A v záverečnej (možno) časti celého seriálu je tu naozaj totálna klasika - DC/DC spínaný menič s čipom LM2576-5.0 a zase na výstupe je k dispozícii 5V/DC/3A. Frekvencia spínania je oproti predchádzajúcim meničom o poznanie nižšia =52kHz, preto je aj cievka v meniči o poznanie väčšia. Tak isto účinnosť je o niečo menšia (82%) a preto toto zapojenie vyžaduje použitie chladiča pre čip LM2576-5.0.

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Dnes si ukážeme celkove 3 zapojenia s tým istým čipom LM2576-5.0, kde sú nejaké tie úpravy aby zdroj vyhovoval aj pre trošku iné požiadavky.

Najprv si pozrieme rozloženie pinov vlastného čipu:

Pin 5 je v prevádzke v tomto zapojení trvale uzemnený.

 

Zapojenie varianty A, kde je použité v podstate datasheetové zapojenie - teda až na niekoľko maličkostí. Uprednostňujem použitie 2 kondenzátorov tak na vstupe ako aj na výstupe (tam je to jasné, dostanem nižšie ESR pri použití 2 kondenzátorov). A na vstupe väčšia kapacita tak isto nie je na zahodenie. Pri stavbe je potrebné dôsledné dodržiavanie zemnenia do jedného bodu, použitie dostatočne dimenzovaných prívodov je vyžadované (tak isto sa to týka použitia plôch na plošnom spoji). Použitá cievka 100uH je určená na prúd 3A. (Existujú dostupné 100uH cievky tiež pre prúd =2A - teda ak Vám stačí odber maximálne 2A.) D1 je rýchla Schottky dióda, tú treba na tomto mieste v zapojení dodržať. Použité diódy v usmerňovači sú 3A typ, minimálne na 80V.

 

Klasické datasheetové zapojenie DC/DC 5V/3A:

 

Prikladám návrh mnou modifikovaného plošného spoja pre zapojenie varianty A, veľkosť plošného spoja je približne 1:1, čiže súčiastky tam spokojne "nastrkáte" na svoje miesto a pripájkujete. Chladič je vodivo spojený z Gnd (po našom - zo zemou), čiže je na rovnakom potenciáli ako piny č. 3 a 5, ktoré sú spojené prepojkou nakrátko. Tento plošný spoj sa dá použiť aj pre pre čipy LM2576 s iným výstupným napätím (12V).

 

Na plošnom spoji nie je umiestnený Graetzov usmerňovač.

Podľa použitej cievky (L1) je možné že bude potrebné na doske plošného spoja upraviť otvory na jej uloženie (je možné že vývody cievky budú bližšie k sebe, ale to nie je problém). Pin č.5 je trvale uzemnený (na plošáku sa urobí prepojka, je tam zaznačená - je pri označení ON←OFF), čiže menič po pripojení napájania priamo pracuje. Vlastný čip LM2576-5.0 pracuje až do vstupného napätia max. 40V/DC, existuje síce aj verzia LM2576 ktorá pracuje do 60V/DC na vstupe, ale tu ju nepotrebujeme (táto varianta čipu je o poznanie drahšia). Tak isto vstupné kondenzátory sú dimenzované iba na 35V, pretože na ich vstupe sa nedostaneme na hodnotu vyššiu ako DC=26 ÷ 28V. Výstupné kondenzátory sú vždy v spínaných zdrojoch hodne namáhané a teda preto sú tu použité typy na napätie DC/25V, ešte lepšie sú typy na 35V. Je dobré ak sú všetky použité kondenzátory na prevádzkovú teplotu do 105°C. Na obrázku plošného spoja vidíte naznačený celkom masívny chladič - chladenie určite nepodceňujte, je tu potrebné !

Ak pre napájanie použijete transformátor s výstupom 24V/AC - potom je potrebné zameniť vstupné kondenzátory za typy na napätie = 50V/DC, na výstup treba potom dať kapacity minimálne na napätie = 35V/DC.

___________________________________________________________

Nasleduje varianta B, ktorá za pomoci pridania 2 súčiastok dosahujú na výstupe podstatne lepšie výstupné šumové vlastnosti zdroja (znižuje sa zvlnenie výstupného napätia zdroja - verzia A pritom funguje tak isto naprosto bez problémov, ale toto je už vec pre perfekcionistov). Cievka 20uH na výstupe zdroja je dimenzovaná na veľkosť výstupného prúdu zdroja (3A). Takto to vyhovie už naozaj hodne kvalitnému výstupu 5V pre napájanie.

 

Klasické datasheetové zapojenie DC/DC 5V/3A, ktoré ma na výstupe znížený šum.

______________________________________________________________________________

Variant C je zaujímavý z iného hľadiska - síce som to zatiaľ nikde nevidel v praxi, ale dá sa to - tu môžeme mierne modifikovať výstupné napätie zdroja smerom nahor a to u čipu ktorý má pevne nastavené výstupné napätie na 5V, preto to berte ako môj nápad modifikácie zdroja. Toto je len pre tých ktorí túžia nastaviť zdroj presne podľa svojich predstáv. Uvedená modifikácia neumožňuje nastaviť napätie nižšie ako je pevné výstupné napätie čipu LM2576-5.0 (teda 5V), tu vieme na výstupe zdroja napätie od tejto hodnoty v uvedenom zapojení mierne zvyšovať - čo tu nie je na závadu, ale je žiadaná vlastnosť.

 

Jedná sa ozapojenie DC/DC 5V/3A, ktoré má na výstupe znížený šum

+ je možné nastaviť výstup napríklad na hodnotu Uout=5.15V

 

Tento zdroj  je potrebné najprv otestovať než na neho pripojíme požadované zariadenie, t.j. trimer najprv vytočíme na nulový odpor, pripojíme umelú záťaž (napríklad odpor 6.8Ω/15W) a zapneme. Trimrom potom nastavíme výstupné napätie na hodnotu Umax. = 5.15V

Ak je všetko O.K., tak až potom pripojíme náš počítač na tento zdroj !

_______________________________________________________________________________

Výhody:

- dobrá dostupnosť použitých súčiastok

- slušná účinnosť (neporovnateľne vyšiia ako u typov I až IV)

- ak ste šikovní, tak sa dá celé zapojenie umiestniť na pôvodný chladič namiesto čipu 7805

- nízka cena

- pri zmene kapacít na vstupe za typy na 50V je možné využiť plné povolené napájacie napätie na vstupe do 40V/DC

Nevýhody:

- treba vždy použiť chladič (na druhú stranu ten už býva väčšinou k dispozícii)

- ak ho chcete použiť namiesto čipu 7805 tak to dá trošku práce navyše (zase ale výsledok stojí za to)

 

Tieto spínané zdroje vo všetkých variantoch A, B a C sú dobre dostupné, súčiastky sa dajú ľahko zohnať, nie sú tu pri dodržaní základov pri stavbe spínaného zdroja žiadne problémy (čo najkratšie cesty na doske, masívne spojové cesty). Existuje od tohoto výrobcu ešte aj čip LM2596-5.0, ktorý používa pracovný kmitočet =150kHz, teda potom aj inú, podstatne rýchlejšiu Schottkyho diódu a cievka je  potom =33uH a na výstupe má tak isto použitú 3-násobne nižšiu kapacitu. Pri tejto pracovnej frekvencii je potrebné postaviť už zdroj tak ako je nakreslené v datasheete - len tak sa vyvarujete možných problémov pri amatérskej stavbe takéhoto zdroja (150kHz je už dlhovlnný rozsah ...). Ale - všetko má svoje ale, cena čipu LM2596 je už podstatne vyššia - preto tu uvádzam len zapojenie pre čip LM2576-5.0.

___________________________________________________________

Reálna ukážka z už urobenej funkčnej vzorky:

Sám som variantu zdroja typu B na 5V a 12V použil pri prerábke napájania vovnútri disketovej jednotky Atari 1050 - tieto meniče fungujú parádne a hlavne bezproblémovo. Pozrime sa ako sa to dá urobiť doma "na kolene" na univerzálke doske. A hlavne som si na trúfal že plošák dobre na univerzálke navrhnem - tých 52kHz sa dá ešte rozumne zvládnuť aj na univerzálnej doske. Výstupné cievky 20uH sú vždy napravo na spodnej časti plošáku. (Ja som použil toroidné cievky 100uH/3A - iné som vtedy nezohnal, stačila by tá cievka na prúd 2A - a bolo by to aj vo výsledku menšie, ale dá sa s tým žiť, miesta je tam našťastie dosť.) Tiež je vidieť že na výstupe som namiesto 1x 1000uF kondenzátoru použil radšej 2x 470uF kapacity - znižuje sa tým výstupná hodnota ESR kondenzátoru, t.j. zdroj je účinnejší. Tu sú použité 35V/DC kondenzátory (na vstupe sa objavuje max. 28V/DC). Výstupná kapacita za cievkou 20uH - kondenzátor 100uF už nie je zapojený, využíva sa inštalovaná kapacita priamo na doske disketovej jednotky Atari 1050.

Vľavo 12V DC/DC menič, na vstupe 1000uF/35V, na výstupe 2x 470uF/35V

vpravo 5V DC/DC menič, na vstupe 470uF/35V, na výstupe 2x470uF/35V.

DC/DC meniče na obrázku boli použité pri prerábke zdroja v disketovej jednotke Atari 1050, plošný spoj je koncipovaný tak, že je možné usadiť celý takýto malý plošný spoj  na miesto pôvodného zdroja 7805 - zdroj vpravo (7812 je riešený mierne odlišne) a pripevňujú sa na pôvodný chladič disketovej jednotky. Obidva zdroje sú koncipované na odber 3A - tomu aj zodpovedajú použité cievky 100uH/3A (už som spomínal, stačí dimenzovanie cievok na 2A hodnoty prúdu). Chladiaci plech Atari 1050 pri používaní týchto zdrojov zostáva chladný, má teplotu okolia. Ak Vás to hlbšie zaujíma - pozrite si pôvodný článok prerábky zdrojov disketovej jednotky Atari 1050, kde sa stále používa pôvodný napájací transformátor s výstupným napätím 9V/AC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/ATARI-1050-nove-napajanie-new-power-supply.aspx

Pri disketových jednotkách som rozhodol že budem naďalej používať pôvodné transformátory, čiže jediná cesta kde sa dá niečo zmeniť sú práve zdroje 5V a 12V, v článku je to rozpitvané. Samozrejme je možné zdrojovú časť pri prerábke riešiť aj inak - vždy sa ale treba rozhodnúť predtým než sa do prerábky pustíte.

____________________________________________________________

Týmto by som problematiku pôvodných 4 typov napájacích zdrojov a ďalších tu uverejnených spínaných DC/DC meničov pre Atárko rád uzatvoril. Ako vidím podľa hodnotenia, 2A typom DC/DC meniča som poriadne pichol do "osieho hniezda". Vyzerá to tak ako keby som niekoho nútil túto verziu stavať, trošku ma to prekvapilo - ale na rovinu - zase až tak veľmi zase nie - po tých rokoch čo o tom píšem som zažil všeličo. Uverejnené verzie majú poskytnúť predstavu o tom ako sa dajú niektoré veci riešiť - s tým čo je dostupné aj v našich končinách. V Nemecku modifikovali disketové jednotky Atari 1050 a Atari XF551 pomocou 1A verzií DC/DC meničov - Traco TSR 1-2450 a Traco TSR 1-24120. Toto je podľa mňa už na hrane (hlavne 12V vetva) a preto som pripravoval pôdu pre použitie tu spomenutých 2A meničov pre tieto disketové jednotky. Mno, je vidieť že peniaze sa radšej investujú do viditeľnejších vecí ako sú zdroje. Ja nezanedbávam ani zdroje, pretože kvalitný a funkčný zdroj je to najzákladnejšie - a často sa na to zabúda.  Mám doma 2 zdroje "typuII - ingot", ale sú len odložené (káble pre istotu uštiknuté, sú dobrými ale hodne rozmernými ťažítkami), používam iné vlastné zdroje pre počítače k plnej spokojnosti. Dtto platí aj pre prerobené napájanie pre disketové jednotky. Vždy platilo a aj platí - čím menej tepla - tým spoľahlivejší chod jednotky.

Dodatok:

Nakoniec som tie ingotové zdroje predsa len vyhodil do koša, pretože sa mi neoplatilo "dolovať" z nich transformátor - mám doma iné a tie nie sú zaliate ... takže išlo to z domu, už s nimi nehodlám zabíjať čas pri ich záchrane, zaberie to zbytočne čas ktorý sa dá využiť aj inde. A zaberali fakt dosť miesta.

 

Ak niekomu tento seriál prospel - teda že si zdroj sám opravil, poprípade sám modifikoval podľa uverejnených poznatkov tak ma to teší a všetkým pri prestavbe, oprave a záchrane (nielen zdroja, ale vlastne tým aj celého počítača) držím palce.  Tým čo na to nemajú (teda aby ste si sami urobili úpravy po technickej stránke) - kúpte si k mašine spínaný zdroj - a ste za vodou tiež. Koncovku ku zdroju Vám už niekto pomôže vymeniť tak isto, to už by mal byť ten najmenší problém, tam už len treba dbať na správnu polaritu na koncovke.

___________________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

A máme tu verziu (tretiu) spínaného zdroja,ktorá je schopná dodať pri 5V/DC/3A. To je už naozaj slušná hodnota, bez problémov to priamo utiahne pripojený pevný disk 2.5" spolu s tým aj súčasne s nejakými ďalšími perifériami - magnetofón, SIO2SD, SDrive a čo ja viem čo ešte. Tu uvedené zapojenie funguje, jediným problémom je cena použitého hybridného modulu DC/DC meniča.

Pozor !:

Tento modul sa nastavuje na potrebné napätie na výstupe pomocou trimru, preto ho treba pred pripojením zariadenia najprv nastaviť na správne výstupné napätie (a otestovať pod záťažou) a až následne pripojiť požadované napájané zariadenie !

Zapojenie vývodov DC/DC meniča Traco TSR 3-2450

 

Pin č.1 DC/DC meniča Traco TSR 3-2450 slúži na diaľkové zapínanie a vypínanie. Ak je vývod nezapojený (ľudovo povedané je "v lufte") menič pracuje, ak sem privediete napätie v rozmedzí 1÷12V tak je menič mimo prevádzky. Skvelá vec ak potrebujeme aby zdroj nabiehal postupne až za iným zdrojom - tu v tomto zapojení sa to ale nevyužíva, preto je v režime On. Vzhľadom k rozsahu povoleného vstupného napätia si tento DC/DC menič tak isto bez problémov rozumie ak je použitý pôvodný transformátor zo zdroja typu II.

 

Vlastná schéma zapojenia zdroja:

Tu je dobré ak je k dispozícii zdroj (teda transformátor) kľudne s parametrami:  2x 9V/AC/1.7A (aj viac)

Dióda D5 nie je základnou súčasťou, slúži len ako ochrana proti spätnému prúdu.

Uverejnené zapojenie funguje aj bez nej.)

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Jedna zásadná zmena oproti modulom Traco  TSR 1-2450 a TSR 2-2450 tu je v tom že sa teraz jedná o hybridný modul rozmerov:

- šírka:  9.4mm 

- výška:15mm 

- hĺbka:  6mm

Modul má 5 vývodov. Na výstupe môže byť použitá zaťažovacia kapacita maximálne do 1000uF. Účinnosť je cca 91% (čo je viac ako slušné), menič beží na frekvencii cca 310kHz. DC/DC menič funguje v rozsahu vstupných napätí 10V ÷ 30V/DC.

 

Výhody:

- malé rozmery

- veľmi vysoká účinosť = nepotrebuje chladenie

- jednoduché nasadenie

Nevýhody:

- nedá sa nasadiť ako priama náhrada obvodu 7805, buď treba použiť nejakú redukciu, alebo postaviť

  pomocný plošný spoj

- pekelne vysoká cena oproti obvodu 7805 (je ešte 3.5 x drahší ako spínaný DC/DC menič TRACO vo

  verzii pre prúd 2A - cena sa blíži cene počítača Atari (myslím tým v inzercii))

 

!   !   !        !   !   !        !   !   !

Ako som už na začiatku napísal - po zhotovení zdroja je potrebné nastaviť trimer 6k8 na polovičnú hodnotu odporu, pripojiť ako záťaž napríklad odpor 6.8Ω/10W (teda v žiadnom prípade nezapájať priamo na počítač !), po zapnutí zdroja trimrom nastaviť napätie na hodnotu 5V (alebo na hodnotu 5.15V - ako komu vyhovuje). Po otestovaní že je všetko O.K. a sedí výstupné napätie - potom už môžete odpojiť umelú záťaž (ten spomínaný odpor)  a konečne už aj pripojiť počítač.

!   !   !        !   !   !        !   !   !

 

Je síce málo pravdepodobné že si niekto postaví zdroj s týmto DC/DC meničom - práve kvôli jeho skutočne vysokej cene (ale takéto riešenie je parádne). V každom prípade je to vysoko výkonný zdroj (3A na výstupe (a aj o niečo viac) je skutočne viac ako slušná hodnota). Tento DC/DC menič si zaslúži spomenúť a rovnako zaujímavý je aj jeho datasheet.

Zase si neodpustím a rýpnem si - tak tento spínaný DC/DC menič nemám k dispozícii doma ani ja ...

____________

Nabudúce bude klasika - spínaný zdroj s obvodom LM2576, ktorý tak isto dodá potrebných 5V/DC/3A, ale cenovo je niekde inde (teda smerom nadol). Uverejním viacero variantov zapojení zdrojov ktoré obsahujú tento čip.

___________________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Druhá ukážka ako použiť vydolovaný pôvodný transformátor z "nepodareného" zdroja typuII v homemade zdroji a pritom zároveň použijeme spínaný DC/DC menič ktorý dodá na výstupe 5V/DC/2A. DC/DC menič TRACO TSR 2-2450 má vysokú účinnosť - a preto nepotrebuje žiaden chladič. Dá sa priamo použiť v zapojeniach zdrojov namiesto pôvodného lineárneho stabilizátoru rady 7805 - jeho vývody sú s ním priamo kompatibilné. DC/DC menič TSR 2-2450 je síce o niečo väčší ako jeho 1A verzia, ale stále sa dá zapojiť na pôvodné miesto namiesto typu 7805.

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Pretože DC/DC modul pochádza od toho istého výrobcu ako predchádzajúca verzia na 1A tak je jasné že niektoré veci sú zhodné a tak aj časti textu sú tie isté. Toto zapojenie dá sa použiť na stavbu nového zdroja (alebo na jeho prerábku), výstupný prúd postačuje na napájanie malého Atari spolu zo všetkými možnými verziami RAM a zároveň s viacerými prídavnými zariadeniami - magnetofón, SIO2SD a iné (mimo pripojenia 2.5" HDD, tam je ten potrebný prúd väčší ako 2.5A). Nie je problém dodať prúd aj mierne cez 2A. Nuž ale kto chce vedieť naozaj všetko dopodrobna - čítajte datasheet použitého DC/DC meniča, hlavne ak chcete tento menič použiť aj pri jeho pri limitných hodnotách - len upozorňujem že zaťažovacia kapacita na výstupe DC/DC meniča nemá presiahnuť hodnotu 270uF, takže tu na to dávajte pozor (vďaka vysokému pracovnému kmitočtu DC/DC meniča (cca 410kHz) ani nie je potrebné mať na výstupe veľkú kapacitu). A zase si rýpnem - aj tento typ mám doma a nemusím ho kupovať.

 

Pri použití kde je vstupné napätie ≥32V je potrebné upraviť zapojenie podľa datasheetu (na vstupné svorky DC/DC meniča treba pridať kondenzátor), na druhej strane to nie je nič zložitého. Proste ako som už písal, pozrite si datasheet, neubudne z nikoho. Pretože s pôvodným transformátorom sa k tejto hodnote nepriblížite tak túto úpravu tu rozhodne nemusíte riešiť a vyhovuje uverejnená schéma. Má to zmysel len ak by ste použili iný transformátor (napríklad 24V/AC), vtedy sa treba už riadiť zapojením uverejneným v datasheete.

 

Schéma zdroja 5V/2A ktorý tak isto stále používa pôvodný transformátor z originálneho zdroja typuII:

Tento zdroj sa už nedá priamo porovnať svojím výkonom s niektorým originálnym

zdrojom od  Atari - pretože je výkonnejší a je aj podstatne účinnejší.

Dióda D5 nie je základnou súčasťou, slúži len ako ochrana proti spätnému prúdu.

(Zapojenie funguje aj bez nej.)

 

Keď sa pozrieme na schému tak 3A diódy sú predimenzované, ale zase robíme s tým čo je priamo k dispozícii a nerobíme žiadne zbytočné nákupy. Tu je možné dobre využiť ak máte doma výkonový Graetzov mostík, tie sú na toto zapojenie ideálne. Tak isto ako hlavný kondenzátor by stačil jeden kondenzátor 3300uF, ale väčšia kapacita proste nie je na zahodenie. Tu sa naozaj hodí že máme transformátor 2x 9V, pretože ho použijeme v zapojení ako 18V/AC zdroj, teda sekundárne vinutia zapojíme za sebou do série, potom na hlavnom kondenzátore máme napätie, ktoré sa môže pohybovať na hodnote 25-28V. Ako vždy je dobré odskúšať zdroj "na nečisto", teda najprv na neho pripojiť nejakú záťaž, pomerať a až potom pripojiť počítač. Tiež som ho testoval zo záťažou jedným odporom 6.8Ω/10W, odber je vtedy cca 0.75A, čo na test či je zdroj v poriadku určite postačuje.

 

 

Zapojenie vývodov DC/DC

meniča Traco TSR 2-2450

 

Výhody:

- malé rozmery 14 x10.1 x7.5mm

- ak je treba je možná priama zámena za pôvodný lineárny stabilizátor rady 7805

- veľmi vysoká účinosť = nepotrebuje chladenie

- menič funguje v rozsahu vstupných napätí 6.5V ÷ 36V/DC

- veľmi jednoduché nasadenie

Nevýhody:

- dosť vysoká cena oproti obvodu 7805 (je ešte o 30% drahší ako spínaný DC/DC menič TRACO v 1A verzii)

 

Ak nasadíme takýto DC/DC menič až vtedy si uvedomíme že v zapojení "odpadne" veľký chladič (a hľadáme nepotrebnému chladiču miesto kde ho doma odložiť) a zároveň tak strácame jeden zdroj tepla - týmto potešíme Vašu tepláreň, budete míňať na vykurovanie peniaze u nich, čím ich nesmierne potešíte - áno opakujem sa, ale u 2A verzie je ten rozdiel v účinnosti ešte viac vidieť, takže táto úprava rozhodne za to stojí. A stále stačí použiť pôvodné trafo z vykuchaného zdroja typuII.

 

Príklad ako by to vyzeralo na lineárnom stabilizátore:

Počítajte ak pôvodný zdroj dal napríklad 12 až 14V tak pri 2A sa ako teplo musí stratiť 7Vx 2A až 8Vx 2A, teda niekde medzi 14W až 16W tepla, to už by musel byť k dispozícii naozaj slušný a hlavne rozmerný chladič. Otázkou je či by to takto zvládol aj transformátor. Trošku odbočím - originálna disketová jednotka Atari 1050 má kľudový odber cca 10W a hreje ako čert, teraz si predstavte ďalšie 4W alebo 6W navyše - zaručene by sa to upieklo - a chladič je tam veľký. Takže tadeto cesta (klasická) nevedie.

Dobrá ukážka toho kde sú rozumné hranice použitia lineárnych stabilizátorov. To už donúti trošku zamyslieť sa a hľadať riešenie založené na inom princípe.

Trafo zapojené tak ako na obrázku to v pohode utiahne - v prípade použitia DC/DC meniča.

_____________________

Takýto DC/DC menič je ideálny na nasadenie ako zdroj 5V pre disketové jednotky Atari 1050 a Atari XF551. Pretože existuje aj DC/DC menič vo verzii 12V/2A tak sa dá neuveriteľne ľahko "prekopať" celé napájanie týchto disketových jednotiek pri nezmenenom používaní pôvodného zdroja 9V/AC/3A. Je tu jedna zmena - odber potom klesne na polovicu pôvodnej hodnoty, jednotky potom pri prevádzke vôbec nehrejú a neprichádza ako predtým (pri dlhšom používaní) k výpadkom vďaka prehrievaniu. Niekedy sa k tomu dokopem a uverejním obidve verzie prerábky pomocou DC/DC meničov od firmy Traco pre Atari 1050 a aj pre Atari XF551.

____________________

Nabudúce si pozrieme iný zdroj s typom DC/DC meniča ktorý je určený na trvalý výstupný prúd 3A, číže už zvláda aj nejaké tie pripojené ďalšie periférie, hlavne tým myslím klasický 2.5" HDD (pri štarte je potrebný veľký záberový prúd).

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

 

Dnes si ukážeme ako použiť vydolovaný pôvodný transformátor z "nepodareného" zdroja typuII v homemade zdroji a pritom zároveň použijeme spínaný DC/DC menič ktorý dodá na výstupe 5V/DC/1A. Takýto zdroj má výbornú účinnosť, pretože DC/DC menič TRACO TSR 1-2450 má vysokú účinnosť - a preto nepotrebuje žiaden chladič. Dá sa priamo použiť v zapojeniach zdrojov namiesto pôvodného lineárneho stabilizátoru rady 7805 - jeho vývody sú s ním priamo kompatibilné. DC/DC menič je naozaj minatúrny, porovnajte si jeho rozmery s 16 pinovou pätičkou a výkonovým PNP tranzistorom na úvodnom obrázku.

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Všetky ďalej použité zapojenia využívajú klasický transformátor, nebudem tu popisovať spínané zdroje ktoré sú "kalkulačkového alebo mobil" typu, tu skôr ide o to že si zabastlíte a využijete všetko čo doma doteraz ležalo ladom a čakalo na svoju príležitosť. Tu tie veci príležitosť dostanú. Ja uvedené spínané DC/DC meniče doma mám, čiže ani tie nemusím nakupovať.

Ak to celé stručne zhrniem - toto zapojenie dá sa použiť na stavbu nového zdroja (alebo na jeho prerábku), výstupný prúd postačuje na napájanie malého Atari na ktorý je pripojený magnetofón a je aj prerobená RAM na veľkosť 320kB - to je viac ako slušné. Ak nepoužívate magnetofón, tak môžete nasadiť namiesto neho napríklad SIO2SD. Nie je problém dodať prúd aj mierne cez 1A. Nuž ale kto chce vedieť naozaj všetko dopodrobna - čítajte datasheet použitého DC/DC meniča, hlavne ak chcete tento menič použiť aj pri jeho pri limitných hodnotách - len upozorňujem že zaťažovacia kapacita na výstupe DC/DC meniča nemá presiahnuť hodnotu 470uF, takže tu na to dávajte pozor (vďaka vysokému pracovnému kmitočtu DC/DC meniča ani nie je potrebné mať na výstupe veľkú kapacitu).

Pri použití kde je vstupné napätie ≥32V je potrebné upraviť zapojenie podľa datasheetu (na vstupné svorky DC/DC meniča treba pridať kondenzátor), na druhej strane to nie je nič zložitého. Proste ako som už písal, pozrite si datasheet, neubudne z nikoho. Pretože s pôvodným transformátorom sa k tejto hodnote nepriblížite tak túto úpravu tu rozhodne nemusíte riešiť a vyhovuje uverejnená schéma. Má to zmysel len ak by ste použili iný transformátor (napríklad 24V/AC), vtedy sa treba už riadiť zapojením uverejneným v datasheete.

 

Pri prerábke už existujúceho originálneho zdroja je potrebné odstrániť odpory, ktoré zvyšovali na výstupe napätie na hodnotu 5.2V, teda zo zapojenia zmiznú všetky odpory. Pozor, nezabudnite vymeniť hlavný elektrolyt - ten pôvodný je iba na 16V, bola by to pekná explózia, musí tam prísť typ na 35V ! Treba použiť prepojku na uzemnenie DC/DC meniča ! (Stredný vývod DC/DC meniča Traco TSR 1-2450 musí mať priame spojenie voči zemi.) Nakoniec - pri prerábke zdroja treba toho prerobiť viac - zapojiť Graetz, zapojiť vinutia za sebou, chladič potom úplne odstráňte - je už zbytočný,  atď.

 

Schéma zdroja 5V/1A ktorý používa pôvodný transformátor z originálneho zdroja typuII:

 

Tento zdroj sa dá priamo porovnať svojím výkonom s originálnym zdrojom pre Atari typuIV - ale je podstatne, podstatne účinnejší.

 

Keď sa pozrieme na schému tak síce 3A diódy sú zbytočným prepychom, stačí 1A typ, ale zase robíme s tým čo je priamo k dispozícii a nerobíme žiadne zbytočné nákupy. Tu je možné dobre využiť ak máte doma výkonový Graetzov mostík, tie sú na toto zapojenie ideálne. Tak isto ako hlavný kondenzátor by stačil jeden kondenzátor 2200uF, ale väčšia kapacita určite nie je na zahodenie. Tu sa naozaj hodí že máme transformátor 2x 9V, pretože ho použijeme v zapojení ako 18V/AC zdroj, sekundárne vinutia zapojíme za sebou do série, potom na hlavnom kondenzátore máme DC napätie, ktoré sa môže pohybovať na hodnote 25÷28V. Toto použitému DC/DC meniču náramne sedí, čiže je to v poriadku. Ako vždy je dobré odskúšať zdroj "na nečisto", teda najprv na neho pripojiť nejakú záťaž, pomerať a až potom pripojiť počítač. Ja som testoval zo záťažou jedným odporom 6.8Ω/10W, odber je vtedy cca 0.75A, čo na test určite postačuje. Vždy je to s takýmto postupom pri spustení nejako upravovaného zdroja lacnejšie ako sa spoliehať na to že my nikdy nerobíme chyby. Robíme, len si to neradi priznáme. A Murphy v pozadí stále vždy trpezlivo čaká ...

Zapojenie vývodov DC/DC

meniča Traco TSR 1-2450

 

Výhody:

- malé rozmery 11.7x 10.2 x 7.6mm

- ak je treba je možná priama zámena za pôvodný lineárny stabilizátor rady 7805

- veľmi vysoká účinosť = nepotrebuje chladenie

- menič funguje v rozsahu vstupných napätí 6.5V ÷ 36V/DC

- veľmi jednoduché nasadenie

Nevýhody:

- dosť vysoká cena oproti obvodu 7805

 

Ak nasadíme takýto DC/DC menič až vtedy si uvedomíme že v zapojení "odpadne" veľký chladič (a hľadáme mu miesto kde ho doma odložiť) a zároveň strácame jeden zdroj celkom slušného tepla - týmto potešíme Vašu tepláreň, budete míňať na vykurovanie peniaze u nich. Takýto zdroj nie je problém zabudovať aj do pôvodnej krabice zdroja a teda navonok to môže stále vyzerať ako neprerobený zdroj - ale to je už pre hračičkárov, tým ich ale vonkoncom neodsudzujem. Každý kto sa tomu venuje je na niečo zaťažený, tak nech si to každý užije po svojom. Prerábke zdar !

 

Uvedený typ DC/DC meniča som s úspechom použil aj pri prerábke napájacieho zdroja pre Atari XF551 kde funguje skutočne bezproblémovo.

_____________________

Nabudúce si pozrieme iný zdroj s typom DC/DC meniča ktorý je určený na trvalý výstupný prúd 2A, číže už zvláda aj nejaké tie pripojené ďalšie periférie. Tak isto využíva pôvodný transformátor z nepodareného typu II.

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Karin Maxi drive 2012

 

 

Pri prechádzaní sa webovými stránkami som natrafil aj na túto "maličkosť":

 

Kľúčové vlastnosti:

• Najrýchlejší a najmodernejší diskový radič pre 8-bitové počítače (načítanie je niekoľkokrát rýchlejšie ako bežná nemodifikovaná jednotka, je niekoľkonásobne rýchlejšia ako najrýchlejšie sériové jednotky s akýmkoľvek nainštalovaným turbo systémom)
• Je to teraz jediný spôsob, ako si kúpiť novú disketovú jednotku pre Atari XL/XE
• Nižšie nákupné náklady ako súčasné ponuky použitých sériových staníc na aukčných stránkach
• Nové nové 3.5 " floppy disky sú stále dostupné v obchodoch

 

Úvod:

Karin Maxi Drive je počítačové rozhranie, ktoré umožňuje pripojiť jednu alebo dve typické disketové jednotky k vášmu počítaču rady Atari XE. Spojenie medzi stanicou a počítačom je paralelné (nové zariadenie), ktoré umožňuje prenos rýchlosťou ktorá dosahuje hodnoty viac ako 20 kB/s. Rozhranie bolo vytvorené v polovici deväťdesiatych rokov od firmy Karin.

Nasledujúca stránka je o rekonštruovanom rozhraní, ktoré vytvoril team: zaxon, stryker, trub, drac030 a candle.

(Pôvodný nápad pochádza od už nebohého Mariusza Geislera.)

Rozhranie je priamo určené pre počítače vybavené konektorom ECI - teda pre radu XE. Na začiatku deväťdesiatych rokov ponúkla fy Karin aj chýbajúci konektor ECI a vhodný adaptér z konektora PBI. K dispozícii je aj interná verzia (rozhranie je zapojené do zodpovedajúcich signálov priamo na doske počítača). Zvyčajne sa používajú disketové jednotky 5.25 " a 3.5", 40 stôp - alebo 80 - s kapacitou dosahujúcou hodnoty 360kB až 720 kB. Na jednotke 3.5 "s kapacitou 720 kilobajtov môžete dosiahnuť až 980 kB kapacity diskety formátovaním na obidve strany. Rozhranie je podporuje plné zavádzanie (256 bajtov namiesto 128 štandardne).

 

Podrobnejšie už priamo na pôvodnom linku (k dispozícii sú tu aj obsahy Eprom, schéma - staršia verzia), kto sa na to cíti môže skúsiť začať stavať :

 

http://karinmaxidrive.pigwa.net/

Pôvodný článok o Karin Maxi drive:

http://blog.3b2.sk/igi/post/ATARI-floppy-disk-drive-KARIN-MAXI.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Záver pre tieto 4 typy napájacích zdrojov pre malé Atari:

Tak toto je sumár zapojenia 4 najznámejších používaných typov lineárnych zdrojov, ktoré sa dodávali priamo k Atari. Ako som už spomínal, dnes je iná doba, ale kto má chuť sa napriek tomu v starých zdrojoch "vŕtať" má k tomu ideálnu príležitosť. Výhodou týchto zdrojov je relatívna jednoduchosť (teda mimo typu II, vďaka nemožnosti jeho jednoduchej opravy) čo je ich hlavnou výhodou. Účinnosť týchto zdrojov je vec iná - ale nakoniec blíži sa zima a občas sa dodatočné elektrické kúrenie zíde, nie ?

 

Tri tu popísané zdroje sú dobré, nielen schémou ale aj dobre vyriešeným chladením, jeden zdroj prepadol na celej čiare iba vďaka zlému návrhu skrinky. (Dúfam že návrhára už v živote k ničomu nepustili ... spolu aj s jeho šéfom - reálne ich ale asi vykopli smerom nahor, to je prax.) Ten jeden zlý zdroj (type II "ingot") dodnes vzbudzuje negatívne reakcie v okruhu ataristov, nakoniec ste to asi na webe už dávno zistili sami, takže to tu už nebudem ďalej rozvádzať a ani pitvať.

________________________________________________________________________________

Vzhľadom k dosť veľkým nejasnostiam som sa rozhodol presunúť túto časť sem:

U niektorých zdrojov je ešte jedna zvláštnosť - výstupný káblik ide ešte cez jednu v podstate normálne nerozoberateľnú krabičku (väčšinou je to zlepený plast z dvoch dielcov, inokedy dokonca sa to dalo otvoriť), v ktorom sa nachádza umiestnený odrušovací člen. Je to celkom na nervy pretože jeho umiestnenie naozaj hodne zavadzia. Niečo takéto sa nachádzalo zvyčajne na koaxiálnom kábli pre TV výstup. Tak sa na to pozrime:

 

Toto je jediná vec čo je tu zbytočná. Zase treba zobrať v úvahu vtedajšie predpisy, kde odrušenie bolo vyžadované naozaj dôkladné (len si spomeňte na typy Atari 400 a 800 kde to tienenie malo naozaj svoju "váhu", toto už dnes nevidíte. Aj napriek tomu by som sa tejto krabičky čo najskôr zbavil, jej umiestnenie je vyslovene nešikovné. Jednoducho to malo byť priamo vovnútri zdroja, ale takto to vyzerá že sa to tam urobilo dodatočne - asi to bola dodatočná daň vtedajším predpisom. A že sa to nedalo jednoducho rozobrať - asi by to každý majiteľ okamžite odstránil, takže kto to skúsi nech si nemyslí že to bude hračka ...

___________________________________________________________

Poznámka:

Všetkým popisovaným zdrojom chýba jedna vec - obyčajný vypínač - aby ste nemuseli zdroj vypínať neustálym vyťahovaním zo zásuvky. Tak isto by bolo dobré mať na zdroji LED-ku aby ste vedeli že je zdroj zapnutý. U zdrojov typu I, III a IV sa to dá napraviť vlastnoručnou úpravou - u typu II - na to zabudnite ...

Takéto úpravy sú už ale určitým spôsobom "luxusom", ani počítače od iných výrobcov tej doby sa nehonosia podobnými fičúrkami.

 

Pretože zdroje vo fórach sú stále prepieraná téma (a pritom je o nich písané (technicky) naozaj málo), tak si nájdem čas a popíšem ešte nejaké zdroje pre Atari, ktoré používajú pôvodný transformátor (ak chcete môžete použiť aj pôvodnú skrinku pri zdrojoch typu I, II a IV)) ale elektronika zdroja je už moderná - používa sa spínaný zdroj. Klasické lineárne výkonnejšie napájacie zdroje som už popísal, link na ne je na konci článku, čiže toto už nebudem riešiť. Čiže v tomto retro mini seriáli ešte pribudne pár riadkov bude na danú tému - len si teraz musím nájsť zase chvíľu času aby som to nakreslil a popísal a zase pribudne pár dielov (? 3).

Všetkým ktorí opravujú tieto staré zdroje želám hodne trpezlivosti a chuti pri oživovaní týchto zázrakov starej techniky.

____________________________________________________________

Pre tých, ktorých zaujíma ako sa dajú urobiť klasické lineárne napájacie zdroje a trebárs aj s väčším výkonom si o tom môžu prečítať v starších už dávno uverejnených článkoch (teda na mojich stránkach):

Power supply ATARI 01

Napajaci zdroj 02. ATARI power supply - circuits.
http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajaci-zdroj-03-ATARI-power-supply.aspx

http://blog.3b2.sk/igi/post/Zdroj-5V2A-Power-supply-5V2A.aspx

Power supply classic 5V_max.5A

Tu v týchto článkoch je uverejnená ochrana proti spätnému prúdu (je to iba 1 dióda). Dá sa aplikovať aj do zdrojov typu I a III, ktoré obsahujú stabilizátor 7805. Má to zmysel vtedy ak na vstupnom konektore počítača máme zavesený ďalší filtračný kondenzátor  cca 470÷1000uF. Ak je počítač vypnutý kondenzátor ostáva nabitý a ak vypneme zdroj tak na výstupe ostane 5V na tomto kondenzátore. Toto je problém pre stabilizátor, preto sa zaradí díoda v závernom smere a rozdiel sa zníži v každom okamžiku po vypnutí na max. 0.65V s čím už stabilizátor žiaden problém nemá.

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIV.

 

____________________________________________________

11.04.2018

Na základe ďalších podkladov ktoré mi poslal Roman Fulek som musel túto časť totálne "prekopať", pretože tu boli chyby - týkali sa priradenia fotografií ku zobrazenej pôvodnej jednej schéme (chyby v pôvodnom materiáli od B.Poehlanda, preto jeho podklady priveľmi neodporúčam pre zmätočné priradenia schém a fotografií k jednotlivým typom zdrojov - je to tam poprehadzované, možno je to ale "dodatočná" práca redaktora), opravu chýb som ale v neskorších číslach časopisu nezaregistroval. Ukázalo sa že tých verzií typu IV je určite viacero - teraz je už dúfam všetko v poriadku. Romanovi sa chcem poďakovať za nás všetkých že našiel ďalšie zapojenie a upozornil ma na nezrovnalosti. Skrinka je vo všetkých uvedených prípadoch rovnaká, t.j. bez otvorenia zdroja nepoznáme ktorú verziu zdroja typu IV vlastníme.

 

Momentálne poznáme(k uvedenému dátumu)  minimálne 3 verzie zdroja typu IV:

 

IV.a - dvojtranzistorová verzia bez nastavovacieho trimru, výst.napätie je nastavené odporovým deličom,

           jedno sekundárne vinutie       

IV.b - dvojtranzistorová verzia s nastavovacím trimrom, výst. napätie sa nastavuje odporovým deličom,

           jedno sekundárne vinutie

IV.c - jednotranzistorová verzia, výst. napätie je nastavené odporovým deličom,

          dvojite sekundárne vinutie

____________________________________________________

Tento zdroj je známy ako FW1599.

Zase v EÚ - transformátor na 220V/50Hz, použitý zdroj má jedno sekundárne vinutie. Tak tu je vítaná zmena, máme tu konečne iné zapojenie zdroja - zase sa ale jedná o lineárny stabilizátor - je použitý typ uA723 (LM723) a je použitý k nemu aj pomocný tranzistor + výkonový tranzistor (vlastne je to zapojenie typu Darlington), 723 dokáže totiž  dodať sám o sebe prúd max. = 150mA. Používa sa transformátor z jedným vinutím, pričom obvod 723 je napájaný dvojnásobne vyšším napätím ako sa objavuje na vstupe výkonového tranzistoru. Zase sa používa iba polovičná kapacita hlavného filtračného kondenzátora oproti pôvodnému typu I, pridaný je kondenzátor 1G (1000uF), ktorý slúži pre filtráciu pomocného zdroja vyššieho napätia pre obvod 723 - nezabudnite na to, že pre svoju činnosť potrebuje tento obvod napájanie zaručene vyššie ako 10.5V, takže priamo ho napájať by v tomto prípade  jednoducho nešlo. Tu sa to potrebné vyššie napätie pre napájanie čipu 723 veľmi vtipne dosahuje jednoduchým násobičom (zdvojovačom) napätia. Neupravovaný zdroj rozumne dodá tak maximálne 1A, elektronická poistka je ale nastavená na prúd podstatne vyšší - skoro 3A. Nemusíte sa báť, aj táto hodnota (1A) pre napájanie počítača postačuje. Samozrejme originálny chladič by nezniesol dlhodobejšiu záťaž s prúdom väčším ako asi tak 1.3A, na to to proste nie je stavané, skôr to vyzerá tak že sa jedná len o ochranu proti krátkodobému skratu, pri trvalom skrate by sa výkonový tranzistor na tak malom chladiči jednoducho "upiekol".

 

Výhody:

- kvalitné obvodové zapojenie

- kvalitné súčiastky

- celkom účinne vyriešené chladenie

- predsa len o pár % vyššia účinnosť ako pri type I

Nevýhody:

- aj tak dosť nízka účinnosť (zase sa jedná o lineárny stabilizátor)

- obtiažnejšia oprava (ak náhodou odíde obvod 723, ale to je málo pravdepodobné)

- menší dovolený odoberaný prúd bez prerábky zdroja, iba 0.93A pre pokles na výstupe na hodnotu 4.9V

 

Možný tuning:

- výmena hlavných usmerňovacích diód za Shottkyho typ min. 40V/3A

- výmena hlavnej kapacity za typ 10G (10.000uF)

- ku všetkým usmerňovacím diódam dať paralelne kapacitu 22nF

 

Zdorj IV.a  - Usmerňovacie diódy sú umiestnené pekne vysoko na doskou plošného spoja takže sa dobre chladia. Na násobič sú použité 2 menšie diódy, pretože z tej časti zdroja sa odoberá prúd maximálne tak 30 ÷ 50mA.

Zdroj IV.a - Ak sa na to pozriete - zase až tak veľa súčiastok tam predsa len nie je.  Na obrázku je dvojtranzistorová verzia - bez trimru, napätie je nastavené na pevno priamo odporovým deličom.

 

Zdroj IV.a - Oproti typu II tu máme opačný extrém - v plošnom spoji sú odvetrávacie otvory pod diódami a tak isto sú tieto otvory urobené aj pre transformátor. Za toto riešenie ide palec nahor !!! Ak sa na to pozriete bližšie je vidieť že transformátor má použité iba jedno sekundárne vinutie.

 

IV.a - Obidva tranzistory a jedno sekundárne vinutie vyznačil na obrázku

Roman Fulek.

 

Tomuto sa najviac blíži toto zapojenie ďalšej verzie typu IV.b (aj keď na predchádzajúcich obrázkoch nie je zapojený trimer, preto tomu čo je uverejnené pred touto schémou dávam označenie ako IV.a), jediný rozdiel je v tom že typ IV.a sa nastavuje priamo pomocou odporov R1 a R2, t.j. bez použitia odporového trimru R4.

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIV.b   Drawing - Roman Fulek.

 

Toto zapojenie používa iba jedno sekundárne vinutie a potrebné vyššie napájacie napätie sa vytvára diódovým násobičom - aby čip LM723 správne pracoval potrebuje na svojom vstupe napätie minimálne 10,5V (stabilizácia výstupného napätia pod touto hodnotou nie je zaručená). Sami vidíte že k rovnakému výsledku sa dá dôjsť rozličnými cestami - a na konci nám to slúži rovnako dobre. Na zväčšenie výstupného prúdu je potrebné zmenšiť odpor R3, ale tu by tá hodnota mala stačiť taká aká je použitá v zdroji.

No a Roman poslal aj foto jeho zdroja:

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIV.b

________________________________________________________________

Existuje aj takéto zapojenie, ktoré používa v zapojení iba jeden výkonový tranzistor a má transformátor z dvojitým sekundárnym vinutím (vtedy netreba na násobič použiť ďalšie 2 diódy):

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIV.c  Drawing - Benjamin Poehland.

Keď sa pozriete na schému v prvom pôvodnom materiáli od B.Poehlanda (pdf súbor) tak tu v tejto schéme už nechýba zakreslená bodka na spoločnom vývode kondenzátorov C1 a C2 a R2 -  t.j. spoločný bod zeme napájacieho zdroja. Výkonový tranzistor je určený na prúd až 4A, t.j. môžeme ho v prípade potreby nahradiť aj iným výkonovým NPN tranzistorom podobných vlastností. Vždy je potrebné zabezpečiť pri výmene tranzistoru jeho dokonalé chladenie, t.j. treba použiť aj silikónovú vazelínu. U nás sa vyskytuje iba náhodne, ale jedná sa tak isto o vzhľadovo naozaj pekne prevedený napájací zdroj s veľmi dobrými parametrami. Jediná vec - menší dostupný výstupný prúd sa dá napraviť zmenšením odporu R9 - teda ak ešte chcete zdroj naďalej používať a máte nejaké ďalšie fičúrky v svojom počítači.

Ak sa podarí zohnať a do skrinky dostať väčší chladič čo sa tam rozmerovo vojde - tak to by bola úplná paráda - raz darmo dobré chladenie je dobré chladenie. 

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Podobal sa tvarmi a rozmerom zdroju typu I, len bol celý v čiernom prevedení. Zdroj typu III patrí k tým bezproblémovým - určite aj vďaka dobrému chladeniu. Zase v EÚ - použitý transformátor na 220V/AC/50Hz (vtedy naozaj nikto netušil že raz v Európe budeme mať 230V sieť), zdroj má dve sekundárne vinutia. Všetko má slúžiť na zlepšenie hodnôt stabilizovaného výstupu napätia. Zdroj má dodávať napätie 5.2V. Celkový maximálny odber má hodnotu 1.3A, kedy už poklesne výstupné napätie na hodnotu 4.9V, ale je to dostatočná hodnota aby počítač naďalej pracoval.

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIII.

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIII.

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIII intern.

Napriek tomu že sa tvrdí že toto je zdroj z vnútra tak mi tu niektoré veci a poriadne nesedia - sú tam dva elektrolytické kondenzátory (v schéme je ale len jeden, ale tak isto je možné že sa jedná o tlmivku - pri tak zlej kvalite obrázku je to buď - alebo), tak isto sú tam dva veľké chladiče - osadený je ale stabilizátor iba na jednom. Celé je to pripravené na toto - jedná o dvojitý zdroj pre dva počítače Atari, polovica ale nie je osadená. To svedčí o slušnej rezerve transformátora a tak isto že sa to dokáže uchladiť - veľmi dobrý návrh celého zdroja. Z tohoto potom aj vyplýva, prečo je v zdroji použitá tak veľká kapacita.

 

A ďalšie fotografie vnútra zdroja:

 

 

 

 

 

Zdroj týchto fotografíí: atariage.com

Tu sa už z fotografií dá vyčítať že to skutočne nie je tlmivka, ale ďalší kondenzátor. Je použitý stabilizátor 78S05, teda výstup by mal zvládať 5V/DC/2A - ale nie s týmto malým chladičom ! Zjavne je tu v tomto zdroji po poruche nahradená pôvodná verzia 7805 ktorá "išla" do 1.5A.

 

Výhody:

- dobré chladenie (otvory)

- dobrá možnosť opravy zdroja

- v podstate nezničiteľný

Nevýhody:

- menšia účinnosť zdroja daná typom stabilizátora a vďaka použitiu 4 usmerňovacích diód oproti typu I

 

Tuning zdroja:

- CR101 ÷ CR104 nahradiť Schottkyho diódami

- pretože druhý chladič je tam teraz na "ozdobu", tak sa oplatí prepojiť obidva chladiče hliníkovým profilom,

  t.j. zdvojnásobí sa plocha chladiča

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIII.

 

Nasleduje schéma, typ zdroja číslo III:

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeIII. Drawing - Benjamin Poehland.

 

Dobré riešenie elektrického zapojenia - dobre vyriešená a odvetraná skrinka, celkom  primeraný chladič - tak ako typ I aj typ III sa dá považovať za klasiku lineárnych stabilizovaných 5V zdrojov ktoré obsahujú stabilizátor 7805, nemá to v sebe žiadne záludnosti - tieto zdroje proste fungujú, fungujú a zase fungujú - k tomu už nie je čo dodať.

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

01.10.2017

Začínajú ranné hmly ktoré nám tak pekne vedia skomplikovať jazdu autom, no proste všetci to máme radi, vitajte v októbri.

__________

Dnes pokračujem ďalším dielom o zdrojoch Atari, zdoj typuII, široko - ďaleko najproblémovejší zdroj:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeII-part-3.aspx

_____________________________________________________

04.10.2017

Tretí používaný typ napájacieho zdroje pre Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeIII-part-4.aspx

____________________________________________________________

06.10.2017

Štvrtý typ napájacieho zdroja pre Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeIV-part-5.aspx

_________

V Poľsku predávajú reparačný kit na opravu disketovej jednotky CA2001/LDW Super 2000 pre Atari. Takže ak túto disketovú jednotku vlastníte spozornite:

https://stepstick.pl/?50,en_atari-ca-2001-ldw-super-2000-disk-drive-repair-kit

____________________________________________________________

07.10.2017

Zhodnotenie 4 typov popisovaných napájacích zdrojov pre Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-conclusion-part-6.aspx

_____________________________________________________

11.10.2017

Ak sa vŕtate ma webe, vždy niečo "vyňúrate" - ako v tomto prípade. Karin Maxi drive je zariadenie na pripojenie disketovej jednotky k malému Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Karin-Maxi-drive-2012.aspx

_____________________________________________________

16.10.2017

Zapojenie zdroja s pôvodným transformátorom z typuII, ktorý používa DC/DC menič s výstupnými parametrami 5V/DC/1A, je vhodný pre napájanie malého Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC1A-TRACO-TSR-1-2450-part-7.aspx

_____________________________________________________

19.10.2017

Nasleduje 8 časť: Zapojenie zdroja s pôvodným transformátorom z typuII, ktorý používa DC/DC menič s výstupnými parametrami 5V/DC/2A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC2A-TRACO-TSR-2-2450-part-8.aspx

_____________________________________________________

22.10.2017

9.časť - zdroj pre Atárko, ktorý stále používa trafo z typuII, ale dodá 5V/DC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC3A-TRACO-TSR-3-2450-part-9.aspx

_____________________________________________________

24.10.2017

Záverečná 10.časť: Spínaný zdroj pre Atari, ktorý používa čip LM2576, zase na výstupe potrebných 5V/DC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC3A-LM2576-part-10.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

Zdroj bol známy aj ako tehla (brick), alebo "ingot" - fascinoval vďaka svojmu tvaru (odtiaľ aj pochádza jeho prezývka "ingot") a aj svojimi veľkými výslednými rozmermi. A v neposlednom rade tak isto aj vďaka svojej veľkej váhe (európska verzia váži 1.28kg). Typ zdroja II sa predával aj v Európe v roku 1986, bol najrozšírenejší a najpredávanejší. Vyrábal sa ešte predtým (1984) než Jack Tramiel prevzal firmu Atari, ale predával sa ešte dlho potom - vo viacerých prevedeniach - vždy však bol ťažký a nemal na sebe žiadne vetracie otvory, preto sa dá ľahko rozpoznať. Bol to zdroj ktorý sa veľmi často kazil, prehrieval sa (mal to dané do vienku hlúpym návrhom zaliatia vnútra zdroja zalievacou hmotou a nepochybne aj tým že vôbec nemal riešené vetranie skrinky) a rád "bral zo sebou do večných lovíšť" aj počítač. Bol to široko - ďaleko najproblematickejší napájací zdroj pre malé Atari. Jeho používanie na napájanie počítača sa naozaj dalo považovať za ruskú ruletu. Vedeli ste že raz prehráte, kedy to bude bolo jedno, raz to ale prišlo.

 

Radšej to poviem na rovinu - zdroj typ II bol kurvítko v praxi par excellence ...

 

Na nasledujúcom obrázku som vyznačil dva zdroje typu II, o ktorom je dnešný pokec, takto ich ľahko rozpoznáte - nech viete ktorým zdrojom podľa vonkajšieho vzhľadu sa treba zďaleka vyhýbať, najjednoduchšie ho spoznáte tak že nemá na svojej plastovej skrinke vôbec žiadne vetracie otvory, druhým poznávacím kritériom je jeho veľká váha:

 

 

Jedna zaujímavosť tu existuje - zatiaľ čo pri poruche zdroja v počítačoch Atari 600XL a 800XL zvyčajne odišli DRAM čipy (konkrétne typy DRAM 4264, 4164, 4416 a 4464) a všetko ostatné v počítači väčšinou prežilo - teda ak ste to nenechali zapnuté príliš dlho po tom ako prišlo k poruche zdroja.

Na rozdiel od toho počítače rady XE (menovite sa jedná o Atari 130XE, 800XE, 65XE a XEGS a počítače 800XLF tak isto mali v sebe už obvod Freddie - na túto verziu počítača to platí tiež) boli na prepätie veľmi, skutočne veľmi citlivé - spôsoboval to v nich osadený čip Freddie, ktorému stačilo ak napájacie napätie vystúpilo nad hodnotu cca 5.5V a už ho vítal s otvorenou náručou  vo svojich lovištiach Manitou ... proste zhorel čip Freddie spolu s pamäťou DRAM, niekedy ale čipová smrtka postupovala smelo ďalej pekne postupne po celom motherboarde, obávam sa že aj tu to teraz číta niekto kto to bohužiaľ zažil na vlastnej koži.

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

Ako na fotkách dobre vyzerá, tak sú jeho vlastnosti mizerné.

 

Nešťastný nápad zaliať všetko /vrátane chladiča !/ pomocou Epoxy spôsobuje po istom čase prehriatie zdroja - teplo nemá kam uniknúť. Pokiaľ ste ďalšie veci nepridávali tak ste kľudne pár mesiacov navonok nemali žiaden problém. Lenže vysoká teplota vovnútri zdroja pekne postupne vykonávala svoju prácu - ale nie takú ktorá by nás potešila. Síce je v Epoxy schovaný slušný chladič, ale kam sa to teplo má vyžiariť ? Zjavne sa predpokladalo že sa stenami plastového krytu zdroja to vzniknuté teplo predsa len dostatočne vyžiari (žeby to mali dokázať tie naznačené plastové rebrá ?, pfffffffff ...) - ale v praxi to zaručene nefungovalo, hlavne ak ste počítač používali tak že bol zapnutý niekoľko hodín. Ak ste do počítača pridali zväčšenú pamäť (= zvýšený odber) tak ste na problém mali zarobené už od začiatku. A tých možných zvýšených odberov bolo možné si zabezpečiť viacero (datový magnetofón, SIO2SD, ďalšie Eprom v počítači, založený cartridge, ďalší čip POKEY, použitie ďalšieho čipu 6520, atď.). Poviem to inak - miliampére sa postupne nazbierajú a čím je ich viac tak sa zdroj stále viac zohrieva. Pridajte si k tomu občas aj letné teploty, asi je jasné kam to časom (a nevratne) celé speje.

Pri dlhodobom používaní sa problémy s týmto zdrojom prejavili najmarkantnejšie. Zdroj sa postupne tak prehrial že stabilizátor znížil napájacie napätie a mali ste z ničoho nič odstavený počítač. Počkali ste hodinu - a aha ! - počítač zase funguje ! Tak toto bol na infarktový stav. Ale to ste na tom boli ešte dobre, počítač stále fungoval, lenže postupne sa problémy začínali stupňovať. Interne vysoká teplota rozhodne nerobí dobre ani filtračnému kondenzátoru, ten je štandartne stavaný na maximálnu teplotu 85-105°, potom už nastáva nevratný jav a postupne sa kapacita začne znižovať. Čo to značí je myslím si tak isto jasné. Mimo transformátora (mimochodom tak isto hreje - a tiež nemá vyriešený odvod tepla) hrejú aj usmerňovacie diódy.

Spomeniem jeden z možných a častých problémov:

100Ω odpor má príkon 250mW takže tiež hreje (a teplo akosi v tej hmote nemá kam preč), postupne začne uholnatieť a jeho odpor sa postupne zmenšuje = zvyšuje sa výstupné napätie, nakoniec sa jeho odpor prudko zníži, vďaka zvýšeniu výstupného napätia následne prehorí pôvodne 100Ω odpor a v tom istom okamžiku zhorí  aj sada 3x10Ω odporov (je to potom naozaj iba okamžik), stabilizátor tak stratí uzemnenie a bác ! - na vstupe do počítača sa objaví napätie o nežiadúcej hodnote ≥ 7.6V/DC, niekedy je to ešte vyššia hodnota jednosmerného napätia ktoré nám potom prejde priamo do počítača. A to si píšte že po takejto "pecke" v počítači niečo zahučí, naposledy vo svojom kremíkovom živote ... už som takéto zdroje pred rokmi mal v rukách. Aj počítače ktoré s nimi boli spojené.

Tu sa už oplatí sa odcitovať klasika:

"Súčiastky fungujú na základe dymu, ak dym unikne súčiastka prestáva fungovať."

Väčšinou sa to začne v konečnom štádiu tesne pred exitom počítača prejavovať artefaktmi, vlnením obrazu, pričom sa z reproduktoru začne ozývať hlasné vrčanie - ale to už je pomaly sekundu po 12-tej. Potom už každým okamžikom môžeme očakávať stúpajúci dym z počítača spolu s následným nezabudnuteľným čuchovým vnemom. Ale to už by ste mali z počítača zaručenú mŕtvolku. Čo dodať - a je to !

 

Je to nádherná ukážka reťazovej reakcie v praxi - akurát na to doplatí Váš počítač, teda aj Vy.

Sledujete potom exit počítača v priamom prenose.

Bye, bye, Atari!

 

Cena za opravu počítača je potom hodne vysoká. Takže použijme radšej prevenciu. Napoviem perfektné riešenie ktoré vie predísť popisovanému problému - jedná sa o tuning ktorý je popisovaný na konci tohoto článku (dobré riešenie je to hlavne pre tých čo nebastlia) - dôsledne sa riaďte sa bodom C.

 

Výhody:

- iba mierne väčšia účinnosť zdroja vďaka použitiu iba 2 usmerňovacích diód oproti typu I

- dá sa použiť naprosto bez problémov ako vynikajúce ťažítko na čokoľvek iné ako na napájanie Atari (toto využitie funguje aj bez pripojeného napájania a je to úplne super riešenie - ešte pre istotu by som z oboch koncov odstránil kabeláž - aby sa to nedalo niekedy v budúcnosti ani náhodou znova zapnúť ...)

__________

Doplnková výhoda:

- tak isto sa dá použiť pri obrane (ak s ním za káble začnete krúžiť okolo seba, vtedy sa odstrihnúť nesmú ! - možno len koncovky, pre istotu ...), len pozor aby ste s ním okolo seba neurobili viacej škody ako by Vám hrozilo pri útoku - ale toto je asi len na občasné využitie

__________

Nevýhody:

- aj tak vo výsledku celkom nízka účinnosť, ale to je dané u tohoto typu zdroja (lineárny stabilizátor)

- veľké rozmery

- je veľmi ťažký

- nie je možná jeho jednoduchá oprava

- veľmi často pri svojej poruche zničí aj počítač 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

Aj pre takúto fotku je treba doslovne odtrhnúť spodný kryt ...

 

Tak sa na to pozrite - aby ste sa dostali pod "pokrievku" zdroja typu II tak musíte použiť naozaj poriadnu silu. Predstavte si ako jednu z možností že sa napríklad prelomí prívodný AC káblik, alebo vývod DC vetvy čo nie je nič nezvyčajného a je po zdroji. Fakt paráda na opravu ! Osobne často používam Epoxy na hodne vecí - ale určite nie na takéto účely ! Samozrejme je možné vydolovať z tohoto sajrajtu napájací transformátor (ten ak ho ešte chceme použiť potrebujeme), dokonca sa aj dá zachrániť aj pôvodná skrinka - ale počítajte na to s časom najmenej asi tak na 1 hodinu a viac (ak viete ako na to, inak počítajte s výrazne dlhším časovým horizontom). Treba k tomu kladivo a väčší plochý šróbovák, počítajte s tým že kúsky Epoxy budú lietať po celej miestnosti ..., rozhodne to nie je príjemná práca. Spodná strana - teda kryt sa vždy nejako poškodí pri násilnom otváraní - inak to tu ale proste nejde. Spodný diel - jeho plastové čudlíky sa vo výrobe nasadia na svoje miesto tak že ešte nie je stvrdnutá zálievková hmota, takto sa vyrobí nerozoberateľné spojenie. Kedysi som nejaké takéto zdroje prerábal na zase funkčné (bolo to pred rokom ´89, vtedy bol problém aj zohnať vhodný náhradný transformátor, preto sa to opravovalo - ale nemôžem povedať že by som bol z tých opráv nadšený) - vždy som potom dával na vrch skrinky zvonku chladič na ktorom bol umiestnený stabilizátor, dnes by som to už ale nerobil - je podstatne jednoduchšie kúpiť si spínaný zdroj.

Pretože zdroj nemá vôbec žiadne vetracie otvory jeho chladenie by bolo predsa len o niečo lepšie keby nebol zaliaty - akurát vďaka mierne lepšiemu chladeniu by sa tie isté problémy objavili asi o niečo neskôr. Stačilo nezalievať a pripraviť vetracie otvory a bolo by po probléme - ale tu sa autori celého diela príliš v dobrom svetle nepredstavili.

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

 

Tento tiež iný ale zase tiež "ingotový" zdroj na obrázku je riešený obdobne ale má aspoň lepšie prístupné vývody pre AC a DC. Nás síce môže "tešiť" že aj u výrobcu týchto ingotov sa kedysi našiel nejaký blbec čo navrhol takéto riešenie a ešte potom ďalší pako v rade čo to aj schválil (zákony fyziky a termodynamiky im zjavne nič nehovorili), ale toto konštatovanie nám predsa len nijakovsky počítač nezachráni. Možno to bola iba obyčajná, celkom hlúpa snaha výrobcu zakryť pred zrakmi konkurencie ako je jeho zdroj urobený a navrhnutý. Lenže práve toto riešenie sa vo výsledku nakoniec obrátilo nielen proti tvorcom - ale na konci celého predajného reťazca aj proti majiteľom Atari. Na druhú stranu - aj firma Commodore vtedy svoje napájacie zdroje veselo zalievala podobnou hmotou - takže to bola vtedy taká davová psychóza pri výrobe vtedajších napájacích zdrojov.

 

Nasleduje schéma, typ zdroja číslo II:

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII. Drawing - Benjamin Poehland.

 

Zase platí v EÚ - použitý transformátor je na 220V/AC/50Hz, zdroj má dve sekundárne vinutia. Odrušenie je prevedené presne tak ako v prípade zdroja typuI. Čo ma ale prekvapuje aj u typuI a teda aj tu u typuII je použitie iba 10nF kondenzátorov pripojených na usmerňovacie diódy, rozhodne by mi tam na toto miesto lepšie "sedeli" hodnoty týchto kondenzátorov aspoň na hodnotu 33nF. Vďaka dvojitému vinutiu na sekundári stačia na usmernenie len 2 diódy. Výstupné napätie má hodnotu zase viac ako +5V, aj keď to tu nie je napísané, ale pohybuje sa niekde na hodnote okolo 5.15V, určite nie viac. Všimnite si, že je použitá už iba polovičná kapacita kondenzátora (4.700uF) na vyhladenie napájacieho napätia pred stabilizátorom oproti typu I. Bez prerábky nie je možné zo zdroja odoberať viac ako necelých 1.2A než klesne výstupné napätie na hodnotu 4.9V. A to už by ten zdroj dávno išiel na doraz (prehrial by sa). Zdroj je po stránke elektrickej navrhnutý normálne, tam je to v poriadku, avšak katastrofálne je navrhnutý z hľadiska chladenia - uzatvorená skrinka (je jediná z uvedených typov !). Síce by pomohlo ak by ten zdroj nebol zaliaty ale ten výsledný rozdiel v možnom zaťažení by bol celkom malý.

Jednoducho ak dobre a dostatočne nechladíte nemôžete čakať žiadne zázraky - asi to výrobcom nikto nepovedal. 

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeII

 

Možný tuning zdroja typu II:

A. - vysekať trafo, urobiť vnútro zdroja nanovo (pretože tu pôvodnú elektroniku len tak nevysekáte aby to prežila, síce sa to dá, ale zmysel to nemá) s použitím pôvodného trafa, použiť usmerňovacie diódy Schottkyho typu, elektrolyt - jeho hodnotu je dobré zväčšiť na 10G (alebo 2x 4.700uF), potom je možné zo zdroja odoberať až cca 1.5A pri 5V - ak je chladič stabilizátora vyvedený von - zdroj sa potom chová už naprosto štandartne a nezáludne, čiže základný návrh bol urobený O.K. Na veľkosti chladiča určite nešetrite, 10cm² to nijakovsky nezachráni, plocha chladiča tak 100cm² už áno, ideálne je ak má chladič na sebe rebrovanie. To ale znamená že zdroj sa rozmerovo ešte zväčší, no z blbého sa ťažko dá urobiť niečo malé, perfektné a dobré. Nezabudnite pridať vetracie otvory do pôvodnej skrinky ! (Eexistujú aj menšie skrinky a s otvormi, ale ten kto chce mať celý reťazec origo Atari to asi nevzdá a použije pôvodnú skrinku.)

 

B. - vysekať všetko zvnútra a kompletne to vnútro zahodiť, potom dovnútra pôvodnej skrinky "zašiť" spínaný 5V/DC zdroj. Tehla zostane síce taká veľká ako predtým, ako ťažítko ale už nebude použiteľná (príliš klesne váha) - ale ako zdroj k počítaču už zase áno. Ale veľká tehla to bude stále -zase netreba riešiť nejako extra chladenie. Takže toto je naozaj len pre skalných fanúšikov ktorí dajú na retro vzhľad.

 

C. - Ideálne riešenie problému zdroja typu II - čím skôr sa ho zbaviť a zohnať si iný !

     (Napríklad použiť spínaný zdroj 5V/1.5A/DC - spolu s potrebnou 7pin DIN koncovkou.) 

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Popritom všetkom platí stále jedna vec:

Ak toto elektrické zapojenie použijete v inej, vetranej skrinke spolu s príslušne dimenzovaným chladičom tak poskytne naprosto bezproblémový 5V zdroj napájania pre Atari.

_____________________________________________________

Uvedený zdroj sa dodnes objavuje v inzercii (ebay a aj inde), ale ak ho nechcete prerábať a chcete ho iba nasadiť  a používať - radšej sa mu oblúkom vyhnite !  Doniesť si domov zdroj čo Vám pomaly zo zárukou zlikviduje počítač je vec hodne nepríjemná a určite za toto ešte platiť je nonsens. Vôbec nepochybujem o tom, že sa nájde niekto kto ten zdroj vlastní a počítač mu dodnes funguje. Ja tomu hovorím že ten kto ho používa skúša ťahať štastie za nohu už veľmi, veľmi dlho ... web je plný sťažností na tento zdroj a netreba aby ste sa stali ďalšími v tejto rade, howgh !

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI

Tento zdroj sa dodával v roku 1985, vzhľadovo je úžasný, vrchný kryt je v krémovej farbe Atari rady XL, spodný kryt čierny - má vynikajúco riešené chladenie = má v skrinke otvory. V podstate skoro všetky tu spomínané vyrábané napájacie zdroje majú jednu malú vadu - prístup do nich je chránený buď lepidlom ála sopľavá gebuzina, alebo niekedy aj tuhším lepidlom, preto buďte pri ich otváraní opatrní, aby ste si nepoškodili skrinku zdroja. V našich končinách asi bude tento zdroj raritou - jediný tento typ sa vyrábal v Hongkongu (ostatné neskoršie vyrábané  zdroje sa robili na Taiwane). Tak isto je otázne či sa vôbec dodávali aj do Európy.

 

Na usmerňovacích diódach sú použité blokovacie kondenzátory, ktoré potláčajú rušenie vznikajúce pri usmerňovaní striedavého napätia. Potom je tam slušne veľký kondenzátor 4700uF a nasleduje klasické blokovanie obvodu 7805 keramikami 2x 0.1uF, toto je čítankové datasheetové zapojenie ako vyšité. Práve veľká kapacita filtračného kondenzátoru je asi tým najdôležitejším prvkom pre dosiahnutie maximálneho odberu, ktorý môže dosiahnuť hodnotu až cez 1.4A aby pokles napätia na výstupe dosiahol hodnotu 4.9V, to je viac ako slušná hodnota. Odber pri počítači ktorý má 64kB RAM sa podľa typu pohybuje niekde medzi 0.65A až 0.85A, čiže výkonová rezerva je viac ako dostatočná.

Iný prípad je ak postupne začneme počítač upravovať a dávame do neho prídavnú RAM, 2x POKEY, ďalší čip 6520 atď., tak nám zákonite odber ide smerom nahor. Aj napriek tomu aj po takýchto "úpravách" tento zdroj typu I stále stačí - a dokáže sa uchladiť. Takže tu už iba palec nahor.

 

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI

 

Na výstupe je použitý odporový delič, ktorý zdvíha výstupné napätie z 5V na cca 5.18V. Malo to poslúžiť mimo iného asi aj ako kompenzácia úbytku napätia na prívodnom napájacom kábliku do počítača. Pekné, ale vcelku zbytočné - pri zdroji 5V a prívode dlhom cca 1.5m vzniká úbytok na originálnych kábloch cca 75mV a tak je počítač stále napájaný v povolenom rozsahu 4.74-5.25V aj keď použijeme obvod 7805 tak že nezapojíme odpory R101 a R102 a vývod 2 obvodu 7805 priamo uzemníme. No, ale vtedy mali na to zjavne iný názor a riešili to tak ako je v schéme.

Pred rokmi som dumal nad tým prečo sa používali odpory na zdvihnutie napájacieho napätia kúsok nad potrebných 5V. Myslím že dôvod takéhoto zapojenia je jednoduchý - proste rozptyl vyrábaných pevných integrovaných stabilizátorov napätia bol dosť veľký a práve pomocou rozličného zapojenia týchto odporov (R101 a R102) sa dosahovala potrebná hodnota napätia na výstupe. Jednoduché a zrozumiteľné, že ?

Na druhú stranu zase tých 0.2V navyše sa hodí ak z počítača trebárs cez disketovú jednotku napájate magnetofón (napríklad XC12), tam už je tá dĺžka vodičov a úbytok napätia na nich poznať.

 

Tu spomeniem ešte jednu vec - ak použijete zdroj, ktorý dodáva iné napätie - teda myslím tým rozdiel 0.2V - tak sa to môže už prejaviť v nastavení farebnej sýtosti výstupu - je to jediný regulačný prvok priamo dostupný na spodnej strane počítača. Preto má zmysel používať vždy jedne konkrétny napájací zdroj pre konkrétny počítač a nebude sa diviť prečo sú farby občas "vyblité" a občas O.K.

Pekný masívny chladič - zdroj typu I - elegantné riešenie klasiky.

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI intern.

Výhody:

- zaručene funkčné

- slušný chladič

- mierne vyššia účinnosť vďaka iba 2 usmerňovacím diódam

- ak sa už "nabúrate" do skrinky zdroja tak je tu ľahká opraviteľnosť zdroja

- použitých je iba minimum súčiastok

- v podstate nezničiteľný

Nevýhody:

- účinnosť zdroja zaručene menšia ako 50% = zbytočné teplo

Možný tuning:

Asi len zámena pôvodných 3A usmerňovacích diód za Schottkyho diódy typu minimálne na 40V/3A (ešte lepšie ak je to hodnota 60V/3A), tým sa mierne zdvihne výstupné napätie na filtračnom kondenzátore a teda bude možný o niečo väčší odber(tu už len teoreticky). Potom by bolo dobré zväčšiť kapacitu kondenzátoru najlepšie na veľkosť 10G. V podstate to ale považujem za zbytočné, zdroj dodáva dostatočne veľký výstupný prúd aj bez akýchkoľvek úprav. Z jedného stabilizátoru 7805 sa nedá odoberať viac ako 1.5A, potom už aj tak začína fungovať vnútorná ochrana.

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply type I, tu sa jedná

o US verziu na 117V/AC. Že tá skrinka má niečo do seba ?

 

Poďme na schému, typ zdroja číslo I:

Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65 XE, XEGS power supply typeI. Drawing - Benjamin Poehland.

 

Schéma elektroniky v tomto prípade je totálna klasika - žiadne zádrhely, urobené všetko tak ako má byť spolu s vyriešeným chladením, odvetraný je aj transformátor, nazvem to ako maximálne "chodivé" - funguje, takto sa to má robiť -  palec nahor ! Za zmienku stojí že boli zväčšené odrušovacie kondenzátory na usmerňovacích diódach až na hodnotu 47nF. Ďalšou zmenou je zväčšenie filtračných kapacít priamo pri integrovanom stabilizátore na 10-násobok oproti typu III a II (z 0.1uF na 1uF) a pridanie kapacity 22uF na výstup zo zdroja.

Myslím si že k k tomuto napájaciemu zdroju typu I som asi už povedal všetko čo som mal na srdci takže tomu už dnes dám vale. Stretneme sa pri ďalšom dieli.

_____________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Rôzne typy napájacích zdrojov pre Atari.

zdroj foto: atariage.com

 

Dnes to bude pár riadkov o základných informáciách, ktoré sú všeobecne platné pre uvedené schémy (ktoré budú nasledovať).

 

Uvedené elektrické schémy zdrojov sa dajú vo všeobecnosti použiť ako zdroje napätia 5V aj pre iné počítače ako Atari, len treba počítať s tým na aký maximálny prúdový odber sú dimenzované - to tu spomínam len tak medzi rečou.

Lineárny stabilizátor 7805 má tepelnú ochranu proti skratu na výstupe, čiže je hodne blbyvzdorný. Pre jeho správnu funkciu je potrebné aby bolo za každých okolností na jeho vstupe napätie vždy vyššie ako ≥7V/DC. Ak ste už v otvorenom zdroji vždy skontrolujte či je dotiahnutá skrutka čo drží stabilizátor na chladiči na svojom mieste, je uvoľnenie môže byť príčinou zaujímavých javov - takže zase raz prevencia je účinný nástroj na odstraňovanie nevysvetliteľných chýb počítača. Tak isto je dobré pozrieť či je na ňom použitá pérová podložka - tá sa sama od seba nikdy neuvoľní. Prkotina, ale je to riešenie niektorých problémov naozaj za smiešne nízku cenu. Kto chce vedieť viac je dobré si pozrieť datasheet obvodu.

Na výstupnom kábli zo zdroja smerom do počítača je priemerný úbytok napätia cca 75mV, takže aj pri 5V zdroji sme stále v tolerancii 5.25÷4.75V kedy je zaručená funkcia integrovaných obvodov v počítači (túto hodnotu som nameral pre testoch).

 

Všetky 4 najznámejšie typy postupne popísaných zdrojov sa hodia pre napájanie nasledovných počítačov:

ATARI 600XL

ATARI 800XL, ATARI 800XLF (typ 800XL ktorý používa obvod Freddie)

ATARI 130XE

ATARI 800XE

ATARI 65XE

ATARI XEGS

Všetky tieto počítače majú zhodný typ napájacieho konektora - 7 pin DIN konektor samček (male):

 

Dôležité upozornenie - neskúšajte Atari zapojiť priamo zo zdrojom od počítača Commodore 64 !

Atari počítač sa dá zničiť veľmi jednoducho - stačí ak na jeho napájanie použijete zdroj z počítača Commodore 64, je síce  použitý rovnaký 7 pinový DIN konektor, akurát Commodore 64 má na pinoch nielen vyvedených 5V/DC ale je tam aj 9V/AC - toto počítač Atari naprosto spoľahlivo zlikviduje ! Takže vždy postupujte s rozvahou a najprv si zistite potrebné údaje. 7 pinový DIN konektor od iného výrobcu počítačov neznamená že jeho zdroj sa dá automaticky priamo bez úprav použiť na napájanie Atari ! Tých čo to zistili k vlastnej škode na svojom počítači je dosť a dosť, tak ich Vy radšej nenasledujte ...

 

Použité schémy jednotlivých 4 zapojení existujúcich zdrojov sú prevzaté z článku Benjamina Poehlanda.

Pretože medzičasom sme v Európe prešli na sieť =230V/AC, tak všetky merané napätia na sekundárnej strane dosahujú o cca 5% vyššie hodnoty ako je v jednotlivých schémach, jediná vec čo sa nemení - v schémach stále platí  udávané výstupné napätie už zo stabilizátora. Na sekundárnej strane vinutie dodávalo napätie niekde medzi 7.5÷9V/AC. Potrebný výkon transformátora takéhoto zdroja je okolo 25W, ale používajú sa kľudne transformátory s udávaným výkonom 25÷40W.

Použitie silnejšieho transformátora (s väčším výkonom) je tak isto možné - akurát sa ale zväčšia výsledné rozmery, čo ale nie je vždy žiadúce.  Platí jednoduchá matematika - ak potrebujeme odoberať z transformátora 1A a napríklad je na 9V/AC  t.j. výkon má byť 9W tak musíme potrebný výkon transformátora násobiť konštatnou 1.7 aby nebol transformátor preťažený. 

Teda platí: 9W x 1.7= čiže transformátor by mal byť minimálne na výkon 15W (a viac), 25W transformátor to splňuje s bohatou rezervou. Čím výkonnejší transformátor, tým je to aj "tvrdší" zdroj, t.j. na vstupe stabilizátoru sa pri záťaži menej mení napätie.

Moje ďalšie upozornenie sa týka toho, že v použitých schémach je použitý transfomátor na napätie 117V/AC/60Hz, čo zodpovedá zdrojom používaným v USA. Do Európy dovezené počítače Atari disponujú samozrejme sieťovým transfomátorom na 220V/AC/50Hz, tak to láskavo berte na vedomie pri štúdiu schém jednotlivých zapojení. Pri otvorení zdroja je tam priamo sieťové napätie a tak teda buďte aj nezbytne opatrní !  Na všetky časti pokračovania o napájacích zdrojoch pre Atari sa vzťahuje:

Upozornenie:

Zásahy do zariadenia sú na vlastné riziko majiteľa zariadenia. Autor týchto stránok nenesie žiadnu

zodpovednosť za škody  spôsobené používaním zariadení postavených podľa tu uverejnených

schém alebo zobrazených úprav.

 

Celkove sú známe alebo presnejšie povedané - najznámejšie sú 4 typy napájacích zdrojov ktoré podrobnejšie popíšem v jednotlivých častiach miniseriálu. Budem sa držať značenia jednotlivých typov napájacích zdrojov podľa B.Poehlanda, nech v tom nerobím mrdník. Vtedy sa skutočne dbalo na čo najmenšie vyžarovanie rušivých signálov do okolia a tak sa robili úpravy na čo najväčšie potlačenie rušenia, ktoré mohlo prísť cez napájacie vodiče. Sami vieme že dnes sa to rieši jednoduchšie a v drvivej väčšine prípadov to bez problémov postačuje, proste vtedy to bola iná škola, tiež nebola bez chýb - ale k tomu sa tak isto dopracujem. Tak sa do tej starej školy lineárnych napájacích 5V zdrojov ponorím aj ja a vrátim sa o pár desiatok rokov naspäť ... spolu s Vami.

____________________________________________________________

Návrat do všetkých pokračovaní o napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Rôzne typy napájacích zdrojov pre Atari.

zdroj foto: atariage.com

 

Ešte pred pár dňami som ani len nepomyslel na to že by som ešte niekedy písal nejaký článok na tému pôvodných lineárnych napájacích zdrojov pre malé Atari. Ale ako to už býva, človek mieni - došlé maily menia ... Bolo týmto smerom na mňa položených niekoľko otázok v mailoch a tak som sa rozhodol že to teda ešte naposledy "rozpitvám" a potom už tomu naozaj dám pokoj. V tomto miniseriáli bude aj upozornenie na jeden obzvlášť "zákerný" zdroj ktorý môže skutočne zlikvidovať Váš počítač. Nejako som sa s tým už nezaoberal, pretože kto chodí na stretnutia tak tam som ten potvorský zdroj nevidel, každý už prevádzkuje niečo modernejšie (teda na napájanie počítača). Áno, už som na túto tému písal, pred rokmi - vtedajšie poznatky s terajšími som zhrnul tu, budem teraz v popise naozaj podrobnejší. Keď sa to tak vezme - napájací zdroj je jedna z najdôležitejších častí, zabezpečuje dodávku správneho napätia a potrebného prúdu pre chod počítača. Čo ma prekvapuje v tejto veci je to, že v podstate akurát iba Benjamin Poehland napísal pred rokmi článok na tému zdroje pre počítače Atari rady XL a XE.  Nuž ak napíšem po rokoch (písal som na túto tému v rokoch 2010 až 2012) na túto tému aj ja tak nemám pocit že budem písať na tému kde už toho bolo napísané na mraky, byť druhý v poradí - to nie je až také zlé. Sagan by mohol rozprávať ...

Vo vtedajšej dobe sa používali hlavne lineárne napájacie zdroje ktoré sa síce vyznačovali nízkou účinnosťou a veľkými rozmermi ale na druhú stranu mali kopu dobrých vlastností - dobrá stabilizácia výstupného napätia, malý šum na výstupe a v neposlednom rade boli aj výrobne lacné. Vtedy na spínaný zdroj nikto ani nepomyslel, pretože vtedajšia cena spínaného zdroja bola vysoká a popritom sa veľmi pozorne sledovalo či je zdroj perfektne odrušený čo by pre tieto počítače neúmerne zdvihlo cenu takéhoto zdroja - a to sami uznáte bol dostatočne pádny argument na to že sa nepoužil. Stačilo sa v tej dobe pozrieť na výrobcov ostatných počítačov, nikto sa do toho nehrnul, cieľom bola nízka výrobná cena a nie naopak. Nakoniec - v dnešnej dobe je spínaných (a dobrých) zdrojov dostatok, takže tento retro miniseriál má zmysel len pre tých ktorí holdujú používaniu starej techniky do tej miery, že všetko v celom reťazci pre používanie počítača je pôvodné a teda prvý "na rane" v celom reťazci je práve zdroj. A pôvodné veci sa tak isto vedia pokaziť, takže občas treba vedieť čo s tým. Keď sa to tak vezme - zdroj je hodne dôležitá vec, pretože ak sa ten pokazí a na jeho výstupe stúpne napätie tak následná oprava počítača môže dosiahnuť v dnešnej celkom slušnú hodnotu. Sám už používam v postate iba spínané zdroje, jeden ktorý je klasikou a používa stabilizátor 7805 ale stále mám (postavil som si ho sám - používa pôvodný transformátor z "ingotu", má aj zabudované meráky na U/I), jednoducho ak sa testuje tak je dobré mať k dispozícii aj starú školu - môj malý, vlastný osobný názor.

 

Na rozdiel od článku od B.Poehlanda kde prišlo k prehodeniu foto a schém v jeho článku - ja to tu už mám opravené. Je škoda že pôvodná verzia článkov (obidvoch ! - teda aj toho kde je vraj oprava !) je plná chýb a a nesprávnych priradení fotografií a schém k jednotlivým typom zdrojov.

 

Tu sú linky na uverejnené informácie o najpoužívanejších typoch napájacích zdrojov.

Ešte jedna malá poznámka - pre menej znalých:

- DC = jednosmerné napätie

- AC = striedavé napätie

___________________________________________________________

Part 1: Všeobecné základné informácie o pôvodných napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-info-part-1.aspx

_____________________________________________________

Part 2: Power supply Atari typeI:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeI-part-2.aspx

____________________________________________________________

Part 3: Power supply Atari typeII:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeII-part-3.aspx

_____________________________________________________

Part 4: Power supply Atari typeIII:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeIII-part-4.aspx

_____________________________________________________

Part 5: Power supply Atari typeIV:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeIV-part-5.aspx

_____________________________________________________

Part 6: Zhodnotenie 4 typov napájacích zdrojov:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-conclusion-part-6.aspx

_____________________________________________________

Part 7: Zapojenie zdroja s pôvodným transformátorom z typuII, ktorý používa DC/DC menič s výstupnými parametrami 5V/DC/1A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC1A-TRACO-TSR-1-2450-part-7.aspx

_____________________________________________________

Part 8: Zapojenie zdroja s pôvodným transformátorom z typuII, ktorý používa DC/DC menič s výstupnými parametrami 5V/DC/2A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC2A-TRACO-TSR-2-2450-part-8.aspx

_____________________________________________________

Part 9:  Spínaný zdroj pre Atárko, ktorý stále používa trafo z typuII, ale dodá 5V/DC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC3A-TRACO-TSR-3-2450-part-9.aspx

_____________________________________________________

Part 10:  Spínaný zdroj pre Atari, ktorý používa čip LM2576, zase 5V/DC/3A:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC3A-LM2576-part-10.aspx

Záverečná časť, v ktorej sú popísané 3 verzie spínaných zdorjov s čipom LM2576 každý s trošku inými vlastnosťami.

_____________________________________________________

Part 11: Doteraz nepopísaný zdroj z Austrálie:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Switching-power-supply-Atari-5VDC-part-11.aspx

_____________________________________________________

Part 12: Zaujímavé kompletné zdroje AC/DC/5V v obale ála transformátor:
Napájacie zdroje Atari 600XL, 800XL, 130XE, 800XE, 65XE, XEGS. Switching power supply Atari - 5V/DC - part 12.

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari VCS 2600

Nie som síce majiteľom 2600-ky, ale je to Atari a je to 8bit. Nakoniec prednedávnom som písal o tom ako 2600-ka poznačila herný trh v 80-tych rokoch v Brazílli. Tak som si povedal, že doma v archíve odložený Field service manual lepšie poslúži ak sa k nemu dostanú aj skutoční majitelia Atari 2600 VCS. A tak teda čítajte.

atari2600_fsm.pdf (4,92 mb)

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari 400

 

Atari 800

A do tretice ďalší servisný manuál - pre Atari 400/800. Síce tieto počítače sa u nás prakticky nevyskytujú - skúsili ste v tej dobe doviezť veľký počítač (rozmermi) a na colnici by ste sa nedoplatili, taká bola realita po roku 1980. Síce som už dva manuály zverejnil, ale toto je zase urobené trošku inak a zase poskytuje niektoré iné informácie. A pretože je to manuál, tak sem s ním ! 

Už len pripomeniem - Atari 400 mal 16kB RAM, klávesnica bola membránová, Basic nebol zabudovaný, bol v cartridgi. Počítač mal dva sloty pre cartridge. Pamäť sa dal dodatočne rozšíriť na 48kB RAM (buď sa pridal 2x 16kB RAM modul, alebo 1x 32kB modul RAM).

Atari 800 mal v základe 48kB RAM a "ozajstnú" klávesnicu, Basic nebol zabudovaný - boli k dispozícii 2 sloty pre cartridge.

 

Atari 400 800 service manual.pdf (5,38 mb)

____________________________________________________________

Nakoniec kto chce vedieť viac - čítajte podrobnejšie v pôvodnom článku:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Pocitac-ATARI-400-Computer-ATARI-400.aspx

____________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Zase som lovil vo svojom archíve a našiel som ďalšiu nezverejnenú vec - Atari 130XE reference manual. A teda máme možnosť si prečítať niečo o 130-ke. Niekoho to pravdepodobne poteší, ono zase tá 130-ka nie je na zahodenie. A už sa opakujem - manuálov nikdy nie je dosť. Hlavne pre naše mašinky. 130-ka sa predávala tak isto v Tuzexe, ale o nejaký ten čas neskôr a bola v podstate 2x tak drahá ako Atari 800XL ...

 

Atari 130XE Reference Manual.pdf (1,74 mb)

____________________________________________________

Kto si chce prečítať viac na danú tému, tu je pôvodný článok o Atari 130XE:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Pocitac-ATARI-800XE-130XE-Computer-ATARI-800XE-130XE.aspx

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

A som zase u toho istého - manuálov nikdy nie je dosť a keď sa hrabem v mojich archívoch tak sa vždy podarí niečo nájsť čo som ešte neuverejnil. Počítač Atari 800XL je dobre známa mašina, k nám sa pred rokmi (1986) dovážala cez Tuzex, tak si zase sadneme a pekne si o nej počítame ... a občas tieto manuály aj pomôžu ak je naša mašinka nefunkčná a vďaka manuálu sa podarí objaviť chybu a následne ju aj opraviť.

atari_800XL_Field_Service_manual.pdf (4,25 mb)

____________________________________________________

Kto si chce o Atari 800XL prečítať viac, tu je pôvodný článok:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Pocitac-ATARI-800XL-Computer-ATARI-800XL.aspx

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Uher 4400

Dostal sa mi do rúk na opravu cievkový reportážny magnetofón Uher 4400, inak pre nás starších to bol pred časom nesplnený sen ho vlastniť. Táto konkrétna mašinka mala v háji všetky gumičky, motor bežal ale nešlo pretáčania ani na jednu stranu a tak isto ani zaradenie rýchlostí. Dúfam že nebude nikomu vadiť ak tu nebudem uvádzať bližšie parametre zariadenia, to nie je cieľom článku.

 

Tak som sa do toho pustil:

 

Magnetofón je inak podivuhodne zachovalý.

 

Bolo potrebné len umyť technickým liehom povrch krytu, vnútro krytu 

a tak isto aj predný panel. Samo sebou aj priestor pod mgtf páskou.

 

Po odstránení krytu mgtf hláv nasledovalo ich vyčistenie.

 

Prístup je skutočne dobrý a bezproblémový.

 

Tu je vidieť prasklinu na kotúči, ale nemá vplyv na chod zariadenia, našťastie.

 

Naľavo od kotúča je vidieť remeničku, tak bola stará že pri prvom zapnutí sa rozpadla ...

 

No a nasledovalo otvorenie zo spodnej časti.

 

Káblové zväzky, takto sa robilo naozaj už pred dávnymi časmi.

 

Dosky plošných spojov sa vyklápajú, naozaj stará škola.

 

Konečne je prístup k zotrvačníku, je to naozaj neskutočne kvalitne urobená mechanika,

kde sa prepínajú rýchlosti 2.4, 4.8, 9.6 a 19.2cm/sek.

Klasická nemecká precíznosť v praxi.

 

Toto sa dnes už nevidí.

 

Toto je miesto kde patrí jedna remenička.

 

Ešte jeden pohľad na to isté.

 

Už osadená nová remenička, pôovodná mala trojuholníkový prierez, táto je štvorcová, ale nakoniec som bol rád že som ju vôbec zohnal. Funguje rovnako, nerobí to žiaden problém.

 

Všimnite si čistiaci element v dráhe gumičky, zároveň utlmuje vibrácie gumičky.

 

A sem patrí druhá gumička, najlepšie sa meria potrebný rozmer špagátikom.

 

Tak isto pôvodne trojuholníkový prierez, teraz štvorcový, funguje tak isto bezchybne.

 

Jedna z dosák plošných spojov, prepoj na ďalšie dosky pomocou zväzku káblov.

 

Na mieste batérií založený 6V/DC sieťový zdroj.

 

Po opätovnom zložení a preskúšaní reportážny magnetofón Uher 4400 je zase funkčný. Jediná vec ktorá je diskutabilná - kde do toho dočerta zoženiete magnetofónové pásky ... ale inak aj po tých rokoch je to vec pri ktorej sa mi zrýchlil tep.

___________________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

05.09.2017

Síce som pár riadkov o dianí v Brazílii na tému Atari už napísal, ale dnes to bude o niečo podrobnejšie (síce tu sa nebudem rozkecávať, stačí na to vlastný článok):

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI13History-of-ATARI-Brazilia.aspx

Nakoniec do histórie Atari som už dlho nič nepridal, tak dnes sa snažím o nápravu. Vtip je v tom že v Brazílii sa zariadenia kompatibilné s Atari skutočne vyrábali. A hodne dlho. A teraz sa zase znova vyrábajú.

___________________________________________________________

06.09.2017

Tak som dával umelé dýchanie reportážnemu cievkovému magnetofónu Uher 4400:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Oprava-(repair)-Uher-4400.aspx

Podarilo sa.

___________________________________________________________

15.09.2017

Pri hrabaní sa v domácom archíve som našiel ešte niektoré u mňa neuverejnené veci - tak hneď z rána idem na to, nech je čo študovať cez víkend:

Atari 800XL Field service manual:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-800XL-field-service-manual.aspx

__________________________________________________________

20.09.2017

A zase sa vŕtam v mojom archíve:

Atari 130XE reference manual:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-130XE-Reference-Manual.aspx

____________________________________________________

23.09.2017

A zase raz nastupuje archív:

Atari 400, Atari 800 service manual:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-400800-service-manual.aspx

____________________________________________________

24.09.2017

Niekedy mám pocit že v tom mojom archíve sa budem musieť "vŕtať" častejšie, nasleduje Field service manual pre konzolu Atari 2600 VCS:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-26002600A-VCS-field-service-manual.aspx

__________________________________________________________

26.09.2017

Miniseriál o "vnútornostiach" najznámejších pôvodných napájacích zdrojov (a nielen o nich) pre počítače Atari:

Part 0: Úvod do problematiky napájacích zdrojov pre Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-introduction-part-0.aspx

(Zároveň slúži ako spätné vetvenie na všetky pokračovania tohoto seriálu.)

___________________________________________________

28.09.2017

Part 1: Všeobecné základné informácie o pôvodných napájacích zdrojoch pre malé Atari:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-info-part-1.aspx

___________________________________________________

29.09.2017

Part 2: Popis zdroja pre Atari typu I:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Napajacie-zdroje-Atari-600XL-800XL-130XE-800XE-65XE-XEGS-Power-supply-Atari-typeI-part-2.aspx

___________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

ATARI - BRASIL

Už som písal v blogu, že Brazília bola čo sa týka Atari bola celkom zvláštny fenomén, dnes to "rozpitvám" o niečo hlbšie. Na webe je dostatok informácií o tom ako vlastne vzniklo Atari a teda aj čo sa dialo v USA. Dnes by som sa chcel venovať trošku exotickejšej časti - Atari a to v Južnej Amerike a to konkrétne Brazílii. Celkom exotická záležitosť - aspoň pre Európana.
Priemysel videohier v Brazílii bol zvláštny, zase z pohľadu vtedajšej strednej Európy (myslím tým východné časti) to zas až také nem értem nebolo, tak si teda doplníme znalosti v tejto oblasti.

Tvrdé dohliadanie (vojaci):
Na úplnom začiatku musíme pochopiť veľmi dôležitý aspekt, pretože bez jeho pochopenia sa veci okolo počítačov tej doby v Brazílii nedostanú do potrebného súvisu a teda že Brazília bola naozaj aj u Atari špecifická.
V 80. rokoch minulého storočia boli v dôsledku vtedajšej legislatívy zakázané dovozy elektronických zariadení (vo všeobecnosti), ale najmä tých, ktoré sa nachádzajú v oblasti informatiky - a sem boli zahrnuté aj videohry. Bolo ich možné vyrábať iba v Brazílii a iba brazílskymi spoločnosťami, bol to ich spôsob podpory národného elektronického priemyslu. Neposudzujem či to bolo správne, alebo nie (pozn.: nakoniec aj my niečo podobné veľmi dobre poznáme).
Súbor zákonov, normatívnych aktov a iných právnych predpisov, ktorý toto upravoval sa nazýval "trhovovou rezervou", ktorá vyvrcholila zákonom č. 7/232 z 29.10.1984. Bola tu vládna agentúra, SEI (Špeciálny sekretariát informatiky), ktorá bola zodpovedná za všetko, čo sa týkalo tejto  oblasti. Ak ste mali nápad, výrobcovia prípadných zariadení museli predložiť projekt k schváleniu už spomínanej SEI, kde sa stanovil harmonogram "znárodnenia", t.j. koľko a ktoré časti by sa tu vyrobili a za koľko. Ďalej ktoré veci by v pôvodnom dizajne boli dovážané - tak to sa tu následne nahradili národnými alebo doma vyrobenými dielmi.
(Pozn.: Neskutočne mi to niečo pripomína.)
A tak vďaka tejto legislatíve vzniklo v Brazílli národné odvetvie videohier, nakoniec ešte o tom tu bude pár riadkov.

Rozvoj videohier v Brazílii:
Krátko predtým než prišlo ku krachu videoherného priemyslu v USA (v rokoch 1983 a 1984), bolo už z USA dovezené množstvo videohier a približne iba 5% týchto zariadení nebolo od Atari, no bola to sila, dosahovala sa tu neskutočne silná penetrácia trhu. Atari 2600  bolo vydané v roku 1977 a krátko potom sa začalo objavovať aj v Brazílii. Vrchol týchto "dovozov" sa odohral v rokoch 1981 až 1982, objavili sa slávne importy a predaje mnohých Atari ktoré kúpili dva veľké časopisy tej doby, Mappin a Mesbla. Konzoly boli dovezené na domáci trh, následne boli konvertované na brazílsky farebný systém PAL-M a ponúknuté na predaj - nezostali ležať dlho na regáloch. A následne sa celý národný priemysel začal prebúdzať na trhu s videohrami. Dve spoločnosti, ktoré boli priekopníkmi, začali vyrábať národné kazety pre Atari: Canal 3 Indústria & Comércio a Dynacom Eletrônica. Práve toto vydláždilo a pripravilo cestu pre vstup videohier do Brazílie.

Rok 1983:
Rok 1983 sa stal rokom začiatku veľkej "horúčky" videohier v Brazílii (pozn.: práve keď v USA to už išlo strmým pádom smerom dolu). Prvým veľkým odvetvím propagácie a predaja bola spoločnosť Philips s videohrami Odyssey v máji 1983. Jedna vec, o ktorej sa málo vie - prvá videohra s hardvérom kompatibilným s Atari bola naj-naj hrou od Of Electronic Bit, ešte z roku 1981. Môžeme ju považovať za prvú videohru národnej výroby. Avšak - pravdepodobne sa výrobca obával právnych problémov, Bit Electronics radšej nedráždila hada bosou nohou a pre istotu zmenila typ konektora pre cartidge. Samozrejme to dobre nefungovalo, pretože to zabránilo v používaní originálnych cartridgí priamo od Atari. Síce firma vyrobila nakoniec adaptér aby sa dali založiť aj "normálne" Atari cartridge, ale to už vo výsledku bolo neskoro prtož sa už objavili výrobcovia kde takýto guláš pri zapájaní cartridge nebolo potrebné prevádzať.

Prvá konzola, ktorá bola skutočne kompatibilná s Atari, sa volala Dactari, ktorú vyrobila firma Sayfi Electronics. Sayfi spustil v máji 1983 "TV Computer System 2600-A" s nízkou počiatočnou produkciou. Zámerom bolo využiť "prázdnotu" trhu, pretože ostatné konzoly kompatibilné s Atari boli vydané až v druhej polovici roku 1983. S designom prakticky úplne skopírovaným z pôvodného Atari 2600 sa Sayfi darilo celkom dobre.

Dactari

 

Prvé zásielky predávala výhradne spoločnosť Computerland. Neskôr Sayfi zmenil svoje meno a pravdepodobne aj majiteľa a mali sme tu zrazu Milmar Electronics. Milmar neskôr vydal Dactar (bez "i" na konci) s mierne upraveným dizajnom, ale stále nie veľmi odlišným od pôvodného Atari, nasledoval Dactar II, rovnaký ako Dactar, ale bol s kovovým panelom. A napokon prišiel slávny Dactar Suitcase, tiež známy ako Dactar 007. Bol to veľmi zaujímavý nápad - vyrobiť Atari v kufri. Možno ten nápad pochádzal z kufrov, ktoré boli v tom čase predávané: drevené alebo kožené kufre na umiestnenie konzoly, ovládacích prvkov a kaziet. Milmar rmal proste Atari priamo v kufri! Nepochybne to bol jedinečný nápad. Aj tak sa dalo.

Dactar 007

 

Ale Sayfi nebol dlho sám. Dynacom, malá spoločnosť a vtedy jeden z priekopníkov vo výrobe domácich cartridgí, oznámila spustenie konzoly kompatibilnej s Atari: Dynavision. Mala úplne jedinečný a rozdielny dizajn, bol dosť robustný a mal atraktívne prvky: vstupné ovládacie prvky na prednej strane konzoly, farebné tlačidlá a ovládacie prvky a tak isto aj vylepšené interné okruhy, ktoré "umlčali" televízor pri vypnutí videohry a aj pri výmene cartridge.

 

Dynavision

Konzolu sprevádzal Dynastick - bolo to robustné anatomické ovládanie s dvojitým joyistickom a prísavkami na pripevnenie. Aj keď niektorí krútili nosom na Dynastickom, bol v skutočnosti veľmi kvalitný. Dynacom ukázal prototyp Dynavision v UD z roku 1983. (UD je skratka pre domáce pomôcky, bola to prehliadka elektro-elektronických zariadení, UD bol len veľtrh "demonštrácie možností", ukázali sa tu žiadané výrobky, ale nakoniec sa nič nepredalo. Rôzne spoločnosti tu preukázali videohry - zvyčajne prototypy - ale žiadny výrobok nebol v skutočnosti predávaný).

 

Dynastick

Druhá polovica roku 1983 sa stala konečným štartom videohier. Dynacom začal predávať svoju značku Dynavision v auguste roku 1983. Ale veľký štart, naozaj veľkým hitom roka sa stal Polyvox. Spoločnosť Polyvox, ktorá patrí do skupiny Gradiente, ktorá sa do tej doby špecializovala na predaj zvukových zariadení, podpísala zmluvu s firmou Atari Corp. pre oficiálne distribúciu Atari 2600 Video Computer System v Brazílii. Spoločnosť Polyvox urobila skvelú reklamnú kampaň, potom začala koncom augusta 1983 predaj dlho očakávaného národného Atari 2600 VCS. Spolu s ním prišlo 28 cartridgí, všetko od Atari, s dokonalou krabicou, manuálnou a povrchovou úpravou, podobne ako to bolo v USA. Je jasné, že to znamenalo vo výsledku vyššie náklady na výrobu cartridgí. Napriek tomu spoločnosť Polyvox doslovne zaplavila trh s tisíckami konzol a cartridgí v roku 1983. A práve kvôli veľkej produkcii náklady neboli nijako prehnané.

Atari 2600 Polyvox

Samozrejme, veľkým cieľom výrobcov boli vtedy Vianoce roku 1983. Cielilo sa ale dosť nedobre - brazílsky trh, ktorý túžil po konzumácii hier bol skutočne nenásytný, preteky v obchodoch len zaručili väčší výber dostupných zariadení na trhu. V tom čase ak by boli vedeli firmy zvýšiť produkciu, aj tak by sa všetko by sa predalo. A to existovali nielen konzoly Atari kompatibilné, existovali konzoly Philips 'Odyssey, Digiplay / Sharp Intellivision a Splice Splicevision.
A rok 1983 bol len začiatok, pre nás asi bude zaujímavé ako sa spomínaný zákon na začiatku zahraničným formám darilo obchádzať a vyhlasovať za národné zariadenia konzoly z dovozu.

Rok 1984:
Ak v roku 1984 Atari prežívala najťažšiu krízu v USA, tak práve v tej dobe  sa v Brazílii Atari konsolidovalo. Nepochybne zaujímavé.


Ostatné konzoly kompatibilné s Atari debutovali v Brazílii v roku 1984. Najslávnejšou a nepochybne najlepšou z nich bol Supergame CCE VG-2800. od spoločnosi Supergame CCE. Konzola mala menšie rozmery a výrazný dizajn a bola celkom pekná (v skutočnosti je dizajn konzoly podobný americkej konzole Coleco, Gemini, ktorá nás vedie k domnienke, že dizajn bol kopírovaný. Supergame CCE má lepší dizajn, je esteticky lepší a praktickejší ako Gemini). A napriek mnohým kritikám, Supergame CCE mal vždy vynikajúcu kvalitu výrobkov. Navyše, CCE dodal hneď zo začiatku 9 cartridgí, neskôr nasledavala ďalšia séria 22 cartridgí.

CCE Supergame VG 2800

Aj ďalší výrobcovia si chceli ukusnúť z tohoto koláča, tak isto poskytli svoje konzoly kompatibilné s Atari. Jedným z nich bol Dismac, známy výrobca elektronických kalkulačiek a mikropočítačov kompatibilných s Apple II, tak isto  spustil svoju konzolu VJ-9000. Táto konzola bola veľmi zaujímavá: Dismac bol jediný, ktorý spustil videohry sprevádzané ovládacími prvkami paddle. Tieto ovládacie prvky sa otáčali a boli vhodné pre niektoré konkrétne hry. A okrem toho, Dismac tiež vydal niektoré cartridge, samozrejme s tým rozdielom, že titul hry na štítku bol "preložený": napríklad Pitfall! sa zmenil na "Pantanal", Kabbom sa zmenil na "TNT", Freeway bol zrazu "BR-101", atď. Neskôr Dismac "obnovil" konzolu s kódom VJ-8900.

 

Dismac VJ 9000

 

VJ 8900

 

Fenomén: Výroba národných cartridgí

Samozrejme, že neexistovali iba konzoly. Cartridge - ako hlavná súčasť videoherných konzôl bol viac populárny ako konzola samotná - mali samo osebe vtedy konkrétnu kapitolu v brazílskom priemysle videohier. Na začiatku keď ešte neboli vyrábané národné videohry, boli cartridge dovážané priamo zo zahraničia, rovnako ako vlastné konzoly. Ale netrvalo dlho, inžinieri a technici zistili, ako sa dajú kopírovať údaje z cartridgí a objavil sa prvý brazílsky Atari kompatibilný cartridge priemysel. Prvé dve spoločnosti, ktoré začali tento proces, boli Dynacom Eletrônica a Canal 3 Indústria e Comércio.
Toto sa stalo koncom roka 1982 a začiatkom roka 1983. V tomto roku, čo sa dá považovať za začiatok výroby národných cartidgí, výrobcovia konzol -teda konkrétne Polyvox sľúbil, že zaplaví trh v tom roku minimálne 600 000 kusmi cartridgí. Vzhľadom na "horúčku" a stav hladu po cartridgiach existujúci v tom čase - je vysoko pravdepodobné že uvedené číslo bolo dosiahnuté a dokonca aj prekročené. Polyvoxové cartridge boli spracované tak ako na "originálnom" rozložení Atari: všetko s krabicami, návodmi, farebnými, offsetovými kazetami rovnakého typu ako v USA. Boli síce drahšie ako ostatné, ale stále boli  oveľa lacnejšie ako tie dovážané. A znova pripomínam, že vďaka obrovskéme dopytu na konzumáciu hier tak takmer všetko čo bolo ponúknuté na predaj bolo aj predané.

A tak v roku 1984 cartridge priemysel doslova "explodoval":
okrem existujúcich výrobcov - Dynacom a Channel 3 - a výrobcov konzol - Polyvox, CCE, Dismac, Milmar.
Naozaj bolo veľa, z ktorých môžeme zdôrazniť: Digitel, Digivision, Zirok, Shockvision, Digimax, Imagic, Rod, Supergame ...
Niektoré inovované spúšťacie cartridge s 2 alebo viacerými hrami (voliteľné pomocou kláves, zapnutie - vypnutie konzoly, dokonca aj dotykom prstu). Väčšina z týchto spoločností sa musela zbaviť istých estetických aspektov cartridgí - napríklad veľkých krabičiek, farebných príručiek ako aj technických aspektov: kontaktné cartridge dostali vo väčšine prípadov už niklový kúpeľ namiesto zlata, výsledná cena išla nadol, čo ale neznamenalo že dostanete do rúk nekvalitný cartridge. Mnohé z nich mali dobrú úpravu a dokonale fungovali (a pokračujú v práci až dodnes). A nielen to: s príchodom národných kaziet ste sa mohli spoľahnúť na veľa nových hier, keďže Polyvox - oficiálny výrobca Atari v Brazílii - spúšťal iba hry Atari Corp. A je faktom, že existovali aj ďalší výrobcovia hier v zahraničí, napríklad Activision, Imagic, Parker Bros., M-Network, CBS, Fox, Coleco atď. Spoločnosti robili tieto iné hry (čiž npochádzali od Atari, aj keď niektoré z nich tiež uvoľnili hry pre Atari) a ak bola k dispozícii obrovská škála hier.

Polyvox, samozrejme pocítil takúto "súťaž":
V jednej z kapitol románu "Transas a Caretas", ktorú uviedla spoločnosť Rede Globo, spoločnosť Polyvox urobila prehlásenie o cartridge pre Atari, pričom uviedla, že iba originálne cartridge sú odporúčané na používanie vo videohrách. A že ostatné cartridge, ktoré obsahovali poniklované kontakty, medzi nim aj ostatné charakteristiky vlastne môžu znehodnotiť videohrua aj celúkonzolu. Dynacomu sa toto vyhlásenie nepáčilo - napokon, jeho  kontakty na cartridge boli poniklované - a rozhodli sa "prijať boj" a podali žalobu proti spoločnosti Polyvox, aby dokázali, že jeho cartridge  nepoškodzujú samotnú konzolu. Nie je mi známy výsledok, ale bola to zaujímavá udalosť. Toto všetko dokazuje a dáva predstavu o tom, čo sa dialo na trhu v tom čase.

Faktom však je, že Atari dosiahla vďaka veľkej hojnosti cartridgí za nízku cenu mimoriadnu popularitu, ktorú tu dodnes má. Bez obáv z toho že pochybím sa dá ale s istotou tvrdiť že takáto popularita by ale nebola ak by sa cartridge kupovali len od Polyvoxu.

Veľmi zaujímavým aspektom týchto cartridgí je fakt, že takmer všetci výrobcovia vykonali zmeny v binárnych kódoch hier, t.j. aby sa zmenili nápisy na obrazovke. Väčšina hier prišla so slovom alebo logom výrobcu a národné spoločnosti zmenili kódy na zobrazenie svojich mien. Hlavným argumentom pre to bolo okrem iného, že týmto samozrejme "personalizovali" hru, takto sa snažili vyhnúť právnym problémom. Prax to bola diskutabilná a vtedy sa zase až tak na tú právnu stránku nehľadelo a dodnes sa to považuje za pioniersku dobe kedy sa technici a inžinieri "učili" kopírovať cartridge.
(Pozn.: nepripomína to 80-te roky u nás ... ? Teda myslím tým to to pajcnutie, u nás nepustili žiadnu firmu k výrobe cartridgí vo veľkom.)

Bol tu ďalší "fenomén" a platil iba v Brazílii. Existovala takzvaná "séria" cartridgí.
V podstate existovali "Silver Series" a "Gold Series". Inými slovami, cartridge boli predávané v jednej z týchto sérií a Gold Series mali vyššie ceny ako Silver Series. Existuje aj niekoľko iných "sérií", napríklad "Diamond Series" alebo "Special Series".
Cartridge striebornej série boli hry vo veľkosti 2 kB a 4 kB Eprom,  zlatá séria = 8 kB. Gold séria s 8kB potrebovala dodatočný hardvér aby sa dala využiť táto kacita a teda tomu potom aj zodpovedala vyššia predajná cena.

Samozrejme, v roku 1984 sa výrobcovia cartridgí v Brazílii usmievali, všetci bez výnimky skončili zo ziskom. Rok 1984 bol pravdepodobne najlepším rokom pre videohry vo všeobecnosti.

Rok 1985:
Po Vianociach 1984, ktoré bola rovnako dobrá alebo aj lepšie, (z hľadiska predaja i zábavy), rok 1985 prisľúbil pokračovať v "ošiali" z Atari a videohier vo všeobecnosti. A boom v skutočnosti naďalej pokračoval. Možno bol trochu viac zdržanlivý,  možno zase bol viac "solídny". vzhľadom na to, že veľká väčšina ľudí už mala svoje konzoly a cartridge tak sa objavil ďalší fenomén tej doby - priatelia a susedia si medzi sebou začali vymieňať a požičiavať cartridge. Takáto prax bola vtedy "exkluzívna", takúto vec už v dnešnej dobe neuvidíte.
V tomto roku sa začali objavovať kazety s hrami "sofistikovanejšími", ako napríklad James Bond 007, Gremlins, He-Man, Porky, HERO atď. Tento posledný alias bol veľký hit a spolu s Enduro a River Raid boli jedny z najúspešnejších cartridgí vôbec.
Už tradičný výrobcovia začali diverzifikovať hry. Spoločnosť Polyvox spustila hry Activision so zaujímavou pečaťou "origininality cartrdige". A herné príručky tej doby už znateľne klesli na kvalite (iný papir, menej kvalitné obaly), začalo sa šetriť.

Ďalší výrobca tiež predstavil konzolu kompatibilnú s Atari:
Microdigital, tradičný výrobca mikropočítačov TK, spustil Onyx Jr. Microdigital "ohrozil" týmto spustenie Oncoxu, ktorý bol kompatibilný s Colecovision, ale rozhodol sa radšej pre kompatibilnú konzolu s Atari - z trhových dôvodov (konzola kompatibilná s Colecovision by bola veľmi drahá, ako sa to stalo so spoločnosťou Splicevision). Onyx dizajn bol zaujímavý, kompaktný a pripomínal CCE Supergame, bol tmavo zelený a mal jedinečnú funkciu medzi konzolami kompatibilnými s Atari: tlačidlo PAUSE! Keď bolo toto tlačidlo aktivované, hra sa stopla a pokračovala ďalej až keď bolo tlačidlo deaktivované. Kvôli vlastnostiam Atari počas prerušenia hry bola obrazovka čierna. Bol to veľmi zaujímavý a užitočný doplnok. Z dôvodu spustenia neskorej výroby Onyx Jr. nemal veľmi veľkú účasť na trhu. Samozrejme, ako všetci výrobcovia konzol v tej dobe, boli cartridge designovo spracované aby farebne ladili v kombinácii s konzolou.

Národný trh s videohrami skončil v roku 1985 s dobrými Vianocami znova z hľadiska hernej a konzolovej požiadavky. Prvé známky trhovej recesie však už bol cítiť, Atari "strácalo svoju silu.

Rok 1986:
V roku 1986 bohužiaľ trh s videohrami začal "chladnúť". Dá sa povedať že to čo sa stalo v USA dorazilo do Brazílie s 3 až 4 ročným oneskorením . V roku 1986 ešte Atari mala silu a hry sa stále vyrábali a uvoľňovali. Od roku 1987 však už výroba jednoznačne strmo klesala. (Pozn.: vieme kto v Atari v tej dobe na tom mal hlavnú zásluhu, samozrejme si uvedomujem ža Atari 2600 nemohlo hrať prím donekonečna.) Vo veľkej miere hlavnou príčinou "konca" horúčky Atari bola popularizácia mikropočítačov s novými grafickými a zvukovými schopnosťami, tu Atari zaspalo.

Väčšina malých výrobcov cartridgí zastavila výrobu a mnohé skončili, iní sa začali venovať vytváraniu cartridgí pre "moderné" videohry alebo jednoducho zmenili okruhy svojich činností. Jeden po druhom výrobcovia cartridgí zastavili produkciu: Dismac, Microdigital, Bit Electronics ... Milmar dokonca vydal "Memory Game", veľmi kompaktnú konzolu s dizajnom veľmi podobným Atari Jr. z  hrami priamo zabudovanými do konzoly. Spoločnosť Dynacom zastavila výrobu modelu Dynavision 1 a cartridgí pre Dynavision 2, tne bol kompatibilný zo systémom Nintendo Entertainment System, aj keď neskôr uvoľnila Megaboy, prenosnú konzolu Atari, ktorá vysielala RF signál cez anténu do televízora "bezdrôtovo". Spolu s ním bol vyvinutý vzdelávací cartridge, bol určený pre Atari s najaktuálnejšou pamäťou, t.j. pre 64 Kb. Polyvox bol jediný a posledný, ktorý vyrobil Atari-kompatibilné konzoly s Atari 2600-S, ale jednalo sa o nižšiu kvalitu v porovnaní s prvou uvoľnenou Atari.

Polyvox skončil výrobu Atari na konci 80. rokov minulého storočia, čím ukončil národný priemysel Atari v Brazílii.

No, je mi jasné že ataristov túžiacich po tom, ako tam fungovali 800XL, 800XE a pod. som s týmo článkom asi nepotešil, ale história je takáto, u nás sme sa pokúšali na tom robiť aj niečo vážne, tam sa radšej hrali. Iný kraj, iný mrav.

Je veľmi zaujímavé koľko výrobcov sa vrhlo na výrobu "národného" Atari 2600, to je to spomínané špecifikum Brazílie - toto asi nikde inde na svete nezaregistrujete. A práve pre toto, že tak veľa domácich výrobcov v Brazílii produkovalo "domáce Atari" mi dáva právo zaradiť tento článok do histórie o Atari.

Nakoniec Brazília rozhodne nepatrí medzi nejaké malé štáty.

___________________________

Ale poďme na perličku  na záver - skok priamo na rok 2017:

 

Firma Tectoy v Brazílii vyrába klasickú Videogame Atari vo svojej verzii Flashback 7, ktorá sa týka prvého a legendárneho Atari 2600, zabudovaných je 101 hier - všetky pochádzajú zo slávnej éry konzolových videohier. Na rozdiel od predchádzajúcich verzií nie je zariadenie riešené na vkladanie cartridgí, t.j. jedná sa o uzatvorený sytém. A dokonca sa dá celkom bez problémov zohnať aj v našich končinách.

 

 

 

__________________________________________________________
15.09.2017

Ako vždy nájdu sa jednotlivci čo "hacknú" aj konzolu - tu konkrétne Atari Flashback 2 a teda že sa dá pripojiť aj pôvodný cartridge - ako na to je na tomto linku:

http://www.atarimuseum.com/fb2hacks/

Výhodou je že sú k dispozícii snímky otvorenej konzoly spolu zo základnou doskou.

__________________________________________________________

Odkaz na všetky pokračovania:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Historia-firmy-ATARI-History-of-ATARI.aspx

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

U-BASIC

 

Poznáte U-Basic ? Pochádza z Poľska, rieši svojím spôsobom nedostatok voľnej RAM v Basicu. Funguje na princípe nabootovania cez klávesu Option (t.j. je vypnutý pôvodný Basic), potom sa nová verzia U-Basic nahrá pod OS (Operačný Systém) a teda v konečnom dôsledku máme k dispozícii skoro ďalších 8kB RAM viac ako doteraz. Paráda, nič sa nemusí prerábať, je to len softvérový "fígel" v praxi. Ak používate DOS, je jasné že po jeho nahratí nemáte štandartne k dispozícii ani tých 37902 free byte, vtedy sa tých cca 8kB RAM navyše viac ako hodí. U-Basic funguje pod SPartaDosom, MyDOS. Za základ bol zobratý pôvodný Atari Basic, ale pretože boli tu už boli použité niektoré rýchlejšie rutiny, vo výsledky je o niečo rýchlejší - čo nikdy nie je na škodu.

Pri použití bez DOSu môžeme očakávať cca 45kB free RAM ! V najnovšej verzie presne 46051 bytov.

Jeden príklad:

Verzia 1.7 zaberá iba 43 bajtov pamäte v pôvodnom priestore (verzia 1.6 verzia potrebovala 52 bajtov), čiže je vidieť že s RAM sa pracuje naozaj viac ako úsporne.

 

Tu sa jedná o obrázok z verzie 1.1

 

Prebehol celkom dôkladný vývoj tohoto Basicu, nasleduje link na stránky autora, kde sú postupne uvedené všetky vývojové verzie tohoto U-Basicu.

http://drac030.krap.pl/pl-ub-pliki.php

 

Ten kto si to len chce vyskúšať, máte tu k dispozícii verziu 1.5:

ubi15.zip (32,41 kb)

_-_ -_-_-_-_-_-_-_-_

Pôvodný zdroj informáciíí:

http://www.atari.org.pl/

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari SPEEDY 1050.

 

(4x 16kB firmware in Eprom 27512)

 

Vhodné pre verziu 5.

 

A teraz nasleduje programové vybavenie vhodné pre verziu 5, teda mám tu ak návod ako dostať 4x 16kB obsah do jednej Eprom typu 27512.

Čiže - nič vám nebráni skombinovať si tu dostupné 16kB binárky pre Atari Speedy 1050 do Eprom podľa svojich vlastných predstáv. Tie štyri možnosti sú podľa mňa viac ako dostatočné na denné používanie. Pritom je viac ako pravdepodobné že si nájdete jednu verziu na ktorej to už necháte prepnuté natrvalo. A ak nie, nuž môžete ďalej prepínať podľa svojho uváženia. (Alebo proste vymeníte Eprom za inú v ktorej bude to čo potrebujete.)

 

Ale dosť rečí, idem radšej na to ako si sami môžete pripraviť 4x 16kB binárky do jedného 64kB súboru vhodného na napálenie priamo do Eprom 27512:

Nie je to nič zložité, musíte si pripraviť 4 binárky o veľkosti 16kB ktoré do Eprom chcete napáliť ako jediný súbor, ja ich tu pre názornosť pomenujem file1.bin, file2.bin, file3.bin a file4.bin. Ich poradie určuje v akom poradí budú potom vyberané pomocou dvojitého binárneho spínača (file1.bin prepínač =00, file2.bin prepínač =01, file3.bin prepínač =10 a file4.bin prepínač =11).

Následne (príklad je pod Win) skočíte na príkazový riadok príkazom cmd do adresára kde máte nachystané tie 4 súbory, kontrola príkazom dir, teda máme istotu že sa tam naozaj nami potrebné súbory nachádzajú:

 

 

No a nasleduje vlastný príkaz pre zlúčenie jednotlivých súborov do jediného súboru:

 

 

Vďaka príkazu príde k zlúčeniu štyroch jednotlivých 16kB súborov do jedného 64kB ktorý je určený na napálenie, v tomto prípade som mu dal názov eprom.64k, pozor - niektoré programátory vyžadujú koncovku bin, tak si to podľa potreby premenujte. To že sa potrebný 64kB súbor skutočne vytvoril si môžete pozrieť pomocou príkazu dir - skutočne tam je vytvorený súbor eprom.64k - a má aj správnu dĺžku (65536 byte).

 

Poznámka (01.10.2018):

Rozhodol som sa to tu takto prepísať (odobral som 3 súbory ktoré tu doteraz boli k dispozícii - určené na napálenie do troch samostatných Eprom 27512) pretože som dostal mail, prečo sú tam práve tie súbory a prečo tam nie sú tie ktoré tam potrebuje v svojej konfigurácii pisateľ mailu, nuž teraz si tam dajte to čo sami chcete a ja už neurčujem aká kombinácia súborov má byť v Eprom napálená. Potrebné  jednotlivé 16kB súbory sa nachádzajú v predchádzjúcich dieloch o Speedy 1050. Dosť ma prekvapilo že si to niekto nevie upraviť sám tak ako treba, ale zase každý niečo vieme a niektorí nevedia pomaly nič - taká je doba.

 

Zatiaľ je to posledná časť, nevylučujem že sa k téme ešte vrátim, ale v tomto okamžiku je myslím si napísané všetko podstatné čo treba aby sa to dalo reálne postaviť a používať. Rád si vypočujem (alebo lepšie povedané), prečítam si pripomienky a ešte radšej uverejním nejakú fotografiu postavenej Atari Speedy 1050. Pokiaľ je mi známe žiaden takto podrobný rozbor, schémy zapojenia a binárky na webe doteraz uverejnené neboli.

No a aby ste binárky vhodné na napálenie nemuseli hľadať tak som ich tu všetky čo mám pripravil do jedného balíku:

SPEEDY 1050_16k_files.zip (84,59 kb)

 

A to je tak asi všetko na danú tému - takže, držím palce pri stavbe !!!

____________________________________________________________

Návrat do hlavného menu popisu Atari Speedy 1050:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-Speedy-1050-part-0.aspx

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari SPEEDY 1050.

 

(Next 16kB  firmware)

 

Vhodné pre verzie 3, 4 a 5.

 

Nasledujú 16kB verzie firmware, upozorňujem - zatiaľ som ich všetky netestoval.

SF2000 Bibodos + verzia 1.4
SHSS - copy + speedy ver.1.4
Speedy - HSS copy ver1.4
SPEF2000 - ver.1.4
SPEEDY SUPERCOPY  ver.1.5 - nemecká a anglická verzia

 

SF2000.BIN (16,00 kb)

SHSS.BIN (16,00 kb)

SPEEDY-HSS.BIN (16,00 kb)

SPEF2000.BIN (16,00 kb)

SPEEDY-SUPERCOPY_DE.BIN (16,00 kb)

SPEEDY-SUPERCOPY_EN.BIN (16,00 kb)

 

Mám taký pocit že je s čím na tomto poli začať experimentovať.

____________________________________________________________

A čím sa bude zaoberať posledný diel ? Ešte stále zo súbormi pre verziu 4x 16kB, teda pre verziu č.5.

____________________________________________________________

Návrat do hlavného menu popisu Atari Speedy 1050:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-Speedy-1050-part-0.aspx

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari SPEEDY 1050.

 

(firmware ver.1.4 + BiboDOS, 16kB - 2 version)

Idem ďalej - firmware verzie 1.4 pre Atari Speedy 1050 spolu s BiboDosom - k dispozícii sú 2 verzie. Upozorňujem, že tieto verzie som osobne netestoval, takže je to na Vás. Je zaujímavé že sa vyskytujú 2 verzie, nechcem špekulovať o príčinách, proste to berme ako hotový fakt. Takže s chuťou do testovania !

Jeden z možných vzhľadov Atari SPeedy 1050.

 

Súbpory sú vhodné pre verzie Atari Speedy 1050 - ver.3 a ver.4, poprípade aj do verzie 5.

Vlastné 16kB binárky obidvoch verzíí:

SPEEDY16-BiboDOS2.BIN (16,00 kb)

SPEEDY16_BiboDOS3.BIN (16,00 kb)

A čo bude nabudúce ? Nechajte sa prekvapiť ...

____________________________________________________________

3-ku som otestoval, beží naprosto v pohode.

____________________________________________________________

Návrat do hlavného menu popisu Atari Speedy 1050:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-Speedy-1050-part-0.aspx

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Nejako ma v poslednej dobe prestáva baviť čítať "novopatvary", čo sa objavujú kam sa človek pozrie.

 

Zoberiem časopis Kozmos, všetko sa v ňom detektorom deteguje. Nemal by to byť teda detegtor ? Alebo nemalo by to byť ako kedysi keď detektor detekoval ? Lenže čo by bolo s pôvodnou výskumnou správou na danú tému ? "Jazykotepec" vráti titul ?

Už som to asi niekde spomínal, ale dovolím si to pripomenúť - v roku 1986 v Sdělovací technice prestali používať názov videomagnetofón, pretože naši jasnozriví "jazykotepci" usúdili na základe neviem čoho že toto slovo nevyjadruje že sa jedná o magnetický záznam videa. Ja tam v tom slove vidím video a aj magnetofón (čo je samo osebe synonymom pre magnetický záznam). Asi sme sa potrebovali odlíšiť od Západu, za každú cenu. A čo si teda vtedy na nás vymysleli ?

Nádherne nové a - blbé slovo - magnetoskop. A tak nás až do novembra 1989 zásobovali týmto patvarom vo všetkých článkoch na danú tému. To si zas nejaký "odborník" budoval nesrmteľnosť na úkor normálneho zdravého rozumu. Našťastie v roku 1990 sa na túto megahovadinu nadšene a hodne rýchlo zabudlo a išlo to na smetisko dejín. A ja mám teda dnes doma historický videomagnetofón a nie to čo z toho chceli urobiť naši jazykoví odborníci. 

 

Môj otec kedysi choval exotické papagáje a vždy išiel do vývrtky keďže naši jazykári pomenovali jedného vtáčika kolibiarik čipčavý. Čo to vyjadruje ? Čo je čipčavý, čo to vyjadruje ?

Poďme na slovenskú Wikipédiu:
Spev kolibiarika čipčavého vystihuje aj jeho slovenské pomenovanie, znie ako opakované "čip-čap čip-čap čip-čap .."

Nemal by sa menovať kolibiarik čipčap ? Alebo kolibiarik čipčapý ?

Bác, je to tu, naozaj vedecké zdôvodnenie ako fras, pozrime - vrana robí krá-krá, ale vranu krá-krá nejako u nás stále nemáme ...

Občas si myslím že tí z jazykovedného ústavu sedia občas niekde večer vo vinárni a váľajú sa od smiechu ako nám pizdia novopatvarmi náš život. A že sa im darí.

(Tak ako nám teraz spríjemňujú život úradníci z Bruselu.)

 

Asi všetci poznáte nový patvar - slovo kompaktibilný, blbý ale naozaj hodne, hodne zaužívaný. Asi ho ani radšej nebudem rozoberať. Toto ale nemôžem "prifariť" jazykovednému ústavu ale iba obyčajnej ľudskej blbosti.

Ak aj vy nazývate tanečníka baletu mužského pohlavia baleťákom, vedzte, že sa mýlite a používate nesprávne pomenovanie. Je to totiž baletník.

 

Nemáme lomítko, ale lomku, takže bacha nelomíme, lomkujeme !

Nedá mi pripomenúť ešte nejaké tie radosti nášho jazyka (je ich podstatne viac, ale táto ukážka rozhodne stačí):

NESPRÁVNE – SPRÁVNE
alergológ, alergologička − alergiológ, alergiologička
aloe (gréc.) − aloa
bdi! bdite! (čes.) − bdej! bdejte!
blahodárny − blahodarný
blomba − plomba
botník (čes.) − topánkovník
buď na mňa milý − buď ku mne milý
cop (čes.) − vrkoč
cez sto ľudí − vyše, viac ako sto ľudí
cez to všetko − napriek tomu, jednako
čabajská klobása − čabianska klobása

A idete do obchodu a predávajú čabajskú klobásu, ešteže stále existuje zdravý rozum. Mňa dostal ten topánkovník, je jasné že aj ten jazykovedný ústav musí nejako zdôvodniť svoju existenciu, akurát by nás nemali nútiť to používať, inak tie ich knihy odložím do topánovníka (ku).

 

Úvaha (ako by to mohlo byť):

Teraz si predstavte že sa niečo indikuje ... a mohol  by to byť napríklad indigátor (a bude to aj modré ? malo by ...).

Pohovka nie je pohovka ale hovník, pretože si tam hoviete (v jednotnom čísle hovieš). Lezie lezúň po hovníku (batoľa lezie na pohovke) .

(Lezúň nie je bohužiaľ sranda.)

Vopcháčik - hot dog.

Koniec úvahy.

Dovolím si uviesť naozaj len malý "výcuc", aby ste vedeli že vedci naozaj pracujú na tom, aby tá naša slovenčina bola "všeobecne zrozumiteľná", nakoniec môžete si to celé prečítať na 72 stránkach ...

Na Paulinyho výklady o tvorení tvarov imperatívu nadviazal J. Ružička. Podľa neho E. Pauliny vychádza zo správnej zásady, že zloženie gramatických tvarov treba hľadať v sklade morfém. Dopĺňa ju zásadou alebo požiadavkou, aby sa každý gramatický tvar rozkladal na pomenovací základ a formanty a aby sa ani jeden gramatický tvar nevykladal z iného hotového tvaru. Podľa J. Ružičku E. Pauliny neuplatnil uvedenú teoretickú požiadavku do dôsledkov, i keď z nej programovo vyšiel. Preto má podľa neho jeho výklad isté slabšie miesta, ktoré do značnej miery znehodnocujú jeho analýzu imperatívnych tvarov v spisovnej slovenčine. J. Ružička nepokladá za presvedčivý výklad, podľa ktorého tvar 2. os. sg. je základný tvar imperatívu. Podľa neho sa prieči základnému morfematickému princípu, že gramatické tvary sa nikdy netvoria od hotových tvarov, ale treba ich vykladať ako spojenie morfém. Gramatický tvar je binárne alebo dvojčlenné spojenie morfém, pričom jedna časť gramatického tvaru slúži lexikálnej stránke jazyka, druhá časť gramatickej stránke.
Podľa toho v stavbe všetkých imperatívnych tvarov musíme vydeliť imperatívny základ a osobnú príponu.

 

Je to každému jasné, nie ?

Mám pocit že sa zase radšej idem venovať počítačom, je to tam podstatne jednoduchšie ako tieto "jazykotepecké príručky". Síce do kostola nechodím ale Boh chráň zahraničáka čo sa rozhodne že sa ide učiť slovenčinu ...

__________________________________________________________

11.05.2020

Ešte jedno "pekné" slovo v praxi - fotovoltika. 40 rokov máme zaužívaný výraz fotovoltaika, ale naši vedátori sa konečne zobudili a zpizdili ďalšie slovo. A tak máme ďalší "originál" - o ktorý nikto mimo jazykovedného ústavu nestál. Ale nie je tomu koniec, naši jazykotepci nespia, stále pracujú ... pomaly, ale isto. Čo to bude za nový patvar čo vymyslia ?

____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari SPEEDY 1050.

 

(firmware ver.1.2 + BiboDOS, 16kB)

Dnes je tu firmware verzie 1.2 pre Atari Speedy 1050 určený do 16kB Eprom, teda máme tu spolu v jednom Speedy 1050 a zároveň už aj BiboDOS. Kedysi veľmi pohodlné - nebolo treba DOS nahrávať, natiahol sa bleskovo z Eprom pamäte. Dnes je to už iba technická vychytávka - ale aj tak poteší. Túto uverejnenú verziu používam, teda je otestovaná a funkčná.

 

Skúsim to upresniť - V.1.2 dokázala naformátovať disketu a uložiť EDOS, teda dva súbory na disketu o minimálnej dĺžke. Ak ste takto naformátovanú disketu založili do Speedy 1050 tak bootovanie zbehlo nasledovne:

- zistilo sa že je to špeciálna verzia

- celý BiboDos sa následne nahral z Epom firmware V.1.2 za pár sekúnd

-  a vlastne ste takto mali celú disketu voľnú, nemusí byť na nej uložený BiboDos, len tie 2 kratučké fily

 

Vhodné pre verzie Speedy 1050 - ver.3 a ver.4, poprípade aj do verzie 5.

Vlastná 16kB binárka:

SPEEDY16_BiboDOS1.BIN (16,00 kb)

 

A čo zase chystám ? Ďalšie 2 verzie firmware do 16kB Eprom, viac neprezradím ..., počkajte si.

____________________________________________________________

Návrat do hlavného menu popisu Atari Speedy 1050:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-Speedy-1050-part-0.aspx

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

03.08.2017

A je tu august, zase si pripomenieme príchod vojsk Varšavskej zmluvy. Nech sa na to pozerám ako pozerám (aj inde), Rusi radi chodia nepozvaní na návštevu ... a ešte radšej tam zostávajú.

__________

Ale z iného súdka  - z Best Electronics mi prišiel fungl nový napájací zdroj pre Atari Portfolio (síce si ho viem vyrobiť, ale zase za tú cenu - no neberte to !). A ešte jedna vec mi odtiaľ prišla - karta PowerBasic pre Atari Portfolio. A mám sa s čím zabávať.

__________

Pozerám na svoj blog - mám tu 2 naozaj vytrvalých hodnotiteľov, nie je to síce veľa ale aspoň niekto kto si nájde čas a klikne o ten jeden klik naviac, ďakujem. Občas síce niekto napíše že ho teší čítanie článkov na tomto blogu, ale tej spätnej väzby koniec koncov až tak veľa nie je. Až na také maličkosti akože si niekto chce u mňa objednať SIO2SD - ako hotovú vec. No neviem, niekde to ponúkam ? Tssss, dejú sa veci.

___________________________________________________________

04.08.2017

Máte radi zaujímavosti o počítačoch na palubách vesmírnych sond ? Ako sa to stavalo a robilo pred rokmi - taký Voyager je naozaj raritka, ale aj palubný počítač pre Apollo je pekný kúsok. A poznáte sondu Juno ? Ponúkam linky na veľmi pekne spracované články s naozaj dobrými fotografiami na túto tému:

Počítač sondy Voyager

Počítač Apollo 11

Počítač sondy Juno

___________________________________________________________

09.08.2017

Ták, medzičasom sa nám trošíčku ochladilo - takže prinášam ďalšiu várku firmware Atari Speedy 1050 pre 16kB Eprom, alebo inak povedané - nasleduje 18.časť:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-Speedy-1050-part-18-Firmware-Speedy-1050-ver12-2b-BiboDOS-(16kb).aspx

____________________________________________________________

10.08.2017

Dnes som na atariage čítal vo fóre na tému: Atarimax + Steven Tucker. Moje skúsenosti s ním sú len kladné, tu sa na neho sťažujú že je pomalý atď. No, robí to popri práci a zatiaľ vždy všetko vybavil, takže osobne to pokladám celé za bezpredmetné. Ale ak si chcete prečítať ako sa podaktorí vedia obúvať do niekoho čo robí hodne pre Atari komunitu, čítajte tu:

http://atariage.com/forums/topic/268633-steve-tucker-of-atarimax-mia/

________

Ešte niečo na tému jazykovej čistoty, nech nedávame zabrať tomu "slovenčinovi", oni to naši jazykovední odborníci radi urobia za nás:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Male-jazykove-okienko.aspx

_____________________________________________________

16.08.2017

No, dnes som skoro už nikdy nič nenapísal. Cestoval som necelých 180km (doobeda), za celú cestu som narátal 20 vodičov čo išli v protismere na mojej strane. Iste nie celkom, ale ak Vám niekto ide naproti a trčí meter na Vašu stranu myslím si že sa to dá považovať už za jazdu v protismere. Akurát blbé bolo to že som musel skákať na brzdu aby sme sa obidvaja "zmestili" na cestu. Vodičov pribúda lineárne, ale počet blbcov na ceste v poslednej dobe rastie logaritmickou radou. Síce pár ich počas jazdy telefonovalo, čo ich "mierne ospravedlňuje", kto má potom čas sa pozerať či ide na správnej strane, že, tí ostatní sú asi Briti - len jazdia na autách s našimi značkami. Čiže dnes 20x prudké dupnutie na brzdu aby som zostal celý.

Dosť to unavuje.

______________

A vďaka tomu že som zostal celý - dnes ide ďalšia časť o Atari Speedy 1050: 

V časti 19 - firmware Atari Speedy 1050 ver.1.4 + Bibodos - 16kB (sú tu 2 verzie súboru) - určené pre verzie 3,4 a 5:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-Speedy-1050-part-19-Firmware-Speedy-1050-ver14-2b-BiboDOS-(16kb)-2-version.aspx

____________________________________________________

22.08.2017

časť 20 - ďalší 16kB firmware Atari Speedy 1050 - pre verzie 3,4 a 5:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-Speedy-1050-part-20-Next-16kB-firmware-Speedy-1050.aspx

Celkove 6 súborov. Nechcel som byť potvora a kúskovať to po jednotlivých filoch ...

____________________________________________________________

23.08.2017

Určite ste zaregistrovali, že sa zase chystajú zmeny - v automobilizme. Angela M. sa zadúša nad tým že automobilky nedodržovali legislatívu. Chápem jej rozhorčenie - no, milá pani, v prvom rade a ešte na podstatne vyššej úrovni ju nedodržujete Vy sama - i keď v inej oblasti. Ale poďme k téme, dieselové motory majú dostať červenú. A zase, nikto nikde nikoho neupozornil že čo tí chudáci čo majú autá s takým pohonom. Milá Európa, zase raz všetko naprd - ako zvyčajne. Síce vidím a čítam že diesel nie, ale nikde ani slovo čo bude s naftovými motormi v nákladných autách, zase raz lobbovanie niekoho sa presadilo a ostatní si môžete ...

Alebo zase raz v praxi - všetci sme si rovní, akurát podaktorí sú si rovní viacej. Vitajte v dnešnom svete plnom istôt.

____________________________________________________________

25.08.2017

Zatiaľ záverečná časť číslo 21 - 4x 16kB firmware Atari Speedy 1050 - pre verziu 5:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-Speedy-1050-part-21-4x-16kB-firmware-Speedy-1050.aspx

_____________________________________________________

26.08.2017

Počuli ste o U-Basicu pre malé Atari ?:

http://blog.3b2.sk/igi/post/U-Basic-Basic-sub-OS.aspx

_____________________________________________________

28.08.2017

Tak som na webe "preňúral" celú Južnú Ameriku (hľadal som niečo o Atari - 8bit) počnúc:

Argentína, Chile, Bolívia, Peru, Ecuador, Paraguay, Urugay, Kolumbia, Venezuela, Guyajana.
Jedine zaujímavé veci sú z Chile. Hmm dosť málo na taký kus zeme. Všetky tieto štáty používajú španielčinu.

Suriname - holandština.

Francúzska Guajana - francúzsky.

Jediná Brazília ide "portugalsky." Tu je zaujímavé že v čase 8bitov tu platil zákon, že sa nesmeli dovážať počítače zo zahraničia a všetko sa muselo vyrábať v tejto oblasti doma. Phhh, toto nám niečo pripomína. A hodne. A tak v Brazílii sú v oblasti 8bitov na tom tak že Atari tam nie je niečo kde by sa tvorili kluby.

Ako som písal, najaktívnejšie je to asi v Chile.

(Nakoniec z Chile som pred časom uverejnil najjednoduchšiu 3 tranzistorovú verziu SIO2PC.)

_____________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

 

Atari SPEEDY 1050.

 

(firmware ver.1.2 - 8kB)

Dnes uverejňujem firmware verzie 1.2 pre Atari Speedy 1050 - táto 8kB verzia je vhodná pre uverejnené verzie 1,2 a 4.  Samozrejmosťou je že aj v tejto verziii je už všetko potrebné pre zobrazovanie hustôt a tak isto aj software pre zobrazovanie na sedemsegmentovom displeji s čipmi 74LS273. Zaujímavé je (pamätníci firmy Corel si určite pripomenú) že sa objavujú párne verzie firmware, verzie 1.1 a 1.3 som nikde nevidel a teda ani nebudú uverejnené - pretože ich nemám. Corel mal zase veľmi dobré nepárne verzie programu. Verziu Atari Speedy 1050 ver.1.2 používam - je kvalitná, takže všetko bude bežať tak ako sa patrí. 

 

Na tejto doske Atari Speedy 1050  tiež nie je osadená audio časť. Dal som sem ten obrázok preto lebo je tu použitá verzia 1.2 - čo sa práve hodí. Všimnite si prosím že tu na doske boli dodatočne osadené filtračné kondenzátory, niekto konečne aj rozmýšľal a doplnil tam to čo tam od začiatku chýbalo. Myslím že právom predpokladám že ďalšie filtračné kondenzátory sa skrývajú pod pätičkami procesora, RAM a Eprom. Až na ten elektrolyt - vyzerá ako plastová Tesla, čomu by zodpovedala aj kvalita ... ten by som menil ako prvý, pretože po rokoch z neho bude najskôr sušienka bez kapacity. Za povšimnutie stojí to že doska je pripravená na osadenie 2x 8 odpormi v púzdre čipu, ak nie sú k dispozícii tak sa tam proste založia odpory. Spolu teda 16 odporov + 1 mimo = potrebných 17 odporov pre pripojenie 3x 7segmentového displeja. Šikovne navrhnuté. (To platí aj o doske ktorú som si zobral za základ, je to ten istý návrh.)  Na doštičke je urobený tak isto otvor aby sa mal kde "týčiť" x-tal 4MHz ktorý je na základnej doske Atari 1050.

 

Vlastná binárka:

SPEEDY8_ver1_2.BIN (8,00 kb)

Je to posledná 8kB verzia, potom už mám len 16kB verzie v ktorých je integrovaný Speedy 1050 firmware vo verzii 1.4 a 1.5, ale k tomu sa tak isto postupne dostanem.

V ďalšom pokračovaní už bude firmware ktorý obsahuje aj BiboDOS a je v 16kB Eprom - mám 2.verzie

____________________________________________________________

Návrat do hlavného menu popisu Atari Speedy 1050:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-Speedy-1050-part-0.aspx

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari SPEEDY 1050.

 

(firmware ver.1.00 - 8kB)

Vytrvalí sa konečne dočkali - dnes predstavujem firmware verzie 1.00 pre Atari Speedy 1050 - táto 8kB verzia je vhodná pre uverejnené verzie 1,2 a 4.  Samozrejmosťou je že aj v tejto verziii je už všetko potrebné pre zobrazovanie hustôt a tak isto aj software pre zobrazovanie na sedemsegmentovom displeji s čipmi 74LS273. Osobne som túto verziu 1.00 nikdy nepoužil - mám vyššie verzie, ale nikomu by nemalo vadiť ak idem postupne od základu - niekde sa začať predsa musí, no nie ?

 

Popis som pred časom našiel na stránkach atariage.com - podrobnejší popis na túto tému už asi neexistuje.

A zase je čo študovať. Aby som ale len nestrašil - Speedy 1050 funguje aj bez naštudovania.

 

A tak teda idem na tie spomínané súbory:

Speedy 1050 v1.0 (16.10.1986) - fixed by Mono.bin (8,00 kb)

Speedy 1050 v1.0 (16.10.1986) - fixed by Mono.asm (87,88 kb)

Speedy 1050 v1.0 (16.10.1986) - fixed by Mono.lst (138,38 kb)

(Nakoniec, Speedy 1050 základný software je vždy umiestnený v 8kB, ak to má viac tak je tam vždy už niečo navyše - napríklad HSS Copy a podobne, čiže len sa vylepšuje základ pridanými programami.)

 

A čože nás čaká v ďalšom pokračovaní?

Firmware Atari Speedy 1050 verzia 1.2 - 8kB.

____________________________________________________________

Návrat do hlavného menu popisu Atari Speedy 1050:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-Speedy-1050-part-0.aspx

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post:

Atari homemade SPEEDY 1050.

 

(4x 16kB Eprom - ver.5, density + track display, no audio)

Dnes si postavíme Atari Speedy 1050 vo verzii 5, teda bude použitá Eprom 27512 ktorá má kapacitu 64kB, bude k dispozícii pre 3x 7segmentovku displej, akurát ja nepoužijem audio výstup. Na univerzálnej doštičke je dostatok miesta aby sa tam to audio dalo kedykoľvek v budúcnosti doplniť. Považujem to za drobnosť, ostatné je postavené na 100%, jednoducho ak to dobre urobíte tak to audio nepovažujem za potrebné.

Fotografia ktorú som použil ako základ pre túto stavbu:

Atari Speedy 1050 plná verzia.

Na obrázku je použitá 2x odporová sada, ktorá vyzerá ako čip. (Sú to tie dva "čipy" celkom vpravo nad konektorom pre displej, ja používam samostatných 14 odporov.) Procesor 65C02 je na frekvenciu = 1MHz, čo je aj frekvencia hodín ktorú dostáva zo základnej dosky Atari 1050. Mnou použitý procesor je na 4MHz (inú verziu 65C02 doma nemám), čiže tu v tomto zapojení sa mnou použitá verzia procesoru vyslovene "fláka", alebo inak povedané beží na iba na 25% svojho možného výkonu. Ak nie je k dispozícii odporová sada stačí to priamo osadiť 2x 8 odpormi 270Ω (vtedy netreba pätičky) a je to tak isto funkčné. Na doske je pekne vidieť otvor ktorý je na doske plošného spoja urobený pre x-tal 4MHz ktorý je na základnej doske Atari 1050. (Znova pripomeniem - x-tal 4MHz na základnej doske má za sebou deličku :4, teda základná doska Atari 1050 skutočne "fičí" iba na 1MHz.)

Opakuje sa tu na tejto fotografii jedna stará bolesť - chýbajú tu filtračné keramické kondenzátory, vždy jeden ku každému čipu - len jeden elektrolyt je príliš málo na všetky čipy v zapojení, prečo to tak je neviem, opakuje sa stará bolesť - šetrí sa skutočne na nepravom mieste, osobne to riešim celkom inak.

Pri mojom návrhu som sa snažil celkom dôsledne dodržať pôvodné rozmiestnenie súčiastok

(samozrejme nemuselo by to byť tak, je to moja voľba).

Modré "podušky" sú kondenzátory M1, ku každému čipu prináleží jeden.

 

Na základe štúdia dostupných fotografií na webe (stačí zadať vo vyhľadávači: photo Atari Speedy 1050) som dospel k uvedeným rozmerom univerzálnej doštičky použitej pre stavbu Atari Speedy 1050. Snažil som sa čipy rozmiestniť tak ako sú rozmiestnené na dostupných fotografiách, v podstate som rozmiestnenie čipov dodržal. Pri podrobnejšom skúmaní je jasné že čipy 74LS273 by mohli byť umiestnené čo najbližšie odporom pre LED displej a tie by zase mohli byť čo najbližšie konektoru pre displej, tak aby bolo miesto ešte na nejaké tie budúce vychytávky. Mno, toto som tu ale teraz neriešil - miesta na doske je dosť a dosť. Ak Vás prekvapí prečo je nad procesorom smerom doprava použitá ešte jedna lišta s kontaktami - tam mám vyvedenú datovú zbernicu - odtiaľ som to potom pripájal na čipy 74LS273. Jednoducho pri stavbe pri "drátkovaní" prívodov sa mi to ukázalo ako najlepšie pomocné riešenie ktoré mi maximálne vyhovovalo. Samozrejme - len to tu pre istotu píšem - funguje tu aj režim Slow/Fast - teda ak si tento prepínač zabudujete. Ako na stavbu Slow/Fast prepínača bolo popísané v predchádzajúcich dieloch, takže prepínaču (ako na neho a popis funkcií) sa tu už viac venovať nebudem.

___________________________________________________________

Nedá mi aby som znova neupozornil na jednu vec:

Vždy si pri stavbe skontrolujte či máte dosť miesta na umiestnenie doštičky (tejto veľkosti) !

Niekedy sú tie 3 filtračné kondenzátory na základnej doske Atari 1050 naozaj veľké a teda mohli by zavadzať, teda presnejšie iba jeden z nich - ten najbližší - má označenie C68.  Ak pri skúšaní prázdnej univerzálky s nasadeným konektorom pre osadenie do pôvodného čipu 6507 a uvedenými mierkami Vám to nebude možné založiť na svoje miesto máte 2 možnosti:

- posunúť  otvor pre x-tal a tak isto posunúť konektor pre osadenie do pätičky 6507

  o cca 4mm (smerom ku veľkým kondenzátorom), to už by malo stačiť

- alebo urobiť recap (výmenu kondenzátoru C68 za nový, typ 4700uF/35V), nový

   kondenzátor je o poznanie menší a teda aj takto sa dá problém vyriešiť

Mne to síce priamo sedelo, (pretože som si to celé poriadne skontroloval) ale čert nikdy nespí, tak s tým radšej rátajte a premerajte si to dopredu - aby ste potom neboli sklamaní že nakoniec by ste dosku nemohli osadiť pretože by Vám zavadzal pôvodný kondenzátor.

___________________________________________________________

Je skutočne potrebné dodržať maximálnu "stavebnú výšku", inak sa Vám Speedy 1050 nezmestí pod disketovú mechaniku. Nezabúdajte na to, že precízne pätičky sú vyššie ako tie obyčajné a teda čipy sedia vyššie. Na uverejnenom obrázku sa priamo počíta s použitím precíznych pätičiek a teda tých uvádzaných 9mm na doskou plošného spoja je číslo už spolu s osadeným čipom. Tu uvedené údaje sú naozaj hodne dôležité:

 

Na obrázku sú potrebné údaje o výške dosky a tak isto aj o maximálnej dĺžke vývodov konektora ktorý ide do soketu pôvodného procesoru 6507, ak to nedodržíte máte zarobené na problém. Takže radšej vždy merajte, ušetríte si vo výsledku čas a námahu ... potom je medzera medzi mechanikou a doskou zo Speedy 1050 cca 1.5 až 2mm, čo bohate postačuje.

____________________________________________________

Táááák, iné záludnosti to v sebe už naozaj neskrýva a môžem spokojne začať stavať, narežem si univerzálku dosku na uvedenú veľkosť, priložím ju na miesto kde bude osadená a takto si priamo skontrolujem či mi to bude sedieť na mieste kde to potrebujem. Fixkou si označím kde začína konektor pre vloženie do pätičky pôvodnej 6507 a tak isto si vyznačím kde bude vyrezaný otvor aby bolo miesto pre x-tal 4MHz, ktorý tak nádherne trčí zo základnej dosky Atari 1050 - ak nepoužijem otvor na to aby bole pre neho miesto jednoducho sa doska bez tohoto otvoru na svoje miesto osadiť nedá. Zároveň to potom slúži ako bezpečný kľúč ako dosku Speedy 1050 nakoniec správne posadiť na svoje nové miesto - potom to neposadíte na motherboard opačne ani keby ste chceli.

Na snímku je vidieť kde bude vyrezaný otvor (vyznačené fixkou) pre x-tal ktorý trčí zo základnej dosky Atari 1050 - aby si to nezavadzalo. Tak isto malo kvačkou je označené miesto pre 28 pin konektor (teda jeho pin 1), čo bude miesto pre zásuvný konektor do pätičky pôvodného procesoru 6507. Pätičky sú zatiaľ prichytené vždy 4 kvapkami cínu (za najkrajnejšie vývody). Zatiaľ to stačí, postupne ako sa bude doska osádzať tak sa priletujú aj jednotlivé vývody všetkých použitých pätičiek. Tak ako vždy pri mojich stavbách používam výhradne precízne pätičky. V uvedenom zapojení naprosto postačujú aj normálne univerzálne pätičky, ale zase raz je to moje rozhodnutie na začiatku stavby.

Postupné osadzovanie precíznymi pätičkami, to kde kde je ktorý čip je popísané v úvodnom obrázku na začiatku článku, takže s tým už ďalej nebudem obťažovať. Dôležité je len dodržať "kľúč", t.j. aby vždy bol pin č.1 jednotlivých pätičiek orientovaný na doske správne. Samozrejme, nemusíte použiť precízne pätičky, zase mimo toho že z nich čipy samé dobrovoľne "nevyliezajú" sa na ich vývodoch veľmi dobre pájkuje - a "drátkovania" pri tejto stavbe je tu celkom dosť, takže sa hodí ak mámeniečo na čom sadobre spájkuje. Vyložení "sadisti" si všetky čipy môžu osadiť priamo aj bez pätičiek, ja to ale neodporúčam. Ak máte navrhnutú dosku z plošným spojom, prosím, vtedy to priame osadenie nevadí, tu by to ale potom bola naozaj nekonečná robota ak by sa pokazil niektorý čip ...

Než sa to celé "rozbehne" priradím  ku každému čipu jeho filtračný kondenzátor - každý čip má kondenzátor M1 na napájaní, filtrácia je naozaj vec dôležitá. Dobrá filtrácia napájania = bezproblémový chod zariadenia. Jeden je schovaný priamo pod pätičkou procesora 65C02, tak isto by sa pod pätičku dali skryť aj kondenzátory pre RAM a EPROM - miesta je tam dosť. Kto je na "sado-maso" tak kondenzátory nemusí osadiť a môže neskôr bádať a hľadať odkiaľže mu lezú divné veci namiesto správneho chodu jednotky ... Už je v plošáku vyrezaný otvor pre x-tal, je osadený konektor na pripojenie do pôvodnej pätičky čipu 6507 a tak isto je už osadený dvojradový konektor pre displejovú časť (tam bude pripojená 3x 7segmentovka, vpravo dole). Tak isto vľavo v strede je osadený konektor na prepínač 4x 16kB a k nemu sú už v doske osadené aj príslušné 2 odpory. Celá koncepcia je urobená tak, že ak nezapojím do prepínača žiaden switch, tak beží horný, teda najvyšší 16kB priestor Eprom pamäte. Nie je potrebné mať za každú cenu 4 x 16kB priestor, stačí ak osadíte 27128-ku a dáte tam iba jeden obsah, ja som si chcel vyskúšať rozličné OS a teda aby som nemusel ustavične vyťahovať Epromku a meniť za inú. V prípade osadenia iba 27128 treba správne zapojiť prívody pre ňu, pozri schému pre verziu 1x 16kB OS.

Tu už sú osadené všetky odpory - 3x v strede dole sú odpory pre Single, Medium a Double hustotu. Hneď vedľa otvoru pre x-tal je sada 14 odporov od čipov 74LS273. Tmavé škvrny na obrázku sú od pájkovania z kolofónie - doska nie je zatiaľ od nej očistená, pretože z druhej strany nie je ešte pripájkovaná žiadna kabeláž. Teraz bude nasledovať z druhej strany ako prvé prepojenie napájacej "šíny" na všetky čipy,to vždy robím ako prvú akciu pri "drátkovaní". Vtedy prídu na radu už aj spomenuté filtračné kondenzátory ktoré sú tak isto už prepojené v tejto fáze zapájania.

Dtto, ale pohľad zo strany plošného spoja, tu už som začal ťahať napájaciu "šínu", tu na snímku je už napájací rozvod kompletne hotový. Táto časť nie je bohvieako zložitá, ide to celkom jednoducho a v pohode. Rozvod napájania vždy robím ako prvú vec v poradí. Potom nasledujú filtračné kondenzátory, pripojím napätie a skontrolujem či nemám skrat a či mám napájanie na dôležitých pinoch. Ak je všetko O.K. tak pokračujem v stavbe zariadenia ďalej.

Napájanie, teda jeho rozvod na všetky použité čipy v zapojení bol zapojený v minulomobrázku, tu som začal už zapájať vývody na displejovú časť, konkrétne výstupy z čipov 74LS273 smerom na displejový konektor. Ak postupujem systematicky tak s tým nie je žiaden problém, idem podľa schémy a zároveň okamžitou kontrolou ("prepípam" multimetrom po každom zapojení vodiča a aj si to farebne zaznačím do schémy) viem že zapojený vodič je v poriadku. Tu je vidieť že posunutím čipov 74LS273 smerom k rade 14x odporov by sa dala ušetriť celková dĺžka "kabeláže". Teraz už vidím že by som to vedel minimálne o 1/4 veľkosti dosky zmenšiť, no, nevadí, bude to teraz tak veľké ako originál, nakoniec je to to testovací kus takže pohoda, klídek, tabáček ...

Prepojenie na displejový konektor je hotové, začínam zapájať logiku čipov 74LS00, 74LS139 a 2x 74LS74. Je to tam trošku stiesnené, ale pri troške pozornosti - dá sa to. Každý urobený spoj prepískam multimetrom a tak mám istotu že som zapojil podľa schémy to čo som mal zapojiť. Ešte s tým bude robota, najhoršie je aby som si nepomýlil jednotlivé vývody - na to tu je tá okamžitá kontrola každého kroku pri stavbe skutočne potrebná. (Aj tak to na konci stavby pred  zapnutím ešte raz kompletne nanovo prepískam.)

Teraz trošku odbočím, síce to zo stavbou priamo súvisí ale je to celkom iná časť stavby Speedy 1050 - začínam chystať doštičku pre displejovú časť. Jej tvar je preto takýto, pretože sa má potom výsledne zasunúť ako lišta na obidvoch stranách do vyhradeného priestoru pre displejovú časť. A dám displej pekne do pätičiek, zase moje rozhodnutie.

Potrebné súčiastky z ktorých vznikne 3x 10pin pätička pre

3x 7segmentový displej.

Najprv príde k osadeniu 3x 8 pin pätičiek.

Najjednoduchšie je pod pätičky priamo zapájkovať lištu a je po vtákoch.

Pri osadení sedemsegmentovky to potom vyzerá takto. Samozrejme sa to dá osadiť aj bez pätičky, priamo, ale to si už každý upraví sám podľa svojich možností, schopností a priestoru kam to chce zabudovať. Moje riešenie je takéto, len je potom vo výsledku celková vyššia stavebná výška displeja. (Nejako sa mi nechcelo pájkovať priamo na vývody sedemsegmentoviek, síce viem že by to prežili, ale aj tak.) Mne tá vyššia výška displeja nevadí, dostanem to kam chcem aj tak. (Kto vie, vie.)

A idem zase naspäť ku základnej doske Atari Speedy 1050 - na obrázku je vidieť že som dal v miestach konektoru ktorý sa zatlačí na miesto pôvodného procesoru 6507 veľký elektrolytický kondenzátor (filtrácia napájania). Papier na ktorom leží Atari Speedy 1050 je jeho schéma. Zápajam klasicky - vývod ktorý zapojím následne aj okamžite zmeriam. Ak je O.K., obtiahnem zapojený vodič červenou fixkou. Po celom skompletovaní to ešte raz celé kompletne prepískam a skontrolujem či nie sú skraty medzi susednými vývodmi. Pri tejto stavbe som nemal žiaden problém, nebol ani skrat mezi susednými vývodmi - proste bolo to na prvýkrát O.K. (Pár hodín na tú stavbu padlo.)

Na tomto snímku osadená Eprom, ale ešte tam nie je osadený elyt na konektore. Na obrázku ešte chýbajú založené čipy 74LS139 a 65C02. Tmavé fľaky na doske - už spomínaná kolofónia. Umývam to nakoniec v technickom liehu - ale až po celom skompletovaní, dovtedy by to nemalo význam.

Na tomto snímku ešte nie je všetko zapojené, ale napriek tomu vidieť že to nie je až taká "rasovina" ako by sa na prvý pohľad zdalo. Na konektore mám dočasne nastoknutú starú 28 pin pätičku (chýba na nej jeden pin), tu je iba vo funkcii chrániča konektoru pred nežiadúcim ohnutím jeho vývodov pri postupnom zapájaní vodičov (ak otáčame dosku na druhú stranu). A že tých otočení dosky pri stavbe je neúrekom, pájkujem, potom meriam, atď. atď.

Dtto, je tu vidieť že najväčší pozor treba dávať pri prepájaní 74LS00,

74LS139 a 2x 74LS74, tam je to naozaj dosť "stiesnené".

 

Tu už chýba do dosky osadiť len procesor 65C02.

(A umyť dosku v liehu.)

Pohľad zo strany spojov, kompletne prepojené, nad pätičkou procesora je vidieť pomocnú lištu pre dátové vodiče odkiaľ idú ďalej smerom k čipom 74LS273. Nastal čas samotnú dosku okúpať v technickom liehu ... to už je vec príjemná, potom to nechám dôkladne osušiť (všetky čipy sú samozrejme pred kúpeľom z dosky najprv vybraté), najlepšie aspoň dve hodiny (a viac). Ja to najradšej robím večer a nechám to do rána sušiť a potom už fakt nemám čo riešiť či je všetko dokonale vysušené. Potom nastáva čas to celé ešte raz kompletne prepískať multimetrom či niekde nemám problém. Ak je doska O.K., osadím všetky čipy na svoje miesto.

Keď sa dá (a tu sa to dá), je šikovné skryť filtračný kondenzátor priamo

v pätičke mikroprocesora. Tak isto je tu vidieť pomocnú lištu (data).

(Je napravo nad pätičkou pre mikroprocesor.)

A takto to vyzerá po umytí technickým liehom, už žiadne tmavé fleky. Tak isto je už odstránená pomocná pätička čo dovtedy kryla konektor, ktorý sa zasunie na miesto pôvodného procesora 6507. V strede dole je lišta na ktorej mám vyvedenú datovú zbernicu. Áno, dá sa to postaviť aj bez nej, ale je to moje riešenie a prišlo mi to jednoduché, pretože potom nemusím do jedného miesta naraz pripojiť až 4 vodiče - čo sa síce dá, ale robí sa to už dosť blbo. Keď si viem pomôcť, tak to použijem.

Prepískané multimetrom, všetko O.K, môžem osadiť čipy.

 

Dtto.

Tá hotová kompletná kabeláž nevyzerá až tak hrôzostrašne.

A zase skočím na o kúsok ďalej - máme tu 3x 7segmentový displej.

Nevyzerá to zle, nie?

Prepojovací káblik má dĺžku 12cm. Pozor, ide v ňom celých 20 vodičov !

Pripojená displejová časť na dosku Atari Speedy 1050.

Ešte chýba založiť mikroprocesor 65C02.

Kompletne osadená doska 4x16kB Atari Speedy 1050.

A ešte jeden pohľad na displejovú časť.

Detailný pohľad na konektor prepínača 4x 16kB.

Kompletná doska spolu zo zapojeným 2x DIL prepínačom 4x16kB.

(Je binárny, t.j. 2 bity = 4 možnosti)

 

No a toto je popis stavby Atari Speedy 1050 vo verzii 5, kompletne postavené na univerzálke doske. Mne tá univerzálka vyhovuje, pretože robím maximálne iba pár kusov a teda nepotrebujem vyrábať plošný spoj. (ak sa niekto nájde kto urobí plošák dajte vedieť ..., nemám na to čas). Robí to presne to čo má a premení Atari 1050 na fakt pekelnú mašinu. A to som očakával. A asi aj Vy.

Teraz ešte pridám video, aby ste videli ako to vyzerá keď sa nahráva do počítača BiboDOS priamo z Eprom Speedy 1050 (firmware 16kB v.1.4), je to tam za pár sekúnd, stačí ak disketovku zapnete tak že nie je založená disketa a nabootujete, BiboDOS sa "pretlačí" do počítača a môžete ho používať:

Atari Speedy 1050 BiboDOS in Eprom.mp4 (9,35 mb)

Je jasné že pred tými rokmi niečo takéto bola absolútna bomba, dnes už máme aj iné systémy, ale aj tak na tú dobu to bolo neuveriteľne dotiahnuté do praktického používania.

____________________

V ďalšom pokračovaní bude verzia 1.0 - 8kB firmware, teda vhodné a použiteľné pre verzie 1, 2 a 4 Atari Speedy 1050. A tým sa dostávam k softwarovej výbave vlastnej dosky. Je to základná verzia ktorá po napálení do Eprom oživí Speedy 1050.

____________________________________________________________

Návrat do hlavného menu popisu Atari Speedy 1050:

http://blog.3b2.sk/igi/post/Atari-Speedy-1050-part-0.aspx

______________________________________________________

Vaše hodnotenie, Rate post: