TOPP - Tesla Old PROM Programmer pre Atari 8bit.

(Konečné zapojenie súčiastok na doske.)

 

Pokec k vlastnej stavbe programátoru a veciam čo s tým súviseli (a súvisia):

 

Prvý a základný problém ktorý sa sa pri stavbe programátora prejavil bol ten že SH doma používa na prácu počítač Atari 800XLF, na rozdiel odo mňa (XLF počítač doma nemám) - ja najradšej používam Atari 600XL/64kB RAM s rozšírením 512kB RAM od TFFH alebo 800XL s rozšírením na 512kB RAM, v oboch prípadoch sa jedná o externé rozšírenie RAM cez PBI zbernicu (XL rada má dobrú klávesnicu, dobre sa mi na nej píše). Aký je rozdiel medzi nimi a XLF ?, v Atari 800XLF je obvod FREDDIE, v XL mašinách nie je. Čo jemu doma fungovalo tak u mňa ani za toho boha nefungovalo - teda myslím tým sériové prenosy. Nakoniec ma napadlo že jediný rozdiel medzi počítačmi je práve v použití uvedeného čipu a tak som vytiahol z poličky jeden z dobre založených  počítačov Atari 800XE prerobený na 320XE - a všetko okamžite šlapalo na prvú dobrú - nechcite vedieť koľko času som predtým strávil hľadaním chyby na mašinách XL ... toto bol aj hlavný dôvod prečo sa SH rozhodol postaviť si taktiež svoj pracovný TOPP programátor a teda aby sme vedeli porovnať vzájomné rozdiely.

Zásadnou vecou ktorá komplikovala funkčnosť programu sú trvale pripojené 1nF kondenzátory na pinoch 6520 v samotnom počítači - či je to už v režime vstupu a výstupu. Na to aby sa zo signálom dalo rozumne pracovať (a aj ho spracovať) bolo potrebné do cesty zaradiť TTL obvod 74LS14 ktorý jednoznačne definuje dobu prechodu z jednej úrovne na druhú, proste Schmittov klopný obvod nasadený v praxi, toto bola vec naozaj zásadná. Ďalšou vecou ktorá je rozdielna medzi typmi 600XL a 800XL je to že 600-ka nemá pred spomenutými kapacitami zaradené odpory 100Ω, zato 800XL ich v sebe má, sú použité aj v rade XE. Zásadnou vecou je aj použitie kapacity C16 v programátore.

Práve tieto veci a mierne odlišné generovanie jednotlivých signálov spôsobujú že pre jednotlivé typy počítačov treba voliť celkom iné nastavenie prepínačov D1÷D4 a aj prípadné dodatočné zapojenie kapacity C18 (A800XL).

 

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu zodpovednosť za škody spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených schém alebo zobrazených úprav. Program nikdy nespúšťajte ak máte v joyportoch č.1 a č.2 pripojený joystick ! - mohlo by prísť k poškodeniu čipu 6520 ak by ste stlačili niektoré tlačítko na joysticku !

 

Postavil som 2 verzie základnej dosky TOPP, dôvod uvediem v ďalšom. Po postavení prvej verzie som zistil že mi z naprosto neznámych príčin "odchádza" do večných kremíkových lovíšť druhý čip 4094 v poradí (je označený v schéme ako IC3), dokonca aj vtedy keď jeho vývody na ZIF päticu v doske ešte neboli vôbec zapojené. Zopakovalo sa to aj po postavení celého zapojenia (ešte 2x mi na tomto mieste "odišiel" bez zjavných príčin čip 4094). Priznám sa že doteraz na to nemám celkom jasné vysvetlenie (osobne predpokladám blbú radu obvodov 4094), ale nakoplo ma to tak že som celé zapojenie postavil ešte raz kompletne nanovo ... zase to stálo čas, súčiastky a ďalšie úsilie.
Vďaka týmto mojím problémom sa SH rozhodol a postavil na univerzálke aj svoju testovaciu verziu programátoru - pričom sa s mojimi problémami vôbec nestretol ... tak to ma iritovalo zo všetkého najviac. Kde sa stala chyba ? Postupne som to ale zistil a našiel som kde bol problém.
Po postavení druhého kusu som do neho zohnal ďalšie obvody 4094 - ale už od iného výrobcu (teraz mám nasadené čipy od výrobcu ST s označením HCF4094BE) a tu sa mi už nestalo ani jeden jediný krát že by mi niektorý čip 4094 odišiel do kremíkového neba (tieto čipy sú v programátore doteraz, bez jedinej výmeny) ..., tak to bola naozajstná úľava. Samozrejme že mi to nedalo a použil som čipy z tejto novej várky aj do svojej prvej postavenej verzie programátoru - a problém z likvidáciou čipu 4094 na druhej pozícii v poradí sa už nikdy neobjavil, takže vďaka tomu mám teraz 100%-nú istotu že som aj v prvom zapojení programátoru nemal žiadnu chybu. Mať tieto čipy k dispozícii už od začiatku - ušetrilo by mi to minimálne týždeň života ...
Môj názor je taký že teraz  mám osadené čipy 4094 od iného výrobcu ktoré nie sú náchylné na niektoré javy ktoré sa tu môžu vyskytnúť - rozumnejší záver nemám, konštrukciu a ani prepojenie vodičov som v zapojení TOPP-u nijako nemenil. Jednoducho po výmene spomenutých čipov všetko už beží tak ako  má.

Pomocná doštička pre kontrolu signálu CS a zmeny napájania +5V na +10.5V a naopak.

Pre pohodlné meranie priebehov PGM pulzu a teda CS=0 alebo CS=1, +5V, +10.5V som si vytvoril pomocnú doštičku kde som sa pripájal pomocou osciloskopu a teda tu som si kontroloval potrebné priebehy. Pretože na ZIF pätici mám trvale pripojenú kapacitu M1 tak tá by mi bez pripojenej záťaže (PROM) pri meraní skresľovala priebehy pri prechode z +5V na +10.5V a naspäť - tak som si vytvoril umelú záťaž v podobe 4x 470Ω zapojených paralelne, čo mi približne nahrádza odber založenej PROM do pätice. Krpaté riešenie, ale je to plne funkčné - žeby som to nazval emulátorom PROM ? (ale to určite nie ... ).

 

Pomocná doštička pre kontrolu signálu CS a zmeny napájania +5V na 10.5V a naopak.

No a idem na to čo som spomenul už na začiatku článku - ako sa dosiahol stav  že program funguje taktiež na počítačoch rady Atari 600XL, Atari 800XL a teda nielen na rade počítačov XE. Pri riešení tohoto problému som dosť dlho zlyhával, pretože som do prvého programátoru osadil naraz štvoricu odporov 4k7 ktoré boli trvale pripojené na pinoch 1,2,3 a 4 joyportu2 na konektore CANNON - toto ale ako sa ukázalo k funkčnosti nijako pozitívne neprispelo, hja - chybami sa človek učí ... ale že to dá občas poriadne zabrať než sa na problém (chybu) príde ... takže tu pomohlo osadenie štvornásobného DIP switchu D1÷D4, kde je teraz možné túto štvoricu odporov buď pripojiť alebo odpojiť. Ako sa postupom doby ukázalo, stači "cvičiť" pri nastavovaní iba zo switchmi D1÷D3, switch D4 zostáva trvale zopnutý. Tak isto som ešte v začiatkoch osadil na mieste kapacity C16 kondenzátor 22uF/10V (obyčajný elektrolyt) spolu s keramikou 100nF - čo sa ukázalo ako nedostačujúce riešenie - tu treba nasadiť a použiť tantalovú kapacitu, minimálnej hodnoty 47uF a "zázračne" veľa problémov zrazu zmizlo a niektoré javy ustúpili do pozadia - a dať sem tantal hneď od začiatku by mi ušetrilo naozaj hóóooooodne času pri začiatočnom oživovaní ... teraz to už viem - a už to viete aj Vy.

 

Na fotografii vpravo hore je vidieť 5-miestny jednoradový  konektor do ktorého sa pripája switch D1÷D4 spolu

s odporovou sieťou RF3. Nachádza sa  hneď vedľa konektoru pre pripojenie na joyport2.

 

Počas stavby sa vyskytlo toľko neznámych premenných a toľko zavádzajúcich zistení (a prekvapení) že som mal 2x obdobie kedy som chcel úplne "hodiť flintu do žita" a vrátiť sa naspäť k riešeniu cez PBI zbernicu. Našťastie, vždy mi pomohlo byť pár dní bez počítača a potom nasledovala ďalšia komunikácia z SH. To ma zase priviedlo k tomu že som bol problémy zase ochotný riešiť, nájsť a doriešiť - v úzkej spolupráci z SH. A SH taktiež pomohol pri testovaní, kontrole a úprave mojich podprogramov. Stano - máš to u mňa ! Bolo to časovo hodne, naozaj hodne náročné a tých prebdených nocí bolo taktiež viac ako by som si prial - hlavne to bolo dané problémami s rozličnými typmi počítačov a ich rozdielnym správaním sa pri testoch. Ak by sme sa sústredili iba na XLF a XE radu počítačov Atari  - tak TOPP programátor mohol byť uvoľnený na web možno aj viac než pred pol rokom ... No, nakoniec sa z toho predsa len stalo použiteľné zariadenie aj pre radu XL.

Ešte dodám - vyzerá to tak, že odber zariadenia pri pálení bitu neprekračuje hodnotu 450mA (12V/DC), takže 12V/DC/1A zdroj skutočne s bohatou rezervou postačuje (v niektorých materiáloch sa hovorí aj o hodnote až 750mA, ale to asi bude naozaj iba nejaká hraničná hodnota nepodareného kusu). Tento zvýšený odber je naozaj krátkodobý - je to iba do okamžiku prepálenia internej prepojky v čipe, čiže reálne a štandartne sa nejedná o číslo ktoré trvá dlhšie ako pár milisekúnd.

 

Na záver pridávam ešte pár fotografií:

Prvá verzia TOPP, ešte stále bez osadenia čipu 74LS14, na začiatku sa s ním na doske nerátalo. Nakoniec som ho tam taktiež dostal, ale miesta na jeho osadenie už veľa nezostalo ... Pekne vidieť odlišné rozmiestnenie súčiastok na tomto programátore a inak umiestnený konektor pre pripojenie na joystickový port č.2 - ešte nie je otočený o 90° ako na konečnom riešení. Tranzistory BS 170 sa tu nachádzajú až za ZIF päticami.

Druhá verzia TOPP - oživovacie testy, konektor je tu už pootočený v uhle 90°. Tu som testoval správnosť údajov na riadiacom čipe IC2. Tento stav sa "normálne" nedá dosiahnuť, bolo to prepojené takto iba v rámci testu oživovania. (Normálne ak svieti červená LED tak musí svietiť aj modrá LED ... vid ďalší obrázok kde je to už prepojené tak ako treba.) Ešte doska nie je plne obsadená všetkými súčiastkami.

Druhá verzia TOPP - oživovacie testy.

Na týchto snímkoch ešte nie sú osadené všetky ďalšie doplnky na doske  ktoré sa objavili počas realizácie.

 

Pod páčky ZIF pätičiek prišli gumové podložky, ich páčky nepresahujú obrys dosky.

Tu je už tých osadených súčiastok na doske predsa len viac.

Ako vidieť kapacitami sa na doske nešetrilo ... použité su elektrolytické kondenzátory.

(Domáce zásoby tantalov došli ...)

Tu je už osadený inak riešený DIP prepínač. Pri testovaní bol predchádzajúci switch lepšie otočený,

hodilo sa to pri potrebnom častom prepínaní, teraz to už tak intenzívne prepínať netreba.

Tento pohľad na kompletne osadenú dosku je už dosť známy.

 

A teraz niečo z iného "súdku":

Pracovná verzia TOPP-u - autorom je SH, je to urobené na menšej doske. Šedý hranol s označením RGK

je 12V jazýčkové relé. Tranzistory BS170 sú osadené v pätičkách.

 

Pracovná verzia TOPP - autor SH. Ako vidieť Stano osadil ZIF pätice v poradí ako na schéme, čipy sú osadené "opačne" oproti mojej verzii, dtto sa týka ZIF pätíc, LED-ky sú tu osadené v inom poradí, funguje to samozrejme taktiež, na univerzálke doske to nie je problém. A s jeho XLF mašinou to chodilo okamžite a na prvú dobrú ...

 

Touto časťou končí tento miniseriál, ak ešte bude nejaké pokračovanie tak to budú nové, rozšírené verzie programového vybavenia. Pôjde to stále priamo v TB (Turbo Basic), pretože to vyzerá tak že ak to chcem skompilovať tak v kompilátore stále narazím na nejaký ďalší skrytý bug (nevypíše sa žiadna chybová hláška, len to proste nerobí presne to čo má). Nevadí to, TB je na použitie dostatočne rýchly. A už je načase robiť aj niečo iné, mám rozpracované nejaké tie ďalšie verzie programu s rôznymi doplnkami, teda teraz sa sústredím na ich postupné dokončenie.

___________________________________________________________

Prvá časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Part1.

Druhá časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Hardware. Part2.

Tretia časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Software V.1.0. Part3.

Štvrtá časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Picture manual. Part4.

Piata časť:

Práve ju sledujete ...

Šiesta časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Software V.1.1. Part6.

Siedma časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Software V.2.0. Part7.

Časť číslo  osem:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Software V.2.1. Part8.

Deviata časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Software V.2.2. Part9.

Desiata časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Software update. Part10.

Jedenásta časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Software V.2.4. Part11.

Dvanásta časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Software V.2.5. Part12.

Trinásta časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Software V.2.6. Part13.

Štrnásta časť:

TOPP - software P188_46C_Vigi_MyDOS - SH. Part14.

Pätnásta časť:

TOPP - software P188_46F_Vigi_SpartaDOS - aka SH. Part15.

Šestnásta časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer - Diagnostic disk HWT 2.0. Part16.

Sedemnásta časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer - all program version. Part17.

Osemnásta časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Software V.2.7R8 - MyDOS 4.53/4. Part18.

Devätnásta časť:

TOPP - Tesla Old PROM Programmer for Atari 8bit. Software V.2.7R9 - MyDOS 4.53/4. Part19.

__________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: