Meranie otáčok Atari 1050. Atari 1050 LED RPM stroboscope. RPM adjust.

By Administrator at April 26, 2018 07:00
Filed Under: Atari

Atari 1050 LED RPM stroboscope - RPM adjust.


Otestované na mechanike 5.25" TANDON (WST mechaniku nemám).

 

Už dlhšiu dobu som nosil v hlave riešenie ako si postaviť jednoduchý jednoúčelový stroboskop pre nastavenie správnych otáčiek pre disketovú mechaniku Atari 1050 - nemá to robiť nič viac (a ani nič menej). Zariadenie nevyužíva na nastavenie správnych otáčiek pôvodný stroboskopický kotúč na spodnej strane, preto je to priamo funkčné pre disketovú jednotku Atari 1050 v Európe a tak isto aj v USA, samozrejme tak isto dobre funguje aj v iných destináciách po celom svete.

 

Nasleduje upozornenie:


Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu zodpovednosť za škody spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených schém alebo zobrazených úprav. Toto upozornenie  je tu preto, lebo aj "rozhodením" si otáčok je možné dostať FD jednotku do nefunkčného stavu a bohužiaľ poznám dosť jedincov čo dokážu hravo rozbabrať aj to čo doteraz chodilo ...


Síce zo spodnej strany stredového tŕňa (presnejšie je to stredový spodný kužeľ, ktorý je opásaný remienkom od náhonu motora) je nalepený stroboskopický kotúč určený pre nastavovanie tak pre 50Hz ako aj pre 60Hz, akurát skúste to reálne použiť (potrebovali by ste si vyrobiť predlžovacie kábliky - bez tých to asi nepôjde ak chcete využiť pôvodné riešenie merania otáčok), preto som sa rozhodol hľadať také riešenie keď netreba za každú cenu previesť veľké rozoberanie disketovej jednotky - tu stačí len z FD jednotky zložiť vrchný plastový kryt. Niekto vie, niekto nie - Atari 1050 používa rýchlosť otáčania diskety =288ot./min, používa sa k tomu jednosmerný motor, ktorý má na sebe tachogenerátor ktorý zabezpečuje cez elektroniku na doske priamu spätnú väzbu a následne tak udržiava konštatné otáčky. Vtip je v tom že každá takáto FD jednotka Atari 1050 má reálne iný vnútorný mechanický odpor a teda ak nastavíte jednu mechaniku na jednej jednotke tak Vám nemusia sedieť otáčky ak FD mechaniku dáte dohromady s inou základnou dosku a platí to aj naopak - to sa ale dá prežiť, pretože sa to dá nastavovať. Lenže ako obyčajne - jednoducho to bohužiaľ vždy nejde. Ďalším typickým stavom kedy treba skontrolovať nastavenie rýchlosti otáčok je stav ak sme menili plochú remeničku od motora. Ak otáčky približne sedia existuje software ktorým otáčky správne nastavíte. Lenže dosť často je mechanika svojimi otáčkami už mimo rozsahu kedy elektronika Atari 1050 ešte dokáže software z diskety načítať. Ak trebárs nejakým zázrakom zoženiete disketovú jednotku ktorá roky stála niekde v zapadnutej krabici a po zapnutí nie a nie s ňou správne nabootovať, jej hlavičku je síce počuť ako sa presunie na nultú stopu, ale nič ďalšieho sa už nedeje - zostanete na rozcestí a čo teraz s tým ?

Potom môže nastať reálna situácia - síce máte k dispozícii potrebný nastavovací software ale nejde načítať disketa na ktorej je potrebný program !

Aj na toto ale existuje riešenie - čítajte ďalej.

 

 

Stroboskopický kotúč priamo v FD jednotke Atari 1050 - ale je zo spodnej strany ... takže jeho použitie na na nastavenie otáčiek nie je celkom jednoduché, potrebujete mať k dispozícii predlžovacie kábliky. Bližšie k stredu je 20 čiernych značiek pre 50Hz. Vonkajší okruh má 24 čiernych značiek pre 60Hz. A tu je potrebné mať pri nastavovaní k dispozícii spomínané predlžovacie kábliky - proste potrebujeme mať jednotku vyklopenú "na bok" - práve pre toto som takéto  nepohodlné riešenie merania otáčok nepoužil. Celkom by ma zaujímalo ako to riešili kedysi v servise ... jasne z toho vyplýva že sa v Európe používa iný nastavovací kmitočet ako v USA. Ja som sa takémuto riešeniu oblúkom vyhol, nech to riešenie nastavenia otáčok funguje všade a bez nejakých regionálnych obmedzení ! (Čiže správne otáčky týmto prípravkom nastavíte rovnako dobre v USA a aj v Európe.)

Spomínal som stroboskopický kotúč nachádzajúci sa na spodnej strane FD mechaniky, ale to je na použitie nie celkom  jednoduché - museli by ste po otvorení vlastnej jednotky odklopiť FD mechaniku smerom na jednu stranu do boku - potom Vám zase nedosiahnu z prívody z druhej strany od nej do základnej dosky, museli by ste si doma sami vyrobiť "predlžováky na konektory" - no zase raz kurvítko v praxi ako vyšité - takže túto cestu som zavrhol hneď od začiatku, preto tu ani nespomínam ako by sa dal ten zabudovaný stroboskopický kotúč reálne použiť. (Komu sa chce ísť cestou využitia stroboskopického kotúča na spodnej strane - stačí trošku matematiky, je tam 20 čiernych sektorov prekladaných 20 bielymi sektormi pre 50Hz a 24 čiernych sektorov + 24 bielych sektorov pre 60Hz, princíp je stále rovnaký, lenže bacha toto platí ak meriame 300 RPM/min !)

Trochu mi vŕtalo v hlave prečo bol použitý dvojnásobný počet sektorov ako by teoreticky malo stačiť na správne zobrazenie, ale potom mi to došlo - ak použijete normálnu žiarivku tak tá predsa nebliká 50Hz, ale na 100Hz ! (Pri 50Hz prichádza 100X za sekundu k nárastu napätia, t.j. za jednu periódu 2x.) Dúfam že to na vysvetlenie stačí.

 

!   !   !

D o d a t o k :

Stroboskopický kotúč (pre 50Hz a aj 60Hz) nalepený na spodnej strane FD mechaniky TANDON je určený pre nastavenie otáčok =5 RPM/sec t.j. =300 RPM/min a teda nedá sa priamo použiť na správne nastavenie otáčok pre Atari 1050, viď podrobnejšie posledný odstavec tohoto článku.

!   !   !


Na druhú stranu - nechcelo sa mi lepiť nejaký kotúčik zvrchu aby som vedel načítať potrebné impulzy, postupne ma to smerovalo k nejakému jednoduchému LED RPM stroboskopu - a teda tým aj  k použitiu vlastného stredovéhu tŕňu vlastnej disketovej mechaniky kde sa nachádza 16 "zubov" medzi ktorými je malá medzera - a toto sa dá na meranie či máme správne otáčky výborne využiť - alebo inak povedané toto nám poslúži ako náhradný stroboskopický kotúč - a to veľmi dobre, nakoniec som k tomu dospel v rovnakom čase ako Roman Fulek, preto mu aj venujem nasledujúci odstavec.

 

Spomínaný kolega Roman Fulek na to išiel cestou použitia jednoduchej procesorovej dosky kde sú už osadené aj LED diódy a riešil to programovo - pred pár dňami mi poslal ukážkové video ako to u neho pracuje - a tak isto výborne - i keď na inom princípe.

____________________________________________________________

Budem citovať (Roman Fulek):


Zbastlil som si stroboskop na kontrolu otáčok Atari 1050, pozri video. Nemusel som nič nastavovať, lebo funguje. Ale keby bolo treba do budúcnosti tak mám poruke otestovaný nástroj. Nasleduje video ukážka (link):


Roman Fulek LED RPM Atari 1050 stroboscope

 

Stroboskop zo spodu Atari 1050 ale je neprístupný. Na hornej strane zase máme prítlačné koliečko. To má 16 zubov. Pre 288min-1 otáčok to je 4.8sec-1 a 4.8 x 16 je 76.8Hz. Zobral som lacnú dosku na 8051 z ebay, tá má 8 LEDiek. Tieto využívam na stroboskop. Výsledná frekvencia je pri kryštále 12MHz a konštantách (preddelička 217 a delička 60) v programe 76.804915Hz čo je dosť dobré, dúfam. Odchýlka až na piatej číslici. Konkrétne je 1,000064 krát rýchlejšie ako by malo byť.

No a moja mechanika sa omeškáva na jeden zub za cca 3 sekundy, číže menej ako 0,5% odchýlka, ak dobre počítam.

Strieda je 20%, pri vyššej striede nenastáva už dobre stroboskopický efekt, pri nižšej zase príliš klesá jas, toto je také kompromisné, je to ešte dobre vidieť.

Koniec citátu.
____________________________________________________________

Nuž čo urobil Roman Fulek - je naozaj pekné a aj lacné riešenie, moje riešenie je síce v niečom celkom iné (nepoužívam v zapojení mikroprocesor) - ale výsledok je ten istý. Princíp merania už pekne - krásne popísal Roman, takže ho nehodlám dupľovať, bolo by to nosením dreva do lesa. Frekvencia v mojom riešení sedí ako pribitá - používam k tomu x-talový oscilátor z ktorého sa postupným delením frekvencie 1.8432MHz/24000 získam potrebných 76.8Hz, nie je tu čo nastavovať, neriešim žiadne programové slučky. V článku popisujem ako som na to išiel.

 

Tak isto využívam na meranie otáčok "horný" tŕň stredového dielu FD mechaniky, teda tam kde je spomínaných 16 zubov a tak isto teda potrebujem na meranie mať k dispozícii frekvenciu 76.8Hz a použijem tak isto striedu signálu 80% tma a 20% pre svit LED. Použité sú 3 kusy červených 5mm LED sú to tzv. supersvietivé typy, teda svietia ako čert už pri prúde okolo 2÷3mA. Celé zapojenie používa tzv. klasické deličky typu 74LS90 a k tomu jeden oscilátor 1.8432MHz. Prečo takto ? Mám tie deličky doma už hodne, hodne dávno a asi ich na nič už nepoužijem takže som rád že sa pre ne nakoniec našlo rozumné využitie (a vždy sa niekde doma nájde zopár kusov). A použitie x-talového oscilátoru zabezpečuje extrémne dobrú stabilitu výstupného kmitočtu. Nastavovanie otáčok pre Atari 1050 robím dosť často (teda - ak sa mi dostane do rúk disketová jednotka Atari 1050, tie otáčky je ale dobré skontrolovať vždy) a teda mať doma takúto jednoúčelovku na nastavovanie trvale k dispozícii sa mi mimoriadne hodí. Som si vedomý že dnes existujú tzv. združené čipy typu 74LS393 a 74LS390 (existujú aj v typovej rade HC a HCT) ktoré obsahujú zdvojené čipy (rozumej v jednom púzdre sú integrované naraz 2 deličky) a teda potom by stačilo na stavbu použiť iba 3 čipy namiesto 5 kusov (reálne potom stačí iba 2.5 čipu - ale rezať na menšie to už nemienim Laughing, proste 1/2 čipu potom zostane nevyužitá), ale toto pre mňa teraz nehrá úlohu. Potom pre deličky na skrátenie cyklu by bolo treba v zapojení použiť pomocné diódy pre skrátenie deliaceho cyklu a odpor - ale ako na to tu už nebudem pitvať dopodrobna - tu v tomto článku to riešim inak. Tak isto ak máme doma samostatný x-tal 1.8432MHz tak vieme vyrobiť x-talový oscilátor pomocou ďalšieho čipu 74LS04. Kto sa tomu rozumie tak sa k výsledku vie dopracovať aj pri použití úplne odlišných súčiastok (napr. použitím deličiek typu 4027, 4020, 4040, 4017 a podobne spolu s nejakou bižu navyše aby to zase delilo vo výsledku 24000).


Ja tu teraz ponúkam jedno konkrétne, otestované funkčné zapojenie (zvolil som napájanie samostatným zdrojom 5V, čiže vôbec nezasahujem do rozvodov Atari 1050, nie je použité žiadne galvanické prepojenie stroboskopu s jednotkou):

 

 

Presne takto ako je to nakreslené je to zapojené aj na univerzálke (napájacie konektory v schéme zakreslené nie sú), jednoducho povedané - ak vydelím kmitočet 1.8432MHz číslom 24000 tak na výstupe dostanem potrebných 76.8Hz a to priamo aj s potrebnou striedou v jednom pulze - teda 80% tma a 20% svetlo - túto striedu zabezpečí práve posledná delička :10 (IC5).

 

A idem trošku počítať:


- najprv prvá delička delí :10

- druhá delička delí tiež :10, to je už na výstupe :100

- nasleduje tretia delička tá delí :3, čiže tu už na jej výstupe delíme :300

- štvrtá delička delí:8, teda tu už delíme na jej výstupe číslom :2400

- piata, posledná delička delí :10, čo je vo výsledku už nám potrebných :24000 na jej výstupe

 

Iste, nemusíme postupne v reťazi deličiek deliť :3 a :8 aby sme dostali :24, môžeme deliť trebárs najprv :4 a potom :6 a dopracujeme sa tak isto k tomu správnemu deleniu, alebo sa tiež dajú dve deličky zapojiť tak aby priamo delili :24 - toto už závisí od konkrétneho zapojenia, pretože sa dá k tomu dopracovať naozaj rozličnými cestami. To čo som nakreslil funguje výborne - jednoducho aj viacerými konkrétnymi spôsobmi zapojenia deličiek sa dá dospieť k rovnakému výsledku. S čipmi s vyššou integráciou sa dá zapojenie samozrejme urobiť aj s menším počtom čipov, to som už spomenul, princíp je stále rovnaký. Ako som už uviedol čipy 74LS90 boli doma k dispozícii a tak sú použité. Ak by mi doma trčali nepoužité 74LS390 alebo 74LS393 tak by som ich použil s príslušnou úpravou zapojenia. Hlavný dôraz celého zapojenia bol daný tým aby sa použilo to čo je doma k dispozícii, bez nejakého dlhého zháňania akýchkoľvek ďalších súčiastok. Tak isto nebolo cieľom postaviť čo najmenšie zariadenie - tu to naozaj netreba, miesta je dosť.

 

Takto to vyzeralo na začiatku stavby, použitá úplne štandartná univerzálna doštička plošných spojov má rozmery 50x 100mm, napravo je vstupný napájací konektor pre zdroj 5V (bohužiaľ ten konkrétny 5V zdroj s malým konektorom stál skutočne za prd - ale to som zistil až keď som ho pripojil, tak som tam pridal ešte jeden väčší konektor pre možnosť napájania aj z iného zdroja - a ten sa mi na rozdiel od prvého zdroja plne osvedčil - ale aj tak som už ten malý konektor na doske nechal, (miesta je tam dosť - to len na vysvetlenie prečo sú na doske použité 2 konektory napájania), nakoniec - časom sa možnosť napájania z 2 rozličných zdrojov 5V môže hodiť. Doštička je dostatočne veľká pre osadenie potrebných súčiatok. Vstupný kondenzátor je rozmerovo dosť veľký (je na vyššie napätie DC/35V, bol doma k dispozícii), tak som ho dal naležato (mohol byť zapojený aj na "stojáka", aj tak by pri tomto použití nezavadzal), sú použité skutočne šuplíkové zásoby súčiastok - proste ak to doma mám, tak nebežím každú "hovadinu" kupovať okamžite novú - Vy si tam môžete dať menší typ na nižšie povolené napájacie napätie. Celková výška realizovanej doštičky RPM stroboskopu nie je dôležitá, pretože pri meraní a nastavovaní otáčok aj tak nie je nasadený horný plastový kryt na nastavovanej floppy jednotke Atari 1050, ak by aj bola väčšia stavebná výška tak to ničomu nebude vadiť (a tiež potrebujeme mať prístup k potenciometru VR2 na nastavovanie ...). Pri použití "viac integrovaných" deličov v jednom čipe môže byť doska v reále úmerne o poznanie menšia, ale tu tá výsledná veľkosť je naozaj v poriadku a tak som ju ani nezmenšoval - aj keď by sa to tu skutočne dalo. Pätička celkom vpravo pri kondenzátore bude osadená x-talovým oscilátorom =1.8432MHz, za ňou smerom doľava už nasledujú dve deličky :10 - presne tak ako je nakreslené v schéme.

 

Doska presne zodpovedá nakreslenej schéme, všetko je už zapojené, len ešte nie sú osadené čipy a x-talový oscilátor. Nemá to v sebe žiadny zádrhel, staval som to priamo z hlavy (tí, čo kedysi robili digitálne hodiny si čipy rady 7490, 7493 hodne dobre pamätajú - tak ako ja, stavbou takýchto hodín sa kedysi začínalo, len ceny deličiek vtedy boli horentné), schéma nie je zložitá, najprv som to na doske zapojil a až následne nakreslil - pri takto jednoduchej veci to občas robím naopak ako sa to robí zvyčajne. Ak máte k dispozícii dobré čipy tak to beží naozaj hneď na prvé zapojenie. Ďalšou výhodou je to, že nám toto riešenie necháva voľné obidve ruky (netreba to ustavične držať), jednu ruku aj tak potrebujeme na nastavovanie otáčok (držíme v nej šróbovák - a v druhej mobil - keď sa natáča video). Môj spôsob práce - najprv je osadený oscilátor a pripojená prvá delička - potom je skontrolovaný výstup, teda či sedí delený kmitočet (mal by, ale môže byť na "trt" práve konkrétna delička, preto tá kontrola - použitie pätičiek to istí, takže sa dá ktorýkoľvek čip bezproblémovo vymeniť ak by to bolo treba, predsa len tie čipy nie sú najmladšie), ak je všetko O.K. - následne zapojím ďalšiu deličku a zase nasleduje kontrola. Je to síce o niečo pomalšie, ale ak by sa vyskytla akákoľvek chyba prídem na to okamžite a chybu hneď aj na mieste dokážem odstrániť. Síce toto zvyčajne nepíšem, ale na tomto mieste sa dajú absolútne bezproblémovo použiť aj obyčajné pätičky, pretože prístup k nim na zatlačenie ak by čipy "vyliezli" je naozaj dobrý. Čipy "vyliezajú" v jednoduchých pätičkách pri teplotných cykloch - toto sa určite ale tak často nebude zapínať. Ja som sa proste len aj pri tomto zapojení nespreneveril mojej životnej filozofii - čo staviam, tak je všetko na 99.9% v precíznych pätičkách, ak len niečo testujem či to vôbec bude fungovať tak vtedy vylovím obyčajné pätičky a použijem aj tie.

 

Poznámka:

Pre tých ktorí vlastnia čipy 7490 - môžete ich bezo zmeny zapojenia použiť tiež, akurát základná spotreba bude o poznanie vyššia - v tomto zapojení to ale nehrá dôležitú úlohu.

 

Ani na univerzálke tých prepojok na doske nie je až toľko ako by sa mohlo zdať že ich pri tomto zapojení bude treba. Je to tu už kompletne zapojené a funkčné. Pätičky zdatne pomáhajú pri vlastnom zapojovaní bez nebezpečia že niektorý čip sa pri pájkovaní prehreje (vlastné čipy sa osadia až po prepojení káblikov na pätičke) a tak isto sa dajú čipy meniť podľa potreby (čipy deličiek sa dajú v tejto doske jednoducho testovať či sú dobré - je to vec zadarmo - navyše Wink). Použitý plošný spoj nemá samostatné pájkovacie plošky, sú zoradené v trojiciach, ale aj napriek tomu nie je problém pri osadzovaní. Pekne vidieť že pri úspornejšom osadzovaní by doska mohla byť o tie dve trojice bodov na výšku užšia, ale tu som nemusel pri stavbe nejako šetriť veľkosťou plošného spoja, naozaj to nebolo potrebné - a tak to zostalo.


Kompletne osadené a zapojené, každý čip má v svojom napájaní priradený filtračný keramický kondenzátor 47nF (hodnotu M1 som práve doma momentálne nemal, stačí použiť na filtráciu aj takúto polovičnú hodnotu - vždy je to lepšie ako keď tam nič nie je osadené -ale ak máte hodnotu  M1 doma dajte ich tam). Na doske je už osadený aj druhý napájací konektor, ktorý má iný vstupný priemer. (Na doske som potom ešte dodatočne umiestnil výrazné upozornenie že napájanie je iba 5V zdrojom.) LED diódy by samozrejme mohli byť "integrované" priamo do dosky plošného spoja, fungovalo by to aj tak - ale nebolo by dobre vidieť na stredový tŕň - a ten chcem predsa dobre vidieť, takže som zvolil riešenie ktoré vidieť na obrázku. (Tak isto by bolo možné LED zapustiť do dosky a následne v doske vykusnúť požadovaný "polmesiac".) Tu už si to každý môže riešiť tak ako mu vyhovuje, nie je to zariadenie čo sa používa každý deň a tak tu netreba šetriť každým milimetrom na rozmere. Rýpnem si sám do seba - pri iných súčiastkach sa to dá postaviť na 1/3 veľkosti toho čo je tu zobrazené na fotografii (ešte menšie by bolo riešenie na SMD súčiastkach, ale tu pre to fakt nevidím zmysel, potom by sa to už stáčalo do strany vlastnou váhou napájacieho kábliku, teraz vlastná váha celej doštičky zabezpečuje že položené na floppy jednotke "necestuje" doska sama od seba), robím zo starým zariadením, aj ho nastavujem pomocou starých čipov = všetko k sebe pasuje.

 

Pohľad na to ako sú u mňa umiestnené 3x LED diódy, tvoria pomyselný trojuholník, t.j. aby svietili priamo na výseče, teda ak doštičku dáme do jej pracovnej polohy na hornej ploche FD jednotky Atari 1050 nad stredový tŕň. Ak LED dáte do jednej roviny - určite to bude fungovať tiež, len potom nemusí byť dosiahnutý stroboskopický efekt tak výrazný. Moje riešenie je takéto, ak sa to rozhodnete Vy zrealizovať - tak to je fakt naozaj už iba na Vašej predstavivosti, ani plošný spoj nemusí byť použitého tvaru, akurát si treba dobre pozrieť miesto ktoré je k dispozícii a až potom podľa dostupného miesta voliť skutočnú realizáciu.


Takto vyzerá už odkrytovaná vlastná FD jednotka Atari 1050 - pre nastavovanie správnych otáčok FD jednotky stačí len odložiť horný plastový kryt (teda treba  odšróbovať z FD mechaniky 6 kusov šróbov - 4 kusy zospodu jednotky a ďalšie 2 šróby zospodu ktoré sú na prednom paneli), nič iné nie je treba k tomu aby sme stroboskop umiestnili na jeho pracovné miesto. RPM LED stroboskop sa vôbec ničím nepripája na žiadnu elektrickú časť FD jednotky Atari 1050, je iba voľne fyzicky položený na jej povrch. Pekne je na zábere vidieť jednotlivé "zuby" na stredovom tŕni, ktoré využívam na meranie nastavenia správnych otáčiek. Vlastným posunom doštičky plošného spoja zaujmeme správnu polohu. Tým že sú nožičky z húževnatého plastu tak sa na kovovom povrchu nešmýkajú a doštička je stabilná.


Stroboskop sa umiestni priamo nad stredový kužeľ, stačí ak je medzi LED a kužeľom voľná medzera tak cca 1÷2mm - výška je stanovená tak, aby LED diódy priamo nenarážali do zdvihnutého stredového tŕňa, stačí tam naozaj len minimálna medzera pri otvorených dvierkach. Tu to určujú štyri použité plastové nožičky pomocou ktorých je nastavená potrebná výška celej doštičky nad vlastnou floppy jednotkou. Použité plastové nožičky dosku plošného spoja RPM LED stroboskopu zdvíhajú do potrebnej výšky t.j. cca 20mm nad plech FD jednotky, kde je potom zariadenie pri nastavovaní rýchlosti otáčania položené. Ak by to bolo málo - dajte pod nožičky navyše nejakú tú podložku (alebo dodtaočnú matičku) a bude to O.K. Tu je celkom dobre vidieť prečo sú LED takto usporiadané, pekne pokrývajú miesto priamo nad výsečami na stredovom tŕni - a z tohto uhla pohľadu je na ne pri nastavovaní výborne vidieť (ak by boli pod plošným spojom tak by viditeľnosť na ne bola podstatne horšia). Potom máme napravo od FD jednotky na základnej doske A1050 dobre prístupný trimer VR2 ktorým otáčky nastavujeme (ak sa riadime orientáciou podľa tohoto snímku). Po zatvorení dvierok FD mechaniky sa stredový tŕň oddiali a bude tam väčšia medzera medzi ním a LED ako pri otvorených dvierkach - na funkčnosť to nemá vplyv.

 

Po zapnutí napájania stroboskopu LED svietia modulované kmitočtom

76.8Hz, strieda v jednej períóde = 80% tma, 20% svieti LED.

Pri pohľade okom LED trvale svietia (ak sa tŕň netočí.)


Dovolím si jemne "zavrznúť" do teórie:

76.8Hz - u takejto frekvencie je perióda jedného pulzu = 13.02083ms, teda pri 20% plnení svieti LED iba počas doby =2.604ms. Mne osobne postačujú v uverejnenom zapojení stroboskopu pre LED použiť 1kΩ odpory (dôležité je v zapojení naozaj použiť tzv. supersvietivé LED), stroboskopický efekt je potom dostatočne výrazný (veď sa to nepoužíva na dvore na priamom slnečnom svetle), takže nepovažujem za potrebné odpory zmenšovať aby som dosiahol vyšší jas. Voľným okom sa nedá rozpoznať že LED svietia modulovane, kmitočet je pre rozpoznanie okom príliš vysoký, ale pri točiacom sa stredovom tŕni je to už naozaj dobre rozpoznateľné.

Ale koľko ľudí toľko chutí, svit LED (intenzitu) si môžete bezproblémovo zvýšiť:


Komu by sa nezdal svit LED pre meranie dostatočný, môže ku každému jednému pracovnému odporu LED (1kΩ) paralelne pridať ďalší odpor 1kΩ (svit sa podstatne zvýši, LED to prežijú, 7mA prúd cez ne ich nezlikviduje - a ešte sa jedná o prúd pulzný.  Alebo si tam dajte priamo 470Ω odpory namiesto dvoch paralelne zapojených 1kΩ odporov a bude po vtákoch). Ale ako som písal, svit LED je skutočne dostatočný aj bez takejto úpravy - nakoniec stačí si pozrieť priložené video.


Takto to vyzerá ak je už v FD jednotke založená disketa a stredový tŕň

(kužeľ) sa spustí do svojej pracovnej polohy kedy vystreďuje samotnú

5.25" disketu, teda sa od LED diód vzdiali.

 

A nasleduje vlastné nastavovanie správnych otáčok:


Založíme disketu, zapneme FD jednotku Atari 1050 a snažíme sa z nej nabootovať - potom zapneme počítač (použitá disketa môže byť kľudne aj nenaformátovaná, síce na obrazovke nám potom počítač bude vypisovať v riadkoch postupne hlášku:

BOOT ERROR

BOOT ERROR
BOOT ERROR

atď. stále dokola ...

Motor disketovky nám vtedy stále pobeží a my môžeme do aleluja experimentovať s otáčkami, aj keď nastavenie správnych otáčok sa dá naozaj vládnuť za niekoľko sekúnd (len treba točiť správnym trimrom).


Vlastnú rýchlosť otáčok nastavujeme trimrom VR2 ktorý sa nachádza na základnej doske. Naším cieľom je dosiahnuť stav, kedy sa zdanlivo výseče na stredovom tŕni zastavia, vtedy máme nastavenú správnu rýchlosť otáčania = 288 ot./min. Pretože trimer VR2  je viacotáčkový nie je problém presne a jemne nastaviť správne otáčky našej FD jednotky Atari 1050. Otáčaním trimru proti smeru hodinových ručičiek sa otáčky spomalia a v smere hodinových ručičiek sa zrýchlia.

 

Základná doska Atari 1050, vyznačené je miesto kde sa nachádza VR2 = trimer ktorým sa nastavuje rýchlosť otáčania diskety. Trimer je dobre prístupný aj keď je na svojom mieste osadená FD jednotka. Táto konkrétne zobrazená disketová jednotka Atari 1050 bola už "dovybavená" dodatočnými prídavnými chladičmi pre účinnejšie chladenie celého zariadenia v prevádzke.


Skonštatovanie:

 RPM LED stroboskop - je jednoduché, jednoúčelové zariadenie na nastavenie správnych otáčiek FD jednotky Atari 1050, ale plní svoju funkciu na ktorú je to určené priamo excelentne naozaj na celých 100%.

 

Výhody:

Netreba mať doma k dispozícii existujúci nastavujúci testovací software (za istých hraničných okolností ani ten neumožní správne nastavenie RPM - revolutions per minute), tu len stačí založiť disketu a čakať čo sa opticky na stredovom tŕni ukáže, tu je to maximálne pri meraní otáčok zjednodušené - s výsledkom som naozaj spokojný.

Jednoúčelovka, ale fakt fajnová !

A sú na to použité súčiastky čo by ďalej ležali v šuplíku bez nejakého reálneho využitia, všetko bolo k dispozícii, ani som nemusel vystrčiť nos z domu, staré čipy takto našli zmysluplné využitie.

Funkčné všade bez ohľadu na sieťový kmitočet napájania, funguje to rovnako dobre všade po svete.

 

Nevýhody:

Treba si tento stroboskop vlastnoručne postaviť ..., mne to zabralo jedno poobedie, veľkou výhodou je to že na ňom netreba nič nastavovať a okamžite po pripojení napájania je plne funkčný.


Na záver prikladám video ako si to správne nastaviť, otáčky sú na začiatku celkom slušne "rozhasené" a teda točím trimrom VR2 dovtedy pokiaľ sa výseče zdanlivo zastavia (ak točím zlým smerom tak sa rýchlosť točenia výsečí začne zrýchľovať namiesto spomalenia, dtto platí naopak) - das war alles, na konci videa je už priamo nastavená rýchlosť na správnych a potrebných 288 otáčiek diskety za minútu - tu už nie je čo ďalšieho riešiť a nie je čo ďalšie o tom napísať - akurát že tam už len potom vložím funkčnú disketu, následne môžem nabootovať a ak je ostatné na Atari 1050 v poriadku tak už všetko pracuje na jednotku - tak ako treba.

 

Video
RPM_setting.mp4 (10,17 mb)

(Video - v jednej ruke držím mobil a druhou rukou točím šróbovákom nastavenie trimru VR2 - ten ale vidieť  v zábere nie je. Smile)

 

Ešte dodám že je dobré ak máme neupravenú disketovú jednotku zapnutú aspoň 15 minút predtým ako ideme nastavovať otáčky (proste aby sa "zahriala"), pretože potom je malý predpoklad že sa nám otáčky ešte "pohnú", ak nepočkáme - tak sa po zahriatí nastavenie otáčok mierne spomalí. Vývin tepla v pôvodnej jednotke je naozaj značný.

Iná situácia je ak už máte v jednotke v napájaní  zabudované DC/DCmeniče (tu sa zďaleka nevyvíja v FD jednotke také odpadové teplo), vtedy netreba čakať a otáčky môžete nastavovať okamžite.

____________________________________________________________

Poznámka:

Síce sa priznám že som si pred časom odskúšal aj spôsob kedy nastavujem nultú stopu a zároveň  aj otáčky bez akýchkoľvek prístrojov (bral som to ako osobnú výzvu či to dokážem) - dá sa to, ale kto tomu nie celkom rozumie čo robí tak pre neho by to skutočne bola cesta do pekla bez návratu a tak sa radšej popisu ako to tak urobiť vyhnem - spôsob ako na to si nechám spre seba. Viem že to tak nastaviť ide tiež a ide to nastaviť tak isto dobre na 100% (ale verte mi - trvá to naozaj dlhšie ako keď máte k dispozícii pomôcky, trebárs napríklad takýto jednoúčelový stroboskop urobený extra na takýto účel), ale popritom naozaj treba porozumieť ďalším súvislostiam a fakt nepotrebujem aby mi potom chodili maily ako som to zle popísal a nech to teda dám do poriadku keď som tak "fajnovo" poradil. Som spokojný že som dokázal celkom slušne rozhasenú disketovú jednotku Atari 1050 (už spomínaná rozhodená nultá stopa a rozhasené aj otáčky) nastaviť do bezpečne chodivého stavu bez akýchkoľvek dodatočných prístrojov (teda ak nerátam multimeter kde som si najprv skontroloval či mám k dispozícii potrebné správne napájacie napätia +5V a +12V - a to je naozaj na samom začiatku pred nastavovaním otáčok potrebné preveriť).


Takže - dá sa to takto nastavovať tiež, ale nie je to cesta pre normálneho neskúseného usera, preto sú dobré takéto pomôcky ako stroboskop ktorý skutočne nastavenie správnych otáčiek FD jednotky Atari 1050 maximálne zjednoduší.


Jediná vec ma štve - prečo som si niečo takéto nepostavil už dávno ...

___________________________________________________________

Dodatočne po napísaní článku som si uvedomil nasledovné:

(pôvodný strobo kotúč som aj tak nikdy nehodlal použiť)


Stroboskopický kotúč nalepený na spodnej strane mechaniky TANDON je výrobcom určený pre nastavenie otáčok =5 RPM/sec, teda =300 RPM/min a nedá sa priamo použiť na správne nastavenie otáčok pre Atari 1050.

Potrebná frekvencia pre použitie na 4.8 RPM/sec (pôvodne 50Hz) sa vypočíta 20 x 4.8 = 96Hz.

Frekvencia pre (pôvodne 60Hz) potom musí byť 24 x 4.8 = 115.2Hz.

Uznáte, toto sú diametrálne odlišné hodnoty.

Ak skúsite nastaviť otáčky s pôvodným strobo kotúčom (s 50 Hz alebo 60Hz označením) tak správnu hodnotu otáčok pre Atari 1050 nenastavíte !

(Potom tiež platí pre 300 RPM/min 20 x 5 = 100Hz (50Hz žiarivka) a 24 x 5 = 120Hz (žiarivka 60Hz), tieto dva údaje sú ale pre použitie na nastavenie správnych otáčok v Atari 1050 aj tak nepoužiteľné.)

P.S:

Samozrejme viem vyrobiť 96Hz alebo aj 115.2Hz, ale nevidím dôvod prečo si takto "komplikovať" život, pretože hore uvedené zapojenie nastavenie otáčok skutočne rieši bezo zbytku (alternatívne použitie 96Hz alebo 115.2HZ vyžaduje pre kontrolu nastavenia otáčok použiť vyklopenie FD mechaniky čo považujem za zbytočne zložité).

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Comments

4/26/2018 7:07:28 AM #

trackback

04_2018 Blog, Notes.

04_2018 Blog, Notes.

Igi blog |

Comments are closed

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch - som už na dôchodku, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy vo viacerých denníkoch - až som pred rokmi nakoniec zakotvil v jednom denníku kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.