06.03.2014

P.S: pôvodný článok uverejnený 16.02.2014 som kompletne prekopal, pretože tých chýb v pôvodne uverejnenom zapojení bolo ešte viac ako som čakal, takže naprávam to čo som síce ja nepokazil len som si myslel že je to dobré, takže aj schéma čo som uverejnil toho dňa nie je aktuálna - tých zmien je podstatne viac ... v článku som miestami použil aj pôvodný text a už som len doplnil nové informácie.

Pred pár dňami som sa vďaka jednej osobe (Dropcheck) dostal k originálnej schéme ATARI XF551, síce je v dosť zlom stave ale zato bola schéma ešte čitateľná. A tak som začal prekreslovať túto schému a porovnávaním s mojou XF-kou som zistil nasledovné zaujímavé informácie o tom že:

Existujú minimálne dve verzie základnej dosky - jedna je z roku 1987, tú bohužiaľ fyzicky nemám a potom nasledovala druhá verzia, rok 1988 - tú už mám. Tak som prekreslil obidve verzie, sú tam medzi nimi rozdiely a preto je dobré mať obidve verzie zapojenia, človek nikdy nevie na čo náhodne natrafí. (Len pevne dúfam že neexistuje aj nejaká tretia verzia ..., ale ak áno - dajte mi vedieť, potom by som ju rád dostal do rúk.) Pre mňa je to zaujímavé práve preto, že to že existujú dve verzie som vydedukoval skôr ako sa mi to potvrdilo aj reálne.

 

Uverejňujem obidve schémy pre Atari XF551, (vyhradzujem si právo na zmeny v schémach ak zistím ešte nejaké zmeny o ktorých som v tomto okamžiku nevedel, ale zatiaľ to nevyzerá že by to konečne nebolo doriešené - po toľkých rokoch ...):

____________________

ATARI XF551 schéma - ver.1 - rok 1987:

xf551ver1_102.GIF (52,48 kb)

Opravená schéma 21.11.2018 - oprava - jumpery pre nastavenia procesoru

____________________

ATARI XF551 schéma - ver.2 - rok 1988:

xf551ver2_101.GIF (49,53 kb)

Opravená schéma 21.11.2018 - oprava - jumpery pre nastavenia procesoru

____________________

 

Chcem upozorniť na jednu vec, zjednodušil som  v  obidvoch zapojeniach zapojenia niektorých odporov, združil som ich do odporových sietí, teda zapojenie sa bude líšiť od reálnej konkrétnej dosky.  Pretože schéma nie je nadmerne zložitá zapojenie jednotlivých odporov sa dá bezproblémovo vysledovať.

___________________

 

Poznámka:

Samozrejme použité tranzistory z jednej schémy sa dajú použiť v ako náhrada do tej druhej a naopak. Len sa proste v jednom prípade použili tie typy a v druhom prípade zase iné typy, ale ktoré majú pre toto použitie porovnateľné vlastnosti.

__________________________________________________________

NASLEDUJE PRAKTICKÁ ČASŤ:

 

Verzia 1.

Jednotka používa odrušovacie filtre v zdrojovej časti a feritové priechodzie valčeky na odrušenie pri výstupe oscilátoru do procesoru a do floppy radiča. Tak isto sa používajú feritové odrušovacie členy pri výstupe 5V napájania, ktoré sa delí na vetvu A a B. Vetva B napája iba oscilátor. Tak isto je použitý odrušovací feritový valček pri výstupe z jednotky smerom do ATARI.

Oscilátor má pri sebe 2x 33nF kondenzátory (C7 a C8), ktoré filtrujú napájanie. - Predchádzajúca veta neplatí, C7 je samostatne pri R10, viď nasledovná fotografia nižšie v článku. C7 A C8 majú hodnotu = M1.

 

Aby ste boli v obraze, zase dám sem časť originálnej schémy verzie 1, je tam C7 a C8 spolu, každý o kapacite 33nF, nuž keď sa teória líši od praxe - inak to nemôže dopadnúť. Len už mi nepadá sánka, už s tým rátam.

Nuž idem na ďalší  bug pre prvú schému, bije to do očí - sú blbo popisy na výber procesoru, názorná ukážka:

 

 

 

Takže schéma priamo od ATARI a hneď chyby, to naozaj nepoteší. Pri 8040 musí byť uzemnený pin 7, pri 8050 zase musí byť pin na +5V. Inak z obvodu 74LS14 sa používa iba 5 hradiel, 4 rovnaké ako pri verzii 2, len tu je použité hradlo - piny 3 a 4, v druhej verzii sa zase toto hradlo nepoužíva a ide sa cez hradlo čo má piny 5 a 6. Asi niekto potreboval vykázať činnosť a toto nič nepokazilo.

Prekreslil som to, v rukách som túto dosku ale nikdy nemal. Vlastní ju niekto ? Uvítal by som aj fotografie s vyšším rozlíšením dosky z jednej a z druhej strany.

______________

Mám dobrú správu - ešte dnes poobede som sa dostal k 2 fotografiám verzie 1 (lepšie zábery bohužiaľ nemám):

Na prvej fotografii je pekne vidieť šedý elektrolytický kondenzátor (v strede obrázku), je to resetovací kondenzátor (C113) a zase vidím jeden bug, ktorý musím vo verzii 1 opraviť - nie je použité označenie JP1 a JP2 pre nastavenie typu mikroprocesoru, ale používa sa označenie S3 a S4, himmelhergot, dnes to uverejním a potom následne ešte v ten deň poobede dostanem fotku prvej verzie ... a zase je to trochu inak ako na dostupnej schéme, ale toto je naozaj len drobotina. Všimnite si hneď napravo vedľa šedého kondenzátoru použitie feritového odrušovacieho valčeku, toto práve už vo verzii 2 nie je.

 

 

A aj na druhom obrázku je pekne vidieť použitie feritových odrušovacích valčekov. A keramický kondenzátor C7 je označený správne a zase musím korigovať schému verzie 1. (Hneď naľavo od kábliku k mechanike).

 

 

Takže hneď ďalšie bugy, ale nie je to nič strašného, idem to okamžite opraviť ... výsledkom je zatiaľ to, že viem o 3x existujúcom bugu vo verzii 1. Už som to v schéme opravil.

__________________________________________________________

Verzia 2.

(Aby to niekoho neplietlo, je to moja domáca, mnou prerobená XF551, s novými DC/DC meničmi v napájacej časti, ostatné veci na základnej doske sú pôvodné !)

Tu sa už oproti verzii 1 naozaj šetrilo a žiadne odrušovacie a filtračné členy nie sú použité, na druhú stranu pri dobrom návrhu dosky ich zjavne netreba a zariadenia aj tak funguje naprosto v pohode - stačí si ten rozdiel porovnať na obidvoch schémach. Oscilátor má už iba jeden filtrovací kondenzátor C8 o kapacite M1 - a netreba žiadne malé kapacity na vstupe od oscilátoru do mikroprocesoru. Ešte len upozorním - na pin 3 skutočne už nie je pripojený žiaden kondenzátor, pin 3 je naozaj proste v "lufte" (nc). Kondenzátor C7 - na doske je síce blbo označený ako C6, leží hneď pri odporovom poli s označením R10, v ďalšom texte bude následne aj foto s upozornením.

Verzia 2 mi dala zabrať. Neviem prečo som si vždy myslel, že veď tam toho toľko nie je - tak to musí byť O.K. Blbosť, držte sa hesla  - dôveruj, ale preveruj ! Sakra, to fakt za tie roky nikomu nevadilo že je to takto  potentované, neúplné a sú tam samé chyby ? A na webe nikto ani čiarku o tom že je to blbo ? Práve toto ma na celom prekvapilo-

Pred pár dňami som napísal, že som si všimol bugy v schéme disketovej ATARI XF551. Doteraz som tú schému nepotreboval a tak som sa ani nezamýšľal nad tým či je tam všetko zapojené tak ako má byť. Nie je, stáva sa to. Bohužiaľ pán Mariusz Geisler už dávnejšie nie je medzi nami, možno i to je ten dôvod prečo sa to už neopravilo. Jednoducho keď som sa pozrel na nožičky obvodu 74LS38 a jeho vstup bol na doteraz dostupnej schéme - jedná sa o pin 4 zavesený na +5V cez odpor 100k tak bolo jasné že je tam ďalší bug. A výstup pin 6 mal zase odpor len 1k. Boli bugy aj inde, ale tento bol najviditeľnejší a čo najdôležitejšie s tými pôvodne uvedenými odpormi by to proste nechodilo. Tak som schému opravil, zmenené veci a hodnoty som dal tučným písmom, aby ste si to vedeli porovnať s pôvodnou schémou - tú si už dovolím neuverejniť, určite ju ale na webe zoženiete - ja zas blbú schému radšej už u seba nevystavím. A ako sa postupne ukázalo, len som si myslel že som vychytal bugy - čerta starého, bolo tam toho ešte dosť a dosť ! - týkalo sa to hlavne označenia súčiastok na základnej doske.

 

 

Tak isto vo všetkých jednotkách čo som kedy mal v ruke bol x-talový oscilátor = 8.333MHz a používali na výstupe ku konektoru floppy jednotky už  odporové pole (tesne vedľa konektoru pre FD zľava, modrej farby - R10), nikdy tam neboli použité samostatné odpory. Mal som v rukách tých jednotiek určite viac ako 10 kusov, ale všetky boli robené uvedeným spôsobom, iný typ som ja osobne nevidel. Tak isto nie sú použité cievky na výstupe jednotky smerom k počítaču a neobsahuje žiaden filtračný člen (2x cievka na vstupe napájacieho zdroja na základnej doske disketovej jednotky). Filtračných kondenzátorov hodnoty M1 nie je v druhej verzii použitých 8ks. A hlavne všetky tie jednotky fungovali (prerábal som ich na obojstranné) a tak som nemal dôvod sa v schéme vŕtať a špekulovať prečo je toto takto a toto prečo je zase inak, tie pripojenia sú natoľko jednoduché že som to vždy zvládol naprosto v pohode aj bez schémy.

A pokračujem:

Objavil som bug (keby len tento ...) priamo v popise základnej dosky, pozrite si miesto kde je šipka, sú tam správne uvedené odpory R3 a R16, je to na doske vytlačené správne. Potiaľto to sedí.

 

 

Lenže ak dosku otočíte na stranu plošného spoja - aha ! máme tu správne R3, ale z R16 sa nám nejakým zázrakom stal R7 ..., je to bug, stále je to R16, takže pozor. Skutočný odpor R7 leží o kus ďalej pri vstupných konektoroch - a je tam aj správne ako R7 označený. Preškrabaný plošný spoj a prepojka bielym drátom (vľavo nadol) prehadzuje funkciu vypínača, o tom som sa už zmienil v prvej časti prerábky jednotky, kde sa vymieňal pokazený prepínač.

 

 

Poznámka:

Charger 12V mi slúžil len ako podpera dosky pri fotení, nemám žiadnu nabíjateľnú verziu XF551 ...

A pokračujem ďalej:

Na doske sú 2 kondenzátory označené rovnako C6, tento na obrázku označený zelenou šipkou je ten správny - má kapacitu M1. Leží tesne vedľa EPROM pamäte.

 

 

a tu máme firemného "podvraťáka" priamo v akcii, je tu aj druhý kondenzátor s rovnakým označením C6 (je vyznačený červenou šipkou), správne má byť ale označený ako C7, tiež má hodnotu M1, leží priamo pri konektore na pripojenie floppy jednotky, hneď za ním je odporové pole označené ako R10 (modré púzdro, 7 vývodov, je paralelne s konektorom). Husté ... a zjavne odfláknuté značenie.

 

 

A do tretice, aby to nebolo nudné - na doske sú 2 kondenzátory označené ako C1 ! - tak toto sa firme ATARI "nepodarilo". Jeden C1 leží hneď pri mikroprocesore, priamo u jeho pinu 40, ten má kapacitu M1, je označený zelenou šipkou a je teda aj správne označený. Červenou šipkou je označený resetovací kondenzátor C1, ten je ale v reále elektrolytický kondenzátor = 1M/50V. V schéme som ho vyznačil tiež na hrubo ako C1. Teda správny C1 je keramika, blbo značený resetovací kondenzátor je C1 - nejako ich musím predsa rozlíšiť.

 

 

Ďalší veľký a poriadne veľký bug v pôvodnej doteraz dostupnej schéme je:

Uzemnený je pin 20 a cvičí sa s pinom 22 ako chip select (toto bolo doteraz v dostupnej schéme - a je to volovina) uzemnený je v skutočnosti pin 22 a pin 20 slúži ako výber obvodu, t.j. chip select !  Prečo to tak pitvám ? Ak budete niečo v schéme merať a v kuse narážate na to že schéma nezodpovedá realite tak asi zahrešíte a na opravu sa vykašlete, pretože takto sa niečo opravovať nedá, týmto chcem predísť popísanému stavu.

 

Ďalšie 2 bugy sú pri tranzistore Q4, použitý odpor R12 nie je 330Ω ale 220Ω, odpor R13 nemá hodnotu 10k, ale 1k - a to je fakt slušný rozdiel.

_______________________________________________________________________________

 

V tu uverejnených schémach som to opravil, ale nezdá sa Vám že na tak jednoduchú schému je tých problémov až až ?

 

- zdvojené označenia súčiastok na základnej doske (3x) konkrétne 2x R7, 2x C6, 2x C1

- s tým už uvedeným R7 súvisí R16, naspod je z neho zrazu R7

- zlé hodnoty odporov 2x pri tranzistore Q4, teda konkrétne R12 a R13

- zlé označenie hodnôt R6, R15

- vypínač v pôvodnej nepreškrabanej verzii má opačnú funkciu - pri zapnutí - vypína, rozdiel je oproti tomu čo je na povrchu skrinky tak sa škrabalo - vo výrobe

- v pôvodnej schéme bol nakreslený neviem či naozaj funkčný oscilátor, videl to niekto v chode ? Ja určite nie.

- v pôvodnej schéme namiesto 4 odporov pre piny FDD kontroléru boli zakreslené iba tri, jeden chýbal

- v pôvodnej schéme neboli uvedené použité typy tranzistorov

- zlé označenie pinu pre chip select v pôvodne dostupnej schéme (20 namiesto skutočne použitého pinu 22)

- iné číselné označenie kondenzátorov v zdrojovej časti - načo je toto dobré bohvie ak zostala zdrojová časť rovnaká

  (asi aby to vyzeralo že si s tým niekto dal robotu)

 

___________________________

Neviem, neviem, buď to bolo Jackovi (Tramielovi) jedno, alebo niekto nenašiel odvahu mu povedať že sa dali vyrobiť kvantá dosák s chybami a aby niekto neprišiel o miesto tak sa radšej mlčalo, o to zodpovedné miesto mal ale radšej ten konkrétny (ne)kompetentný prísť. V každom prípade je to na zamyslenie že sa to v takom stave z blbými popismi, predrátovaním a neviem ešte s čím dalo do predaja. Jack to vždy považoval za hračku a tak by to mohlo u neho nakoniec mohlo prejsť, môžete si z tých možností vybrať. Tramiel určite nekontroloval schému či sedí s plošným spojom.

 

Priznám sa že ma poriadne prekvapilo, že toľko rokov (teda od 1987-1988) si nikto tieto chyby nevšimol a tak si to počkalo až na mňa, takže aspoň jedna malá zásluha na tomto poli . Na tomto poli konkurencia nie je u nás veľká, to sa mi potom ľahko vyťahuje ... ale že nikde o tom doteraz nebola nijaká zmienka je skutočne zarážajúce.

 

Mám viaceré teórie prečo to tak doteraz bolo:

- jednotka sa nekazí a tak nikto nepotreboval študovať schému a vŕtať sa v zariadení

- utajenie bugov bolo také dokonalé že na to nikto nemohol prísť (kompetentný sa "postaral"), zase na druhú stranu vtedy to bol "black box" a teda to utajenie mohlo byť ľahko takto dokonalé, ATARI nerado poskytovalo na tomto poli informácie

- všetci mali ATARI XF551 na háku, hlavne že to fungovalo, alebo sa to bralo ako doplnok k hračke

- jednotka sa síce občas kazila, ale problém bol iba v plošnom spoji pri konektore vďaka nekvalitnému plošnému spoju (zase sa šetrilo ...), t.j. bol studený spoj a na to zase schému pri prepískaní príslušných spojov nepotrebujete, stačí multimeter a slušne fungujúci zrak (a dobre fungujúcu pájkovačku )

- nikto amatérsky túto jednotku nestaval a tak zákonite na chyby nikto ani nemohol prísť

- a ak to niekto amatérsky staval, tak si povedal nech si to ako ja ostatní pekne vyhľadajú a zistia nezrovnalosti sami a pekne si to vyžerú ! - a nič sa neuverejnilo

- vlastní ju tak málo ľudí že je im to jedno a ja si tu s tými dielmi o úpravách XF551 iba driem nadarmo hubu (najpravdepodobnejšie)

- tých pár zdatných jedincov čo sa v tom vŕta je tak šikovných, že schému proste doteraz nepotrebovali, a ak niečo bolo treba - tak si vysledovali konkrétnu časť a zbytok im bol ukradnutý a ja si tu teda zase zbytočne driem hubu nanovo, pretože tí si zase aj tak znova poradia aj bezo mňa

___________________________________________________________

Záverom by som chcel ešte srdečne poďakovať za niektoré podklady pre nakreslenie prvej verzie - rok 1987 - boli poskytnuté od Lenore Underwood - Dropcheck - inak by som to nemohol prekresliť a zase následne skontrolovať či moja predstava sedí z firemnou schémou. Som jej zaviazaný, pretože bez nej by tento článok s dvomi existujúcimi verziami schém pre ATARI XF551 asi nebol. Vďaka nej som sa do toho celého pustil a "zakusol" som sa do tých schém a cca po 2 mesiacoch som to nakreslil a vdka ďalším podkladom dostal do stavu ktprý sa už dal zverejniť. Dúfam že tie schémy možno niekomu pomôžu keď sa v tejto jednotke budú vŕtať a budú potrebovať niečo opraviť alebo vymeniť. Síce som doteraz nepochopil prečo sa postupne menilo označenie súčiastok, dnes to ale už môžem brať iba ako holý fakt. Žeby to bol tiež jeden z dôvodov prečo sa firme nedarilo ? (Ak sa robilo aj inde takýmto spôsobom.)  Alebo odrazu na tom začal pracovať iný team ? To by niečo osvetlilo - ale vo výsledku nič nezmenilo.

________________

P.S.: samozrejme som obidve schémy poslal aj do Poľska - p.Sobolovi.

_____________________________________________________

10.03.2014

Jeden ochotný kolega tu zo Slovenska - Marcel Koložváry - mi poslal fotografie svojej disketovej jednotky ATARI XF551 verzie 1 a láskavo aj súhlasil s ich uverejnením na mojom blogu. Príma, pretože túto verziu fyzicky nemám priamo k dispozícii.

 

Všetky fotografie v tejto časti  - autor Marcel Koložváry:

 

Marcel, ešte raz ďakujem ! Takže uverejňujem ešte pár fotografií, ktoré mi pomohli niektoré veci v schéme verzie 1 upresniť - (dosť blbo sa to upresňuje ak to nemáte na stole ... a máte 3-4 fotografie,  z toho boli tak dve vhodné na zverejnenie). Samozrejme ma to hodne potešilo. No a čo z vecí na mňa vykuklo prvé ? Bug ako vo verzii 2, t.j. z vrchnej strany je to odpor R16 a po otočení sa zmenil zázračne na R7 ..., takže platí že je to R16. No, nakoniec nič nového pod slnkom, tradície sa majú dodržiavať, aby sa nevyšlo z cviku. Blbina použitá vo verzii 1 sa potom prevezme aj s "chlpami" do verzie 2 - tradície sa majú dodržiavať .

 

Pretože som už niečo tušil (domáce pomenovanie "tušák") požiadal som ho aj o prekontrolovanie zapojenia pinov obvodu 74LS14 a svete div sa, predpoklad sa naplnil (s týmto som už počítal, preto som ho aj o premeranie požiadal). Toto ma naozaj už neprekvapilo, veril som že to tam bude tak zapojené. Nejako to tak z toho celého proste vyplývalo a zapadlo mi to to do celkového obrazu.

Vďaka týmto fotografiám sa dal upresniť aj názov filtračného členu, ktorý je na výstupe smerom do počítača - má označenie LF1 (pozor, je to USA značenie - na doske je to potom ako LFI).

V ďalšom budem používať označenie LFI - aby to sedelo s doskou - trošku to v tom urobí bordel, ale viete ako na to lepšie ? Ak nie - tak to nechajte zatiaľ na mne.  Ď.

 

Keď pozriem do originálnej schémy je to tam miestami dosť nečitateľné, konkrétne toto miesto som vyznačil červenou šipkou:

 

 

Disketová jednotka ATARI XF551 verzia 1:

 

Čo ma prekvapilo najviac, je to že celkové označenie dosky je rovnaké vo verzii 1 a aj vo verzii 2, to je sila ! TW-9994 V-0  Označenie dosky rovnaké, zapojenie rozdielne, hmmm, hmmm, hmmm, laik žasne a ja som v pérdeli.

Na základnej doske je skutočne pekne vidieť použitie feritových odrušovacích valčekov a aj ich upravenú verziu použitú na mieste FB2 a FB3. V strede obázku smerom nahor hneď naľavo vedľa mikroprocesoru je filtračný člen LFI (svetlomodrej farby), čo je výstup smerom do počítača.

 

Tu je obrázok pootočený o 90°, napravo nadol je filtračný člen LFI a je vidieť aj ďalšie podrobnosti na doske.

 

 

Čo je tiež zaujímavé je to, že EPROM pamäť je priamo napájkovaná, ale ako viem boli problémy s prvými verziami obsahu EPROM a tak sa to nakoniec vo verzii 2 ustálilo na tom, že štandartne sa na miesto osadenia EPROM dávala pätička a až následne sa do nej vsadila EPROM = pri problémoch bolo možné ľahko vymeniť EPROM za inú EPROM z novým, lepším firmware. Takže kto vlastní verziu 2 má aj malú výhodu - nemusíte pri výmene zbytočne dolovať 28 nožičkový čip zo základnej dosky a aj tak potom asi dáte na pôvodné miesto pätičku pretože je to potom z hľadiska ľahkosti výmeny firmware omnoho univerzálnejšie. Ja najradšej používam precízne pätičky - z nich totiž čipy "nevyliezajú" - ale je na Vás ktorý typ pätičky reálne použijete.

 

 

Tu si môžem pekne prečítať aká verzia firmware je k dispozícii v ATARI XF551.

 

 

Použitá verzia mechaniky je MITSUMI 5.25", pre mňa je zaujímavé to že práve túto konkrétnu verziu mechaniky som nikdy v rukách nemal, takže tu teórie pravdepodobnosti u mňa zlyhali na celej čiare. Ak by som sem chcel zabudovať Density sensor, musel by som zvoliť inú pozíciu, ale nie je to nič krkolomné, dá sa to zvládnuť, podľa mňa vhodné miesto by bolo nad číslom 6971772A, proste by sa tam snímač CNY70 prilepil priamo kvapkou sekundového lepidla. Všetko sa dá vyriešiť, občas aj jednoducho.

 

 

Tu je videť jeden z rozdielov oproti verzii 2, verzia 1 má na základnej doske integrovanú odrušovaciu cievku (vzadu napravo za veľkými kondenzátormi je ju vidieť), toto vo verzii 2 už nenájdete a nie je na to urobené ani miesto na základnej doske (odtučňujúca kúra tejto verzie = lacnejšia výroba), napriek tomu FD jednotka funguje spoľahlivo. Naľavo od kondenzátorov sa nachádza odrušovacia tlmivka.

 

 

Príjemným zistením je fakt, že vo verzii 1 je vypínač zapojený správne a tak sa na plošnom spoji nevyskytujú škrabance. Na mieste označenom šipkou je uložená hore uvedená odrušovacia tlmivka (ktorá sa skladá z 2 cievok.) Nad šipkou je priestor pre vypínač, sami vidíte že tam nie sú žiadne drastické zásahy od výroby. Celkom drasticky vyzerajú prívody na SIO konektoroch - dosť nepekné pájkovanie (ešteže to nie je moja mašina - s tým by sa malo niečo urobiť !).

 

 

A nasleduje najväčšie prekvapenie - zase raz nesedí schéma z doskou verzie 1 - do pekla, tým prkotinám nikdy nebude koniec ??? Na doske z obvodu 74LS14 nie sú použité piny 3 a 4, ale piny 5 a 6 ako vo verzii 2. Mám tomu rozumieť tak že tých "podverzií" je niekoľko ? - presne ako som sa obával na samom začiatku, potom sa nedivím že sa to nikto nesnažil dať dohromady, pretože pri tomto klesá sánka ...

 

A zase sem dávam časť originálnej schémy, pretože toto by inak ťažko niekto uveril, je to na obrázku úplne napravo - obvod 74LS14 a použité hradlo s pinmi 3 a 4:

 

 

Som zvedavý koľko somarín ešte objavím, i keď sa už postupne dopracovávam k reálnym hodnotám a správnemu označeniu ... ako tak na to pozerám aj tam zamestnávali "zamestnancov", hmm, hmm, hmm ... oficiálna schéma a takéto podklady, fakt sila.

A posledný záber od Marcela, ktorý to celé potvrdzuje, je to taká pomaly detektívna práca zistiť ako to je v skutočnosti, priznám sa že existujú aj príjemnejšie záležitosti ako toto pitvanie, označil som piny aby to bolo prehľadnejšie - piny 3 a 4 sú nezapojené !

 

Tak sa teda dopracovávam k dvom verziám 1 a jednej verzii 2, v schéme verzie 1 som to zohľadnil. Výhodou je že sa môže používať iné hradlo a teda buď sú to piny 3 a 4, alebo 5 a 6 - a to sa našťastie dá ľahko zistiť - buď meraním, alebo po vybratí dosky a jej otočení na to stačia aj oči.

 

Neviem či to bol "ciťák", ale keď som písal Marcelovi, tak som ho práve o toto požiadal, už začínam tušiť aké vývrtky v ATARI radi robili pri schémach a plošákoch, proste sa mi to potvrdilo. Je síce len jeden človek čo mi to vie povrdiť že práve o toto som ho požiadal, ale som skromný - na medailu to síce nie je, ale ten pocit že do firmy "vidím" mi za to stál.

__________________________________________________________

12.03.2014

Ešte doplním (autor fotografií Marcel Koložváry):

Pekná fotografia verzie 1 - odrušovací člen nahradený prepojkami, priamo vo výrobe - ako som písal šetrilo sa. Zase na druhú stranu ušetrite 6-7 súčiastok pri 100.000  alebo viac kusoch - vznikne naozaj zaujímavá úspora. Takže robili sa zmeny za pochodu a nám vzniká viacero modifikácií toho istého, len aby z toho nebolo x verzií, to už by naozaj prestala zábava. Na obrázku je procesor 8050, väčšinou sa v našich končinách objavuje osadenie procesorom 8040 - nastavenie použitého procesora sa robí prepojkami S3 a S4 - vždy je zapojená v prevádzke len jedna z nich..

 

 

Umiestnenie vstupných kondenzátorov priamo pri napájacom konektore vo verzii 1, verzia 2 tam ponechala len ten kondenzátor ležiaci v strede a tie bočné presunula až za chladič, alebo presnejšie  - pod chladič.

 

 

Na obrázku je konkrétny typ použitého Graetz. usmerňovača.

 

 

Základná doska je "papundeklová", teda je to lisované asi z nejakého odpadu a mne to silno pripomína tvrdený papier, čo asi nie je najšťastnejšie riešenie materálu základnej dosky (a to sa tu v popise kvalite dosky ešte hodne, hodne miernim). Mechanické vlastnosti takejto dosky sú naozaj mizerné a ak sa osadia SIO konektory, ktoré majú prťavé plošky plošného spoja je na budúce problémy zarobené. Chápem že sa znižovali náklady, ale od istej hranice to už začína ísť proti firme a jej výrobkom, zjavne sa šetriloza akždú cenu a keď sa na nejakom riešení dohodli tak prišiel príkaz ešte znova ušetriť. No a vo výsledku sme s tým tam kde sme. Nepripomína Vám to nič z Vášho okolia ?

(To len ak by ste chceli konkrétne nadávať iba na Atari.)

__________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: