zase raz nastupuje archív:

Atari 400, Atari 800 service manual:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-400800-service-manual.aspx

____________________________________________________

24.09.2017

Niekedy mám pocit že v tom mojom archíve sa budem musieť "vŕtať" častejšie, nasleduje Field service manual pre konzolu Atari 2600 VCS:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-26002600A-VCS-field-service-manual.aspx

__________________________________________________________

26.09.2017

Miniseriál o "vnútornostiach" najznámejších pôvodných napájacích zdrojov (a nielen o nich) pre počítače Atari:

Part 0: Úvod do problematiky napájacích zdrojov pre Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

(Zároveň slúži ako spätné vetvenie na všetky pokračovania tohoto seriálu.)

___________________________________________________

28.09.2017

Part 1: Všeobecné základné informácie o pôvodných napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-info-part-1.aspx

___________________________________________________

29.09.2017

Part 2: Popis zdroja pre Atari typu I:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeI-part-2.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

História firmy ATARI.13.History of ATARI. Brazília.

By Administrator at septembra 05, 2017 10:16
Filed Under: Atari

ATARI - BRASIL


Už som písal v blogu, že Brazília bola čo sa týka Atari bola celkom zvláštny fenomén, dnes to "rozpitvám" o niečo hlbšie. Na webe je dostatok informácií o tom ako vlastne vzniklo Atari a teda aj čo sa dialo v USA. Dnes by som sa chcel venovať trošku exotickejšej časti - Atari a to v Južnej Amerike a to konkrétne Brazílii. Celkom exotická záležitosť - aspoň pre Európana.
Priemysel videohier v Brazílii bol zvláštny, zase z pohľadu vtedajšej strednej Európy (myslím tým východné časti) to zas až také nem értem nebolo, tak si teda doplníme znalosti v tejto oblasti.

Tvrdé dohliadanie (vojaci):
Na úplnom začiatku musíme pochopiť veľmi dôležitý aspekt, pretože bez jeho pochopenia sa veci okolo počítačov tej doby v Brazílii nedostanú do potrebného súvisu a teda že Brazília bola naozaj aj u Atari špecifická.
V 80. rokoch minulého storočia boli v dôsledku vtedajšej legislatívy zakázané dovozy elektronických zariadení (vo všeobecnosti), ale najmä tých, ktoré sa nachádzajú v oblasti informatiky - a sem boli zahrnuté aj videohry. Bolo ich možné vyrábať iba v Brazílii a iba brazílskymi spoločnosťami, bol to ich spôsob podpory národného elektronického priemyslu. Neposudzujem či to bolo správne, alebo nie (pozn.: nakoniec aj my niečo podobné veľmi dobre poznáme).
Súbor zákonov, normatívnych aktov a iných právnych predpisov, ktorý toto upravoval sa nazýval "trhovovou rezervou", ktorá vyvrcholila zákonom č. 7/232 z 29.10.1984. Bola tu vládna agentúra, SEI (Špeciálny sekretariát informatiky), ktorá bola zodpovedná za všetko, čo sa týkalo tejto  oblasti. Ak ste mali nápad, výrobcovia prípadných zariadení museli predložiť projekt k schváleniu už spomínanej SEI, kde sa stanovil harmonogram "znárodnenia", t.j. koľko a ktoré časti by sa tu vyrobili a za koľko. Ďalej ktoré veci by v pôvodnom dizajne boli dovážané - tak to sa tu následne nahradili národnými alebo doma vyrobenými dielmi.
(Pozn.: Neskutočne mi to niečo pripomína.)
A tak vďaka tejto legislatíve vzniklo v Brazílli národné odvetvie videohier, nakoniec ešte o tom tu bude pár riadkov.

Rozvoj videohier v Brazílii:
Krátko predtým než prišlo ku krachu videoherného priemyslu v USA (v rokoch 1983 a 1984), bolo už z USA dovezené množstvo videohier a približne iba 5% týchto zariadení nebolo od Atari, no bola to sila, dosahovala sa tu neskutočne silná penetrácia trhu. Atari 2600  bolo vydané v roku 1977 a krátko potom sa začalo objavovať aj v Brazílii. Vrchol týchto "dovozov" sa odohral v rokoch 1981 až 1982, objavili sa slávne importy a predaje mnohých Atari ktoré kúpili dva veľké časopisy tej doby, Mappin a Mesbla. Konzoly boli dovezené na domáci trh, následne boli konvertované na brazílsky farebný systém PAL-M a ponúknuté na predaj - nezostali ležať dlho na regáloch. A následne sa celý národný priemysel začal prebúdzať na trhu s videohrami. Dve spoločnosti, ktoré boli priekopníkmi, začali vyrábať národné kazety pre Atari: Canal 3 Indústria & Comércio a Dynacom Eletrônica. Práve toto vydláždilo a pripravilo cestu pre vstup videohier do Brazílie.

Rok 1983:
Rok 1983 sa stal rokom začiatku veľkej "horúčky" videohier v Brazílii (pozn.: práve keď v USA to už išlo strmým pádom smerom dolu). Prvým veľkým odvetvím propagácie a predaja bola spoločnosť Philips s videohrami Odyssey v máji 1983. Jedna vec, o ktorej sa málo vie - prvá videohra s hardvérom kompatibilným s Atari bola naj-naj hrou od Of Electronic Bit, ešte z roku 1981. Môžeme ju považovať za prvú videohru národnej výroby. Avšak - pravdepodobne sa výrobca obával právnych problémov, Bit Electronics radšej nedráždila hada bosou nohou a pre istotu zmenila typ konektora pre cartidge. Samozrejme to dobre nefungovalo, pretože to zabránilo v používaní originálnych cartridgí priamo od Atari. Síce firma vyrobila nakoniec adaptér aby sa dali založiť aj "normálne" Atari cartridge, ale to už vo výsledku bolo neskoro prtož sa už objavili výrobcovia kde takýto guláš pri zapájaní cartridge nebolo potrebné prevádzať.

Prvá konzola, ktorá bola skutočne kompatibilná s Atari, sa volala Dactari, ktorú vyrobila firma Sayfi Electronics. Sayfi spustil v máji 1983 "TV Computer System 2600-A" s nízkou počiatočnou produkciou. Zámerom bolo využiť "prázdnotu" trhu, pretože ostatné konzoly kompatibilné s Atari boli vydané až v druhej polovici roku 1983. S designom prakticky úplne skopírovaným z pôvodného Atari 2600 sa Sayfi darilo celkom dobre.

Dactari

 

Prvé zásielky predávala výhradne spoločnosť Computerland. Neskôr Sayfi zmenil svoje meno a pravdepodobne aj majiteľa a mali sme tu zrazu Milmar Electronics. Milmar neskôr vydal Dactar (bez "i" na konci) s mierne upraveným dizajnom, ale stále nie veľmi odlišným od pôvodného Atari, nasledoval Dactar II, rovnaký ako Dactar, ale bol s kovovým panelom. A napokon prišiel slávny Dactar Suitcase, tiež známy ako Dactar 007. Bol to veľmi zaujímavý nápad - vyrobiť Atari v kufri. Možno ten nápad pochádzal z kufrov, ktoré boli v tom čase predávané: drevené alebo kožené kufre na umiestnenie konzoly, ovládacích prvkov a kaziet. Milmar rmal proste Atari priamo v kufri! Nepochybne to bol jedinečný nápad. Aj tak sa dalo.


Dactar 007

 

Ale Sayfi nebol dlho sám. Dynacom, malá spoločnosť a vtedy jeden z priekopníkov vo výrobe domácich cartridgí, oznámila spustenie konzoly kompatibilnej s Atari: Dynavision. Mala úplne jedinečný a rozdielny dizajn, bol dosť robustný a mal atraktívne prvky: vstupné ovládacie prvky na prednej strane konzoly, farebné tlačidlá a ovládacie prvky a tak isto aj vylepšené interné okruhy, ktoré "umlčali" televízor pri vypnutí videohry a aj pri výmene cartridge.

 

Dynavision


Konzolu sprevádzal Dynastick - bolo to robustné anatomické ovládanie s dvojitým joyistickom a prísavkami na pripevnenie. Aj keď niektorí krútili nosom na Dynastickom, bol v skutočnosti veľmi kvalitný. Dynacom ukázal prototyp Dynavision v UD z roku 1983. (UD je skratka pre domáce pomôcky, bola to prehliadka elektro-elektronických zariadení, UD bol len veľtrh "demonštrácie možností", ukázali sa tu žiadané výrobky, ale nakoniec sa nič nepredalo. Rôzne spoločnosti tu preukázali videohry - zvyčajne prototypy - ale žiadny výrobok nebol v skutočnosti predávaný).

 

Dynastick


Druhá polovica roku 1983 sa stala konečným štartom videohier. Dynacom začal predávať svoju značku Dynavision v auguste roku 1983. Ale veľký štart, naozaj veľkým hitom roka sa stal Polyvox. Spoločnosť Polyvox, ktorá patrí do skupiny Gradiente, ktorá sa do tej doby špecializovala na predaj zvukových zariadení, podpísala zmluvu s firmou Atari Corp. pre oficiálne distribúciu Atari 2600 Video Computer System v Brazílii. Spoločnosť Polyvox urobila skvelú reklamnú kampaň, potom začala koncom augusta 1983 predaj dlho očakávaného národného Atari 2600 VCS. Spolu s ním prišlo 28 cartridgí, všetko od Atari, s dokonalou krabicou, manuálnou a povrchovou úpravou, podobne ako to bolo v USA. Je jasné, že to znamenalo vo výsledku vyššie náklady na výrobu cartridgí. Napriek tomu spoločnosť Polyvox doslovne zaplavila trh s tisíckami konzol a cartridgí v roku 1983. A práve kvôli veľkej produkcii náklady neboli nijako prehnané.


Atari 2600 Polyvox


Samozrejme, veľkým cieľom výrobcov boli vtedy Vianoce roku 1983. Cielilo sa ale dosť nedobre - brazílsky trh, ktorý túžil po konzumácii hier bol skutočne nenásytný, preteky v obchodoch len zaručili väčší výber dostupných zariadení na trhu. V tom čase ak by boli vedeli firmy zvýšiť produkciu, aj tak by sa všetko by sa predalo. A to existovali nielen konzoly Atari kompatibilné, existovali konzoly Philips 'Odyssey, Digiplay / Sharp Intellivision a Splice Splicevision.
A rok 1983 bol len začiatok, pre nás asi bude zaujímavé ako sa spomínaný zákon na začiatku zahraničným formám darilo obchádzať a vyhlasovať za národné zariadenia konzoly z dovozu.


Rok 1984:
Ak v roku 1984 Atari prežívala najťažšiu krízu v USA, tak práve v tej dobe  sa v Brazílii Atari konsolidovalo. Nepochybne zaujímavé.


Ostatné konzoly kompatibilné s Atari debutovali v Brazílii v roku 1984. Najslávnejšou a nepochybne najlepšou z nich bol Supergame CCE VG-2800. od spoločnosi Supergame CCE. Konzola mala menšie rozmery a výrazný dizajn a bola celkom pekná (v skutočnosti je dizajn konzoly podobný americkej konzole Coleco, Gemini, ktorá nás vedie k domnienke, že dizajn bol kopírovaný. Supergame CCE má lepší dizajn, je esteticky lepší a praktickejší ako Gemini). A napriek mnohým kritikám, Supergame CCE mal vždy vynikajúcu kvalitu výrobkov. Navyše, CCE dodal hneď zo začiatku 9 cartridgí, neskôr nasledavala ďalšia séria 22 cartridgí.

CCE Supergame VG 2800


Aj ďalší výrobcovia si chceli ukusnúť z tohoto koláča, tak isto poskytli svoje konzoly kompatibilné s Atari. Jedným z nich bol Dismac, známy výrobca elektronických kalkulačiek a mikropočítačov kompatibilných s Apple II, tak isto  spustil svoju konzolu VJ-9000. Táto konzola bola veľmi zaujímavá: Dismac bol jediný, ktorý spustil videohry sprevádzané ovládacími prvkami paddle. Tieto ovládacie prvky sa otáčali a boli vhodné pre niektoré konkrétne hry. A okrem toho, Dismac tiež vydal niektoré cartridge, samozrejme s tým rozdielom, že titul hry na štítku bol "preložený": napríklad Pitfall! sa zmenil na "Pantanal", Kabbom sa zmenil na "TNT", Freeway bol zrazu "BR-101", atď. Neskôr Dismac "obnovil" konzolu s kódom VJ-8900.

 

Dismac VJ 9000

 

VJ 8900

 


Fenomén: Výroba národných cartridgí

Samozrejme, že neexistovali iba konzoly. Cartridge - ako hlavná súčasť videoherných konzôl bol viac populárny ako konzola samotná - mali samo osebe vtedy konkrétnu kapitolu v brazílskom priemysle videohier. Na začiatku keď ešte neboli vyrábané národné videohry, boli cartridge dovážané priamo zo zahraničia, rovnako ako vlastné konzoly. Ale netrvalo dlho, inžinieri a technici zistili, ako sa dajú kopírovať údaje z cartridgí a objavil sa prvý brazílsky Atari kompatibilný cartridge priemysel. Prvé dve spoločnosti, ktoré začali tento proces, boli Dynacom Eletrônica a Canal 3 Indústria e Comércio.
Toto sa stalo koncom roka 1982 a začiatkom roka 1983. V tomto roku, čo sa dá považovať za začiatok výroby národných cartidgí, výrobcovia konzol -teda konkrétne Polyvox sľúbil, že zaplaví trh v tom roku minimálne 600 000 kusmi cartridgí. Vzhľadom na "horúčku" a stav hladu po cartridgiach existujúci v tom čase - je vysoko pravdepodobné že uvedené číslo bolo dosiahnuté a dokonca aj prekročené. Polyvoxové cartridge boli spracované tak ako na "originálnom" rozložení Atari: všetko s krabicami, návodmi, farebnými, offsetovými kazetami rovnakého typu ako v USA. Boli síce drahšie ako ostatné, ale stále boli  oveľa lacnejšie ako tie dovážané. A znova pripomínam, že vďaka obrovskéme dopytu na konzumáciu hier tak takmer všetko čo bolo ponúknuté na predaj bolo aj predané.

A tak v roku 1984 cartridge priemysel doslova "explodoval":
okrem existujúcich výrobcov - Dynacom a Channel 3 - a výrobcov konzol - Polyvox, CCE, Dismac, Milmar.
Naozaj bolo veľa, z ktorých môžeme zdôrazniť: Digitel, Digivision, Zirok, Shockvision, Digimax, Imagic, Rod, Supergame ...
Niektoré inovované spúšťacie cartridge s 2 alebo viacerými hrami (voliteľné pomocou kláves, zapnutie - vypnutie konzoly, dokonca aj dotykom prstu). Väčšina z týchto spoločností sa musela zbaviť istých estetických aspektov cartridgí - napríklad veľkých krabičiek, farebných príručiek ako aj technických aspektov: kontaktné cartridge dostali vo väčšine prípadov už niklový kúpeľ namiesto zlata, výsledná cena išla nadol, čo ale neznamenalo že dostanete do rúk nekvalitný cartridge. Mnohé z nich mali dobrú úpravu a dokonale fungovali (a pokračujú v práci až dodnes). A nielen to: s príchodom národných kaziet ste sa mohli spoľahnúť na veľa nových hier, keďže Polyvox - oficiálny výrobca Atari v Brazílii - spúšťal iba hry Atari Corp. A je faktom, že existovali aj ďalší výrobcovia hier v zahraničí, napríklad Activision, Imagic, Parker Bros., M-Network, CBS, Fox, Coleco atď. Spoločnosti robili tieto iné hry (čiž npochádzali od Atari, aj keď niektoré z nich tiež uvoľnili hry pre Atari) a ak bola k dispozícii obrovská škála hier.

Polyvox, samozrejme pocítil takúto "súťaž":
V jednej z kapitol románu "Transas a Caretas", ktorú uviedla spoločnosť Rede Globo, spoločnosť Polyvox urobila prehlásenie o cartridge pre Atari, pričom uviedla, že iba originálne cartridge sú odporúčané na používanie vo videohrách. A že ostatné cartridge, ktoré obsahovali poniklované kontakty, medzi nim aj ostatné charakteristiky vlastne môžu znehodnotiť videohrua aj celúkonzolu. Dynacomu sa toto vyhlásenie nepáčilo - napokon, jeho  kontakty na cartridge boli poniklované - a rozhodli sa "prijať boj" a podali žalobu proti spoločnosti Polyvox, aby dokázali, že jeho cartridge  nepoškodzujú samotnú konzolu. Nie je mi známy výsledok, ale bola to zaujímavá udalosť. Toto všetko dokazuje a dáva predstavu o tom, čo sa dialo na trhu v tom čase.

Faktom však je, že Atari dosiahla vďaka veľkej hojnosti cartridgí za nízku cenu mimoriadnu popularitu, ktorú tu dodnes má. Bez obáv z toho že pochybím sa dá ale s istotou tvrdiť že takáto popularita by ale nebola ak by sa cartridge kupovali len od Polyvoxu.

Veľmi zaujímavým aspektom týchto cartridgí je fakt, že takmer všetci výrobcovia vykonali zmeny v binárnych kódoch hier, t.j. aby sa zmenili nápisy na obrazovke. Väčšina hier prišla so slovom alebo logom výrobcu a národné spoločnosti zmenili kódy na zobrazenie svojich mien. Hlavným argumentom pre to bolo okrem iného, že týmto samozrejme "personalizovali" hru, takto sa snažili vyhnúť právnym problémom. Prax to bola diskutabilná a vtedy sa zase až tak na tú právnu stránku nehľadelo a dodnes sa to považuje za pioniersku dobe kedy sa technici a inžinieri "učili" kopírovať cartridge.
(Pozn.: nepripomína to 80-te roky u nás ... ? Teda myslím tým to to pajcnutie, u nás nepustili žiadnu firmu k výrobe cartridgí vo veľkom.)

Bol tu ďalší "fenomén" a platil iba v Brazílii. Existovala takzvaná "séria" cartridgí.
V podstate existovali "Silver Series" a "Gold Series". Inými slovami, cartridge boli predávané v jednej z týchto sérií a Gold Series mali vyššie ceny ako Silver Series. Existuje aj niekoľko iných "sérií", napríklad "Diamond Series" alebo "Special Series".
Cartridge striebornej série boli hry vo veľkosti 2 kB a 4 kB Eprom,  zlatá séria = 8 kB. Gold séria s 8kB potrebovala dodatočný hardvér aby sa dala využiť táto kacita a teda tomu potom aj zodpovedala vyššia predajná cena.

Samozrejme, v roku 1984 sa výrobcovia cartridgí v Brazílii usmievali, všetci bez výnimky skončili zo ziskom. Rok 1984 bol pravdepodobne najlepším rokom pre videohry vo všeobecnosti.

Rok 1985:
Po Vianociach 1984, ktoré bola rovnako dobrá alebo aj lepšie, (z hľadiska predaja i zábavy), rok 1985 prisľúbil pokračovať v "ošiali" z Atari a videohier vo všeobecnosti. A boom v skutočnosti naďalej pokračoval. Možno bol trochu viac zdržanlivý,  možno zase bol viac "solídny". vzhľadom na to, že veľká väčšina ľudí už mala svoje konzoly a cartridge tak sa objavil ďalší fenomén tej doby - priatelia a susedia si medzi sebou začali vymieňať a požičiavať cartridge. Takáto prax bola vtedy "exkluzívna", takúto vec už v dnešnej dobe neuvidíte.
V tomto roku sa začali objavovať kazety s hrami "sofistikovanejšími", ako napríklad James Bond 007, Gremlins, He-Man, Porky, HERO atď. Tento posledný alias bol veľký hit a spolu s Enduro a River Raid boli jedny z najúspešnejších cartridgí vôbec.
Už tradičný výrobcovia začali diverzifikovať hry. Spoločnosť Polyvox spustila hry Activision so zaujímavou pečaťou "origininality cartrdige". A herné príručky tej doby už znateľne klesli na kvalite (iný papir, menej kvalitné obaly), začalo sa šetriť.

Ďalší výrobca tiež predstavil konzolu kompatibilnú s Atari:
Microdigital, tradičný výrobca mikropočítačov TK, spustil Onyx Jr. Microdigital "ohrozil" týmto spustenie Oncoxu, ktorý bol kompatibilný s Colecovision, ale rozhodol sa radšej pre kompatibilnú konzolu s Atari - z trhových dôvodov (konzola kompatibilná s Colecovision by bola veľmi drahá, ako sa to stalo so spoločnosťou Splicevision). Onyx dizajn bol zaujímavý, kompaktný a pripomínal CCE Supergame, bol tmavo zelený a mal jedinečnú funkciu medzi konzolami kompatibilnými s Atari: tlačidlo PAUSE! Keď bolo toto tlačidlo aktivované, hra sa stopla a pokračovala ďalej až keď bolo tlačidlo deaktivované. Kvôli vlastnostiam Atari počas prerušenia hry bola obrazovka čierna. Bol to veľmi zaujímavý a užitočný doplnok. Z dôvodu spustenia neskorej výroby Onyx Jr. nemal veľmi veľkú účasť na trhu. Samozrejme, ako všetci výrobcovia konzol v tej dobe, boli cartridge designovo spracované aby farebne ladili v kombinácii s konzolou.

Národný trh s videohrami skončil v roku 1985 s dobrými Vianocami znova z hľadiska hernej a konzolovej požiadavky. Prvé známky trhovej recesie však už bol cítiť, Atari "strácalo svoju silu.

Rok 1986:
V roku 1986 bohužiaľ trh s videohrami začal "chladnúť". Dá sa povedať že to čo sa stalo v USA dorazilo do Brazílie s 3 až 4 ročným oneskorením . V roku 1986 ešte Atari mala silu a hry sa stále vyrábali a uvoľňovali. Od roku 1987 však už výroba jednoznačne strmo klesala. (Pozn.: vieme kto v Atari v tej dobe na tom mal hlavnú zásluhu, samozrejme si uvedomujem ža Atari 2600 nemohlo hrať prím donekonečna.) Vo veľkej miere hlavnou príčinou "konca" horúčky Atari bola popularizácia mikropočítačov s novými grafickými a zvukovými schopnosťami, tu Atari zaspalo.

Väčšina malých výrobcov cartridgí zastavila výrobu a mnohé skončili, iní sa začali venovať vytváraniu cartridgí pre "moderné" videohry alebo jednoducho zmenili okruhy svojich činností. Jeden po druhom výrobcovia cartridgí zastavili produkciu: Dismac, Microdigital, Bit Electronics ... Milmar dokonca vydal "Memory Game", veľmi kompaktnú konzolu s dizajnom veľmi podobným Atari Jr. z  hrami priamo zabudovanými do konzoly. Spoločnosť Dynacom zastavila výrobu modelu Dynavision 1 a cartridgí pre Dynavision 2, tne bol kompatibilný zo systémom Nintendo Entertainment System, aj keď neskôr uvoľnila Megaboy, prenosnú konzolu Atari, ktorá vysielala RF signál cez anténu do televízora "bezdrôtovo". Spolu s ním bol vyvinutý vzdelávací cartridge, bol určený pre Atari s najaktuálnejšou pamäťou, t.j. pre 64 Kb. Polyvox bol jediný a posledný, ktorý vyrobil Atari-kompatibilné konzoly s Atari 2600-S, ale jednalo sa o nižšiu kvalitu v porovnaní s prvou uvoľnenou Atari.

Polyvox skončil výrobu Atari na konci 80. rokov minulého storočia, čím ukončil národný priemysel Atari v Brazílii.

No, je mi jasné že ataristov túžiacich po tom, ako tam fungovali 800XL, 800XE a pod. som s týmo článkom asi nepotešil, ale história je takáto, u nás sme sa pokúšali na tom robiť aj niečo vážne, tam sa radšej hrali. Iný kraj, iný mrav.

Je veľmi zaujímavé koľko výrobcov sa vrhlo na výrobu "národného" Atari 2600, to je to spomínané špecifikum Brazílie - toto asi nikde inde na svete nezaregistrujete. A práve pre toto, že tak veľa domácich výrobcov v Brazílii produkovalo "domáce Atari" mi dáva právo zaradiť tento článok do histórie o Atari.

Nakoniec Brazília rozhodne nepatrí medzi nejaké malé štáty.

___________________________

Ale poďme na perličku  na záver - skok priamo na rok 2017:

 

Firma Tectoy v Brazílii vyrába klasickú Videogame Atari vo svojej verzii Flashback 7, ktorá sa týka prvého a legendárneho Atari 2600, zabudovaných je 101 hier - všetky pochádzajú zo slávnej éry konzolových videohier. Na rozdiel od predchádzajúcich verzií nie je zariadenie riešené na vkladanie cartridgí, t.j. jedná sa o uzatvorený sytém. A dokonca sa dá celkom bez problémov zohnať aj v našich končinách.

 

 

 

__________________________________________________________
15.09.2017

Ako vždy nájdu sa jednotlivci čo "hacknú" aj konzolu - tu konkrétne Atari Flashback 2 a teda že sa dá pripojiť aj pôvodný cartridge - ako na to je na tomto linku:

http://www.atarimuseum.com/fb2hacks/

Výhodou je že sú k dispozícii snímky otvorenej konzoly spolu zo základnou doskou.

__________________________________________________________

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: