Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Power supply Atari - typeII - part 3.

By Administrator at októbra 01, 2017 08:10
Filed Under: Atari

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII


Zdroj bol známy aj ako tehla (brick), alebo "ingot" - fascinoval vďaka svojmu tvaru (odtiaľ aj pochádza jeho prezývka "ingot") a aj svojimi veľkými výslednými rozmermi. A v neposlednom rade tak isto aj vďaka svojej veľkej váhe (európska verzia váži 1.28kg). Typ zdroja II sa predával aj v Európe v roku 1986, bol najrozšírenejší a najpredávanejší. Vyrábal sa ešte predtým (1984) než Jack Tramiel prevzal firmu Atari, ale predával sa ešte dlho potom - vo viacerých prevedeniach - vždy však bol ťažký a nemal na sebe žiadne vetracie otvory, preto sa dá ľahko rozpoznať. Bol to zdroj ktorý sa veľmi často kazil, prehrieval sa (mal to dané do vienku hlúpym návrhom zaliatia vnútra zdroja zalievacou hmotou a nepochybne aj tým že vôbec nemal riešené vetranie skrinky) a rád "bral zo sebou do večných lovíšť" aj počítač. Bol to široko - ďaleko najproblematickejší napájací zdroj pre malé Atari. Jeho používanie na napájanie počítača sa naozaj dalo považovať za ruskú ruletu. Vedeli ste že raz prehráte, kedy to bude bolo jedno, raz to ale prišlo.

 

Radšej to poviem na rovinu - zdroj typ II bol kurvítko v praxi par excellence ...

 

Na nasledujúcom obrázku som vyznačil dva zdroje typu II, o ktorom je dnešný pokec, takto ich ľahko rozpoznáte - nech viete ktorým zdrojom podľa vonkajšieho vzhľadu sa treba zďaleka vyhýbať, najjednoduchšie ho spoznáte tak že nemá na svojej plastovej skrinke vôbec žiadne vetracie otvory, druhým poznávacím kritériom je jeho veľká váha:

 

 

Jedna zaujímavosť tu existuje - zatiaľ čo pri poruche zdroja v počítačoch Atari 600XL a 800XL zvyčajne odišli DRAM čipy (konkrétne typy DRAM 4264, 4164, 4416 a 4464) a všetko ostatné v počítači väčšinou prežilo - teda ak ste to nenechali zapnuté príliš dlho po tom ako prišlo k poruche zdroja.

Na rozdiel od toho počítače rady XE (menovite sa jedná o Atari 130XE, 800XE, 65XE a XEGS a počítače 800XLF tak isto mali v sebe už obvod Freddie - na túto verziu počítača to platí tiež) boli na prepätie veľmi, skutočne veľmi citlivé - spôsoboval to v nich osadený čip Freddie, ktorému stačilo ak napájacie napätie vystúpilo nad hodnotu cca 5.5V a už ho vítal s otvorenou náručou  vo svojich lovištiach Manitou ... proste zhorel čip Freddie spolu s pamäťou DRAM, niekedy ale čipová smrtka postupovala smelo ďalej pekne postupne po celom motherboarde, obávam sa že aj tu to teraz číta niekto kto to bohužiaľ zažil na vlastnej koži.

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

Ako na fotkách dobre vyzerá, tak sú jeho vlastnosti mizerné.

 

Nešťastný nápad zaliať všetko /vrátane chladiča !/ pomocou Epoxy spôsobuje po istom čase prehriatie zdroja - teplo nemá kam uniknúť. Pokiaľ ste ďalšie veci nepridávali tak ste kľudne pár mesiacov navonok nemali žiaden problém. Lenže vysoká teplota vovnútri zdroja pekne postupne vykonávala svoju prácu - ale nie takú ktorá by nás potešila. Síce je v Epoxy schovaný slušný chladič, ale kam sa to teplo má vyžiariť ? Zjavne sa predpokladalo že sa stenami plastového krytu zdroja to vzniknuté teplo predsa len dostatočne vyžiari (žeby to mali dokázať tie naznačené plastové rebrá ?, pfffffffff ...) - ale v praxi to zaručene nefungovalo, hlavne ak ste počítač používali tak že bol zapnutý niekoľko hodín. Ak ste do počítača pridali zväčšenú pamäť (= zvýšený odber) tak ste na problém mali zarobené už od začiatku. A tých možných zvýšených odberov bolo možné si zabezpečiť viacero (datový magnetofón, SIO2SD, ďalšie Eprom v počítači, založený cartridge, ďalší čip POKEY, použitie ďalšieho čipu 6520, atď.). Poviem to inak - miliampére sa postupne nazbierajú a čím je ich viac tak sa zdroj stále viac zohrieva. Pridajte si k tomu občas aj letné teploty, asi je jasné kam to časom (a nevratne) celé speje.

Pri dlhodobom používaní sa problémy s týmto zdrojom prejavili najmarkantnejšie. Zdroj sa postupne tak prehrial že stabilizátor znížil napájacie napätie a mali ste z ničoho nič odstavený počítač. Počkali ste hodinu - a aha ! - počítač zase funguje ! Tak toto bol na infarktový stav. Ale to ste na tom boli ešte dobre, počítač stále fungoval, lenže postupne sa problémy začínali stupňovať. Interne vysoká teplota rozhodne nerobí dobre ani filtračnému kondenzátoru, ten je štandartne stavaný na maximálnu teplotu 85-105°, potom už nastáva nevratný jav a postupne sa kapacita začne znižovať. Čo to značí je myslím si tak isto jasné. Mimo transformátora (mimochodom tak isto hreje - a tiež nemá vyriešený odvod tepla) hrejú aj usmerňovacie diódy.

Spomeniem jeden z možných a častých problémov:

100Ω odpor má príkon 250mW takže tiež hreje (a teplo akosi v tej hmote nemá kam preč), postupne začne uholnatieť a jeho odpor sa postupne zmenšuje = zvyšuje sa výstupné napätie, nakoniec sa jeho odpor prudko zníži, vďaka zvýšeniu výstupného napätia následne prehorí pôvodne 100Ω odpor a v tom istom okamžiku zhorí  aj sada 3x10Ω odporov (je to potom naozaj iba okamžik), stabilizátor tak stratí uzemnenie a bác ! - na vstupe do počítača sa objaví napätie o nežiadúcej hodnote ≥ 7.6V/DC, niekedy je to ešte vyššia hodnota jednosmerného napätia ktoré nám potom prejde priamo do počítača. A to si píšte že po takejto "pecke" v počítači niečo zahučí, naposledy vo svojom kremíkovom živote ... už som takéto zdroje pred rokmi mal v rukách. Aj počítače ktoré s nimi boli spojené.


Tu sa už oplatí sa odcitovať klasika:

"Súčiastky fungujú na základe dymu, ak dym unikne súčiastka prestáva fungovať."


Väčšinou sa to začne v konečnom štádiu tesne pred exitom počítača prejavovať artefaktmi, vlnením obrazu, pričom sa z reproduktoru začne ozývať hlasné vrčanie - ale to už je pomaly sekundu po 12-tej. Potom už každým okamžikom môžeme očakávať stúpajúci dym z počítača spolu s následným nezabudnuteľným čuchovým vnemom. Ale to už by ste mali z počítača zaručenú mŕtvolku. Čo dodať - a je to !

 

Je to nádherná ukážka reťazovej reakcie v praxi - akurát na to doplatí Váš počítač, teda aj Vy.

Sledujete potom exit počítača v priamom prenose.

Bye, bye, Atari!

 

Cena za opravu počítača je potom hodne vysoká. Takže použijme radšej prevenciu. Napoviem perfektné riešenie ktoré vie predísť popisovanému problému - jedná sa o tuning ktorý je popisovaný na konci tohoto článku (dobré riešenie je to hlavne pre tých čo nebastlia) - dôsledne sa riaďte sa bodom C.

 

Výhody:

- iba mierne väčšia účinnosť zdroja vďaka použitiu iba 2 usmerňovacích diód oproti typu I

- dá sa použiť naprosto bez problémov ako vynikajúce ťažítko na čokoľvek iné ako na napájanie Atari (toto využitie funguje aj bez pripojeného napájania a je to úplne super riešenie - ešte pre istotu by som z oboch koncov odstránil kabeláž - aby sa to nedalo niekedy v budúcnosti ani náhodou znova zapnúť ...)

__________

Doplnková výhoda:

- tak isto sa dá použiť pri obrane (ak s ním za káble začnete krúžiť okolo seba, vtedy sa odstrihnúť nesmú ! - možno len koncovky, pre istotu ...), len pozor aby ste s ním okolo seba neurobili viacej škody ako by Vám hrozilo pri útoku - ale toto je asi len na občasné využitie

__________

Nevýhody:

- aj tak vo výsledku celkom nízka účinnosť, ale to je dané u tohoto typu zdroja (lineárny stabilizátor)

- veľké rozmery

- je veľmi ťažký

- nie je možná jeho jednoduchá oprava

- veľmi často pri svojej poruche zničí aj počítač 


Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

Aj pre takúto fotku je treba doslovne odtrhnúť spodný kryt ...

 

Tak sa na to pozrite - aby ste sa dostali pod "pokrievku" zdroja typu II tak musíte použiť naozaj poriadnu silu. Predstavte si ako jednu z možností že sa napríklad prelomí prívodný AC káblik, alebo vývod DC vetvy čo nie je nič nezvyčajného a je po zdroji. Fakt paráda na opravu ! Osobne často používam Epoxy na hodne vecí - ale určite nie na takéto účely ! Samozrejme je možné vydolovať z tohoto sajrajtu napájací transformátor (ten ak ho ešte chceme použiť potrebujeme), dokonca sa aj dá zachrániť aj pôvodná skrinka - ale počítajte na to s časom najmenej asi tak na 1 hodinu a viac (ak viete ako na to, inak počítajte s výrazne dlhším časovým horizontom). Treba k tomu kladivo a väčší plochý šróbovák, počítajte s tým že kúsky Epoxy budú lietať po celej miestnosti ..., rozhodne to nie je príjemná práca. Spodná strana - teda kryt sa vždy nejako poškodí pri násilnom otváraní - inak to tu ale proste nejde. Spodný diel - jeho plastové čudlíky sa vo výrobe nasadia na svoje miesto tak že ešte nie je stvrdnutá zálievková hmota, takto sa vyrobí nerozoberateľné spojenie. Kedysi som nejaké takéto zdroje prerábal na zase funkčné (bolo to pred rokom ´89, vtedy bol problém aj zohnať vhodný náhradný transformátor, preto sa to opravovalo - ale nemôžem povedať že by som bol z tých opráv nadšený) - vždy som potom dával na vrch skrinky zvonku chladič na ktorom bol umiestnený stabilizátor, dnes by som to už ale nerobil - je podstatne jednoduchšie kúpiť si spínaný zdroj.


Pretože zdroj nemá vôbec žiadne vetracie otvory jeho chladenie by bolo predsa len o niečo lepšie keby nebol zaliaty - akurát vďaka mierne lepšiemu chladeniu by sa tie isté problémy objavili asi o niečo neskôr. Stačilo nezalievať a pripraviť vetracie otvory a bolo by po probléme - ale tu sa autori celého diela príliš v dobrom svetle nepredstavili.


Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

 

Tento tiež iný ale zase tiež "ingotový" zdroj na obrázku je riešený obdobne ale má aspoň lepšie prístupné vývody pre AC a DC. Nás síce môže "tešiť" že aj u výrobcu týchto ingotov sa kedysi našiel nejaký blbec čo navrhol takéto riešenie a ešte potom ďalší pako v rade čo to aj schválil (zákony fyziky a termodynamiky im zjavne nič nehovorili), ale toto konštatovanie nám predsa len nijakovsky počítač nezachráni. Možno to bola iba obyčajná, celkom hlúpa snaha výrobcu zakryť pred zrakmi konkurencie ako je jeho zdroj urobený a navrhnutý. Lenže práve toto riešenie sa vo výsledku nakoniec obrátilo nielen proti tvorcom - ale na konci celého predajného reťazca aj proti majiteľom Atari. Na druhú stranu - aj firma Commodore vtedy svoje napájacie zdroje veselo zalievala podobnou hmotou - takže to bola vtedy taká davová psychóza pri výrobe vtedajších napájacích zdrojov.

 

Nasleduje schéma, typ zdroja číslo II:

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII. Drawing - Benjamin Poehland.

 

Zase platí v EÚ - použitý transformátor je na 220V/AC/50Hz, zdroj má dve sekundárne vinutia. Odrušenie je prevedené presne tak ako v prípade zdroja typuI. Čo ma ale prekvapuje aj u typuI a teda aj tu u typuII je použitie iba 10nF kondenzátorov pripojených na usmerňovacie diódy, rozhodne by mi tam na toto miesto lepšie "sedeli" hodnoty týchto kondenzátorov aspoň na hodnotu 33nF. Vďaka dvojitému vinutiu na sekundári stačia na usmernenie len 2 diódy. Výstupné napätie má hodnotu zase viac ako +5V, aj keď to tu nie je napísané, ale pohybuje sa niekde na hodnote okolo 5.15V, určite nie viac. Všimnite si, že je použitá už iba polovičná kapacita kondenzátora (4.700uF) na vyhladenie napájacieho napätia pred stabilizátorom oproti typu I. Bez prerábky nie je možné zo zdroja odoberať viac ako necelých 1.2A než klesne výstupné napätie na hodnotu 4.9V. A to už by ten zdroj dávno išiel na doraz (prehrial by sa). Zdroj je po stránke elektrickej navrhnutý normálne, tam je to v poriadku, avšak katastrofálne je navrhnutý z hľadiska chladenia - uzatvorená skrinka (je jediná z uvedených typov !). Síce by pomohlo ak by ten zdroj nebol zaliaty ale ten výsledný rozdiel v možnom zaťažení by bol celkom malý.

Jednoducho ak dobre a dostatočne nechladíte nemôžete čakať žiadne zázraky - asi to výrobcom nikto nepovedal. 

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

 

Možný tuning zdroja typu II:


A. - vysekať trafo, urobiť vnútro zdroja nanovo (pretože tu pôvodnú elektroniku len tak nevysekáte aby to prežila, síce sa to dá, ale zmysel to nemá) s použitím pôvodného trafa, použiť usmerňovacie diódy Schottkyho typu, elektrolyt - jeho hodnotu je dobré zväčšiť na 10G (alebo 2x 4.700uF), potom je možné zo zdroja odoberať až cca 1.5A pri 5V - ak je chladič stabilizátora vyvedený von - zdroj sa potom chová už naprosto štandartne a nezáludne, čiže základný návrh bol urobený O.K. Na veľkosti chladiča určite nešetrite, 10cm² to nijakovsky nezachráni, plocha chladiča tak 100cm² už áno, ideálne je ak má chladič na sebe rebrovanie. To ale znamená že zdroj sa rozmerovo ešte zväčší, no z blbého sa ťažko dá urobiť niečo malé, perfektné a dobré. Nezabudnite pridať vetracie otvory do pôvodnej skrinky ! (Eexistujú aj menšie skrinky a s otvormi, ale ten kto chce mať celý reťazec origo Atari to asi nevzdá a použije pôvodnú skrinku.)

 

B. - vysekať všetko zvnútra a kompletne to vnútro zahodiť, potom dovnútra pôvodnej skrinky "zašiť" spínaný 5V/DC zdroj. Tehla zostane síce taká veľká ako predtým, ako ťažítko ale už nebude použiteľná (príliš klesne váha) - ale ako zdroj k počítaču už zase áno. Ale veľká tehla to bude stále -zase netreba riešiť nejako extra chladenie. Takže toto je naozaj len pre skalných fanúšikov ktorí dajú na retro vzhľad.

 

C. - Ideálne riešenie problému zdroja typu II - čím skôr sa ho zbaviť a zohnať si iný !

     (Napríklad použiť spínaný zdroj 5V/1.5A/DC - spolu s potrebnou 7pin DIN koncovkou.) 

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Popritom všetkom platí stále jedna vec:

Ak toto elektrické zapojenie použijete v inej, vetranej skrinke spolu s príslušne dimenzovaným chladičom tak poskytne naprosto bezproblémový 5V zdroj napájania pre Atari.

_____________________________________________________

Uvedený zdroj sa dodnes objavuje v inzercii (ebay a aj inde), ale ak ho nechcete prerábať a chcete ho iba nasadiť  a používať - radšej sa mu oblúkom vyhnite !  Doniesť si domov zdroj čo Vám pomaly zo zárukou zlikviduje počítač je vec hodne nepríjemná a určite za toto ešte platiť je nonsens. Vôbec nepochybujem o tom, že sa nájde niekto kto ten zdroj vlastní a počítač mu dodnes funguje. Ja tomu hovorím že ten kto ho používa skúša ťahať štastie za nohu už veľmi, veľmi dlho ... web je plný sťažností na tento zdroj a netreba aby ste sa stali ďalšími v tejto rade, howgh !

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Comments

6. 10. 2018 15:54:48 #

trackback

Directory  Atari.

Directory  Atari.

Igi blog |

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: