Programátor PREPROM-02aLV. Programmer PREPROM-02aLV. Part3.

By Administrator at septembra 26, 2023 12:40
Filed Under: Non-Atari

Programátor PREPROM-02aLV.


Dnes to bude o práci s uvedeným zariadením a teda o doteraz získaných skúsenostiach - priamo hovorím že niektoré veci sú mierne inakšie ako som očakával, ale o tom všetkom bude v ďalšom samozrejme ešte reč.

V prvom rade som očistil celý povrch programátoru od nečistôt (stačila na to vlažná voda + handrička) ktoré na ňom boli po tých rokoch používania a vymenil som 4 šróby čo držia vrchný kryt (2 vpredu, 2 vzadu) - boli od používania zariadenia zanesené patinou a hnedými fľakmi (zreagoval na nich po čase pravdepodobne pot z prstov) a ich výmena za nové celkovému vzhľadu hodne pomohla. Nasledovala ešte aj spodná strana, kde som vymenil všetky 4 gumené nožičky za nové (už nie sú čierne ale bezfarebné, priehľadné), predsa len sa na tých pôvodných riadne podpísal zub času.

 

Vyčistený povrch programátoru.

 

Pre napájanie programátoru som použil upravený zdroj ktorý som popísal v minulom, 2.pokračovaní. Výstupné napätie použitého zdroja sa naprázdno pohybuje pod hranicou 20V (cca 19.1V), ale musím priznať že ním napájaný programátor hreje - i keď nie výdatne, ale predsa len. Pravdepodobne do výstupu zdroja dám ešte minimálne 3x 1N4001 (alebo radšej 4x) zapojené do série - znížim tým výstupné napätie minimálne o 2÷3V, na takúto "úpravu" je v krabičke spomenutého zdroja dostatočné miesto. Ak používate programátor len občas a nemáte to trvale zapnuté tak takáto úprava napájacieho zdroja ani nie je potrebná. Ideálnym riešením je nasadiť na toto miesto spínaný zdroj 230V/AC→15V/DC/1A (je to aj odporúčanie výrobcu, fy Elnec).

 

 

Samotný programátor má v sebe použitý stabilizátor LM7805 ktorý má nasadené zdvojené chladiace krídielko, t.j. potom sa musí pri odbere pri potrebnom prúde pre jeho obvody vyžiariť teplom cca 15V x potrebný prúd = celkom slušné teplo. Takže každý voltík ktorý sa dá zraziť smerom nadol k požadovanej hodnote 15V/DC je dobrý. No, toto zariadiť ale ako nejaký veľký problém nevidím. (Nakoniec, mám k dispozícii aj iné dostupné zdroje.)

Aj tak mám v pláne postaviť si spínaný zdroj pre tento programátor (bude pritom aj univerzálnejší, aby sa dal použiť aj na iné účely) a to aj zo zabudovaným sieťovým vypínačom (nech ho nemusím vyťahovať z predlžovačky ak ho nepoužívam), asi ešte na túto tému hodím nejaké to slovo. A hodne ma zaujíma aj možnosť napájania programátoru stabilizovaným napätím 12V/DC, malo by to fungovať taktiež - ale pokiaľ to neodskúšam ... takže chvíľu vydržte.


Záverom ešte jedno zistenie venované napájaciemu zdroju:

Firma Elnec doporučuje (viď jej neskorší manuál 08/2005, je uverejnený v 1.časti) použiť na napájanie zdroj 12÷15V/DC/0.5A, zahraniční predajcovia z tej doby (uvediem príklad austrálskeho predajcu):

http://www.grantronics.com.au/elnec/preprom02alv.html

pre tento programátor uvádzajú rozsah napájacieho napätia podstatne väčší - 12÷20V/DC/0.5A. Nedalo mi to, pozrel som sa na tento rozpor v dostupných údajoch podrobnejšie a pritom som zistil že na začiatku predaja zariadenia tento väčší rozsah napájania uvádzal v manuáli aj výrobca (Elnec, viď manuál vydanie 03/2002). Talianska firma GRIFO zase uvádza jediný spôsob napájania pre ňu vyrábanej modifikácie programátoru s názvom EP32 a to 12V/DC/0.5A, takže rovnaký zostáva len požadovaný prúdový odber (nepočíta sa tu s odberom prídavných modulov, potom treba zdroj s povoleným odberom dvojnásobným, t.j.minimálne 1A).

Originál zdroj od fy. Elnec je nestabilizovaný zdroj 12V/DC/0.5A, čiže jeho výstupné napätie naprázdno môže dosiahnuť aj k hranici 20V/DC, pri záťaži samozrejme poklesne pod túto hodnotu, niekedy aj výrazne. Už som to spomenul - pri tzv mäkkom zdroji sú poklesy napätia pri záťaži na výstupe markantnejšie (týka sa originálneho nestabilizovaného zdroja).

V poslednej dobe má výrobca na svojich stránkach na napájanie programátoru uvedený ako odporúčaný stabilizovaný zdroj 15V/DC/1A.

Nech je to ako je - nižšia hodnota výstupného napätia určite znamená menej vyvíjaného (a pritom zbytočného) tepla v samotnom zariadení.

 

Teraz sa zameriam na popis pripojenia cez paralelný port:

Pri "novších PC" (teda myslím tým obdobie niekde okolo roku 2000÷2005, aby bolo jasno ...) má zvyčajne základná doska možnosť nastavenia paralelného portu do 4 možných režimov:

1 - SPP

2 - EPP

3 - ECP

4 - EPP/ECP

Už som uviedol link kde sa táto téma celkom podrobne rozoberá (odkaz napr. je v 2.pokračovaní) a teda na PC s procesorom nad 2GHz a dostatočnou RAM (minimálne 2GB) je jasnou voľbou použiť posledne uvedený režim paralelného portu.

 

A čo na to hovorí realita ?

Počítač Asus Pundit P1 - je to PC s OS WinXP, procesor Celeron 2.66GHz, RAM 2GB (RAM sa nedá viac rozšíriť), HDD 500GB - po nastavení paralelného portu do režimu EPP/ECP sa programátor "chytil" a komunikoval, akurát programovanie Eprom pamätí zbiehalo asi tak 3÷4x pomalšie ako som očakával. Vzájomne to teda komunikovalo (síce bez chýb), ale bolo jasné že tento režim pre moju použitú kombináciu na stole akosi nie je to pravé orechové, bolo treba ísť smerom naspäť, SPP režim som nechcel skúšať (určite by fungoval - ale rýchlosť prenosu by o dosť padla) a tak som teda zapol LPT port do režimu EPP a nastavil som rýchlosť komunikácie s portom na 80% možnej prenosovej rýchlosti /rozhodol som sa pre nejakú tú rezervu/. Výsledok ? - všetko fičí ako víno a doba programovania sa vrátila na očakávané hodnoty.

Ešte dodám - PC nemá antivír, sú zablokované všetky nepotrebné funkcie OS, nemá prístup na Internet, je to prísne lokálne PC, komunikácia s okolím prebieha cez USB kľúč ktorý je kontrolovaný AV programom na notebooku na ktorom pracujem (a píšem blog).

Priznám sa - ďalej som už neexperimentoval, beží to v uvedenom nastavení naozaj rýchlo takže s dosiahnutým stavom som nadmieru spokojný. Takže - otestovať čo Vaša doska v počítači dokáže je naozaj potrebné. Určite je to mimo iného dané tým, že používam zabudovaný interný LPT port ktorý sa nachádza priamo na motherboarde, nemám LPT port na samostatnej PCI karte kde by sa to s najväčšou pravdepodobnosťou dalo prevádzkovať naplno aj v spomenutom režime EPP/ECP, ale keďže to funguje teraz na jednotku nehodlám dodatočne spomenutú kartu zháňať.

 

Ešte upozorním, že po zmene nastavenia samotného LPT portu do iného režimu je potrebné odinštalovať ovládací program pre programátor a zase ho nainštalovať znova aby sa zmena nastavenia pre LPT port mohla prejaviť. Treba zvoliť manuálne nastavenia (nie automatické) pri inštalácii programu, aby sa nahrali správne ovládače pre paralelný port.

 

Ako som zistil a potvrdil si na webe - programová verzia 3.15 funguje bez problémov aj pod Win10 - samozrejme v počítači musí byť k dispozícii LPT karta, celkom zaujímavý poznatok o tom že program funguje aj na modernejších OS.

 

Pretože používam na tomto PC iba programátor PREPROM-02aLV (s verziou programu 3.15h už starší programátor PREPROM-02 nebeží, ten končí u verzie 2.51 - s touto verziou už tak isto funguje dnes popisovaný PREPROM-02aLV, je to prvá dostupná Win verzia programu) tak som zvolil nastavenie typu programátoru v programe priamo (manuálne), pripojenie programátoru zbieha plne automaticky, akurát vďaka spomenutému nastaveniu pri ďalšom spustení programu nezbieha postupne vyhľadávanie všetkých možných typov programátorov s ktorými vie spolupracovať, ale PREPROM-02aLV je nájdený okamžite a ihneď je zahájená vzájomná komunikácia PC↔programátor.

 

IOMEGA ZIP 100 paralelný predlžovací káblik.

 

K pripojeniu PREPROM-02aLV k PC som použil predlžovací paralelný káblik zo zariadenia IOMEGA ZIP 100 ktorý má dĺžku necelý 1 meter, funguje parádne. Síce mám k dispozícii aj originálny dodávaný káblik priamo od firmy ELNEC (interným zapojením sú tieto káble plne identické) - ale tento je približne o polovicu kratší ako dodávaný originál k programátoru a vyhovuje mi pre moje priestorové potreby viac, to je jediný dôvod prečo som prešiel na kratšiu verziu.


Počas práce s programátorom PREPROM-02aLV nespúšťam iné programy, Celeron v použitom PC má čo robiť s uvedeným programom (záťaž pri práci s programom ide na 100%), radšej to tu extra spomeniem.

 

Konkrétne nastavenie na mojom PC ASUS Pundit-P1.

(Aby bolo jasné - aj pri nastavení rýchlosti  na 100% to išlo, ale nejaká tá rezerva je vždy vec dobrá.)

 

Vítanou novinkou ktorá je k dispozícii pre programátor PREPROM-02aLV je testovanie správnosti obsahu Eprom po napálení pri maximálnom napájacom napätí Vcc max a tak isto je Eprom následne testovaná aj pri Vcc min. Ak prejde Eprom týmito testami tak je skutočne hodne dobrá a mala by na svojom novom mieste slúžiť bez najmenších problémov.

Test s napätím Vcc max a Vcc min sa dá previesť pri nastavení hodnôt na ±5% (4.75V a 5.25V) alebo aj pri "tvrdšom" teste kedy je to ±10% (4.5V a 5.5V) od nominálnej hodnoty Vcc=5V.

(Samozrejme táto kontrola je k dispozícii už od verzie 2.51 pre PREPROM-02aLV ktorá bola prvou verziou pre Win, len táto "novšia" verzia programu je proste komplexnejšia, programátor som testoval iba vo verzii 3.15h, či to funguje aj pod DOS verziami programu som už spätne nezisťoval.)

 

Ďalšou pomôckou je po založení Eprom do pätice možnosť voľby automatického zistenia ID Eprom a teda aj presné zistenie typu Eprom. Tento režim by mal celkom spoľahlivo fungovať od typu 27128 (16kByte) a vyššie. Jediný problém je ako som sám zistil že kopa výrobcov túto implementáciu ID nedodržuje - a to ani u Eprom s násobne vyššou kapacitou, napríklad bez problémov som našiel 128kByte Eprom ktorá nemá režim ID - a takýchto Eprom som našiel viacero. No, zistenie je to zaujímavé, ale v praxi takáto identifikácia má poväčšine zmysel len vtedy ak je z akýchkoľvek príčin nečitateľný popis na samotnej Eprom, inak si napíšeme pri výbere obvodu údaje priamo podľa popisu na čipe a je vystarané. Takže používať a spoliehať sa na automatické ID treba s rozvahou, na obrázku je vidieť možnosť voľby pomocou ID (je to nad nastaveniami súvisiacimi s obvodom).

 


Tu treba upozorniť na možný problém ak je zapnuté automatické rozpoznávanie ID (CTRL + F5) pri Eprom pamätiach ktoré tento režim nepodporujú, vtedy pri konkrétnom nastavení čipu pri napaľovaní je potrebné toto nastavenie vypnúť, inak sa zablokuje samotné napaľovanie Eprom. Spustí sa cez ALT+O.

(Len dodám že rovnaké skúsenosti s aplikovaním používania ID v Eprom sú pri používaní programátoru TL866, TL866 II, XGecu ... majitelia uvedených typov sa s týmto problémom už určite tak isto stretli, jednoducho - kde nič nie je - tam ani programátor nič neprečíta ...)

 

Testovanie ID čipu Eprom pri napaľovaní je zapnuté.


Ak je testovanie ID čipu pri napaľovaní zapnuté a programovanie sa zastaví (nenapáli sa ani jediný byte), vtedy stačí ísť do menu a túto voľbu v ňom vypnúť a spustiť programovanie čipu nanovo.


Testovanie ID čipu Eprom pri napaľovaní je vypnuté.


V obidvoch prípadoch nemám nastavený test kontroly vymazania čipu, testovanie vymazania čipu robím vždy v základnom menu cez voľbu "Kontrola", ale nie je to problém aj v tejto voľbe zapnúť - toto závisí na Vašom rozhodnutí.

 

Záver:

Tento programátor je skutočne "vymakaný", robí sa s ním mimoriadne dobre, to že je potrebné mať na stole PC s paralelným portom, monitorom, zapojenou dodatočnou kabelážou a pripojeným vlastným napájacím zdrojom pre programátor som už spomenul. Ale ak na to všetko máte miesto a viete si to zapojiť natrvalo aby ste to nemuseli ustavične skladať a rozkladať - máte vyhraté. K PC mám pripojený mimoriadne šikovný malý 10" LCD VGA monitor, síce najlepšie si rozumie zobrazovať v rozlíšení 800 x 600 (je to aj min. požiadavka ovládacieho programu pre PREPROM-2aLV, ale s odretými ušami sa s programom dá pracovať aj v rozlíšení 640 x 480, vyskúšal som - napriek tomu to v tomto režime používať skutočne neodporúčam), monitor zvláda bez problémov aj režimy 1024 x 768 (toto je pre neho rozumné maximum), zvláda aj 1152 x 864, 1280 x 768, 1280 x 1024 a dokonca aj 1600 x 1200 - akurát tam už asi neprečítate popisky na ploche ..., tak sú prťavé.

Ak sa Vám podarí zohnať uvedený programátor (a máte doma k tomu aj vyhovujúce staršie - a hlavne dostatočne malé PC) tak pri práci s ním budete určite spokojní, je to jednoznačne vyššia trieda než predchádzajúci programátor PREPROM-02 (i keď ten tiež plní svoju úlohu mimoriadne dobre) - je to vidieť aj na samotnom ovládacom programe, nakoniec tento programátor už mieril do malej podnikovej sféry.

_____________________________________________________________

1.časť:

Programátor PREPROM-02aLV. Programmer PREPROM-02aLV. Part1.

2.časť:

Programátor PREPROM-02aLV. Programmer PREPROM-02aLV. Part2.

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Info o autorovi

Volám sa Igor Gramblička, bydlisko: Bratislava, Slovakia. Môj nick: Igi. Blog je o mojich záujmoch, predtým som pracoval ako IT špecialista na počítačové siete a redakčné systémy pre viaceré denníky - až som pred rokmi nakoniec v jednom z nich zakotvil a kde som to potiahol až do konca mojej profesnej kariéry.

Rok, mesiac, počet článkov: